Ambrogio Peruffo: Terciari dneška

Utešený deň vygúľal sa z oblačných periniek a zlatá tvár slnka usmiala sa nevinným, rozkošným smieškom. Márnivo hádzala ligotavé lúče na zem, na luzy, grúne, na malých i veľkých ľudí. Svoje teplé oči upierala na vysoký Štít, priodetý machnatými poľanami a škerila sa na ľudí, ktorí sa driapali hore jeho stráňami. A skutočne. Tí ľudia kráčali všelijako. Jedni šli pomaly, rozvažito, s kroka na krok, ako by každým stúpnutím zvažovali prekročený priestor. Napredovali však ustavične, bez zastávok, húževnato a, načim priznať, vystupovali na vrchol isto, bez obáv, že by odkväcli. — Iní sa ponáhľali, ani čo by im život unikal, ako by chceli byt všade načas a so všetkým chytro hotoví. Avšak i títo boli ešte dosť rozumní. Občas si oddýchli a škriabali sa ďalej.

Stiahnite si túto knihu zdarma: