Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Podľa J. L.: M. Č. |
| Rok : | 1931 |
| Číslo : | 7-8 |
| Názov článku : | Sv. Anton, duchaplný kazateľ. |
| Text článku : | Sv. Anton, ktorý tak vo svojom živote, ako i po svojej smrti učinil mnoho zázrakov a predpovedal mnohé nepredvídateľné udalosti, narodil sa v Pórtiugalii, v meste Lissabone r. 1195. Jeho otec pochádzal z grófskej rodiny a zastával vysoký úrad hlavného účtovníka v kráľovskom dvore. Jeho nábožní rodčia výchovu svojho synka sverili kňazom. Títo mu zavčas zastepili do srdca opravdivú lásku k Bohu a opovrhnutie všetkých svetských radostí. Mladý Anton odišiel do mesta Koimbry, kde sa vzbudila v ňom túžba, aby mohol sv. Evanjelium hlásať medzi nevercami. Preto vstúpil do rádu sv. Františka, kde sa stal najchýrečnejším rečníkom celej reholy. Pochodil celé Taliansko a Francúzsko, kde na mnohých miestách nie raz kázal zástupom až 10—20.000 ľudí. Keď sa vrátil sv. Anton do Talianska, jeho predstavení poslali ho do bezbožného mesta Rimini, aby tam, napravil mravne pokazený ľud. Ale obyvatelia len vysmievali jeho krásne kázne. A keď sa medzi poslucháčov zamiešali aj zlornyselní waldskí bludári, ktorí stálym posmechom sprevádzali kázne sv. Antona, konečne len niekoľko starších žien zostalo na jeho káz-ňach. Sv. Anton vidiac, že tam darmo káže svedenému ľudu, na niekoľko dní utiahnul sa do samoty, kde prísnym pôstom a horlivou modlitbou vrúcne prosil Pána Boha, aby obmäkčil za-tvrdlivé srdcia obyvateľov. A dobrotivý Pán Boh vyslyšal prosbu svojho verného služobníka a ukázal to zvláštnym zázrakom. Anton po skončenej duševnej príprave vyzval ten bezbožný národ, aby prišiel z mesta von na pobrežie mora a tam uvidí, že nerozumné ryby vďačne budú počúvať jeho kázeň a zahanbia rozumom obdarených ľudí. Zástup ľudu s veľkým posmechom prijal to vyzvanie, ale zo zvedavosti predsa odprevadil Antona na pobrežie mora. Anton vyšiel na jeden vŕšok a v mene božom začal hovoriť ku rybám: „Poslúchajte slovo božie, vy rozličné ryby, lebo neverci nechcú ho slyšať!" Sotva že začal hovoriť sv. Anton, veľké množstvo rýb hrnulo sa k nemu, svoje hlavy zvedavo vytŕčaly z vody a na podiv menšie ryby boly v predu,-kým tie väčšie v zadu. Potom sv. Anton takto hovoril k rybám: „Bratia, sestry, ryby! Vzdávajte vďaky Stvoriteľovi, že vám za bydlisko dal vodu, tak výborný živel, že sa d ľa ľubovôle môžete sdržiavať v sladkej, alebo slanej vode. Boh vám dáva i stravu, ktorou sa môžete živiť. V čas povodne zahynuly všetky iné zvery, iba vás zachoval Boh bez najmenšej ztraty. Boh dal vám, aj silné, plávajúce krýdla, aby ste sa mohly pohybovať, kamkoľvek chcete. Na vás sveril Pán Boh aj proroka Jonáša, aby sa zachránil. Vy ste venovaly Ježišovi tie daňové peniaze, ktoré On pre svoju chudobu nebol v stave zaplatiť. Vy ste vy-liečily starého Tobiáša. Vy ste jedlom kajúcich, ktorí neužívajú mäsitý pokrm. Z vášho mäsa jedol aj Spasiteľ sveta, keď sa po svojom vzkriesení zjavil apoštolom. Za všetko toto teda dajte vďaky Bohu, ktorý vás tak mnohým dobrodením obdariť ráčil!" Na toto napomenutie všetky ryby začaly otvárať pysky a skláňaly hlavy, aby takto aspoň mlčky oslavovaly a chválily Boha za Jeho dobrotu. Sv. Anton, vidiac tento zázračný zjav, obrátil sa ku tam shromaždeným ľuďom a hovoril takto: „Vy rozumní ľudia ste sem prišli len zo zvedavosti, nie však preto, aby ste poslúchali moje dobroprajné kázne. Hľa, vidíte, ako vás zahanbia nerozumné tvory Pána Boha!" Potom vyzval ľudí, aby zavrhli tú záhubnú náuku, ktorú rozširuje waldské bludárstvo a aby sa vrátili do pravej cirkvi Kristovej. Zadivený ľud, vidiac ten zázrak, bil sa v prsia, vrátil sa do cirkvi, o pravdivosti ktorej bol teraz už presvedčený, ryby však, keď ich sv. Anton požehnal, vrátily sa do hlbočiny mora. Ešte jeden zázrak, ktorý mal veľký účinok na národ. Za doby sv. Antona sa v Itálii veľmi rozšírila lakomosť a skúposť. Aby vykorenil tento hriech modloslužby, sv. Anton v meste Firenze za viacej dní vydržiaval missie. Počas týchto missií zomrel tam1 jeden veľmi bohatý, ale skúpy pán. Jeho príbuzní poprosili sv. Antona, aby mal kázeň nad rakvou, ktorá bola v jednom veľkom kostole vyložená. Keď sa sv. Anton pripravoval na tú kázeň a rozjímal o predmete, o ktorom mal hovoriť, vyjavil mu Pán Boh, že; ten boháč pre svoju skúposť a úžerníctvo bol zavrhnutý do pekla. Na pohreb sa shromaždilc najpoprednejšie obecenstvo mesta Firenze. Sv. Anton, keď videl pred sebou to veľké množstvo bohatých ľudí, naschvál hovoril o lakomstve, skúposti a úžere, vysvetľoval svojím poslucháčom, aké sú to ťažké hriechy, ktorými boháči okrádajú biednych ľudí. Zdôrazňoval, že je skúposť a lakomosť najväčším nepriateľom duše a jej večného spasenia. Aby to dokázal, odvolával sa na smutný príklad zosnulého, ktorého spravodlivý Pán Boh práve pre jeho skúposť a úžerníctvo zavrhnul do večného zatratenia: „Že je to pravda" — zakričal hromovým hlasom — „iďte do domu zosnulého, otvorte jeho pokladnicu, ktorú väčšmi miloval, než Boha a medzi pokladmi nájdete aj srdce zomrelého!" Pod tou neočakávanou a veľmi strašnou kázňou zhrozilo sa celé obecenstvo, ale hneď aj mnohí odišli do bytu zomrelého boháča, aby sa presvedčili, či pravdu hovoril ten smelý kazateľ. Keď prišli do domu, prinútili rodinu boháča, aby otvorila pokladnicu, kde medzi mnohým zlatom — na veľké zdesenie všetkých tam prítomných — skutočne našli srdce zosnulého. S týmto nálezom sa ľudia však neuspokojili, ale vrátili sa do kostola, kde otvorili vrchnák rakvy, potom však aj prsia mŕtveho, ktorému skutočne chybovalo srdce. Keď to videl ľud, náramne rozhnevaný rozhádzal aj máry, na ktorých bola rakva položená a žiadal veľkým krikom, aby telo úžerníka nebolo pochované v posvätnom cmiteri, ale v tej jame, do ktorej sa zakopávaly od-hynuté zvieratá. Aj vykonali to. Prípad toho nešťastného skupáňa tak ohromným dojmom účinkoval na ostatných skupáňov a úžerníkov, že sa vnútorne celkom zmenili, väčšinu svojho majetku rozdali chudobným, ponechali si len to najpotrebnejšie a dali sa na cestu pokánia. |