Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Róbert Róm |
| Rok : | 1942 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | V.nedeľa po Veľkej noci. |
| Text článku : | „Pýtajte a dostanete!" (Jo. 16, 24.) Kto je ten, ktorý má takú šľachetnú dušu, že nás tak oduševňuje a oslovuje: „Pýtajte a dostanete"? Kto je ten nekonečne dobrotivý priateľ ľudstva, ktorý nám neurčuje hodiny k výsluchu, ktorý nestavia strážcov ku svojim dverám, aby prosiacich odháňali, ale vo dne v noci necháva otvorené svoje dvere, sám nás oduševňuje a povzbudzuje ubiedených, aby prosili, ba ich ešte aj uisťuje, že nebudú nadarmo prosiť? Kto je ten mocný, ktorý vie hradiť všetky potreby ľudské, ktorý udeľuje hladujúcim chlieb, sirotám potešenie, topiacim sa v nebezpečenstvách pomoc, pošliapaným, spravodlivým ochranu, ťažko chorým uľahčenie, tým, ktorých prenasleduje svedomie pokoj, prašivým úplné uzdravenie a tým, ktorí opúšťajú tento svet, večný život? Oh, poznáme ťa, poznáme ťa zo sladkej kúzelnej moci tvojich slov! To si ty, o ktorom kedysi Dávid spieval: „Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý." (2. 134, 3), to si ty, ktorého milosrdenstvom je plná zem, to si ty, ktorý uskutočníš vôľu bojazlivých a vyslyšíš ich prosby, ktorý: „otváraš svoje ruky a naplňuješ všetko živé tvorstvo požehnaním" (2. 144, 16), ty si pre ľudské pokolenie n a j v ä č š í m dobrodincom a priateľom; vieme, že si to ty, lebo údolia judské sa ešte aj dnes ozývajú hlasom, že si to ty skutočne. Tak je! J. Kristus bol tým oduševňujúcim rečníkom, ktorý, poznajúc potreby ľudského pokolenia, poznal aj jeho nesmelosť, bojazlivosť, ktorá pochádza z povedomia hriešnosti, a preto oduševňujúcimi slovami vyriekol: „pýtajte a dostanete!" Neučinil však len toto, ale aby sme zároveň vedeli, ako máme prosiť, on sám nás naučil aj najvznešenejšej modlitbe, ktorá znie: „Otče náš, ktorý si na nebesách!" „O t č e náš!" Krátke slová a predsa tak vznešené a jasné, a preto zároveň aj prístupné nielen múdremu, ale aj prostému, nielen tomu, kto vie čítať, ale aj tomu, ktorý nevie, nielen starcovi, ale aj dieťaťu. Túto modlitbu odriekajúc krstil nás kňaz, túto modlitbu odriekajúc bude nás aj pochovávať. Áno, toto je tá modlitba, ktorú sme sa od svojej dobrej matky ako prvú naučili, komu by teda nebola ona milá, ba najmilšia? A keď si ešte rozvážime, že túto modlitbu sme obdržali od samého J. Krista ako dedičstvo, že na jeho perách odznievaly prvý raz tieto kúzelné slová, koho by neovládla veľká oduševnenosť a čie srdce by sa nedvíhalo oduševnenosťou a hrdosťou predtým, ako by začal túto modlitbu odriekať?! „Otče náš!" Len dve slová, ale ako mnoho myšlienok, ako mnoho citov je v nich. Áno, ako cez ružové brieždenie prechádzajúce zlaté lúče slnka, tak sa začnú dvíhať aj v srdci modliaceho sa, jednak synovská úcta, jednak synovská láska voči tomu, komu patria tie dve slová: „Otče náš." Akými veľkými sa cítime vtedy, keď môžeme prosiť v nebezpečenstve pomoc, v chvíľach smútku, v opustenosti potešenie, v chvíľach a v okamihoch hriešnosti zas odpustenie od svojho nebeského Otca. Hneď tie prvé slová musia vzbudiť vo mne najšľachetnejšie myšlienky. Otče! Akože by sme ho mohli tak nazývať, keby sme nemali od neho svoje bytie, keby sme neboli jeho dietkami? Otče náš, ktorý svoje bedliace oko nikdy neodvrátiš od nás a od kolísky počnúc až po hrob nás nasycuješ a šatíš, ako tú ľaliu poľnú, Otče náš, ktorý aj vtedy chceš náš prospech, keď do pohára radostí nakvapkáš nám aj trochu blenu a zvädnutých nádejí, Otče náš, hoci sme sa stali tvojimi nevernými synmi a stratili sme v hriešnych víchriciach veniec svojej nevinnosti, hoci sme sa veľmi prehrešili, keď sme porušili smluvu pri krste sv. učinenú a stali sme sa tvojimi nepriateľmi páchaním smrteľných hriechov, si iste hotový nám odpustiť, do tvojej otcovskej lásky nás zpät prijať, ak, oľutujúc svoju nerozumnosť a upokoriac sa so slzami ľútosti v očiach, vrátime sa k tebe. Skutočne, Boh je otcom celého pokolenia ľudského. Je otcom kresťana, ale je otcom aj pre pohana, ktorý sa klania svojim modlám. Je otcom mocného, ktorý sedí na tróne, ale je zároveň aj otcom bedára, ktorý sa váľa v prachu. Je otcom boháča, ktorý sa veselo zabáva a hoduje, ale je zároveň aj otcom chudobného, ktorý hladuje v svojej biednej chalúpke, — je otcom nás všetkých, lebo on nás stvoril, on nás nasycuje a satí. A keď je on otcom nás všetkých, my všetci medzi sebou musíme byť bratmi a sestrami. Preto keď v hodvábe obleeční sa klaniame veľkému Tvorcovi, môžeme to spraviť, ale zato nesmieme opovrhovať chudobným, ktorý handrattii odetý kľačí v prachu. Modlíme sa, hádam, osvetlení pravým svetlom, hej, ale zato nesmieme opovrhovať tým, ktorý v tôni prosí a modlí sa, lebo podľa modlitby, ktorú každý deň odriekame, aj tento je naším príbuzným a bratom. Modlíme sa, hádam, so srdcom č i s t ý m od hriechu, ó zaL to nesmieme sa nadúvať ako farizej, nesmieme opovrhovať putalikánom, lebo aj on je naším bratom. A ak sme majetnejší, nesmieme zato opovrhnúť tým opusteným, ktorý žobre pred našimi dverami, lebo nie je nám celkom neznámy, hoci sme ho, možno, nikdy nevideli, predsa tou krásnou prosbou: Otče náš! aj jeho uznávame za svojho brata. Len tak budeme môcť s čistým srdcom odriekať každodenne túto krásnu modlitbu, keď budeme každého pokladať za svojho brata. Vtedy ozaj s čistým svedomím budeme môcť hovoriť: Otče náš, posväť sa meno Tvoje. Nech ťa pozná každý rozum, nech sa pred tebou skloní každé srdce, každá vôľa, nech zvelebuje a chváli tvoje sväté meno každá duša, ktorá pod slnkom žije. Otče náš, príď kráľovstvo tvoje. Vykoreň z nášho srdca kráľovanie tela, sveta a hriechu a ty panuj v ňom svojimi milosťami. Otče náš, buď vôľa tvoja ako na zemi, tak aj na nebi. Nech sa spoľahne každá duša na Tvoju svätú vôľu a nech plní na zemi každý Tvoju vôľu tak, ako ju plnia anjeli v nebi. Otče náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes a najmä dnes. Maj starosť podľa svojej božskej starostlivosti, ako o naše duševné, tak aj o telesné potreby a nahraď to, čo nám chybuje, zo svojej Božskej pokladnice. Otče náš, odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame našim vinníkom. Sotri dlžobu, ktorú sme zavinili svojimi hriechami a odpusť nám všetko tak, ako aj my odpúšťame všetkým našim vinníkom. Otče náš, neuveď nás do pokušenia. Nedovoľ, aby nás víchrica pokušení strhla do víru, nedovoľ, aby nás učinila vierolomnými, ale radšej udeľ nám sily, aby sme vo víchrici pokušenia šľachetne a hrdinsky obstáli. A konečne, Otče náš, zbav nás zlého. Hriech učinil nešťastnými našich prarodičov, hriech učinil nešťastnými aj nás. Hriechom bola na nás strhnutá aj kliatba, hriechom je zapríčinená ľudská bieda, hriechom bola zobudená smrť, hriechom bol otvorený hrob, hriech nás vytvára z kráľovstva nebeského, hriech nás vrhá do večného zatratenia! Od tohto, od tohto zlého nás zbav, Pane, aby sme kedysi mohli dôjsť k Tebe! Amen. Róbert Róm. |