Marino Moretti: Sobotnajšie slnko

Každý je na svete dobrý, keď je v Pánovej milosti … Alžbeta vyzerala už ako stará dievka s nažltlou tvárou, s vráskovitým čelom, s očami čistými, farby zelenej ako voda, ktorá vyviera zo skaly. Ale keď prehovorila, jej tichý, sladký hlas, privyknutý na nekonečné »Ora pro nobis«, okúzľoval tak trochu všetkých, ešte i jej bratov, surovcov a nepriateľov Boha. Ona prijala malého hosťa s jedným z tých úsmevov, ktoré sú už samy v sebe sľubom viery a bratskej lásky; hneď pochopila, že tá stratená duša potrebuje ochranu ženy, aspoň pre prvé dni. A práve teraz, keď odišiel Mauro, vstúpila do Barborkinej izby s úmyslom, aby prejavila svoju túžbu stať sa jej priateľkou a pomôcť jej pri prvých úlohách.

Stiahnite si túto knihu zdarma: