Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Dr.B. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 9-10 |
| Názov článku : | NA XI. NEDEĽU PO SV. DUCHU. |
| Text článku : | Pramene pomluvy. "A mluvil pravé." Mark.7,35. Ježiš v dnešnom sv. evanjeliume vykonal zázrak všemohúcnosti a lásky svojej. Uzdravil totiž hluchonemého.Zázrakom týmto dokázal sa byť Pánom prírody,ktorého ona aj poslúcha.Krátko,ale pekne opisuje následok tohto zázaku evanjelista.Hovorí:„a mluvil prave",totiž nie zajakavo,namáhavo a nedokonale,ako tí,ktorí sa ešte len učia hovoriť,ale prave,dobre a dokonale,ako sa patrí. Avšak bolo by žiadúcne,aby ľudia,užívajúc jazyka svojho,hovorili prave,nielen v tom smysle,ako sa tu berie,zreteľne,jasne a dokonale,ale prave aj v mravnom smysle,totiž aby jazyk svoj len k takým rečiam užívali,ktoré sú Bohu milé a blížnemu prospešné a spasiteľné.Sv.Jakub píše:„Jazyk je síce malý úd,ale veľké veci robí."Veľké a mnohé sú tie hriechy,ktoré sa páchajú jazykom.Od jazyka pochádzajú reči rúhavé a bezbožné,ktorými sa potupuje Boh a svätí jeho;reči lživé a podvodné,ktorými sa hovorí nepravda a druhí klamú a k zlému svádzajú; reči nečisté a nemravné,ktorými sa ľudia povzbudzujú k nečistým skutkom proti šiestemu prikázaniu Božiemu;reči pomluvačné a na cti utrhačné,ktorými podkopávame dobré meno bližného svojho a olupujeme ho o tento,nad bohatstvo a zdravie drahocennejší poklad.Pri týchto rečiach sa zastavíme dnes,a aby sme neužívali svojho jazyka ani k pomluve,ani k nactiutŕhaniu,uvážime tie nečisté a kalné pramene,z ktorých hriech tento pochádza.Studnice pomluvy a nactiutŕhania sú: 1.cit vlastnej ničomnosti;2.závisť a nenávisť;3.pomsta. 1. Studnice pomluvy sú:Povedomosť svojej vlastnej ničomnosti.Pomluvač drží sa prísloví:„Podľa seba,súdim teba"a„Kto je v peci,myslí,že sú všetci."Poneváč on žiadnych chvalitebných vlastností a dobrých skutkov nemá,chcel by svet o tom presvedčiť,že aj iní ľudia sú takí,ako on.On je pokrytec,teda nikto nenie úprimným;on je bohaprázdny neverec a rúhač,teda nikto nie je pobožným;on je sprostý a neučený,teda nikto nie je múdrejším a učenejším,než on atd.Slovom,on je povedomý svojich chýb a hriechov,a preto nechce,aby v jeho blízkosti bola čnosť a dokonalosť.Takto si chce obľahčiť ťarchu povedomia svojej ničomnosti.Zlí a hriešni ľudia nachádzajú v tom akési potešenie,keď iných práve za tak zlých a hriešnych vyhlasujú,ako sú oni. 2. Druhá práve tak špatná studnica býva závisť a nenávisť.Malí a chatrní ľudia, ktorí nič znamenitého na sebe nemajú a nič veľkého nevykonali,nebývajú pomlúvaní.Nikto sa o nich nestará,nikto si ich nevšíma.Ale akonáhle niekto nad iných vynikne,už či bohatstvom,či postavením,či učenosťou alebo čnosťami:tu hneď povstávajú okolo neho závistníci,ktorí nepriaznivým okom na neho hľadiac,usilujú sa ho pomluvou a nactiutrhaním dolu strhnúť.Herodesa,Piláta,Judáša nepomlúvali židia a farizeji,ale pomlúvali Krista Pána a jeho apoštolov.Prečo?Lebo tí prví nemali žiadnych čností a zásluh,ako títo.Pomluvači sú ako muchy a červíci,ktorí len na dobré ovocie idú,len to hryzú,plané a chatrné nechajú stáť.Poneváč oni pred svetom žiadnej cti a slávy nemajú,aspoň tým chcejú sebe poľahčiť,že aj druhých o slávu a poctivosť pripravujú. 3. Pomsta býva studnicou zlostného pornlňvania a nactiutŕhania.Slabí a ničomní ľudia sú obyčajne najviac hnevliví a pomsty žiadostiví,poneváč však skutkom sa pomstiť nemôžu,činia to aspoň jazykom.Sluha rád pomluva pána svojho;sprostý rád pomluva múdrejšieho;chudobný rád pomlúva bohatšieho;neporiadny poriadku milovného;studený,nedbalý kresťan rád pomlúva horlivého a svedomitého.Jestli sme teda takým ľuďom z úradu, alebo z povinnosti do ich svedomia zasiahli,jestli sme ich v nejakej veci napomenuli,už dychtivé čakajú príležitosť,aby jed svojej pomsty na nás vyliať mohli;a tak potom každú majičkú chybu toho,na kom sa chcú pomstiť,svojím jazykom premenia na veľký hriech,spravia,ako sa hovorí,z komára slona,z omrvinky brvno.Prečo pomlúvala Putifárka pobožného Jozefa egyptského?Z pomsty to učinila,lebo nechcel privoliť"k jej hriešnej žiadosti.Prečo obžalovali židia Pána Ježiša u duchovného súdu za rúhača,u svetského však za buriča?Z pomsty to učinili,ktorá pochádzala zo závisti a nenávisti.Vidíte,tak nečisté a kalné sú studnice,z ktorých pochádza pomluva a nactiutŕhanie.Srdce každého pomluvača je povedomé svojej ničomnosti,ono je závistné,nenávistné a pomsty žiadostivé.Spasiteľ v svätom Písme nazýva pomluvača„pokolením zlým a nešlachetným!"(Luk.14.)Zaiste tým sú pomluvači.Veľký učiteľ cirkve,sv.Augustín, rád mal pohostinnosť.Sám síce nechodieval okrem domu na hostiny,ale k sebe rád volával hostí.Aby však svojich hosťov od pomluvačstva zachránil,v dvorane,kde sa jedávalo,dal vyvesiť nápis veľkými literami:„Kto ústami svojimi život neprítomných hrýzť ľúbi,ten je môjho stola nehodný."V našich časoch sotva sa dvaja traja do spoločnosti sídu,už pomluva a nactiutrhanie býva ako každodenný chlebíček,ktorý požívame.Varujte sa tohoto hriechu,ktorý nám náš život tak strp čuje,a buďte pamätliví toho,že z každého zbytočného a hriešneho slova budete museť prísny počet vydať na súde Božom.Usilujme sa radšej,aby sme patrili medzi tých,o ktorých sa Písmo sv.pochvalne zmieňuje:„že jazykom svojím hriech nespáchali."Amen. |