Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Cyrill a Method |
| Autor : | Ondrej Rojko ,kaplan silašský. |
| Rok : | 1852 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Otvorené listy. |
| Text článku : | Otvorené listy. II. V Silaši dňa 5-ho Januára 1852. Dv. P. List Váš s koncom pom. r. min. poslaný, byl mi velice, srdečne vtytaný lebo on mi zvestoval tu radostne túžobne žiadanú a dichtive očakávanú zprávu, že oblubený Časopis naš „Cyril a Metod" z rumov svojich.. mocnou ochranou, podporou, a pričinením velikeho Muža apoštolského, najd. totižto p. Biskupa Vašeho skriesený znovu povstane, svoju započatú na čas ale pretrhnutú sv. pracu konať. Národ naš slov. čistým duchom pravého náboženstva kresťansko-katolického ovievať a v srdci jeho vzájomnú a žiadanej medzi nami náboženskej Únii potrebnú lásku kresťanskti ščepiť a rožširovať znovu započne. Bratre v Kristu a národe drahocenný! Radosť a utecha tato, ktorú mi Spôsobil list Vaš, tým väčšia byla: čim vätšia žalosť a bolesť, čim vätší zármutok zachvátil srdce moje pri predošlom „Cyrila a Metoda" našho zaniknutí. Srdce mi pri tomto jeho zaniknutí bolestne krvácelo, oko bolestnou slzou zaronilo! Ale ani neverím žeby sa byl nekdy nachádzal verný svojej Matke slovenskej syn, žeby sa kde byl našol, ľud svoj slovenský oprovdivo milujuci kňaz, kterého nadra za česť a chválu božiu plapolaju; kterého srdce po rozšírení kraľovstva božieho sa snaží a za sv. všeobecnú Cirkev, a nasledovne za zjednotenie všech kresťanských vyznání, nie ináče jako aj za pozdviženie, nopomôženie, vzdelávanie a osvetu tolko sto rokov nešťastne utisknutého, opusteného a žalostne o pomoc volajúceho Noroda svojeho bije a horlí ktorý by sa nebyl rozžialil, nebil bolestil a horkou slzou zaronil nad neblahým osudom,který potkal „Cyrila a Metoda" našeho. Lebo z neštastným tohoto osudom, a jeho hynutim a pádom započala sa už tratit i tá maličká sladká naša nádej, hynula a padala ta krásna hviezda, která jak nám katolíkom tak i naším milým bratom evanjelikom sa zjavovať a oznamova započala ten prešťastný, od verných ctitelov božích z celého uprimného srdca žiadaný, a očakávaný čas, svätéj, samým Bohom prikázanéj Unie, čili jednoty náboženskej. S hynutim a pádom Cyrilo-Metodovým hynula a padala tá krásna hviezda, která, jako oná nekdy tých známych troch Mudrcov od východu, tak i Národ naš slovenský z ohľadu náboženského nešťastne roztrojoný ku Bethlehemu (ku domu chleba) t. j. ku večnéj pravde jednorodeného Syna božieho viesť začala,viesť mohla; aby sme sa tu v tejto večnéj neomylnéj pravde, zjednotili, aby sme si tu všetky tri stranky čili slovanské, katolická totižto schismaticka a evanjelická, bratské ruky podali aby sme sa starou cestou viacej nenavracovali, t. j. aby sme cirkvičkárstvu, rozkolníctvu už raz koniec učiniac téj staré nekresťanské krivdy, to nekresťanské jeden druhého osočovánie, posudzovanie, prenasledovanie, nenávidenie, čo všetko nás až posial neštastne roztrhuje, viacej neobnovovali ale novu cestu, cestu svornosti a lásky kresťanskéj nastúpili a po tejto sa navracovali z putovnia tohoto zemského do domu Otca našeho nebeského. Darmo sa chlubiť bude která kolvek stránka s opravdivým, náboženstvom Kristovým v svojom lone chovaným jestli braterskú, jestli kresťansku lásku nemá. „Toto prikazujem vám, hovorí nebeský učitľ u sv. Jána 15. 17. k učenikom svojím, aby ste sa vospolok milovali" a inde zase: „po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci budete-li mať lásku medzi sebou" Ján 13.33. A Apoštol národov medzi iným hovori: „keď bych ale lásky nemal, nič som neni." I ku Kor. 13.2. Bez lásky teda ani kresťanmi sme neni! Láska je základ, ona je uhelný kameň náboženstva Kristovho. K tejto láske ukazovala nam cestu, k tejto láske započala nás roztrojených viesť krásna zo zahynutím a pádom Cyrilo-Metodovím hynúca a zapadajúca hviezda! Či tu teda nemalo tu najhorčejšiu trpkosť, tu najväčšu žalost okúsiť každé vrúcne srdce slovenské? Či pri takejto stráte nemala horká slza vypadnuť z očí slovenských? Ó! prv sa pomine bytnosť moja, nežli bych pri takéj záležitosti, od kteréj časné i večne šťastie milého Národa mojeho závisí necítelným mal byť! Avšak buď Bohu chvála! žulost táto mení sa už v radosť a to tým väčšiu, čim väčšia ona bola. Podľa nekonečného milosrdenstva svojeho zmiloval sa nad nami Pán, dal Národu slov. Synu verného, poslal mu Muža apoštolskou horlivosťou nadšeného, který by neunavene pracoval pre blahobyt jeho. Čo On aj v skutku činí, kráčajúc medzi svojimi jako opravdivý Apoštol, a starajuc sa tak o časne jako i večné blaho jejích, čoho pominutim iných, patrným dôkazom je i tento mocnou ochranou jeho z rumov skriesený Časopis náš cirkevný Ó diky tebe, srdečné díky tebe za to Bože! Tebe ale Mužu apoštolský! sláva za toto Tvoje sv. blahodarné podujatie; Boh ťa živ, kterého veliké meno nesmrtelnými, večnými pismenami za to naznačene bude v hlbinách verného povďačného a úprimne ťa milujúceho srdca Náruda slovenského. Dv.P! Plesá srdce moje nad novým týmto behom „Cyrila a Metoda," s radosťou mu v ústrety ide,a ho vita, povolávajuc v radosti svojej k podobnéj a k uvítaniu ho každú dobru dušu, každé verne srdce slovenske, vyvolávajúc bratov našich aby mu otvárali s ochotnosťou dvere domov svojich preukazovali mu lásku, lásku čistu, učenlivú která hotová bude jemu či v núdzi a biede či v jakom koľvek nedostatku postavenému, najme ale k uskutočneniu cieľa svojeho, k vykunaniu úlohy svojou pomocnou prispieť rukou. Krásna ovšem Bratku drahocenný! ale spolu, čo sa tajiť ani nemôže, ani nedá ťažká je úloha, ku kteréj ste povolaný a kterou chcete a pomocou milosti božej Časopisom Vašim vyviesť a uskutočniť. Nech vás to však nič neodstrašuje neskormucuje. „Všetko možem skrze toho, který ma posilňuje" hovori sv; Pavel v liste svojom k Filip. 4.73. S Bohom teda započnúc, s ním pokračujte v diele Vašom, ku kterému ste skrze jeho prozretelnosť povolaný. On zajiste, který Vás bude posilnovať, bude spolu aj iných svojovu sv.milosťou ku napomáhaniu prác vaších povzbudzovať. On Vám pomáhať bude, len i Vy dobre činiac neustávajte, tohoto jako i dobrých úmyslov svojich povedomí všetok výsledok a osoh prác Vaších na Pána Boha poručte zvolajúce s Apoštolom: „já som sádzal, Apollo polieval, ale Boh zrostu dal",a preto ten neni niečo kdo sadza, ani ten, kdo polieva ale který zrost dáva", I ku Kor. 3, 6+7., který sám, a jedine preniká a povzbudzuje ku dobrému srdca ľudské. A jako hovori sv. Chrysostom: „populom non carrigit homo,set Deus" Homil. 7 de inperf. in Matth: tak i Váš Časopis sam v sebe vzatý, ani Vaše, oni naše ani nikoho v ňom namahanie samo v sebe nenapravi nikoho, čoby aj jak velké a šlechetné bylo; ale Boh ktorý mu dá zajiste zrostu aby na Slovensku hojný užitok prinášal, on obdarí a požehná Časopis Vaš; a jakže by mu nedal, zrostu? keď si ho on vyvolil za rušeň, za nástroj ku rozširovaní kralovstva svojeho medzi tatranskými Slovanmi. Pri záverke dopisu mojeho sľubujuc Vám na koľko mi sily moje postačia, a povinnosti moje dopustia všemožnú spoluprácu, aby som sa aspoň tokto, keď ináče nemožem, Národu mojemu,zo srdca milovanému, sice na teraz z lona jeho vylúčený, aspoň jak tak prospešným slať mohol, z úprimného srdca Vám prajem, aby Boh všemohúci práce Vaše rosou sv. milosti svojej jako i nebeského a zemského požehnánia svojeho zavlažovať a kroky Vaše k dobrému riadiť a správovať ráčil, a zostávam Váš . . Verný a úprimný v Kristu a Národe Brat: Ondrej Rojko ,kaplan silašský. |