Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Pútnik cyrilometodejský |
| Autor : | Dr. Pavol Jantausch, biskup |
| Rok : | 1945 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Pútnik cyrilometodejský |
| Text článku : | Radostný chýr! Čosi nového a časového! Po učeníkovi „ Pútniku sv. Vojtecha" prichádzajú sami apoštoli sv. Cyril a Metod. Chcú navštíviť nielen tých vari 150 tisíc členov po celom svete roztrúseného Spolku sv. Vojtecha, ale chcú vyhľadať aj; ostatných slovenských katolíkov, či už bývajú tu doma alebo za hranicami, ba aj tých tam za oceánom. Ako jeden z protektorov Spolku mám nový časopis privítať a nosičom veľkej myšlienky katolíckej a slovenskej vysloviť svoju radosť, svoje nádeje a svoje želania. Mienim týmto radostne povzbudiť aj ostatné katolícke časopisy: Katolícke noviny, Posol B. Srdca, Katolícke misie, Svätú rodinu, Kráľovnú mája, Smer a iné, aby chystaly svoj duševný arzenál a začaly čo najskôr i ony slúžiť slovenskému katolíckemu ľudu. Vítam „Pútnika cyrilometodejského" a teším sa, že chce vyjsť z terajšej trmy-vrmy celou vážnosťou pravdy a lásky, ktoré čnosti vždy a jedine vedely svet obnoviť. „Pravda vás oslobodí" (Jn 8, 32), hovorí Spasiteľ. „Ale čo je pravda?" (Jn 18, 38), pýta sa pobalamútené množstvo s Pilátom. Láskavý Majster už dávnejšie týmto odpovedá: Ja som cesta, pravda a život. Apoštol tiež vysvetľuje citát: Nikto nemôže položiť iný základ, ako je Kristus. I slovanskí naši apoštoli sv. Cyril a Metod držali sa večne a držia sa v svojich potomkoch tejto zásady. Táto pravda spája a sjednocuje. Veď túžba samého Pána Ježiša bola, ktorú pred svojím umučením slávnostne a v modlitbe osvedčil, keď volal k Otcovi, „aby boli jedno" (Jn 17, 22). Nič tak nevyčitúvajú dejiny Slovákom ako tú chybu, že neboli jednotní a pre nesváry medzi sebou len-len že neupadli úplne. Prútiky Svätopluka nám to znázorňujú. Kritík, žalôb bolo vždy a bude vždy. Ba i kriku, sršiaceho pomstou. Miesto toho, žeby sa každý z nás vhĺbil do spytovania svojho vlastného svedomia, mnohí a premnohí chcú sa len vyvŕšiť na ostatných a vynoriť sa z pobúrených vln na povrch panovačnosti. Preto tým, v čo skladáme svoje nádeje, má byť láska, ktorú má a musí šíriť nový „Pútnik cyrilometodejský." O láske rozprávať v revolučnom ovzduší je veľmi ťažké. Predsa však, keď uvažujeme, že to naše slovanské bratstvo bez lásky a odpúšťania stane sa iba akousi odstrašujúcou, smrtonosnou kostrou, musíme voľky-nevoľky začať húsť aj tie, teraz tak málo počuté nôty o úprimnom sblížení sa a o skutočnej láske. Láska bez obetí nedá sa myslieť. Jej príkazom nech je pre nás, aby sme sblížili to, čo sa rozišlo, aby sme sjednocovali a protivy miernili viac, než ich stále prízvukovali. Je to veľké umenie rozbúrené vlny tíšiť a do krážov užitočnej práce vsunúť. Či sv. Cyril a Metod, keď chceli objať celé Slovanstvo, za túto lásku aj mnoho netrpeli? Známe sú vám deje svätcov. Nemienim opakovať všetko, stačí len povrchný pohľad na ich cesty, aby sme sa presvedčili, aká to musela byť nielen horlivosť za pravdu, ale i nekonečná láska. Predpokladom lásky je však večný príkaz Boží — spravodlivosť: čo nechceš, aby tebe iní robili, nerob ani ty iným, a čo si želáš, aby tebe iní robili, rob aj ty im! A láska je vlastne výkvetom a doplnením spravodlivosti, lebo zasahuje aj tam, kde nestačí sama spravodlivosť. Cyrilometodejská viera a láska ostanú vedúcimi hviezdami vítaného nám Pútnika. Od nás závisí, ako budeme v živote uskutočňovať obranu dedičstva cyrilometodejského. Pamätajme vždy a všade, že po stopách našich apoštolov slovanských sta-valy sa prvé kostoly, školy a kultúrne ústavy. Je svätou povinnosťou nášho svedomia pokračovať v týchto stopách, či svätej Stolici vždy najvernejší sv. Cyril a Metod a ich verní nástupcovia neosožili i hmotnému dobrobytu všetkých občanov a celému štátu? Na tisícročné jubileum príchodu sv. apoštolov priniesli Rusi na moravský Velehrad dve strieborné lampy. Priam na znak spomínanej tu viery a lásky. Čím sa máme preukázať my teraz, keď Slovanstvo začína svoju novú éru? — Práve v tomto čase vítame Pútnika cyrilometodejského! Po stopách sv. Cyrila a Metoda, spomínajúc staroslávnu Nitru, Devín a Velehrad, nech kráča náš nový Pútnik! Nech šíri nielen lásku k Slovanstvu a starú liturgiu cyrilometodejskú, ale aj slávu starých hradieb kultúry a umenia — našich kláštorov, škôl a spolkov obrody. Tak Spolok sv." Vojtecha vykoná záslužnú novú prácu nielen medzi Slovákmi a Slovanmi, ale aj medzi všetkými kultúrnymi národmi. Či nemáme za svoju povinnosť pokladať aspoň to, aby sme do svojich lámp rozumu a srdca prilievali stále oleja ochoty? Zaiste túto ochotu nám prízvukoval už blahej pamäti pápež Lev XIII. encyklikou „Grande munus", keď celému svetu poukázal na neoceniteľné lampy pravej viery a pravej lásky, píšúc o našich svätcoch? Čo iného chcel blahej pamäti pápež Pius XI., keď založil v Ríme inštitút „Russicum", čo chce aj dnes slávne panujúci pápež Pius XII., ktorý vo svojej všeobecnej láske zahrnuje každý národ a teraz obracia svoj zrak osobitne na nás a na Slovanov vôbec? I náš najväčší nábožensko-kultúrny Spolok sv. Vojtecha nech pomáha stavať mohutnú živelnú hradbu, ktorú bude každé slovanské srdce za svoju pokladať a s ňou spolupracovať. Na slávu Slávov nielen tuzemskú, ale i nebeskú! |