/Lk 1, 66/
Štvorročný Števko prichádza za mamičcou
s novinami. Sú to Katolícke noviny a ukazuje jej obrázok na titulnej strane:
- "Čo je to ?"
"To je Panna Mária. Ty nevidíš, že je to Panna Mária
?" "Ale čo je toto ?" - pýta sa chlapček ďalej.
- "To je jej 'srdiečko."
"'Ale čo je toto !" ' nástojí ďalej a ukazuje
detaily. "To sú meče bolesti, ktoré jej prebodli srdce."
- "A kto to urobil ?"
- "Zlí ľudia to urobili."
Chlapček chvíľu ŕ,1pozerá, až sa rozplače. Potom. ho
často našli plakať, keď si pozeral ten obrázok. Už nič nehovoril, len plakal.
"Museli sme pred ním tie noviny skrývať," - spomína staršia sestra.
Ale keď ich našiel, dočiahol si ich aj hore v kredenci, postavil si ich pred
seba a pozeral, pozeral, až sa rozplakal..
"Ty si kňaz naveky..."
V Borovciach sa skončila sv. omše.. Všetky deti sa hrnú
dopredu, to je ich čas - "farárko" im dá na
čielka krížik a vtedy môže každému i niečo povedať, Často tu zneje prosté kamarátske "Ahoj !"
Trojročný Vladko dostal krížik, ale neodchádza:
- "Falálko, a nepovedal si mi
Ahoj !"
- "Ahoj, Vladko !..." - a kňaz už ľahko našiel niekoľko
srdečných slov pre malého Kamaráta.
Vladko prišiel domov a ukazuje prstom na čielko "Tuto
sa ma netýkajte, lebo tu som dostal klížiček od falálka !" Potom si urobil na čelo fixkou kruh, že tam
dostal "klížiček."
Otecko mu vraví: "Vladko, ale keď ty si dostal krížiček, ty musíš aj poslúchať !" — Dieťa sa zamyslí,
cvážnies - "Áno... tato, a ty falálka !" - Otec totiž nechodí do kostola.
- "Čo sa dalo
robiť,"- priznáva otec - "na budúcu nedeľu sme museli ísť do kostola
po krížiček."
Gen 3 -, 15
V tejto dobe vrcholiaceho boja medzi dobrom a zlom, medzi
vierou a neverou, medzi pravdou a jej skomoleninami, Svätý Otec vyhlásil
Mariánsky rok, aby celú Cirkev usmernil pohliadnuť na tú, ktorej Boh zveril tento
boj.
Jej Nepoškvrnené Srdce je jediným duchovným územím na
tejto zemi, kam Boží protivník nikdy nevstúpil. Do tohto útočišťa volá teraz
Matka všetky Božie deti celú Cirkev, ktorej je Matkou.
Aj kňaz, Štefan sa jej už dávno v úplnej synovskej
oddanosti zveril, veď si ho Mária už ako dieťa privinula ku svojmu bolestnému
Srdcu. No najmä vzácnu chvíľu stretnutia so Svätým Otcom, pápežom Jánom Pavlom
II. septembra 1986 zvečňuje tým, že v prítomnosti samého veľkňaza Cirkvi sa
„zasväcuje Sedembolestnej Panne Márií, patrónka Slovenska.
Teraz chce i tých, ktorí sú mu zverení, priviesť cín
bezpečného útočišťa ktoré Boh dáva ľuďom v tejto ťažkej a nebezpečnej dobe.
Cíti sa zaviazaný podeliť si i so svojimi veriacimi radosť,. bohatstvo i
povinnosti zo zasvätenia Matke Božej, ktoré vykonal a životom uskutočňuje on
sám.
V deň zahájenia Mariánskeho roku, na Turíce 7. júna 1987,
zasväcuje celú dedinu. Borovce Sedembolestnej Panne Márii, a tak zveruje
všetkých materinskej láske jej Nepoškvrneného a Bolestného Srdca.
/Jn 2, 4/
Mária je skutočne vnímavá aj na tie najmenšie potreby
svojich deti...
V auguste sú v Borovciach hody. Táto cirkevná slávnosť
výročia posvätenia chrámu je už tradične doprevádzaná
aj hodovým veselím. Vždy sa nájdu niektorí, ktorí prekročia mieru v alkohole a
správaní. Práve v tesnej blízkosti fary býva miesto najväčšej hlučnosti až do
noci, nechýbajú pritom neslušné oplzlé reči, i rúhania.
Je prvý piatok. Po bohoslužbe kňaz vyzval veriacich, aby
sa s ním pomodlili desiatok ruženca za tých, ktorí budú takto pri alkohole v
neviazanosti do noci vykrikovať - ako to obvykle býva. A poprosil veriacich,
aby sa aj doma modlili na tento úmysel.
A div divúci ! - v ten večer od 21. hodiny všetko utíchlo
a nastalo úplné ticho. To sa za sedem rokov, čo tu kňaz Štefan pôsobí, ešte
nestalo! To bolo úplne nepredstaviteľné, že by sa toto mohlo stať !
Kňaz vo svojom synovskom vzťahu k Matke Božej je presvedčený,
že to Ona, ktorej je dedina zasvätená, takto pôsobí v nej. - "Dokázalo sa
to !" - opakoval s radosťou. Aj veriaci v tom videli niečo mimoriadne -
niektoré babičky vraveli, že sa do polnoci modlili.
To, čo otec Štefan práve zažil... ešte to nedokáže
domyslieť, ale v podvedomí cíti väčší dosah nečakanej príhody.
Rodičia priviezli dievčatko asi 8-9-ročné, po prvom
svätom prijímaní, niekde od Trenčína či od Martina... Malá sa dlho domáhala, že
musí ísť do Boroviec, lebo Panna Mária jej dala vo sne odkaz pre pána farára.
Rodičia odkladali, ani nevedia, kde sú Borovce. Pýtajú sa malej, či pána farára
niekedy videla. - Nie, iba vo sne, Panna Mária jej ho ukázala. Po čase
dievčatko znova prosí matku: "Ja musím do tých Boroviec ísť, Panna Mária
mi zase povedala." - Našli teda na mape Borovce a prišli.
Na faru prišlo dievčatko v sprievode matky. Keď uvidela
kňaza, hneď ho spoznala, že je to on. Povedala mu teda odkaz:
Panna Mária mu odkazuje, že ho má veľmi rada. Odkazuje
mu, že zomrie tak, ako jeho patrón. Ale nech sa nebojí, ona bude pri ňom, lebo
on veľmi šíril jej úctu a najmä modlitbu ruženca.
AŽ. keď chcel kňaz zodvihnúť ruky, aby do oboch dlaní
vzal tvár- dievčatka, zacítil, ako mu ruky oťaželi a zmeravel na celom tele.
Pohladil dievčatko, a povedal jej: "Vždy som mal rád Pannu Máriu, a
odteraz ju budem mať ešte radšej."
Otec Štefan prichádza za sestričkami, čo mu prišli pomôcť
na fare a v záhrade. Zveruje sa im s príhodou... ... čaká ho niečo ťažké -
dozvedajú sa sestričky - ale Panna Mária ho uisťuje, že počas tej hrôzy bude
pri ňom, aby to vedel prežiť, lebo vždy šíril jej úctu, najmä modlitbu ruženca.
- "Až husiu kožu mám z toho," - hovorí kňaz.
- "... aby ste vedeli - dodáva - keď sa so mnou niečo
stane, že Ona bola pri mne."
/Jn 13,32/
Príbuzným o príhode nepovedal - je to pochopiteľné. Ale
všimli si, že neraz hovoril, akoby tu dlho nemal byť ...
Šli spolu v aute, hovorili o starostiach a plánoch do
.budúcnosti, -on však hovoril, akoby sa to týkalo len ich, - "vy.. vy.,.,
lebo ja...'" - a nedopovedal.
Osemdesiatpäťročná mamička rozmýšľa: "Kedy to bola,
tuším v. stredu.- proste niektorý z posledných dní:
Po večernej sv. omši v. 3orovciach prišlo dievčatko
odprevadiť mamičku pána farára, lebo pre očný zákal už takmer nevidí, čaká ju
operácia. Keď ju dievčatko viedlo , pýtalo sa jej:- Čo to hovorili pán farár,
že keď ostaneme sirotami... Prečo by sme ostali sirotami ?" -- Mamička
nevie, nevšimla si, že to hovoril..Asi to hovoril po
sv. omši, vždy zvykol po sv. omši povedať ešte pár slov. Asi vtedy to mohol
povedať, ona si nevšimla...
/Mt 10, 28/
Je 7. októbra 1987. Deň Panny Márie, kráľovnej ruženca v
Mariánskom roku.
Ruženec je mocnou zbraňou tých, ktorí bojujú pod vedením Ženy
odetej, slnkom.. To pripomína Mária pri všetkých svojich zjaveniach, to
pripomína námestník Krista, to skusuje veriaci ľud. Aj kňazovi Štefanovi Matka
Božia odkazuje svoju vďaku práve za šírenie modlitby ruženca. V Mariánskom
roku, keď sme si zvlášť pripomenuli úlohu Matky Božej v dejinách spásy, a najmä
v tejto našej dobe, sa nám v osobitnom svetle objasnil aj dnešný sviatok
Kráľovnej ruženca.
Preto už prvá správa v novinách o tom, čo sa stalo na
fare v Borovciach práve v tento deň a v Mariánskom roku, nám - ktorí žijeme s
Cirkvou - dala tušiť, že to nebolo len tak... To bolo iste jedno víťazstvo v
boji pod vedením nebeskej Veliteľky - víťazstvo podobné víťazstvu Krista na
kríži.
V deň ružencovej Panny Márie- kňaz Štefan zasvätil
farnosť Veselé, v ktorej dočasne zastupuje, Sedembolestnej Panne Márii. - Deň
plný práce pre Kráľovstvo Božie a, pohybu, čo vedie hore, o ťažel ako plný plas. Kňaz, keď sa všetkým rozdal, vracia sa domov do
svojej samoty, I sestra a mamička odišli z Boroviec, je na fare sám. Deň však
ešte nekončí...
Prichádza knieža tohto sveta, hoci nijakého podielu na ňom
nemá... Prichádzajú tí, čo sa dali do služieb odvekého Božieho nepriateľa.
Možno sami ani nevedia, čo chcú, možno to až tak ani nemienili - vedel to však
ten, do koho hroznej moci sa odovzdali a oni otrocký, vykonali pomstu jeho
zloby...
Je tu však aj Mária. Prišla, aby svojho syna, ktorého
prijala pod krížom v Jánovi, priviedla na vrchol Kalvárie, lebo tento národ to
potrebuje. Národ, ktorého on je synom a Ona Patrónkou, potrebuje výkupnú a
zmiernu obetu...
/Mt 26, 66/
Mal veľmi rád kvety.
Mal rád deti. Bol ich naozajstným priateľom. Vlastnoručne
im zhotovoval malé darčeky - sadrové odliatky s podobou Ježiša i jeho svätej
Matky, ktorých podobu im chcel vtlačiť najmä do duši.
Mal rád Ježiša, svojho Majstra, ktorého službe zasvätil
svoj život.
Mal rád ľudí, pracoval a žil pre ich spásu. Starí ľudia
osobitne pociťovali, ako ich má rád.
Dojímavo mal rád Matku Božiu.
Mal rád pravdu.
Mal rád priamu cestu..
"Štefan, plný milosti a
sily, konal divy a veľké znamenia medzi ľudom. Niektorí... začali sa dohadovať
so Štefanom, ale nevládali odolať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril... ... keď
ho počuli, pukali od hnevu vo svojich srdciach a zubami škrípali proti nemu. Štefan
plný Ducha Svätého uprene pohliadol k nebu,.. ... zapchali si uši a
jednomyseľne vrhli sa na neho..."
/Sk 6, 8n/
"Bránil sa - iste sa bránil, lebo to bola jeho
povaha.
Ale keď. videl, že sa neubráni, tak - tu ma máte, zabite
ma! Ale keď mal niečo vyzradiť, to určite nevyzradil, i keď ho zabijú. Keď mal
urobiť kompromis, ten iste neurobil. Keď mu svedomie kázalo niečo povedať, to
iste povedal, nech to stojí čokoľvek..."
Pomaly a bojazlivo sa utvárajú mnohé farské dvere v tých
dňoch... "Každému jednému z nás sa to môže stať" - uvedomujú si
spolubratia kňazi. Ne jednému to bolo aj povedané. Od
mnohých svojich kňazov nebeský Otec v tie dni počul: "Otče, ak je možné,
nech ma minie tento kalich." Ale napokon aj: "No nie moja, ale tvoja
vôľa nech sa stane !" A to malo u
Boha iste obrovskú cenu. Veď už i ochotu Abraháma k obete odmenil veľkým
prisľúbením...
Mnohí kňazi boli úplne zdrvení tým, čo sa stalo ich spolubratovi,
ktorého poznali . Také niečo treba zažiť, aby sme si vedeli predstaviť, ako to
vyzeralo s učeníkmi po Veľkom piatku...
"Ako to len mohol vydržať, také hrozné, niekoľko
hodín trvajúce mučenie ! Ako sa dokázal zachovať ?!... - Dobitý, dokopaný, oči
vonku, za striekané akutolom, potrhané vnútornosti -
prasknutá pečeň, roztrhnutá slezina,', odrazené ladviny,
ústa plné papiera a zalepené až okolo vlasov páskou na koberce - beznádejné
chytiť dych ústami pri úderoch. Zlomená noha, ruka na. dvoch miestach, úplne
dokopaný na najbolestivejších miestach, bodné rany nie smrteľné, len bolestivé.
Drôty, ktorými sú zviazané ruky,, sú vrezané až do kosti...
Toto dokáže urobiť človek - keď sa odvráti od svojho
Stvoriteľa a dá sa. do moci jeho "protivníka. Je hrozné upadnúť do jeho
moci : - A do jeho moci sa dáva každý, kto žije v hriechu. Nie len v hriechu
voči blížnemu, ale aj každý nezasvätený deň Pána - nedeľa bez omše - je
odvrátením sa od Boha a plná moc nad sebou diablovi. Preto každý, kto hovorí,
že nepotrebuje sviatosť zmierenia, nech nenosí hlavu príliš vysoko. Lebo za
každého takého musia trpieť nevinní. Aj jeho pričinením má diabol vo svete
väčšiu moc a sme bezbranní voči vojnám a mnohému zlu. Mnohí chorí a postihnutí
pochopili, že im Boh ponúkol kríž, aby prinášali zmiernu obetu za hriešnikov.
Tisíce ich sú duchovne spojení v Rodine "Nepoškvrnenej, aby tak, ako to Mária
žiadala od nevinných detí vo Fatime, prinášali obety zmierenia za hriešnikov.
Pri poslednej sv. omši, Ktorú slúžil otec Štefan na
filiálke, dvakrát opakovali « spamätajte sa !" I keď oslovil tých, ktorí
ho vtedy mohli počuť, platí to pre všetky dediny a mestá. Dnes, za cenu svojho
mučeníctva môže povedať celému Slovensku: "Národ môj, Slováci, spamätajte
sa !"
Ba môže povedať všetkým, kam len príde jeho hlas:.
"Ľudia, stvorení na obraz Boží, spamätajte sa !"
Pred púťou v Šaštíne počuť, ako mladí, čo prišli v
predstihu, hovoria prichádzajúcim: "Bola tu mamička toho zavraždeného
kňaza."
To muselo byť stretnutie !" Ubolená, staručká matka
kňaza, ktorá musela prežiť smrť svojho syna, prichádza k Matke Sedembolestnej.
Prináša jej svoju bolesť. Pripája k spoluvykupiteľskej
obete Matky Vykupiteľa i svoju obetu a tak doplňuje, čo ešte chýba pre dobro
Cirkvi v tomto národe. Prichádza ku tej, ktorej sa jej syn zasvätil. Prichádza
ku tej, ktorá jej syna prijala za svojho a priviedla ho na vrchol Kalvárie,
lebo národ, ktorého je patrónkou, to potreboval. Prišla ku tej, ktorá bola pri
jej umierajúcom synovi a ktorá, teraz tíši' aj jej bolesť, lebo jej dáva
zmysel.
Malý dedinský domček v Plaveckom Petri
na Záhorí, s číslom 6 a krížom s Ukrižovaným, na priečelí, podobný ako ostatné
v rade, pekný krásou, ktorú už nové domy. nemajú, bol miestom detstva kňaza
Štefana. Tu bol doma tu rástol, tu si ho Pán našiel.
V izbe na pelasti postele sedí
staručká žena peknej tváre a jasnej mysle, i detsky úprimného pohľadu, ktorá
"toto musela prežiť."
Nezúfa, nevolá po pomste, nepozná nenávisť. Hovorí ticho,
pomaly, dobrotivo:
"Keby som vedela, kto to bol, ja by som ho ani
neodsúdila... Len by som sa ho opýtala... prečo ! mu to urobil... Opýtala by
som sa, čo im povedal... a čo mu oni povedali, keď k nemu prišli... Čo mu
vedeli povedať ?!"
Mamička, pamätáte sa, čo ste Vy odpovedali Števkovi, keď
sa Vás pýtal ? - Zlí ľudia to urobili...
Zlí ľudia - veď oni sú na tom oveľa horšie, ako Váš syn !
Aby sa i oni a im podobní- zachránili, preto musel Váš syn trpieť. Preto prijal
ponúknuté mučeníctvo.-
Modlime sa:
Bože, svojmu služobníkovi kňazovi
Štefanovi si tu na zemi zveril svätú službu; prosíme Ťa, daj mu v nebeskom kráľovstve
vecnú slávu a radosť.
Bože, obdaruj nás dobrým ochrancom Štefanom v nebi,
svätými a statočnými kňazmi. tu na zemi
a darmi Ducha Svätého spoznávať Pravdu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Prišiel list. Obálka nesie stopy blúdenia - adresa bola
nepresná. No predsa prišiel.
Drahá moja mamička,
týmto listom chcem zmierniť máličko Vašu
aj moju bolesť Moje srdce tak isto plače ako Vaše a ešte viac, keď si pomyslím,
že neraz nám povedal - aj môjmu partnerovi, že tuším obetuje za naše obrátenie
- polepšenie svoj život. Tak veľmi miloval, že mu to nebolo ťažké vysloviť ani
podstúpiť, lebo bol zjednotený s Kristom:
Moju bolesť a môj veľký smútok obetujem za
tých - toho, kto vykonali a zapríčinili ten hrozný Čin, pretože Štefan každého
miloval. Drahá mamička neplačte, on nezomrel, on žije v mojej duši žije všade
kadiaľ chodím, vo všetkých kvetinách, lebo tak miloval. kvety. ...on nadarmo
nezomrel. Je to hrozné, že musel zomrieť, aby som ja bola dobrá... /Jak veľmi mi
je smutno - pripravoval pre mňa záclony s bielymi závesmi, tie mi budú
pripomínať Štefana - nový život - moje obrátenie./
A v mojom byte nehudú chýbať kvety, ktoré mi budú
pripomínať, že musím mať lásku v sebe ku každému, aj k jeho vrahom. Tak ma ušil
Štefan. V jeho slovách holo toľko lásky, ako by ma hladkal sám Kristus v
mojich- ťažkostiach...
Spôsobil mi veľký žiaľ a smútok, i keď viem, že
prispel k rozkvitnutiu neba tu na zemi. Nech ten môj smútok a bolesť' očistí
tých, ktorí sa podieľali na jeho zavraždení a prosím o milosť pre nich
všetkých, lebo tak by konal aj sám Štefan, tak som ho poznala. Na každého
človeka pozeral s láskou - lebo bol silný vo viere a silný v láske ku
Kristovi... nevedel zabiť ani muchu.. .zachraňoval manželstvá... Bol taký
priamy ako dieťa, že s láskou prijal aj vrahov - taký veru bol. ...
Je toľko veľa zla na zemi, že on urobil most do neba -
priblížil nebo k zemi, lebo už naša matička zem nevládze uniesť toľko ľudskej
zloby a Boh si ho vyvolil ... medzi svätých... a budú nám posielať pomoc - ruže
z neha na obnovu sveta v Kristovi.
Neplačte drahá naša mamička. Obetujte všetok Váš žiaľ
za obnovenie sveta, za odstránenie zla...
Zomrel v deň Ružencovej Panny Márie... veríme, že ten
meč bolesti nám dá silu vstať a stáť verne...
Nech náš žiaľ obráti veľa hriešnikov...
M
2 Kor 12,9.
Iste - bol len človekom, aj so svojimi slabosťami a
chybami.
Ale kto je bez viny, aby smel prvý hodiť kameň ?
Mal iste i svoje omyly, ale takí sme všetci, a predsa s
nami Boh počíta...
Denno-denne potrebujeme svoje obrátenie, aby sme
vzrastali v láske, lebo komu sa viac odpustí, ten viac miluje.
... Vedel zanechať deväťdesiatdeväť a ísť za tou
jednou.'.". - Neraz, keď niekde snáď pomáhal vešať záclony, spravodliví zazerali...
Nie každému sa vošiel do jeho šablóny. Skúsil aj nepochopenie...
Kto však hľadal lásku a pochopenie, u neho našiel oboje.
"Nik nemôže viac milovať, ako keď život poleží za
priateľov." - V túžbe vymaniť duše z pút hriechu, keď sa zdá, že už niet
inej pomoci, myslí i na tú poslednú možnosť - obetovať život.
Ochota obetovať život za Božiu vec, za vernosť, sa mu
stáva vlastnou, najmä, keď sa nad nim začínajú sťahovať mraky. V poslednom čase
to neraz prejavil...
Bol len človekom, aj so svojimi slabosťami a chybami...
Ale v rozhodujúcom boji oh stál statočne.
Školské deti, i deti z materskej škôlky v Plaveckom Petri, nastúpené idú k pomníku padlých vojakov.
Cestou sa deti vychytia a nie je ich možné zastaviť -
smerujú do cintorína, akoby ťahané silným magnetom, ku hrobu kňaza,- -ktorého
ich dedina dala Cirkvi a národu a ktorého vzácny hrob tu teraz s láskou opatrujú.-
Keď ich zastavujú, usmerňujú, kam -treba ísť - "Áno,
ale najprv ideme k nášmu farárkovi !"
Deti obstali hrob.
Jeho priateľské "Ahoj !'" tu pokračuje...