Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Ludevít Nereča |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Večná láska a nenávisť. |
| Text článku : | Tieto slová uskutočňujú sa na jednej a tej istej osobe, ktorou je náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Lebo jedni ho milujú láskou, akou len samého Boha možno milovať, druhí ho však nenávidia, ako nikoho viac na svete. I jedno i druhé dokazuje, že Ježiš je Boh a jeho náboženstvo je božské. 1. Kým sa Božský Spasiteľ zdržoval na zemi, vyžadoval si lásku, akou len samého Boha možno milovať: lásku celého srdca, nerozpoltenú, lásku nadovšetko. Hovoril: „Kto miluje otca alebo matku viac, než mňa neni mňa hoden." (Mat. 10, 37.) Túto lásku vyžadoval od všetkých ľudí celého sveta, nielen súvekých, ale i v budúcnosti žijúcich, a to pod ťarchou večného zatratenia. Čo si žiadal, to i obsiahol. Svedčí o tom celá minulosť a prítomnosť. Svedčia o tom milióny mučeníkov, ktorí v najväčších mukách „radovali sa, že boli hodní trpieť pre meno Ježišovo" (Skutky 5, 91.) Svedčia o tom vyznávači, ktorí z lásky k Pánu Ježišovi zanechali dobrá sveta, jeho rozkoše, pôžitky a ťažký, ponížený, chudobný život za poklad považovali. Svedčia o tom premnohé čisté panny, ktoré jedine z lásky k čistému Ženíchovi zriekly sa pôžitkov sveta a výhod prírody, zamilovaly si život prísny a blaženosť našly v sebazapieraní. Svedčí o tom nesmierny počet misionárov, ktorí z lásky k Božskému Misionárovi najprv prekonávajú dlhé štúdia, potom zanechajú rodičov, priateľov, vlasť, všetko to, čo je ľuďom najmilšie a idú do širokých krajov medzi divé národy vydávajúc do nebezpečenstva svoj vlastný život. A keby sme sa spýtali mníšok, rehoľníkov, pustovníkov, kňazov a bohoslovcov celého sveta: „Prečože sa zriekate radostí sveta a púšťate sa do najťažšieho boja, do boja so svojou zkazenou prírodou?" — odpovedali by nám: „Milujeme Ježiša Krista a z lásky k nemu vďačne trpíme." Skutočne „Ježiš Kristus je ohlasovaný, chválený, velebený, milovaný, ktorému sa ľudia klaňajú, ktorý žije a žiť bude po celom svete." (Napoleon.) 2. Kým ho ľudia z jednej strany takto milujú, z druhej strany nebolo, niet a nebude na svete človeka, voči ktorému svet by bol takou nenávisťou naplnený. I toto Ježiš predpovedal: „Keď mňa prenasledovali, i vás budú prenasledovať." (Ján 15,20.) Ešte prísnejšie: „Vyženú vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď každý, kto vás zabije, bude sa domnievať, že koná službu Bohu." (Ján 16, 2.) Uplynulo už 1900 rokov od tej doby, čo toto Ježiš povedal a so žiaľom zkusujeme, že v dejinách Cirkvi sv. nebolo doby, storočia, roku, v ktorom by sa bez prestania neplnilo toto proroctvo. Od samého počiatku až podnes Cirkev kat. je napádaná, prenasledovaná, ohováraná. Z Palestíny prekročilo prenasledovanie do ríše rímskej tak, že Cirkev už vo svojom 30. roku za času Nerona mala množstvo mučeníkov. Čo všetko vymysleli, koľké mučiarne, katovania, koľko kotlov, pecí, škripcov, klieští, jaskýň, koží divých zvierat, jazier, zamurovaní, vyhnanství a iných do neuverenia strašných múk použili, len aby ju zničili. A to nie za krátky čas, ale za tristo rokov platilo heslo: „Kresťania nesmú byť." Kto sa stal kresťanom, ten sa znepriatelil so svojou rodinou, bol vyhodený zo spoločnosti a bol vydaný všemožným ukrutnostiam vrchnosti. Krst bol vstupenkou na mučenícku smrť. Táto nenávisť prejavovala sa voči Kristovi a jeho náboženstvu v celej minulosti kresťanskej a prejavuje sa aj teraz, čoho sme očití svedkovia. Kto by vedel vypočítať všetky tie spôsoby, ktorými dnešný svet bojuje voči Kristovi a jeho Cirkvi! Tu potajomky, tam otvorene prenasledujú dielo Kristovo. Pomyslíme si na kruté prenasledovanie v Rusku, kde boľševici už 15 rokov vedú o-tvorený boj voči Kristovi a teraz ukovali strašný plán: za 5 ro-. kov vykoreniť zo sŕdc ľudských vieru v Ježiša Krista! Kto by vedel vylíčiť hrôzy prenasledovania v Mexiku, alebo v Španielsku! A u nás? Čo majú za úmysel komunisti, socialisti a iné smery, heslá a nariadenia vynesené z najvyšších kruhov? Či nesmerujú k vykoreneniu kresť. ducha zo sŕdc ľudských? Koľko posmechu, pohanenia, potupenia sa ujde kat. kňazom a rehoľníkom! Aká nevyhasiteľná nenávisť sa javí vo výsmechu zo sviatostí, náuky a obradov našej sv. viery! O akou dychtivosťou sliedi dnešný svet po každom upodozrievaní, ohováraní všetkého, čo je s Cirkvou kat. spojené! Isteže niet dnes krajiny, mesta ba už ani dediny, kde by sa táto odveká nenávisť voči Kristovi neprejavovala. Skutočne niet na svete osoby, ktorá by budila toľkú nenávisť, ako Kristus so svojím dielom, t. j. svojou cirkvou. Prečo? Čo je v Kristovi a jeho Cirkvi také, čo by vyvolávalo takú nenávisť? Prečo neprenasledujú iné sekty náboženské? Príčina väzí v tom, že viero- a mravouka iných náb. sekt nadŕža pýche ľudskej a hovie ľudským náruživostiam. Preto je protivné to náboženstvo, ktoré vyžaduje pokoru a sebamŕt-venie. Táto nenávisť nedá sa vysvetliť prirodzeným spôsobom a nemá koreň len v srdciach ľudských, ale v samom diablovi. Ľudovít Nereča. Katolícky kňaz stará sa o našu spásu od kolísky až po hrob. Kňaz stojí na prahu dráhy života nášho, keď nás pri sv. krste žehná krížom, oddá Kristovi, očistí od prvorodeného hriechu a do radu synov božích príjme. |