Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Hlasy z Ríma |
| Autor : | Dr. Ján Pásztor v.r., biskup |
| Rok : | 1980 |
| Číslo : | 7 |
| Názov článku : | PASTIERSKY LIST. |
| Text článku : | Tohto roku 1980 sa naše nitrianske biskupstvo dožíva nevšedného výročia. Tisícsto rokov prešlo od historicky doloženého posvätenia prvého biskupa pre nitriansku cirkev. Toto slávne tisícstoročné jubileum je pre nás vzácnou príležitosťou, aby sme si ho my, veriaci nitrianskej diecézy, spoločne pripomenuli a príslušným spôsobom oslávili. Z tejto príležitosti adresujem Vám, milí veriaci, pastiersky list, ktorým Vás nielen otcovsky pozdravujem, ale chcem sa s Vami podeliť o niekoľko myšlienok, ktoré vyplývajú z tohto vzácneho jubilea. Dejiny Nitry. S úctou pozdravme najprv starobylú Nitru, ktorú nazval známy autor historických románov Jozef Branecký « matkou slovenského národa ». Kto ju kedy založil a kto ju pokrstil? Vyrástla akoby sama, určená výhodnou zemepisnou polohou. Archeológovia a historici nám otvárajú oči do veľmi dávnej minulosti a tvrdia, že Nitra so svojím okolím sa od nepamäti stala miestom, kde našli svoj životný priestor prví osídlenci týchto končín zeme. Prví boli azda ľudia tzv. loveckej gravettskej kultúry, ktorí sa usadili v jaskyni priamo pod dnešným nitrianskym hradom v dobe okolo 22.600 rokov.pred Kristom. Archeológovia dokumentujú vykopávkami, že na Nitriansku a okolí sa odohral celý kultúrny vývoj pravekých ľudí, počnúc od mladšej doby kamennej, a takmer nepretržite trval až po kultúrneho človeka. Musíme na slávu Nitry povedať, že jej územie bolo strediskom, kde sa tento rozvoj človeka sústreďoval. Striedali sa tu kultúry rôznych kmeňových skupín, cez stáročia prichádzali a odchádzali a zanechávali po sebe zvyšky svojich kultúr. Podľa vykopávok na sklonku 2. tisícročia pred Kr. osídlenci tzv. « maďarovskej kultúry» vybudovali už opevnené sídlisko na dnešnom hradnom kopci v Nitre. Opevnili ho motutným valom s kamennou hradbou a hlbokou priekopou. Hádam títo položili prvý základ pre vybudovanie neskoršieho vojenského, politického a kultúrneho centra. Na Nitriansku sa vystriedali všetky historicky známe etnické skupiny, ktoré sa prehnali Európou: Skýtovia, Trákovia, bojovní Kelti, Dákovia, Rimania, Markomani, Kvádi a Sarmati. Keď za nimi prišli slovanskí predkovia, už tu našli vybudované opevnené sídlisko. Menom Nitra (Nitrava) ho pomenovali buď ešte Kelti, alebo najneskoršie Markomani (3.-4. storočie). Vážne sa zdá, že Nitra sa zaskvela ako biskupské sídlo ešte za Markomanov, na prelome 4. a 5. storočia po Kr. Nitriansky biskup a historik Vurum tvrdí, že kráľovná Markomanov, Frigitil, sídlila v Nitre a v kontakte s milánskym biskupom, sv. Ambrózom, a jeho nástupcom žiadala kresťanskú misiu pre svoj národ, ako aj biskupské sídlo v Nitre. Biskupom mal byť Sunnias, žiak sv. Ambróza. Nemáme však o tom priame doklady, iba takýto náznak: V r. 1957 objavili archeológovia oproti Komárnu za Dunajom hrob biskupa zo 4. storočia. Kresťanstvo aj s cirkevnou organizáciou na tejto úrovni tu teda bolo. Prečo by to isté nemohlo byť aj v Nitre, keď iného významnejšieho mesta v dunajskej kotline na území Markomanov z tejto strany Dunaja v tom čase nebolo? Po príchode našich slovanských predkov do dunajsko-karpatskej kotliny okolo Nitry sa vytvára prvé vedomie kmeňovej príslušnosti staroslovenského národa. Prvý kresťanský kostol. Nitra tu vystupuje ako hlavné mesto Pribinovho kniežatstva. Je historickým faktom, že kresťanstvo medzi západnými Slovanmi na Nitriansku zapustilo prvé korene zásluhou írsko-škótskej misie a že prvý kresťanský kostol, historicky doložený, bol postavený a posvätený v Nitre ku cti sv. Emeráma roku 828. V časoch Pribinových sa Nitra uvádza už ako riadne vybudované a opevnené mesto. Veď bola hlavným mestom a kniežacím sídlom Rastislava i Svätopluka. Rastislav, ako vieme, povolal do svojho kniežatstva misionárov kresťanskej viery, sv. Cyrila a Metoda, ktorí prišli k našim predkom roku 863. Pre nitriansku časť Veľkej Moravy mala cyrilometodejská misia podstatný a rozhodujúci význam. Jeho ovocie cítime až podnes. Naši slovanskí predkovia zásluhou sv. Cyrila a Metoda dostali kresťanstvo už očistené od mocenských franských záujmov. Bolo to kresťanstvo bližšie zmýšľaniu i srdcu moravských Slovenov. Sv. Cyril a Metod majú tú veľkú zásluhu, že kresťanskú náuku predkladali v zrozumiteľnej reči ľudu, že v reči ľudu prednášali modlitby a konali bohoslužby a že do reči ľudu preložili bohoslužobné knihy a Sväté písmo. Tomuto faktu treba pripísať i dejinné uvedomenie si národnej svojbytnosti. Keďže toto všetok bolo výsledkom misijnej práce sv. Cyrila a Metoda a nimi prineseného nového kresťanského ducha, treba potom povedať, že ak Nitra v tomto duchovnom kvase dozrela natoľko, aby sa stala sídlom biskupa, je to zásluhou sv. Cyrila a Metoda. Ba môžeme povedať, že sv. Cyril a Metod sa stali akoby duchovnými otcami nitrianskeho biskupstva. Prvý historicky známy biskup. V snahe zriadiť riadnu cirkevnú organizáciu na žiadosť kráľa Svätopluka roku 880 pápež Ján VIII. vysvätil za nitrianskeho biskupa Vichinga. O tom výslovne takto hovorí bula pápeža Jána VIII., « Industriae tuae », adresovaná Svätoplukovi: « Tiež toho kňaza, menom Vichinga, ktorého si nám poslal, vysvätili sme za biskupa svätej cirkvi nitrianskej; rozkazujeme mu, aby svojmu arcibiskupovi (Metodovi) vo všetkom bol poslušný, ako to učia sväté zákony... » Biskup Viching je teda prvým historicky známym a úradnou pápežskou bulou povereným biskupom Nitry. Bolo to roku 880. Odvtedy je Nitra v dejinách Cirkvi a kresťanstva na Slovensku ako stále biskupské sídlo, aj keď musíme povedať, že po zániku Veľkej Moravy pre chaotické a prevratné pomery akoby bolo začas neobsadené. Biskup Viching spravoval Nitru 13 rokov. Potom pre zmeny politických pomerov opustil Nitru, odišiel do Bavorska ako Arnulfov kancelár a viac sa nevrátil. Kto po ňom spracoval Nitru, nie je známe. Po rozpadnutí Veľkej Moravy sú náznaky, že nitrianske biskupstvo bolo dočasne spravované z Poľska a za života sv. Vojtecha bola čiastka nitrianskeho biskupstva pričlenená k biskupstvu pražskému. Nové usporiadanie pomerov prišlo za Arpádovcov. Od čias sv. Štefana bola Nitra pripojená k arcibiskupstvu ostrihomskému. V najstarších uhorských historických prameňoch z II. polovice XI. storočia sa menom spomína biskup slovanského pôvodu, sv. Bystrík. Sú vážne náznaky, že on spravoval v tom čase pozostatky Vichingovho nitrianskeho biskupstva. Zomrel mučeníckou smrťou roku 1047 pri povstaní pohanskej skupiny maďarských veľmožov. Pamiatka tohto svätca, takmer súčasníka sv. Ondreja a Beňadika, zaslúžila by si z našej strany viac pozornosti. Jeden zo slovenských historikov sa takto zanietene vyslovil o význame Nitry v slovenských cirkevných dejinách: Obraz mohutného nitrianskeho brala, korunovaného hradom a katedrálou, stojí ako veľká iniciálka na prvej strane našich národných dejín a dokumentuje našu národnú a kultúrnu starobylosť v tomto priestore strednej Európy. Nitrianske skalné bralo, na temeni ktorého sa vypínajú múry kniežacieho hradu a budova nitrianskej katedrály, dostatočne vyjadruje, v čom je význam Nitry v úvodnej kapitole slovenských dejín a čo je obsahom tradície, ktorú symbolizuje Nitra. Zriadenie biskupstva v Nitre malo blahodarný význam aj pre národ. Veď v tých časoch sa z tohto strediska šírila aj občianska kultúra. Na tomto poli dôležitú úlohu zohral aj benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore. Takto si dnes spolu uvedomujeme význam nitrianskeho biskupstva, ktoré trvá už jedenásť storočí. Keď sa však pozrieme na túto historickú udalosť vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu, jej význam sa nám veriacim ešte ozrejmí. Koncil totiž vo svojej konštitúcii Svetlo národov hovorí: « Medzi rozličnými službami, ktoré sa vykonávajú v Cirkvi od prvotných čias, má podľa svedectva tradície čelné postavenie úrad biskupov, ktorí nepretržitým nástupníctvom, postupujúcim od prvopočiatku, sú výhonkami apoštolského kmeňa. Preto posvätný cirkevný snem učí, že biskupi sú z Božieho ustanovenia nástupcami apoštolov ako pastieri Cirkvi... » (LG III/20). Vo svetle tohto učenia koncilu je správne vidieť aj zriadenie biskupstva v Nitre a vysvätenie prvého biskupa ako apoštolského nástupcu. Naši predkovia boli vtedy plnoprávne zapojení na apoštolský kmeň sv. Petra a toto zapojenie trvá už jedenásť storočí. To je stručný obraz začiatku dejín nášho biskupstva. Vzdávaume chválu Božej Prozreteľnosti, že určila mesto Nitru, aby sa stala nositeľkou týchto veľkých náboženských a národných tradícií. Prierez dejinami nitrianskych biskupov. V prvej časti pastierskeho listu sme si vypočuli stručný prehľad o počiatkoch dejín nášho nitrianskeho biskupstva. Teraz počujme prierez dejinami biskupov, ktorí sa vystriedali na nitrianskom hrade. Počas 11 storočí vystriedalo sa na nitrianskom hrade 80 biskupov. Boli medzi nimi mnohé významné osobnosti, ktoré si zasluhujú aspoň krátku zmienku. Biskup Jakub I. (1224-1236) začal prvý systematicky organizovať správu diecézy. Na Skalke založil benediktínske opátstvo. Bol schopným diplomatom a riešil spory v kráľovskej rodine. Údajne padol v boji proti Tatárom v bitke pri Šajove. Za biskupa Adama II. prichádzajú do Nitry prví františkáni a roku 1242 zakladajú prvý františkánsky kláštor na našom území. Bolo to len 16 rokov po smrti sv. Františka. Po tatárskych vpádoch spoločenský život a mravnosť boli dosť rozvrátené. Na usporiadaní vtedajších pomerov má veľkú zásluhu biskup Pascházius (1287-1297). Usporiadal majetkovoprávne veci nitrianskeho biskupstva a opátstva na Skalke. Zavádzal poriadok a disciplínu duchovenstva a horlil za kňazský celibát. Biskup Ján III. (1302-1328) stal sa nitrianskym županom. Túto hodnosť mali nitrianski biskupi až do r. 1777. Ján III. veľa vytrpel od Matúša Čáka Trenčianskeho. Za neho Nitra dva razy prežívala sputošenie a spálenie dôležitých listín biskupského archívu, i zneuctenie pozostatkov sv. Ondreja a Benedikta. Po smrti Matúša Čáka zreštauroval Ján III. biskupstvo za pomoci Karola Róberta. O znovavybudovanie vypáleného hradu a kostola sa zaslúžil nasledujúci biskup Meško. Roku 1333 započal so stavbou nového, priestrannejšieho katedrálneho gotického kostola. Stavba vynikala vnútornou úpravou vrcholnej gotiky. No zachovali sa z nej iba malé fragmenty. V XV. storočí nitrionske biskupstvo zasiahli vplyvy husitizmu, najprv ideove, potom prešli do dlho sa vlečúcich vojnových potýčok. V tom pochmúrnom období vyniká postava biskupa Antona I. (1492-1500), ktorý zvolal do Nitry diecéznu synodu (r. 1494), kde sa riešili dôležité aktuálne vieroučné, sakramentálne a disciplinárne otázky. Tvrdé časy prišli na nitrianske biskupstvo po bitke pri Moháči. Biskup Štefan Podmanický (1512-1530) sa dostal medzi sporné vládne strany Jána Zápoľského a Ferdinanda. On sám korunoval jedného i druhého za uhorského kráľa. Ján Zápoľský sa mu vypomstil tým, že Nitru zaujal, biskupa vyhnal a majetky porozdával svojim veľmožom. Po smrti biskupa Podmanického nitriansky hrad zaujal cisársky generál Katzianer a poklady sídelného chrámu poodvážal do Viedne, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Panstvo nad Nitrou a biskupstvo prešlo potom do rúk rodiny Thurzovcov. Rodinou určený a vyvolený biskup František Thurzo nedal sa vysvätiť za biskupa, zriekol sa tejto funkcie a opustil nitrianske biskupstvo. Po Thurzovi Ferdinand I. zveril Nitru biskupovi Pavlovi Bornemissovi (1557-1579). Pavol Bornemissa sa pokonal s kapitulou, dal cirkevné veci do poriadku a obdaril katedrálu mnohými cennosťami. František Forgách (1596-1607) za Bocskayovho povstania musel utiecť i s kapitulou z Nitry do Gyôru. Katedrála opäť veľmi utrpela. Bola vydrancovaná, olúpená o klenoty a vzácne listiny. Ján Telegdy (1619-1644) sa zapísal zlatými písmenami do dejín nitrianskeho biskupstva. Zažil azda najžalostnejší stav biskupského sídla v Nitre. Ustavičné vojny za Bethlenovcov zničili hrad a na ňom vystavenú katedrálu obrátili v rumy. Biskup Telegdy dal hornú loď katedrály do úplného poriadku a pristavil k nej terajšiu dolnú loď. Obnovil aj františkánsky kláštor. Súčasne spravoval aj arcibiskupstvo kaločské. Roku 1633 zvolal nitriansku cirkevnú synodu. Sotva dal Telegdy katedrálu do poriadku, prišli nové nájazdy Turkov, ktorí okupovali Nitru. Bojiskom sa stal opäť hrad a katedrála. Turci zradou zaujali hrad. Z katedrály urobili maštaľ pre kone. Po vyhnaní Turkov biskup Juraj Szelepcsényi (1648-1666) dal spustošenú katedrálu znova obnoviť a jej zariadenie obohatil umeleckými dielami. Známy je oltár snímania z kríža od Permeggera. Darom Szelepcsényiho je aj tzv. Nitriansky kódex z druhej polovice 11. storočia, písaný na pergamene, so vzácnym relikviárom na väzbe. Hrad opätovne obnovil biskup Leopold Kollonich (vojak). Za hrdinstvá, zásluhy a zbožný život bol menovaný za biskupa ešte ako nekňaz r. 1666. Ako vojak vzorne zorganizoval obranu hradu. Bol vysvätený za kňaza a biskupa, ale v hodnosti nitrianskeho biskupa bol iba 3 roky. Potom bol ka-ločským arcibiskupom a neskôr prímasom, arcibiskupom ostrihomským. Veľkým biskupom bol Tomáš Pálffy (1669-1679). Dobudoval a opevnil nitriansky hrad baštami, ako ich máme dnes. Katedrálu obohatil novými cennosťami. Bol tiež kancelárom uhorským. Biskup Blažej Jaklin (1691-1695) obnovil spustošený zoborský kláštor a uviedol tam reholu kamaldulov. Biskup Ladislav Matyaššovský (1696-1705) založil v Nitre gymnázium. Biskupstvo spravoval za kuruckých vojen. Nitra bola vtedy postihnutá mnohými požiarmi. Matyaššovský všestranne pomáhal mestu a odkázal celý svoj majetok na dobročinné ciele. Ladislav Erdödy (1706-1736) prevzal biskupstvo vo veľmi zúboženom stave. Možno povedať, že je druhým tvorcom terajšej katedrály. Dal ju opraviť, bohato vyzdobiť mramorovým pilastrami, steny maľbami, cennou kazateľnicou, biskupským trónom a veľkým organom. Vojnou zničenú biskupskú rezidenciu zboril a dal vystaviť pri katedrále dnešný biskupský palác. Dal vystaviť vežu, ako ju máme v dnešnej podobe, opatrenú pavlačou a zdobenú sochami. Pod katedrálou dal upraviť pre biskupov a kanonikov kryptu. Imrich Esterházy (1740-1763) dal vystaviť na námestí pred hradom stĺp umeleckej architektúry, na ktorom je socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Dal tiež opraviť poškodenú klenbu katedrály. Ján Gusztĺnyi (1764-1777) vystavil veľký seminár, a tak založil vysokú teologickú školu v Nitre a menoval pre ňu prvých diecéznych profesorov. Ďalej postavil v Nitre na Kalvárii kláštor. Ako biskup bol posledným nitrianskym županom. František Xaver Fuchs (1777-1804), hoci Neslovák, bol veľkým priaznivcom, spoluzakladateľom a mecénom Slovenského Učeného Tovarišstva. Jozef Kluch (1808-1826) bol známy mimoriadnou dobročinnosťou. Za neho sa celá Nitra stala veľkou nemocnicou pre ranených vojakov z napoleonských vojen. Okolo 3000 ich ležalo v ústavoch i v súkromných domoch. Jozef Vurum (1827-1838) bol profesorom cirkevných dejín a práva. Značnou základinou umožnil výstavbu dievčenskej školy v Nitre. Spracoval biskupský archív a napísal prvé dejiny nitrianskeho biskupstva. Známe sú Vurumove vizitácie farností nitrianskeho biskupstva. Za jeho veľké dielo sa pokladá zriadenie žilinského sirotinca. Imrich Palugyay (1838-1858) bol biskupom veľkého apoštolského ducha. Založil a postavil v Nitre ústav Milosrdných sestier pre výchovu dievčat, ktoré opatrovali chorých a chudobných. Založil aj základinu na stavbu malého seminára. Horlil za náboženský život v diecéze, šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii. Augustín Roškovány (1859-1892) svoie meno zvečnil kniežacou štedrosťou a vedeckou činnosťou. Rozširoval úctu Blahoslavenej Panny Márie a napísal aj dielo o Nepoškvrnenom Počatí. Viedol prísny asketický život. Bol teologicky vysoko vzdelaný, o čom svedčia jeho viaceré rozsiahle, viaczväzkové diela (70 zväzkov). Bol zakladateľom veľkej diecéznej knižnice, ktorá narástla až na 100.000 zväzkov. Imrich Bende (1893-1910). História o ňom hovorí, že bol dobrým človekom, pretože, kde mohol, robil dobre. V Nitre pri kláštore mníšok dal postaviť novú dievčenskú školu. Podporoval opravy kostolov a fár. Ročne stravoval 40 žiakov. Nezabudnuteľní dvaja arcibiskupi. Pre nás nezabudnuteľné postavy na biskupskom stolci sú poslendí dvaja arcibiskupi Dr. Karol Kmeťko (1920-1948)) a Dr. Eduard Nécsey (1949-1968). Arcibiskup Kmeťko sa vyznačil veľkou starostlivosťou o diecézne kňažstvo, o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti. Jeho osobitnou láskou boli misie. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Okrem nich uviedol do diecézy Saleziánov a Školských bratov. Ku tisícstému výročiu posvätenia Pribinovho kostola dal dôkladne opraviť hornú i dolnú časť katedrály a dôstojne upraviť podľa významu jej histórie. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. Osobnosť arcibiskupa Nécseyho pre krátky časový odstup od jeho smrti nevieme dostatočne vyhodnotiť. Bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Na Druhom vatikánskom koncile bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom ako na všeobecných, tak aj na komisionálnych zasadnutiach. Milí veriaci! Skončili sme túto letmú prehliadku veľkých biskupov nitrianskej diecézy za jej tisícstoročného trvania. Tieto spätné pohľady do pohnutých dejín našej diecézy vyvolávajú v nás pocity vďačnosti za Božiu dobrotivosť, ktorá cez stáročia pri všetkých skúškach ochraňovala poklad viery v našom ľude. Videli sme, že v najťažších obdobiach nášho biskupstva Pán Boh poslal vždy významných mužov-biskupov, ktorí z každej ťažkej situácie vedeli vyviesť diecézu a napraviť škody. Vyplnilo sa na nich slovo sv. Pavla, adresované Timotejovi: « Ty však buď vo všetkom ostražitý, znášaj protivenstvá, plň službu blahozvesta, konaj si svedomite povinnosť » (Tim 4, 5). Verne strážili náuku Cirkvi, ako to žiada apoštol Pavol: « Ty uč, ako sa svedčí, podľa zdravej náuky » (Tit 2, 1). Skutočne nejeden z nitrianskych biskupov môže povedať so sv. Pavlom: « Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval » (2 Tim 4, 7). Jedenásť storočí nám predstavuje tvrdý zápas, niekedy priam krížovú cestu, mnohé práce, námahy, obety a súčasne vernosť a vytrvalosť vo viere. Sú to hodnoty, nazhromaždené za jedenásť storočí do pokladnice Cirkvi a národa, neraz veľmi draho platené. Tieto hodnoty nás zaväzujú, aby sme si ich nielen teraz, pri tisícstoročnej spomienke uvedomili, ale aj zachovali v pamäti a odovzdali ako drahocenný poklad budúcim pokoleniam. Vieme, že naši predkovia hovorievali: Bez Božieho požehnania — márne ľudské namáhanie. Oni modlitbou dosiahli vytrvalosť v dobrom až do konca. Aj my iba vrúcnou modlitbou dosiahneme od Pána, aby sme zostali vernými synmi a dcérami našej katolíckej Cirkvi a statočnými občanmi našej vlasti. Preto vás nakoniec prosím, nasledujme v modlitbe nášho vierozvesta sv. Cyrila, ktorý na konci svojho života vložil do modlitby tieto nádherné myšlienky: « Bože môj, zachovaj vo vernosti spoločenstvo veriacich, ktorému si ustanovil za pastiera mňa, svojho nehodného služobníka. Rozmnožuj stále svoju Cirkev, nových členov a uchovávaj všetkých v jednote ducha. Urob všetkých veriacich výbornými ľuďmi. Nech sú jednej mysle v otázkach viery a nech prežívajú v srdci Tvoj dar, že sú Tvojimi synmi a dcérami. Aj to je Tvoj dar, keď nás nehodných zanieťuješ pre dobré skutky a keď nás povzbudzuješ konať, čo je Tebe milé a najmä keď nás posielaš hlásať blahozvesť Tvojho Syna, Ježiša Krista. Tých, Bože, ku ktorým si poslal mňa, odovzdávam Ti už ako Tvojich. Spravuj ich svojou silou, ochraňuj ich svojou láskou, aby všetci oslavovali, Bože, Teba, Otca i Syna i Ducha Svätého. » Amen. Prečítajte pri bohoslužbách 18. a 25. mája 1980, alebo v inú vhodnú nedeľu. |