Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Dr. J. V. Buday. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | PROSTRIEDKY, KTORÍMI MOŽNO ZVÝŠIT ÚČINOK KÁZNE DĽA ENCYKLIKY HUMANI GENERIS |
| Text článku : | Dňa 15.júna r. P. 1917. vydal sv.Otec encykliku„Humani Generis",ktorá pojednáva o duchovnom rečníctve.V encyklike tejto svätý Otec vyzdvihuje veľký význam úradu kazateľského.Potom so žiaľom poukazuje na zjav,že v našich dňoch účinok kázne je veľmi malý.Trebárs mnohí kazatelia hlásajú slovo Božie a ačkoľvek i mnoho poslu cháčov majú z veriacich,predsa mravnosť stagnuje,navšímanie si vecí supernaturálnych sa šíri,badať možno odchýlenie sa od kresťanských čností a návrat k životu pohanskému.Príčiny zjavu tohoto môžu byť mnohonásobné.Zistiť sa dá však i to,že i kazatelia sa dostatočne nepričiňujú,aby bol ten žalostný stav odstránený.Príčiny nedostatočného účinku kázne vidí sv.Otec hlavne v troch veciach: 1.Sami kazatelia sú neschopní; 2.neponímajú náležité úrad kazateľský a 3.nesprávne ho vykonávajú.Tieto veci chceme trochu obšírnejšie rozvinúť v prítomných riadkoch.Aby sme dosiahli väčší účinok medzi našimi kázňami,musia ony zodpovedať dľa obsahu,dľa slohu i dľa prednášky.Jakými prostriedkami možno toto dosiahnuť?Povieme si to v krátkosti.Prvý a najprimeranejší prostriedok je naše vlastné vnútro.Jestli srdce kazateľovo plápolá opravdovou láskou k Bohu a k dušiam nesmrteľným,oddanosťou k cirkvi a k úradu kazateľskému,ohňom nadšenia a horlivosti,úprimnou túžbou,aby svojich poslucháčov získal náboženstvu a večnému spaseniu:vtedy ono mu povie,jako má kázať,aby jeho kázeň mala želateľný účinok. Požaduje toto i uvedená encyklika,keď biskupom nakladá,aby na úrad kazateľský prepúšťali len mužov schopných,ktorí íen spasenie duší a nie to vyhľadávajú,aby sa ľúbili poslucháčom.Márnivosť,ctižiadosť kazateľova odníme kázni všetok účinok.O kazateľoch,ktorí z takýchto pohnútok vystupujú na kazatelnu,hovorí sv. Pavel apoštol,že„padelajú slovo Božie"*),a sv.Rehor Veľký nazýva ich„falošnými prorokmi",ktorí nekážu slovo Božie,ale svoje vlastné slovo.)S týmto prvým prostriedkom čo najužšie súvisí druhý:hovor vždy z presvedčenia,od srdca.Kazateľ si musí predmet,o ktorom ide kázať,osvojiť,tak,aby ho skrz na skrz preniknul,aby dľa príkladu Pána Ježiša napred sám činil,čo potom káže.Preto žiada sv.Otec od tých,') II. Kor. 2, 17. 2) Horn. X. na Ezechiela.ktorí majú konať úrad kazateľský,mravnú bezúhonnost'!Takto potom slovo Božie potečie zo živej studnice útrob kazateľových a nenie možné,aby bola bez účinku.Tretím veľmi potrebným prostriedkom k dosiahnutiu účinlivosti kázne je,aby mal kazateľ lásku k ľudu, ktorému káže,a i známost tohože ľudu.Sv. Rehor hovorí,že P.Ježiš preto poslal po dvoch svojich učenníkov hlásať slovo Božie,aby nám dal tak na vedomie,že„kto nemá lásku,nech na žiaden pád neberie na seba úrad kazateľský".') Podobne ako láska,potrebná je i známosť ľudu.Jako môže ľud rozumieť kazateľa,ktorý nerozumie ten ľud.Preto kazateľ vynasnažovať sa musí pri každej danej príležitosti pozorovať a premýšľať,ako ľud smýšľa a výprava,ktoré sú jeho dobré a ktoré zlé vlastnosti.I Kristus Pán žiada od dobrého pastiera,aby„poznal ovečky svoje". Štvrtý prostriedok je modlitba,zvláštne vnútorná čili meditácia.Kazateľ je posol Boží.Z tej príčiny má kázať dľa vôle Božej,t.j.má skúmať,ako má hovoriť k ľudu, aby ho priviedol k Bohu.To dozvedieť sa môže len pilným rozjímaním,a to nielen rozjímaním vôbec,ale pred každým kázaním zvlášť.Toľko je isté,že kázne z tohoto prameňa vyvierajúce obyčajne mávajú svoj účinok.I encyklika „Humani Generis" čo prostriedok účinlivosti kázne označuje „ducha modlitby v kazateľovi".Piaty prostriedok je pilné štúdium.Encyklika o tom hovorí,že kazateľ má byť sběhlý v bohovede^ lebo nevedomosť je matkou všetkých bludov.Štúdia však,potrebné kazateľovi,by sme roztriedili takto:Najprv nech kazateľ študuje to,čo ho k cieľu priamo vedie:reči tlačené i živé.Z tlačených kázní sa možno naučiť predmet,látku totiž a sloh,zo živých deklamáciu a akciu.Vzorné kázne sú ovšem najlepšie,ale i z menej dokonalých mnohému sa možno priučiť tomu,kto vie bystro rozsudzovať, kritizovať.K štúdiám duchovného rečníka patrí ďalej bohoslovie vôbec,zvláštne však pastorálka,hlavne jej oddiel:homiletika,potom Písmo sväté,exagesis a spisy sv.Otcov.Biblické štúdium má pre kazateľa nadmieru veľkú dôležitosť.Obohacuje ducha jeho potrebnými vedomosťami a učí ho hovoriť o božských veciach slovami najviac primeranými a dojímavými.Posledne potrebné je kazateľovi,aby čítal dobré spisy vôbec,menovite filozofické,ktoré zostrujú jeho ducha,a potom filologické a belletristické,z ktorých sa priučí pekným vlastnostiam slohu,aby kázeň jeho i svojou príjemnosťou účinkovala.Istý znamenitý kazateľ-jezuita mi vyprával,že on každý rok aspoň dve dlhšie belletristické diela prečíta v tých rečiach,) Horn. XVII. in Evang.v ktorých kázava.I znamenití autori príručných kníh pastorálnej theologie odporúčajú čítať osvedčených spisovateľov,od ktorých sa možno naučiť presnosti jazyka a kráse reči.V tomto ohľade odporúčame slovenským kazateľom:nový preklad Písma svätého,Viktorín-Kollár:Štvoro kníh o nasledovaní Krista a Schmitz-Krssák:Život Ježiša Krista. Zo svetských spisova teľov však zvláštne spisy Vajanského a Kukučina,ktoré z novších spisovateľov úhľadnosťou a krásou reči nad ostatných vynikajú.Poznamenávame,že tu vynášame úsudok len o reči patričných spisovateľov,hoci môžeme im vydať i to svedectvo, že ich spisy i z náboženského ohľadu sú bezvadné a okrem reči i iné užitočné veci sa môžeme naučiť z nich,ako na pr.z krásnych ludových prác Kukučina vlastnosti a smýšľanie nášho ľudu.Ked sme povedali,že kazateľ má študovať, vyslovili sme tým aj svoj úsudok o kázňach tlačených,už či v zvláštnych časopisoch,či v sbierkach.Nie je možné dosiahnuť veľkého a trvalého účinku,ked kazateľ používa pramene kazateľské tak,ako sú;len napodobňovať ich možno buďto v myšlienkach,alebo v slohu.Toto je pravý účel tlačených kázní a homiletických časopisov.Konečne posledný prostriedok účinlivosti kázne je:Na každú kázeň bedlivé sa pripraviť,premýšľajúc,čo a jako ľudu povedať.Sv.Otec v svojej encyklike káže vytvoriť z úradu kazateľského tých,ktorí sa dostatočne nepripravujú ku kázňam.Ako dôkladné bývajú tie takzvané reči slávnostné!S akou pilnosťou sa pripravuje na ne i kazateľ menej pilný!Obyčajne jako dobre sa vydaria i rečníkom menej nadaným!Toto pred očima majúc,pamätať by sme mali,že každá nedeľa,každý sviatok má svoj zvláštny význam v živote cirkve a v živote našich poslucháčov— a preto na každú kázeň s rovnakou horlivosťou by sme sa mali pripravovať.Slovom,aby sme krátku našu úvahu skončili,povedať môžeme:kázeň,má-limať účinok,dá mnoho práce.Avšak ktorý kazateľ môže povedať svojim poslucháčom so sv.Jánom Zlatoústym:„Ja neviem ináč živý byť,len pri vás a pri starosti o vaše spasenie",ten môže aj to povedať:„Bremeno učiteľské necítim"a ten sa pričiní i o to,aby vyplnil želanie sv. Otca,ktorým končí svoju encykliku,že na duchovné rečníctvo treba veľkú váhu klásť.Kiež by k tomuto cieľu prispel i náš časopis„Duchovný Pastier".*) |
| Poznámky k článku : | Poznamenávame, že súčasne s encyklikou „Humani Generis" v T čísle Acta Apostolicae Sedis vyšly i „Normae pro sácra praedicatione ktoré cirkevno-právne upravujú úrad kazateľský a isté novoty uvádzajú,z ktorých na nás sa vztahujú: Cudzí kazatel môže kázať len s biskupským dovolením;noví kňazi musia sa podrobiť zkúške z duchovného rečníctva,o čom.potom dostanú diploma praedicationis,ba konečne biskup môže predpísať ročne takúto zkúšku pre všetkých svojich kňazov. Nakoľko budú tieto právne ustanovenia do života uvedené a jaký budú mat účinok, ukáže budúcnosť. |