Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Ľ. A. Nereča. |
| Rok : | 1937 |
| Číslo : | 7-8 |
| Názov článku : | Ako zmýšľajú neverci o Cirkvi katolíckej. |
| Text článku : | Mnohí ľudia v našej dobe sú tak zatvrdlivého srdca, že keď ich kňaz, služobník Boží, poučuje o náuke a zásadách Ježiša Krista a jeho sv. Cirkvi, neprijímajú to len preto, že im to kňaz hlása. Vravia totiž, že kňazi sú jednoduchými úradníkmi, ktorí svojou prácou nič iného nechcú docieliť, len aby si zadovážili živobytie. Žiaľbohu, že takáto choroba panuje v našej spoločnosti. Preto prinášam tu svedectvá niekoľkých vynikajúcich osobností, ale pritom inovercov a neznabohov o katolíckej Cirkvi. Ako oni rozmýšľajú o tejto tak vznešenej ustanovizni Božej. Vtedy totiž pravda získava najväčšie víťazstvo, keď je potvrdená svedectvom tých, ktorí ju popierajú. Títo odpadlíci pri svetle svojho rozumu nútení sú uznať Cirkev katolícku za najlepšiu a najdokonalejšiu ustanovizeň na svete a považujú ju za dielo rúk samého Boha. Vynikajúci štátnik a prezident francúzsky Clémenceau (čítaj Klémansó) vo svojej parlamentnej reči takto prehovoril: „Nie! Cirkev nebude nikdy potlačená. Prečo? Pretože je založená na pevnom základe, ona vidí dopredu, objíma jedným pohľadom rozsiahly priestor dlhej histórie, a vy, vláda laická, vláda povýšencov, ktorí chcete lstive jednať s takou mocou, mocou večnou, ktorá drží váhu spravodlivosti na tomto svete i na druhom; hovorím vám: Vy nie ste natoľko silní, aby ste lstivým spôsobom jednali s pápežom. O moc lepšie učiníte, keď sa ihneď vzdáte. Zapamätajte si, že budete väzňami Cirkvi. Cirkev nebude nikdy vo vašej moci. Napoleon držal pápeža v zajatí vo Fontainebleau. Viete, aký bol revanš? Vy nie ste silnejší než Napoleon." Najzaťatejším nepriateľom katolíckej Cirkvi bol francúzsky spisovateľ Voltaire (čítaj Voltér). Bol mužom neobyčajného nadania, ale najväčší neznaboh, ktorý si zaumienil, že zničí za 20 rokov svojimi spismi to, čo 12 rybárov postavilo. Predsa aj on bol prinútený skloniť pred ňou hlavu a ju uznať. Píše: „Židovstvo, sabeizmus, náboženstvo Zoroastrovo plazia sa v prachu. Kult Tyru a Karthaga upadol s mocnými mestami. Náboženstvo Miltiadovo, Periklovo, Katanovo nejestvujú. Kresťanstvo jediné zostalo medzi toľkými premenami a trhlinami nezmenené ako sám Boh, ktorý je i jeho pôvodcom. Pravda zostáva naveky, vymysleniny ľudské pominú ako sny. Sekty sú včerajšie. Nútený som veriť a obdivovať." Na inom mieste: „Podrobujem všetky svoje spisy rozsudku cirkevnému. Vyhlasujem tým, ktorých som skazil spismi, že chcem žiť a zomrieť spokojne v náručí Cirkvi katolíckej, apoštolskej a rímskej." Najväčší nemecký básnik Goethe vynikal širokými vedomosťami na všetkých poliach vzdelanosti. Náboženský jeho život však bol na veľmi nízkej úrovni a predsa i on uznáva: „Nech na koľkokoľvek pokročí vzdelanosť ducha, nech sa učia koľkokoľvek a nech sa stanú hlbokými učencami prírodovedy, nech sa nakoľko chce vynesie rozum, nad kresťanskú mravnú vzdelanosť, ako je ona Cirkvou hlásaná, sa nikdy nepovznesie." Napoleon, jeden z najväčších ľudí sveta, chcel úplne Cirkev podrobiť pod svoju moc, čo sa mu ovšem nepodarilo. Takto vychvaľuje Cirkev: „Pre spravovanie duší je to najdokonalejšia ustanovizeň, akú si vôbec možno predstaviť. Nie preto si ju ctím, akoby som sa jej chcel zalichotiť, ale pretože mi rozum takto diktuje." Proudhon, veľký spisovateľ francúzsky, ale neverec, takto píše o Cirkvi: „Podľa zákonov, ktoré riadia ustanovizne ľudské, Cirkev by bola musela už tisíckrát zahynúť. Čo je teda, čo ju udržuje? Je treba pripustiť moc a silu, ktorá je mimo tohoto sveta. Chcete poznať tú silu, ktorá ju stvorila a ju udržuje? Tá sila spočíva v tom, že Cirkev verí v Boha a verí v neho viac, než ostatné sekty. Ona je najčistejším, najdokonalejším a najzjavnejším prejavom podstaty Božej." Krug, protestant, takto dokazuje neomylnosť Cirkvi katolíckej: „Neomýlnosť nie je nič iného, ako prirodzený dôsledok Cirkvi katolíckej, rímskej. Cirkev katolícka neverí len Písmu sv., ako protestanti, ale pripúšťa mimo Písma i tradíciu (ústne podanie) a priame a nadprirodzené účinkovanie Ducha sv. nad Cirkvou, takže Cirkev sa mýliť nemôže. Veď je to podľa rozumu celkom správne. Lebo, akonáhle pripustíme vetu, že človek ponechaný sám na seba, nemôže nájsť zákon spásy, aby k tomu dospel, potrebuje neomýlneho sprievodcu. Hľa, vaša dôslednosť, ktorou sa radi chlúbite, je práve tá najväčšia nedôslednosť, pretože Písmo, na ktoré vy sa bez prestania opierate, nie je neomylný vodca." Aug. Thiery, francúzsky spisovateľ, neverec: „Povinnosťou rozumu je dokázať, že Boh prehovoril k ľuďom skrze Ježiša Krista. Zistiac v histórii tento skutok, rozum nemá práva viac činiť námietky, ale jeho povinnosťou je naučiť sa z Evanjelia a od Cirkvi tomu, čo Boh hovoril a to veriť. To je najvznešenejšie užívanie rozumu." Iný francúzsky spisovateľ De Maistre píše: „Európa len tak vedela získať vladárske žezlo vedy, že sa stala kresťanskou. Preto sa vyšvihla na tak vysoký stupeň vzdelanosti a poznania, lebo začala s teologiou (bohoslovím)." Zaujímavé je i osvedčenie najväčšieho dejepisca anglického Macaulayho: „Niet na okršleku zemskom inej podobnej ustanovizne, ani jej nikdy nebolo, ako je rím. kat. Cirkev. Niet mimo nej ustanovizne, ktorá by nás zaviedla do doby, keď dym obetí sa z Pantheonu vznášal k nebesiam a keď žirafy a týgre skákali v Amfiteatrume... Pápežstvo nestojí ako pustnúca zrúcanina, ale plné života a sily, kdežto všetky jej súveké ríše už dávno do prachu zapadli." (Citáty sú prelož, z franc.: Apologie du Catholicisme.) |