Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Z čiastky dľa cudz. Dr. J. V. Buday. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | KÁZEŇ NA PRVOTINY KŇAZSKÉ |
| Text článku : | vel. p. Pavla Kollára, novovysväteného kňaza biskupstva nitrianskeho dňa 3. februára r. 1918. v Bošáci vydržiavané. Katolícky kňaz stojí v službe pravdy a lásky. „Nech nás človek tak považuje, jako služobníkov Kristových a spravcov tajomství Božích." I. Kor. 4, 1 V Mezopotámii, v krajine Háran, žil bohatý pastier. Početné množstvo stád a služobníkov mal on. Raz dcéra jeho, Rachel, zadychčaná dobehla domov a oznámila že kvitnúci jeden mládenec pri studni odvalil jej kameň,napojil jej stádo a s plačom vyjavil jej že je jej príbuzným, synom Rebeky, A starý Pastier Laban bolo jeho meno, bežal v strety prichádzajúcemu mládencovi, ktorý sa menoval Jakubom, a prijal ho za služobníka a pastiera stád svojich. I slúžil Jakub ujcovi svojmu Labanovi verne. A keď sa ho opýtal ujec, akú odplatu si žiada za službu svoju,odpovedal: „Budem ti slúžiť za Rachelu, mladšiu tvoju dcéru, sedem rokov." (I. Mojž. 29, 18.) I slúžil sedem, slúžil štrnásť,dvadsať rokov verne a svedomité a poctivé príbuznému Labanovi, tak že mohol všetkým právom o sebe povedať: „Dňom i nocou som sa trápil a sen odchádzal od očí mojich pri strážení stád tvojich." A Pán Boh dal požehnanie vernému sluhovi, a Rachel krásna v tvári a spanilej postavy a mnohé stáda boly hojnou odmenou Jakubovi za vernú službu jeho. Načo vám pripomínam, drahí farníci, túto udalosť Starého Zákona? Vidím v nej obraz iného Jakuba, budúceho verného služobníka a pečlivého pastiera, ktorý nenie nikto iný, ako váš príbuzný — lebo však z vášho lona pošiel — vel. p. Pavel Kollár, ktorý čo novovysvätený kňaz zavítal do kruhu vášho, aby dnes slúžil svoju prvú sv. omšu, a tak započal svoj vznešený úrad čo služobník Pána a pastier nesmrteľných duší a tak zaslúžil si nevestu Cirkev svätú tu na zemi síce bojujúcu, a po smrti účasť s oslávenou. A toto porovnanie kňaza k pastierovi a ženíchovi, nenie len púha hračka slov, ale pravda a skutočnosť. Sám majster a vzor všetkých kňazov, Ježiš Kristus, nazýva sa ženíchom a dobrým pastierom. V krátkej dobe toto už druhý kňaz pošiel z lona vášho, drahí farníci bošácki. Je to zvláštna milosť Božia menovite v časoch terajších, keď nedostatok verných služobníkov hrozí Cirkvi sv. katolíckej. Aby ste si túto milosť i teraz i v budúcnosti vážiť vedeli, poviem vám, že o kňazovi tak máte smýšľať, ako o služobníkovi Kristovom a o správcovi tajomství Božích, lebo katolícky kňaz je vskutku služobníkom Kristovým, ktorý stojí v službe 1. pravdy a 2. lásky. Toto je obsah dnešnej mojej reči; venujte jej bedlivú pozornosť, aby ste vždy dôstojne smýšľali o velebnom a vznešenom úrade a povolaní kňazskom. 1. Katolícky kňaz čo služobník Kristov stojí v službe pravdy. Boh obdaril človeka rozumom, touto iskrou múdrosti Božej,a učinil ho schopným k poznaniu naj velebnejších právd. A preto človek dľa svojej povahy túži po poznaní pravdy, ako jeleň po prameni. Ako rybe potrebná je voda k žitiu a plávaniu, oku svetlo k videniu, človekovi vzduch k dýchaniu a pokrm a nápoj k zachovaniu telesného života: tak duchu ľudskému je potrebná pravda, po ktorej rozum ľudský túži a nemá pokoja, pokým ju nenajde. Človek nežije len pre telo a jeho potreby, ale keď prichádza k užívaniu rozumu, kladie si najvážnejšie otázky, a žiada si mať na ne dôkladnú odpoveď. Kde sa vzal tento krásne sporiadaný všehomír, kto ho zachováva a riadi? Kto rozostaval nebeské telesá, slnko, mesiac a hviezdy na modrojasnom blankyte nebeskom? Odkiaľ vzal človek pôvod svoj? Čo je jeho cieľ? Sme len púhe telo, či aj duch nesmrteľný? Zahynie-li s telom všetko,a či nesmrteľná duša žiť bude i za hrobom život lepší a blaženejší? Ktorá cesta vedie ta, do života plného blahoslavenstva?Kde sa vzala smrť, odkiaľ je mravné zlo, hriech? Takéto a podobné otázky kladie si rozum ľudský. A kde najde na ne odpoveď? Či u tých, ktorí o sebe tvrdia, že skrze vedy dopracovali sa k pravde, u takzvaných osvietencov tohoto sveta, ktorí Boha a jeho zjavenie zavrhujú? Mudrci tohoto sveta, čo sa pôvodu všehomíra a človeka týka, tvrdia, že to púha náhoda a zákony prírody sú príčinou jeho. Jedná-li sa o cieli človeka, vytkne múdrosť tohoto sveta jemu za účel neobmedzené požívanie rozkoší tela, chtíčom jeho lahodiacich. Duša, dľa nich, nenie bytnosťou duchovnou, nesmrteľnou, ale len súhrnom činnosti modzgu. Za hrobom nemajú pre človeka nádeje v život blažený, nehynúci, tam sa rozprestiera púhe nič, číra tma. Takéto falošné učenia rozširujú „mudrci" tohoto sveta, a je základná príčina obávať sa, že takýmto falošným učením nasiaknutí navrátia sa naši vojaci s bojišť a naši zajatci z cudzích krajín. Lež či toto učenie uspokojuje ducha ľudského? Nie, nemôže. Ono nám nedáva vývod, že kto určil, ustanovil tie zákony prírody; že rozkoše sveta pozemské nemôžu byť posledným cieľom človeka, lebo neuspokojujú túžbu srdca ľudského a nechávajú srdce tým pustejšie a prázdnejšie, čím hlbšie sa do nich ponorí, a konečne, že proti rozplynutiu duše v nič, sama duša sa najhlasnejšie ozýva. Kde teda najde človek žiadúce svetlo pravdy? U Krista Ježiša, ktorý preto prišiel na svet, aby pravdu božskú hlásal; a tento Učiteľ, dokonajúc vykúpenie ľudské, poslal apoštolov svojich do sveta s rozkazmi: „Idúc učte všetky národy, kážte evanjelium každému stvoreniu." A hľa, katolícky kňaz, majúc poslanie udelené skrze vkladanie rúk biskupových, berie z pokladu uloženého Kristom Pánom v lone Cirkvi sv., ktorá je stĺpom a utvrdením pravdy, hlása tie velebné pravdy, ktoré uspokojujú túžbu rozumu i srdca ľudského v najvyššej miere. Kňaz katolícky odpovedá čo najdôkladnejšie na všetky otázky,ktoré si rozum ľudský predkladá. On hlása, že Boh, svrchovaná múdrosť, láska a dobrota, stvoril svet svojou všemohúcou vôľou; že nie slepá náhoda vládne svetom, ale láska a múdrosť Boha živého, ktorý sa stará o vtáctvo nebeské a o kvietky poľné, tým viac o človeka na obraz a podobenstvo Božie stvoreného. Kňaz katolícky, stojac v službe pravdy a na mieste Božom posolstvo konajúc, zvestuje, že človek vyšiel z rúk Božích,čo dokonaly tvor a obraz Jeho, ale skrze hriech vypadol z milosti Božej a uvalil na seba všetko zlé, časnú i večnú smrť; ale hneď spolu oznamuje, čo vykonala láska Božia pre spasenie pokolenia ľudského, pošlúc na svet jednorodeného Syna Božieho,aby nikto nezahynul, ale každý, kto verí v Neho, mal život večný. Slovom, katolícky kňaz vedie ku poznaniu Boha a jeho dokonalosti; on vedie ku poznaniu Ježiša Krista a diela nášho vykúpenia a tak ukazuje cestu k životu večnému. „Lebo tak Boh miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný." (Ján 3, 16.) Teda katolícky kňaz je rozširovateľom pravej kresťanskej osve ty; nenie tmárom, ale rozsievačom slova Božieho, svetla pravdy, ktorá blaženým činí človeka v živote i v smrti, je služobníkom pravdy Božej. Človek však je stvorený nielen, aby Boha poznal, ale i Boha a v Bohu bližného miloval, a preto kňaz katolícky i slovom i príkladom v srdciach ľudských rozplameňuje oheň lásky, lebo láska je plnosť zákona. 2. Katolícky kňaz stojí v službe lásky k ľudstvu. Pravdu hlásať, svetlo pravdy rozširovať, nenie ľahká práca, lebo sú mnohí, ktorí nechcú pravdu slyšať. Ale ešte ťažšia služba je služba lásky, a predsa i v tejto službe musí za príkladom Majstra svojho stáť kňaz, dobre činiac všetkým,i nepriateľom, bez nádeje na odmenu a vďačnosť, áno, on musí byť pripravený i na to, že za službu lásky dostane sa mu nevďačnosť a urážky. Ale ani tejto služby sa neľaká dobrý kňaz Kristov. Bolo to roku 1865; pani Guisepa Cerina, manželka veliteľa talianskeho válečného loďstva, ťažko ochorela. Manžel jej bol s talianskym loďstvom na brehoch Afriky, sprevádzajúc cisára Napoleona III. Farár Michal Monainella šiel navštíviť nemocnú paniu, zapomínajúc na krivdy a urážky, ktoré musel podstúpiť od jej manžela, pre ktoré musel päť rokov upeť v žalári. Poslal napred k nemocnej štyri voskovice, niesol sám velebnú sviatosť k nemocnej, sprevádzaný svojím polupracovníkom na vinici Pána a mnohými vznešenými osobami, zaopatril nemocnú, modlil sa za ňu, tešil zarmútenú rodinu a potom odchádzal do kostola, aby ju tam odporúčal do prímluvy Matky Pána. Manžel, veliteľ loďstva, bol telegraficky zavolaný k smrteľnému lôžku zeny svojej, ale neprišiel, aby neurazil mocného cisára, no katolícky kňaz ponáhľal sa k zomierajúcej, aby v poslednom boji so smrťou svojej ovečke priniesol útechu a posilnenie na cestu do večnosti. Tak sa pomstí katolícky kňaz, služobník lásky. Roku 1848 vypukla vzbura v Paríži, hlavnom meste Francúzska; rodní bratia bojovali proti sebe a brodili v krvi svojej.Vtedajší arcibiskup ď Affre vystúpil na barikádu, zelenú ratolesť na znak pokoja v ruke držiac, ale sotvaže začal k ľudu hovoriť, prešla mu smrteľná guľka cez srdce a zomrel so slovami: „Dobrý pastier dáva život svoj za ovečky svoje; kiež by život môj bol posledný, ktorý v obeť padá!" Tak umiera služobník Kristov v službe lásky k bratom a ovečkám svojim. Ale načo vyhľadávať dôkazy pre pravdu, že kňaz katolícky stojí v službe lásky k ovečkám, v ďalekej minulosti? Rozhliadnime sa po prítomnom čase. Čítal som, že v terajšej vojne prijednom útoku nepriateľská guľka ranila vojaka smrteľne. V boľasti zvíjal sa tam ranený vojak. Viac než telesná rana bolela ho rana duše. Svedomie jeho znepokojoval akýsi zatajený hriech. I žiadal si veľmi kňaza, aby sa vyspovedať mohol. Povedali to vojenskému kňazovi, ktorý sa v bezpečnom úkryte v zákopách nachádzal. A kňaz neváhal. Nedbajúc na dážď nepriateľských gúľ, spiechal k ranenému, vypočul jeho spoveď a práve keď mu už rozhrešenie udelil, nepriateľská guľka trafila i jeho srdce, až klesnul mŕtvy k ranenému vojakovi. Vyplnil teda rozkaz Božského Majstra: „Dobrý pastier dáva život za ovečky svoje, a niet väčšej lásky, než dá-li kto život svoj za bratov svojich." A v čas nákazlivých chorôb, keď sa nemocných na choleru a iné cheroby podobné každý stráni, kto sa približuje k nim bez bázne, aby im dal útechu? Zase je to kňaz v službe lásky postavený. A teraz by som vám mal ďalej dokazovať ešte, že katolícky kňaz stojí v službe lásky? i ie, ďalej hovoriť nemienim, úfam, že ste presvedčení, že katolícky kňaz stojí v službe pravdy a lásky. Tešte sa z toho, drahí farníci bošácki, že vaša obec v krátkom čase druhého služobníka dáva už Cirkvi Kristovej. Uctite si vašich kňazov, čo služobníkov pravdy a lásky a zachovávajte tú pravdu a lásku,ktorú vám ohlasujú. A ty, drahý v Kristu brat, ktorý dnes po prvý raz pristupuješ k oltáru Pána, aby si započal svoj ťažký, ale vznešený úrad, buď pamätlivý toho, že V okolnostiach nad mieru ťažkých vstupuješ do života, a preto — ako to duch času vyžaduje — hlásaj vždy. pravdu, hlásaj ju, ako sv. Pavel, vždy neohrožené, hlásaj lásku, ktorá, tak sa zdá, celkom vymizla zo sveta tohoto a miesto jej zaujala nenávisť a rozbroj. Hlásaj však tú lásku nielen slovom, ale väčšmi príkladom svojím. Miluj ten ľud, z ktorého si pošiel a pre ktorý pracovať si sa zaviazal cez celý svoj život. Miluj ho zasa tak, ako sv. Pavel miloval, ktorý i zavrhnutým si prial byť za bratov svojich. Keď ho takto budeš milovať,vtedy tá láska ti vždy povie, čo máš konať, aby si duše sebe sverené zachoval pre život večný, a tak vyplníš svoj cieľ a jednúc uslyšíš slová Sudcu večného: „Služobníku verný, vojdi do radosti Pána svojho." Amen. |