Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Imrich Klas |
| Rok : | 1930 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Pomoc Božiu nezatajíš. |
| Text článku : | Dňa 6. jan. oslavujeme tú významnú udalosť, ako traja mudrci vybrali sa na cestu: hľadať Vykupiteľa. Kto im poskytnul pomoc? Sám Boh im dal vnuknutie a ako viditeľné znamenie slúžila im mimoriadne jasná hviezda, ukazujúc im cestu smerom ku cieľu ich putovania. Našli Vykupiteľa a klaňali sa mu. V Jeruzaleme bol chýrny rybník, ktorý vyhľadávali neduživí a chromí. Dal sa ta priviesť 38 rokov neduhom stíhaný, nešťastný človek zvolajúc: „Pane, nemám človeka, aby keď do pohybu prijde voda, mňa vpustil do rybníka." Ježiš Kristus mu pomohol. Bol vpustený do rybníka a pomocou Ježiša Boha vyšiel odtiaľ uzdravený. Udalosť táto nás musí upamätať na podivnú pomoc božiu, mnohým poskytnutú vodou lurdskou a vodou sv. Ignáca. Voda sama nie je liečivá, ale často Pán Boh zasahuje svojou pomocou do riadneho behu prírody. Nešťastní malomocní, ľudia takmer nevyliečiteľní, vierou a dôyerou naplnení hľadajú božskú pomoc, lebo u ľudí a u prírody darmo hľadali útočište. Ježiš im pomohol. Apoštolovia sú na lodi s Ježišom Kristom. Zrazu povstane veľký víchor, vlnami mora je metaná loď, voda sa už berie do nej. Hrozí im záhuba. Apoštolovia sú naplnení strachom, lebo Kristus Pán spí. „Pane, ratuj nás, hynieme!" vy hrkne sa z úst apoštolov. Hľadajú pomoc u Boha a nájdu ju čo aj zázrakom. A my sme nie často v úzkosti, malomyseľnosti, v trápení, v nebezpečiach života? Koho máme volať o pomoc? Kde sa máme obrátiť? Veda nám nespomôže, rozum vypovie službu, na srdce zaľahne zadumenie, čo nem!á konca. Je to pravá duševná choroba, na ktorú nieto v lekárni lieku. Neveriaci nemá sa kde obrátiť. človek z viery pozdvihne oči svoje k drahému Spasiteľovi, uzre jeho milú tvár, rozpiate ruky, milujúce srdce, počuje slová, hlboko sa vrývajúce do duše ľudskej: Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení a ja vás občerstvím!" Neveriacich sem nevedie cesta. Boli by aj oni šťastní, keď by sa dostavili pred Spasiteľa. Došli by iného smýšľania, ich srdce naplnilo by sa tiež útechou, ale... pýcha, vysokomyseľnosť im to zabraňuje. Hľa, zreteľná pomoc božia. Boh pôsobí na dušu a v malomy- seľnosti, vo veľkom trápení, v rozličných ťažkostiach života poskytuje pomoc, ako vystavené tabule, označujúce na rozcestiach smery ciest. Kto by nezablúdil na rozcestiach, keď nieto označujúcich tabúl? V trápnych, zádumčivých chvíľach života mnohí zablúdia, lebo nevyhľadajú svätou vierou označený smer: k božskému Spasiteľovi, ale idú svojou obvyklou cestou až do záhuby. Povedz to mládeži, neuzná to, ešte fa vysmeje, toto sú všeobecné ponosy. Co tu podujať? Dať do rúk mládeže dobré spisy a stále prízvukovať, že zasahovanie Boha do ľudského života je stále a objavuje sa v rozličných podobách. Tomuto zasiahnutiu nevy- hneme a aj po malej rozvahe prijdeme k presvedčeniu, že Pán Boh nám pomáha. Reči, že: čo nám dá Boh, čo nám1 dá modlitba a podobné, sú len plané a nerozvážené reči, za ktoré — ako pohoršivé — bude nás Boh tiež trestať, lebo slová Sv. Písma zretedelne vravia: „Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza." Ešte aj v duši toho veľkého neverca, zakladateľa slobodno-myseľných zásad, francúzskeho učenca XIX. stoletia Voltaira (č. Voltéra) zableskla iskra viery v ostatných dňoch jeho života. Cez celý život svoj hlásal neveru a neodvislosť od Boha, chcel zaviesť život bez Boha,, svojím zásadám získal mnohých a predsa v trápnych chvíľach, na sklonku svojho života hľadal pomoc u Boha. Priatelia ho tešili, lekári sa namáhali predĺžiť v ňom život. To všetko ho neuspokojilo. Hľadal, čo cez celý život svoj zapieral. Svedomie, ani veda mu nemohla zaručiť istotu, že niet budúceho života. Otvárajú sa mu oči, vidí možnosť toho, že je na bludnej ceste. Hľadá duševného lekára a v ňotn Boha. Že tohoto duševného občerstvenia neobdržal, sú na vine jeho priatelia, prívrženci jeho náuky, ktorí ho nepripustili k žriedlu pravej po-techy, k božskému Spasiteľovi. Aj my sa ťažko vytrhneme z pút slobodu omy seľnos ti, keď sa jej obdržanou vedou viery nebudeme strániť. Imrich Klas. |