Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Šujánsky. |
| Rok : | 1918 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | POTRAVNÉ SPOLKY A DUCH. PASTIER |
| Text článku : | Preto Palau v mnohých podobách opakuje starodávnu myšlienku:„Qui sibi nequam, cui bonus?"Tak medziiným hovorí:Buďte svati,ako i Ja svätý som,a vtedy budete opravdivými apoštolmi,a činy vaše budú prinášať ovocie.Chceš-li užitočne pracovať so mnou,začni premáhať sám seba.Zdá-li sa ti,že by bolo treba dakde dačo reformovať,prv pozri do vlastnej duše a viď,či tam nenajdeš niečo k napraveniu?Myslíš si snáď,že si velké veci vykonal,a vskutku veľmi málo si vykonal,jestli si za svoje hriechy zadosť neučinil.Viac osohu donáša svetu jedna jediná čistá dušička,nežli tisíce nečistých velikášov.Viac osohu prináša svetu jedna jediná pobožná dušička svojím pokorným životom,nežli tisíce nadutých tlčhubov svojimi nabubřenými rečami.Nejeden chce byť vodcom národa,a po krk je v hriechoch pohrúžený.Predovšetkým je potrebné,môj synu,aby si ty sám na sebe pracoval,že by si sa stal príkladným prostredníkom mojich milostí,ozaj zbožným, hlboko kresťanským, rímsko-katolíckym a apoštolským človekom.Buď magnetom,ktorý železo priťahuje, a dávaj pozor,aby si nikdy túto príťažlivú silu neztratil. Môj synu, čím úplnejšie odovzdáš seba mne, tým viac budeš môcť vykonať so mnou. Pracuj za dobro ľudí, buď s nimi, choď medzi nich, ale nehreš s nimi. Kto za pravdu horí v svätej obeti, Kto za ľudstva práva život posvätí, Kto nad krivdou biednych slzu vyroní! Tomu moja pieseň slávu zazvoní! Takto oduševňuje K.Kuzmány šľachetných ľudí,ktorí chcejú ľud zotročený z jarma duševného a hmotného vyslobodiť;avšak môj brat v Kristu pod menom Boromejský ináč smýšľa.Dôvody jeho sú síce krásne,zo smutnej zkušenosti čerpané.Lenže vtedy by sme museli i z pomedzi skutkov telesného a duševného milosrdenstva nie ktoré vytreť,ako sú:väzňov vykupovať a neumělých.Taktiež krivdu trpezlivé znášať a našim vinníkom odpúšťať. *Čo odveta na článok tohoto nadpisu'došlo nám viac rukopisov, z ktorých uverejniť len dva držíme za užitočné a zároveň i dostatočné. Red. Kým ale sú nie vytrené,kým láskou pastierskou musí horieť srdce kňazovo,dotiaľ dôvody tie krásné nie sú ospravedlnené.A týchto pár slov mohlo by byť dosť k vyvráteniu p.Boromejského dôvodov.Avšak p.Boromejský obšírne sa rozpísal,a preto opovažujem sa aj ja moje dôvody obšírnejšie rozvinúť,ktoré asnáď ešte zo smutnejšej zkušenosti pochádzajú,ktoré ma nutily,ako kňaza,otca,vodcu,pastiera praktične prevádzať to,čo sa mi theoreticky nedarilo:ľud do spolku striezlivosti uvádzať,ľud z otroctva duševného vymaniť.A čo sa nielen mne,ale ani mnohým iným predo mnou žijúcim kňazom nepodarilo,ktorí za mojich detinských časov chodili s fary na faru,chodili ako Mojžiš a Áron,aby z rúk a brlohov židovských ľud slovenský vyviedli,chodili ako Peter Amiensky,aby ľud do boja za vydobytie duplovanou kriedou odňatej otcovizne postaviť mohli.Ľud,ich horlivými kázňami preniknutý, uznal svoje poklesky,príčinu svojho úpadku,vinul sa k nim,hrnul sa za nimi,sľub skladal,alebo,ako vtedy hovorievali:odprisahal sa pálenečných nápojov,zlorečenia,preklínania;schádzal sa večierkami buďto okolo kríža,alebo okolo sochy P.Marie,aby svojimi pobožnosťami s hora milosť Božiu si vyprosil k zadržaniu svojho sľubu,svojej prísahy.A jako gymnazista pohnutý som bol ich krásnym spevom,s nimi som sa oduševňoval a už popredku skvelý výsledok som sľuboval tomuto rozširovaniu Braterstva sv.Ruženca.Nazdával som sa,že keď po 1O mesiacoch znovu do svojho rodiska prídem,že všade okovy hriešne roztrhané, pozemky premárnené znovu v rukách kresťanských a krčmy pozatvárané nájdem. Lenže„aliter in theoria,aliter in praxi"sa stalo.Nádeje pomaly na zmar vyšly!Nestálymi sa byť dokázaly!Ten ľud zarečený bol prinútený chodiť kupovať si potravné články k tomu istému,ktorý mu predtým v opilom stave duplovanou kriedou rátal.A ten už posmešnými,už sladučkými slovami ho prehováral:ako soslabne,ako pri práci nevydrží,jestli nič nebude piť,ako mu to zle padne,keď si iný zapije a on zato žiadnu náhradu nedostane;„avšak ja ti dám radu,aby si aj,bez zrušenia tvojej prísahy mohol sa posilniť:ty si odprisahal,že nebudeš piť:no,dobre,ani nemusíš,lež naleješ si na misu,nadrobíš si,a tak budeš jesť."A boly mnohé dediny,kde túto radu prevádzali,na radosť žida krčmára.Tak,že posledné veci staly sa horšími,než boly prvé.Či tu nemal som si vzdychnúť:ach,prečo nemáme krčmy a sklepy v rukách kresťanských,ako som to videl na Morave,kde kňaz smelo vošiel medzi svojich a svojou prítomnosťou primal ich,aby medze striezlivosti neprestupovali a ktorí boli zarečení,aby s pohárom piva a s čítaním novín sa uspokojili.Vysvätený za kňaza,dostal som sa na Kysuce,kde v tom čase nebolo hodno kňazovi,zvláště v nedeľu,okolo krčmy ísť,z ktorej zlorečenie,preklínanie a hnusné reči sa ozývaly. Ako mladý kňaz,ohňa horlivosti plný,myslel som:vstúpim do šľapají odo mňa ctených a vážených kňazov,ako bol staručký náš Závodník a iní horliví kňazia. Vystupoval som aj ja proti korheľstvu,v krčme ale nielen moje kázne boly v posmech obracané,ale ešte aj sv.sviatosti,tak že keď som raz išiel okolo krčmy,počuť som musel z úst opilej ženy:„Kaplánek,poď ma vyspovedať,barzo som opilá!"Aké zhrozenie,aký stud mi krv do tvári hnal,ked na to rechtanie ostatných žien a chlapov nasledovalo.Ach,keď by to bola bývala krčma kresťanská,bol by som ta vběhnul a ako ten božský Spasiteľ peňazomencov,tak by som bol tých opilcov rozohnal.Ale v tých okolnostiach musel som skloniť hlavu a ďalej kráčať cestou,rozmýšľajúc,ako by sa ten ľud k inšiemu smýšľaniu priviesť mohol.Nad touto duševnou biedou ľudu mne svěřeného nemalo ma srdce zaboleť?Medzi takýmito okolnosťami postavený kňaz tým má svoje svedomie uspokojiť:však kážem,však si breviár odbavujem,však neúnavne do školy chodím a vyučujem,tlač rozširujem,a čo ma po inšom,prameň ľud otravujúci aj naďalej otvorený nechám! Nie a nie! hoci šediny ma už začínajú prikrývať,krv v žilách zbúrená nedala by mi pokoja,že bez potravných spolkov žijem.Áno,chcem,ako Kuzmány hovorí,svojmu slovu stáť,čo priam shrkne svet,chcem preukázať,že ma dar,pohodlnosť,lenivosť nesvedie,hrozba neskloní,hoci nie sláva,lež nevďačnosť sveta ma za to očakáva. A preto s radosťou vítal som úmysel mužov za dobrobyt ľudu oduševnených,ktorí si zaumienili potravné spolky zakladať a s nimi do úžerníckych a svodlivých rúk padlých na nohy stavať.Je pravda,že potravné spolky mohol by aj iný viesť!Ale keď toho iného,čo by aj s lampášom hľadal,niet.A keď by aj bol ten iný, otázka:či by ho chcel bezzištne viesť?či by mal odvážlivosť krčmu v deň nedeľný a sviatočný zavierať?či by bol v stave svojou prítomnosťou k umlknutiu priviesť ústa zlořečivé?či by mal smelosť vyhnať z krčmy ženy tam vysedávajúce?a či by mal toľkú trpezlivosť z tohto pošlý odium,upodozrievanie a surovosť znášať?A kňaz,keď chce byť láskyplným otcom,vodcom,pastierom,musí tieto vlastnosti v sebe prechovávať a na javo dávať,musí sa so svojím stádom stále stýkať,aby doňho lepšie smýšľanie,lepšiu vôľu mohol vliať a ho obnoviť,pretvoriť.Consvetudinárov len tak môžem od hriechu odtrhnúť,keď im príležitosť ku hriechu odnímem.A ked za rok len tri-štyri hriechy prekazím,tej mienky som,že darmo nežijem,že nadarmo za spolky nehorlím,že nadarmo náš ľud ubiedený na nohy postaviť sa neusilujem.Moje presvedčenie je to,že tento skutok je tak vznešený,ako bol Mojžiša, vynasnažujúceho sa ľud z otroctva egyptského vyviesť,tak vznešený,ako bol Petra Amienského,ktorý svojou výrečnosťou oduševňoval kresťanov Svätú Zem z rúk nepriateľských vyslobodiť.A za takýto skutok zasluhujú si kňazia uznanie piesne Kuzmányho,že:kto za pravdu horí tomu naša pieseň nech slávu zazvoní! |