“Mariánska úcta je krátkou cestou ako nájsť Ježiša Krista, na nej sa nedá zablúdiť a kráča sa ňou radostnejšie, ľahšie, teda i rýchlejšie než inými cestami. Viac sa urazí za krátky čas poddanosti Márii a závislosti od nej, ako za celé roky vlastnej vôle a spoliehania na seba.”
Nie každému je úcta k Panne Márii prirodzene blízka. Mnohí ju považujú za voľnočasovú aktivitu pre “jednoduchších ľudí” (a najmä pre ženy…), ktorí nemajú čo robiť. Ale čítali ste knihu “O pravej úcte k Panne Márii”?
Spôsob, akým ju predstavuje sv. Ľudovít z Montfortu, je na zamyslenie aj pre tých najväčších vzdelancov. Večný a najvznešenejší Boh si vybral lono stvorenia, aby sa stal človekom. Keď si On vybral Máriu, aká úcta jej patrí od nás?
“Konečne Ten, ktorý je, ráčil prísť k tomu, čo nie je a učiniť, aby to, čo nie je, stalo sa bohom v Tom, ktorý je. Urobil to dokonale, úplne sa dal a podrobil pokornej Panne Márii, neprestanúc byť v čase Tým, ktorý je v celej večnosti. Práve tak my skrze Máriu hoci nie sme nič, môžeme sa stať podobnými Bohu milosťou a slávou, ak sa jej dáme tak dokonale a úplne, aby sme boli nič sami sebe a všetko v nej, bez obavy, že zablúdime.”
Sv. Ľudovít píše o pokore, s ktorou táto Panna prežila svoj život – veď je o nej v evanjeliách len pár zmienok. Napriek tomu, akej veľkej milosti sa jej dostalo, všetko je ukryté v jej hlbokom tichu a pokore.
Navrhuje namiesto modlitieb a obiet na konkrétny úmysel ponúkať svoje obety, modlitby a dobré skutky priamo Panne Márii, aby ich ona predniesla svojmu Synovi a aby sa použili na taký účel, ktorý je momentálne najdôležitejší; pre toho, kto najviac potrebuje pomoc.
“Mária okrášľuje tieto dobré skutky a zdobí ich svojimi zásluhami a čnosťami. Je to tak, ako keby vidiečan, chtiac si získať priazeň a náklonnosť kráľa, šiel ku kráľovnej a podal jej jablko, ktoré je celou jeho úrodou, aby ho odovzdala kráľovi. Kráľovná, ktorá prijala chudobnučký darček vidiečana, položila by jablko do veľkej a krásnej zlatej misy, a tak by ho ponúkla kráľovi. Jablko, hoci samo o sebe nedôstojné, aby bolo ponúknuté kráľovi, stalo by sa dôstojným darom pre jeho veličenstvo, pretože je predložené na zlatej mise a podáva ho kráľovi najbližšia osoba.”
“Pravá úcta k svätej Panne je vnútorná, t. j. vychádza z ducha a srdca, vyviera z úcty, ktorú máme k Panne Márii, zo vznešeného úsudku, ktorý sme si urobili o jej veľkosti a z lásky, ktorou ju milujeme.”
“Pravá mariánska úcta je svätá. Nabáda dušu, aby sa vystríhala hriechu a napodobnila čnosti svätej Panny, najmä jej hlbokú pokoru, živú vieru, oddanú poslušnosť, ustavičnú modlitbu, úplné umŕtvovanie, jej neporovnateľnú čistotu, vrúcnu lásku, hrdinskú trpezlivosť, anjelskú nehu a božskú múdrosť. To sú hlavné čnosti presvätej Panny.”
“Konečne, pravá zbožnosť k Panne Márii je nezištná, t.j. usmerňuje dušu, aby vôbec nehľadala seba, ale jedine Boha, v jeho svätej Matke.”
Ak si neviete nájsť cestu k Najsvätejšej Panne, dajte sv. Ľudovítovi šancu a prečítajte si, ako má vyzerať tá “pravá” úcta k Panne Márii:
https://knihydominikani.sk/stiahnut/kniha/ludovit-maria-grignion-z-montfortu-o-pravej-ucte-k-panne-marii/
PS: Aj keď kniha “O pravej úcte k Panne Márii” bola napísaná začiatkom 18. storočia a tak niektoré použité prirovnania môžu byť súčasnému čitateľovi cudzie, predsa len je táto kniha veľmi hodnotným a odporúčaným (napr. od sv. Jána Pavla II.) dielom o mariánskej úcte.
