Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | J. L. + M. Č. |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Uzdravenie slepého z Jericha |
| Text článku : | Uzdravenie slepého z Jericha. ( Legenda.) Už sa približovalo jaro. Dobročinné papršleky slnca zohrievaly celý kraj Jericha. Popred dom jedného bohatého žida, menom Ikuthiela, prešlo veľké množstvo do vinice najatých robotníkov, ktorí o svojej nábožnosti vydávajú svedectvo, lebo zoi srdca pochádzajúcou piesňou oslavujú Pána: „Veľký si, Ty Pane, prináleží Ti veľká chvála, lebo nebesia a zem ohlašujú Tvoju moc a dobrotu. Ty nám dávaš stravu v každom vhodnom čase, otváraš ruky Tvoje a všetko naplníš Tvojou dobrotou!" — Z domu Ikuthiela však, akoby nejaká ozvena, vyznievala pieseň. „Chváľte meno Pána mládenci a panny a spolu aj starci, lebo sväté a vznešené je meno Jeho!" Tento deň bol dňom tej blaženosti, keď Rúth, jediná a čarokrásna dcéra Ikuthiela, svoje zasnúbenie slávila s Achiorom, synom tiež bohatého žida: Joachára. Mladí zasnúbenci boli veľmi šťastní, lebo sa už dávno vzájomne milovali a v dome Joachára sa už vopred chystaly plány pre budúci manželský život toho blaženého páru. Z toho zasnúbenia aj rodičia oboch maii veľkú radosť. O tri týždne pozdejšie sa však naraz prihodilo osudné nešťastie. Achior odišiel do vinice, aby dozeral tam zamestnaných robotníkov. Keď všetko našiel v poriadku, chcel si trochu odpočinúť, i ľahnul si do tône jedného figového stromu a zadriemal; ale nezbadal, že sa pod listami, ktoré boly okolo stromu, skrýva jedovatý had. Vo spánku vystrel jedno rameno, dotknul sa chvosta hada, ktorý sa mu hneď hodil do tvári, zahryznul mu do oboch očí, vpustil do nich otravu a tak Achior úplne oslepnul. Achior bol v ramenách zúfalstva. Nie tak veľmi preto, že nebude viac vidieť slnce a svojich rodičov, ale zvláštiie preto, lebo jeho srdce naplnila tá hrozná obava, že ku takému slepému mužovi, akým je teraz on, Rúth nepôjde za ženu. Jeho otec Joachar ho chcel trochu potešiť a často ho zaviedol do svojej, ružami, kaméliami a inými príjemne voňavými kvetami zasadenej záhrady, aby sa tam zabával. Avšak všetko bolo daromné: Achiora neopustil jeho trpký zármutok. Joachar všemožne chcel odpomôcť tomuto nešťastiu. Odhodlal sa teda, že pôjde ku Ikuthielovi a nahovorí ho-, aby navzdor slepoty svojho syna predsa odovzdal jeho dcéru Achiorovi za ženu. Ak sa toto splní, tak jeho syn aj pri svojej slepote môže blažený život viesť so svojou milovanou manželkou. — Tých dvesto siklov dukátov, perzského koňa, zlatý náramok, zaušnice a čelo ozdobujúcu zlatú obrúčku, čo som jej dal za svadobný dar, zdvojnásobním. Istý som, že ten skupáň Ikuthiel s radosťou príjme môj návrh — povedal sám sebe. Svojho verného sluhu, Hanani-ho, však poprosil, aby sa modlil za ten čas, kým on bude u Ikuthiela. Jehova zaiste vyslyší jeho vrúcnu modlitbu. Ikuthiel práve stál vo dverách, keď Joachar vkročil do jeho dvora. „Šálom lach" — „Pokoj s Tebou!" — pozdravil ho Joachar. „Boh nech požehná Tvoj príchod!" — odvetil mu Ikuthiel. „Poď len dnu, kus chleba a vína hneď dám doniesť, aby si sa dobre cítil." Svojmu otrokovi však rozkázal, aby v jednej nádobe doniesol vody a umyl nohy milému hosťovi. „Ďakujem ti za láskavosť" — riekol Joachar. „Ale do tých čias si neobčerstvím ústa, dokiaľ nedonesieme do poriadku tú vec, pre ktorú som prišiel." „Ako-že sa má tvoj slepý syn, chudák?" — spýtal sa hospodár svojho hosťa. „Ďakujem ti za otázku; oči chudáka, môjho jediného syna ešte neozdravely, hoc som už mnoho lekárov zavolal k nemu. Ba pozval som aj kaldejského lekára, Nabuzardana, ktorý je veľmi učený, ale nadarmo som mu dal štyridsať siklusov dukátov, predsa ani on nevyliečil oči môjho syna. Teraz som však preto prišiel k tebe, aby som ťa poprosil, daj tvoju dcéru môjmu synovi za ženu a ja zdvojnásobním jej svadobný dar. Nechže budú šťastní tí sa vzájomne milujúci snúbenci." Ikuthiel sa napochytre zaradoval dvojnásobnému svadobnému daru, ale potom hnevlive odvetil: „Ako-že by som mohol dať moju jedinú dcéru jednému od Boha potrestanému slepcovi? Boh netrestá spravodlivého človeka. Ty dobre poznáš v žalme obsažené slová kráľa Dávida: „Pane, Ty trestáš človeka za jeho tajné hriechy". — Šalamon však hovorí: „Boh zlého človeka prenasleduje, avšak požehnáva spravodlivého". Mrzuto mu odseknul Joachar: „Falošne hovoríš, lebo práve Šalamon riekol: „Koho Boh miluje, toho aj zkusuje a obľubu má v zkúškach spravodlivého". Ako ľudia zlato a striebro roztopujú v ohni, aby ich zkúsili, či sú pravé, tak zkusuje aj Boh spravodlivého, či mu zostane verným. Tvoje slová sú teda falošné!" Potom vyňal z vrecka na sňatok sa vzťahujúcu smluvu a pre čítal tú vetu, v ktorej podpisom svedkov zretedelne bolo potvrdené, že: „Akékoľvek okolnosti, alebo i nešťastia by medzitým nastaly, dievča Rúth musí ísť k Achiorovi za ženu". Ikuthiel navzdor tomu prejavil pod kliatbou, že svoju dcéru Achiorovi nedá na žiaden pád. Keď však Joachar už odovzdaný svadobný dar požadoval nazpäť, Ikuthiel mu to veľkým krikom odoprel. Medzi touto svadou naraz vošla Rúth, pobozkala svojho budúceho tesťa a smutným pohľadom sa spytovala o stave svojho snúbenca, potom sa obrátiac ku matke, riekla: „Ja som sa s Achiorom zasnúbila z lásky a preto vzdor tvojmu odporu predsa jeho ženou budem!" Ikuthiel, rozhnevajúc sa, karhal a z izby vystrčil svoju dcéru, ktorá horko plačúc pozdravila Joachara a vyšla von. Joachar vidiac, že jeho syn nedostane to zasnúbené dievča, bez pozdravu vrátil sa domov. * „Achior! Synu môjho srdca, ty najmilšie dieťa mojej nebohej manželky Damarisy! Ty veľmi dobre poznáš históriu Jóba, ktorého Boh tiež ťažko navštívil a vieš, že oslepnul aj Tobiáš, ktorému Boh pozdejšie navrátil zrak očí. Nermúť sa! Boh aj teba zkusuje, či mu zostaneš verným. Nezúfaj teda, ale sa modlime, aby Ti navrátil zrak očí" — takto oslovil Joachar svojho rozhorčeného syna, keď sa vrátil domov. Potom ho vyprevadil do záhrady, aby sa zabával na slnci medzi voňavými kvetami. Achior, pocítiac zohrievajúci účinok slnca, mrzuto riekol otcovi: „Cítim to slnce, ale ho nevidím, ani ho nebudem vidieť nikdy viac! Aj ja môžem povedať s Jóbom: Nech bude prekliaty ten deň, v ktorý sa vyslovila veta, že: sa dieťa narodilo na svet." Všetké utišujúce slová Achiorho otca odznely nadarmo. Celé štyri roky uplynuly v hroznej tme slepoty. Potom raz jemne znejúcu pieseň zaslyšal Achior. Vysvetlili mu, že nazaretský Ježiš ide s veľkým sprievodom do Jeruzalema. Achior už mnoho počul o Ježišovi a preto sa spýtal: „Či Nazaretský nezostane v Jerichu, aby si odpočinul?" Kým sa niekto išiel vyzvedávať, do tých čias Ježiš so svojím sprievodom už vyšiel z Jericha, lebo sa ponáhľal na sviatky do Jeruzalema. Na to sa Achior ešte viac rozhorčil. Jeho verný sluha, Hanani, ho však potešoval tým, že o niekoľko dní nazaretský Ježiš zase tade pôjde a vtedy mu pojdú už vopred v ústrety. Toto neuspokojilo Achiora, ba ho ešte viac zarmútilo, a svojej trpkosti dal výraz slovami Dávida: „V čas mojich úzkostí Boha hľadám a neprestajne, vo dne, v noci, k Nemu dvíham ruky moje. Či ma Boh zapovrhne na veky a nebude so mnou shovievavejší? Či Boh zabudne na mňa, alebo zadrží svoje milosrdenstvo. Oči moje sú plné trpkosti a slzy moje nezastávajú. Rozpomeň sa na mňa, Pane, rozpomeň sa na moju opustenosť a na moju biedu, Ty Bože paliny a žlče!... Nie, nie, Ty, Pane, ma predsa nenecháš bez potešenia!" Hanani ho znova posmeľoval, aby dúfal v Bohu, ktorého cesty sú nevyskúmateľné. On zostane milosrdným Bohom na večné veky. i.eď sa Ježiš vrátil z Jeruzalema, Nathánael mu cestou rozprával o slepote Achiora. Hanani však už vopred vyviedol slepého pred mesto, aby ho zbadal Nazaretský, keď pôjde tade a aby sa smiloval nad ním, jestli to bude vôľa božia. Zaujali miesto na moste pred mestom. Onedlho už počuli pieseň „Alleluja" a už sa blížilo to ohromné množstvo ľudí, ktoré sprevádzalo Ježiša. Aj z Jericha mnohí šli v ústrety Ježišovi, aby ho pozdravili. Hanani a Achior sa nahlas modlili, opakovali slová proroka Barucha: „Kto vypúšťa svetlo, tomu naskutku ide, kam On žiada a keď ho zve nazpäť, trasúc sa Ho poslúcha. Hviezdy však sa skvejú na svojich strážnych miestach a radujú sa. Keď sú volané, odvetia: Tu sme prítomné! To je náš Boh a Jemu podobného nikde niet. On je Ten, ktorý po zemi chodieval, obcoval s ľudmi a pomáhal im ... Ó Ježišu, pravý Učiteľu, Ty si Syn boží a svetlo sveta!" Týmito slovami vzbudil Hanani nádej a dôveru Achiora v Ježišovi. Achior sa s pomocou Hanani-ho postavil na prostried cesty a silným hlasom prosil: „Ježišu, Synu Dávidov, smiluj sa nado mnou!" Hanani však, na kolená padnúc, vrúcne sa modlil pri ňom. Ľud, nevšímajúc si slepého, ani nedbajúc o jeho prosbu, ľahostajne išiel ďalej. Ale Achior navzdor tomu vše dojímavejšie opakoval: „Ježišu, Synu Dávidov, smiluj sa nado mnou!" Vtedy Ježiš zastal a rozkázal, aby Mu bližšie priviedli toho, kto tak úpenlive prosí. Hanani chytil slepého za ruku a viedol ku Ježišovi, medzitým mu riekol: „Raduj sa, Achior! Hľa, Majster je tu a volá Ťa." Achior od radosti aj po tretí raz zvolal: „Ježišu, Synu Dávidov, smiluj sa nado mnou!" „Pán sa ho láskavé spýtal: „Čo žiadaš, aby som ti učinil?" „Nič iného Pane, len to, aby si mi zrak očí navrátiť ráčil!" — odvetil slepý Ježišovi s najhlbšou poníženosťou a s pevnou dôverou. „A veríš, že ja to môžem vykonať?" — spýtal sa ho Ježiš. „Áno, Pane, pevne to verím." Potom Ježiš veľkým poľutovaním pohnutý, riekol slepcovi: „Chcem, aby si videl! Tvoja viera Ťa uzdravila!" Na tieto slová Achior, bez seba od radosti, zvolal: „Ježišu, Ty si požehnaný Bohom! Vidím! Už vidím!" — a na kolená padnul pred Ním. Hanani, tiež kľaknúc, bozkával kraj Ježišovho rúcha. Ľud, vidiac ten zázrak, s radosťou zaspieval: „Hozanna Synu Dávidovmu! Požehnaný je, kto prišiel v mene Pána!" Achior však riekol: „Ty si Svetlo sveta! Meno Tvoje nech bude chválené na večné veky!" |