Bibliografia niektorých kňazov

Gavlovič, Hugolín Martin, OFM

Tituly:

kazateľ, básnik a náboženský spisovateľ

Životopisné dáta:

* 11. novembra 1712, Čierny Dunajec, Poľsko – † 4. júna 1787, Horovce, okr. Púchov, poch. v Pruskom

Životopis:

Pochádzal z poľsko-slovenského pohraničia, od detstva vyrastal v slovenskom prostredí oravského mestečka Trstená. Roky a miesta jeho štúdií sa dajú rekonštruovať iba čiastočne. V rokoch 1725-1726 bol žiakom nižšej gramatickej triedy školy v Žiline. Odtiaľ pravdepodobne prešiel na piaristické gymnázium v Ružomberku. V r. 1733 vstúpil do Salvatoriánskej provincie františkánskej rehole v Hlohovci a prijal rehoľné meno Hugolín. Po noviciáte v kláštore v Pruskom (1733-1734) absolvoval v rokoch 1734-1736 rehoľné štúdium filozofie (Beckov), od r. 1736 študoval teológiu v Žiline. Za kňaza ho v duchu dobových zvyklostí vysvätili už ako poslucháča štvrtého semestra.
Štúdium teológie ukončil v r. 1742 v Žiline, kde potom pôsobil ako kazateľ a hospodársky správca kláštora. V r. 1743 ho preložili do Beckova, odtiaľ po roku do Pruského. Príslušníkom komunity tamojšieho kláštora ostal až do konca života. Okolnosť, že ho provinciálne predstavenstvo ponechalo celých 43 rokov v jednom pôsobisku, súvisí podľa všetkého s jeho dlhotrvajúcou pľúcnou chorobou. Počas letných mesiacov sa liečil na salašoch pruštianskeho panstva Königseggovcov. V rokoch 1765-1773 mu zdravotný stav umožňoval pastoračnú výpomoc v okolitých farnostiach (Štiavnik, Papradno, Považská Bystrica, Predmier, Dubnica nad Váhom, Súľov). Posledné roky života (1775-1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach.
Bol jednou z výrazných osobností františkánskej rehole, ktoré sa najmä v druhej polovici 18. storočia významne podieľali na formovaní slovenskej barokovej kultúry a myslenia. Otázku autorstva a skutočného rozsahu jeho diela sa však dodnes nepodarilo objasniť s definitívnou platnosťou.
Z jeho rozsiahleho diela, sústredeného na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva, sa vynímajú predovšetkým dve monumentálne veršované skladby - Valaská škola mravúv stodola (1755) a Škola kresťanská (1758), ktoré adresoval členom tretieho františkánskeho rádu.
Valaská škola mravúv stodola je dielo s dôsledne premysleným kompozičným plánom. Autor v ňom reflektuje a komentuje etiku medziľudských vzťahov. Epické pozadie jeho didakticko-moralizačných ponaučení tvorí 21 biblických pastierskych príbehov. Chronologickým zoradením a smerovaním (od prvého starozákonného pastiera Ábela až po novozákonné zrodenie „Dobrého pastiera“) predstavujú vlastne dejiny spásy („historia salutis“). S touto koncepciou súvisí aj spôsob Gavlovičovho podania, v ktorom sa prelínajú biblické a súveké udalosti. Autor pritom v nepriamej polemike s európskou idylickou pastorálnou tvorbou uplatňuje princíp veristického opisu výjavov a reálií. V 59 strofách (konceptoch) každej nóty (vrátane Prídavku bez úvodného príbehu) podáva súhrn ponaučení a praktických rád pre každodenný súkromný aj verejný život jednotlivca i spoločnosti. Pri ich literárnom stvárnení sa riadi zásadou „docere et delectare“ (poúčať a zabávať). Tematicky i námetovo čerpá z repertoáru biblickej, antickej, stredovekej, humanistickej a barokovej slovesnosti. Účinne pritom využíva frazeologické bohatstvo predspisovnej slovenčiny, najmä jazyk prísloví a porekadiel. Príklady uplatňovania a dodržiavania kresťanských mravných zásad sa u neho nikdy nevyčerpávajú jednostranným moralizátorským gestom. S porozumením pre ľudské poklesky a slabosti podrobuje ten istý jav viacerým uhlom pohľadu, v presvedčení, že „i nejhorší v svete človek má nečo dobrého, jako i nejlepší človek nebývá bez zlého“. Úroveň mravnej integrity obce odvodzuje od vnútornej celistvosti každého jej príslušníka; ako najvyššiu normu zodpovednosti pred Bohom i pred blížnym vyzdvihuje svedomie.
Vyváženú kompozičnú výstavbu má i Škola kresťanská. Pozostáva zo štyroch cyklov venovaných posledným veciam človeka (smrť, súd, peklo a nebo); každý cyklus má úvodnú „predmluvu“ a 288 konceptov. Aj v diele s eschatologickým námetom autor zdôrazňuje, že kvalita ľudského bytia je priamo úmerná mravnej sile, ktorú človek vkladá do každodenného životného zápasu. Z tohto hľadiska je nezmieriteľným kritikom morálnej vypočítavosti a eticky pochybných praktík. Obidve skladby potvrdzujú Gavlovičovu vyspelú slovesnú kultúru i poučenosť v barokovej poetike. Základnou eticko-výchovnou intenciou s rétorickými prostriedkami sú previazané s princípmi kazateľskej poetiky. Spätne na to poukazuje Gavlovičova obsiahla rukopisná zbierka kázní Kameň ku pomoci (1779), kde osvedčuje nielen znalosť pravidiel rétorickej výstavby kázňového textu, ale aj pozoruhodné exegetické schopnosti.
Poslednou známou Gavlovičovou literárnou prácou je učebnica Peťsto naučení o dobrých mravoch, ktorú autor datoval do r.1782 a venoval ju školskej mládeži. Ide o výber z antických „učiteľov“ etiky, ktorých výroky a sentencie predstavovali dobovú školskú lektúru. Uvádza ich v latinčine i vo svojom veršovanom pretlmočení. V úvodnom príhovore sa pritom hlási k potrebe kresťanského zhodnocovania a dotvárania antických etických hodnôt v duchu erazmovskej tradície.
Časť svojej tvorivej aktivity venoval aj prekladom a úpravám textov pre potrebu členov rehole. V 70tych rokoch 18. storočia sa sústredil na otázky duchovného sebazdokonaľovania novicov, rehoľníkov i laických veriacich (nezvestná Škola duchovní aneb Naučení ku duchovnému rozjímaní, 1777; Cvičení duchovní, 1778, a i.). Z jeho rozsiahleho rukopisného diela vyšla tlačou iba Valaská škola mravúv stodola.
V r. 1830 vyšiel v trnavskej tlačiarni stručný výber pod názvom Mravné verši. Relatívne úplné - do dvoch zväzkov rozdelené - vydanie skladby pripravil M. Rešetka (Trnava 1830-1831), ktorý okrem viacerých kompozičných zásahov upravil Gavlovičovu kultivovanú predspisovnú slovenčinu západoslovenského variantu do bernolákovčiny, čím skreslil pôvodné znenie textu. Za zmienku stojí zámer kapucína F. Škutila vydávať z diela poslovenčený seriál, v r. 1905 vyšiel v Pezinku iba prvý zošit. Skrátenú úpravu Valaskej školy vydal v r. 1971 R.Krajčovič. V r. 1988 vydal v USA transliterovaný prepis diela, doplnený jazykovednou štúdiou Ľ. Ďuroviča, prof. G. J. Sabo SJ, americký jezuita slovenského pôvodu. O rok neskôr sa slovenská kultúrna verejnosť dočkala kritického vydania Valaskej školy, ktoré pripravila G. Gáfriková. Ukážky zo Školy kresťanskej a z Peťsto naučení... vyšli zatiaľ iba v antológiách.

Pramene:

Lepáček, C.: Život a dielo P. Hugolína Gavloviča 1-4. In: Výročná zpráva gymnázia v Malackách 5-10, šk. r. 1931/32-1936/37; Bobek, W.: Dvaja slovenskí veršovníci: Peter Benický a Hugolín Gavlovič. In: Sborník literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha, II, 2. Trnava 1935, s. 157-191; Heidenreich, J.: Gavlovičova Valaská škola. In: Ze studií o literatuře 18. století. Sborník Matice slovenskej 13, 1935, s. 218-240; 14, 1936, s. 430-463; Mráz, A.: Gavlovičova Škola kresťanská. Bratislava 1940; Slavkovská, G.: Gavlovičova Valaská škola. In: Slovenská literatúra, 21, 1974, s. 459-480; Slavkovská, G.: „Tajomstvá“ prvého vydania Valaskej školy. Slovenská literatúra, 25, 1978, s. 663-669; Gáfriková-Slavkovská, G.: „Páter minorita“ slovenskej poézie 18. storočia. In: Literárne rozhľady. Bratislava 1986, s. 38-44; Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry. In: Zborník z vedeckej konferencie 3.-4. júna 1987 v Považskej Bystrici. Zost. I. Sedlák, Martin 1989; Hamada, M.: Zrod novodobej slovenskej kultúry. Bratislava 1995, s. 169-187, 197-200, 243-252.

Autor kníh

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1065698	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Aký život, taká smrť	1749
721117	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Walaská škola mrawúw stodola	1755
1065696	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Škola kresťanská s veršami svázaná	1758
1065697	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Škola duchovní aneb naučení k duchovnému rozjímaní	1777
1065699	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Cvičení duchovné	1778
942066	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Kameň ku pomoci	1779
942067	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Peťsto naučení o dobrých mravoch	1782
571057	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Walaská škola mrawow stodola	1830
571058	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Walaská škola mrawow stodola	1831
391285	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Valaská škola	1971
429466	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Valaská škola	1982
439215	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Naučenia o dobrých mravoch	1987
443183	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Valaská škola	1988
363842	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Hugolín Gavlovič v dejinách slovenskej kultúry	1989
435178	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	Valaská škola mravúv stodola	1989
366576	Gavlovič, Hugolín Martin, OFM	O dobrých mravoch.	2004

Knihy o ňom

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
900763	Lepáček, Celestín Alojz, OFM	Život a dielo P. Hugolina Gavloviča	1933
900765	Lepáček, Celestín Alojz, OFM	Život a dielo P. Hugolina Gavloviča	1934
900767	Lepáček, Celestín Alojz, OFM	Život a dielo P. Hugolina Gavloviča	1935
900769	Lepáček, Celestín Alojz, OFM	Život a dielo P. Hugolina Gavloviča	1936
900771	Lepáček, Celestín Alojz, OFM	Život a dielo P. Hugolina Gavloviča	1936-1937