Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Katolícke noviny |
| Autor : | JOZEF JARAB |
| Rok : | 2001 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Základy našej viery |
| Text článku : | Otče, večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (porov. Jn 17, 3). Tieto slová sú mottom v úvode Katechizmu Katolíckej cirkvi (ďalej KKC), ktorý vyšiel v nemčine v máji roku 1993. Poznať Boha znamená žiť. Toto poznanie je cieľom nášho života. Vo Svätom písme sa to tiež nazýva „nazeraním na Boha” (KKC 1028). Sv. Terézia z Avily raz ako dieťa povedala: „Chcem vidieť Boha!” A mala k tomu dodať: „Ale aby som ho videla, treba zomrieť.” V Starom zákone je napísané: Nikto nemôže vidieť Boha a zostať živý (Ex 33, 20). Vidieť Boha a poznať ho znamená žiť, avšak život, ktorý nie je z tohto sveta. Tu na zemi, v našom pútnickom živote, platia Jánove slová: Boha nikto nikdy nevidel (Jn 1, 18). Preto tento pozemský život ešte nie je plným, pravým životom; je ako tieň, stratí sa ako vietor, i keby trval roky. My sme však určení pre iný život, ktorý znamená šťastie, aké si ani nevieme predstaviť. O tomto živote hovorí sv. Augustín v knihe svojich Vyznaní, ktoré sú akoby životnou spoveďou a vyznávaním, oslavou nepochopiteľnej Božej lásky: „Keď budem celý v tebe, už nikdy nebudem prežívať smútok a skúšky; môj život bude zavŕšený len vtedy, ak bude naplnený tebou” (Confessiones 10, 28, 39; KKC 45). Pre toto šťastie sme stvorení a toto šťastie hľadá naše „nepokojné srdce”, o ktorom hovorí aj sv. Augustín (KKC 30). Na prvú otázku starého katechizmu: „Prečo nás Boh stvoril?” znela odpoveď: „Boh nás stvoril, aby sme ho poznávali, slúžili mu a milovali ho a tak prišli do neba” (KKC 1721). Táto jednoduchá veta je ako pevné lano na strmej horskej cestičke, ako niečo, čoho sa človek môže pridŕžať, keď je všetko neisté. Zažil som, že ľudia, ktorí roky, desaťročia nežili vo viere, si v nejakej hlbokej životnej kríze náhle spomenuli na vety z katechizmu z obdobia svojho detstva, ktoré sa vtedy, možno bez veľkej námahy, naučili naspamäť, a tie sa im odrazu vynorili z pamäti ako pomáhajúce, zachraňujúce slovo. V tejto prvej pravde je zároveň veľmi jednoducho vysvetlený zmysel katechizmu: je cestou, pomocou „k šťastnému životu”, pomocou v živote, sprievodcom, mapou s presne vyznačenými cieľmi. Pre prvých kresťanov bol kresťanský život jednoducho „cestou” (porov. Sk 9, 2; 19, 9, 23; 24, 14, 22), nielen jednou z mnohých, ale cestou, ktorú nám ukazuje sám Boh, ktorá spoľahlivo vedie týmto životom a bezpečne privedie do cieľa. Ako mapa tejto cesty poslúži práve katechizmus.CHRISTOPH SCHÖNBORN OP (Z diela Základy naší víry, Karmel. nakl. Kostel. Vydøí 1996, prel. P. P.) |