Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Dr.B. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 9-10 |
| Názov článku : | NA SLÁVNOSŤ NANEBEVZATIA BLAH.P.M. |
| Text článku : | Deň našej smrti nech je dnom nášho nanebevzatia. ,,Radujme sn všetci v Pánu,vznešenú konajúc slávnosť k úcte najblahoslavenejšej Panny Marie,z jejž nanebevzatia radujú sa anjeli a velebia Syna Božieho." (Počiat.slová dnešnej sv.omše.) Na vršku Monte Cavallo,v Ríme,stojí kaplnka,ktorá i svojou prekrásnou stavbou,i vnútorným ozdobením nad ostatné vyniká,tak že Rimania pyšne ju nazývajú,„perlou Ríma".S kaplnkou tou spojený je dom,v ktorého prvom poschodí nachádza sa znamenitá izbička.Znamenitá a pamätná preto,lebo v nej býval a i zomrel sv. Stanislav.V izbičke tej vidieť možno malý oltár,oltár Panny Marie,s majstrovským prekrásnym jej obrazom.Pred oltárom týmto modlieval sa sv.Stanislav;tam vrúcne otváral srdce svoje pred Bohom;tam ctil a chválil v najútlejšej láske Rodičku Božiu,Pannu Mariu;tam sa jej ako nebeskej matke svojej odovzdával celou dušou svojou; a tam v tejto tichej izbičke tiež i zomrel.My však pozorujme dnes,čo robil sv.Stanislav v izbičke tejto v posledný večer svojho života.Bolo to práve 14.augusta r.1568.Je sám a je nemocný.Leží ticho a trpezlivo na lôžku svojom. Ruky má sopiate,ticho sa modlí;zrazu však počnú mu slziť oči.A prečo?Dozvieme sa;pozorujme,čo robí.S lôžka svojho ticho vstáva a slabým krokom približuje sa k písaciemu stolíku.Chce písať list,a viete,komu píše?Ach,anjelská tá Duša,v detinskej nevinnosti a v svojej najútlejšej láske píše list najblahoslavenejšej Panne Marii!A ako znel ten list?Takto:„Moja najmilšia,moja najsladšia svätá Matičko!Zajtra sa slávi preradostný deň,sviatok nanebevzatia tvojho,Matko moja;a synáček tvoj,služobníček tvoj úprimný a verný je nemocný,nemocný veľmi!Ó,Matičko moja,vyžiadaj mi u Boha tú milosť,aby na deň tvojho nanebevzatia i ja mohol sa vydať na cestu k tebe a podľa milosrdenstva Božieho aby som mohol prísť k tebe!" Takto napísal list,a zapečatiac ho,zase,ešte slabším krokom šiel k svojmu oltáričku,kľaknul a list položil naň.Potom si ľahol a modlil sa,modlil spokojne a ticho ďalej.Noc prešla,deň svitnul,slnko radostne pozdravilo svet,bolo 15.augusta,radostný deň slávnosti nanebevzatia Panny Marie.Keď však ráno do izbičky sv.Stanislava vkročili,čo našli,čo videli?Na oltári ten list a na lôžku mrtvé telo Stanislavovo.Ruky mal složené na prsiach a na tvári nebeský úsmev. Áno,Matička jeho nebeská,najblahoslavenejšia Panna,vyžiadala mu skutočne;ako ju v liste prosil tú milosť,že na deň jej nanebevzatia vzatá bola do neba i duša jej úprimného milujúceho synáčka Stanislava.NN.,príbeh tento krásny,tak dojímavý,zaiste by mal byť vypjáváný dnes na celom svete,lebo je dôkazom najútlejšej lásky k Rodičke Božej,ale i dôkazom vrúcnej túžby milujúceho srdca, aby sa duša z tohoto slzavého údolia povzniesla tam k Bohu,do vlasti nebeskej, kde dnes vzatá bola do slávy večnej P.Maria.Áno,nanebevzatie jej má nás povzbudzovať,aby sme pracovali na svojom nanebevzatí,aby sme sa pripravovali a ju vzývali,ako sv.Stanislav,aby deň našej smrti bol nám dňom nášho nanebevzatia.O tom budeme rozjímať v Pánu.Ó,Maria,matko milsrdenstva,oroduj za nás!Všetci svätí v nebi požívajú blaženosť nevýslovnú,ale všetka plnosť týchto blažeností ani z ďaleká porovnať sa nedá s blaženosťou,ktorú požíva v nebesiach najblahoslavenejšia Panna Maria.Uvážme len to:Jej vykročenie z tohoto sveta bolo prikročením k Pánu Ježišovi!Už toto postačí,aby sme,nakoľko možno,aspoň tušili nevysloviteľnú blaženosť nebeskú P.Marie.Ó,jaká je to blaženosť pre pozemskú matku,keď prichádza k synovi svojmu!A matka Kristova prichádza k Synovi svojmu,ktorý je Pán,Boh,Spasiteľ a Sudca sveta;ona prichádza k Tomu,ktorý je život náš a ktorého vidieť bolo jej jedinou túžbou.Otcovia a matky,vás vyzývam na svedectvo,čo by ste pocítili v srdci,keby ste dnes obdržali zprávu,že vášho dobrého syna,ktorý je na mnoho míľ vzdialený,povedzme v Amerike,ešte dnes uvidíte a objať budete môcť.Ach,okamženie takéhoto stretnutia je blaženosťou nevýslovnou!Sladké slzy radosti boly by zaiste jedinou vašou rečou.Predstaviť si toto môžeme na patriarchovi Jakubovi.Keď tento prišiel do zeme egyptskej a svojho najmilšieho syna Jozefa,ktorého už mnohé roky ako zomrelého oplakával, nielen na žive našiel,ale i v najvyššej dôstojnosti a hodnosti uvidel,málo chýbalo,že od veľkej radosti nezomrel.Aspoň na tomto svete už inšie sebe nepriaľ.„Teraz s radosťou zomrem,lebo som uvidel obličaj tvoj!"tak povedal Jozefovi,,Dľa príkladu tohoto predstavme si teda tú radosť a blaženosť Rodičky Božej,P.Marie,keď dnes na nebe vzatá svojho Božského Syna,ktorého pod srdcom nosila,ktorého v Betleheme v chudobnej maštáľke porodila,v Nazarete vychovala a na kríži umrieť videla,keď teda Syna svojho na pravici Božej,na tróne velebnosti všemohúceho Boha uvidela,keď jej prichádzal v ústrety so zástupami anjelov a svätých a ju,chudobnú matku svoju,učinil za Kráľovnú anjelov.Kráľovnú všetkých svätých.A dnes je ten deň,v ktorý slávi tento príchod svoj do neba P.Maria. Preto prosme ju i my dnes,aby sme i mi jednúc sláviť mohli svoj príchod do neba.Prosme ju,aby orodovala za nás v hodinu smrti našej.O,NN,často spomínajme si na hodinu túto.Keď zavznejú v ušiach našich slová prichádzajúceho ku nám kňaza,aby nás zaopatril sviatosťami zomierajúcich:„Pokoj domu tomuto a všetkým prebývajúcim v ňom!"čo pocíti vtedy duša naša?Co pocíti,keď už bude mať pred sebou večnosť?Spatríme za sebou vzácny čas mladosti a čas svojho staršieho veku a poznáme,že všetkého nášho času len tá najmenšia čiastka bola obetovaná Bohu, ostatný všetok čas zmarený bol v hriechoch.Uvidíme pred sebou stolicu spravedlivého Sudcu a za sebou nesmierny počet urážok Božích.Uvidíme,ako málo platných spovedí sme vykonali,ako málo sme vykonali pre spasenie duše svojej. Bože môj,každodenne sa modlievame:„Svätá Maria,pros za nás hriešnych,včuľ i v hodinu smrti našej",a predsa jak málo sa pripravujeme k smrti.Uvážme,že len to bude našou útechou pri smrti,jestli sme horlivé slúžili Bohu!Blažení len vtedy budeme,keď budeme môcť riecť so sv.Jánom:„Dielo som dokonal,ktoré si mi uložil." (Ján 17,4.)Blažený otec a matka,keď na smrteľnej posteli bude môcť povedať: Usilovali sme sa žiť spravedlivé,vychovali sme,ó,Bože,dietky svoje v bázni Tvojej,neublížili sme bližnému svojmu!Blažený mládenec a panna,keď na smrteľnej posteli bude môcť povedať:Svätú čistotu srdca a tela som zachoval,ó,Pane, v službe Tvojej,zlého sveta som sa varoval a zrak svoj obracal som k nebesám; predčasne ma voláš,buď vôľa Tvoja.Blažený starček a starenka,keď na smrteľnej posteli bude môcť povedať:V svätej trpezlivosti,kráčajúc za svojím najtrpezlivejším Ježišom,kráčal som tvrdou cestou;zkúšal si ma,ó,Pane,ale neustal som milovať Teba;v boľastiach a trápeniach tešil som sa Tebou! Blažení budeme,keď takto budeme môcť hovoriť na smrteľnej posteli!Nech nám dá Boh,na prímluvu P.Marie,aby deň našej smrti bol i dňom nášho nanebevzatia! Tým cieľom vždy,obzvlášte však dnes volajme vrúcnym srdcom k P. Marii: „Orodovnica naša,obráť k nám milosrdné oči svoje a po tejto časnej púti daj nám spatriť.Ježiša,požehnaný plod života Tvojho,ó,milostivá,ó,prekrásna,ó,sladká P.Maria!"Amen. |