Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Matej Buček. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 7-8 |
| Názov článku : | NA IX.NEDEĽU PO SV.DUCHU |
| Text článku : | O slzách hriešnych a spasiteľných. „Vidiac:mesto,plakal nad ním." Luk.19.41. Slzy roniť,zaplakať nad biedou našich utrápených spolubližných,je znakom dobrosrdečnosti.Drahocenné,sťa perly sú slzy P.Ježiša,ktoré vyronil nad mestom Jeruzalemom práve vtedy,ked ho slávne vítalo,ako kráľa izraelského,ako Syna Dávidovho,prisľúbeného Messíáša.A tu horko zaplakal nad mestom.Prečo?Keď pozrel z výšiny na to slavné,pod Olivetskou horou široko ďaleko sa rozprestierajúce mesto,vo svojej vševedúcnosti mal pred sebou hrozný osud Jeruzalema,ktorý ho za stihne onedlho:ako bude do základov zpustošené,znivočené...NN.,aj my často plačeme,veď od tej doby,ako nám v kolíske mať drahá svojím bozkom osušila tie slzy detinskej nevinnosti,plačeme v tom údolí slzavom až po hrob náš.Ale aké sú d slzy?Ako ústami,jazykom máme P.Boha chváliť,žiaľbohu,ho aj obrážame;ako blížneho svojho môžeme jazykom poučovať,tak ho môžeme aj pohoršiť,môžeme chváliť,aj haniť,slovom,ako sú naše reči dobré,tak môžu byť i zlé:práve tak sú aj slzy dobré a chvalitebné,a sú aj slzy hriešne,podľa toho,z akej príčiny,z akého prameňa pochádzajú. I. 1. Medzi tými slzami,ktoré pochádzajú z hriešnych pohnútok,sú:slzy urazenej pýchy,slzy pokorenej pýchy.Sú ľudia pyšní,ktorí svoju česť a ctibažnosť pokladajú za svojho boha,a všetko len preto robia,aby ich druhí chválili,ob divovali.A keď sa im nedostane chvály,uznania,to ich zroňuje,niekdy až k slzám pohne.To sú slzy nerozumné,ba hriešne,slzy pýchy.Či to nie je nerozum,preto plakať a sa znepokojovať,čo nás nespraví ani menšími,ani väčšími,lebo nie to nás robí dobrými a hodnými,že ako kto o nás smýšľa,ale opravdivá hodnota a dobrota záleží v úprimnosti dobrého srdca,v nábožnosti.Škoda sa sháňať za takými vecmi,ktoré sa menia ako počasie,lebo tí,ktorí dnes volajú „hosanna",zajtra už môžu kričať:„ukrižuj!',ako to P.Ježišovi preukázal Jeruzalem na Kvetnú nedeľu a vo Veľký piatok.Sv.Pavel apoštol nás preto napomína v liste ku Galaťanom: ,,Nebývajme žiadostiví márnej chvály."(Gal.5,26.) 2. K hriešnym slzám patria aj slzy pretvaračné,slzy farizejské.Niektorí ľudia sú tak pretvarační,k farizejskému chovaniu sú tak navyknutí,že nepovedia jediného slova,čo by bolo z tej duše povedané,úprimné.Ktorým sa nikdy nejaví na tvári,čo sa im v srdci vari.K tým patrí viac pokolenie ženské;tu sa vidí mnoho ráz pri pohreboch,že ani za máčny mak niet pravdy v tých slzách.Ako Judáš bozkom,teda znakom priateľstva chcel zakryť svoj hanebný úmyseľ zrady,tak mnohí slzami zakrývajú svoju podlosť v srdci.Koľko ráz slza zakrýva škodoradosť u podlých. 3. Plačeme mnoho ráz z netrpezlivosti.Koľko sĺz sa naplače v krížoch a trápení! To sú nie hriešne slzy,je to uľavenie bôľu,veď nemá,suchá bolesť je žravá, sožiera srdce,zdravie.Len nesmieme sa prílišne oddávať nepotešiteľnému plaču.Veď my ruku Pána Boha,ako ruku dobrého otca,aj vtedy máme bozkávať,keď nás tresce,a to preto,že nás miluje,že nás k sebe priťahuje On nás nikdy netresce len preto, aby nás to bolelo,lež posledný cieľ všetkého jeho navštívenia je pre nás dobrý: naše napravenie. 4. Sú aj slzy vzdorovitosti,ako dieťaťa,ktoré si pýta od rodičov niečo škodlivého,a keď mu to múdry rodič odoprie,začne plakať,až sa o zem hádže a svojím prenikavým hlasom a plačom chce prinútiť rodiča,aby mu to dal,čo si ono nerozumne žiada.Nerozumná matka mnoho ráz poľutuje takého malého plačka,dá mu to,čo si ono vyplakalo,a naučí ho hlavatosti,vzdorovitosti,neústupnosti,a neskôr ono bude rozkazovať takej matke.A čo robia deti s rodičmi,to robievame často my s tým nebeským Otcom.Nepodarilo sa nám niečo:nevyslyšal nás Pán Boh,poneváč by nám to dozaista na škodu boio;lebo mnoho ráz také veci prosíme,čo by najväčším trestom bolo pre nás,ak by nás Pán Boh vyslyšal,a potom plačeme,ako by sme chceli Pána Boha prinútiť plačom.Lež robíme to často i so svojimi spolubližnými, ked ich chceme donútiť,aby sa nám všetko podfa našej vôle stalo.A to býva často príčinou rodinných roztržiek a nepokojov.Koľké ženy nechcú uznať,že muž má právo držať v dome rychtárská palicu,a keď jej nejde všetko po vôli,hotová je hned plakať.Ze sú takéto slzy hriešne,škodlivé,to netreba dokazovať.Škoda reči. Obráťme však pozornosť našu na slzy spasiteľní. II. 1. To sú v prvom rade slzy spoluútrpnosti,súcitu.Aká je perla a drahokam Kráľovskej korune,taká je slza,vyronená nad krivdou biednych...Ked milosrdenstvom pohnutý neobchádzaš blížneho tvojho ako ten židovský kňaz a levít toho úbožiaka,upadnuvšieho medzi lotrov;a ked mu aj nemôžeš poskytnúť pomoci,ako ten Samaritán,aspoň zaplačeš nad ním:sú to slzy Eohu milé a blížnemu ako ten olei a víno na rany jeho.Takéto slzy sú znakom šľachetného srdca,a to tým viac,ked zaplačeš nad biedou nešťastného spolubrata svojho,čo aj nepriateľa tvojho,ako boly slzy Spasiteľa,nad zkázou mesta plačúceho.Plakal nad mestom,hoci vedel,že mu už chystajú kríž,hoci vzdorovalo jeho slovám,jeho zázrakom,ostalo v nevere a žíznilo po krvi Jeho Pán Ježiš zabudne na trápenie a na svoje muky, ktoré naň čakajú,neplače nad sebou,plače nad biedou Jeruzalema,nad zkázou toľkých nesmrteľných duší.Bratia,sestry v Kristu,plačme s plačúcimi,učme sa spoluútrpnosti od P.Ježiša.Aj tým venujme slzy,ktorí si sami zapríčinili biedu.„Radujte sa s radujúcimi,plačte s plačúcimi."(Rim.12.15.)To je známka ducha Kristovho,šľachetného,kresťanského,ako naopak, škodoradosť a zármutok v šťastí spolubližných je znakom zkaženosti,nešľachetnosti.Len vtedy sme hodní mena„kresťana“a opravdovými učeníkmi Ježiša sme len v tom páde,jestli milujeme bližných svojich,ako seba samých.A ten,kto sa teší zo šťastia blížneho,je vyvolený k sláve večnej,však i v tom pozostáva šťastie vyvolených Božích v nebesiach,že sa radujú zo šťastia svojich bratov oslávených. 2. Spasiteľné a k spaseniu nevyhnutne potrebné sú slzy pokánia,ked plačeme nad svojimi hriechami.Takéto slzy ronila Maria Magdaléna u nôh P.Ježiša,takými slzami smyl svoju vinu sv.Peter apoštol.Maria Magdaléna svojím pohoršujúcim a výstupným životom zarmútila Božského Majstra,avšak tým väčšiu radosť spôsobily mu jej slzy,ked slzami umývala nohy Božského Spasiteľa.Pád Petrov pre Pána Ježiša bol trápny,preňho samého však by bol býval osudný,ked by nebol býval dojatý pohľadom Pána Ježiša,ktorý ako by mu bol riekol:to je tá vernosť,ktorú si mi sľúbil?A dojatý tým pohľadom ihned opustil dvor,v ktorom zhrešil a horko plakal.Drahá dušo,i ty si snáď pohrešila mnoho,ako tá Maria Magdalena,i ty si zaprel,zatajil Božského Majstra ako Peter,následuj ich v pokání,nech smyjú slzy tvoje škvrny hriechov tvojich.Ako márnotratný syn so žiaľom sa navrátil k otcovi svojmu,tak navráťme sa i my k tomu Otcu nebeskému a naplníme nebesia radosťou. Slzy ronené nad cudzími hriechami sú znakom opravdivej lásky k Bohu,slzy najšľachetnejšie.Tak Dávid kráľ oplakával nielen hriechy svoje,lež i hriechy iných.„Potoky slz padaly z oči mojich,lebo bezbožní nezachovávali príkazy tvoje."Žalm 118,36.Ked kto obrazí otca nášho,ako jeho verné dietky zarmútime sa nad tým,a keď toho najlepšieho Otca nebeského obrážaiú,nemalo by to naše srdce naplniť bolesťou?Aj Božský Spasiteľ si žiada,aby sme mali spoluútrpnosť nad jeho urážaným Srdcom.Hľa,NN.,slzy sú dar Boží,ktoré sú ako rosa duše,nuž neplačme nad takými vecmi,ktoré sú samy v sebe márnosť,lež plačme s plačúcimi,plačme nad vlastnými hriechami a nad hriechami synov,dcér,bratov,sestier našich,a to budú pravé perly pred Bohom,vtedy budú pre nás platné slová Spasiteľa:„Blahoslavení sú,ktorí plačú,lebo oni potešení budú."Amen. |