Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Pútnik cyrilometodejský |
| Autor : | Dr. Stanislav Jurovský |
| Rok : | 1945 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | NITRA Časy slávy a utrpenia |
| Text článku : | Nieto Slováka, čo by nepoznal Nitru. Prastaré slávne šidlo Metodovo, Pribinovo a Svätoplukovo sa vrylo vari mocnejšie do slovenských sŕdc ako Devín. Lebo kým Devín i e symbolom viacej moci politickej, Nitra reprezentuje večné a základné prvky života každého národa: sily duchovné. Devín nám dal ríšu a s ňou moc politickú a slávu vojenskú, Nitra nám dala vieru, a s ňou civilizáciu a nárok na ďalší život medzi europskými národa-mi. Ríša padla a moc a sláva sa rozplynuly. Viera ostala, a s ňou i civilizácia a nárok na slobodný a dôstojný život národný. Starý románsky kostolík na nitrianskom hrade — známy ako Pribinov kostolík, hoci pochádza len z 13. stor. — nepamätá síce roky pokresťančenia našich praotcov, ostáva však pre nás aj tak symbolom tých čias, keď za prezieravého panovania kniežaťa Pribinu sa umožnilo na Slovensku šíriť kresťanstvo. Na prestole nitrianskeho vladára síce vymenil Pribinu Mojmír, ale náboženstvo, zasiate do slovenských sŕdc, už nevymieňal nik, ba dostalo oporu najväčšiu, akú mohlo dostať: velkňazov, ktorí nové učenie ohlasovali — na rozdiel od predošlých nemeckých kňazov — v jazyku srozumiteľnom, v jazyku slovanskom. Je len žiaľ, že Rastislavovej snahe čeliť náboženstvom, hlásaným v slovanskom jazyku, aj politickému tlaku nemeckému, nerozumel jeho synovec Svätopluk, údelné knieža nitrianske. Vládybažné knieža sa nevedelo dočkať smrti múdreho a prezieravého veľkomoravského panovníka, preto sa proti nemu vzbúrilo, sosadilo ho a vydalo Nemcom, ktorí mu z pomsty a vonkoncom nie podľa kresťanských zásad vypálili oči. Na veľkomoravský trón nastupuje potom Svätopluk. Jeho vláda, keďže bol sebavedomý a výbojný, znamenala síce vrchol politickej i vojenskej moci ríše, veď Svätopluk úspešne bojoval aj proti samotným Nemcom, ale už niesla so sebou aj znaky rozkladu a konca. Svätopluk bol totiž bojovník, ale nebol štátnik. Nevidel, aký význam, aj politický, má slovanská bohoslužba na slovanskom území Veľkej Moravy. Z chvíľkových mocenských záujmov — aby si zachoval bezpečnosť so strany mocných Nemcov — nadŕža latinskej liturgii, šírenej nemeckými kňazmi, a ide v tom až tak ďaleko, že znemožňuje činnosť sv. Metodovi a nadŕža nemeckému biskupovi Wichingovi. Toto iste vzbudilo odpor v ríši, a tu azda môžeme hľadať aj jednu z príčin neustálych rozporov, hádok a nesvornosti, čo spôsobilo po Svätoplukovej smrti v smutne známej bitke pri Bratislave r. 907 pád Veľkomoravskej ríše. Vtedy stráca Nitra svoj význam ako politické stredisko. Slovanská liturgia mizne, až zaniká úplnej a úplne zanikol nie len pôvodný Pribinov kostolík, stavaný akiste z dreva, ale aj nitrianske arcibiskupstvo a biskupstvo, obnovené pravdepodobne až sv. Ladislavom (1077—95); prvý biskup bol Gervázius. O Nitre a jej kostole máme ďalšiu zprávu v najstaršej uhorslkej legende o sv. Andrejovi a Benediktovi, napísanej niekedy v rokoch 1064—70, ktorá spomína v Nitre kostol sv. Emeráma. Tento kostol bol o-kolo r. 1200 srútený a na jeho mieste postavený nový, z ktorého sa až dodnes zachovala čiastka, známa ako Pribinov kostolík. Nitra — ako i celé Slovensko — medzitým prežívala časy veľkých premien. Ako okupanti sa vymenili po Maďaroch Česi, Poliaci, potom zase prišli Maďari a Tatári, ktorí sa dostali až do Nitry, ale len do mesta (1241). Hrad nemohli dobyť. Kráť Belo IV. ako uznanie zásluh, a aj z povďačnosti, lebo mu Nitra poskytla útulok, povýšil (1248) ju na slobodné kráľovské mesto. A ako v týchto časoch, hrad i mesto utrpelo veľké straty aj pri bojoch českého Přemysla Otakara II., ktorý v r. 1271 a 1273 ich dobyl a spustošil, pričom utrpel aj kostol. Nový úder Nitra dostala r. 1317 od Matúša Trenčianskeho, ktorý hrad podpálil, vyhorela aj katedrála, a to tak. že sa už neoplatilo ju opravovať. Biskup Meško začal teda stavať katedrálu novú. Vybudovali ju v gotickom štýle, práve tak ako aj biskupovo sídlo. Dnes je gotický charakter stavby úplne zastretý barokovými opravami a úpravami biskupa Telegdyho, ktoré boly potrebné po náboženských vojnách s bočkajovcami. Ale ani potom neprišly dni pokoja, lebo už r. 1663 majú hrad v rukách Turci, ktorí spôsobili nové škody (v katedrále mali kone); v rákociovských vojnách hradište zase utrpelo. To bol však posledný veľký úder, ktorý katedrála i hrad dostaly až do r. 1944, keď na jar pri prechode frontu Nitrou bol hrad poškodený a jeho veža podpálená. Pred r. 1933, keď boly v Nitre pamätné pribinovské slávnosti, bolo celé hradisko archeologicky preskúmané a známy „Pribinov" kostolík reštaurovaný. Teraz čaká na reštauráciu celý hrad a najmä jeho charakteristická veža, vyhorené múry ktorej čnejú bez striech do výšok ako okyptená ruka. I keď po páde Veľkomoravskej ríše stratila Nitra svoj význam politický, duchovné vedenie jej ostalo i naďalej. Známy kláštor v zoborských pralesoch bol po stáročia žriedlom duchovného a kultúrneho života. A nitriansku pôdu posvätily i nohy našich sv. Andreja a Benedikta. I nitrianska kapitula, najstaršia na Slovensku i v celej strednej Európe, znamenala vždy klad pre duchovný život celého okolia, ba jeho stredisko, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že tu sa usadili aj františkáni už vo štvrtom roku po smrti svojho zakladateľa (1230). A duchovné vedenie nestráca Nitra ani neskoršie, i keď na čas má neslovenský ráz (vtedy tu bolo aj druhé valné shromaždenie Spolku sv. Vojtecha, známe tým, že ho tamojší maďarskí a maďarónski fanatikovia 27. sept. 1871 rozbili a niekoľkých z jeho účastníkov aj zbili a zranili). Po r. 1918 sa však slovenský život v tomto posvätnom meste Slovákov znova rozprúdil a vrátil nám Nitru takú, aká bola v časoch Pribinu a Svätopluka, sv. Cyrila a Metoda a sv. Andreja a Benedikta — slovenskú a katolícku. A vyvrcholenie tohto radostného rozmachu národného, náboženského a kultúrneho života Nitry i celého národa prišlo znova z Večného mesta,, zo sídla nástupcu sv. Petra, ktorý roku '1944 vymenoval nitrianskeho biskupa J. E. Dr.Karola Kmeťku za arcibiskupa prvého po našom veľkom a svätom Metodovi. |