Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätá rodina |
| Autor : | Ján Sivčák: |
| Rok : | 1938 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Žena z Pyrenejí vám v tom prekáža. |
| Text článku : | 1. Venované k 80. výročiu zjavení v Lurde. Nedávno som čítal v nejakom časopise, že v Paríži tamojší komunisti chceli sa dozvedieť príčinu, prečo nemôžu zboľševizovať Francúzsko a roznietiť v ňom boj proti Cirkvi, tak ako sa im to podarilo v Španielsku. Už dávno Kominterna hľadá príležitosť, aby mohla vo Francúzsku urobiť prevrat a nastoliť nejakého boľševického tyrana, ako je Stalin v Moskve. Z akejsi príčiny nedarí sa im to. Preto sa raz tí parížski komunisti sišli do špiritistickej klubovne. Tu si vyvolali zlého ducha a opýtali sa ho, prečo vo Francúzsku nemôžu roznietiť boľševickú revolúciu. Tu im zlý duch takto odpovedal: „Žena z Pyrenejí vám v tom prekáža." Ženou z Pyrenejí nazýva zlý duch s pohŕdaním Najsvätejšiu Pannu v Lurde. Teda Jej môžu francúzski katolíci ďakovať za to, že ich komunisti nepovešali, nepostrieľali, že majú ešte slobodu a nesedia vo väzeniach. Šťastné Francúzsko, že má „miesto, kde vanie milosť, miesto presiaknuté milosťou. Svätosť preniká kraj a vsiakne do neho, v ktorom sa nielen ukázala, ale i pôsobila" (Frangois Mauriac: Lurdskí pútnici, 8. kap.). Aký strašný osud azda by bol zastihol Francúzsko, keby ho nebola chránila Kráľovná nebies už osemdesiat rokov. No, Lurd patrí celému katolíckemu svetu, preto všetci katolíci budú si tohoto mesiaca pripomínať udalosti, ktoré sa stály v Lurde pred 80. rokmi. Lurd ! Kto by nebol čítal alebo aspoň počul o Lurde, o tom zázračnom mieste, kde sa roku 1858 Prebi. Panna Mária osemnásť ráz zjavila Bernadette Soubirousovej, chudobnej to a neučenej pasáčke lurdskej ? Kto by nebol videl sochu alebo obraz prekrásnej „Madony Lurdskej", ktorej úcta odvtedy sa rozšírila po celom katolíckom svete ? Kto by nebol počul o lurdských zázrakoch, ktoré sa tam dejú ? Viem, že niet kresťana katolíka, ba vôbec inteligentného človeka, ktorý by nemal aspoň nejakú známosť o tomto milostivom a nanajvýš zaujímavom mieste. Lebo Lurd je jedno z tých slov, ktoré elektrizujú ľudí. (Zázračný Lurd dr. J. Simalčíka). Pre veriacich katolíkov znamená ono utvrdenie v náboženskom presvedčení, avšak pre neveriacich a nepriateľov sv. Cirkvi je ono nie malým zahanbením, ba vzbudzuje v nich často hnev a zlosť, ktorá sa javí na ich tvárach sťa mŕtvolná bledosť strachu a božej pomsty, ale zaujímajú sa oň všetci. Prečo a ako ? Ono je totiž tretím miestom na svete, na ktoré sa s úctou a nadšenou zbožnosťou díva každý veriaci kresťan a katolík. Tri miesta sú na svete, z ktorých sťa nevyčerpateľných prameňov vyvierajú večité vody božských úmyslov a pokladov. Prvé je Jeruzalem, kde stál a stojí večný oltár božskej lásky: Kríž Syna Božieho, Ježiša Krista; druhé je Rím, kde sídli zemský námestník Kristov, pápež, zkadiaľ neomýlne spravuje celú Cirkev. A k týmto dvom posvätným miestam od roku 1858 pridružil sa i Lurd ako miesto najväčších a najveľkolepejších zjavení Matky Božej Panny Márie. Cez Lurd, cez ten hrad Márie tiahnú ustavične tisíce a tisíce veriacich a neveriacich a Mária na všetkých pozerá milosrdným okom Matky všetkým žehnajúc. Predovšetkým sa tu stretnete s ľuďmi viery a ctnosti, ktorí nikdy nepretrhli tú zlatú niť, spojujúcu ich s Bohom a Najsvätejšou Matkou. Títo ľudia, hoci prešli životom bojov a nepokojov, nedali sa strhnúť do víru priestupkov, ale mužne sa vzopreli zlu, nepripustili ho do svojich sŕdc. Teraz teda právom s pozdvihnutou hlavou, s radosťou v srdci, nábožnou piesňou na ústach kráčajú v triumfálnom pochode a vzdávajú hold Kráľovné Neba a zeme. Pred trónom Márie v Lurde skladajú vrelé poďakovanie za víťazstvo dosiahnuté pod vodcovstvom tej Víťaznej Panej, zároveň Jej sľubujúc verne vytrvať až do konca. Pred trónom Márie v Lurde vidíme tiež ľudí neveriacich, neznabohov, ktorí z márnosti a pýchy odtrhli sa od Boha a od Nepoškvrnenej. Títo ľudia vedení zvedavosťou, túhou po bezplatnej senzácii, prichádzajú ta plní predsudkov, nedôvery, rúhavej nadutosti a zaslepenosti. Ale stretnúc sa tu zoči-voči s Tou Milostivou Paňou, ak sú aspoň trochu šľachetnými a v ich srdciach tlie ešte iskierka túžby po Tej, Ktorú opustili alebo Ju dobre nepoznali — vtedy Mária osvieti ich poblúdený rozum, obmäkčí zkamenené srdcia, otvorí oči duše pre pravdu, odstráni prekážky navrátenia k Bohu, tak, že tí pred chvíľou zaťatí nepriatelia, rúhači Ježišovi a Máriini, stávajú sa vernými deťmi Boha a sv. Cirkvi. Toto potvrdzuje bohatá história zázračných obrátení v Lurde. Poďme ďalej ! Nový obraz ... Hľa, tu sú ľudia, ktorí niesli na svojich chrbtoch ťažké životné kríže, telesne a duševne zlomení, odsotení krutým úderom neúprosného osudu, nezvládali dosiahnuť vytýčeného cieľa... to sú ľudia, ktorých nádeje sa nesplnily a v srdci ostala divoká zúfalosť, nechuť, porušenie duševného pokoja. Títo ľudia, v takom stave nebezpeční pre seba i pre spoločnosť, akoby samočinne sa hodili k nohám „Lurdskej Pomocnice", hľadajúc konečného rozriešenia svojich nesnádzí. A nesklamali sa. Vracajú sa s hradu Márie úplne obnovení na duchu a s nádejou v srdci započnú nanovo prácu života pod opaterou Márie. Zase iný obraz stavia sa nám pred oči... Sú to mladí ľudia, väčšinou inteligenti. Odkiaľsi z hlbín duše vydiera sa im žalostná žaloba na svoju biedu a núdzu. Poznáme ich... to sú tí, čo v shone za šťastím príjemnosťami vybočili s cesty božích príkazov, stratili zpred zraku Tú prekrásnu Hviezdu — Máriu, a ženúc sa naslepo za mamom, zažili strašné sklamanie. Títo ľudia, znechutení a neresťami otrávení, rozhodli sa násilným spôsobom skrátiť ten „mizerný" život, ani pekla sa neľakajúc. Ale Mária vytrhla im z ruky vražedný nástroj, priviedla ich na cestu ctnosti a pravdy... prinavrátila ich spoločnosti, Cirkvi a nebu. Teraz kľačia u nôh Tej, čo sa stala ich požehnaním. Lurd, to je veľké sanatórium chorôb duše, Božská Lekárkyňa lieči duševne chorých. Do Lurdu spiechajú pacienti z celého sveta, aby u nôh „Lurdskej Madonny" dostali to, čo im už dať nemôže nijaká ľudská sila a vynaliezavosť. Áno, Mária má rada najmä tých najbiednejších, najnešťastnejších — trpiacich, ktorých i lekári opustili a k istej smrti odsúdili. Čože už tých bedárov čaká ? Len zimný a tmavý hrob. Nič im z toho života, po ktorom tak dychtivo túžia. Títo ľudia s napnutím posledných síl dostali sa tu k Uzdraviteľke chorých — k Márii, v ktorej skladajú všetku svoju nádej. Čo teraz vidíme ? Akúsi čudnú defiladu, akú ešte nijaký vodca neprijímal. To popred Máriu tiahne bolestný sprievod ľudskej biedy. Hľa, miesto moci a sily — slabota ! Miesto zbraní a víťazných práporov — berly kalík! A Mária tíško žehná zástupom, zázračne uzdravuje a vytrhuje z rúk krutej smrti. To posledné vám dokáže Úrad Lurdských Výskumov, majúci v svojej službe až 2217 lekárov z 21 štátov. Lurd nebojí sa vedy a nemôže sa obávať, lebo Pravda sa neľaká pravdy. Úprimné skúmanie uzdravených musí tu uznať Boží zásah. Tá skutočnosť, že od chvíle zjavenia sa Nebeskej Kráľovnej v Massabieillskej jaskyni do roku 1904 (za 45 rokov) bolo 3353 zázračných uzdravení. 80. výročie zjavení sa (18 ráz) Najsvätejšej Panny pripomína celému svetu tú pravdu, že Boh vo svojej nekonečnej dobrote chce skrze Matku Svojho Syna posielať milosti všetkým ľudským dušiam, vykúpeným Krvou Spasiteľa. Táto myšlienka vzbudzuje v nás tým väčšiu dôveru a lásku k našej Nebeskej Matke. 2. Lurdské zjavenia. Dňa 8. decembra 1854 b. pamäti pápež Pius IX. vyhlásil za článok viery „nepoškvrnené počatie" Panny Márie. Aká to bola radosť vo svete katolíckom, keď z Vatikánu Kristov námestník vypovedal slová: „Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá !" A celý okršlok zemský odpovedal na to: „Oroduj za nás !" A o štyri roky neskôr Nepoškvrnená Panna, dojatá prejavmi nehy, akú Jej preukazovaly jej pozemské dietky, ako milovaná Kráľovná, ktorá prijíma hold svojich poddaných, ráčila sostúpiť slávnostne s neba, nie raz, ale osemnásť ráz a vlastnými slovami potvrdila neomylné vyhlásenie Kristovho námestníka, keď dňa 25. marca 1858 v lurdskej jaskyni povedala Bernadette: „Ja som Nepoškvrnené Počatie !" Vernú históriu všetkých udalostí, ktoré sa prihodily pred 80. rokmi v Lurde, podáva nám očitý ich svedok J. B. Estrád v knižke „Les Apparitions de Lourdes" (r. 1933 do češtiny preloženej). Tu vám podám stručný opis niekoľkých zjavení. Bolo to 11. II. 1858 vo štvrtok pred fašiangovou nedeľou. Tento deň volali v južnej Francii „mastným štvrtkom", lebo v tento deň zakľúčili fašiangové huľanky a užívanie mastných pokrmov. Skoro v každom lepšom dome sa veselili a hostili. Len v jednom dome nebolo veselia a mäsitej hostiny. V dome rodiny Soubirousovej. Na lurdskej veži práve odbilo 11 hodín predpoludním, keď matka rodiny so zalomenými rukami obrátila sa k svojej mladšej dcére Márii a povedala jej: „Choď nad breh Gavy alebo do obecnej hory a nasbieraj trochu paliva !" Teraz nám rozpovie najstaršia dcéra Soubirousovcov, Bernadetta, ktorá sa pripojila za družku k svojej sestre a ktorá svoje výpovede neskôr sto, ba tisíc ráz musela zopakovať buďto úradne, buďto súkromne. „ . . . Keď tieto (sestra Mária a Johanka, súsedka-priateľka) zmizly pozdĺž Gave, hodila som niekoľko skál do potoka, aby mi poslúžily pri prechode na druhú stranu. Lež nepomohlo ani to. Napokon som sa rozhodla, že si dám dolu i ja topánky a prebrodím stoku tak, ako to učinily Johanka a moja sestra." „Začala som sa už vyzúvať, keď naraz počujem silný hluk. Obzrela som sa na pravo, na ľavo, na okrajné stromy pri rieke, ale nič sa nehýbalo. Pokračovala som ďalej vo vyzúvaní sa, keď som začula nový hluk, podobný prvému. Už som si nič nemyslela, ani nehovorila, lebo — zdvihnúc si hlavu zoči-voči k Jaskyni — uvidela som v strednom jej výklenku, jedon planý šíp, ružoker, ktorý sa silne pohyboval, akoby šľahaný prudkým vetrom. V istom čase vyšiel zvnútra jaskyne krásny oblak zlatistej farby a znenáhla akási mladá krásna Pani — tak prekrásna, akej som ja nikdy nevidela — sa ukázala a zastavila sa vo výklenku práve nad spomenutým ružovým kríčkom. Pozrela sa na mňa, usmiala sa mi a volala ma bližšie k sebe, ako keby bola mojou matkou". „Prešiel ma strach, ale zdalo sa, mi, že neviem, kde som. Sklopila som oči, raz som ich zavrela, raz zase otvorila, ale Pani bola stále tam, neprestajne sa na mňa usmievajúc a presvedčujúc ma, že sa neklamem." „Bez toho, že by som bola vedela, čo robím, chytro som vytiahla z vrecka svoj ruženec a hodila som sa na kolená. Pani prikývnutím hlavy schválila toto moje počínanie a sama vzala do svojich prstov ruženec, ktorý držala v pravej ruke. Keď som chcela začať modlitbu a urobiť na čele kríž, ruka mi akoby skamenela. Len potom, keď sa Pani prežehnala, mohla som to i ja urobiť. Pani nechala ma modliť sa samotnú. Preberala síce medzi prstami zrnká svojho ruženca, ale nehovorila nič. Len na konci každého desiatku riekla so mnou spolu: „Glória Patri et Filio et Spiritui Sancto." (Sláva Otcu i Synu i Duchu sv.) Keď som sa pomodlila ruženec, Pani sa vrátila nazpäť do Jaskyne a zlatý obláčik zmizol s ňou". Keď sme Bernadettu žiadali, aby presne opísala podobizeň záhadnej Panny, odpovedala: „Vyzerá veľmi mladou, asi 16—17-ročnou. Bola odená bielym rúchom a opásaná modrým pásom, siahajúcim až po členky. Na hlave mala zase biely závoj, zpod ktorého len maľučko sa vynorovaly jej krásne vlasy. Jej nohy boly bosé, zakryté trochu posledným záhybom závoja a maly na sebe po jednej zlatej ruži. V pravej ruke držala bielozrný ruženec na zlatej retiazke." Na druhý a tretí deň Bernadetta nerozmýšľala o ničom inom, iba o svojej krásnej Pane j, zjavivšej sa v jaskyni. Matka ju prehovárala, zdôrazňujúc pri tom i to, že inokedy i zlý duch môže si vziať na seba podobu krásy, aby takto zaviedol ľahkoverných. Bernadetta nevedela nijako pochopiť svojím neskazeným rozumom, ako by sa mohol zlý duch zjaviť v tak vznešenej podobe a najmä s ružencom v ruke, čo sa priamo protiví diablovi. V nedeľu 14. febr. začala prosiť matku, aby jej dovolila ísť ešte aspoň raz k jaskyni, keďže ju akási túha ťahá ta. Matka po dlhom váhaní, aby mala pokoj, povolila. Bernadetta i dnes mala to šťastie, že videla svoju Paniu. 17. febr. vybrala sa zase Bernadetta k jaskyni a to s istou horlivou členkou marianskej družiny. Vtedy jej Pani toto oznámila: „Urobíš mi to k vôli, že za 15 dní budeš sem chodiť." Keď sa jej Bernadetta na naliehanie sprievodkýň pýtala, či aj ony môžu sem prísť, odpovedala: „Môžu sem prísť s tebou ony, ba i iní. Chcem tu veľa ľudí vidieť !" Potom ešte dodala toto: „Ja ti sľubujem, že ťa učiním šťastnou, ale nie na tomto svete, lež na druhom !" Dňa 20. febr. vybralo sa už niekoľko sto osôb, jak i ženy tak i chlapi. Zástup so zatajeným dychom sa díval na vytrženú a matka celkom bez seba, s plačom zvolala: „Už neviem, kde mi hlava stojí, lebo už nepoznávam svojej dcéry !" Zástup nad týmto nanajvýš vzrušený s napnutím čakal ďalší vývin udalostí. Dňa 21. febr. dostavil sa k jaskyni aj hl. lurdský lekár dr. Dozous. Bol slobodomyseľným a veľmi vlažným katolíkom. Nikomu neveril, preto sa prišiel presvedčiť na vlastné oči. Tu osobne počul od Zjavu tieto slová povedané Bernadette: „Modli sa za úbohých hriešnikov, za tak zmotaný svet !" Dr. Dozous vydal svedectvo o pravde v svojej chýrnej knihe. „Jaskyňa lurdská, jej prameň a uzdravenia". Toho istého dňa, keď mala Bernadetta šieste videnie, zavolali ju pred štátneho zástupcu a k policajnému komisárovi na výsluch. Dávali jej tu všelijaké otázky a na koniec jej zakázali chodiť k jaskyni. V utorok 23. febr. mala siedme zjavenie. Keď sa jej pýtali, čo hovorila k nej Pani, odpovedala, že dostala tri tajomstvá, ktoré sa len jej týkajú a nikomu ich nemôže sdeliť. Márne sa o to pokúšali. Vzala si ich do hrobu. Na druhý deň Bernadetta po krátkej modlitbe hneď upadla do vytrženia. Potom, ako by dostala smutné zprávy, začala roniť slzy a kolenačky išla ku kríčku, pobozkala zem, vstala, obrátila sa k ľudu a plačlivým hlasom zvolala: „POKÁNIE ! POKÁNIE ! POKÁNIE !" Ľud, počujúc tieto slová, tak bol dojatý, že mnohí začali hlasité plakať. Na druhý deň Bernadetta objavila zázračný prameň. Zaraz nasledujúceho dňa bol zázračne uzdravený jeden robotník. Za krátky čas rozšírila sa povesť i o iných zázračných uzdraveniach. Dňa 27. febr. vyriekla Pani dievčaťu tieto slová: „Iď ku kňazom a povedz im, aby mi na tomto mieste kaplnku vystavili!" Tento rozkaz dostalo dievča dva razy, lebo jej farár nechcel veriť. V štrnástom zjavení Pani odkazuje: „Chcem, aby sem v sprievodoch chodili!" Pri päťnástom zjavení bolo prítomných asi 20 tisíc ľudí. Konečne prišiel slávny deň 25. marca. Bernadettu už Pani čakala. Keď sa pomodlila ruženec, toto vyriekla: „Ó, Pani moja, prosím ťa, buď taká dobrá a povedz mi, kto si a aké je Meno tvoje ?" Vznešená Pani až po trikrát opakovanej prosbe odpovedala jemným, pyrenejským nárečím, hlasité a čisto tieto slová: „Que soy era Immaculada Councepciou !", t. j. „Ja som Nepoškvrnené Počatie !" |