Keď vysokovzdelaná úspešná židovská filozofka Edita Steinová (neskôr známa ako sv. Terézia Benedikta od Kríža) za jednu noc prečítala životopis sv. Terézie z Avily, povedala si nahlas: “Toto je pravda.” Celkom to zmenilo jej pohľad na život a neskôr sa aj z nej stala svätica a učiteľka Cirkvi.
Keď som jej životopis čítala ja, veľmi intenzívne som si uvedomovala, že žiadny človek, ktorého poznám, mi nikdy nepovedal také hlboké veci o sebe, o akých tu píše sv. Terézia. Tým sa mi stala na chvíľu akoby veľmi blízkou priateľkou, ktorá sa so mnou delí naozaj o tie najhlbšie poklady svojej duše.
Celý jej životopis je preniknutý hlbokou pokorou, hneď od začiatku – nepovažuje sa za nejakú spisovateľku, len sa na žiadosť svojho spovedníka snaží opísať svoj život čo najvernejšie, bez prikrášľovania, skôr naopak. Keď hovorí o extatických zážitkoch, ktoré často v modlitbe prežívala, nepriznáva to svojmu úsiliu, ale sú darom od Najvyššieho.
Po rokoch života v kláštore sa sv. Terézia začala modliť trochu inak ako predtým. Popri sv. omši a liturgii hodín sa začala zaoberať tzv. vnútornou modlitbou, ktorej venovala min. polhodinu až hodinu denne. Časom počas týchto jej modlitieb začala dostávať rôzne videnia, duchovné zážitky a bolo jej vysvetlených mnoho skutočností, ktoré by inak rozumom sama nevedela pochopiť.
„Vnútorná modlitba je rozhovor s priateľom, s ktorým sa často a radi schádzame, pretože sme si istí, že nás miluje.“
Je krásne čítať, ako ju postupne táto modlitba začala meniť: Ctižiadostivosť je veľmi zlá. Treba sa pokorovať, neuplatniť si v niečom svoje právo. Robiť malé skutky. Začala napríklad upratovať kabáty svojich sestier, keď sa spolu modlili, robila naozaj malé a nepatrné veci a snažila sa, aby si to nikto nevšimol.
O svoje skúsenosti s modlitbou sa sv. Terézia neskôr podelila aj vo svojich iných dielach, najmä Vnútorný hrad a Cesta dokonalosti. Začiatočníkom odporúča začať rozjímaním o živote Ježiša, aby v modlitbe nechali pracovať aj svoju obrazotvornosť a emócie.
Možno sv. Terézii trošku závidíme jej modlitebný život – jej rôzne videnia a extázy – ale čo jej určite nezávidíme, je fyzické utrpenie, ktorým si musela prejsť. Už v mladosti zažila obdobie neskutočnej bolesti, keď každá jej chvíľa bola neznesiteľná, všetky nervy od hlavy až po päty sa kŕčovito sťahovali za mučivých bolestí – mnoho rokov trpela touto záhadnou nervovou chorobou, takmer až zomrela a nikto jej vtedy nevedel pomôcť.
Napriek tomu, že tieto bolesti ju vo väčšej či menšej miere sprevádzali počas celého života, sa jej podarilo obrovské dielo – reformovať rehoľu karmelitánov a spolu so sv. Jánom od Kríža vytvorili jej odnož, rehoľu bosých karmelitánov, ktorí sa zaviazali prísnejšími pravidlami a ich nasledovníci dodnes pôsobia v mnohých častiach sveta. Tu si zažila aj množstvo psychického utrpenia, keď musela často bojovať proti vrchnosti, proti svojim spolusestrám, či sa trápiť s praktickými, finančnými a často až existenčnými problémami, ktoré súviseli so zakladaním nových kláštorov. Ona sama ich často vlastnoručne zariaďovala. Nakoniec sa jej podarilo založiť neuveriteľných 17 ženských a 14 mužských kláštorov.
Ak si chcete knihu prečítať ihneď a zadarmo a nevadí vám staršie vydanie v češtine, môžete si ju stiahnuť tu.
