Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | J. L. + M. Č. |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Aj Božie milosrdenstvo má hranice |
| Text článku : | Aj Božie milosrdenstvo má hranice. ovinnosťou židovských veľkňazov bolo každodenné čítanie Svätého Písma. Cieľom však S v. Písma starého zákona bolo to, aby medzi židmi udržalo vieru v príchod Spasiteľa. Boh im jasno dal na vedomie, z ktorého pokolenia sa narodí Messiáš, aké zázraky bude činiť; Danielovi však jeden anjel prezradil aj to, v ktorom roku sa narodí. Keď Ježiš žil na zemi, v Ňom sa splnily všetké proroctvá, On sám sa pred veľkňazmi a farizejmi odvolával na svoju spasiteľskú bytnosť. Veľkňazi však nielen neuznali Ježiša za Spasiteľa, ale vo svojej hlavatej zatvrdlivosti hovorievali o Išíom, že pochádza od zlého ducha. Apoštolovia nadarmo vyprávali o Ježišovom proroctve, ktoré sa pre ich zatvrdlivosť splní, to jesť: spustošenie Jeruzalema, zaniknutie židovskej krajiny a rozptýlenie židov po celej zemi. Apoštoli nezameškali spomínať ani to Ježišovo proroctvo, že židia budú blúdiť po celom svete, bez chrámu, bez kňazov a bez obety. A to sa i splnilo, lebo sú roztratení po celom svete, nemajú svojej samostatnej krajiny, nemajú chrámu, iba synagógy, nemajú vysvätených kňazov, iba rabínov a nemajú obety. A vo svojej zatvrdlivosti aj toto proroctvo vysmievali. Ježiša aj medzi strašnými mukami ukrižovania prezývali klamárom ľudu. Pre túto ich zlosť Boh ich pozbavil svojej milosti tak, že po uplynutí 47 rokov v Jeruzaleme nezostal kameň na kameni, a podľa Ježišovho proroctva židia ešte i po dnes blúdia po celom svete. Židia ztratili Ježišom prisľúbené kráľovstvo nebeské a právom. Veď oni túžili len po zemskom, neodvislom kráľovstve, poťažne po takej svojej vlastnej, samostatnej krajine, v ktorej by oni sami boli pánmi; celkom tak, ako komunisti našej doby. Avšak opovrhnutím kráľovstva nebeského ztratili aj svoju zemskú krajinu tak, že vlastnej nemajú ani podnes. Tento strašný, skutkami dokázaný príklad sme preto predniesli hneď v úvode tohoto článku, aby ste verili, že božie milosrdenstvo aj teraz má svoje hranice, lebo to vyplýva z Jeho spravodlivosti. Zatvrdlivosť ani dnes nenechá bez trestu. — Neďaleko od severných brehov Južnej Ameriky leží ostrov, nazvaný Martinique. Na tomto ostrove sa nachádza jedna sopka, to jest oheň vyhadzujúci vrch: Mont Pelée a pod ním je zakopané, prepadnuté jedno celé bezbožné a nemravné mesto. Jeho bezbožných obyvateľov často napomínali kňazi, aby sa navrátili k Bohu. Aj sám tamejší biskup z počiatku peknými slovami, potom však aj prísnejšími výrazmi sa namáhal, aby ich obrátil. Všetko bolo már-né. Tak to trvalo za niekoľko rokov. Keďže neukazovali žiadneho znaku polepšenia, zrazu vybuchnul z toho vrchu oheň a jeho láva, tojest horúca liatina takou rýchlosťou zaplavila celé mesto, že útek pred nešťastím bol naskrze nemožný. Zlosť tých zatvrdlivých obyvateľov prekročila hranice božieho milosrdenstva, zahynuli všetci! Dva veľmi zaujímavé prípady opisuje jeden bavorský horlivý 70-ročný farár. Bezbožný duch terajšej doby sa dostal aj medzi o-byvateľov jeho fary. Zvláštne dvaja, vo svojom veku už hodne pokročilí, robotníci neprestajne hanili, vysmievali, preklínali Boha, cirkev a kňazov. Jeden z týchto, ktorý býval asi na zo minút chôdze od obce, onemocnel na smrť. Jeho žena pozvala k nemu kňaza, hoc dobre vedela, že jej muž strašne nenávidí Boha. Kňaz hneď odišiel spolu s kostolníkom, aby ťažko nemocného zaopatril sviatosťami u-mierajúcich a tak smieril s Bohom. Na miesto riadnej cesty šiel po kratšom chodníku, aby sa čím skôr dostal ku nemocnému. Zrazu ho obkľúčilo tisíce havranov, ktoré divoko napadli farára. Ani kroka nemohol urobiť napred. Aby teda vyhnul tejto neočakávanej, podivnej prekážke, prešiel na riadnu, zákrutnú cestu, po ktorej chôdza trvala 20 minút. S rýchleným krokom ponáhľal sa ku nemocnému, aby došiel na čas. Avšak pred domom sa stretnul so ženou nemocného, ktorá mu plačúc sdelila, že jej muž pred troma minútami zomrel. Teda skončil svoj zlostný život bez toho, že by sa bol mohol smieriť s toľko razy a tak ťažko urazeným Bohom. Zaujímavé pri tomto prípade bolo to, že keď sa kňaz obzrel na lúku, cez ktorú prešiel, havrany už zmizly ... O jeden týždeň pozdejšie pozvali toho istého farára ku druhému bezbožnému. Bez odkladu ponáhľal sa do kostola, aby so sebou vzal sväté Telo Ježiša. Vložil kľúč do zámku svätostánku, krútil ho na pravo, na ľavo, ale žiadné krútenie neotvorilo skriňku Prevelebnej Sviatosti. Zkusoval aj kostolník a všetko nadarmo — skriňka sa neotvorila. Kňaz potom poslal kostolníka ku zámočníkovi, avšak ten len po dobrej polhodine došiel. Tak sa ztratil čas jednej celej hodiny, ale zatratila sa i duša zlostného človeka, lebo sa bez všetkej ľútosti zjavila pred svojím božským, spravodlivým Sudcom. Nezaslúžila milosti božej. Tento zatvrdlivý a na veky nešťastný človek svojou zlosťou tiež prekročil hranice milosrdenstva božieho, ktoré mu dosť času povolilo k tomu, aby sa polepšil. Na takýchto zatvrdlivých hriešnikov sa vzťahujú hrozivé slová Ježišove: „Vo vašich hriechoch zomrete!" ... -------- V štáte poddaní slúžia vrchnosti: v cirkvi vrchnosť slúži poddaným. |