Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Karol Nečesálek. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 7-8 |
| Názov článku : | NA X.NEDEĽU PO SV.DUCHU |
| Text článku : | Na cti u trhať neslobodno,ani také reči počúvať. Slovo„jazyk"len z málo litier pozostáva,z piatich,ale z neho pochádza nie päť,lež milliony pohoršení a hriechov.Odvolávam sa na slová sv.Jakuba apoštola,ktorý hovorí,že jazyk ľudský je plný nespravedlivosti.A tak sa mi zdá, že z pomedzi zlých,jazykov je najhorším jazyk nactiutrhačný,poneváč on škodí každému a neušetrí nevinných,ani čnostných ľudí.Že úradník v dnešnom evanjeliume spomenutý,bol oznámený a utratil dobré meno,tomu niet sa čo diviť,on si to zaslúžil,pre nesprávné jednanie.Že ale mnohí statoční ľudia bývajú povláčení na jazyku utrhača,to je už viac než poľutovania hodné.O istom gréckom advokátovi, rečníkovi menom Ippias,to chvály hodné poznačené čítam,že nosil život a smrť na jazyku svojom;čo toľko znamená,že keď by aj voľakto pre svoje zlé skutky bol odsúdený býval na smrť:Ippias svojím rečníckym talentom ako advokát zachránil mu život a ochránil ho od smrti.O osočovateľovi priam opačné sa môže tvrdiť,nakoľko mravný život spolubližného,pozostávajúci z jeho cti a dobrého mena,alebo smrť jeho na svojom jazyku nosí.Kým človek požíva dobrú povesť,žije mravný život; ztratí li dobré meno,už je mravne ztratený,mŕtvy.Oboje závisí od jazyka nactiutrhačovho.Bol by to mocný človek,ktorý by vedel nactiutrhačovi uzdu položiť na jazyk:ale to nenie v našej moci.I sv.Jakub vraví,že jazyk je neskrotiteľný.Levi,medvedi,vlci,tygri dajú sa skrotiť,ale nactiutrhačný jazyk nie.Len Boh vie si poriadok spraviť s ním,ked učiní,že na veky umlkne.Mám úmysel upozorniť všetkých,ktorí radi počúvajú pomluvačné a nactiutrhačné reči,alebo na takých účasť berú,aby si dali stráž ušiam svojim a jazyku svojmu.Nech je to nikomu nie divné,ked ja chcem položiť stráž ústam nactiutrhačným,lebo to už i kráľ Dávid odporúča,po uvažovaní toho,jak veľa zlého narobí nactiutrhačný jazyk na svete,k Bohu takto sa modlí:„Polož,Pane,ústam mojim stráž!"Ked dajakého kmína alebo vraha uväznia,postavia predo dvere silnú stráž s ostro nabitou puškou,aby sa nemohol vylámať a ujsť a tak dalšie škody zapríčiniť.A poneváč David kráľ vedel,že neskrotený jazyk nie menšiu škodu je v stave zapríčiniť,než kmín alebo zbojník,preto žiada stráž ústam svojim,aby opäť zlých rečí sa nedopustil a znovu neobrazil Boha a statočných ľudí.Už aj príroda uznala to za dobré,aby jazyk bol v nútri,v ústach,ohradený dvojím plotom,dvoma radami zubov,sťa vo väzení.Toto ale Dávidovi nedostačovalo,lebo uznal zlosť jazyka,a preto žiada od Boha uzdu stráž pre jazyk svoj.A kde najdeme takú stráž,NN.,ktorá postačí na uzde držať nactiutrhačný jazyk?Niet inej zbrane nad bázeň Božiu;lebo už aj múdry Sirach píše:Nič niet istejšieho prevládať nactiutrhačný jazyk,než bázeň Božia.A prečo to?Lebo ona nedopustí z úst vychádzať niečo takého,čo by sa protivilo vôli Božej.Kráľ Dávid,ktorý použil vždy tej stráže,žaluje sa v 13.žalme na tých,ktorí majú zlý jazyk v ústach a páchajú ním mnohé a veľké hriechy.On pripodobňuje ich krk a hrdlo ku hrobu,z ktorého neznesiteľný zápach vychádza.Zároveň udáva prí činu,prečo majú zlý jazyk,a vraví:lebo pred ich očima niet bázne Božej.Kto sa bojí Boha a jeho prísnej spravedlivosti,ten sa nikdy nedopustí urážať česť dieťaťa Božieho;lebo Pán stojí si za česť svojho dieťaťa,svojho služobníka,Otec nestrpí,aby jeho neviníte dieťa bolo urážané.Potupa,ktorá býva učinená obrazu kráľovmu,namerená je oproti samému kráľovi a on sám pomsti sa na tupiteľovi. Poneváč náš bližný je služobník,dieťa,obraz Boží,kto z nás bude taky opovážlivý, aby nactiutrhačným jazykom urazil svojich blížnych a ujmu učinil na ich dobrej povesti?K tomu,keď sa niekto vskutku bojí Boha,ktorý zlých duchov,diablov vyhnal z neba a potrestal ich dľa zaslúženia ohňom večným:tento nedopustí,aby jeho jazyk slúžil za nástroj diablov oproti Bohu a oproti jeho sv.prikázaniu: Nepremluvíš krivého svedectva.Konečne,kto sa opravdu bojí Boha,ten sa bude varovať všetkých takých hriechov,ktorým by Boha zvláštne urazil a popudil by ho k hnevu.Medzi tieto ale hriechy patrí i nactiutrhanie,ako učí sv.Tomáš Aguinský, poneváč sa tento hriech zvlášte protiví dobrote Božej.Ačkoľvek človek svojimi hriechami veľmi uráža Boha,Boh predsa natoľko je shovievavý voči hriešnikovi,že hriechy jeho neodkryje,bár by si to aj zaslúžil,ale nechá hriech v tajnosti,a iba to nakladá,aby jedine spovednému otcovi vyjavené boly,a to za podmienku ich odpustenia.Vyplýva to z nekonečnej dobroty Božej.Nactiutrhač činí celkom naopak. On nemlčí,ale výprava pravé i nepravé nedostatky svojho blížneho v každej spoločnosti,pri každej príležitosti.Koho ušetrí sám Boh,toho neušetrí nactiutrhač,preto ale má vedieť,že sa má viac bál hnevu a prísnej spravedlivosti Božej,než iní hriešnici,ktorí sa aspoň tohto hriechu chránia.Toto sa dá predpokladať aj z toho,že tak sv.Písmo,ako i sv.Otcovia nactiutrhačov k tým najošklivejším zvieraťom prirovnávajú.Kardinál Hugo hovorí,že nactiutrhač je smradľavý hmyz,ktorý nevyhľadáva vonné kvety,ale sa ustavične v hnoji zdržuje, aj nactiutrhač nemešká pri čnostiach blížneho,ale sa rýpe v hriechoch bližného svojho.Sv.Bernard praví:Nie je to jedovatá vipera ten nactiutrhačný jazyk?a to tá najjedovatejšia,lebo svojím dychom zapríčiňuje smrteľnú ranu.Nactiutrhač zabije najsamprv svoju dušu,ďalej duše poslucháčov,po tretie toho,koho pripravuje o česť,o mravný život.Podobne i Písmo sv.pomenúva ho škorpionom,ktorý sa zdá na vonok príjemným,ale svojím jedom smrteľne raní.I na ctiutrhač zdá sa blížneho chváliť,aby ho neskôr tým viac zahrúžiť mohol.Písmo sväté pomenúva nactiutrhača hadom,ktorý z úkrytu v tráve potichu sa plazí a uštipne,poraní.Keď had v tichosti štípe,ničím sa nelíši od nactiutrhača,ktorý za chrbtom osočuje. Pred Bohom a ľuďmi opovrženia hoden je Judáš Iškariotský,o ktorom sám Kristus Pán vraví,že lepšie by mu bolo,keby a nebol narodil.Na tohto Judáša napísal kráľ Dávid v prorockom duchu svoj 108.žalm,plný kliatby a zatratenia,ktoré sa len myslieť dajú.Tak vraví Dávid o Judášovi:Satan nech mu stojí s pravej ruky.Nech je súdený pred súdom,modlitba nech sa mu pokladá za hriech,žiaden človek nech mu nepomáha;jeho meno nech je vytreté s povrchu zeme;jeho dietky nech chodia po žobraní;nech sú z ich vlastných príbytkov vykázané:on sám nech zomre náhlou smrťou atď.Konečne dokladá Dávid:Tieto zlá nech sú mu za podiel za všetko to,čo mne ublížili na cti pred Pánom a proti mne vyprávail nepravé reči. Opovážim sa tvrdiť,že Judáš a nactiutrhač sú si vo všetkom rovní,ako by boli bratia dvojčatá.Ústa nactiutrhačove sú ústaJudášove,nactiutrhačný jazyk je jazyk Judášov. a) Zrada Judášova pozostáva v tom,že na oko staval sa,akoby bol učedlníkom Krista:potajomky však šiel k farizeom a mluvil mnoho zlého na Krista.Takými zradcami sú aj nactiutrhači,ako i sv. Bernard hovorí.Nactiutrhači sú Bohom nenávidení zradcovia. b) Judáš zradil bozkom svojho Majstra.Tu sa staval podliak v podobe priateľa.Pod rúškom priateľstva vykonal zradu.To isté činí i nactiutrhač dľa sv.Bernarda ked,úlisník,medzi lichotivé slová mieša jed nactiutrhania,to je on.Judáš,ktorý ma bozkom zrádza.To som zkúsil,hovorí sv.Hieronym,oni mi poľúbili ruku,ale jedovatými ústami ma obrazili. c) Keď Judáš mal vykonať zradu,vnišiel do neho diabol.On viedol jeho jazyk, ústa,srdce,ruky,nohy.Nie ináč má i nactiutrhač zlého ducha v srdci,na jazyku,Ja mám tú obavu,poznamenáva Diogenes,že diabol otvára ústa nactiutrhačovi.Čítam o dvoch nactiutrhačoch,z ktorých jeden sv.Rehora zázračného,druhý sv.Efrema falošne obžaloval,že zaraz po vykonaní ich diabolského skutku boli viditeľne diablom obsadení. d) Judáš,hryzením svedomia vedený,vrátil síce tridsať strieborných,tým však Kristu už nebolo spomoženo.Podobne bude hrýzť svedomie i nactiutrhača,aby stiahol nazpäť svoje slová,ale tým ešte neučinil on zadosť spravedlivosi Božej,lebo dobrý chýr,dobré meno,ztratená česť sa úplne nahradiť nedá. e) Konečne Judáš nešťastlivo a v zúfalstve zomrel.Taký koniec berú zväčša i nactiutrhači,keď sa nepolepšia a duševne zomrú.Čujte niečo zvláštneho:Jeden šľachtic vo vznešenej spoločnosti sa chlubil,že on jedno šľachtické dievča sviedol k pádu.Keď mu pre to vlastné jeho svedomie robilo výčitky,pobral sa ku spovedníkovi svätého života,k sv.Alfonzovi de Častro,z rádu sv.Františka,a začal sa mu spovedať.Akonáhle tento spovedelník počul toto strašné nactiutŕhanie, celkom bez seba vyskočil zo spovedelnice a hovorí:„Pane,vaša spoveď je mánia!Vy nemáte čo očakávať,iba večné zatratenie."šľachtic na tieto slová celkom zronený šiel do kostola sv.Dominika,hlásil sa tam o spoveď k nie menej chýrnemu mužovi Božiemu.Františkovi z Victoria.Tento vypočul spoveď zemana,tešil kajúcnika,ako len mohol,sľuboval mu milosť a milosrdenstvo,pod podmienkou,že v tej istej spoločnosti,v ktorej ublížil na cti onomu dievčaťu,stiahne nazpäť svoje slová a panne o česť pripravenej vráti dobrá povesť.„Ako,otče?"vravel nešťastník, „ja,rodený zeman,mám sa verejne na pranier;vystaviť za ihára a nactiutrhača?To nikdy neurobím!"S tým vybehol z kostola von a zaiste v zúfalosi a nekajúčnosti aj zomrel a podobne Judášovi večne zhynul.To je to,NN.,pred čím nás varuje Duch svätý tak starostíive:Daj pozor,aby si jazykom neupadol,aby ti nebol tvoj nevyliečiteľný pád k smrti.Poneváč nactiutrhanie je pred Bohom a ľuďmi tak veľký hriech,modlime sa všetci s Dávidom:Polož,Pane,stráž ústam mojim,aby môj jazyk bol zachovaný od nactiutrhačných rečí a nedoniesol mi hnev Boží na hlavu a ja aby som nebol zatratený. II. Nič menej i naše uši nepotrebujú,poneváč načúvaním nactiutrhačných rečí často hrešíme.Nactiutrhanie je,dľa sv.Bernarda,veľmi nebezpečná ušná nemoc.Práve preto radí nám Duch svätý,aby sme tŕnim ohradili uši svoje,aby dnu nič nebezpečného nevnišlo.A čo za stráž máme položiť ušiam svojim?Sv.Jakub apoštol nám ju podáva,keď vraví:„Neutŕhaite na cti,neosočujte jeden druhého,bratia,lebo ste bratia a máte jedného Otca v nebesiach."Podobne ako bázeň Božia a jeho prísna spravedlivosť má strážiť naše ústa,aby sme nič nactiutrhačného nemluvili:tak zas láska má nám byť zlatým plášťom,aby sme vedeli všetky chyby blížneho zakryť.Láska nám dodá krýdel,aby sme uleteli pred všemožnými nactiutrhačnými rečami.Ako sa má ale kresťan chovať,keď počuje,že sa jeho blížnemu teda bratovi nactiutrhačnými rečami deje krivda?Z lásky k blížnemu musí sa pečlivé varovať, aby sa nestal účastným nactiutrhačných rečí;musí zamedziť tie reči,ukázať nevôľu pre také reči,lebo keby nebolo ukrývača,nebolo by ani zlodeja.Keby nebolo poslucháča,nebolo by ani nactiutrhača.Svätý Bernard vraví,že poslúchame nactiutrhania je nie menší hriech,než osočovanie samo.Avšak jesto medzi nimi rozdiel,že kým prvý diabla má na jazyku,v ústach,onen ho má v ušiach.Tak opravdivý kresťan,ktorý s diablom nechce mať dočinenia,oboch hriechov musí sa strániť.Pri tom,keď to nie je spojené s vlastnou škodou a nepríde mu to ťažko,má všemožne zamedziť nactiutrhanie.K tomu ho núti veliký zákon lásky k blížnemu,ako to Sv.Tomáš Aguinský učí,dľa ktorého jedenkaždý kresťan je povinný milovať bližneho svojho,ako seba samého.Ako mohol by povedať,že miluje blížneho,keď počuje,že to najvzácnejšie,česť,berie sa blížnemu skrze utrhačný jazyk a nezamedzil by to,ačkoľvek by to mohol urobiť.Má li kto moc nad osočovateľom dľa svojho povolania ako napr.rodičia nad deťmi,hospodár nad sluhom,predstavený nad podriadeným,to je jeho najsvätejšou povinnosťou, osočovateľa ostro pokarhať a zakázať mu také reči.Sv.Augustín mal vo svojej jedálni veľkými písmenami napísané jednotlivé prípovede,ktorými hosťom chcel dať na vedomie,že nemôže trpieť pri svojom stole žiadneho nactiutrhača.Udalosti sa kedy pri stole niečo podobného,to mu svätý skočil do reči a vážne mu odseknul: Alebo odstraním so steny prípovede,alebo vy sa odstránite od môjho stola. Sv.Hieronym dáva nám nasledovnú radu:Ked počuješ v tvojej prítomnosti nactiutrhať,vzdiaľ sa od neho,ako bys urobil,keď bys zbadal blízko seba jedovatého hada;a osočovateľ bude musieť umlknuť a svoj jazyk na uzde držať a naučí sa o čestných ľudoch čestne vyprávať.Povedzme ale,že ty nemáš toľkého vplyvu na osočovateľa,abys ho tak pokarhať mohol.Čo vtedy učiníš?Musíš dôrazne dať na javo,že také reči sa ti neľúbia,použi rady Písma sv.a s vážnou,mrzutou tvárou,posunkami máš dať na javo,že také reči u teba nenachádzajú obľúbenia. Severný vetor odháňa dážď,mrzutá tvár nactiutrhačný jazyk.(Prísl.)Nemôžeš li ani toto,použi rady Tomáša Morusa,korý keď počul nactiutrhačné reči,vedel utrhača tak pádne pretrhnúť v reči a otázkami o vojne,obchode,rozhovor na iný predmet obrátiť,že tento i zabudnul na svoju reč,alebo sa neopovážil vrátiť sa k predošlým rečiam.Keď príde žobrák ku dverám a pes začne na neho štekať, tento otvorí svoju kapsu a hodí mu kus chleba. Pes zahryzne do chleba,zabudne na štekanie a žobráka nechá na pokoji.Práve ak môžeme i my zaobchodiť s osočovateľom,jestli on ostrím jazyka,svojho napáda česť blížneho.Musíme mu hodiť nejaký žart do úst,aby zabudol na reč a blížneho nepohrýzol svojím jazykom. Jedným slovom,kto miluje blížneho svojho i seba samého,a chce uspokojiť svedomie svoje,ten najde ihneď prostriedky a spôsoby,ako zamedziť nactiutrhačné reči,žeby česť blížneho netrpela ujmu.Ku koncu musím podať poučenie múdreho Siracha:„Počul si reč oproti blížnemu,udus ju,nechaj ju u seba,buď presvedčený,že ti nevyrazí bok."Opravdu,zlatá rada!Čo si počul,nech to u teba zomre,nerozprávaj to nikomu a zadrž to uschované u seba,v srdci svojom.Neučiníš li tak,to budeš nactiutrhačom,a ukážeš,že sa nebojíš Boha a že nemáš lásky k blížnemu.Jestli by sme sa držali dľa toho naučenia,nebolo by nactiutrhania na svete a tak ochránili by sme si svoj jazyk aj uši od hriechu a dušu svoju od večného zahynutia.Amen. |