Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätá rodina |
| Autor : | Dr.J.Tvrdý |
| Rok : | 1915 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Čistota v rodine, |
| Text článku : | „Hrdza oceľ sošiera a nečistota človeka." Príslovie Čistota tela. Velikým darom Božím je voda. A zvlášť tá naša čerstvá, kryštálová podtatranská voda, ktorú by inde za peniaze kupovali, keby bola k dostaniu. A my jej máme takmer za každým krokom, plné studnice,plné potoky. Vodou hasíme smäd. Lež práve taká prepotrebná je i k udržaniu čistoty tela. Vodou sa i umývame. Telo ľudské poneváč obsahuje v sebe i veľké množstvo vody stále sa parí. Ovšem, toto parenie je také jemné a nepatrné, že ho nezbadať. Nuž a jako, kade sa parí? Kožou. Tými malilinkými, slobodným okom sotva viditeľnými dieročkami pórami, ktorými takrečeno poprebíjaná je celá koža. Toto parenie, čiže dýchanie kožou je veľadôležité ohľadom zdravia. Poznať to už i z toho, že prestane-li parenie tela, dostaví sa nemoc. A kedyže ono prestane ? I vtedy, keď je kožanečistá, zašpinená, zafúľaná, kôrou špiny zalepená. Tu hľa, naskytne sa potreba umývania tela, lebo telo od nečistoty len vodou zbavíme. Vo všeobecnosti ujal sa zvyk: umývať sa denne raz, ráno. Postačí to ľudom čistého zamestnania, lež robotníci, delníci, ktorí sa v práci snadno zašpinia, mali by sa umyť častejšie denne. A potom: mnohí ľudia to samé umývanie konajú skutočne len zo zvyku. Sotva omočia prsty hlbšie do vody; alebo vezmú vody do úst, z úst na ruky a umyjú sa bodajbolo, naozaj ako mačka labkou. Takéto umývanie nemožno pomenovať umývaním, ale len rozmazaním špiny na tele. Umývať sa treba dokonále. Umývaj si nie len tvár, ale aspoň pol tela, po pás; teda i prse, chrbát každý deň. Umývaj sa mydlom. Tak hovoria, že vzdelanosť, kultúru krajiny i po tom poznať: koľko mydla spotrebujú ľudia v nej do roka, a má to svoj odôvodnený základ. Umývaj sa studenou vodou v lete v zime. Umývaním telo má osviežieť, obodrieť, otužieť a toto len studenou vodou docielime. Studená voda je nad všetky farby, líčidlá, mastičky, púdre, prášky a iné hlúposti, ktoré sú zvlášť ženským svetom obľúbené. Studená voda takmer konservuje telo, kožu udrží sviežu, čerstvú po dlhé,dlhé roky. Dnes, v časoch choleričných odporúčajú zvlášť časté umývanie rúk, ale hlavne pred jedlom. Človek všeličo polapá, pochytá cez deň a dotykom týmto dostane sa na prsty rôzna nečistota a s ňou i tie takzvané bacile; a neumyjeme-li si ruky, pri jedení pojeme i túto špinu, a potom nevieme sa prečudovať, odkiaľ z čista jasna prišla a popadla nás nemoc. Choroby sa teda i rukama šíria. Po jedle vypláknime si ústa, aby ostatky potravín v ústach ostavšie nezkysly a nenačaly gliedu zubov. Hopsa zuby! Ku čistotnosti patrí aj umývanie zubov. U našej pospolitosti je to vec skoro neznáma. Škoda. Ku zdraviu potrebné sú i zuby, lebo dobré zuby dobré zdravie, dlhý život. Zuby v dobrom stave dajú sa len čistotou zachovať. Umývajú sa kefkou, ktorá je taká dôležitá pre každého, ako no, málo poviem fajočka naším chlapom. Je-li nám možno, častejšie sa okúpme. Kúpeľ je najdokonalejšie umývanie, ja, najmä robotného človeka, bez kúpania ani predstaviť si neviem. A predsa, koľko že sa ich kúpava? Jaj, lepšie bude neodpovedať. U nás také sú náhľady, že kúpeľ je len pre pánov. Áno, i pre pánov, ale v prvom rade pre ľud robotný. Keď som sa zdržoval vo Viedni a interessoval sa, čo nového, dobrého a užitočného má toto mesto, ešte živo pamätám, ako ma prekvapil ten ľudový kúpeľ (Volksbad), ktorý tam v každom okrese možno nájsť a v ktorom za 6 slovom za šesť halierov bárskto môže sa okúpať tak výtečne, ako u nás odpustite za pripodobnenie — bravko okolo Vianoc. Hľa, toto je to, čo právom možno pomenovať: staraním sa o ľud pracovný; všetka česť takejto starostlivosti. A zariadenie takéhoto kúpeľa je tak jednoduché a lacné, že i tá najmenšia obec mohla by si ho postaviť. Avšak akože si postavia u nás obce kúpeľ, keď ho ani mnohé, takzvané mestá nemajú. Poslúžim vám hneď i príkladom. V tomto meste, kde tieto riadky píšem tiež nieto kúpeľa, hoci počeť obyvateľov, i s jednou, k nemu tesno pristavenou obcou, činí do 8000 duší. A to má byť mesto? Horkýže! Nuž tak sa my staráme o všeobecnú čistotu ľudu ! U nás kúpu sa ľudia takmer len v lete, keď slnko zohreje potoky a rieky. Teda aspoň túto výbornú príležitosť kúpania nepremeškajme, ovšem pri najväčšej obozretnosti. Odev. Odev nám je nevyhnutne potrebná nie len zo zdravotného, lež i z mravného stanoviska. Jesú ľudia polodiví pod horúcim pásmom, ktorí odev nepoznajú. Žiaľno, že dnes ako videť šaty nie sú už viac tým, čím by maly byť, totiž odevou v pravom smysle slova, ale slúžia za predmet k prejavovaniu nádhery, prepychu, bohatstva. Dnes pri šatoch neberie sa ohľad na to: zodpovedajú-li zdravotným zásadám, ale skôr: šili moderné a čo povie na ne svet. A smutno, že už i naša pospolitosť podlieha tomuto omylu, tejto nerozvažitosti, lipne za módou a zavrhujúc ctihodným starootcovským krojom, oblieka sa v pigľované nohavice a „panské" sukne. Máme spodnú a vrchnú odev. Spodná odev nech je barvy svetlej, bielej. Žeľateľné je to už i preto, lebo na bielej odeve skôr poznať špinu, šmúhy, nasledovne ju i častejšie zameníme. Preobliekajme sa týždenne aspoň raz. Odev vrchná nech je primeraná počasiu. V lete odievajme sa ľahšie, v zime ťažšie, lež nikdy nie priťažko. Vôbec to prílišné ukrúcanie a babušenie sa v zime nenie zdravé. Telo naše takýmto činom zoslabne, stane sa prílišne citlivým voči počasiu a ľahšie podľahne i nemociam. V zime obliekajme sa stredne; ani priľahko, ani priteplo. Letná odev nech je svetlej barvy, zimušná ale tmavej, čiernej. Má sa za to, že svetlá, biela barva neprepúšťa tak snadno papršlek slnečný, ako čierna; teda tmavá odev i lepšie hreje. Nikde som nevidel toľko ľudí v bielo oblečených, ako na juhu, kde takmer nevedia o zime. Je to ovšem múdre šatenie sa. Šata naša nech je jednoduchá a čistá. Nezabudnime ju denne vyprášiť, vyklepať, očistiť a hlavne: poplátať, je-li je roztrhaná. Za poplátanú odev nemáme sa čo ostýchať, lež v roztrhanej odeve chodiť, to je už hanba. Neobliekajme sa vyzývavé a polonaho, ako niektoré ženské, ale vždy slušne, jednoducho, čistotné, držiac na zreteli zdravotné zásady a nie hlúpe predsudky. Je to príkazom dobrého vkusu, mravného citu a dôkazom sebavedomosti. Nezmienil som sa tu, schválne, o čistote detí. Ovšem, je to vec veľmi dôležitá, zasluhuje teda, aby sme i o tomto prehovorili, no, už len inokedy. |