Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | J. L. + M. Č. |
| Rok : | 1933 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Modlitba matky |
| Text článku : | Dupanloup, chýrečný biskup francúzskeho mesta Orleáns-u v jednej svojej kázni napomínal matky na tú veľkú zodpovednosť, s ktorou je spojená materinská výchova dietok. „Do rúk matiek složil Boh tú moc, aby spasily, alebo zatratily svoje dietky. Tá matka, ktorá svojím vlastným spôsobom života dáva dobrý príklad svojím dietkam, ktorá ich učí pobožné modliť sa, ktorá ich v každú nedeľu a v každý sviatok berie so sebou na sv. omšu, ktorá ich pozdejšie, tiež svojím vlastným príkladom, naučí, ako majú tak ku sv. spovedi, ako i ku sv. prijímaniu, a to čím častejšie pristupovať: tá svojím dietkam ukazuje cestu do neba vedúcu a Pán ju za odmenu aj samú vezme do večného blahoslaven-stva. Naproti tejto tá matka, ktorá sa ľahostajne chová na poli náboženského života, ktorá nie sama učí svoje dietky modliť sa, ktorá ich nevodí čím častejšie do kostola na sv. omšu a ku sviatostiam: tá chodí po ceste zatratenia a nasledujú ju aj dietky." Svoju kázeň potvrdil biskup dvoma príkladmi zo svojej osobnej zkúsenosti: „Keď som v meste N. bol farárom, v prítomnosti Pána Ježiša na oltári sosobášil som dvoch mladých snúbencov z popredného stavu. Pri tomto cirkevnom obrade pozoroval som, že všetci príbuzní a dobrí priatelia snúbencov pokorne kľačali pred Prevelebnou Sviatosťou, iba jeden vysoký, starší pán akousi vojenskou napnutosťou stál pred oltárom tak, že ma jeho neslušné chovanie sa takrečeno pomútilo v reči. V nasledujúci deň zavčas ráno o štvrtej hodine ma zobudili, aby som šiel do hlavného hostinca, kde generál vo vý-službe náramne ochorel a už zápasí so smrťou. On to bol, kto nekľačal pred Prevelebnou Sviatosťou. Naskutku som odišiel ku ťažko nemocnému, ale som sa najprv opýtal toho pána, ktorý prišiel po mňa, či nemocný sám si žiadal kňazskú pomoc, alebo len jeho rodina ma volá, aby som šiel k nemu? „Áno, on sám dáva skize mňa prosiť pána farára, lebo cíti, že sa mu blíži smrť." Keď som vkročil do izby nemocného, pozdravil som ho s obyčajným „pochválenom", za čo mi on otvorením mihalníc ďakoval. Obozretne začal som sa ho vypytovať na jednotlivé články viery, ale on zmätený odvetil: „Dostal som síce katolícku výchovu, ale tak bezbožný duch veľkej francúzskej revolúcie, ako aj cez mnohé roky trvajúce vražedelné vojny celkom vytrely z mojej pamäti články katolíckej viery. Úplnému porazeniu nepriateľa, nie však nábožnosti, bol venovaný celý čas môjho života." „Ale aspoň modliť sa azda len viete?" — spýtal som sa ho. „Pravda je, že moja nebohá, dobrá matka ma naučila rozličným modlitbám, ráno, na poludnie a večer vždy sme sa spolu modlievali, aj na sv. omšu sme spolu chodievali, ba i v čas vojny, keď mi hrozilo nebezpečie, modlieval som sa „Otčenáš" a „Zdravas Maria", ale ostatné modlitby som veru už zabud-nul. Už som dávno nechodieval ani do kostola, lebo ten bezbožný, svetársky duch pokazil celý môj duševný život. Nech bude požehnaná pamiatka mojej dobrej matky, že som aspoň „Otčenáš" a „Zdravas Maria" nezabudnul!" Po týchto jeho slovách kľaknul som ku posteli na smrť nemocného, jeho ruku stisnul som medzi svoje ruky a prosil som ho, aby vzbudil v sebe city viery, nádeje a lásky a moju modlitbu aby nahlas odriekal za mnou. Potom som ho vyzval, aby mi spomenul všetky hriechy, ktoré spáchal vo svojom živote a aby nad nimi vzbudil ľútosť v srdci svojom. Po sv. spovedi vzbudil som v ňom žiadosť prijatia Prevelebnej Sviatosti, dal som mu prijímať a súčasne som ho zaopatril aj posledným pomazaním. S veľkou radosťou som zbadal, že znovu ožil v ňom matkou zaštepený náboženský cit. Aj poslednými slovami dobrorečil svojej matke za jej náboženskú výchovu.-- Tým väčšmi zarmucujúci je druhý príklad. Keď som bol v jednom veľkom meste kaplánom, k jednému mladému, asi 30-ročnému nemocnému ma pozval jeho priateľ. Podľa môjho zvyku som sa i teraz vypytoval o dosavádnom živote chorého mladíka. Jeho priate! mi dôverne sdelil, že mladík je dieťaťom bohatých rodičov z popredného stavu, ktorí však viedli svetársky a bezbožný život. Jeho otec zomrel zavčasu, keď bol ešte chlapcom, ale matka nič nedbala o chlapca. Vychovávateľov nie pre vyučovania svojho syna, ale na uspokojovanie svojich túžob a náruživostí najímala a tak jej syn žiadnej vie-ronauky nepoznal. Keď vyrástol, s matkou spolu premárnili celý svoj majetok. Po smrti svojej matky dostal sa do tej naj-planšej spoločnosti, včera však mal súboj, v ktorom bol ranený na smrť. Ja som mu navrhnul, že zavolám kňaza, ale on ma kľajúc odpravil a preklínal svoju vlastnú matku, ktorá tiež zomrela bez kňaza. Mňa veľmi zronilo toto vyprávanie. Medzi tým modlil som sa zaň, avšak, keď som došiel do izby nemocného, sdelil mi lekár, že pred piatimi minútami zomrel." Ctení čitatelia, nie bez príčiny opísal som vám tu zkúse-nosti zo života biskupa Dupanloupa. Bohužiaľ zkusujem i ja sám, že v tom meste, kde bývam, mnohé matky sa nestarajú, ako treba, o náboženskú výchovu svojich dietok. Už v mladom veku takrečeno celkom na seba nechávajú svoje opustené diet-ky, hlavne počas školských prázdnin, keď sa v planej spoločnosti ľahko môžu zkaziť. Veru, opakujem vám. sotva vidím matku, ktorá by v nedeľu a sviatok, už aj pre dobrý príklad, pojala svoje dieťa so sebou do kostola. Zapamätajte si, že za výchovu svojich dietok rodičia budú zodpovedať pred vševe-dúcim, spravodlivým Sudcom! J. L. + M. Č. |