Bibliografia niektorých kňazov

Lučkaj, Michal

Tituly:

gréckokatolícky kňaz, lingvista, historik

Životopisné dáta:

* 19. novembra 1789, Veľké Lúčky, Zakarpatská Ukrajina – † 3. decembra 1843, Užhorod, Ukrajina

Životopis:

Gymnázium vychodil v Užhorode, filozofické štúdiá absolvoval vo Veľkom Varadíne čiže v Oradei v rokoch 1811-1812, teologické štúdiá vo viedenskom kolégiu Barbareum v rokoch 1812-1816. Popri štúdiu teológie navštevoval aj prednášky lingvistiky; jeho lingvistické záujmy sa prejavili už tu spracovaním etiópsko-latinského slovníka. Kňazskú vysviacku prijal 7. novembra 1816 a asi rok pastoračne pôsobil vo svojom rodisku.
Od r. 1817 zastával funkciu notára a archivára biskupskej kúrie v Mukačeve a v r. 1822 sa stal členom eparchiálneho konzistória, v rokoch 1818-1822 bol aj biskupovým osobným tajomníkom. Od r. 1827 účinkoval ako užhorodský farár a riaditeľ cirkevnej školy. Jeho zásluhou sa v užhorodskom seminári začali niektoré predmety vyučovať v rusínskom, resp. cirkevnoslovanskom jazyku. V rokoch 1829-1831 pracoval v Taliansku, kde na dvore lukkanského kniežaťa Ludvíka Bourbonského začala pod jeho vedením pracovať gréckokatolícka misia.
V talianskom prostredí mal viac času na tvorivú prácu, tam dokončil svoje základné jazykovedné dielo Grammatica Slavo Ruthena: seu Vetero-Slavicae, actu in montibus Carpathicis Parvo-Russicae, seu dialecti vigentis linguae (Gramatika rusínčiny..., tlačou v Budíne v r. 1830). Vo svojej gramatike, ktorú zakladal na cirkevnoslovanskom jazyku, sa snažil vytvoriť základ pre kodifikáciu literárneho „karpatoruského“ jazyka. V Lukke pripravil do tlače aj zbierku kázní, ktoré mával v Užhorode v rokoch 1827-1829; publikoval ich v r. 1831 v Budíne pod názvom Cerkovnyja besidy na vsi nedeli roka na poťenije narodnoje (Kázne na všetky nedele roka). Po návrate do Užhorodu (1831) sa venoval literárnej tvorbe, prekladaniu klasickej latinskej poézie, zbieraniu ľudových piesní. Materiálny nedostatok a nepochopenie oficiálnych kruhov mu znemožnili publikovať všetky diela, najmä jeho najdôležitejšiu prácu historického rázu Historia Carpato-Ruthenorum (Dejiny karpatských Rusínov); štyri rukopisné zväzky tohto diela zhŕňajú najdôležitejšie pramene k dejinám gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie a poslúžili ako základný pramenný materiál pre všetkých nasledujúcich historikov zaoberajúcich sa touto problematikou. Tlačou začalo vychádzať toto dielo čiastočne vo Vedeckom zborníku múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku od r. 1988 (zv. 13 a ďalšie).

Pramene:

Nedzeľskij, E.: Očerk karpatorusskoj literatúry. Užhorod 1932, s. 97-100; Tichý, F.: Michail Luckaj, In: Weingárt, M. (ed.) Slovanský sborník. Praha 1923, s. 215-220; Gadžega, V.: Michail Lučkaj. In: Naukovyj zbornyk tovaristva Prosvita 6. Užhorod 1928-1929, s. 1-129; Rudlovčak, O.: Bilja vytokiv bahatovodnoi riky. Do 200-litia vid dňa narodženňa Michaila Lučkaja. In: Naukovyj Zbirnyk muzeju ukrajinskoj kultury u Svydnyku 16. Prešov 1990, s. ;7-27.

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
943888	Lučkaj, Michal	Grammatica Slavo Ruthena: seu Vetero-Slavicae, actu in montibus Carpathicis Parvo-Russicae, seu dialecti vigentis linguae	1830
943889	Lučkaj, Michal	Cerkovnyja besidy na vsi nedeli roka na poťenije narodnoje	1831
943890	Lučkaj, Michal	Historia Carpato-Ruthenorum	1837?