Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Štefan Rucka,kaplán Papradňanský. |
| Rok : | 1855 |
| Číslo : | 9 |
| Názov článku : | Hriech sám seba trestá. |
| Text článku : | Ľud slowenský, keď to bereme w smysle mrawnom, sám je príčina nešťastia swôjho, sám wina hroznej, do jakej upadol, chudoby; lebo ľahkomyselne čilí lepšie zlostne odstrkol milosť božiu, nechtel wolne a radostne pri- jať ju, nechtel k žiwotu lepšiemu s ňou pracowať. Za- twrdnuté zostáwalo srdco jeho, a preto aj Boh odňal mu pomoc, požehnanie swoje. Sw. Pawel a Barnabáš poslaní súc k pohanom ohlasowať wieru Krista, keď ce- lé skoro mesto w Antiochii sišlo sa k slyšaniu slowa bo- žieho, a židie widiac zástupy, naplnení záwisťou, odpo- rowali tím wecám, o ktorých howoril sw. Pawel, rúhali sä : wtedy k židom wolal sw. Pawel: „Wám sa malo na- pred kázať slowo božie, ponewáč ho ale odháňate a seba za nehodných žiwota wečného súdite, hľa, obraciame sa k národom, k pohanom. "Skutk. ap. č. 13. w. 44, 45, 46. Podobne aj do krajow slowenských nie jeden Pawel a Barnabáš poslaný jest ohlasowať slowo mocné; nie je- den za príkladom Theobolda Matewa časné i weč- né blaho slowenského ľudu na srdci swém majúci ľudu priateľ, od koľkosi rokow aj prehoworil, radil spolky striezliwosti; niejeden na srdco ľuďom kládol hrozné a smutné následky pijanstwa najma pálenky, ktorá na tele i na duši škodí, hospodárstwo ztenčuje, niwočí, ktorá k welikej jak časnej tak wečnej záhube wedie rodiny, ba celé obce. Hlas tento duchowných pastierow, mocne toto slowo božie, onu zownutornú milosť božiu, ktorá napo- mínala ľud slowenský, by sa zlého warowal, korheľstwa chránil a aby radnej dobre činil, a stúpil do spolkow mier- nosti, bohužiaľ, ľud náš nechtel počúwať, nechtel praco- wať s darami jakoby Bohom a od Boha jemu panuka- nými; a preto sám seba potrestal, jako nehodný žiwota lepšieho odsúdený je na časnú i wečnú biedu, opowrhnutý od iných národow ba od celého sweta, wyhodený do tem- nosti pekelnej, kde samý je plač a škrípanie zubow." — O nešťastný ľudu slowenský, o pre žalostné twoje polože- nie! para pálenkowá zrážala kwet twojho obchodu, gaz- dowstwa, a po niwách twojich rozliewal sa potok besnej wšetko pustošiacej zožierajúcej wodky; gorálka oslabila mozgy twoje, zdrawie twoje; chytrosť židowská opútnala ťa, škaredé opilstwo zrútilo ťa do otroctwa, úbožstwa, a biedy, w ktorej brodíš na wzdor zdrawým telesným i duchomným silám twojim ! prečo to ? Newedel si, alebo nechtel si pomáhať sám sebe, zlostne si odháňal od seba pomoc, ochranu priateľow twojich, a preto Boh nie je ti na pomoci;"zpúšťaš sa Boha, a Boh ťa opustil! — Wšetko zlé len zlé musí mať následky, a prijde konečne na zkazu: to je zákon boží, to je prawda wečná, skúseno- sťou zo žiwota čerpanou potwrdená. Pohľadnite na opil- ca; on nesie znaky swojej nezbednosti na sebe; on otupelý súc na duchu a w smysloch, klesá časne do hrobu; trýzne- ný býwa wčasne bolesťami, nešťastnou biedou." — Chu- dobu túto, opowrženosť celého sweta swou mírou na seba pritiahol i ľud slowenský. Bieda jeho je bolestný násle- dok zlého ujímania darow a wlastnosti jemu od Boha da- ných, je bujný wýrostok jeho ožralstwa, čilí opowrhnutia milosti božiej. A tak hriech sám seba trestá."— „Slyšte slowo pánowe — wolal Oseaš prorok k ľudu Israelskému — slyšte synowia Israelskí, lebo súd je nad wámi, niet prawdy, niet milosrdenstwa ani umenia božeho na zemi; zlorečenie, lož, wražda, krádež, cuzoložstwo rozwodnilo sa a krw s krwou dotkla sa; zahnal si ľudu môj, umenie božie, padneš dnes, zaženiem i ja teba; — zapomenul si na zákon Boha swojho, zapomenem i ja na synow two- jich." Oseaš č. 4. Podobne i ľud slowenský zaháňal umenie božie, zapowrhal, odstrkowal milosť, pomoc božskú, uší zapchá- wal pred hlasom priateľow, wolajúcim ho do spolkow striezliwosti; a preto pre swoju zatwrdliwosť upadol do chudoby, upadol časne i wečne; z potreby nutnej upadá do krádeži, odtiaľ do wraždy — mordárstwa a do inej ne- prawosti atd. — Ale snáď smutné príklady lepšie poslúžia ku wýstrahe? — Za dobré uznáwam preto ľudu nášmu ku wýstrahe budúcej podať smutnú pripadnosť, ktorá sa w obci P. nedáwno prihodila. Jeden občan w obci P. keď už wšetko premárnil, prekorheľowal, a z korheľstwa na- učil sa zahalčiť, — a keď potom leniwosť táto ničeho mu do gágora neprinášala — oddal sa woľky newoľky — lebo záhalka je diablowa podúška — na wzdor tomu „sedmé nepokradneš" na krádež, aby z krádeži, jako sa do- mniewal, pätoro deti, šestú ženu a sedmého sebä samého wyžiwil. Nešťastný wšak w remesle swojom wiac razy w menších krádežách dolapený zaslúženú pokutu w obci obdržal. Lež to nepolepšilo žiwot jeho. — Lepšiu wywolil cestu k napraweniu hriešnikow wedúcu miestny pán farár J. U. — Tento widiac, že hladom zmorené telo nešťastníka tohoto pri wšetkom namáhaní hynulo, aby aspoň duša werejného krádoša nezahynula, powoláwal ho k sebe na duchownú náuku, tím wiac že nešťasník tento už štyri roky na sw. spowedi nebol, a w chráme božiem málo kedy sa ukázal. Zdánliwe priwolil k tomu werejný hriešnik a prisľúbil swému duchownému otcowi swôj príchod na zaj- tra . Uf po predku sa radowal miestny p. farár, že ani len tohoto neztrati z tich, ktorých mu sweril Pán; lež zatwrdnuté bolo srdco hriešnika, odstrkol hlas priateľa swôjho wolojúceho k napraweniu, a preto upadol wlastnou winou, upadol hlbšie, nežli sa nazdáwal. Wečer Silwestrowý zapádol, nie wšak predošlý hriešny jeho žiwot s ním. Nezadluho w noci wybral sa aj s jedným asi 11 ročným chlapčekom swým jakoby s nowým rokom do sto- doly jednoho spoluobčana swôjho — zas len na krádež; ale dochytený a od susedow na mlat uwedený, náhlo na wečnosť odsúdený bez toho, žeby bol času mal s Bohom sa smeriť,— biedne skonal, zahynul pre ožralstwo. Nešťastne zabitého preklínať bude jeho rodina na weky, ktorú korheľstwom swým na mizinu priwiedol, a z wyšetrowania dalšieho, jaké sláw. služnowský úrad okresný hneď predsawzial, naučí sa ľud náš, že aj tí susedí, ktorí zamordowali hlawu nešťastnej rodiny tejto, z korheľstwa len dopustili sa podobnej surowosti; poučí sa i celá obec P. a w tej prawde utwrdí „že hriech sám seba trestá." Nerád ale k poučeniu ľudu pero moje napísalo smutnú prípadnosť túto.— Weliká je bieda, ubožstwie, w ktorom ľud náš brodí a sa zwiňa, weliká je chudoba, opustenosť jeho! Oh ale wätší je hriech, z ktorého ona wyrostla, najwätší a najhlawnejší prameň jako domáceho nešťastia, tak i wečného zatracenia je opilstwo, ktoré wšetek kwet gazdowstwa, wšetek zárodok krásnych čnosti udusilo a po dnes udusuje a jakoby zatápa w národe našom. Preto krajania pozor! „Hriech sám seba trestá!" sdeľuje. |