Metod Ondrej Lucký: Duše biele, bielucké

Nad bielym Assisi jasalo slnečné žiarenie. Nitky zlatého svetla zachvievaly sa na modrastom opare diaľok. Sokorce olív plávaly v azúrovom nebi, zjemnenom úzkymi pásikmi obláčkov, ľahkých ako závoje víl. Franeesco mal srdce preplnené blaženosťou, keď kráčal ukonaný a bosý po zaprášenom chodníku. Pomáhal kdesi vo vinici sedliakovi a teraz sa vracal domov. V prameni povedľa cesty lámaly sa lúče slnka. Zdvihol zrak a usiloval sa hľadieť do žeravého kotúča. Potom privrel oči a opájal sa zlatom, rozloženým za priclonenými viečkami. Krásne ! — zašeptal. Šiel ďalej. Raz tieň olivovníka sa prelial cez neho a zase slnko blyslo do očú, šibalské slnko. Poskočil dopredu a usiloval sa ulapiť prchajúci lúč.

Stiahnite si túto knihu zdarma: