Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | M. Chl. |
| Rok : | 1852 |
| Číslo : | 7 |
| Názov článku : | Kališek pálenky. |
| Text článku : | Jednoho dňa som sä pešti wybral na cestu do súsednej okolici. Ukonaný od dluhého cestowania sädnul som si na kary jednoho poštárika. Tak ho menowali, bo prewážal už towar, už pocestných. Medztím tá wozba neprináležela k najpríjemnejším; wozík tiahal jeden koník, ktorí neweľmi cwálal; cesta bola hrbowatá, a sedisko bolo z jednéj úzkej holéj dasky. Zdalo sä mi teda, že lepšie bude chodiť, nežlo sä tak woziť. Čo so i učinil. Wozár môj byl ešte mladý chlap, wyzeral dobre, líca sä mu čerwenali, w očiach jeho sä weselo ducha a pokoj dobrého swedomia jawily. Šli sme cez mnohé malé osádky; on bol wšade dobre známi, wšade bol dobre prijatý a srdečne ptiwítaný. Tu i tam wšeliaké odkazy na toho alebo iného dostáwal. Ženy sä dowedowali na jeho deti,- chlapi ho alebo iné prosili, aby im z mesta dowiezol,- slovom : wšade ho rádi wideli.- Znak, že to byl člowek statočný, ktorému sä každý zdôweriť mohol. Když sme besedujúce nektorý čas tak spolu šli, sretnuli sme sä s jedným chlapom postawy skriwenéj, w šatách obdratých, s hlawou rozchudranou, ktorej wlasy už šediwieť počinaly. Když ten bedár po pri nás prechádzal, widno bylo, jak sä kýwal. Pozdrawil on mojeho počtárika hlasom opilého, ktorí mu pozdrawenie s obzláštnou prijaznosťou wrátil, takže som sä nad tím zadiwil. „ I čože, ten trhan je snád z waších priateľow jeden ?“- pítal so sä mojeho poštárika, když onen opilec nečo od nás dalej byl.„ Ten tam ?“- odpowedá mi poštárik,-„ o ten sä mi stal učitelom o dobrodincom mojím.“- Já na neho spodiwením patrím . On ale odpowedá s úsmechom:„ To wám diwno ?- a predca je tak; prawda, že ten nešťastný o tom nič newie. Musím wám powedieť, že jako chlapci sme spolu do školy chodili. Méno jeho je Ján Pálenkár. Byl on už wtedy ľähko myselný a rozpustilý, pozdejšie naučil sä hojnowať. Z prwotku som nemnoho s ním obcowal , potom ale náhoda chcela, že sme sä k jednomu pánowi jako najemníci ( nadenníci ) dostali. Když som s ním a s inými spolunájemníkami po prwýraz do roboty šel, janko s druhými sä zastawil pred krčmou, aby si po jednom kalíšku pálenky na frištik wypili. Já som ostal stáť predo dwermi a newedel som, čobych mal robiť; oni ale mňa zawolali dnu. Pri téj príležitosti Janko zo smiechom powedal“„ Ach ! ten sä bojí schudobnieť; on myslý, že keď groš zgazduje, že hneď bude mať tisíce.“ Na tie slowá sä wšetci dali di smiechu, a já zahanbený wlezol som do krčmy. Když sme ale už na poli byli, slowá Jankowé počali mi w hlawe wrtať.- Groč ten za kalíšek pálenky w sebe nebol mnoho, ale každého rána jeden groš, to na konci roka urobí 18 zl. 15 kr. Já som premýšlal, čoby sä wšecko s tími peniazmi wiwiesť dalo.„ Osemnácť zlatých 15 kr.!- myslel som si,-za to sä môžem s drewom ( paliwom ) na zimu zaopatriť, abych nemusel zubami klopať, keď dachy pukajú.„ Osemnácť zlat., 15 kr.! za to sä môže koza kúpiť, ktorá ti bude mlieka dáwať, abys nemusel jalowo jesť.- Osemnácť zlatých15 kr.!- s tím môžeš školný penäz wyplatiť, z toho môžeš deťom twojím školné knížky nakúpiť, a iné weci do školy potrebné im zaopatriť, aby sä naučili čítať a písať.- Osemnácť zlatých 15 kr.!- tolko práwe urobý interes od toľko peniazí, koľkobych si musel wypožičať, keď by som chcel od nášho poštárika wozík s koníkom odkúpiť, ktorí práwe teraz na predaj ponúka. Miesto toho, čo by som w krčme tu smradlawicu ku škode mojeho zdrawia píjawal, môžem si s tými peniazmi založiť fundament k mojej budúcnej wýžiwnosti, pre mňa a moje deti; môžem sebe nečo na staré dni, alebo na ťažké časy odložiť.“- Tieto a také myšlienky nad mojou budúcnosťou rozhodli. Od toho dňa noha moja wiacej do krčmy na pálenku newojšla. A to bylo moje štästie; bo môj ťažký nelähký zárobek nešiel židowi do wrecka, ale som si zaň tento wozík s koníkom kúpil;- a jak widíte, dobre mi idie; Chwála Bohu čerstwý som a zdrawý, i tolko si wždy zarobím, že sä statočne so ženou a s ďeťmi žiwím.- Janko ale pri swojom groši za pálenku, widíte na čo wyšol. Už w handrách skríwený chodí, staroba mu na plecách a na hlawe wysedáwa, potupa ho sprewádza, nahota a psota s ním putuje, kašel a zadýchlawosť ho o nezadlho do hrobu zloží !!- Bože môj ! kolko je takowých Jankow na Slowensku?!- |