Je veľa kníh od svätcov a veľa kníh o svätcoch. No je pomerne málo kníh o svätcoch od svätcov. Do tejto skupiny patrí útla kniha s názvom “Život blahoslaveného Antona” od sv. Atanáza, na ktorú vás chceme upozorniť v tomto pôstom období.
Sv. Atanáz († 373) , ktorý sa považuje za otca ortodoxie a stĺp Cirkvi, napísal knihu na spôsob biografie o sv. Antonovi Veľkom († 356), ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov pustovníckeho života. Sv. Atanáz prechovával úctu k sv. Antonovi a považoval ho za svojho učiteľa asketického života.
Biografia kvetnato (a pritom jednoducho) opisuje viaceré podstatné udalosti zo života sv. Antona: jeho povolanie a zanechanie pohodlného života v bohatstve, rozhodnutie sa pre pustovnícky a asketický život, “jeho” zázraky, uzdravenia, ale aj mnohé boje s diablom, jeho činnosť počas Diokleciánovho presnasledovania kresťanov a mnohé iné. Ďaleko od akejsi suchej biografie je daná kniha popretkávaná mnohými duchovnými témami ako je napríklad rozlišovanie duchov, dôvera v Božiu prozreteľnosti, dôraz na prežívanie prítomnosti, primát lásky v porovnaní s konaním zázrakov. “Život blahoslaveného Antona” tak možno pokladať za akúsi rukoväť duchovného života, v ktorej aj kresťan 21. storočia nájde mnoho podnetov pre horlivé nasledovanie Ježiša Krista. Vďaka tejto útlej knihe sa tak sv. Anton môže stať aj naším učiteľom duchovného (asketického) života. A vedzte, že nám má mnoho čo povedať!
Knihu (rok vydania 1950) si môžete zadarmo stiahnuť zo stránky Dominikánskeho knižného inštitútu.
Zopár úryvkov z diela:
“Napomínam vás však, bratia, aby ste sa viac starali o svoj život ako o znamenia.”
“Veď ja (diabol) som už tak veľmi oslabil… Vo všetkých národoch zaznieva meno Kristovo, ba i púšte sa zapĺňajú chórmi mníchov. Nech sa sami pred sebou majú na pozore a mňa bez príčiny nech nepreklínajú… Ozaj Ježiš oslabil tvoje sily a ty, zbavený anjelskej cti, váľaš sa v bahne.”
“Nech sa len kresťania a mnísi starajú, aby pre ich nedbalosť nevzrástli sily diablov. Lebo akých nás a naše myšlienky nájdu, tak sa voči nám správajú… ak vždy všetko zverujeme rukám Pána, nijaký diabol neodváži sa napadnúť nás, ba, keď uzrie srdce ozbrojené Kristom, zmäteno utečie.”
“Ak teda chceme zíťaziť nad nepriateľom, nech je v nás vnútorná radosť a stála spomienka na Pána; toto odháňa osídla diablov ako dym a prenasleduje nepriateľov samých viac, než nám oni môžu nahnať strach.”
“Netreba venovať mnoho starosti telu, lež ani ho zasa príliš netrýzniť, aby sa takéto naše skutky neobrátili proti úmyslu Stvoriteľa. Všetko úsilie treba venovať duši preto, aby ju telesné vášne nestrhli a nezatratili, ale aby ona vládla nad telom.”
“Všetkých potešoval a mníchom, čo k nemu prichádzali, hovorieval: Verte vytrvalo v Ježiša, zachovajte si myseľ čistú od zlých myšlienok a telo od hriešnych rozkoší a podľa slova Božieho nedajte sa zviesť plnosťou brucha a nenáviďte márnu slávu, modlite sa veľmi často, žalmujte večer i ráno a na poludnie a rozmýšľajte o príkazoch Písma. Pripomínajte si skutky svätých…”
“Vôbec nesúďte predčasne, lež ponechajte všetko súdu Krista, ktorý jediný pozná skryté tajnosti… A ďalej, vravel Anton, to je veľká cesta k čnosti, keď každý si tak všíma svojich hriechov, ako by ich mal povedať všetkým bratom, lebo nik nebude hrešiť, ak by mal oznámiť svoj hriech inému a podstúpiť tak hanbu, že jeho vina bude verejne známa.”
