Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Karol Hudáč. |
| Rok : | 1936 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Zodpovednosť matky. |
| Text článku : | Na dôležitosť matky, nielen v živote rodinnom a štátnom, ale i svetovom, upozornil už pápež Pius XI., keď vyriekol tie smelé, ale pravdivé slová: „Dajte mi dobré matky a zachránim tento topiaci sa svet!" Tieto slová nepriamo obsahujú i veľkú výčitku, ktorú by si mala každá matka k srdcu vziať; že totiž aj matky sú príčinou toho, že dnešný svet sa strmhlav rúti do záhubnej priepasti. Nič nového nehovorím, keď to tvrdím, lebo už naše staré príslovie: „Aká matka, taká Katka; aký otec, taký syn" — upozorňuje matky na tú veľkú zodpovednosť, a to nielen pred svetom, ale i pred Bohom. Mnohé ženy pozerajú dnes na manželstvo dosť ľahkomyseľne, neberú vec vážne, manželstvo je viacej iba akýmsi životným poistením, zabezpečením životnej existencie. Vo svojich rokoch mladosti všetkým možným sa zaoberajú, na všetko možné myslia, len nie na vážnosť, vznešenosť a svätosť stavu manželského, jeho nerozlučiteľnosť, na povinnosti a zodpovednosti matky v rodine pred štátom a Bohom. Nie div potom, že v mnohých rodinách panuje rozvrat, ktorý má potom ďalekosiahle škodlivé následky, lebo aký je život v rodinách, taký je i život v štáte, ktorého základnou tvorčiou jednotkou je práve rodina. Všetko zlo má svoje korene v nezriadenom živote rodinnom a najväčšia zodpovednosť leží tu práve na matke, lebo ona sa najviac zapodieva so svojimi deťmi; na ňu je vlastne zverená výchova dietok, takže nepreháňam, keď tvrdím, že aké sú matky, taký je i život v štáte a taká je i jeho budúcnosť. A toto zlo sa udomácnilo temer v celom dnešnom modernom svete a žiaľbohu aj u nás, v našom štáte, ktorý má chýr katolíckeho štátu. Človek sa až zhrozí, keď prezerá štatistiky, ktoré vykazujú z roka na rok viac a viac rozvodov; a čo tie mnohé tragédie manželské, to nesčíselné užívanie mnohých nedovolených prostriedkov obmedzovacích oplodnenie, vraždy nevinných dietok v živote matky atď. Nie div potom, že to u nás tak smutne vyzerá, že mnohí sťažujú si na hrubosť, nevychovanosť a nemravnosť dnešnej mládeže. Vina, veľká vina je na matkách. Nestačí dať dieťaťu život, nestačí to dieťa ošatiť, dať mu do ruky chlieb, urobiť z neho pána, lebo čo má to dieťa z toho všetkého, keď dušu má mŕtvu, alebo aspoň nie vzdelanú, nie obrnenú kresťanskými zásadami mravnosti, zásadami náboženskými. Taký život je prázdny, bez určitého cieľa, ľahko sa zhnusí, sprotiví, lebo telo sa ľahko nasýti, zakiaľ duša čím viac požíva, tým je lačnejšia, tým väčšou túžbou ženie sa za vyššími a dokonalejšími dobrami, lebo jej predmetom je nekonečný Boh. Táto vznešená duša je predovšetkým zverená materinskej opateri. Každá jedna matka bude jednúc zodpovedať pred Bohom za duše svojich deti. Duša potrebuje stravu duševnú a tú môže dať svojmu dieťaťu každá matka. Ba chudobná ešte vo väčšej miere, lebo v biede a núdzi Boh je nám bližší a pochopiteľnejší. Mnohé matky vychovávajú svoje dietky v biede, chudobe, nemôžu ich tak zaopatriť, ako iné matky bohatšie, ale zato môžu ich duše obohacovať darmi a pokladmi duševnými. Hmotne oplývajúca matka má pred P. Bohom dvojnásobnú zodpovednosť, lebo musí svoje deti naučiť s hmotnými darmi tak zaobchádzať, aby ony ich viedli k Bohu, lebo všetko čo máme, od Boha máme a následkom toho pre Boha máme. Sama musí v tom predchádzať príkladom a nie azda tisíce vyhadzovať na zábavu, na často až hlúpu módu, nie na všetkých zábavách hrať hlavný zástoj, nie všade byť prvou, lebo to sa nijako nezrovnáva so zásadami kresťanskej mravnosti, so skromnosťou a poníženosťou. Rodinný kruh nesmie jej byť len azda nejakým letoviskom, kde je len akoby na výlete; výchovu podľa možnosti musí prevádzať sama a nie úplne ju zverovať na vychovávateľky, ktoré by tej výchovy ešte samy potrebovali. No všetku nežnosť a lásku musí jedna matka sústrediť na svoje už dospievajúce dietky, zvlášť na svoju dospievajúcu dcéru. Vtedy musí byť jej starostlivou, múdrou radkyňou, duševnou lekárkyňou, musí vedieť jej zmietané srdce si získať a nie naopak ešte podporovať jej vrtochy, ľahkomyseľnosti; že mnohé manželstvá sú dnes nešťastné, na vine sú v mnohých prípadoch matky, ktoré azda nútením, ustavičným nahováraním, svojimi vysokými a prehnanými plánmi a požiadavkami urobili svoje deti na celý život nešťastnými. Avšak hlavná vec, na ktorú veľmi mnohé matky zabúdajú, je modliť sa za svoje dietky, orodovať za ne u Otca nebeského, vyprosovať im požehnanie božie. A tu sa už ozaj nemôže vyhovárať žiadna matka, lebo to je každej možné. Slávnemu biskupovi a kazateľovi Fenelonovi sťažovala si jedna matka, že jej syn je nechápavý, keď mu rozpráva o Bohu. Biskup jej odpovedal: „Hovorte viac so svojím Bohom o svojom synovi, ako so svojím synom o Bohu." A to by si mala pamätať každá ustarostená a uplakaná matka, ktorá si azda podobne sťažuje. Áno, v prvom rade treba matke svoje dieťa vychovať pre Boha, lebo hlavným úkolom každej jednej matky je zaľudniť nebo, čo je ozaj vznešená úloha. Často osobná usilovnosť matky nepostačuje, a vtedy nesmie zabudnúť, že jej rozhovor s Bohom, modlitba za dieťa, premýšľanie o dieťati pred tvárou božou, hľadanie prostriedkov výchovy dieťaťa pomocou modlitby a rozjímania, zmôže všetko a skôr-neskôr privedie ku víťazstvu veci božej v duši dieťaťa, hoc až po mnohých rokoch. Príkladom nám môže byť sv. Monika, matka sv. Augustína, ktorá 18 rokov prelievala slzy a modlila sa za svojho syna Augustína, ktorý blúdil po širokých zhubných cestách, až konečne P. Boh zhliadol na poníženosť tejto zbožnej matky a z Augustína, veľkého hriešnika, stal sa jeden z najväčších svätcov. Pravda, kto nemá, ten nemôže toho ani druhému dať; kto nepozná zásady výchovy, zásady mravnosti, zásady náboženské, kto nepozná povinnosti svojho stavu a povolania, ten nemôže to ani na druhého prenášať. A to platí vo veľkej miere o dnešných matkách. Beda však tomu, skrze ktorého prichádza pohoršenie, riekol kedysi Kristus Pán. Beda preto i matkám, pre ktoré azda deti v živote svojom stroskotali. „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte srdcia svoje," hovorí žalmista. Aj ty, drahá matka, ktorá si tieto riadky prečítala, nezatvrdzuj srdce svoje, ale uvedom si dobre, že čím si, čo je na teba zverené a čo bude jednúc Pán Boh žiadať z tvojich rúk. Keď si azda doteraz v tomto ohľade chybila, vezmi si pevne pred seba, že odteraz chceš byť predovšetkým dobrou matkou. Vyhľadávaj vždy príležitosť, kde sa niečo prednáša o materinských povinnostiach, čítaj tomu cieľu zodpovedné knihy a časopisy, v náboženstve sa vzdelávaj, chodievaj usilovne na kázne, pozorne ich počúvaj, aby si mohla potom i ty svoje dietky kŕmiť duševnou stravou; lebo ak ty toho nebudeš mať, nebudeš môcť toho dať ani svojim dietkam. |