ŽIVOTOM

Panna loretanska

Nezabudnite

si k Vianociam objednať

brošúrku:

Vianočná pobožosť piť

deti

Strán 32 Cena Ks 1 ---

Vianočná novena

Strán 356 Cena Ks 20 ---

Administrácia ,Životom'

Bratislava, Puškinova 4

Pôvod Loreta

Najstaršie a najslávnejšie mariánske pútnické miesto západného kresťanstva je Loreto v Taliansku, na pobreží Jadranského mora, blízko mesta Ankony. Jeho slávou je nazaretský domček, v ktorom sa narodila a žila P. Mária, v ktorom z moci Ducha sv. počala Syna Božieho a v ktorom P. Ježiš do tridsiateho roku žil a pracoval. Podľa starých zpráv koncom 13. storočia, keď sa Palestína dostala trvalo do rúk Turkov-mobamedánov po bezvýsledných križiackych výpravách, aby ho nezneuctiii neveriaci, preniesli ho anjeli r. 1291 z Nazarelu do Tersatta v Ilýrii a odtiaľ roku 1294 do Talianska 11a lesnatý kopec pri meste Recanati na adriatickom pobreží.

Osudy nazaretského domu.

Nazaretský domček dostala P. Mária od svojho otca sv. Joachima a potom sa stal majetkom P. Ježiša, ktorý si ho opatroval a vysoko vážil ako dedičstvo od milovanej matky. Syn Boží hneď po svojom nanebevstúpení chránil ho mimoriadne, aby sa nezničil a nestratil. Cisár Hadrián zneuctil Boží hrob, postaviac na jeho mieste chrám Venuši, a betlehemskú jaskyňu poškvrnil hájom, vysadeným tam k úcte boha Adonisa. Avšak domček sv. Rodiny, v ktorom sa odohralo tajomstvo vtelenia Syna Božieho a kde P. Ježiš tridsať rokov strávil v práci a v modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi, neporušila nikdy pohanská ruka, zostal vždy v ňom oltár, postavený a posvätený apoštolom sv. Petrom za prítomnosti sv. Jakuba staršieho a iných apoštolov. A tak nazaretský domček bol vlastne prvým kresťanským kostolom, zasväteným Bohu a P. Márii.

Keď cisár Konštatntín Veľký r. 313 dal kresťanom slobodu a vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo, jeho matka sv. Helena prišla osobne do Nazaretu navštíviť domček sv. Rodiny. Zbožná cisárovná bola hlboko dojatá, vidiac chatrný príbytok, v ktorom z lásky k nám Pán neba i zeme prebýval. Sv. domček jej bol prisvätým, než aby sa smelo v ňom niečo meniť; aby ho zachovala neporušený, dala postaviť nad ním veľkú baziliku, v ktorej nazaretský domček tvoril kryptu pod hlavným oltárom. Táto svätyňa bola jednou z najnádhernejších na celom Východe a stala sa neskôr metropolitným kostolom galilejským.

Sv. Helena ho zasvätila Matke Kráľa kráľov.

Horlivosť cisárovnej bola povzbudzujúcim príkladom; veriaci hrnuli sa so všetkých strán sveta do domu, kde anjel Gabriel zvestoval príchod Spasiteľa sveta, ktorého potom nazaretská Panna pod srdcom nosila a živila ; láska viedla pútnikov do toho domu, ktorý si zvolil Syn Boží za pozemské prístrešie a v ktorom sa stal človekom.

Po stáročiach, ked islam rozvinul nad Palestínou svoju zástavu za kalifov arabských, saracénskych a egyptských, vznikla rehoľa rytierov sv. Kataríny, aby chránila veriacich, putujúcich do Svätej zeme. Neskôr zaujali Palestínu Turci-Seldžukovci, od ktorých zažili kresťania mnoho utrpenia; to však neodstrašilo pútnikov od návštevy svätých miest. Niektorí, ako napr. sv. František z Assisi, šli tam s túžbou po mučeníckej korune; mnohí boli šťastliví, keď mohli obetovať život v Nazarete, kde Syn Boží sa stal človekom, aby mohol obetovať svoj život za naše spasenie. Tí, ktorým sa podarilo ujsť pred mečom mohamedánov do Europy, srdcervúcim vyprávaním o utrpení kresťanov vo Svätej zemi roznietili svätý hnev, ktorý naplnil všetky národy Európy ako jedného muža odhodlaním, vyslobodiť Palestínu z rúk neveriacich. Veľké križiacke vojská tiahly na východ prvýkrát roku 1096, ktoré vydobyly sväté miesta, ale iba na čas, lebo sa ich Turci znova zmocnili o necelých sto rokov. R. 1248 francúzsky kráľ sv. Ľudovít IX. vybral sa s veľkou mocou do Palestíny, upadol však do tureckého zajatia, z ktorého sa musel draho vykúpiť. Vtedy, bolo to r. 1252, prišiel osobne do Nazaretu práve na sviatok Zvestovania P. Márie, teda v pamätný deň vtelenia Syna Božieho; navštívil domček sv. Rodiny, v ktorom pri sv. omši prijal telo Kristovo.

R. 1270 ten istý panovník tiahol ešte raz na východ s veľkou armádou, v ktoré i však vypukol mor, sám kráľ pobral sa do nebeského stánku, ktorého nazaretský domček bol iba slabým predobrazom. Viac už nebolo na.dšenia pre križiacke výpravy, lebo nebolo nádeje na úspech. Turci sa r. 1291 natrvalo zmocnili miest, posvätených životom a smrťou Spasiteľovou. Vtedy sa templárski rytieri, poslední obránci Svätej zeme, so slzami v očiach pýtali, či Kristus Pán dopustí, aby mohamedáni obrátili jeho príbytok na mešitu. Nedopustil! Neveriaci zneuctili a zrúcali mnoho kresťanských kostolov, avšak nazaretský domček nie, lebo im ho Boh takrečeno vytrhol z rúk a dal ho preniesť svojimi anjelmi do kresťanských krajín, ako sme to už na začiatku knižočky čítali, kde ho srdcia veriacich obklopujú úctou a láskou.

Z Nazaretu do Tersatta.

Na svitaní dňa 10. mája 1291 niekoľko drevorubačov vybralo sa stínať drevo do lesa na kopec Tersatto na východnom pobreži Jadranského mora za mestom Fiurne (Rjeka) v Ilýrii. Veľmi boli prekvapení, keď na mieste, kde nikdy nebolo domu ani chaty, kde ešte včera rástla tráva, zočili malé stavanie z kameňa. Prežehnali sa o vošli dovnútra; pri stene oproti dverám stál kamenný oltár a na ňom kríž s nápisom: Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský. P. Mária bola zobrazená drevenou sochou s Ježiškom na rukách. Ich prekvapenie rástlo, keď zbadali v tej kaplnke kozub, policu a stolný riad, stopy, že slúžila kedysi akejsi rodine za príbytok. Steny boly pokryté vakovkou, na ktorej bola tiež freskou vyobrazená P. Mária, niekoľkí svätí, uctievaní na východe, a akýsi západný kráľ, držiaci v ruke reťaze; bol to akiste francúzsky kráľ sv. Ľudovít IX., ktorý na križiackej výprave roku 1248 upadol do tureckého zajatia. V Tersatte i v Rjeke nastal veľký rozruch, prišiel veľký zástup ľudí, ktorí sa nevedeli načudovať domčeku starobylého vzhľadu, zvláštnej stavby, z celkom iného materiálu, než aký sa nachádzal tam, najmä však tomu, že stál na tráve bez akýchkoľvek základov. To všetko ich naplnilo údivom a zbožnou úctou.

V tom čase akýsi Alexander de Giorgio na vrúcne modlitby k zázračnej svätyni sa náhle uzdravil z ťažkej choroby a P. Mária mu údajne zjavila, že je to domček sv. Rodiny z Nazaretu, oltár v ňom posvätil a slúžil na ňom sv. omšu sám sv. Peter a sochu spravil sv. Lukáš evanjelista z cédrového dreva.

Neďaleko odtiaľ stál zámok Mikuláša Frangipani; ten poslal do Nezaretu štyroch mužov, aby porovnali rozmery, materiál, stavbu a zariadenie domu sv. Rodiny. Medzitým prišli do Fiume uprchlíci z tureckého zajatia z Galilejska, ktorí rozprávali o zmiznutí sv. domčeka z Nazareta; zaviedli ich na kopec Tersatto a oni ho ihneď poznali v tamojšej svätyni. Takisto akýsi pútnik, ktorý bol v Nazarete pred tridsiatimi rokmi, dosvedčil, že je to domček sv. Rodiny. Štyria poslovia od Frangipaniho zistili v Nazarete základy bez domu, totožnosť rozmeiov i materiálu. To všetko malo za následok ,že sa svätyňa v Tersatte stala cieľom pútnikov z celej Dalmácie, Chorvátska i Slovinska. Frangipani ju obklopil drevenou stavbou, aby ju uchránil od škodlivého vplyvu počasia, a zaumienil si, postaviť tam i kostol, ale P. Mária rozhodla ináč.

Prenesenie do Talianska.

V tých rokoch žil v Taliansku v meste Fermo blízo Ankony pri jadranskom mori sv. Mikuláš Tolentínsky, ktorý v prorockej predtuche hľadel často na more smerom k Fiurne a predpovedal, že z tých strán s druhého brehu príde veľký poklad. Jeho proroctvo sa onedlho splnilo.

Najstaršie písomné doklady o tej veci sú: list akéhosi pustovníka, pravdepodobne Pavla delia Selva z 8. mája 1297, list rekanatského magistrátu do Ríma z 9. septembra 1295 a zpráva biskupa Maceraty, pod ktorého právomoc Loreto vtedy patrilo, Petra Compagnoni z r. 1330. Niektorí dejepisci však pochybujú o pravosti týchto listín.

Pustovník Pavel delia Selva písal asi Karolovi II., kráľovi sicilskému. Tvrdí, že mu o veci vyprávali niektorí významní duchovní z Recanati, ako aj mnohí svetskí ľudia, ktorí videli div na vlastné oči. Podľa jeho zprávy r. 1294 v sobotu dňa 10. decembra okolo polnoci svetlo, prichádzajúce z východu, ožiarilo oblohu a vzbudilo pozornosť obyvateľov jadranského pobrežia. Súčasne tajomné lahodné zvuky ako by chcely zobudiť spiacich, aby videli, čo sa bude diať. Nato uzreli niesť sa v povetrí domček, ožiarený a držaný anjelmi, ktorí ho složili na lesnatom kopci, kde kedysi bol pohanský chrám, ovenčený vavrínovým hájom, od ktorého to miesto malo názov Loreto (latinsky Lauretum, od slova laurus — vavrín). Na druhý deň prišlo množstvo ľudí z blízkeho mesta Recanati a, vojdúc do domčeka, našli v ňom sochu P. Márie s Ježiškom v náručí. Zvesť sa rozniesla široko-ďaleko, prichádzaly zástupy pútnikov, pre ktorých sa postavilo mnoho prístreší okolo nazaretského domu.

Na posvätné miesto nasťahovali sa však i zbojníci a lupiči, poškvrňovali ho krádežami a vraždami odstrašovali pútnikov. A tak o osem mesiacov po prvom stal sa druhý div, anjeli preniesli svätý domček na iný kopec, ktorý patril dvom bratom grófom Štefanovi a Šimonovi Rainaldi de Antici. Príliv pútnikov rástol a s ním i dary pre vzácnu svätyňu, čo, pravda, medzi bratmi Rainaldi, strážcami sv. domčeka, vzbudilo závisť a spory, a tak po tretí raz preniesli ho anjeli, a to na stred cesty, ktorá viedla z Recanati k moru, kde dodnes stojí. Miesto, kde Rodička Božia trvalo umiestila svoj príbytok, patrilo mestu Recanati, žiaden jednotlivec nemohol si robiť naň nároky a ťažiť z neho, ani nemohly vznikať spory.

Šírilo sa presvedčenie, že tento zázračný domček prišiel z Ilýrie, čo potvrdili niekoľkí cestujúci, ktorí prišli z Fiurne do Ankony a ktorí tvrdili, že je to domček z Tersatta, domček sv. Rodiny z Nazaretu, keď na vlastné oči videli jeho stavbu, ten istý kríž, oltár, policu a fresky. O lom uistila vraj P. Mária vo zvláštnom videní akéhosi pustovníka z Monte Orso. Mestská rada z Recanati preto sa usniesla na radu pápeža Bonifáca VIII. vyslať šestnásť vážených a rozumných mužov do Palestíny, aby zistili pravdu na mieste. Tito navštívili najprv Tersatto, kde sa od zarmútených obyvateľov dozvedeli, že nazaretský domček opustil ich kraj v tú samú noc, v ktorú prišiel do Talianska. Ukázali im v mestskom archíve zprávu štyroch poslov, ktorí boli skúmať vec v Palestíne, a kaplnku na mieste, kde sa bol sv. domček usadil v Tersatte. Potom sa pobrali do Palestíny, zistili tiež totožnosť rozmerov a materiálu z pozostalých základov v Nazarete s loretskýni domčekom. Ponáhľali sa teda domov s radostnou zvesťou, že majú nielen zázračnú svätyňu, ale pravý príbytok sv. Rodiny, kde sa Syn Boží stal človekom. Odvtedy prichádzaly veľké sprievody zo široka ďaleka. Na sviatok Navštívenia P. Márie napríklad mesto Recanati zostalo akoby vymreté. Vo výročný deň príchodu sv. domčeka celý kraj horel od slávnostných ohňov po kopcoch. Prišli i Slovania z Ilýrie vyliať svoj žiaľ pred tvárou Matky Božej, mnohí z nich nevedeli sa odlúčiť od sv. miesta, postavili si v tieni jeho múrov prístrešia a založili tak mestečko Loreto. Každú sobotu večer na námestí pred svätyňou konali pobožnosti, vzývali P. Máriu najkrajšími menami, odtiaľ majú svoj pôvod i názov litánie loretánske.

Zázračné steny.

Sv. domček na loretskom kopci bol vystavený vetru a dažďom, preto ho mesto Recanati dalo obložiť múrom, pristavalo k nemu stĺporadie pre pútnikov a dom pre duchovných, ktorý tam odbavovali bohoslužby. Na obklopujúcej stene z pálených tehál boly zobrazené tajomstvá viery, ktoré sa odohraly v nazaretskom domčeku, a jeho zázračné prenesenie. Zvonku stál oltár, aby všetci mohli vidieť kňaza, keď sa konala sv. omša. Pristavaná stena nechcela však priliehať k múrom sv. domčeka; zostala medzera, ktorou by pohodlne prešlo dieťa, hoci ju boli postavili tesne k posvätným múrom. Ba na mnohých miestach narobily sa takmer súčasne také trhliny, že bolo vidieť cez ne nazaretský príbytok. Priestor medzi dnešným mramorovým obklopom a posvätnými stenami treba považovať tiež. nie za úmyselný a pôvodný; pôvodne iste priliehaly k stenám, ktoré sú k tomu ešte nachýlené na západnú stranu a sú iba 38 cm hrubé. Stena z úzadia, ktorá oddeľovala jaskynný priestor, je ledajaká. (Nazaret leži na úbočí kopca, posiateho mnohými prirodzenými jaskyňami; obyvatelia si stavali domky v nich lak, že pristavali iba tri steny a steny jaskyne primerane upravili.) Ten zjav si veriaci vždy tak vysvetľovali, že sv. domček ochraňuje moc Božia, ktorá nepotrebuje ľudskej pomoci. Dosvedčuje to i skutočnosť, že domček nemá vôbec základov, a predsa stojí pevne už niekoľko storočí.

Bedli nad ním ruka Božia, ktorá nedovolila nikdy odniesť z jeho steny ani kúsok kameňa alebo malty. Nešťastie stíhalo ľudí, ktorí sa o to pokúsili, ako napríklad biskupa Jána Suareza z Coimbrie v Španielsku a mnohé iné osoby, kým nenavrátily, čo boly vzaly. Ba ani dotknúť sa nemohol beztrestne sv. stien nikto; ináč by nebol zostal z nich ani kameň na kameni. Zaujímavé je, že sa nič nestalo, kecľ brali kamene a maltu na výskum, aby sa dokázalo, že je to opravdu domček sv. Rodiny z Nazaretu. Zvláštny prípad sa stal so staviteľom Neruccim, ktorého pápež Klement V II. poveril zamurovať jediný vchod do sv. domčeka a spraviť tri nové, aby pútnici mohli ľahšie prechádzať a tiež aby nechodili ľudia tými dverami, ktorými chodil Kristus Fán a Panna Mária. Robotníci, prejati svätou bázňou, váhali uderiť kladivom do sv. stien, preto nahnevaný staviteľ chytil kladivo a začal biť do steny prvý; ale vitom zbledol a ruka mu zmeravela, až po ôsmich hodinách na modlitby a prosby jeho manželky sa mu uzdravila. Po trojdňovej pobožnosti a pôste znova prikročili k práci, a teraz nikomu sa nestalo nič.

Zvláštne príhody.

Spomenuli sme, že nazaretský domček bol celý ožiarený, keď ho anjeli niesli do Loreta. Uvedený už pustovník Pavol delia Selva videl dva roky po sebe dňa 8. septembra na sviatok Narodenia P. Márie pred svitaním sostupovať na sv. domček ohnivú žiaru. Na tretí rok videl ten zjav dav pútnikov, čo sa potom opakovalo cez niekoľko rokov, takže odvtedy sviatok Narodenia P. Márie stal sa hlavným lo-retským sviatkom. Roku 1555 žiara sa sniesla na zástup, shromaždený pri kázni, čo na vlastné oči videl loretský dejepisec Riera. Bola to akoby pečať, ktorou Boh potvrdzoval posvätnosť toho miesta.

Lupičská banda pod vedením vojvodcu z Urbina napadla Loreto, aby sa zmocnila darov, ktorými ju zasypávali zbožní pútnici. Zrazu baziliku obkľúčilo tajomne mračno, lupiči zdesení padli na kolená, prosili o odpustenie P. Máriu, vojvodca zavesil svoj meč na oltár a zo zbojníkov sa stali najväčší darcovia.

Akýsi zlodej skryl sa večer v bazilike a pobral veľkú čiastku cenných klenotov; ale keď v noci chcel utiecť s korisťou, zdalo sa mu, že na námestí pred kostolom stojí množstvo vojakov, takže sa neosmelil vyjsť von; ráno ho chytili a potrestali.

Dôkazom ochrany božej je skutočnosť, že sa nikdy viac neodvážili napadnúť lupiči Loreto, hoci ich akiste vábilo nesmierne množstvo drahocenných pokladov, darov z celého kresťanského sveta.

Chýrny pirát Barbarossa predsa zaumienil si napadnúť a olúpiť svätyňu; jeho loďstvo však stroskotala a vlny morské vyhodily trosky na breh oproti Loretu. Turecký sultán Mohamed II. vtrhol do Talianska, ale na svoje nešťastie vylodil sa s vojskom pri Lorete, aby ho obral o bohaté poklady. Zmocnila sa ho však toľká hrôza, že sa ani nepriblížil k mestečku, lež nasadol na loď a vrátil sa do Carihradu, kde onedlho umrel. Podobný osud stihol jeho synovca sultána Selima. Slávne víťazstvo nad Turkami pri Lepante roku 1571, ktoré zachránilo celú Europu a po ktorom pápež sv. Pius V. vložil do loretánskych litánií vzývame „Pomocnica kresťanov“, sa tiež pripisuje P. Márii Loretskej.

Zaslúži si zmienky ešte zázrak, ktorý sa tam stal r. 1849. Manželka istého Petra Argentorixa z Grenoble vo Francúzsku bola posadlá diabolstvom; všetky zaklínania boly bezučinné, až na radu svojho priateľa priviedol ju do Loreta, kde mocou P. Márie bola pozbavená posadlosti.

Obsiahnuté milosti.

Bezpočetné milosti obsiahli ľudia na vzývanie P. Márie Lorelskej, či už na samom posvätnom mieste, alebo doma. Spomenieme iba niekoľko známejších prípadov. Tomáš z Farmy, Román z Faenzy a Bernardín zo Sicílie získali opäť zrak; Ubaldi z Pádový dostal zpat reč; Erazmus z Krakova sa uzdravil z úplnej hluchoty. Tureckému pašovi Korkutovi zahojila sa hnisavá vyrážka na hrudi na modlitby jeho kresťanského otroka k P. Márii Loretskej. Vznešená pani Longa uzdravila sa z úplného ochrnutia; rímsky barón Julian Cesarini obsiahol náhle uzdravenie z úpľavíc, keď už takrečeno umieral. Už takmer skonávajúcu Kreuzu, snúbenicu Sebastiána Jcionýma vrátila životu Loretská Panna; takisto aj istého Rafreda z Bergama a Magdaienu zo Sicílie. Ján Filip sa zázračne uzdravil keď hc boli lupiči zbili na smrť. Migliorinimu, mladíkovi z Janova, ktorého rodičia oplakávali už ako mŕtveho, nevedeli pomôcť chirurgovia, ale po mohla mu Matka Božia v Lorete. Augustoví z Rocca Valdoma spadlv s nôh putá a otvorily sa brány nespravodlivého žalára. Františkovi z Ferrary, ktorého nevinne odsúdili na smrť, sa 2krát pretrhol povraz, keď ho chceli popraviť. Vznešená pani zo Slovinska bola oslobodená od posadlosti; istého rytiera z Uhorska preniesla P. Mária cez more z tureckého zajatia domov. Kristína, manželka Františka I. Lotrinského, úplne ochrnutá, vrátila sa z Loreta peši domov. Anna Rakúska obetovala pre Loreto zlata vo váhe dieťaťa, i porodila po dvadsiatichtroch rokoch neplodnosti synka, budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Mesto Benátky, Lyon, Poggio, Udine, Recanati, Palermo a iné boly oslobodené od moru na orodovanie Loretskej P. Márie. To sú len niektoré zo známych prípadov; koľko je ne známych, koľko požehnania v podujatiach, posily v duševnom boji, potechy v zármutku a duševných uzdravení uštedrila ľudom jej ruka, to sa ukáže hádam až na večnosti. Divy, ktoré sa stávajú na tomto posvätnom mieste, sú tak zjavené, že ich nemožno popierať, tak početné, že ich nemožno spočítať, a tak veľkolepé, že ich nemožno dostatočne zvelebovať.

Popis Loreta.

Mestečko Loreto leží na vyvýšenom kopci, ktorý panuje nad celým okolím, akoby sa chcel na široko-daleko honosiť svoiím pokladom. Ma východ jadranské more rozlieva svoje modré vody a na západ vypínajú sa nebotyčné a zasnežené vrcholce apeninského pohoria; to všetko veľmi pripomína okolie Nazaretu v Palestíne. Na kupole katedrálneho kostola skvie sa pozlátená socha P. Márie. Rozsiahle námestie pred bazilikou je lemované stĺporadím biskupského paláca; na priečelí kostola ligoce sa zlatý nápis: Dom Matky Božej, v ktorom sa Slovo Telom stalo. Na troch bronzových bránach sú reliefové výjavy zo starého i nového Zákona, ktoré majú voľajaký vzťah k nazaretskému domčeku. Dvanásť bočných kaplnôk, okrášlených mozaikami, vedie nás sťa triumfálna cesta k sv. príbytku nazaretskému. Osem ďalších kaplnôk ho venčí so strany svätyne, medzi ktorými je pre nás významná kaplnka slovanská s obrazmi zo života našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda; impozantná kupola korunuje sv. domček shora. Obrazy baziliky predstavujú patriarchov, prorokov, mučeníkov, vyznávačov a panien a nad nimi všetkými vznáša sa ich Kráľovná v čestnom sprievode deväť sborov anjelov, nesúcich v rukách oslovenia z loretánskych litánií.

Pod touto nádherou stojí skromný, ale svätý domček nazaretský, pred ktorým padajú na kolená pápeži, králi, kniežatá, šľachtici, učenci a tisíce prostých pútnikov zo všetkých národov a zo všetkých končín sveta. Okolo tejto svätyne v dlažbe kostola vyryly zbožné kolená návštevníkov dve rovnobežné brázdy. Nazaretský domček je obložený zvonku obklopom z bieleho kararského mramoru, vyzdobeným reliefami a sochami, znázorňujúcimi výjavy zo života P. Márie a prorokov, ktorí o nej predpovedali.

Vnútri horí dňom i nocou 52 lámp; sv. omše sa tu konajú takmer bez prestania od svitu až do popoludnia. Na spodnej čiastke oltára možno čítať nápis: Tu sa Slovo Telom stalo a prebývalo medzi nami. Steny zvnútra väčšinou sú už bez vakovky, takže možno vidieť kamenné múry, ktoré chránily Syna, Božieho pred zimou i horúčavou. Prirodzená vec, že sa tu človeka zmocní zbožné rozochvenie, ktoré ho položí na kolená, keď prekročí prah domčeka. Mnohé osoby, ktoré sem vošly bez viery, len z ľudskej zvedavosti, odišly so živou vierou a zbožným predsavzatím v srdci.

Pravosť sv. domčeka.

Sv. domček je si sám najlepším svedkom, čím a odkiaľ je. Prvý dôkaz o jeho pôvode je zo základov, od ktorých je oddelený a ktoré sa našly v Nazarete. Pri viacerom kopaní okolo loretského domku každý sa mohol presvedčiť, že stojí na holej zemi bez základov; posledný raz to bolo r. 1751 za prítomnosti niekoľkých biskupov, staviteľov a murárov; kopalo sa šesť stôp do hĺbky, ale nenašlo sa ani stopy po základoch, len mäkká povrchová pôda, z čoho bolo jasné, že sa domček drží sám proti všetkým staviteľským predpisom. Ba našiel sa ešte pod nim prach s cesty a kríčky rastúce pri ceste, ktoré sa dostaly podeň, na ktorú sa pri treťom sťahovaní postavil.

Druhým dôkazom je materiál, z akého je postavený. Sú to dva druhy vápenca, jeden tvrdší zvaný jabes, druhý mäkší takzvaný nahari. Taký istý kameň sa nachádza v Palestíne v okolí Nazaretu, ale nikde v tých krajoch, ktorými sv. domček prechádzal. R. 1857 zaslali profesorovi chémie na univerzite v Ríme Rattimu dva kamene z Loreta a dva z Nazaretu na rozbor. Zistil ich úplnú chemickú totožnosť, nevedel, pravda, odkiaľ sú. Podobne skúmali chemicky maltu z loretského domčeka a z nazaretskej jaskyne, z dielne sv. Jozefa a z tamojšej synagógy; vysvitla tiež úplná chemická totožnosť; v Taliansku sa však nikdy nikde malta tak nepripravovala. Tak je tomu i so zbytkami dreva; veraje, polica, trámy povaly, závora, kríž a socha P. Márie sú z libanonského cédrového dreva. Nástenné fresky, ktoré sa už dnes nedajú rozoznať, predstavujú svätých z východu, sv. Katarínu Alexandrijskú, sv. .Juraja, sv. Antona, egyptského pustovníka, ktorí nás tiež vedú na východ, do Palestíny.

Ako vyzeral dom sv. Rodiny v Nazarete.

Ako sme už spomínali, mestečko Nazaret leží na svahu pahorka s mnohými jaskyňami; obyvatelia si pri stavbe domov pomáhali tak, že si jaskyňu primerane upravili a pristavali k nej steny zpredu a s bokov. Keď sv. domček opustil Nazaret, postavili na jeho mieste takzvanú kaplnku anjela Gabriela, ktorá však bola menšia, takže základy domu zostaly zvonku mimo nej. Domček mal dvoje dverí na ulicu; keďže jaskyňa bola čiastkou bývania, môžeme povedať, že loretský domček nie je celý dom sv. Rodiny z Nazaretu. Asi sto rokov pred jeho prenesením opísal nám ho dosť podrobne istý grécky kňaz. Vedľa miestnosti, v ktorej anjel Gabriel zvestoval P. Márii, že bude Mesiášovou matkou, bola malá tmavá izba, v ktorej býval údajne P. Ježiš počas svojho skrytého života. S druhej strany bola vraj izbietka P. Márie.

Úcta loretského domčeka cez storočia.

Nazaretský domček bol akoby nádobou, ktorá obsahovala drahé vonné masti, to, čo je najľúbeznejšie na nebi i na zemi, vteleného Syna Božieho, jeho prečistú Matku a panického pestúna. Tá nebeská vôňa priťahuje dodnes do Loreta svätcov, pápežov, panovníkov a tisíce zbožných pútnikov z ľudu. Spomenieme iba najvýznamknejších, ktorí sa tam nadchli k veľkej dokonalosti a k veľkým dielam. Ženevský biskup sv. František Saleský, zakladateľ rehole redemptoristov sv. Alfonz z Liguori, veľký misionár sv. František Xaverský, zakladateľ piaristov sv. Jozef Kalasantský, sv. František Borgia, sv. žobrák Benedikt - Jozef Labre, sv. František z Assisi, sv. Mikuláš Tolentínsky, sv. Alojz Gonzaga, sv. Terézia z Lisieux a mnohí iní. Možno povedať, že žiadna iná svätyňa na svete nebola cieľom a túžbou toľkých a tak významných svätcov ako Loreto.

Štyridsaťsedem pápežov poctilo Loreto osobnou návštevou, darmi alebo duchovnými milosťami, odpustkami a titulmi. Pápeži vystavali baziliku a mramorový obklop okolo nazaretského domčeka, biskupský palác a námestie so stĺporadím. Za strážcov svätyne ustanovili najprv Karmelitánov, neskôr jezuitov a napokon františkánov - konventuálov, ktorí ju opatrujú dodnes. Zaviedli tiež do cirkevného kalendára sviatok prenesenie nazaretského domčeka. Pápež Plus IX. navštívil Loreto sedemkrát a dovolil, aby sa napodobenia loretského domčeka pričlenily ako filiálky loretskej baziliky a požívaly tie isté privilégiá. Lev XIII. ako vatikánsky väzeň nemohol putovať do Loreta, ale potvrdil spolok sv. domu nazaretského. Pápež Pius XI. sám posvätil vo Vatikáne novú sochu Lorelskej P. Márie, keď bola vyhorela kaplnka.

Mnoho cisárov, kráľov a kniežat so svojimi dvormi vykonalo púť do Loreta a obohatilo ho vzácnymi klenotmi; najvýznačnejší medzi nimi boli: Karol IV., český kráľ a nemecký cisár, byzantský cisár Ján Paleologos, cisár Fridrich III., Alfonz Aragonský, poľskí Bátorovci, švédska kráľovná Kristína; okrem toho prichádzali a prichádzajú do Loreta ako na posvätné miesto mnohí učenci, básnici a iní významní ľudia.

Loreto dnes.

Loreto nepozná takmer dňa, čo by nehostilo pútnikov zblízka i zďaleka; mimoriadny nával pútnikov je však vo sviatky Narodenia (8. sept.), Zvestovania P. Márie (25. marca) a prenesenia sv. domu (10. decembra). Tisíce veriacich a zástav tiahnu ulicami, ktoré sa ozývajú ich zbožným a nadšeným spevom; na ich rozjasnených tvárach čítať len jednu túžbu, vidieť na vlastné oči dom sv. Rodiny. A keď ho v bazilike uzrú, vypuknú v radostný plač a ich srdcom sa rozlieva nadzemská slasť. Pred ich očami ožijú biblické udalosti: Narodenie P-Márie, zvestovanie anjela Gabriela, detinstvo a skrytý život P. Ježiša, Vykupiteľa sveta a Boha v ľudskom zovňajšku, pracujúcu sv. Rodinu, blaženú smrť sv. Jozeta atď. Kresťan každého veku a stavu nájde tu príklad, povzbudenie i posilu plniť svoje povinnosti v radosti i v žiali. Dojatí padajú veriaci na kolená, obchádzajúc takto a bozkávajúc miesto, v ktorom bývalý najsvätejšie bytosti, aké kedy žily na zemi.

Loreto na Slovensku.

Od prvých storočí Cirkvi žili v Palestíne na Karmelskom pohorí, ktoré sa tiahne od Stredozemného mora do vnútra zeme na hraniciach Galilejska a Samarie, pustovníci, ktorí sa neskôr sdružili k spoločnému rehoľnému životu a volali sa karmelitáni; tí zvláštnym spôsobom pestovali a šírili kult P. Márie a zaiste spravovali aj domček sv. Rodiny v Nazarete. Preto im ho po jeho prenesení do Loreta dal pápež do opatery a boli jeho strážcami v rokoch 1489—1499. Ale aj pri mnohých iných svojich kláštoroch stavali napodobeniny Loretského domku, ako napr. v Prahe a u nás na Slovensku v Skalici, kde mali kláštor až do reforiem cisára Jozefa II. Karmelitánov do Skalice povolal z Viedne ako protireformačnú rehoľu ostrihomský arcibiskup Leopold Kolonich a dal im 24.000 zlatých ako základinu. Roku 1700 usadili sa v bývalom jezuitskom kláštore, ktorý opravili a postavili pri ňom Loretskú kaplnku; staviteľom bol geniálny architekt karmelitán fráter Atanáz. Sochu P. Márie priniesli z Viedne; arcibiskup Kolonich nariadil, aby ju po ceste do Skalice slávnostne vítali vo všetkých farnostiach. Bolo to r. 1707. Veľkým priaznivcom karmelitánov bol barón Gašpar Recziczky, ktorý na okrášlenie sochy P. Márie v Loretskej kaplnke, postavenej s jeho pomocou, daroval vlastné šperky.

Od karmelitánov prešiel kláštor i s Loretskou kaplnkou do vlastníctva Milosrdných bratov, ktorí ju dodnes s láskou opatrujú a pestujú úctu k Loretskej P. Márii. Každú sobotu je v kaplnke sv. omša a večer litánie s požehnaním. Pred sviatkom prenesenia nazaretského domčeka, 10. decembra, koná sa trojdňová pobožnosť s kázňou a vo sviatok tam sú slávnostné bohoslužby. Zúčastňuje sa na nich mnoho veriacich nielen zo Skalice, ale aj z okolia, ba kedysi až z Moravského Slovácka. Slávnostné služby Božie sa tu odbavujú i na sviatok najsv. Trojice, v deň patrocínia kostola. Je úmyslom terajších opatrovníkov skalického Loreta, obnoviť bývalé okázalé oslavy prenesenia sochy P. Márie z farského kostola ku karmelitánom dňa 8. sept. Svedkom veľkej úcty veriacich k P. Márii Loretskej a jej lásky k nim je množstvo devocionálií, srdiečok a šperkov, uložených v kaplnke. Veríme, že aj terajšie a budúce pokolenia budú jej preukazovať rovnakú česť a úctu. Podľa rozhodnutia pápeža Leva XIII. všetky loretske filiálky, teda i skalická, požívajú privilégiá a odpustky Loreta v Taliansku.

Socha P. Márie Loretskej je známa po celom svete; je z tmavého dreva, Ježiška drží ľavou rukou, šat, z drahého brokátu, sa dolu zvonovité rozširuje a vyzdobený je vzácnymi klenotmi.

1) Niesli ju cez Mor. Sv. Ján, Kúty, Brocké a Kopčany do Holíča, odkiaľ ju sprevádzal do Skalice dvatisícový zástup veriacich. V Skalici ju uložili najprv vo farskom kostole, kde sa konaly pred ňou celú noc pobožnosti; na druhý deň 8. septembra ju preniesli do Loretskej kaplnky v karmelitánskom kláštore.

2) Zlaté a strieborné retiazky, prstene, sponky a peniaze, ktoré však r. 1786 ukradli zlodeji.

Trojdňová pobožnosl k Loretskej P. Márii

1. deň.

Litánie loretánske.

Kyrie, eleison.

Christe, eleison.

Kyrie, eleison.

Kriste, uslyš nás. Kriste, vyslyš nás.

Otče s nebies, Bože,*)

Synu, Vykupiteľ sveta, Bože,

Duchu svätý, Bože,

Svätá Trojica, jeden Bože,

Svätá Božia Rodička,

Svätá Mária,**)

Svätá Panna panien,

Matka Kristova,

Matka božej milosti,

Matka najčistejšia,

Matka najčistotnej šia,

Matka nepoškvrnená,

Matka neporušená,

Matka premilá,

Matka predivná,

Matka dobrej rady,

Matka Stvoriteľa,

Matka Spasiteľa,

Panna najmúdrejšia,

Panna ctihodná,

Panna chvalitebná,

Panna mocná,

Panna dobrotivá,

Panna verná,

Zrkadlo spravodlivosti,

Stolica múdrosti,

Príčina našej radosti.

Nádoba duchovná,

Nádoba počestná,

Nádoba výborná pobožnosti,

Ruža duchovná,

Veža Davidová,

Veža zo slonovej kosti,

Dom zlatý,

Archa úmluvy,

Brána nebeská,

Hviezda ranná,

Uzdravenie nemocných,

Útočište hriešnikov,

Potešenie zarmútených,

Pomocnica kresťanov,

Kráľovná anjelov,

Kráľovná patriarchov,

Kráľovná prorokov,

Kráľovná apoštolov,

Kráľovná mučeníkov,

Kráľovná vyznávačov,

Kráľovná panien,

Kráľovná všetkých svätých,

Královná bez poškvrny dedičného hriechu počatá,

Kráľovná najsvätejšieho ruženca,

Kráľovná pokoja,

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, odpusť nám. Pane.

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, uslyš nás, Pane.

Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, smiluj sa nad nami.

Oroduj za nás, svätá Božia Rodička

Aby sme sa stali hodnými zasľúbení Kristových.

Modlime sa:

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, v ktorom si počala svoj nepoškvrnený život sťa nebeská zornička pred vychádzajúcim Slnkom Spravodlivosti, obráť svoj milostivý pohľad k nám, počatým v hriechu a bojujúcim s nespočetnými pokušeniami, a vypros nám milosť, aby sme vždy boli vernými tvojmu Božskému Synovi.

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoi svätý domček, v ktorom si sa narodila a svojou prítomnosťou premenila na raj na zemi, na ktorom s úľubou spočinul pohľad najsvätejšej Trojice a kde anjeli bedlili nad tebou, svojou Kráľovnou, obráť k nám svoje milostivé oči a vypros nám milosť, aby sme sväto žili a stali sa svätyňami Božími.

Presvätá Matka Božia Maria, pre svoj svätý domček, v ktorom si ako panna žila v modlitbe a v práci a ktorý tvoje ctnosti premenily na chrám svätosti, obráť k nam svoj milostivý pohľad a vypros nám milosť, aby sme sa posväcovali svojimi každodennými povinosťami, pracujúc vždy v prítomnosti Božej a z lásky k nemu, aby život nás bol takto ustavičnou modlitbou. Amen.

Trikrát Zdravas’ Mária atď.

Antifóna.

2. deň.

Litánie L o r e t á n s k e.

Modlime sa:

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, v ktorom ťa anjel Gabriel pozdravil ako plnú milosti, požehnanú medzi ženami a vyvolenú za matku Syna Božieho, obráť svoj materský pohľad k nám, tvojim biednym dietkam, ktorým pekelný nepriateľ ustavične strojí úklady, a vypros nám milosť, aby sme nikdy nestratili krstnú nevinnosť.

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, v ktorom, poznajúc vôľu Božiu, povedala si anjelovii : Hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa slova tvojho, obrať svoj materský pohľad k nám, ktorí tak mocne cítime v sebe ducha pýchy a toľkokrát sa búrime proti Bohu, a vypros nám milosť, aby sme vždy a bezvýhradne podriaďovali svoju vôľu vôli Božej.

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, v ktorom Syn Boží sostúpil s nebies do tvojho prečistého Života, pritiahnutý tvojou hlbokou poníženosťou a nebeskou krásou, a kde mocou Ducha svätého vzal na seba ľudskú prirodzenosť, započutie tak dielo nášho vykúpenia, obráť svoj láskavý pohľad k nám biednym hriešnikom a vypros nám milosť, aby sme nepriviedli nazmar ovocie vykúpenia, ale vždy viac a viac zodpovedali nekonečnej iaske Syna tvojho Pána nášho Ježiša Krista. Amen.

Trikrát Zdravas’ Mária.

A n t i f ó n a.

3. deň.

Litánie L o r e t á n s k e.

Modlime sa:

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoju lásku, ktorá ťa viedla z tvojho nazaretského domčeka navštíviť príbuznú Aižbetu, matku predchodcu tvojho Božského Syna, pre radosť, ktorou oplývalo tvoje srdce, keď ťa pozdravila ako Matku Božiu, obráť k nám svoj materský pohľad a vypros nám horlivosť, ktorá by nás pobádala k apoštolátu medzi spolubližnými z lásky k Bohu a k dušiam a k rozšíreniu kráľovstva Božieho na zemi, i keď to vyžaduje námahu a obete.

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, kde spolu s tvojím panickým snúbencom sv. Jozefom a s tvojím Božským Synom Ježišom ste žili, dávajúc žiarivý príklad poníženosti, modlitby, práce a poslušnosti, obráť k nám svoj láskavý pohľad a vypros nám milosť, aby sme vo svojich rodinných svätyniach viedli svätý život podľa Božích prikázaní.

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, v ktorom po spokojnom a šťastlivom živote tvoj čistý snúbenec sv. fozef usnul spánkom spravodlivých v tvojej prítomnosti a Ježišovom náruči obráť k nám svoj láskavý pohľad a vypros nám milosť, aby sme svoju zemskú púť skončili v prítomnosti tvojej, Matky milosrdenstva, sv. Jozefa, patróna dobrej smrti, a Ježiša Krista, nášho Spasiteľa; aby sme s týmito sv. menami na perách zatvorili oči svetlu toho sveta a otvorili ich svetlu večnému v nebesiach. Amen.

Trikrát Zdravas’ Mária.

Antifóna.

Vo sviatok prenesenia nazaretského domu.

Litánie L o r e t á n s k e.

Modlime sa:

Presvätá Matka Božia Mária, pre svoj svätý domček, ktorý anjeli preniesli na loretský pahorok, obráť k nám svoj milostivý pohľad; pre tie sv. múry, v ktorých si sa narodila a žila ako panna v modlitbe a práci; pre tie prešťastné steny, v ktorých odznel anjelský pozdrav: Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami, ktorý ti zvestoval vtelenie Syna Božského v tvojom prečistom lone; pre ten sv. domček, kde si žila s Ježišom a sv. Jozefom a ktorý cez storočia bol túženým cieľom svätých a zbožných kresťanov, vypros nám milosť, o ktorú ťa prosíme, aby sme ťa po tomto vyhnanstve mohli vo vecnom stánku pozdraviť. Zdravas’ Mária atď. (.trikrát).

Antifóna.

Osvedčenie. Prehlasujem, že slovám „zázrak", „zjavenie“ a podobne prikladám iba ľudskú vieru a v smysle dekrétu pápeža Urbana VIII. podrobujem sa úplne úsudku Cirkvi.

Imprimi potest, Bratislavae, die 18. Octobris 1942. P. Josephus Lavička CSsR, viceprovinciaks. — Ni-hil obstat. Mons. Geysa Sziicsy, censor dioec. Imprimi potest. Nr. 9294/1942, Mons. Josephus Minárik, vicarius generalis. Tyrnaviae, die 23. Octobris 1942. Tlačí kníhtlačiareň Únia, Bratislava, Kolárska 5. — Novinové výplatné povolilo riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Bratislave, číslo 2865-111-1939, 9. I.

Chcete mať úplné ročníky

ŽIVOTOM

V januári 1943 budú na sklade viazané sväzky časopisu „Životom'*.

Budú obsahovať všetky čísla, i tie, ktoré sú už teraz vypredané.

V jednom sväzku bude 24 čísel.

Cena 1 sväzku: celoplátená väzba

Ks 45.—, poloplátená väzba Ks 35.—.

Objednajte už teraz, lebo ich je len obmedzený počet!

ADMINISTRÁCIA „ŽIVOTOM" Bratislava, Puškinova 4.

Panna Mária Loretská v Skalici