Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätá rodina |
| Autor : | T. M. Z poľskej pôvodiny poslovenčil: Jožo Brenkus, bohoslovec. |
| Rok : | 1935 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Ako obrátila malá Marienka svojho otca? |
| Text článku : | Vyučovanie sa skončilo a deti hromadne vybehli zo školy, veselo poskakujúc, za živého rozhovoru ponáhľali sa domov. Len malá Marienka, dcéruška istého náruživého pijana, akási smutná zaostávala za ostatnými a rozmýšľala. „Ah, keby som len otca nenašla doma, lebo zas nedostanem olovrantu, a tak sa mi chce jesť! Dnes na obed mi mohla dať mamička len trošku polievky. Ah, keď už ten otec všetko prepije a úbohá moja mamička ľahko môže ochorieť od súženia a namáhavej práce." Pohrúžená do takých smutných myšlienok došla dievčinka ku domu a potíšku odchýlila troška dvere. Sotva však stanula na prahu, už počula otcove nadávky a preklínania, ktorými obsypával matku, a sotva len zazrel dcérušku, ihneď zlostne zakričal: -Aá, tu si, ty pačrev! Tu máš peniaze, vezmi sklenicu a už aj mi bež po pálenku do krčmy. A nech si mi tu raz-dva! Marienka prestrašená pozrela najprv na otca, potom na matku, nehýbajúc sa z miesta, keď tu otec rozhnevaný vysotil ju von z izby a strelil za ňou dvermi. Išlo teda úbohé dievčatko vyhladnuté a aj zamrznuté cestou vedúcou do krčmy a slzy ako hrach sa kotúľali po jeho vychudlej tváričke. Fľašku na pálenku skryla pod zásterku, aby ju nezbadali deti vracajúce sa zo školy, ktoré slyšala ako hovorili medzi sebou: „Hľa, Marienku ubil nedobrý otec a vyhnal znovu po pálenku." Cesta do krčmy viedla okolo kostola. Keď sa blížila Marienka k nemu, naraz si spomnela na to, čo im pri vyučovaní hovoril pán farár, pripravujúc ich ku prvému sv. prijímaniu. Tak krásne hovoril o veľkom šťastí, ktoré deti obsiahnu, keď po prvý raz prijmú do svojich sŕdc Pána Ježiša, a na koniec dodal: — Moje drahé dietky, jestli z vás niektoré chce si vyprosiť nejakú veľkú milosť od Božského Spasiteľa, nech na ten úmysel Mu obetuje svoje prvé sv. prijímanie a nech takto hovorí k Pánu Ježišovi: „Ó môj drahý Spasiteľu, obetujem Ti to svoje prvé sv. prijímanie na vyprosenie zdravia pre otca — alebo matku — alebo, aby som po celý svoj život dobrým ostalo ..." Tak podobne proste, a — všetko obdržíte. Tie slová dobrého, milovaného pána farára prišli na um Marienke v tej chvíli a akoby vedená rukou anjela strážcu, zastavila sa pred dverami kostola, ticho ich otvorila, a prežehnavšia sa svätenou vodou, vošla dovnútra. Poobzerala sa dookola, a keď nevidela nikoho, šla až ku hlavnému oltáru, pokľakla a zbožne nakloniac hlavu, pochválila Pána Ježiša v Najsvätejšej sviatosti. Potom složila rúčky a začala sa modliť „Otčenáš". Po modlitbe náhle siahla do vrecka, vybrala tužku i kúsok papieru, a položivšia papier na stupeň oltára, začala chvejúcimi rúčkami čosi písať. Po chvíľke znovu sa vrúcne modlila — tak bola blízko Ježiša — túžila sa vyžalovať pred Ním z ťažkého svojho smútku a povedať Mu všetko, čo ju trápilo. Od veľkého súženia a tiež hladu naposledy zaspala, lebo keď pred večerom vošiel pán farár do kostola, zbadal pred hlavným oltárom nehybne ležiacu postavu dievčaťa. V prvom okamihu sa preľakol, mysliac, že je mŕtva, ale keď prišiel bližšie, presvedčil sa, že len spí, držiac v jednej ruke pod zásterkou nešťastnú fľašu a v druhej kúsok papieru. Vyňal jej opatrne papier z ruky a čítal na ňom toto: „Ó môj Božský Spasiteľu, obetujem Ti prvé sv. prijímanie za môjho biedneho otca, prosiac, aby sa prestal — opíjať." Pánu farárovi vytryskli slzy z očú, pozrel ľútostivé na dievčatko a vyšiel spešne z kostola, zamieriac svoje kroky rovno ku bývaniu Marienkiných rodičov. Keď tam prišiel, vyzval jej otca, aby šiel za ním, zaviedol ho do kostola, ukázal mu dcérušku na stupňoch oltára a prečítal mu slová, ktoré napísala na papier. Všetko to učinilo na nešťastného človeka tak hlboký dojem, že žiaľom skľúčený padol na kolená a sľuboval Pánu Bohu, že už viac nevezme pálenky do úst. A malej Marienke zas dobre, že nepuklo srdiečko od šťastia a radosti, keď jej otecko zbožne a skrúšene po mnohých rokoch zlého a bezbožného života, v deň jej prvého sv. prijímania prijal spolu s ňou Pána Ježiša. |