Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Dr. Pavol Beňuška |
| Rok : | 1942 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | Podstata Eucharistie – podľa svätého Petra |
| Text článku : | Podstata Eucharistie podľa svätého Pavla. Dr. Pavol B e ň u š k a. Pre pochopenie náuky apoštola o Eucharistii oveľa dôležitejší je text veršov 14.—22. tej istej hlavy. Svätý Pavol, chtiac dobre zaštepiť do srdca Korinťanov zákaz zúčastňovať sa na stolovaní, kde sa podáva pokrm z pohanských obetí, píše im: „Preto, moji najmilší, utekajte pred modloslužobníctvom. Ako múdrym hovorím; vy sami posúďte, čo vravím. Požehnaný kalich, ktorý požehnávame, či nie je zúčastnením sa na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je zúčastnením sa na tele Pánovom? Lebo jeden chlieb, jedno telo sme mnohí; všetci, ktorí sa zúčastňujeme na jednom tele. Pozrite na Izraelstvo podľa tela; či nezúčastňujú sa na oltári tí, ktorí jedia obete? Čo teda? Hovorím, že modlám obetovanie je niečo? Alebo že modla je niečo? Ale čo pohania obetujú, zlým duchom obetujú, a nie Bohu. Ale ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov. Nemôžete piť kalich Pánov aj kalich zlých duchov; nemôžete sa zúčastniť na stole Pánovom i na stole zlých duchov. Či budeme dráždiť Pána? Či sme silnejší od neho?..." Keď čítame tento text, máme neklamný dojem, že tvrdenia, vzťahujúce sa na Kristovo telo a krv Kristovou, sú také zrejmé i pre Korinťanov, že nimi môže svätý Pavol dokazovať iné. Neopisuje podrobne Eucharistiu, ale pripomína jej prvky a jej hlavný účinok; preto ani netreba sa zastaviť nad tým, že tuná najprv uvádza kalich a až potom chlieb. Pri opise poslednej večere, ktorá sa opakuje v kresťanských zhromaždeniach na Ježišov rozkaz, je uvedený postup chlieb — víno.1 V tejto argumentácii svätý Pavol porovnáva tri druhy obety a účasť veriaceho na nich. Postup možno vyjadriť takto: Ako chlieb a kalich eucharistický sú zúčastnením na Kristovom tele a krvi Kristovej, ako požívanie židovských obetí spojuje s oltárom, tak aj požívanie z pohanských obetí spôsobuje spojenie s diablami, ktorým pohania obetujú. Z tejto analógie, čo jestvuje medzi jednotlivými obradmi, načim predovšetkým uzatvárať, že aj pre svätého Pavla aj pre Korinťanov Eucharistia je o b e t a. Apoštol totiž porovnáva tri druhy obetných jedál. Židia požívajú mäso zvierat, ktoré boli obetované Bohu, a preto s ním vstupujú do spoločenstva. Pohania jedia zo zvierat obetovaných modlám, a preto vstupujú do spoločenstva s diablom. I chlieb a kalich, z ktorých kresťania požívajú, uvádzajú do spoločenstva s telom Kristovým a s jeho krvou. Prečo? Pre tú istú príčinu ako predošlí, lebo sú obetné dary. Porovnanie, ktoré je medzi „kalichom a stolom démonov". a „kalichom a stolom Pánovým", tiež nabáda k tomu, že svätý Pavol myslí na obetné jedlá. Teda i tuná apoštol vyjadruje, čo zdôraznil aj v opise poslednej večere, kde vyzdvihol, že kresťania prijímajú z obetných darov. A čože sú tieto obetné dary? Židia majú svoje obetné zvieratá, pohania svoje obetné predmety — a požívanie z nich uvádza do spoločenstva s Jahve alebo s diablom. Ktorá je kresťanská obeta? V tom istom Liste ku Korinťanom svätý Pavol hovorí: „Kristus, náš baránok veľkonočný, sa obetoval."2 Kristus je teda obeta kresťanov. A keďže, ako hovorí Msgr. Batiffol, „ozajstné je požívanie idolothytu (obety pohanskej), ozajstné je požívanie z chrámovej obety (thusia), nič neoznačuje, že nová obeta, z ktorej požívame pri stole Pána, by bola iba figúrou; analógia tomu protirečí".3 Kresťania teda tiež skutočne požívajú zo svojej obety, prijímajú Kristovo telo a krv Krista, ktorý sa na kríži obetoval. Je zrejmé, že svätý Pavol aj tuná učí eucharistický realizmus; obetné dary eucharistické, ktoré kresťania požívajú, sú ozajstné Kristovo telo a ozajstná Kristova krv. Opis poslednej večere a tento úryvok sa vzájomne potvrdzujú, pokiaľ ide o realizmus Eucharistie4 a jej obetný ráz. Ale Eucharistia je obetným jedlom iba preto, že pripomína, predstavuje Kristovu smrť na kríži? Možno z tohto úseku Pavlovho Listu vyčítať, že Eucharistia je súčasná obeta, odlišná od obety kríža? Mnohí exegéti tak tvrdia a prekladajú miesto „stôl Pánov" —„oltár Pánov".5 „Stôl démonov" rovná sa „oltáru démonov", kde boli kladené obetné zvieratá, aby boli obetované. Nie je to teda stôl, s ktorého sa jedlo.6 Podobne treba chápať i výraz „stôl Pánov"; na ňom nie je Kristovo telo a Kristova krv, ale Kristovo telo a Kristova krv v stave obety, ako obeta. Ak porovnanie Pavlovo má dajakú cenu, hľa, čo potvrdzuje: Telo Kristovo a krv Kristova, s ktorými sa veriaci spolčuje pri večeri, neboli iba kedysi na kríži obetované. Ale na stole a v kalichu Pána sú znovu v stave obety ...Všade, kde Ježiš je v stave hostie,či je to už pri večeri a či na kríži, či to Písmo formálne hovorí alebo nie, všade obetuje Bohu svoj život a svoju smrť, svoje telo a svoju krv."7 Tento výklad azda presahuje slová apoštolove. Je isté, že obetné jedlo predpokladá obetovanie dajakého daru. Ale svätý Pavol toto už nevyjadruje a nezaznačuje. No načim zdôrazniť, že tým menej svätý Pavol vylučuje myšlienku obety, prípadne eucharistického oltára. Účinky Eucharistie podľa svätého Pavla. Keď sme už určili takto podstatu kresťanskej večere, viďme, aké účinky jej svätý Pavol pripisuje. Prvý účinok vyjadruje výrazom „koinonia“, účasť na Kristovom tele a krvi Kristovej. Tento výraz sa častejšie vyskytuje u svätého Pavla, vyjadruje vždy „spojenie"; ale nie je vždy jasné, či ide o spojenie morálne a či o skutočné.8Keďže tuná v blízkej súvislosti je reč o účasti na oltári a o účasti na stole zlých duchov, daktorí exegéti myslia, že stačí ustáliť zmysel týchto, aby sa určil dosah „zúčastnenia sa na tele Pánovom a krvi Pánovej". Takto postupuje napr. Réville9 a tvrdí, že u svätého Pavla ide iba „o súdržnosť (solidaritu)" so zlými duchmi u pohanov, prípadne s krvou a telom Kristovým u kresťanov. Už iného náhľadu je Goguel; tento tvrdí, že ten, „kto je pokrmy a pije víno zasvätené zlému duchu a tým preniknuté prvkami diabolskými, prijíma takto v nich tieto tajomné prvky, v určitom smysle je posadlý démonom, je v spoločnosti s ním".10 Podobne — mutatis mutandis — aj kňaz židovský, čo je z mäsa obetí židovských. Stačí uviesť tieto dva príklady ako dôkaz toho, že je veľmi chúlostivé takto postupovať, aby sa hodnota spojenia s Kristovým telom a Kristovou krvou určovala podľa ceny spojenia s démonmi a so židovským oltárom, lebo je veľmi ťažko určiť, ako svätý Pavol chápal spojenie v týchto dvoch posledných prípadoch. A tento exegetický postup nie je ani správny, lebo uvádza do porovnania Pavlovho takú presnosť, ktorá tam nie je.11 Výstižne hovorí Msgr. Batiffol: „Svätý Pavol určuje analógiu medzi .koinonia' s démonmi, ,koinonia' s oltárom, ,koinonia' s telom a krvou Krista ukrižovaného. A vidíte nesúmernosť: lebo analógia je iba medzi bytosťami toho istého druhu; teda buď medzi obetami ,thusiai', buď medzi božstvami (numina), ktorým sa obetuje."12 Nie je však presný ekvivalent medzi účinkom týchto jednotlivých hostín.13 Ba, ako poznamenáva Ruch,14 svätý Pavol úmyselne rozlišuje, keď vyjadruje účinky spojenia: Izraeliti sa „zúčastňujú na oltári", pohania sú „spoločníkmi zlých duchov", kým kresťania sú „zúčastnení na krvi Kristovej a na jeho tele". Svätý Pavol nehovorí, že kresťania sú „Kristovými spoločníkmi", ale priamo jeho tela a jeho krvi. Toto má svoj význam. Keď uvážime tieto výrazové odtienky svätého Pavla a najmä, keď uvážime aj ostatné texty, kde svätý Pavol určuje vzťah, rovnicu medzi chlebom eucharistickým a telom Kristovým, medzi vínom eucharistickým a krvou Kristovou, vtedy celkom oprávnene môžeme uzatvárať, že aj tu svätý Pavol má na mysli túto eucharistickú rovnicu; preto aj tu rozlišuje oba prvky a hovorí o účasti na Kristovom tele a krvi Kristovej. Podľa všeobecnej náuky, staršej ako svätý Pavol, spojenie veriaceho s božstvom stávalo sa požívaním z obety. Kresťanská obeta je Kristovo telo a Kristova krv, obetované na kríži. Dôsledne: spojenie kresťana s Bohom stáva sa požívaním tela a krvi Kristovej. I z tohto plynie, že svätý Pavol má na mysli rovnicu eucharistickú.15 Preto teda svätý Pavol hovorí o „zúčastnení sa" na Kristovom tele a krvi Kristovej, keďže ide o skutočné spojenie, požívanie tela a krvi Kristovej v eucharistickej hostine. Toto vylučuje jednotu čisto morálnu, o ktorej by mohla byť reč, keby svätý Pavol hovoril iba o účasti s Kristom. Do celého textu zapadá verš 17.: „A keďže je iba jeden chlieb, my mnohí sme jedným telom, lebo všetci sa zúčastňujeme na jeho tele." Táto veta nie je nevyhnutná v logickej súvislosti Pavlovej argumentácie. Ale apoštol rád má digresie, zabočenia, najmä keď môže pripomenúť obľúbenú tému svojho evanjelia: učenie o mystickom tele Kristovom. Výraz „sóma" (telo) vo verši 16. a 17. nemá ten istý zmysel, ako to mieni Réville16 hovoriac, že v oboch prípadoch ide,,o mystickú spoločnosť prijímajúcich". Je isté, že „sóma" (telo) 17. verša značí mystické telo Kristovo; tým nie je povedané, že tento výraz má vždy a všade u svätého Pavla takýto význam.17 Verš 17. načim pokladať ako by v zátvorke uvedený do celého myšlienkového postupu Pavlovho; jeho umiestenie ľahko sa vysvetlí čírou asociáciou myšlienok, kde výraz „telo Kristovo" 16. verša dal podnet k tomuto zabočeniu. A čo chcel apoštol naznačiť? Podľa všeobecnej mienky starých spoločné stolovanie spojovalo všetkých hostí. Táto jednota je tým užšia, keď všetci požívajú z toho istého chleba. I požívanie z jedného chleba eucharistického, ktoré nás činí účastnými na tele Kristovom, nás spojuje. Všetci požívame jeden chlieb, všetci sa zúčastňujeme na jednom tele ako na duchovnom pokrme, a preto všetci tvoríme jedno telo Kristovo, jeho mystické telo, t. j. kresťanskú spoločnosť — Cirkev. Už krstom kresťania sa spojujú,18 ale Eucharistia udržuje a upevňuje túto jednotu. 111, 23-25. 25, 7. 3Spom. dielo, str. 96. 4Proti výkladu symbolickému, ktorý zastáva napríklad Réville, Les origines de ľEucharistie. 5Porov. J. Brinktrine, Der Messopferbegriff in den ersten zwei Jahrhunderten, vo Freiburger theologische Studien, sv. 21, Friburg in Br., 1918, str. 38—39; H. Lamiroy, De essentia ss. Missae sacrificii, str. 194—203; E. B. AUo, La synthése du dogme eucharistique chez saint Paul, v R. bibl. 1921, str. 324. 6Porov. Ruch, tamže, stĺp. 832. 7Ruch, tamže, stĺp. 831. 8Goossens, tamže, str. 205, napočítava až 13 prípadov. Viď. najmä: Rim. 15, 26; 1 Kor. 1, 9; 10, 16; 2 Kor. 6, 14; 8, 4; 9, 13; Filem 6. 9Tamže, str. 75. 10M. Goguel, Ľ Eucharistie des origines a Justin Martyr, Paris 1910. 11Porov. Batiffol, tamže, str. 97. 12Tamže. 13Porov. Ruch, stĺp. 1050. 14Tamže, stĺp, 1074-1075. 15Porov. Batiffol, tamže, str. 98. 16Tamže, str. 86. 17Iný význam je istotne v Rim. 4; 1 Kor. 11, 24. 181 Kor. 12, 12. |