Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | Anton Farkaš, Dekán a farár w Špáci. |
| Rok : | 1852 |
| Číslo : | 29 |
| Názov článku : | Westník cirkewní. (2) |
| Text článku : | Z Dištriktu trnawského dňa 1O - h o julia. Mnoho bych Wám drahý Bratre w Kristu ešte mal sdeliť strany napomoženia „Katolíckych Nowin" k dobrému ľudu weríaceho určených, ale nechcem darmo slowá rozmnožowať a Wašej welectihodnosti, dwojakým úradom bez toho až welmi obtízenej na ťarchu byť. Powiem teda w krátkosti. Najhlawnejšia príčina je: že Nowiny tyto trebárs jakkolwek dobre skladané, na tichto stranách nikdo čítať nechce, preto ze sä z ohlädu reči tak welmi oddálily od Bernoláka a Holleho *). Toto síce už dáwno som žiadal pánu Redaktorowi oznámiť, ale som si myslel: jedna lastowička nesprawí leto. Ačkolwek mne jest wšecko jedno, či w tomto alebo inom nárečí sä píše: ale Wašej milosti nemá byť wšecko jedno, keď ich pri Wašem spôsobu písania aspoň na tichto stranách nikdo nechce čítať, ani na ne predplatiť. Úprimne teda, z púhej toliko dúwery a spolu s poľutowáním keď Wám toto do súkromnej známosti uwádzam, spolu o odpuštenie prosím! lebo já jako dobrému priatelowi ačkolwek neznámemu srdečne wšecko to učiníť chcem, čo jemu Ja nadewšecko Wašej milosti chosniť by mohlo: tak z druhej strany jedine wšeobecné dobré a duchowný prospech ľudu weríaceho pred očima mám **). Medzitím abych obšírny nebol, a aby spolu též ode mňa nečo Wašim Nowinám pribudlo: tu wám posielam pripojený článek, krátku mráwnu bájku w sebe obsahujúci Pod názwom „ Sen jednoho nemocného která — od kohokolwek ona pochádza, iste bez spasitelného účinku na každú kresťanskú dušu zostať nemôže ***) — Mimo toho welecteným čitatelom Katolickpch Nowin i to ešte oznámiť mám: že Bôh w našej kresťansko-katolickej obci nowe radosti sprawiť ráčil kroz rozmnoženie swojej swätej samospasitelnej Církwe o jednoho nowého úda, to tižto poctiwého mládenca Jána Wawro mlynárskeho towaryša z Brezowej pochádzajúceho, luteranskému bludárstwu pred tím oddaného, který oswíetený Duchom swätým a w samospasitelných prawdách kresťansko-katolického náboženstwa dukladne wyučený, do lôna našej swätej katolíckej Církwe sä nawrátil, a práwe na sláwny deň Zeslania Ducha swäteho totiž 3O-ho mája b.r. werejne wyznanie wíery do ruk mojich zložil. Ani opísať sä nedá, jaké plesanie a radosť spôsobil tento swätý obräd w nábožných srdcach weríaceho ľudu, který chwálil a wrúcne zwelebowal Boha Ducha swätého za jeho Božské dary a milosti, který nekdy na swätú Církew Kristowu w spôsobe ohniwých jazykow zestúpil, s ňou zôstal, učinkowal a newiditedelnym spôsobom učinkuje až posawaď, rozmnožujúc a npewňujúc Králowstwo Božie po wšeckých končinách Zeme, medzi werícimi i newerícimi. — — Anton Farkaš, Dekán a farár w Špáci. *) My welice ľutujeme, že takowý predsudok ešte na mnohých stranách proti našej Slowenčine panuje, a že pre nedorozumenie, pre nedobré pochopenie gramatickeho wyw inutia slowenčiny i tá najlepšia Wec sä podkopáwa. Slawnô Bernolák a Hollý prwí začali Slowenčinu swojimi učenými spisamí wedecky wzdeláwat, za to im sláwa a wečná pamät w národe slowenskom! ale že wšecké poklady, bohactwa a wlastnosti našeho drahocenného jazyka neodokryli, to je wec prirodzená, lebo len začátečnici boli. Oni len nám cestu ukázali, kterou máme íst k čistým prameňom stowenčiny; len základ položili, na kterom sä má dalej budowať. Na tejto ceste, na tomto základe pokračowalo a stawälo sä w nasledujúcich časoch, a hlboko umní gramm atici siowenskí Epigenes Slowenicus, Hatiala, a iní dobud owali, wywinuli a sdokonálili to , čo sláwny Bernolák a Hollý začali. Sám Bernolák áno i Hollý wo swojich spewoch uznáwa nedokonálost, gramatickú neistotu a mnohostrannú neprawidelnost obľúbenej swojej Slowenčiny , ponecháwajuc jej oprawenie, sdokonálenie a ustálenie budúcim Gramatikom slowenským. To sä už stalo. Každý, kdo „Epigenesa", a Gramatiku Hattalowu s pozornosťou prečíta, a mimo toho i ostatnú nárečia slowenské do powahy wezme, úplne sä preswedčí: že bernolačína oprawiť a w duchu slawiančiny sdokonálit sä musela. Neni toto teda oddálenie sä od Bernoláka a Hollého, lež len oprawenie a sdokonálenie jejich sláwneho diela, čo oni sami za potrebno držali a budúcim Gram atikom slowenským učiniť porúčilí. Ä máme teda jako rak nazpäť kráčal a nie napred? Mimo toho, rozdiel medzi bernolačinou a oprawenou slowenčinou je tak nepatrný, maly, že to len učený člowek poznal môje; pospolitý ale ľud úplne obídwe rozumie, jestli sä mu len slohom jeho pochopu primeraným piše. Napríklad, kdo nerozumie wáš wýborný článeček „ Sen jedneho nemocné ho" w dnešnom čislé wytlačený, ačpráwe je w oprawenej slowenčine složený? Pozn. red. **) Dowolime sebe na túto z dobrého srdca pochádzajúcu radu w budúcej B e s e d e odpowedet: prosíme teda uctiwe, Besedu prečítať. Pozn. red. ***) Hneď sme ju dali wytlačiť, a powdäční budeme, jestli nám welect. p. dopisowatel s podobnými článkámi i napozatím polúzí. Pozn. red. |