logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Duchovný pastier
Autor : Karol Nečesálek.
Rok : 1918
Číslo : 7-8
Názov článku : NA VII.NEDEĽU PO SV.DUCHU
Text článku : Kto činí vôľu môjho Otca. ktorý;
na nebesách,ten vojde do kráľovstva nebeského."
Mat.7,21.

Pevec kráľovský,David,v 26.žalme kladie otázku:Kto vystúpi na vrch Pánov?alebo kto obstojí na mieste svätom jeho?Čo toľko znamená,kto bude spaseným a príde do neba?A odpovedá hneď:„Kto má čisté ruky a nepoškvrnené srdce,a kto nedvíha dušu svoju k márnostiam (svetským).Ja položím teraz inú,nie menej vážnu otázku:Ako si môžeme pripraviť nebo už tu na zemi.Je-li to možné?Mohlo by byť na zemi nebo,kde vojna už štvrtý rok zúri,a jej následky:hlad,chudoba,tisíceré nemoce nás kvária,
kde hnev, závisť,zášť,klamstvo,krádeže,úžera nás kynožía?Na tomto svete bolo by možné nebo?Mýliš sa,človeče,jestli sa domnievaš,že by na tomto svete nemohlo byť nebo:že by žiaden človek na svete nemohol byť šťastlivým:lebo keby to tak malo byť,prečo by bol Kristus Pán sv.Petra nazýval blahoslaveným,keď tento verejne vyznal Krista za Syna Božieho?Pán Ježiš nebol by nám povedal kázeň o osmoro blahoslavenstvách,keď by nemalo byť na zemi blaženosti.Prečo by bol povedal P.Ježiš:Kráľovstvo Božie je vo vás teda nie ďaleko od vás,ale rovno medzi vami,
uprostried vás keď by na svete nebo nebolo možné?Pravdaže je možné nebo i na zemi,a môžu si ho zaopatriť ľudia bohatí i chudobní,keby len chceli.A ktorý človek je taký šťastlivý,že môže opravdu riecť:cítim sa byť v nebi?To je ten človek,ktorý plní vôľu Otce nebeského!Kto svoju vôľu podrobuje vôli Božej,ten má nebo už na tomto svete a môže sa rátať medzi blahoslavených.Svet myslí,že človek,má li nadostač jedla a nápoja,jestli mu nik nerozkazuje,je sám sebe pánom a svoju vôľu vie uplatniť všade,že ten má nebo na tejto zemi.Ale jak mýľna je to
mienka,vysvitá zo slov sv.Pavla apoštola:„Však kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj,ale spravedlivosť a pokoj a radosť v Duchu svätom."(Rim.14,17.)Co sa vlastne vôle týka,tú môžeme pomenovať skorej peklom a zatratením,než nebom a blaženosťou;veď i sv.Bernard hovorí:„Nech zmizne vlastná vôľa a prestane i peklo."Čo bude mať páliť pekelný oheň,ked nie vlastnú vôľu,t.j.výčiny z vlastnej vôle páchané.Príčina toho je tá,že všetky priestupky a hriechy pochádzajú z vlastnej vôle,a tieto privádzajú človeka do pekla.Veď hriech je dobrovoľné prestúpenie zákona Božieho;preto nemôže byť šťastným,kto je sluhom vlastnej vôle a dľa nej činí.Sv.Augustín sťažuje si na vlastnú vôľu a hovorí,že skrze ňu stal sa otrokom satanášovým:„Nariekam sputnaný nie cudzími okovami železnými,ale reťazou mojej vlastnej vôle."Moja vôľa podrobená satanovi,a jako z ohniv povstává celá reťaz,priam tak nasledoval moju vôľu hriech za hriechom,kým
nepovstala z toho celá reťaz hriechov,ktorou ma tá pekelná bestia sputnaného držala.Ja som vzdychal pod jarmom pekelným,ktoré mi zavesila na krky moja vlastná vôľa a žil som v tom čase nie ako priateľ Boha v pozemskom nebi,ale sťa mizerný otrok diabla,v dočasnom pekle.Tak teda,NN„ daleko je od neba na tomto svete človek,ktorý všetko dľa svojej vôle činí:ďaleko je on od časnej blaženosti.Sv.Fernard dokladal ešte aj to,že naša vlastná vôľa sama v sebe je nielen zlá a prameňom nešťastia,ale ona ešte aj ináč dobré skutky ničí a kazí.
Velké zlo je vlastná vôľa,poneváč ona pôsobí,že nám škodí to,čo by nám osožiť malo.Kristus Pán svojim učeníkom chcel umývať nohy,Peter bočil od Pána a hovorí:
„Majstre,nemôžem strpieť,abys mi umýval nohy!"Pravdaže bola to veľká pokora od Petra,a my schvaľujeme jeho skromnosť,ale poneváč Peter chcel tu previesť svoju vôľu,Kristus Pán ho pokarhal za to:„Keď ti ja neumyjem nohy,nebudeš mať čiastky so mnou."Hlboko pokoriť sa je skutkom dobrým,dlho sa modliť,postiť sa sú dobré skutky,almužny dávať,pokánie činiť sú veci užitočné,ale jestli to výlučne len preto robíme,aby sme svoju a nie vôľu Božiu plnili,všetko bude zmarené,bez zásluhy a bez odmeny.Veľkým nešťastím je teda vlastná vôľa,poneváč zapríčiňuje to,že čo by mala osožiť,to nám škodí.Tak,hľa,nepodvratnou pravdou je, že ten,kto dľa svojej vôle činí čo sám chce,kto dľa svojej vôle žije nemôže mať nebo,ale má peklo na tomto svete.Kde je teda to pozemské nebo?Kto je onen šťastlivý,ktorý
má nebo na tejto zemi?A či by Kristus Pán i dnes opakoval,že blahoslavení sú
chudobní,zarmútení,trpiaci pre spravedlivosť...to by malo byť to blahoslavenství,a nie skôr to že tí sú blahoslaveni,ktorí sú vo vysokých hodnostiach postavení,ktorí majú peňazí nazbyt,ktorí v pôžitkoch a radovánkách svetských žijú,nikdy sú nie zarmnútení,žiadneho kríža nepocítili prenasledovania nepodstúpili,ale všetko majú,čos: duša len zažiada?Čo poviete na takéto blahoslavenstvo?Je li kto tak šťastlivý na svete,že všetky tieto výhody požíva,
ten má opravdu nebo na zemi.Ale ukážte mi ho!Takýto sa musí len narodiť!Aby bol niekto aj bohatým,aj zdravým,aj čestným a nemal pri tom žiadnych nepriateľov,
nemal nepokoj v rodine,bol vždy veselým,spokojným so svojím stavom:takého niet;a či najdeme takého,čo by ho netrápilo niečo,aspoň to,že nie je bohatším,že nie je mladý,krásny,alebo podobné niečo.Ja ale vám ukážem človeka,v dnešnom sv.
evanjeliume označeného,ktorému nič nechýba z tých vecí,ktoré človeku pri pravia nebo.A to je práve ten,o ktorom Kristus Pán praví:Kto činí vôľu Otca môjho nebeského a svoju vôľu úplne podrobuje vôli Jeho:ten je blažený na tomto svete a žije nebo tu na zemi.K tomu cieľu musím vám sdeliť zaujímavý rozhovor,ktorý
mal jeden chudobný žobrák s vysokoučeným mužom.Tento učený muž osem rokov prosil Boha,aby mu poslal človeka,čo by ho naučil spôsobu,ako mu má slúžiť.I dostal
vnuknutie:Id ku kostolu a tam najdeš žiadaného človeka.Učenec pospiechal rýchlym krokom k označenému kostolu,kde,videl pri dverách chrámových sedieť otrhaného žobráka,a pozdravil ho:„Dobrý deň,priateľu!"Na čo žobrák:„Pane,neviem,že bych bol mal zlého dňa."Mudrc pokračoval:„Boh nech ti dopraje šťastnejšieho živobytia!'A žobrák na to:„Ďakujem,pane,za také prianie,vedzte však,že som nikdy nebol nešťastlivým."Tieto slová mudrcovi sa nepozdávaly pravdivými,ale žobrák mu ich objasnil.„Riekol som,že som nemal zlého dňa,nebol som nešťastlivým.Ked mám hlad,chválim Boha a s jeho Božou vôľou som spokojný.Ak mi je zima,alebo som od ľudí zapovrhnutý,som ľuďom na posmech:žehnám prozreteľnosť Božiu a s riadením
Božím vo všetkom som spokojný.Jestli je pekne,alebo škarede,či sú dobré alebo zlé časy,blýska sa,či hrmí,padá ľadovec,či prší,či je drahota alebo nie,to všetko mňa nevyrušuje z kľudu,lebo mojou obyčajou je,nechceť iného,ako čo Boh chce.A poneváč som ubezpečený,že čo Boh chce,je veľmi dobré,áno najlepšie,preto som vždy veselého ducha a držím sa za šťastlivého človeka."Ked učenec bol takto žobrákove poznámky vypočul,myslel si sám v sebe:Opravdu!dnes našiel si už dávno tuženého majstra!Tento biedny žorák,tak sa zdá,pri všetkej svojej chudobe je bohatým,ba bohatším,než všetci vladári zeme.On je spokojnejší,veselší,
šťastlivejší pri jeho chudobnom stave,než všetci mocnári zeme pri ich cti a hodnostiach.Je li na svete človek šťastlivým,tak je to ten žobrák.Poďme k veci!Jednomyseľnosť našej vôle s vôľou Božou;prispôsobiť Sa k Bohu na tomto svete i nás môže šťastlivými učinil a zabezpečiť,nám nebo na tejto zemi.Sv.
Augustín hovorí:„Blahoslavený je ten,kto všetko má,čo chce,a nič zlého nechce;
lebo taký človek nenie podrobený žiadnym premenám,ale žije životom synov Božích."Taký s vôľou Božou vždy spokojný kresťan ale má všetko,čo si praje.Len keď si nič iného nežiada,než čo Boh chce:nasleduje,že má všetko,čo si žiada;lebo vôľa Boha je jeho vôľou.Taký kresťan žije v ustavičnom sladkom pokoji ducha,sťa
blahoslavení v nebi;lebo všetka nespokojnosť ducha závisí od protivenia sa vôli našej,keď proti svojej vôli sme nútení niečo trpieť,alebo činiť.Kto svoju vôľu podrobuje vôli Božej,ten to chce,čo Boh,nech je to sladkosť alebo trpkosť,nech je to šťastie či nešťastie.Kto sa teší z toho,že nie dľa svojej slepej a k zlému naklonenej vôle,ale dľa najsvätejšej vôle Božej môže konať:ten žije v nekalenom pokoji ducha,on požíva sladký pokoj a oplýva radosťou.To chcel sv.Pavel vyjadriť slovami:,,Kráľovstvo Božie je pokoj a radosť v Duchu svätom."Caesarius výprava o jednom kláštorníkovi,že činil veľké divy,a dotknutím sa jeho rúcha boli nemocní uzdravení.Najpodivnejšie však bolo pri tom kňazovi,že nebolo nič mimoriadneho
badať na vonkajšom výzore jeho,nad čím i jeho predstavený sa divil a tázal sa ho,aká čnosť skrýva sa v ňom,ktorou tak veľkú milosť obsiahnul od Boha.Nábožný mních odpovedal:,,.Ja sám sa divím a neviem podať príčiny;keď bych ju ale vedel podať,to by bola iste tá,že som sa usiloval chceť iba to,čo chce Boh.Ja si nežiadam ničoho,len to,aby vôľa Božia zrkadlila sa čo najdokonalejšie na všetkých stvoreniach."Na to táže sa predstavený:„Nezarmútilo ťa to,bratre,keď
nedávno zlomyseľný človek podpálil našu stodolu a celá zásoba obilia i statok obrátený je v popol?",,Nie,otče!mojím zvykom je vo všetkých nesnádzach Boha
chváliť a Jemu ďakovať,bez toho,že bych zúfal nad tým,že to Boh dopustil.On to dopustil k väčšej svojej sláve a k nášmu spaseniu.Preto sa veľmi nestarám,či máme mnoho alebo málo na živobytie,ale ostávam pri tichej mysli,s dôverou v Boha,že On svojim služobníkom potrebnej výživy neodopre."Ci nemôžeme toho kláštorníka pomenovať šťastlivým človekom?On žije tak spokojne,šťastlivo,
blažené,že má nebo už tu na zemi.Takto žili svätí mučedlníci,v tom nasledovali i samého Spasiteľa;lebo ačkoľvek Kristus Pán krvou sa potil,bol tŕnim korunovaný,
hrozne bičovaný,bol klincami na kríž pribitý,vystavený posmechu sveta,pretrpel tie najstrašnejšie muky na svojom svätom tele:na duchu ostal on len tým najblaženejším,poneváč jeho svätá duša i uprostried boľasti tela odovzdávala sa
do vôle Božej a spokojne,bez reptania znášala bolastí za cenu vykúpenia,ktoré ju naplnilo nebeskou slasťou.Z tej príčiny píše sv.Katarína Sienská vo svojom rozhovore,že človek,ktorý nechce nič iného,ako čo Boh chce,bude podobný úplne nášmu Spasiteľovi,a ked by mal aj voľačo pretrpieť ako Kristus Pán predsa neztratí duchaprítomnosť a duševný pokoj,ale naopak,už na zemi sta v nejakom nebi žije najsladšie radosti.Nepochybujem,NN.,že si žiadate taký stav obsiahnuť.
Aj hľa,chopte sa prostriedkov k tomu potrebných.Na budúce nekonajte dľa vašej, ale dľa vôle Otca nebeského. Prijmite všetko z ruky Božej,čo na vás príde,či je to šťastie,či nešťastie,či nemoc,česť a či nečesť,bohatstvo a či chudoba,a buďte ubezpečení,že kým vaša vôľa bude sjednotená s vôľou vášho nebeského Otca,že všetky stvorenia Božie budú museť slúžiť k vášmu prospechu.Budte ubezpečení,že jednomyseľnosť vašej vôle s vôľou Boha už na tomto svete vám pripraví nové nebo, v ktorom duša vaša bude požívať stály pokoj,radosť a istú predchuť večných slastí nebeských.Amen.