K A T O L Í C K E

 

L O V E N K O

 

 

NA PAMIATKU TISÍCSTOROČNÉHO JUBILEA

BLAŽENÉHO ZVESTOVANIA KRISTOVEJ VIERY

NÁŠMU NÁRODU SLOVENSKÉMU, KEĎ

ZALOŽIL PRVÚ KRESŤANSKÚ

SVÄTYŇU SLOVENSKÝ

KNIEŽA PRIBINA

V NITRE

 

 

 

 

833-1933

 

 

 

 

 

 

VYDAL SPOLOK SV. VOJTECHA

 

TRNAVA

 

 

 

 

 

 

N I H I L OBSTAT

Dr. Josephus Janda m. p.

prael., censor

N. 3536/1933

IMPRIMATUR

Tyrnaviae, 15. Maii 1933

Dr. Paulus Jantausch m. p.

eppus, admin. apostolicus.

 

 

 

 

Copyright by Spolok S v. Vojtecha, Trnava.

 

 

 

 

 

 

PREDHOVOR

 

     1100 ročná pamiatka založenia prvého kresťanského chrámu na našich krajoch kniežaťom Pribinom a jeho posvätenia Adalramom, solnohradským arcibiskupom nie je len lokálneho významu našej staroslávnej Nitry, ale je pamiatkou plného uctenia hodnou v našom národe. Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho sa oslavuje táto pamiatka dnes v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný.

     Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosť, aby bola zvečnená i v tejto knihe.

     Od blaženého zavítania sv. Evangelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných borby, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa. Naša generácia je v šťastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku, a Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku. Toto dielo sleduje dvojaký ciel: poznať, čo máme my katolíci a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie. Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje na vonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie.

     Dielo sa zostavovalo pričinením všetkých zložiek nášho katolíckeho verejného života. Spolok Sv. Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu. Sme presvedčení, že toto dielo, na ktorom sme dva roky pracovali, nie je natoľko úplné, že by nám poukázalo na všestrannú aktivitu nášho katolíckeho života v celej oblasti nášho Slovenska, lebo — i pri tom, že sme neobišli nikoho — jednako sme, čo do štatistického výkazu, z viacerých miest nevedeli dostať presnejších dát. No, dielo ostane i tak obrazom a to mohutným nášho katolíckeho života a vďačíme sa ním pamiatke našich sv. vierozvestcov, našich kultúrnych a národných dejateľov. Spolok Sv. Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šťastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k sv. cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.

 

Trnava, na deň sv. Vojtecha, 1933.

 

 

JÁN POSTÉNYI

správca Spolku S v. Vojtecha

 

 

 

 

 

 

MARIAN BLAHA

biskup

 

PRÍVET

 

Verní Synovia a Dcéry v Kristu!

 

     Prečítajte si s pozornosťou toto dielo. Nájdete v ňom drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života. Nielen sv. Vojtech, ale sám Spasiteľ Ježiš Kristus by s vďačným srdcom ďakoval za práce tak velebného a mužného rázu. Ktorá svetská akcia prekonáva svoje úlohy obetavejším a vzdelanejším spôsobom? A to v čase ozaj hroznej biedy a spoločenskej rozháranosti!

     Ťažká bola úloha katolíckej akcie prvého mučeníka mladého diakona sv. Štefana. Starať sa musel o chlieb a šaty chudobných bedárov, kázal veľkolepo, ba vtiahnutý často do dišputy s gréckymi a židovsko-farizejskými filozofmi, víťazil nad nimi žiarou Ducha Svätého. Závistliví, rozsrdení nepriatelia vyhodili Štefana z mesta a kameňovali ho. On pokľakol na kolená a zvolal: »Pane, nepokladaj im to za hriech!«

     Podobne riadil katolícku akciu sv. Vojtech. Kniežacou rodinou svedomite vychovaný, vzdelával sa výborne pod vedením magdeburgského arcibiskupa Adalberta. Po deväťročnom skvelom postupe, tichého charakteru hrdinský a vrelenábožný Vojtech zvolený bol jednohlasne za pražského biskupa po Ditmarovi. Ľud jasal od radosti. Sv. Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály. Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov. Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou. Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravovernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému zboru kňažstva českej vlasti. Bola to akcia skutočne archanjelského rázu. A predsa, čo sa stalo? Po toľkých krvopotných prácach mal menej úspechu ako Kristus v Jeruzaleme. Praha sa stala Vojtechovi Kalváriou. Podľa dejepisu väčšina kňažstva a občianstva uviazla v bahne nemravnosti. V beznádejnom, zúfalom stave sv. Vojtech vybral sa na púť do Svätej Zeme. Cestou navštívil kláštor Monte Cassino. Rehoľní bratia radili mu samotu, ako jediný blahobyt. On ale poslúchol staručkého pustovníka Sv. Nilusa a šiel do Ríma. Tu živoril päť rokov u opáta Leva, pokorne vykonával nielen náboženské a charitatívne povinnosti, ale tiež práce obyčajného druhu.

     Medzitým osirotená Praha a jej vodcovia poslali dvoch mníchov ku moguntínskemu arcibiskupovi. Úpenlivo prosili o návrat svojho biskupa Vojtecha, sľubovali pokánie, poslušnosť a všemožnú nápravu života. Arcibiskup zakročil v Ríme. Na rozkaz Sv. Otca vrátil sa Vojtech do Prahy. Veriaci vyhrnuli sa mu v ústrety a s poníženou oddanosťou bozkávali jeho nohy. Sv. Vojtech použil všetky lieky Sv. Pavla k duševnému uzdraveniu Korinťanom podobných Pražanov: modlil sa, kázal, prosil, karhal, písal, hrozil, plakal. Lenže úspechu nebolo; satan pokušiteľ privolal sedem duchov horších od seba — ľud padal, Vojtech chránil a bránil, trpel, odpúšťal, čakal. Keď ale zúriví občania vborili sa do chrámu sv. Víta, vyrvali od oltára kajúcnych zbehov a ukrutne ich katovali, — sv. Vojtech odišiel do Ríma a prosil o poverenie k evanielizácii cudzích národov. Sv. Otec síce súhlasil, ale predsa nahovoril Vojtecha, aby ešte raz skúsil, či Praha bude bohabojnou a poslušnou. Obetavý biskup sa poddal; keďže však na spiatočnej ceste, v kruhu cisára Otta III. sa dozvedel, že v Prahe vybúšila hrozná borba, v ktorej zavraždení boli jeho bratia kniežatá Slavníkovci — sv. Vojtech ďakoval Bohu, že rozlámal jeho pražské putá: »Dirupisti vincula mea, Tibi sacrificabo hostiam laudis!« — potom odcestoval s kňazom Radimom do Uhorska, kde nielen Maďarov, ale Slovákov, Rusínov a za Karpatmi Poliakov vyučoval v Kristovej viere a trpezlivosti. Kráľ poľský, Boleslav I. Chrabrý, bratanec sv. Vojtecha, prijal ho s veľkou úctou a radosťou. Po odumretí Róberta stal sa Vojtech v Gniezdne arcibiskupom. Neskoršie kráľ vyhovel horlivému apoštolovi a vyslal ho loďou po Visle na sever, pod ochranou čaty rytierov. Tak priplával Vojtech do Gdanska, odkiaľ len s dvoma tovarišmi putoval do Pruska. Bývalo tam pri Baltickom mori pohanské plemä, pokrvné s Litvinmi. Sv. Vojtech rozsieval semeno Božie. No, barbarskí modlári so svojimi čarodejmi prepadli dobrého biskupa, usmrtili a hlavu jeho na žrdi nosili po kraji, 23-ho apríla 997. roku.

     Katolícke Slovensko! Z cirkevného dejepisu načrtal som Vám katolícku akciu českého biskupa sv. Vojtecha. Mohol som Vám predstaviť katolícke dielo Gréka, sv. Jána Zlatoústeho, alebo Francúza sv. Bernarda de Clairvaux, Angličana sv. Tomáša Becketa, Taliana sv. Františka z Assisi, Španiela sv. Ignáca z Loyoly. Boli to sluhovia Boží anjelskej cnosti, zázračného rozumu a oceľovej vôle. Lenže osobne nepracovali na Slovensku, ale v Carihrade, Paríži, Londýne a Ríme. Sv. Vojtech však, najvzdelanejší český Slovan a obetavý biskup, neúnavne chodil po slovenských rovinách a horách a cyrilometodským, mierumilovným spôsobom vychovával našich úbohých pastierov a roľníkov. Preto vštepila sa do sŕdc pokolenia slovenského tradičná vďaka našich pradedov; ako poľský národ, pred 936 rokmi, uložil relikvie sv. mučeníka do katedrály gniezdnenskej a velebí Sv. Vojtecha aj dnes sťa nebeského Patróna svojej hlavnej diecézy, tak v Slovenskej Krajine slávime sv. Vojtecha nielen ako ochrancu trnavského biskupstva, ale ako náboženského, kultúrneho a chlebového Vojvodu Svätovojtešského Spolku. Stotisíc verných druhov stúpa dnes pod Jeho veliteľstvom pokojným, ale udatným krokom: »Odhodili skutky temnosti a vzali na seba zbroje svetla, sú v modlitbe vytrvalí, v súžení trpezliví, v nádeji veselí, láska ich je bez pretvarovania, radujú sa s radujúcimi, plačú s plačúcimi, dobrorečia a nepreklínajú, o telo nemajú starosti, aby bujnelo, neprotivia sa vrchnosti, obliekli si Pána Ježiša Krista« (list sv. Pavla Rimanom). Tento stotisícový pluk Spolku Sv. Vojtecha ratoval Katolícke Slovensko pred boľševizmom svojou medzinárodnou láskou k Bohu a blížnemu.

 

 

 

 

DR. KAROL KORPER

SPRÁVA RÍMSKO-KATOLÍCKEJ CIRKVI

 

     Rímsko-katolícka Cirkev je spoločnosť pokrstených ľudí, ktorí za svoju duchovnú hlavu uznávajú rímskeho pápeža.

     Pápež ako Kristov námestník je teda viditeľnou hlavou Cirkvi katolíckej. Tento primát prechádza na každého rímskeho biskupa, ako na nástupcu sv. Petra apoštola, ktorému prvenstvo udelil sám Spasiteľ. Primát rímskeho pápeža spočíva na Božom práve, jeho všeobecné biskupstvo bolo na vatikánskom sneme vyhlásené za dogmu. Moc jurisdikcie pápežovej je najvyššia a proti nej niet odvolania k inej moci.

     Pápež ako hlava Cirkvi má v medzinárodnom práve dvojakú suverenitu: duchovnú a svetskú. Duchovná suverenita mu prislúcha ako najvyššej moci cirkevnej, svetská suverenita pápežova je spojená s pápežským štátom, ktorý bol vyhradený v lateránskej smluve dňa 11. febr. 1929, uzavretej medzi Sv. Stolicou a Talianskom. Svetské panstvo pápežovo je potrebnou zárukou pre také trvalé právne položenie, ktoré mu zabezpečuje plnú a viditeľnú neodvislosť pri plnení vznešenej úlohy vo svete. Taliansky t. zv. garančný zákon z r. 1871 pre túto záruku nebol dostatočný pre jeho jednostrannosť.

     Pápeža volia kardináli v budove od vonkajšieho sveta prísne oddelenej, konklave zvanej, dvojtretinovou väčšinou, a to najneskôr 19. deň po smrti pápežovej. Zvoleného pápeža korunuje najstarší kardinál — diakon.

Terajší pápež je

PIUS XI.,

 

hlava rímsko-katolíckej Cirkvi, nástupca sv. Petra, najvyšší arcipastier Cirkvi svätej všeobecnej, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup rímskej provincie, suverénny panovník Vatikánskeho mesta. V rade nepretrhnutom rímskych pápežov je Sv. Otec dvestošesťdesiatyprvý. Jeho rodinné meno je Achilles Ratti. Narodil sa v Desio pri Miláne 31. mája 1857. Bol vysvätený za kňaza v Ríme 20. decembra 1879. Najprv bol kaplánom v Barni. Potom je profesorom bohoslovia v Miláne v rokoch 1882—1888. Od roku 1888 sa stane strážcom knihovne Ambroziánskej v Miláne. Roku 1907 bol vymenovaný za kanonika tamtiež, dostal titul preláta a stal sa riaditeľom knihovne. Roku 1912 sa presídlil do Ríma ako viceprefekt vatikánskej knihovne, neskôr sa stáva r. 1914 prefektom tejto bibliotéky, taktiež kanonikom Svätopeterskej baziliky a dostáva titul apoštolského protonotára. V posledný rok svetovej vojny r. 1918 je apoštolským vizitátorom Poľska a Ruska, v nasledujúci rok apoštolský nuncius vo Varšave s titulom arcibiskupa. Od roku 1921 sa vrátil do Milána ako arcibiskup milánsky. V ten istý rok bol kreovaný za kardinála. Po smrti pápeža Benedikta XV. zvolili ho kardináli dňa 6. februára 1922 za pápeža. Dňa 12. februára potom bol slávnostne korunovaný. V siedmy rok svojho panovania 20. decembra 1929 mal zlatú omšu čo 50 ročné jubileum vysvätenia.

 

Vatikánske mesto.

 

     Vatikánske mesto úradným názvom »Citta del Vaticano« bolo dňa 11. febr. 1929 na základe lateránskej smluvy, v ktorej taliansky štát sa zriekol svojej suverenity nad vatikánskou štvrťou, proklamované Sv. Otcom Piom XI. za neodvislý slobodný štát, ktorého suverenným panovníkom je pápež. Štát tento má 44 ha pôdy, obyvateľov má nateraz vyše 700. Je teda tým najmenším štátom sveta, avšak jeho panovník patrí medzi veľmoci podľa svojho postavenia. Pápež je absolútnym monarchom tohoto štátu. Na čele štátnej správy stojí pápežom vymenovaný a len jemu zodpovedný guvernér, ktorý má pri sebe generálnu štátnu radu, tiež pápežom zostavenú.

     Policajnú službu konajú pápežskí žandári. Vojsko má iba čestnú funkciu a pozostáva zo švajčiarskej gardy, ktorá tvorí telesnú stráž pápežovu, z gardy šľachticov a z palatínskej gardy, ktorá funguje len pri väčších slávnostiach. Vatikánske mesto má svoje samostatné správne odvetvia a svoj vlastný peniaz. Má svoju železničnú trať, poštovú, telegrafnú, telefónnu a radiovú stanicu, ktorými sa bezprostredne spája s ostatným svetom.

Mimo štátu vatikánskeho sú ešte niektoré kostoly a budovy, ktoré majú exteritorialitu ako majetok pápežského štátu.

 

Pápežská diplomacia.

 

     V diplomatických stykoch zastupujú Sv. Stolicu v iných štátoch nunciatúry a delegatúry. Diplomatický charakter majú predne nunciatúry.

     Nunciatúry sú dvojakého stupňa: 1. triedy a 2. triedy. Nunciatúry 1. triedy sú v Paríži, Madride, Berlíne, Varšave, Lisabone (predtým aj vo Viedni, teraz aj v Ríme u talianskej vlády), toto sú kardinálske postavenia. Ostatné nunciatúry sú 2. triedy.

     Menom internunciatúry sa označujú všetky stále zastupiteľstvá pápežove diplomatické, ktoré sú v štátoch menších.

     Po vojne pápežské zastupiteľstvo sa dožilo neobyčajného rozvoja v štátoch sveta, takže dnes má Sv. Stolica na 34 diplomatických staníc, a síce 23 nunciatúr a 11 internunciatúr.

     Nunciatúry majú tieto štáty: Argentína, Bavorsko, Belgicko, Bolívia, Brazília, Chile, Československo, Nemecká ríša, Francúzsko, Kolumbia, Juhoslávia, Maďarsko, Rakúsko, Paraguay, Peru, Poľsko, Portugalia, Prusko (person. únia s nem. ríšou), Rumunsko, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko, Venezuela.

     Internunciatúry majú: Haiti, Holandia, Litvania, Luxemburg, Str. Amerika atď.

     Nuncius je všade starešinom, doyenom diplomatického zboru. Jeho politickou úlohou je sprostredkovať diplomatické styky medzi Sv. Stolicou a štátom, u ktorého je akreditovaný, cirkevnou úlohou však dozerať nad cirkevnými pomermi štátu a informovať Sv. Stolicu, bez toho, žeby obmedzoval právomoc biskupov. Pomocní úradníci nunciov sa menujú uditormi.

     Dotyčné štáty majú zas vyslancov u Sv. Stolice, alebo aspoň poverencov (chargé d'affaires).

     Apoštolským nunciom v Prahe je jeho excelencia ndp. arcibiskup titul.

 

PETER CIRIACI.

 

     Narodil sa v Ríme 2. dec. 1885, je doktorom filozofie, bohoslovia a kanonického práva. Vysvätený bol za kňaza r. 1909- Najprv bol profesorom bohoslovia v Ríme, ale pritom zastával úrady aj v Kúrii. Neskôr sa stal podsekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirk. veci. R. 1927 bol poslaný do Prahy, aby urovnal spory medzi Sv. Stolicou a vládou čsl. Výsledkom jeho práce bolo uzavretie dočasnej dohody, t. zv. »Modus vivendi«. Msgr. Ciriaci bol nato vymenovaný za apošt. nuncia a 18. marca 1928 vysvätený za titul, arcibiskupa farského.

 

Kardináli.

 

     Kardináli sú radcami a bezprostrednými spolupracovníkmi pápeža vo spravovaní Cirkvi. Boli to pôvodne rímski správcovia fár a kostolov (kardináli-presbyteri), sedem diakonov rímskych, sociálno-charitatívnou prácou poverených (kardináli-diakoni) a sedem biskupov z okolia rímskeho (kardináli-biskupi). Teraz ich počet nie je nikdy nad 70. Tvoria zbor kardinálov, ktorého predstavený je dekan, ktorý je najstarší kardinálskou hodnosťou medzi t. zv. suburbikárnymi kardinálmi.

     Kardinálov menuje pápež. Teraz asi polovica kardinálov pozostáva z Talianov, druhá z iných národností. Ich oslovenie je, ako skutočných kniežat Cirkvi: »Eminentissime princeps!« Titul: »Vaša eminencia!«

     Najvýznamnejšie právo kardinálov je voľba pápeža. Okrem toho majú mnoho čestných práv a výsad.

 

KURIA.

 

     Kúria, Curia Romana, rímska kúria je súbor ústredných úradov, ktoré stoja pápežovi vo spravovaní Cirkvi k dispozícii. Kúria pozostáva z 11 kardinálskych kongregácií, z 3 súdov a z iných úradov.

A. Kardinálske kongregácie.

 

     Sú to akoby ministerstvá, určené pre jednotlivé odbory cirkevné. Pozostávajú z kardinálov, spomedzi ktorých jeden je prefekt (akoby minister) kongregácie. Okrem kardinálov sú v každej rímskej kongregácii assesori, konzultori a notári s potrebným personálom.

1. Congregatio sancti Officii. Je určená pre ochranu vierouky a mravouky. Jej prefektom je sám pápež.

2. Congregatio Consistorialis = Kongr. konzistoriálna pripravuje veci pre konzistóriá. Sem patria rozdelenie, tvorenie nových biskupstiev, navrhovanie nových biskupov, osobné veci vysokej cirkevnej správy. Ona vykonáva najvyšší dozor nad spravovaním biskupov. Aj tejto kong. prefektom je sám pápež.

3. C. de disciplína Sacramentorum = Kongregácia pre sviatosti. Sem patria veci ohľadom vysluhovania sviatostí, dišpenzácie od manželských prekážok atď.

4. C. Concilii, ktorej je zverená najvyššia správa disciplinárna svetského duchovenstva a laikov, taktiež najvyšší dozor nad klérom, počnúc od kanonikov nižšie.

5. C. de religiosis = Kongr. pre rehoľníkov, ku ktorej patria všetky veci, týkajúce sa rehoľného života.

6. C. de propaganda fide = Kongr. pre rozširovania viery, do kompetencie, ktorej sú zadelené všetky veci misií.

7. C. Rituum = Kongr. pre obrady. Táto kongregácia sa zaoberá bohoslužbami a má na starosti vyhlásenia za blahoslavených a svätých.

8. Congregatio Caeremonialis je určená pre bohoslužby a ceremónie v pápežskom dvore.

9. Congr. pro negotiis ecclesiasticis extraordinariis = Kongr. pre mimoriadne cirkevné veci. Toto je veľmi významná kongregácia, nakoľko sem patria všetky cirkevno-politické veci, najmä vyjednávania so štátmi ohľadom zakladania nových biskupstiev, vymenovania nových biskupov atď. Prefektom tejto kongregácie je kardinál štátny sekretár.

10. Congr. de Seminariis et Universitatibus = Kongr. pre semináre a univerzity, ktorá má najvyšší dozor a správu nad vysokými školami cirkevnými aj rehoľnými.

11. Congr. pro Ecclesia Orientali = Kongr. pre východnú cirkev, ktorej prefektom je sám pápež, pojednáva veci všetkých zjednotených východných cirkví.

     Popri týchto kongregáciách funguje ešte C. Fabricae S. Petri, t. j. majetková správa Svätopeterského chrámu, ďalej tri pápežské komisie:

a) pre autentický výklad cirkevného zákonníka,

b) pre veci biblického štúdia,

c) pre revíziu textu sv. písma, Vulgáty.

 

B. Rímske cirkevné súdy. (Tribunalia.)

 

1. Sacra Poenitentiaria je súd, určený výlučne pre čisto internú, duševnú oblasť, (fórum internum), zvl. pre veci, ktoré sa vybavujú za ochrany spovedného tajomstva.

2. Rota Romana je najvyšším riadnym civilným súdom Cirkvi, ktorý pracuje s 12 audítormi-sudcami pod jedným dekanom. Súdi v trojčlenných turnusoch, alebo v plénu.

3. Signatúra Apostolica je najvyšším kasačným súdom, pozostávajúcim z kardinálov. Je kompetentný vo veciach nullity a reštitúcie proti výrokom Roty Romány. Jej výroky sú konečnoplatné.

 

C. Rímske cirkevné úrady. (Officia.)

 

1. Apoštolská kancelária expeduje pápežské nariadenia a bully.

2. Apoštolská datária odbavuje vymenovania vyšších beneficiátov, zvl. kanonikov, ktoré sú rezervované Sv. Stolici.

3. Apoštolská komora je najvyššou hospodárskou vrchnosťou cirkevnou. Jej prednostom je kardinál-komorník Sv. rímskej Cirkvi.

4. Štátny sekretariát je jeden z najdôležitejších úradov pod vedením kardinála-štátneho sekretára. Má tri oddelenia: pre mimoriadne cirk.-politické veci, pre riadne veci, (diplomatické styky, pomer ku štátom, rády a vyznačenia) a pre expedíciu brév pápežských.

5. Sekretariát pre listy (bréve) k panovníkom a pre listy latinské.

 

 

 

DR. KAROL KORPER

 

BISKUPSKÉ ORDINARIÁTY A DIECÉZY

 

NA SLOVENSKU

 

 

BISKUPSTVO: BANSKO-BYSTRICKÉ

Dejiny banskobystrickéj diecézy.

Banskobystrická diecéza je nová. Bola vykrojená z arcidiecézy ostrihomskej. Na začiatku roku 1776 bola nová diecéza erigovaná bullou pápeža Pia VI. Dotačnú listinu vystavila Maria Terezia, v ktorej určila za dotáciu nového biskupstva panstvo svätokrížske a zároveň vymenovala aj prvých banskobystrických kanonikov. Dorast diecézy sa mal zpočiatku vychovávať v Ostrihome. Prvým biskupom za stal trnavský barón Frantiíek Berchtold, ktorému sa nepodarilo prvé ťažkosti novej diecézy zdolať a preto II. Jozef zamýšľal diecézu zrušiť, ponúkajúc Berchtoldovi iný biskupský stolec. Avšak Berchtold vtedy v záujme jestvovania diecézy vytrval na svojom mieste a radšej sa zriekol hmotnej pomoci erárnej, aby zachránil diecézu, ktorú chceli sliať alebo s rožňavskou alebo so spišskou diecézou. Jeho nástupca Zerdahelyi založil v Banskej Bystrici seminár a vo Sv. Kríži n. Hronom krásnu knihoveň. Neskôr po nešťastlivom biskupovi Rudňanskom (1844—1850), ktorý pre nadŕžanie pohybu maďarskej neodvislosti musel sa zrieknuť biskupstva, zaujal biskupský stolec chľúba slovenského katolicizmu, biskup Štefan Moyses, národovec slovenský. Po ňom nasledoval Ipolyi-Stummer, neskôr Imrich Bende, potom Karol Rimely a Vlk Radnay. Tento posledný po prevrate sa utiahol do Maďarska. Prvým biskupom banskobystrickým v oslobodenej vlasti sa stal terajší arcipastier Marian Blaha.

Kapitula je tak stará ako diecéza. Ako dotáciu obdržala r. 1776 polovicu šahskej prepozitúry (druhá polovica bola pririeknutá rožňavskej kapitule). Má šesť členov, štyroch dignitárov a dvoch kanonikov. Za byt dostala kapitula veľké staviská bývalého jezuitského kollegia. Kanonici sú dekorovaní čestným krížom Ferdinanda V.

 

Ordinárius:

J. E. Msgr. MARIAN BLAHA, narodený 11. júla 1869 v Liptovskom Hrádku. Za kňaza vysvätený 29. júna 1892, za biskupa bansko-bystrického menovaný 13. novembra 1920, prekonizovaný 16. dec. 1920, za biskupa vysvätený 13. febr. 1921 v Nitre. Intronizovaný 1. marca 1921. Predseda Matice Slovenskej, predseda Literárno-vedeckého Odboru Spolku Sv. Vojtecha, predseda odboru Slovanského ústavu pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi, veliteľ rytierov Božieho Hrobu atď.

 

Generálny vikár:

Zoltán Halko, páp. prelát, kanonik.

 

Členovia kapituly:

Jozef Gurtler, veľprepošt, Ján Havran, Adolf Grosch, Anton Richter, Karol Hôlszky, Zoltán Halko.

 

Biskupská kancelária:

Tajomník: Daniel Briedoň; archivár a ceremonár: Gašpar Bašovský; aktuár: —

 

Úrad cirk. diec. škôldozorcu:

Mons. František Mesik Vajda; výpom. Ján Javorka.

 

Profesorský sbor bohoslovia:

Prodirektor: Zoltán Halko; profesori: Karol Hôlszky, Ján Javorka, Dr. Augustín Dokúpil, Dr. Juraj Šimalčík, Jozef Anner.

 

Predstavení seminára:

Rektor: Frantiíek Mesik Vajda; vicerektor: Štefan Paldauf; spirituál: Ján Javorka; prefekti: Dr. Juraj Šimalčík, Klement Longauer.

 

Kňazi penzionovaní:

Emil Čerei, Štefan Čerei, Arnold Masarovič, Ján Zachar.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

Andrej Brogyányi, penz. poľný kurát v Budapešti; Laurinec Černý v Amerike; Jozef Dlugopolský, prof. nábož. v Banskej Bystrici; František Finda, poľný kurát, Ružomberok; Ľudovít Gaál, penz. poľný kurát, Bratislava; František Haspra, prof. nábož. v Kremnici; Pavel Hermann, duch. správca škol. bratov Močonok; Ján Janovják, prof., Prešov; Jozef Katka, prof. vo výsl., Hájniky; Lukáš Petráš, prof. nábož., Prievidza; Augustín Skalák, prof. nábož. v Banskej Bystrici; Anton Šalát, poslanec, prof. nábož., Hájniky; Benedikt Zeisel, prof. nábož., Nové Zámky.

 

Počet teologov:

Na V. ročníku —, na IV. ročníku —, na III. ročníku 12, na II. ročníku 9, na I. ročníku 22.

 

 

A. Archidiakonát Katedrálny.

Archidiakon: Karol Holszky.

 

Dekanát Banská Bystrica. Dekan Adolf Bóry.

 

1. Banská Bystrica.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1255

Patrón: Mesto Banská Bystrica

Filiálky: Hermanec Dolný a Horný, Hermanec - fabrika, Kostiviarska, Kyncelová, Majer, Nemce, Rudlová, Sásová, Sv. Jakub, Ulmanka

Počet veriacich: 8450

Reč: slov., nem., maď.

Faru spravuje: Ján Javorka, prof. bohosl.

Kapláni: Jozef Anner, prof., Klement Longauer, Dr. Peter Vajcík a Julius Krébesz

 

2. Badin.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Vlkanová

Fara: od XVI. stor.

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Sielnica a Vlkanová-Peťová

Počet veriacich: 1250

Reč: slov.

Správca fary: Karol Janeček

 

3. Donovaly.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Motyčky

Železnica: Ulmanka

Fara: od roku 1806

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Bully, Hanesy, Mistriky, Mišuty, Polianka, Sliačany

Počet veriacich: 985

Reč: slov.

Adm.: František Sliva

 

4. Hájniky.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: Sliač

Fara: od roku 1556

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Hronsek, Kopec, Kováčová, Lukovo, Rybáre, Sliač, Trebula, Triduby, Veľká Lúka

Počet veriacich: 900

Reč: slov. Adm.: Anton Šalát

 

5. Hornia Mičina.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1484

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Bečov, čačin, Čerený, Dolná Mičina, Lukavice a Môlča

Počet veriacich: 220

Reč: slov.

Faru spravuje: Štefan Paldauf, vicerek. semin.

 

6. Motyčky.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Ulmanka, alebo Korytnica

Fara: od roku 1754

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Bukovec, Jergaly, Môce, Štubne, Šturec, Dôvodné

Počet veriacich: 591

ReČ: slov.

Farár: Ján Kallina

 

7. Radvaň nad Hronom.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1309

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Eliáš, Horné Pršany, Dolné Pršany, Horný Rakytovec, Dolný Rakytovec, Kráľová, Kremnička, Malachov a Ortúty, Skubín

Počet veriacich: 1657

Reč: slov. Farár: Jozef Búda

 

8. Riečka.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1807

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 441

Reč: slov.

Spravuje farár z Tajova.

 

9. Staré Hory.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Ulmanka

Fara: od roku 1776

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Dolná Turecká, Dolný Jelenec a Jelenská, Horná Turecká, Horný Jelenec a Jazero, Podkanová, Prašnica, Rybô, Rychtárová, Valentová, horáreň

Počet veriacich: 1823

Reč: slov., nem, maď.

Farár: Adolf Bóry

Kaplán: Lukáš Drozd

 

10. Špania Dolina.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1254

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálka: Piesky

Počet veriacich: 810

Reč: slov.

Adm.: Anton Kmeť

 

11. Tajov.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1778

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Jabriková, Kordíky, Králiky, Podlavice

Počet veriacich: 1238

Reč: slov.

Adm.: Koloman Sencek

 

 

Dekanát Brezno nad Hronom.

Dekan Ján Gregor.

 

1. Beňuš.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: Beňuš

Fara: od roku 1780

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Bacúch, Bravacô, Filipovo, Gašperovo, Podholie, Pobi šovo, Srnkovo

Počet veriacich: 3614

Reč: slov.

Adm.: Anton Lednický

Kaplán: —

 

2. Brezno nad Hronom.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1380

Patrón: Mesto Brezno n. H.

Filiálky: Bujakovo, Jarabová, Mýto

Počet veriacich: 3345

Reč: slov.

Farár: Msgr Aug. Feldmajer

Kapláni: Alojz Gocník, Andrej Plško

 

3. Čierny Balog.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1786

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Dobroč, Dolina, Fajtovo, Jánošovka, Jergovo, Krám, Komovo, Lalky, Medveďovo, Pusto, Vydrovo, Závodie

Počet veriacich: 5887

Reč: slov.

Adm.: fán Záhora Kaplán: Jozef Hanuska

 

4. Dubová.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: Nemecká

Železnica: Nemecká

Fara: z XIII. stor.

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Nemecká, Ráztoka, Zámostie

Počet veriacich: 2181

Reč: slov.

Adm.: Ján Gregor

 

5. Hornia Lehota.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: Podbrezová

Železnica: Podbrezová

Fara: od roku 1692

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálka: Jazero

Počet veriacich: 751

Reč: slov. Adm.: Emil Dlhý

 

6. Hronec.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Min. verejných prác

Filiálky: Hrončok, Kamenistô, Osrblie, Smaltovňa, Trivody

Počet veriacich: 2422

Reč: slov. Farár: Ignác Lucký

Kaplán: Anton Veselovský

 

7. Lopej.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: Podbrezová

Železnica: Lopej

Fara: od XV. stor.

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Dolnia Lehota, Va j sková

Počet veriacich: 1731

Reč: slov.

Farár: Rudolf Málik

 

8. Podbrezová.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1911

Patrón: Min. verejných prác

Počet veriacich: 2217

Filiálky: Chvatimech, Piesok, Skalica (Kameňolom), Štiavnička

Reč: slov.

Adm.: Sprav, kaplán z Hronca

 

9. Polhora.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1808

Patrón: mesto Brezno n. Hronom

Filiálka: Michalová

Počet veriacich: 2500

Reč: slov.

Farár: Ján Ferjanec

 

10. Predajňa.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1673

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Jašenie, Kramlište

Počet veriacich: 2140

Reč: slov.

Farár: Eduard Majerský

 

11. Valaská.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: Podbrezová

Železnica: Podbrezová

Fara: od roku 1612

Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Bystrá

Počet veriacich: 1638

Reč: slov.

Adm.: Andrej Grôbl

 

Dekanát Krupina. Dekan Pavel Hutyán; zástupca Ján Kahay.

1. Babina.

Okres: Zvolen

Pošta: Dobrá Niva

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1254

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 100

Reč: slov.

Administruje sa zo Sásy

 

2. Bacúrovo.

Okres: Zvolen

Pošta: Ostrolúka

Železnica: Budča

Fara: od XIV. stor.

Patrón: lib. coll.

Počet veriacich: 332

Filiálky: Breziny, Dubovo, Gunda, Kozelník, Ostrolúka

Reč: slov.

Administruje farár z Budče

 

3. Dobrá Niva.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1254

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 940

Filiálky: Dubrav-Kráľová, Michalková, Podzámčok

Reč: slov. Farár: Ján Murgaš

 

4. Krupina.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1244

Patrón: mesto Krupina

Počet veriacich: 3998

Reč: slov

Farár: Pavel Hutyán Kaplán: Jozef Huika

 

5. Sása.

Okres: Zvolen

Pošta: Pliešovce

Železnica: Pliešovce-Sása 

Fara: od roku 1254 

Patrón: Min. zemedeľstva 

Filiálky: Bzovská Lehôtka,Lomno, Podskalka, Pliešovce

Počet veriacich: 742

Reč: slov.

Adm.: Vincent Puskailer

 

Dekanát Lubietová. Dekan Jozef Kekát.

 

1. Ľubietová.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Lučatín

Fara: od roku 1379

Patrón: obec Lubietová

Filiálky: Povrazník, Šajba, Trivody

Počet veriacich: 470

Reč: slov.

Farár: Jozef Kekát

 

2. Medzibrod pri Hrone.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: Brusno kúpele l'ara: od roku 1787

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 1218

Reč: slov.

Adm.: Dr. Štefan Kmet

 

3. Moštenica.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Slovenská Ľupča

Železnica: Slovenská Ľupča

Fara: od roku 1877

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 1387

Filiálka: Hiadel

Reč: slov.

Farár: Andrej Zubrický

 

4. Podkonice.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Slovenská Ľupča

Železnica: Slovenská Ľupča

Fara: od roku 1787

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Baláže, Kalište,

Priechod

Počet veriacich: 2242

Reč: slov.

Adm.: Jozef Hudec

Kaplán: —

 

5. Poniky.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Poniky

Železnica: Šalková

Fara: od XIV. stor. Fatrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Dubravica, Oravica, Ponická-Huta

Počet veriacich: 716

Reč: slov. Farár: Jozef Jekkel

 

6. Selce.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: Banská Bystrica

Železnica: Banská Bystrica

Fara: od roku 1886

Fatrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Šalková, Senica

Počet veriacich: 1420

Reč: slov.

Farár: Jozef Zembery

 

7. Slovenská Ľupča.

Okres: Banská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIII. stor.

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Arx, Lučatín, Ľup-

čianska ulica

Počet veriacich: 1745

Reč: slov.

Farár: Štefan Sebestyén

Kaplán: Anzelm Kapitán

 

8. Sv. Ondrej pri Hrone.

Okres: Brezno n. Hronom

Pošta: v mieste

Železnica: Brusno kúpele

Fara: od roku 1503

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Brusno, Bukovec

Počet veriacich: 1802

Reč: slov.

Adm.: Ignác Chladný

 

 

Dekanát Zvolen. Dekan Karol Majthán.

1. Budča.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1807

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálka: Turová

Počet veriacich: 598

Reč: slov.

Farár: Ján Kahay

 

2. Detva.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1634

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Za Priechody, Bar-jacká-Stavanisko, Kostolná, Chrapková, Pod Pôjdy, Poljanky, Majerovo, Zlatno, Pod Syroň, Kriváň, Korytárky, Piešť, Stožok, Sliacková Poľana, Krivec

Počet veriacich: 8800

Reč: slov.

Farár: Ján Štrbáň

Kaplán: Rudolf Lehotský

 

3. Detvianska Huta.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: Kriváň-Detva

Fara: od roku 1804

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Mangúrovo, Stoliansko, Zihlava, Býkovo, Čechánky, Látky, Novýsvet, Paseky, Táňovo

Počet veriacich: 5194

Reč: slov.

Adm.: Karol Chovanták

Kaplán: Jozef Feranec

 

4. Hriňová. (expozitúra)

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: Kriváň Detva

Fara: od roku 1909

B. Archidiakonát

1. Bojnice.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Brátková, Bratkovský Most, Hriňová, Jasenovo, Slanec, Skalisko, Uhlisko, Snohy, Záhorská

Počet veriacich: 5215

Reč: slov.

Expozit. Kur.: Jozef Bundzel

 

5. Očová.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: Zvolenská Slatina

Fara: od roku 1514

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Breziny, Dúbravy, Holcové majere, Hrchoŕ, Želobudza

Počet veriacich: 2263

Reč: slov.

Farár: Karol Majthán

 

6. Tŕňa.

Okres: Zvolen

Pošta: Budča

Železnica: Budča

Fara: od XIV. stor.

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Budička, Hrabiny, Huta, Kaša-Lehotka, Železná Breznica

Počet veriacich: 1194

Reč: slov.

Adm.: Jaktib Šefčík,

 

7. Vígľašská Huta.

Okres: Zvolen

Pošta: Zvolenská Slatina

Zeleznica: Vígľaš

Fara: od roku 1800

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Častobrezia, Klkoč, Stožok, Slatina, Plešovce

Počet veriacich: 2058

Reč: slov.

Adm.: Benedikt Mravík

 

8. Zvolen.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1244

Patrón: mesto Zvolen

Filiálky: Dúbrav-Kráľova, Lieskovec, Môťova

Počet veriacich: 7256

Reč: slov.

Farár: Štefan Ďurkovič

Kaplán: Leonard Sliatan

 

9. Zvolenská Slatina.

Okres: Zvolen

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1560

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Hajníkova, Krnô, Pastruša, Sámpor, Sebedín, Slatinka, Stožok, Vígľaš, Zolna

Počet veriacich: 1843

Reč: slov.

Farár: František Selecký

Kaplán: —

 

 

 

 

B. Archidialonát Nitriansky. 

Archidiakon: Karol A. Medvecký.

 

Dekanát Bojnice.

Dekan Dr. Ján Czeizel.

 

1. Bojnice

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: Prievidza-Bojnice

Fara: od roku 1400

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Dolné Sutovce, Dubnica, Horné Sutovce, Kocúr, Kúty, Opatovce, Ukrnisko

Počet veriacich: 3204

Reč: slov.

Farár oltárnik: Karol A. Medvecký

Kapláni: František Nehnevaj, Ondrej Kliman

 

2. Brezany.

Okres: Prievidza

Pošta: Nedožery

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1457

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Nedožer, Polus, Pravenec

Počet veriacich: 2398

Reč: slov.

Farár: Gejza Ludvigh

 

3. Cech.

Okres: Prievidza

Pošta: Nemecké Pravno

Železnica: Nemecké Pravno

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Náboženský fond F

iliálka: Chvojnica

Počet veriacich: 2137

Reč: nem.

Spravuje sa z Nemeckého Pravna

 

4. Gajdel.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: Kláštor pod Zniovom a Nemecké Pravno

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Panstvo bojnické

Počet veriacich: 2598

Reč: nem.

Farár: Dr. Ján Czeizel

 

5. Handlová.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XV. storočia.

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Uhoľné Bane

Počet veriacich: 9661

Reč: nem. a slov.

Farár: Vilhelm Fegyveres

Kaplán: Ondrej Tencer

 

6. Chrenovec.

Okres: Prievidza

Pošta: Veľká Čiauša

Železnica: v mieste

Fara: od XVI. storočia

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Brusno, Jalovec, Lipník, Malá Čiauša, Morovno, Veľká Čiauša

Počet veriacich: 4118

Reč: slov.

Farár: Bartolomej Roháč

Kaplán: Vojtech Kamhal

 

7. Koš.

Okres: Prievidza

Pošta: Prievidza

Železnica: v mieste

Fara: od XV. storočia

Patrón: Panstvo bojnické

Počet veriacich: 1458

Reč: slov.

Farár: ]án Tvrdý

 

8. Lazany.

Okres: Prievidza

Pošta: Nedožery

Železnica: Nedožery cez Prievidzu

Fara: od roku 1788

Patrón: oltárnik bojnický

Filiálky: Kanianka, Poruba

Počet veriacich: 2358

Reč: slov.

Farár: Peter Brťska

 

9. Nemecké Pravno.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XV. storočia

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Majzl, Solka

Počet veriacich: 2922

Reč: nem. a slov.

Farár: Jozef Petruch

Kaplán: —

 

10. Prievidza.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Panstvo bojnické

Filiálky: Hradec, Malá Lehôtka, Necpaly, Veľká Lehôtka

Počet veriacich: 5704

Reč: slov.

Farár: Mons. Anton Missúth

Kaplán: Emanuel Šubert

 

11. Sebedražie.

Okres: Prievidza

Pošta: Prievidza

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1804

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Cigel

Počet veriacich: 1432

Reč: slov.

Farár: Matej Griegeľ

 

12. Tužina.

Okres: Prievidza

Pošta: Nemecké Pravno

Železnica: Nemecké Pravno

Fara: od roku 1686

Patrón: Panstvo bojnické

Počet veriacich: 3010

Reč: nem.

Farár: Jakub Bauer

Kaplán: —

 

 

Dekanát Oslany.

Dekan Ján Brezina.

 

1. Bystričany.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: Chalmová

Fara: od roku 1808

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Chalmová

Počet veriacich: 1192

Reč: slov.

Farár: Ján Brezina

 

2. Hornejsa.

Okres: Topolčany

Pošta: Oslany

Železnica: Oslany

Fara: od roku 1807

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Radobica

Počet veriacich: 1434

Reč: slov.

Farár: Ján Kuchárik

 

3. Horný Kamenec.

Okres: Prievidza

Pošta: Zemanské Kostolany

Železnica: Zemanské Kostolany

Fara: od roku 1654

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Dolný Kamenec, Zemanské Kostolany

Počet veriacich: 1862

Reč: slov.

Farár: Ján Záni

 

4. Malé Kršteňany.

Okres: Topolčany

Pošta: Šimunovany

Železnica: Veľké Uherce

Fara: od roku 1332

Patrón: Kapitula nitrianska a Jozef Salzberger

Filiálka: Veľké Kršteňany

Počet veriacich: 964

Reč: slov.

Farár: Lukáš Berényi

 

5. Oslany.

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1332

Patrón: prof. univ. Dr. Nemec

Filiálka: Čereňany

Počet veriacich: 2470

Adm.: Peter Petic

Kaplán: —

 

6. Šimonovany.

Okres: Topolčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1332

Patrón: Rodina Simonyi a náp. Jozefa Salzbergera

Filiálka: Malé Uherce

Počet veriacich: 993

Reč: slov.

Farár: Jozef Šimuni

 

7. Veľké Uherce.

Okres: Topolčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Rodina Thonet

Filiálky: Kolačno, Pažiť

Počet veriacich: 2652

Reč: slov.

Farár: Júius Kacina

Kaplán: —

 

 

C. Archidiakonát Tekovský. 

Archidiakon: Rudolf Rusko.

 

Dekanát Kremnica.

Dekan Alexander Buocz.

 

1. Blaufuss.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Železnica: Kremnica

Fara: od roku 1807

Patrón: mesto Kremnica

Filiálky: —

Počet veriacich: 672

Reč: nem.

Adm.: Vojtech Felix

 

2. Jalná.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1767

Patrón: Čsl. ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Hronská-Breznica, Ladno a Trnavá-hora

Počet veriacich: 1514

Reč: slov.

Adm.: František Horáček

 

3. Jastraba.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Železnica: BartoŠ-Lehotka

Fara: od roku 1300

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálky: Bartoš-Lehotka, Ihráč, Kľačany, Nevoľno, Pitelová

Počet veriacich: 3186

Reč: slov.

Farár: Jozef Švehlik

Kaplán: —

 

4. Kopernica.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Železnica: Kremnica

Fara: od roku 1440

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálky: —

Počet veriacich: 1616

Reč: slov.

Farár: Jozef Kotschner

 

5. Kremnica.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1200

Patrón: mesto Kremnica

Filiálky: Horná Ves, Šváb

Počet veriacich: 4515

Reč: slov., nem.

Farár: Ladislav Jozif

Kaplán I.: Chrysostom Haverle

Kaplán II.: —

 

6. Kunešovo.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Železnica: Kremnica

Fara: od roku 1400

Patrón: mesto Kremnica

Počet veriacich: 2006

Reč: nem.

Farár: Anton Danko

 

7. Lúéky.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Železnica: Kremnica

Fara: od roku 1810

Patrón: mesto Kremnica

Počet veriacich: 925

Reč: nem.

Farár: Ambróz Steinhubl

 

8. Piargy.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1200

Patrón: mesto Kremnica

Filiálky: Dolný Turček, Horný Turček

Počet veriacich: 2542

Reč: nem.

Farár: Alexander Buocz

Kaplán: František Rusnák

 

 

Dekanát Nová Baňa.

Dekan Ondrej Kalmaníok.

 

1. Brehy.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Nová Baňa

Železnica: Nová Baňa

Fara: 1865

Patrón: polit. obec

Počet veriacich: 956

Reč: slov.

Administruje sa z Tekovskej Breznice

 

2. Hliník n. Hronom,

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1332

Patrón: Čsl. ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Bzenica, Záhorčie

Počet veriacich: 2129

Reč: slov.

Farár: Ondrej Kalmaníok

 

3. Hornie Hámry.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: Žarnovica

Fara: 1715

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Počet veriacich: 2764

Filiálky: Hrabičov, Zarnovická-Huta, Zúbkov

Reč: slov.

Adm.: Ján Polerecký

 

4. Klak.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Hornie Hámry

Železnica: Žarnovica

Fara: od roku 1787

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Filiálka: Ostrý Grúň

Počet veriacich: 1199

Reč: slov.

Adm.: Ondrej Sojčak

 

5. Nová Baňa.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1230

Patrón: mesto Nová Baňa

Filiálky: Bukovina, Stará Huta, Záhrb

Počet veriacich: 5148

Reč: slov.

Farár: Rudolf Rusko

Kapláni: Mikuláš Mišík, Ján Skladan

 

6. Píla.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Hornie Hámry

Železnica: Žarnovica

Fara: od roku 1787

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Počet veriacich: 2901

Reč: nem. a slov.

Adm.: Jozef Šimicák

 

7. Rudno n. Hronom.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1807

Patrón: čsl. ministerstvo zeme-

deľstva

Počet veriacich: 715

Reč: slov.

Adm.: Jozef Záň

 

8. Tekovská Breznica.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Nová Baňa

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1784

Patrón: biskup banskobystrický

Počet veriacich: 1230

Reč: slov.

Farár: František Šimoni

 

9. Veľké Pole.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: Žarnovica

Fara: od roku 1619

Patrón: pol. obec Veľké Pole

Počet veriacich: 3876

Reč: nem.

Adm.: Ondrej Sojták

 

10. Vyhne.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: Bzenica - Vyhne

Fara: od roku 1760

Patrón: mesto Banská Štiavnica

Filiálka: Windischleuten

Počet veriacich: 1432

Reč: slov.

Farár: Štefan Pillárik

Kaplán: Vojtech Schumann-Hreblay

 

11. Žarnovica.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1400

Patrón: čsl. ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálky: Dolnie Hámry, Hvozdnica, Lukavica, Podzámčie

Počet veriacich: 4048

Reč: slov. Farár: —

Kaplán: Michal Balko

 

 

Dekanát Sv. Kríž nad Hronom.

Dekan Ján Longauer.

 

1. Hornia Ždáňa.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Hliník n. Hronom

Železnica: Hliník n. Hronom

Fara: od roku 1668

Patrón: čsl. ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálky: Bukovina, Dolnia Ždáňa, Trnavka

Počet veriacich: 1516

Reč: slov.

Adm.: Pavel Majerčák

 

2. Hornie Opatovce.

Okres: Kremnica

Pošta: Sv. Kríž n. Hronom

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: 1643

Patrón: Kapitula v Ostrihome Filiálka: Lehôtka pod Brehy

Počet veriacich: 1630

Reč: slov.

Farár: Alexander Vajcik

 

3. Janolehota.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1630

Patrón: biskup banskobystrický

Počet veriacich: 2699

Reč: nem.

Farár: Jozef Weiterschutz

 

4. Lovča.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1623

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálka: Dolnia Trnavka

Počet veriacich: 1164

Reč: slov.

Farár: Ján Longauer

 

5. Lutila.

Okres: Kremnica

Pošta: Sv. Kríž n. Hronom

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1563

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálka: Chlnok

Počet veriacich: 1106

Reč: slov.

Farár: Ladislav Stiffel

 

6. Močiar.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Banská Štiavnica

Železnica: Hronská Breznica

Fara: od roku 1782

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Počet veriacich: 521

Reč: slov.

Adm.: Mikuláš Valach

 

7. Nová Lehota.

Okres: Kremnica

Pošta: Sv. Kríž nad Hronom

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1780

Patrón: biskup banskobystrický

Počet veriacich: 1486

Reč: nem.

Farár: Adalbert Várnai

 

8. Prochot.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Hliník n. Hronom

Železnica: Hliník n. Hronom

Fara: od roku 1807

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Počet veriacich: 906

Reč: slov.

Administruje sa z Hornej Ždáňe

 

9. Sklenné Teplice.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: Hliník n. Hronom

Fara: od roku 1695

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Filiálka: Repište

Počet veriacich: 904

Reč: slov.

Adm.: Ernest Lauko

 

10. Slaská.

Okres: Kremnica

Pošta: Kremnica

Fara: od roku 1616

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálka: Kosorín

Počet veriacich: 1200

Reč: slov.

Farár: Róbert Róm

 

11. Sv. Kríž n. Hronom.

Okres: Kremnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálky: Kupča, Ostráhora, Kremnička, Stará Kremnička

Počet veriacich: 1975

Reč: slov.

Farár: Daniel Briedoň

 

12. Trubín.

Okres: Kremnica

Pošta: Sv. Kríž n. Hronom

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1575

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálky: Lovčica, Prestavlk

Počet veriacich: 2234

Reč: slov.

Farár: Julius Šiíko

Kaplán: —

 

13. Vieska.

Okres: Kremnica

Pošta: Sv. Kríž n. Hronom

Železnica: Sv. Kríž n. Hronom

Fara: od roku 1851

Patrón: Kapitula ostrihomská

Filiálky: Ladomer, Podhradie,

šašovské Podhradie

Počet veriacich: 1128

Reč: slov.

Farár: Michal Kocák

 

 

D. Archidiakonát Turčiansky.

Archidiakon: Stanislav Kianička.

 

Dekanát Dolný Turiec.

Dekan ]án Stiffel.

 

1. Háj.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Štubnianske Teplice

Železnica: Štubnianske Teplice

Fara: od roku 1434

Patrón: mesto Kremnica

Filiálky: Bartoška, ČremoŠno, Dolná Štubfia, Mutník, Štubnianske Teplice, Tristudne a Žarnovica

Počet veriacich: 499

Reč: slov.

Farár: Ján Stiffel

 

2. Hornia Štubňa.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1788

Patrón: mesto Kremnica Filiálka: Hornia Štubňa

Počet veriacich: 3271

Reč: nem.

Farár: Ľudovít Holbay

 

3. Jasenovo.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Slovenské Pravno

Železnica: Malý čepčín

Fara: od roku 1808

Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Konček, Dvorec, Budiš

Počet veriacich: 365

Reč: slov.

Administruje sa zo Slovenského Pravna

 

4. Kláštor pod Znievom.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1250

Patrón: Univ. základina

Filiálka: Lazany

Počet veriacich: 1438

Reč: slov. a nem.

Farár: Ján Baránik

Kaplán: Dr. Jozef Straka

 

5. Sklenné.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1500

Patrón: mesto Kremnica

Počet veriacich: 3058

Reč: nem.

Farár: Dr. Karol Bitterer

 

6. Slovenské Pravno.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: Malý Cepčín

Fara: od roku 1332

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Briešťa, Hadcviga, Liešno, Kalamenová, Rudno, Trhanová

Počet veriacich: 989

Reč: slov. a nem.

Farár: Ignác Leporis

 

7. Svätá Maria.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Kláštor pod Znievom

Železnica: Kláštor pod Znievom

Fara: od roku 1252

Patrón: Univerz. základina

Filiálky: Blážovce, Bodovice, Borcová, Jazernica, Karlová, Lehôtka, Príbovce, Rakovo, Locovce, Stariny, Vachoto-vice, Valentová

Počet veriacich: 525

Reč: slov.

Admin.: Julius Felix

 

8. Svätý Jur.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Kláštor pod Znievom

Železnica: Kláštor pod Znievom

Fara: od roku 1322

Patrón: Univerz. základina

Filiálky: Abrahámová, Lacla-vá, Ležiachov, Moškovec, Ondrášová, Polerieka, Slo-väny

Počet veriacich: 1113

Reč: slov.

Farár: Jozef Grnácik

 

9. Valca.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Príbovce

Železnica: Príbovce

Fara: od roku 1787

Patrón: Univerz. základina

Filiálky: Benice, Brčna,

Príbovce

Reč: slov.

Počet veriacich: 1484

Farár: Stanislav Kianiíka

 

10. Vricko.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Kláštor pod Znievom

Železnica: Kláštor pod Znievom

Fara: od roku 1788

Patrón: Univerz. základina

Filiálka: Pred-Vricko

Počet veriacich: 2215

Reč: nem.

Adm.: Jozef Steinhiibel

 

 

Dekanát Hortný Turiec.

Dekan Dr. Sylvester Jung.

 

1. Mošovce.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: Štubnianske Teplice

Fara: od roku 1332

Patrón: Rosa Cebrian

Počet veriacich: 391

Reč: slov.

Farár: Jur Koza Matejov

 

2. Necpaly.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: Košŕany nad Turcom

Fara: od roku 1222

Patrón: Univerz. základina

Filiálky: Belá, Blatnica, Ďanová, Dulice, FolkuŠová, Gáder, Kostolište, Sebeslavce, Žirová

Počet veriacich: 622

Reč: slov.

Adm.: Vincent Tomecek

 

3. Sučany.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1115

Patrón: komposesorát

Filiálky: Kľačany, Koňské, Lipovec, Podhradie, Štiavnička

Počet veriacich: 2018

Reč: slov.

Farár: Ján Uhrin

Kaplán: Jozef Slobodník

 

4. Svätá Helena.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Turčiansky sv. Martin

Železnica: Turčiansky sv. Martin

Fara: od roku 1487

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Borová, Diaková, Dolné-Jaseno, Dolný-Kalník, Draškovce, Horné-Jaseno, Horný-Kalník, Podzámok, Sklabiňa, Záborie

Počet veriacich: 364

Reč: slov.

Administruje sa z Turčianskeho sv. Martina

 

5. Turany n. Váhom.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1300

Patrón: Ladislav Révay

Filiálky: Krpeľany, Nolčovo, Pleso, Ratkovo, Šutovo

Počet veriacich: 664

Reč: slov.

Farár: Jozef Poláček

 

6. Turčiansky Sv. Martin.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Turčiansky sv. Martin

Železnica: Turčiansky sv. Martin

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Maria Cebrian a Ladislav Révay

Filiálky: Dolina, Košuty, Tom-čany, Záturčie

Počet veriacich: 2922

Reč: slov.

Farár: Rudolf Melicher

 

7. Turčiansky Sv. Michal.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Štubnianske Teplice

Železnica: Štubnianske Teplice

Fara: od roku 1284

Patrón: Fridr. Pongrácz

Filiálky: Bodorová, Kevice, Ivančiná, Malý-čepčín, Veľ-ký-čepčín, Rakša, Nedozor,

Malá-Vieska, Diviaky, Du-bovo, Dvorec, Zorkovce

Počet veriacich: 937

Reč: slov.

Farár: Dr. Sylvester Jung

 

8. Turčiansky Sv. Peter.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: Turčiansky sv. Martin

Železnica: Košťany nad Turcom

Fara: od roku 1104

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Bystrička, Košťany, Trebestovo, Trnovo, Žabokreky

Počet veriacich: 544

Reč: slov. Farár: Matej Bátor

 

9. Vrútky.

Okres: Turčiansky sv. Martin

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1899

Patrón: r. k. aut. cirk. obec

Filiálka: Priekopa

Počet veriacich: 4732

Reč: slov.

Farár: Juraj Miko

Kaplán: Ľudovít Veselý

Nemecký kostol v Banskej Bystrici

 

 

 

 

BISKUPSTVO: KOŠICE

Dejiny košického biskupstva a kapituly.

 

Košické biskupstvo je najnovšie medzi všetkými na Slovensku. Roku 1804 erigovala túto novú diecézu Sv. Stolica na území vtedajších žúp Abaujskej, Šarišskej a Zemplínskej, ktoré dotiaľ patrily do diecézy jágerskej. Súčasne bola sriadená aj kapitula so 6 členmi. Neskôr boly kreované ešte dve kanonické štallá. Po prevrate košický biskup Fischer-Colbrie bol jediný biskup na Slovensku, ktorý zotrval na svojom pôsobišti.

 

Ordinárius:

 

J. E. JOZEF ČÁRSKY. Nar. 9. mája 1886 v Gbeloch. Za kňaza vysvätený 26. VII. 1909. Kaplán v Monoku a v Košiciach. R. 1915 farár v Širokom. R. 1923 profesor bohoslovia v Košiciach. 14. júna 1925 vysvätený za tit. biskupa thagorského a menovaný za apoštolského administrátora do Rožňavy. 12. nov. 1925 preložený za apoštolského administrátora do Košíc.

 

Generálny vikár:

Štefan Hartsár.

 

Členovia kapituly:

Štefan Hartsár, veľprepošt. Kanonici: Dr. Mikuláš Pfeiffer, Barnabáš Tost, Arnold Hoffmann, Rudolf Prónai, Michal Palyó a Štefan Onderčo.

 

Biskupská kancelária s funkcionármi:

Štefan Sopko, bisk. tajomník; Ján Onderuv, bisk. notár; Ján Tarasovič, bisk. ceremonár a archivár.

 

Úrad cirk. diec. škôldozorcu:

Štefan Hartsár a viceškôldozorca Dr. Vojtech Wick.

 

Profesorský sbor seminára:

Rudolf Prónai, rector. Profesori: Dr. Vojtech Wick, Dr. Štefan Demeter, Dr. Alexander Spesz, Dr. Zoltán Antal, Melichar Zelený, špirituál.

 

Kňazi penzionovaní:

Jozef Téglási, Štefan Plent, Juraj Galavský, Ján Gočál, Eduard Ďaďovský, Jozef Hámbor, Andrej Harsághy, Andrej Sipos, Andrej Síkorský, Ferdinand Holub, Ferdinand Kálmán.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

Dr. Štefan Demeter, prof. náboženstva, Košice. Jozef Števek, prof. náboženstva, Košice. Juraj Kováčik, prof. náboženstva, Košice. Tomáš Pálka, prof. náboženstva, Košice. Dr. Štefan Hlaváč, prof. náboženstva, Košice.

 

Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:

František Kovalčík, voj. kňaz, Bratislava; Augustín Hések, prof. náboženstva, Bratislava.

 

Počet teologov:

Na V. roč. 7, na IV. roč. 7, na III. roč. 12, na II. roč. 10, na I. roč. 19; spolu 55.

 

Archidekanát: Košice. Archidekan: Arnold Hoffmann.

 

Košice.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Košice

Počet veriacich: 34.675

Reč: slov., maď. a nem.

Farár: Barnabáš Tost

Kapláni: Štefan Cselény, Tomáš Pálka, Juraj Kmetz, Štefan Sebes, Dr. Aladár Topitzer, Dr. Vojtech Šuhaj

 

Dekanát Košice. Dekan Michal Árvay.

 

1. Barca.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Žebeš

Počet veriacich: 1300

Reč: slov. a maď.

Adm.: Vincenc Kačmár

 

2. Čaňa.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálka: Zdáňa

Počet veriacich: 1473

Reč: slov. a maď.

Adm.: Michal Árvay

 

3. Haniska.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: komposesorát

Filiálky: Belža, Bočár, Sokoľany

Počet veriacich: 1594

Reč: slov. a maď.

Adm.: Augustín Rychtártik

 

4. Kehnec.

 

Okres: Košice

Pošta: Sena

Železnica: Sefia

Patrón: —

Filiálky: Miglec

Počet veriacich: 1437

Reč: maď.

Adm.: Dr. Eduard Absolon

 

5. Košická Nová Ves.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Košice

Patrón: mesto Košice

Počet veriacich: 1380

Reč: slov.

Farár: Jozef Balogh

 

6. Všechsvätých.

 

Okres: Košice

Pošta: Čaňa

Železnica: Čaňa

Patrón: Seminár košický

Filiálky: Bernátovce, Buzice, Geča, Gyňov, Koksov, Košické Košťany

Počet veriacich: 1380

Reč: slov.

Farár: Štefan Šimkovič

Kaplán: —

 

7. Nádošť.

 

Okres: Košice

Pošta: Čaňa

Železnica: Čaňa

Patrón: —

Počet veriacich: 883

Reč: slov.

Adm.: Mikuláš Bodnár

 

8. Nižná Myšľa.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: Bohdanovce, Garbovce, Bologd, Skároš, Nižný Čaj, Vyšná Myšľa

Počet veriacich: 2474

Reč: slov. a maď.

Adm.: Ján Szekeres

Kaplán: —

 

9. Poľanka.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Opátska

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Nižná Hutka, Vyšná Hutka

Počet veriacich: 873

Reč: slov.

Adm.: Jozef Polák

 

10. Ruskov.

 

Okres: Košice

Pošta: Bohdanovce

Železnica: v mieste

Patrón: Bar. Alžbeta Waldbottová

Filiálky: Bidovce, Curkov, Klečenov, Nižná Kamenica, Nové Mesto, Nový Salaš, Olšoviany Rákoš, Salanc, Salancká Huta, Salančík, Svinka, Vyšná Kamenica, Vyšný Čaj

Počet veriacich: 3165

Reč: slov. a maď.

Adm.: Ján Bartoš

Kaplán: Eugen Gazy

 

11. Krásna n. Hornádom.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: Opátska

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Opátska, Opatovce, Zdoba

Počet veriacich: 1701

Reč: slov.

Adm.: Michal Adam

 

12. Vyšný Olčvár.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Košice

Patrón: Ostrihomský seminár

Filiálky: Bester, Ďurďošík, Nižný Olčvár, Trstené, Valkovce

Počet veriacich: 1759  

Reč: slov.

Farár: Ján Hajtinger

Kaplán: Michal Laborczy

 

Dekanát Moldava. Dekan František Zagolla.

 

1. Buzita.

 

Okres: Moldava n. Bodvou

Pošta: v mieste

Železnica: Čečejovce

Patrón: —

Filiálky: Nižný Lánc, Rešte, Vyšný Lánc

Počet veriacich: 1123

Reč: maď.

Adm.: Jozef Nagyiványi

 

2. Čečejovce.

 

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Čestice

Počet veriacich: 849

Reč: maď.

Adm.: Alex Rajcsák

 

3. Jánok.

 

Okres: Moldava

Pošta: v mieste

Železnica: Moldava n. B.

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Pidiari

Počet veriacich: 868

Reč: maď.

Adm.: Rudolf Zabavszký

 

4. Moldava n. Bodvou.

 

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: Bodolov, Mokrance

Počet veriacich: 2429

Reč: maď.

Farár: Dr. Gejza Fekete

 

5. Nižný Medzev.

 

Okres: Moldava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Počet veriacich: 2545

Reč: nem. maď. Adm.: Kornel Knuppl

 

6. Perin.

 

Okres: Moldava

Pošta: Veľká Ida

Železnica: Veľká Ida

Patrón: Ferdinand Piatnik

Filiálka: Hým

Počet veriacich: 1128

Reč: maď.

Farár: August Hoczmann

 

7. Šomody.

 

Okres: Moldava

Pošta: Moldava

Železnica: v mieste

Patrón: biskup rožňavský

Filiálky: —

Počet veriacich: 1077

Reč: maď.

Adm.: Ľudovít Tarsovics

 

8. Veľká Ida.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Julius Schell (Bauschlott)

Filiálka: Komárovce

Počet veriacich: 1619

Reč: maď.

Farár: František Zagolla

 

Dekanát Šaca. Dekan Štefan Bodnár.

 

1. Hyľov.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: Košice

Patrón: gr. Jakub Zichy-Mesko

Filiálka: Bukovec

Počet veriacich: 899

Reč: slov.

Adm.: Ján Klobušovský

 

2. Košická Belá.

 

Okres: Košice

Pošta: Košické Hámry

Železnica: Košické Hámry

Patrón: mesto Košice

Filiálky: Košické Hámry, Malý

Folkmár

Počet veriacich: 1355

Reč: slov.

Adm.: Eugen Kováč

 

3. Myslava.

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Košice

Patrón: mesto Košice

Filiálka: Baška

Počet veriacich: 1538

Reč: slov.

Farár: Anton Fischer

 

4. Nováčany.

 

Okres: Moldava n. Bodvou

Pošta: Šemša

Železnica: Veľká Ida

Patrón: Ladislav Semsey

Filiálky: Hadkovce, Šemša

Počet veriacich: 991

Reč: slov. a maď.

Farár: Andrej Eliáš

 

5. Opaka.

 

Okres: Košice

Pošta: Moldava n. Bodvou

Železnica: Čečejovce

Patrón: ministerstvo zemedeľ.

Počet veriacich: 199

Reč: maď. a slov.

Farár: -

 

6. Paňovce.

 

Okres: Moldava n. Bodvou

Pošta: Moldava n. Bodvou

Železnica: Čečejovce

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 294

Reč: maď. a slov.

Farár: Jozef Damič

 

7. Poľov.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice 2.

Železnica: Košice

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 1150

Reč: slov.

Adm.: Štefan Sopko

 

8. Šaca.

 

Okres: Košice

Pošta: Buzinka

Železnica: Veľká Ida

Patrón: Com. Ladislav Semsey

Filiálka: Buzinka

Počet veriacich: 842

ReČ: slov.

Farár: František Scholtz

 

9. Ťahanovce.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Košice

Počet veriacich: 1525

Reč: slov.

Farár: Štefan Bodnár

 

10. Vyšný Tejkeš.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Košice

Patrón: mesto Košice

Filiálka: Nižný Tejkeš

Počet veriacich: 929

Reč: slov.

Adm.:-—

 

11. Zlatá Ida.

 

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: Jasov

Patrón: ministerstvo zemedeľ.

Počet veriacich: 730

Reč: slov.

Farár: —

 

Archidekanát Šarišský. Dekan Anton Levendovský.

 

1. Bardiov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Bardiov

Filiálka: Bardiovská Nová Ves

Počet veriacich: 3851

Reč: slov., nem. a maď.

Farár: Gejza Žebrácky

Kapláni: Alojz Kravjánsky a Frant. Horváth

 

2. Gaboltov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Železnica: Bardiov

Patrón: komposesorát

Filiálky: Cigelka, Frička, Kurov, Nižný Tvarožec, Pitrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté

Počet veriacich: 868

Reč: slov.

Farár: Anton Levendovský

 

3. Heretník.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Bartošovce

Počet veriacich: 1265

Reč: slov.

Adm.: Florián Kofrit

 

4. Kobylie.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Heretnik

Patrón: —

Filiálky: Janovce, Kľušov

Počet veriacich: 1277

Reč: slov.

Adm.: —

 

5. Lenartov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Lukov

Železnica: Bardiov

Patrón: ministerstvo zemedeľ.

Filiálky: Gerlachov, Hrabské, Livov, Livovská Huta, Lukov, Makov, Obručné, Snakov, Venécia

Počet veriacich: 523

Reč: slov.

Adm.: Anton Dujsík

 

6. Uhorské Raslavice.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: nástupcovia Sig. Raszlavicziho a Alexandra Winklera

Filiálky: Abrahamovce, Lopuchov, Slovenské Raslavice, Tročany

Počet veriacich: 1254

Reč: slov.

Farár: Jozef Fogarassy

 

7. Mokroluh.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Bardiov

Patrón: mesto Bardiov

Filiálky: Kružľová Huta, Rokytov, Tarnov

Počet veriacich: 833

Reč: slov.

Adm.: Alexander Kopčák

 

8. Osikov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Uhorské Raslavice

Železnica: v mieste

Patrón: ministerstvo zemedeľ.

Filiálky: Fričkovce, Vaniškovce

Počet veriacich: 1140

Reč: slov.

Adm.: Štefan Ilenin

 

9. Rychvald.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Bardiov

Patrón: mesto Bardiov

Filiálky: Bogliarka, Hervartov, Krivé, Kríze, Kružlov, Šiba

Počet veriacich: 1059

Reč: slov.

Adm.: Augustín Renvers

 

10. Vyšnia Vôľa.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Bardiov

Patrón: mesto Bardiov

Filiálky: Lukavica, Nižnia Voľa

Počet veriacich: 142

Reč: slov.

Adm.: Vendelín Weiss

 

11. Zborov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Železnica: Bardiov

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Andrejová, Becerov, Cigla, Dlhalúka, Dubová, Hutka, Jedlinka, Komloša, Niklová, Nižná Polanka, Nižný Mirošov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnicka, Vyšnia Poľanka, Vyšný Mirošov

Počet veriacich: 910

Reč: slov.

Farár: Ján Beliš

Kaplán: Juraj Kišidai

 

Dekanát Sabinov. Dekan Jozef Dobránsky.

 

1. Fričovce.

 

Okres: Prešov

Pošta: Hendrichovce

Železnica: Kluknava

Patrón: Alexander Ghilanyi

Filiálky: Bertotovce, Hendrichovce

Počet veriacich: 1099

Reč: slov.

Adm..- Vendelín Bižák

 

2. Hermanovce.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Hendrichovce

Železnica: Sabinov

Patrón: Alexius Péchy a nástupcovia J. Winklerovej

Počet veriacich: 689

Reč: slov.

Adm.: Karol Jacko

 

3. Jarovniee.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: Sabinov

Patrón: —

Filiálky: Daletice, Močidlany

Počet veriacich: 1066

Reč: slov.

Farár: Vojtech Jančáry

 

4. Križoviany.

 

Okres: Prešov

Pošta: Chmiňanská Nová Ves

Železnica: Prešov

Patrón: —

Filiálky: Andrašovce, Hrabkov, Chmiňany, Nemecké Jakuboviany

Počet veriacich: 1410

Reč: slov.

Adm.: Jozef Minárčik

 

5. Lipovec.

 

Okres: Prešov

Pošta: Hendrichovce

Železnica: Sabinov

Patrón: —

Filiálky: Lačnov, Renčišov, Šingliar, Štefanovce

Počet veriacich: 1904

Reč: slov.

Adm.: Lukáš Milon

 

6. Ňaršany.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Sabinov

Železnica: Sabinov

Patrón: Imrich Péchy

Filiálky: Ostroviany, Usovské Pekľany, Usovský Šalgov

Počet veriacich: 1647

Reč: slov.

Adm.: Štefan Onderčo

 

7. Široké.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: Kluknava

Patrón: —

Filiálky: Ovčie, Vicež

Počet veriacich: 1919

Reč: slov.

Adm.: Ján Boľanovský

 

8. Sabinov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Sabinov

Filiálky: Jakuboviany, Orkucany, Šoma

Počet veriacich: 3050

Reč: slov. a maď.

Farár: Edmund Schutz

Kaplán: Štefan Fetko

 

9. Svinia.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: Prešov

Patrón: Rodina: Merse de Szinye a rodina Ghilányi

Filiálky: Chmiňanská Nová Ves, Kojetice, Lažany, Lužany

Počet veriacich: 1660

Reč: slov.

Farár: Jozef Dobránsky

Kaplán: —

 

Dekanát Prešov. Dekan Julius Bednár.

 

1. Bajerov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Prešov

Železnica: Prešov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bujakov, Rokycany, Kvačany, Žipov

Počet veriacich: 777

Reč: slov.

Adm.: Ján Prokopovich

 

2. Hanušovce.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: v mieste

Železnica: Kapušany

Patrón: gr. Emilian Dessewffy

Filiálky: Bystré, Ďurdoš, Hermanovce, Pavlovce, Kecerské Pavlovce, Maŕaška, Megeš, Pitrovce, Prosačov, Radvanovce, Vavrinec, Vlača, Zlatník

Počet veriacich: 1359

Reč: slov.

Farár: Jozef Snak

 

3. Kapušany.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Gejza Sennyei

Počet veriacich: 1152

Reč: slov.

Farár: Julius Bednár

 

4. Michaľany.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Nástupcovia Gejzu Pulszkého

Počet veriacich: 1626

Reč: slov.

Farár: Alexander Kováč

 

5. Nižný Šebeš.

 

Okres: Prešov

Pošta: Šarišské Lúky

Železnica: Šarišské Lúky

Patrón: Vd. Hugona Wengerská

Filiálky: Finčice, Kelemeš, Kereštvej, Podhradík, Šarišské Lúky, Vyšný Šebeš

Počet veriacich: 2600

Reč: slov.

Adm.: P. Cyril Loffay

Kaplán: P. Gabriel Gerhardt

 

6. Prešov.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Prešov

Počet veriacich: 10.961

Reč: slov., maď., nem.

Farár: Vojtech Zaborovský

Kapláni: Henrich Andruscsakevics, Arnold Bakajsa, Vojtech Škripecký

 

7. Radačov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Meretice

Železnica: Margecany

Patrón: —

Filiálky: Zenov, Janov, Lubovec, Meretice, Pekľany

Počet veriacich: 926

Reč: slov.

Adm.: Štefan Tóth

 

8. Sedlice.

 

Okres: Prešov

Pošta: Meretice

Železnica: Margecany

Patrón: —

Filiálky: Klembaroch, Miklušovce, Suchá Dolina

Počet veriacich: 384

Reč: slov.

Farár: —

 

9. Svätý Juraj.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Terňa

Železnica: Veľký Šariš

Patrón: —

Filiálky: Bodolak, Ratvaj, TolčemeŠ, Usovce

Počet veriacich: 1127

Reč: slov.

Adm.: Barnabáš Szabó.

 

10. Terňa.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: Veľký Šariš

Patrón: —

Filiálky: Balpotok, Gerald, Hradisko, Malý Slivník, Mošurov, Sedikart, Veľký Slivník, Závadka, Žatkovce

Počet veriacich: 1187

Reč: slov.

Farár: Anton Mikita

Kaplán: Ján Kenedich

 

11. Veľký Šariš.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Nástupcovia Gejzu

Pulszkého

Filiálky: Gergeľak, Medzany

Počet veriacich: 3010

Reč: slov., maď.

Farár: Edmund Koncz

Kaplán: Karol Cirbus

 

12. Župeany.

 

Okres: Prešov

Pošta: Prešov

Železnica: Prešov

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Malý Šariš

Počet veriacich: 1003

Reč: slov.

Adm.: —

 

Dekanát Solivar. Dekan Ján Dobránsky.

 

1. Brestov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Lemešany

Železnica: Lemešany

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Bogdanovce, Nižné Merkovce, Varhanovce, Vyšné Merkovce

Počet veriacich: 1081

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Deák

 

2. Budimír.

 

Okres: Košice

Pošta: Lemešany

Železnica: Kostolany n. Hornádom

Patrón: —

Filiálky: Bretejovce, Habžany, Janovík, Seňakovce

Počet veriacich: 1081

Reč: slov.

Adm.: —

 

3. Červenica.

 

Okres: Prešov

Pošta: Tuhrina

Železnica: Prešov

Patrón: ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Huvis, Tuhrina

Počet veriacich: 484

Reč: slov.

Adm.: Alexander UhrinoviČ

 

4. Drienov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Lemešany

Železnica: Lemešany

Patrón: Aladár Széchényi

Filiálky: Lemešany, Ličartovce

Počet veriacich: 1924

Reč: slov.

Adm.: Aurel Uhlárik

 

5. Obyšovce, miestna kaplánka.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Počet veriacich: 246

Reč: slov.

Adm.: P. Bruno Bôhm O. F. M., Prešov

 

6. Kakašovce.

 

Okres: Prešov

Pošta: Solivar

Železnica: Solivar

Patrón: ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Abranovce, Guľvas, Ordička, Zlatá Baňka, Žegňa

Počet veriacich: 809

Reč: slov.

Adm.: Jozef Kenedich

 

7. Kavečany.

 

Okres: Košice

Pošta: Košice

Železnica: Košice

Patrón: mesto Košice

Počet veriacich: 809

Reč: slov.

Admin.: Jozef Sončo

 

8. Kecerovské Pekľany.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Bačkovík, Boiarov, Bunetice, Čakanovce, Čižatice, Herľany, Kecerovské Kostolany, Lipovce, Mudrovce, Opiná, Ptáčkovce, Rankovce, Žirovce

Počet veriacich: 1139

Adm.: Gabriel Hartšár

 

9. Kendice.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: náboženský fond

Filiálky: Drinovská Nová Ves

Počet veriacich: 716

Reč: slov.

Adm.: —

 

10. Kostolany n. Hornádom.

 

Okres: Košice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Košice

Filiálky: Maloveska, Sokol, Tepličany

Počet veriacich: 1737

Reč: slov.

Farár: Ján Blaško

 

11. Petroviany.

 

Okres: Prešov

Pošta: Kendice

Železnica: Kendice

Patrón: —

Filiálky: Haršag, Močiarmany

Počet veriacich: 1086

Reč: slov.

Farár: Viliam Rámer

 

12. Ploské.

 

Okres: Košice

Pošta: Lemešany

Železnica: Lemešany

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Chrastné, Kráľovce

Počet veriacich: 729

Reč: slov.

Adm.: Róbert Miko

 

13. Solivar.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: Prešov

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Haniska, Nemecký Soľnohrad, Ruská Nová Ves, Solivar, Šalgov Terakovce

Počet veriacich: 3053

Reč: slov.

Farár: Ján Dobránsky

Kaplán: Štefan Homoky

 

14. Veľká Lodina.

 

Okres: Košice

Pošta: Malá Lodina

Železnica: v mieste

Patrón: mesto Košice

Filiálky: Kysak, Malá Lodina, Trebejov

Počet veriacich: 1180

Reč: slov.

Adm.: Viktor Szalay

 

Dekanát topľanský. Dekan Mikuláš Hodobay.

 

1. Brezov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Giraltovce, Lascov

Železnica: Kapušany

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Giraltovce, Lascov, Štefurov, Marhaň

Počet veriacich: 1037

Reč: slov.

Admin.: Vojtech Andrassy

 

2. Duplín.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Železnica: Bardiov

Patrón: Nábož. zákl.

Filiálky: Belejovce, Bodružaľ, Dobroslava, Dolhoňa, Gavrance, Hunkovce, Jurková Voľa, Krajná Poľana, Krajná Porubka KapiŠová, Krajná Bystrá, Krajné Čierne, Kečkovce, Korejovce, Medvedzie, Mergeška, Kružlová, Nižnia Pisaná, Vápeník, Tisinec, Vyšný Komárnik, Vislava, Vyšný Orlík

Počet veriacich: 836

Reč: slov.

Adm.: Ľudovít Andrášovský

 

3. Hankovce.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Marhaň

Železnica: Maďarské Raslavice

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Harhaj, Kabanovce, Nemcovce, Oľšavce, Porubka

Počet veriacich: 628

Reč: slov.

Adm.: Štefan Muller

 

4. Hažlín.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Bardiov

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Beloveža, Brezovka, Černina, Čarno, Kurimka, Ortutová, Rovno

Počet veriacich: 1006

Reč: slov.

Adm.: Ondrej Marton

 

5. Hrabovec.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Železnica: Bardiov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Komárovce, Poliakovce

Počet veriacich: 647

Reč: slov.

Adm.: Jozef Kapalla

 

6. Koprivnica.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Marhaň

Železnica: Maďarské Raslavice

Filiálky: Bucloviany, Dukovce, Kručov, Stuľany, Želmanovce

Počet veriacich: 1095

Reč: slov.

Adm.: Imrich Urban

 

7. Kračúnovce.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Giraltovce

Železnica: Kapušany

Patrón: Karol a Alžbeta Bošits

Filiálky: Babie, KalniŠte, Kobulnice, Kuková, Lužany, Mičakovce, Ťopľanská Lúčka, Železník

Počet veriacich: 1000

Reč: slov.

Adm.: Mikuláš Hodobay

 

8. Kurima.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: v mieste

Železnica: Bardiov

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Dubiné, Kožany, Kučín, Lipová, Mlynárovce, Šašová

Počet veriacich: 1170

Reč: slov.

Adm.: Štefan Urban

 

9. Pušovce.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Chmeľov

Železnica: Kapušany

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Ašgut, Čeľovce, Chmeľov, Komloš, Nadvej, Proč

Počet veriacich: 975

Reč: slov.

Adm.: Štefan Čičilla

 

10. Radoma.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: v mieste

Železnica: Kapušany

Patrón: —

Filiálky: Beňadikovce, Fijaš, Hrabovčík, Matovce, Mestisko, Okrúhle, Rakovčík

Počet veriacich: 1055

Reč: slov.

Farár: Michal Mitro

 

11. Tulčík.

 

Okres: Prešov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Massa rodina Ghillányi

Filiálka: Demjata

Počet veriacich: 1182

Reč: slov.

Farár: Julius Szilágyi

 

Dekanát torysský. Dekan Teodor Balás.

 

1. Brezovica.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: Lipiany

Patrón: familia Berzeviczy

Filiálky: Blažov, Štelbach

Počet veriacich: 1132

Reč: slov.

Farár: Ján Jacko

 

2. Dubovica.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Železnica: Lipiany

Patrón: Familia Dobay

a dr. Achilles Baán

Filiálka: Petrovenec

Počet veriacich: 664

Reč: slov.

Farár: Teodor Balás

 

3. Hamborek.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Brezovica

Železnica: Lipiany

Patrón: Náboženský fond

Fil.: Vysoká

Počet veriacich: 714

Reč: slov.

Adm.: —

 

4. Kamenica n. Torysou.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Železnica: Lipiany

Patrón: Miestny komposesorát

Filiálky: Harčar-Lúčka

Počet veriacich: 1070

Reč: slov.

Adm.: Ondrej Mathia

 

5. Kriviany.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Železnica: Lipiany

Patrón: Ľudovít Bornemissza a miestny komposesorát

Filiálka: —

Počet veriacich: 915

Reč: slov.

Adm.: Ján Grega

 

6. Lipiany.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Komposesorát

Filiálka: Ďačov

Počet veriacich: 1193

Reč: slov., nem., maď.

Adm.: Jozef Zlatohlavý

 

7. Lubotín.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Sabinov

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: čirč, Ruská Vôľa

Počet veriacich: 581

Reč: slov.

Adm.: Jozef Jankovich

 

8. Nižný Slavkov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Brezovica

Železnica: Lipiany

Patrón: Kapitula Spišská

Počet veriacich: 1012

Reč: slov.

Adm.: Ondrej Ivanecký

9. Pečovská Nová Ves.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Rodina Péchy

Filiálky: Hanigovce, Jakoviany, Lucina, Olejníkov

Počet veriacich: 1053

Reč: slov.

Farár: —

 

10. Plavec.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: Ľubotina

Patrón: Gejza Salamon

Filiálky: Legnava, Lipník, Orlov, Pusté Pole, Starina, Sulín

Počet veriacich: 1048

Reč: slov.

Adm.:—

 

11. Plavnica.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: v mieste

Železnica: Ľubotina

Patrón: Nástupcovia Atilu Salamona

Filiálky: Gromoš, Hajtovka, Matysová, Šambron, Ujak

Počet veriacich: 1020

Reč: slov.

Adm.: Julius Kravarik

 

12. Roškoviany.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Železnica: v mieste

Patrón: Miestny komposesorát i rodina Roskovány

Filiálky: Červenica, Jakubová Voľa

Počet veriacich: 1128

Reč: slov.

Adm.: Vendelín Genschur

 

13. Torysa.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Zdravce

Železnica: Lipiany

Patrón: —

Filiálka: Olš

Počet veriacich: 749

Farár: Jozef Reiner

 

14. Dravce Šarišské.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Železnica: Lipiany

Patrón: Rodina Szmrečany

Filiálky: Bajerovce, Poloma, Šenviz

Počet veriacich: 1227

Reč: slov.

Adm.: Karol Csicseri

 

Archidekanát zemplínsky. Archidiakon: —

 

Dekanát humenský. Dekan Valentín Bélafi.

 

1. Dlhé n. Cirokou.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: Kamenica, Modra, Valaškovce

Počet veriacich: 2641

Reč: slov.

Farár: Štefan Filly

 

2. Humenné.

 

Okres: Humenné

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Alexander com. Andrássy

Filiálky: Brestov, Hažin, Jasenov, Kochanovce, Kudlovce, Lackovce

Počet veriacich: 3785

Reč: slov.

Farár: Valentín Bélafi

 

3. Lieskovec.

 

Okres: Humenné

Pošta: Humenné

Železnica: Humenné

Patrón: —

Filiálky: Hudcovce, Myslina, Topoľovka, Závadka

Počet veriacich: 1263

Adm.: František Paskovič

 

4. Ľubiša.

 

Okres: Humenné

Pošta: Udavské

Železnica: Udavské

Patrón: —

Filiálky: Dedačov, Hankovce, KoŠkovce, Nižné Ladičkovce, Vyšné Ladičkovce

Počet veriacich: 1534

Reč: slov.

Adm.: Anton Székely

 

5.Ohradzany.

 

Okres: Humenné

Pošta: v mieste

Železnica: Humenné

Patrón: —

Filiálky: Baškovce, Grušovce, Karná, Slovenská Volová, Sopkovce

Počet veriacich: 1943

Reč: slov.

Adm.: Ján Bottka

 

6. Papín.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Železnica: Udavské

Patrón: Rudolf Rottermann a Michal Baich

Filiálky: Čukalovce, Hostovice, Humeniansky Rokytov, Nechvál-Poľanka, Nižná Jablonka, Nižná Zbojna, Oľšinkov, Parihuzovce, Telepovce, Vyšná Jablonka, Vyšná Zbojna, Zbudský Rokytov, Zubné.

Počet veriacich: 971

Reč: slov.

Adm.: Ján Rusňák

 

7. Ptičie.

 

Okres: Humenné

Pošta: Humenné

Železnica: Humenné

Patrón: Gejza Gr. Andrássy

Filiálky: Chlumec, Kamienka, Porúbka

Počet veriacich: 1162

Reč: slov.

Adm.: Michal Rovňák

 

8. Snina.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Zemplínske drevárske družstvo

Filiálky: Brezovec, Cirocká Belá, Dara, Dúbrava, Hrabková, Inovce, Jalová, Jozefove Hámry, Kalná, Rostoka, Klenová, Kolbásov, Kolonica, Krivé, Ladomírov, Michalov, Novosedlica, Ostružnica, Pichne, Pčoliné, Príslop, Roztoka, Runina, Ruské, Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec, Stakčin, Šmigovec, Topoľa Ubľa, Smolník, Volová, Zvala

Počet veriacich: 4673

Reč: slov.

Adm.: Martin Ondriaš

Kaplán: Jozef Fialka

 

9. Strážske.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Ladislav Szécheny

Filiálky: Brekov, Nacina Ves,

Pusté Čemerné, Voľa

Počet veriacich: 1813

Reč: slov.

Adm.: Jozef Lukáč

 

10. Udavské.

 

Okres: Humenné

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Anna Palayová r. Szirmay

Filiálka: Veľopolie

Počet veriacich: 998

Reč: slov.

Farár: Dr. Štefan Hések

 

11. Vyšný Hrušov.

 

Okres: Humenné

Pošta: Udavské

Železnica: Udavské

Patrón: —

Filiálky: Adidovce, Maškovce, Rovné

Počet veriacich: 800

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Fagulya

 

12. Zbudské Dlhé.

 

Okres: Humenné

Pošta: Koškovce

Železnica: Koškovce

Patrón: Julius gr. Dessewffy

Filiálky: Brestov, Jabloň, Krivé, Nižnia Radvaň, VyŠnia Radvaň, Voliča, Zbudská Belá, Zbudské Hrabovce

Počet veriacich: 1281

Reč: slov.

Adm.: Tomáš Pasztor

 

13. Medzilaborce.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: Borov, Čabalovce, Čertižné, Habura, Kalinov, Krásny Brod, Nagov, Miková, Nižnie Čabiny, Malá Poľana, Palota, Rokytovce, Roškovce, Sukov, Világy, Vydraň, Výrava, Vyšné Čabiny

Počet veriacich: 262

Reč: slov.

Farár: —

 

Dekanát ostrovský. Dekan Ján Hamrák.

 

1. Boťany.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: Bél

Železnica: Bél

Patrón: —

Filiálky: Agcsemyó Bačka, Kapoňa

Počet veriacich: 905

Reč: maď.

Adm.: Ján Gaspárik

 

2. Streda n. Bodrokom.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: —

Filiálky: Bodroksek, Borša, Seleška, Slov. Nové Mesto

Počet veriacich: 1300

Reč: maď. a slov.

Farár: Štefan Albrecht

 

3. Boľ.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: v mieste

Železnica: Perbeník

Patrón: —

Filiálky: Solnička, Véke

Počet veriacich: 1199

Reč: maď.

Adm.: Ján Hamrák

 

4. Kráľovský Chlumec.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: v mieste

Železnica: Perbeník

Patrón: Rád premonštrátov, Jasov

Filiálky: Bodrogsenteš, Malý Gýreš, Veľký Gýreš

Počet veriacich: 1235

Reč: maď.

Adm.: Lad. Mártoncsik

 

5. Leles.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: v mieste

Železnica: Perbeník

Filiálka: Bodrogmezô

Počet veriacich: 1150

Patrón: Rád premonštrátov, Jasov

Reč: maď.

Farár: Julius Kende

 

6. Rad.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: Somotor

Železnica: Somotor

Patrón: —

Filiálky: Bodrog sv. Maria, Bodrogvéč, Kišujlak, Pálfólde, Sinier

Počet veriacich: 869

Reč: maď.

Farár: Vojtech Petrik

 

7. Veľký Kevešd.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: Somotor

Železnica: Somotor

Patrón: —

Filiálky: Malý Kevešd, Orór, Somotor

Počet veriacich: 517

Reč: maď.

Farár: Hadrian Dienes

 

8. Veľký Tarkan.

 

Okres: Chlumec Kráľ.

Pošta: Bél

Železnica: Bél

Patrón: Jozef Mailath, Malý Tarkaň, Perbeník 

Filiálky: Bél, Malá Dobrá,

Počet veriacich: 1710

Reč: maď.

Adm.: Alex Szmrečány

 

Dekanát Michalovce. Dekan Ľudovít Krištof.

 

1. Budkovce.

 

Okres: Michalovce

Pošta: Budkovce

Patrón: Rudolf Serény

Filiálky: Denešovce, Dúbravka

Počet veriacich: 1583

Reč: slov.

Adm.: Dezider Schrnidt

 

2. Kopčany.

 

Okres: Michalovce

Pošta: Malčice

Železnica: Bánovce n. Ondavou

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Drahňov, Malé Raškovce, Oborín, Slavkovce, Veľké Raškovce

Počet veriacich: 814

Reč: maď. a slov.

Adm.: Koloman Onderko

 

3. Malčice.

 

Okres: Michalovce

Pošta: v mieste

Železnica: Bánovce n. Ondavou

Patrón: Náboženský fond Piliálky: Falkušovce, Kačanov, Kucany, Markovce, Petrikovce

Počet veriacich: 1596

Reč: slov.

Adm.: Ľudovít Tomčák

 

4. Michalovce.

 

Okres: Michalovce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Alexander Stáray

Filiálky: Krásnovce, Lastomír, Močarany, Petrovce, Topoľany, Strajňany

Počet veriacich: 4834

Reč: slov. a maď.

Farár: Dr. Alojz Ottó

Kaplán: Štefan Feťko

 

5. Nižný Hrušov.

 

Okres: Michalovce

Pošta: Rakovec n. Ondavou

Železnica: Bánovce n. Ondavou

Patrón: —

Filiálky: Kladzany, Kolčové Dlhé, Kičin, Lesné, Nižný Hrabovec, Poša, Rakovec n. Ondavou, Suché

Počet veriacich: 2073

Reč: slov.

Farár: Eduard Sedlák

 

6. Staré.

 

Okres: Michalovce

Pošta: v mieste

Železnica: Strážske

Patrón: Miestny komposesorát

Filiálky: Krivošťany, Oreské

Počet veriacich: 1268

Reč: slov.

Farár: Leonard Szkurkay

Kaplán: Michal Ruska

 

7. Trhovište.

Okres: Michalovce

Pošta: Bánovce n. Ondavou

Železnica: Bánovce n. Ondavou

Patrón: Gejza com. Andrássy

Filiálky: Bánovce n. Ondavou, Bracovce, Horjovce, Ložín, Murovjany, Pozdišovce, Tušická Nová Ves

Počet veriacich: 2809

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Krištof

Kaplán: Ladislav Deák

 

8. Žbince.

 

Okres: Michalovce

Pošta: Hatalov

Železnica: Bánovce nad Ondavou

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Fišar, Hatalov, Šamudovce

Počet veriacich: 967

Reč: slov.

Adm.: —

 

Dekanát Sečovce. Dekan Michal Gergely.

 

1. Baranč.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Ujlak pri Trebišove

Železnica: Veľaty

Patrón: —

Filiálky: Bodzašujlak, Gerčeľ, Kožuchov, Kista, Klečenov

Počet veriacich: 885

Reč: slov. a maď.

Farár: Valér Czifrák

 

2. Garaň.

 

Okres: Sečovce

Pošta: Ujlak pri Trebišove

Železnica: Úpor

Patrón: —

Počet veriacich: 501

Reč: slov.

Farár: Jozef Juhász

 

3. Cejkov.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Ujlak pri Trebišove

Železnica: Slovenské Nové Mesto

Patrón: —

Filiálky: Černahov, Jastrabie, Kašov, Ladmovce, Malá Bara

Počet veriacich: 1383

Reč: slov., maď.

Farár: Juraj Inczinger

 

4. Imreg.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Ujlak pri Trebišove

Železnica: Upor

Patrón: —

Filiálka: Sirnek

Počet veriacich: 236

Reč: maď.

Adm.: Ernest Tindira

 

5. Lastovce.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Legiňa-Michalany

Železnica: Legiňa-Michalany

Patrón; —

Filiálky: Dolné Michalany Veľaty

Farár: Michal Vinczey

 

6. Parchoviany.

 

Okres: Trebišov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Gejza Andrássy

Filiálky: Božčice, Dvorianky, Kraviany, Sečovská Poľanka, Stankovce

Počet veriacich: 2582

Reč: slov.

Farár: Adalbert Derfinyák

Kaplán: Michal Duľa

 

7. Plechotice.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Upor

Železnica: Upor

Patrón: —

Filiálky: Čelovce, Egreš, Malý Ruskov, Veľký Ruskov

Počet veriacich: 929

Reč: slov.

Farár: Michal Gergely

 

8. Sačurov.

 

Okres: Vranov

Pošta: v mieste

Železnica: Vranov

Patrón: Komposesorát miestny

Filiálky: Banské, Čabovce, Dávidov, Kamenná Poruba, Kolčové Dlhé

Počet veriacich: 974

Reč: slov.

Adm.: Julius Scheftsik

 

9. Sečovce.

 

Okres: Trebišov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Br. Alžbeta Waldbott

Filiálky: Bačkov, Dargov, Hriadky, Kahanovce, Trnavka, Višňov

Počet veriacich: 2474

Reč: slov., maď.

Farár: Ľudovít Rydarovský

 

10. Silváš.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Kuzmice

Železnica: Kuzmice

Patrón: Komposesorát miestny

Filiálky: Kalša, Kuzmice

Počet veriacich: 1068

Reč: slov.

Adm.: Vojtech Sedlák

 

11. Trebišov.

 

Okres: Trebišov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Julius com. Andrássy

Filiálky: Hardište, Meglišov, Vojčice

Počet veriacich: 3476

Reč: slov., maď.

Farár: Jozef Lenz

Kaplán: Ján Harčár

 

12. Uhorský Žipov.

 

Okres: Trebišov

Pošta: v mieste

Železnica: Upor

Patrón: —

Filiálky: Stanča, Upor

Počet veriacich: 801

Reč: slov., maď.

Adm.: Rudolf Čupák

 

13. Vechec.

 

Okres: Vranov

Pošta: v mieste

Železnica: Vranov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Jusková Voľa, Vranovské Čemerné

Počet veriacich: 1218

Reč: slov.

Adm.: Ján Tuleja

 

14. Veľký Kazimír.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Legiňa-Michaľany

Železnica: Legiňa-Michaľany

Filiálky: Byšta, Čergov, Kolbása, Legiňa, Malá Toroňa, Veľká Toroňa

Počet veriacich: 1207

Reč: slov. a maď.

Adm.: Peter Kunder

 

15. Veľké Ozorovce.

 

Okres: Trebišov

Pošta: Sečovce

Železnica: Sečovce

Patrón: —

Filiálky: Křižoviany, Malé Ozorovce, Zbehňov

Počet veriacich: 1287

Reč: slov.

Farár: —

 

Dekanát Stropkov. Dekan Adam Repássy.

 

1. Hrubov.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Nižná Radvaň

Železnica Vyšná Radvaň

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Nižná Oľka, Pakostov, Petrovce, Ruská Kajňa, Vyšná Oľka

Počet veriacich: 567

Reč: slov.

Adm.: Štefan Capák

 

2. Jankovce.

 

Okres: Humenné

Pošta: Ohradzany

Železnica: Humenné

Filiálky: Černina, Ďapalovce, Girovce, Košarovce, Luka-čovce, Nižná Sitnica, Piskorovce, Prituľany, Rafajovce, Rohožník, Vyšná Sitnica

Počet veriacich: 1565

Reč: slov.

Adm.: Anton Hudák

 

3. Matiašovce.

 

Okres: Vranov

Pošta: Tovarné

Železnica: Humenné

Filiálky: Beňkovce, Podčičva, Štefanovce, Tovarné, Tovarňanská Poľanka

Počet veriacich: 1368

Reč: slov.

Adm.: Štefan Thain

 

4. Miehalok.

 

Okres: Vranov

Pošta: Slovenský Žipov

Železnica: Vranov

Patrón: —

Filiálka: Merník

Počet veriacich: 460

Reč: slov. a nem.

Adm.: Štefan Lipták

 

5. Skrabské.

 

Okres: Vranov

Pošta: Slovenský Žipov

Železnica: Vranov

Patrón: —

Filiálky: Petkovce, Remeniny

Počet veriacich: 1401

Reč: slov.

Adm.: —

 

6. Soľ.

 

Okres: Vranov

Pošta: v mieste

Železnica: Vranov

Patrón: —

Filiálky: Čeklov, Hlinné Jastrabice, Komariany, Rudlov, Zamutov

Počet veriacich: 1401

Reč: slov.

Farár: Ján Madár

 

7. Stropkov.

Okres: Stropkov

Pošta: v mieste

Železnica: Medzilaborce

Patrón: Nást. Zigm. Pethó

Filiálky: Bokša, Breznička, Brusnica, Bystrá, Gribov, Havaj, Hoča, Jakubovce, Krušinec, Makovce, Malá Driečna, Malé Staškovce, Miroľa, Potočky, Pravrovce, Pucak, Repejov, Ruská Poruba, Ruská Voľa, Soľník, Suchá, šarišské Bukovce, Varechovce, Veľká Breznica, Veľká Driečnica, Veľké Stažkovce, Veľkrop, Vojtovce, Vyškovce, Vyšná Olsava, Závada, Zemplinské Bukovce

Počet veriacich: 2066

Reč: slov.

Adm.: František Inczinger

 

8. Turiany.

 

Okres: Vranov

Pošta: Kelča

Železnica: Vranov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bžany, Hrabovec, Lomné, Miňovce, Mrázovce, Nižná Oľšava, Petejovce, Ruský Kručov, Tokajík

Počet veriacich: 504

Reč: slov.

Farár: —

 

9. Dobrá n. Ondavou.

 

Okres: Vranov

Pošta: v mieste

Železnica: Vranov

Patrón: Anastazia com. Szécheny com. Zichy

Filiálky: Detrik, Kvakovce, Ruský Kazimír, Slovenská Kajňa, Trepec, Valkov

Počet veriacich: 1225

Reč: slov.

Farár: Adam Hudák

 

10. Voľká Domaša.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Kelča

Železnica: Vranov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Giglovce, Holčíkovce, Kelča

Počet veriacich: 975

Reč: slov.

Adm.: Alex. Kazimír

 

11. Vranov.

 

Okres: Vranov

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Čičava, Hencovce, Kručov, Majerovce, Sedliská, Vranovské Dlhé

Počet veriacich: 2357

Reč: slov., maď.

Adm.: Adam Repássy

Kaplán: Štefan Benkó

 

12. Žalobín.

 

Okres: Vranov

Pošta: Tovarné

Železnica: Vranov

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Jesenovce, Malá Domáša

Počet veriacich: 988

Reč: slov.

Adm.: Bartolomej Benkó

 

 

 

 

BISKUPSTVO: NITRA

 

Dejiny nitrianskeho biskupstva.

 

Nitra sa môže pochlúbiť jedinečnou slávou, že knieža Pribina už pred 1100 rokmi vystavil tam na hrade svojom chrám, prvý to kresťanský kostol na našich krajoch vôbec. To znamená, že už od pradávna bola Nitra strediskom cirkevného života zvlášť v časoch, keď sa tu po prvý raz hlásalo Evangelium Kristovo. Avšak formálny dotačný list biskupstva nitrianskeho vystavil iba sv. Ladislav, kráľ uhorský, a jeho nástupca kráľ Koloman vymenoval prvého biskupa nitrianskeho v osobe Gerváza. Neskôr k pôvodnému kostolu sv. Emeráma pristavili druhý chrám sv. Andreja a Benedikta. Kráľovia z rodu Arpadovského sa pomaly postarali o to, aby biskupstvo bolo náležíte dotované.

 

Biskupský hrad mnoho musel trpieť hneď od počiatku. Vojsko Otakara, kráľa Českého vyplienilo hrad a podpálilo aj kostol s biskupskou rezidenciou. Neskôr Matúš Čák sa dostal do hádky s biskupom, ktorému všetko vyrabovalo a zničilo Čákovo vojsko. Nie lepšie sa chovali roku 1431 Prokopovi husiti, ktorí ešte aj roku 1465 znepokojovali obyvateľstvo. Čoskoro zas kráľ Matyáš od Poliakov musel oslobodiť Nitru r. 1472. Po bitke u Moháča sa správa biskupstva dostala do nepovolaných rúk a sotva sa veci daly do poriadku, zas Bocskay dal biskupa a kapitulu vyrabovať. Za utrpené škody daroval kráľ kapitule opátstvo Ludanice.

 

Na začiatku XVIII. storočia biskup Erdody obnovil biskupský hrad a chrám, taktiež vystavil dnešný palác biskupský. Biskup Roskoványi zas r. 1877 obnovil veľký seminár, založený biskupom Mattyasovským, taktiež vystavil malý seminár z fundácie biskupa Palugyaiho.

 

Jako každá diecéza, tak aj nitrianska mnoho trpela v časoch reformácie. Biskup František Forgách však znamenal silný odpor proti reformácii. On to bol, pod ktorého vedením chýrny Peter Pazman ešte jako jezuita začal svoje horlivé účinkovanie. R. 1645 sa usadili jezuiti aj v Trenčíne, a odtiaľ rozprúdili svoju protireformačnú činnosť. Popri jezuitoch účinkovali aj františkáni. Trenčianske jezuitské kolégium neskôr prevzali piaristi, ktorých Mattyasovsky r. 1702 povolal aj do Nitry. Výhodou nitrianskeho biskupstva je, že je jednej reči slovenskej, čo znamená veľké uľahčenie vo správe biskupstva.

 

Dejiny nitrianskej kapituly

 

veľmi úzko súvisia s osudami samého biskupstva. Jestvuje od samého počiatku biskupstva. Na začiatku počet kanonikov bol 12, od XVII. storočia bývalo v Nitre 9 kanonikov, ostatní traja mimo Nitry. Títo vonkajší sa menovali od r. 1730 titulárnymi kanonikmi a ich počet vzrástol na 6. Roku 1780 bola kreovaná veľprepozitúra, takže dnes počet skutočných kanonikov je desať. Kapitula bola spolu hodnoverným miestom, locus credibilis.

 

Ordinárius:

 

J. E. Dr. KAROL KMEŤKO, biskup nitriansky, narodil sa 12. XII. r. 1875 v Dolných Držkovciach (okres Bánovce n. Bebravou). Gymnáziálne štúdia konal v Nitre, bohoslovecké v Pešti. 2. VII. r. 1899 bol vysvätený za kňaza. R. 1906 promovaný je za doktora bohoslovia. R. 1910 stal sa farárom v Tepličke n. Váhom. 16. XII. 1920 vymenovaný za biskupa a 13. II. 1921 vysvätený.

 

Generálny vikár:

 

Dr. Anton Bartoššík, pápežský prelát.

 

Členovia kapituly:

 

Štefan Kondor, veľprepošt; Dr. Anton Bartoššík, lector; Dr. Ľudevít Franciscy, cantor; Jozef Turček, custos; Dr. Jozef Buday, archidiakon katedrálny; Dr. Michal Beňo, archidiakon trenčiansky; Andrej Cvinček, archidiakon žilinský; Dr. Andrej Škrábik, archidiakon hradňanský; Dr. Eduard Nécsey, can. magister senior; Can. magister iunior: uprázdnené.

 

Biskupská kancelária a funkcionári:

 

Kancelár: uprázdnené; Dr. Eduard Nécsey, tajomník; Jozef Žatko, biskupský ceremoniár a aktuár; Dr. Ján Baltay, diecézny pravotár.

 

Ústredný hlavný cirk. škôldozorca:

 

Msgr. František Fillkorn, rektor malého semenišŕa.

 

Profesorský sbor seminára:

 

Rektor: Dr. Michal Beňo. Profesori: Dr. Andrej Škrábik, Dr. Eduard Nécsey, Msgr. Leo Schmidt, Dr. Eugen Filkorn, Dr. Karol Durček, Msgr. Rudolf Formánek.

 

Kňazi penzionovaní:

 

Vojtech Keletsényi, Jozef Bossányi, Gejza Kardoss, Ignác Mendel, Karol Civáň, Jozef Hatala, Dr. Ladislav Mihalovič, Karol Kardoss, Martin Števula, Karol Imlauf, Imrich Karsay, Andrej Buček-Šujanský, Andrej Majer.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

 

Pavel Dubík, profesor náboženstva v Žiline; Jozef Gálik, kurát nemocnice v Trenčíne; Jozef Hamaj, riaditeľ a profesor nábož. v Trenčíne; Štefan Pecár, katecheta v Trenčíne; Dr. Albert Stránsky, profesor náboženstva v Žiline; Michal Boleček, spirituál mal. seminára a riaditeľ v Nitre; František Nemec, prefekt seminára a katechéta v Nitre.

 

Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:

 

Jozef Aranyossy, duch. správca Krížových Sestier v Biskupiciach pri Bratislave; Dr. Štefan Bezák, profesor náboženstva v Bratislave; Dr. Eugen Filkorn, riaditeľ Svoradova v Bratislave; Dr. Štefan Hatala, min. radca v Prahe; Dr. Juraj Hodál, profesor náboženstva v Bratislave; Msgr. Ján Postényi, správca Spolku Sv. Vojtecha v Trnave; Ladislav Richter, profesor náboženstva v Užhorode; Augustín Solárik, voj. kurát v Prahe.

 

Počet teologov:

 

Na V. ročníku 3, na IV. ročníku 14, na III. ročníku 21, na II. ročníku 15, na I. ročníku 16; spolu 69.

 

A. Archidiakonát Katedrálny. Archidiakon Dr. Jozef Buday, kanonik.

 

Dekanát Nitra. Dekan —

 

1. Drážovce.

 

Okres: Nitra

Pošta: Nitra

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1788

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Zobor, Dobrotka

Počet veriacich: 1588

Reč: slov.

Farár: Jozef Beness

 

2. Hrnčiarovce.

 

Okres: Nitra

Pošta: Nitra

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1807

Patrón: Ostrihomská kapitula

Filiálky: Dolná Malánta, Horná Malánta, Sólyomhegy

Počet veriacich: 1399

Reč: slov. a maď.

Adm.: P. Jakub Vavrek, O. F. M. guardian nitriansky

 

3. Koleňany.

 

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Dýmeš

Fara: od roku 1737 F

iliálky: Štitáry, Baráčke, Bémajer

Počet veriacich: 1440

Reč: slov. a maď.

Farár: Ján Patrik

 

1. Nitra, dolnomestská fara.

 

Okres: Nitra

Pošta: Nitra

Železnica: Nitra

Fara: jestvuje od pradávna, rok

založenia neznámy

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Molnos, Kynek, Kajsa, Tekenóš

Počet veriacich: 12.722

Reč: slov., maď., nem. Farár: Koloman Szmida Kaplán I.: Rudolf Lednický Kaplán II.: František Scbottert

 

2. Nitra, hornomestská fara.

 

Okres: Nitra

Pošta: Nitra

Železnica: Nitra

 Fara: od roku 1787

Patrón: —

Filiálky: Malé Janikovce, Selencov Potok, Mikovské, Tormoš

Počet veriacich: 5672

Reč: slov., maď., nem.

Adm.: P. Jakub Vavrek, O. S.F.

guardian Kaplán I.: P. Bruno Revay Kaplán II.: —

 

3. Pogranice.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Nitra

Fara: asi od roku 1075

Patrón: Helena Sedlár

Filiálky: Dol. Obdokovce, Ägoštonhalma, Gesť, Roggeház

Počet veriacich: 2270

Reč: maď.

Adm.: Julius Strucka

 

4. Žirany.

 

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Dýmeš

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1788

Patrón: biskup nitriansky

Filiálka: Latka

Počet veriacich: 1110

Reč: maď.

Admin: Augustín Ploig, farár salakúzsky

 

Dekanát Moíenok. Dekan Eleutér Cseffalvay.

 

1. Berenč.

 

Okres: Nitra

Pošta: Ivánka pri Nitre

Železnica: v mieste

Fara: 1711

Patrón: Kapitula nitrianska

Filiálka: Veľká Ves

Počet veriacich: 1654

Reč: maď.

Farár: Anton Beúuíka

 

2. Cabaj—Čápor.

 

Okres: Nitra

Pošta: Cabaj

Železnica: Nitra

Patrón: biskup nitriansky

Fara: od roku 1787

Filiálky: Hrušťova, Veľká Dolina, Malá Dolina, Peškodál, Fyzeš, Bagár, Chrček, Nový Pereš, Horný Pereš, Prostredný Pereš, Birócy Pereš

Počet veriacich: 3048

Reč: slov.

Farár: Rudolf Czeizel

 

3. Dolné Krškany.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Horné Krškany, Sikár, Cirmán, Moďoroš, Jánošová Studňa

Počet veriacich: 1962

Reč: slov.

Adm.: Jozef Zentay

 

4. Ivanka.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1737

Patrón: biskup nitriansky

Filiálka: Gergeľova

Počet veriacich: 1569

Reč: slov., maď. Farár: Eleutér Cseffalvay

 

5. Ireg.

 

Okres: Nitra

Pošta: Ujlak

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1708

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Fabianska Dolina,

Dvor Košov

Počet veriacich: 1490

Reč: slov.

Farár: Jan Šinončic

 

6. Močenok.

 

Okres: Šaľa n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Šala n. Váhom

Fara: od roku 1673

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Királyi, Dvory: Garázda, Lapoš, Sik, Gátórház, Vysoké Hrušky, Malá Medza, Vlková Dolina, Laciház, Čeh majer

Reč: slov. maď.  

Farár: Julius Ludvigh

Počet veriacich: 5908 

Kaplán: Koloman Juszka

 

KOSTOLY Z BISKUPSTVA NITRIANSKEHO: 1. Žilina. 2. Biskupský kostol v Nitre. 3. Dubodiel. 4. Moravské Lieskové. 5. Trenčín. 6. Vnútro kostola v Bohuslaviciach. 7. Teplička.

 

Dekanát Kovarce. Dekan Jozef Mittuch.

 

1. Horné Lefantovce.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Lovásovce

Fara: od roku 1217

Patrón: Leopold Edelsheim-Gyulay

Filiálky: Dol. Lefantovce

Počet veriacich: 1330

Reč: slov.

Farár: Jozef Mittuch

 

2. Nitrianska Streda.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Topoľčany

 Fara: od roku 1821

Patrón: —

Filiálka: Čeladince

Počet veriacich: 297

Reč: slov.

Farár: Koloman Hamar

 

3. Kovarce.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Ľudanice

Fara: v XVI. stor. už jestvovala

Patrón: Gr. Henrik Apponyi

Filiálky: Podlužany

Počet veriacich: 1316

Reč: slov.

Farár: Dr. Štefan Cserenyey Kaplán: —

 

4. Oponice.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Lovásovce

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Súlovce

Počet veriacich: 1465

Reč: slov.

Farár: Štefan Szôllosy

 

5. Salakúz.

 

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Lovásovce

Fara: od roku 1670

Patrón: rodiny: Kochanovský,

Katscher a Fuchs

Filiálky: Bádice, Mehynce

Počet veriacich: 1411

Reč: slov., maď. Farár: Augustín Ploig

 

6. Selčany.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Topoľčany

Fara: r. 1386 už jestvovala

Patrón: knieža Livius Odescalchi

Filiálka: Hubertova Studňa Počet veriacich: 1898

Reč: slov.

Adm.: Koloman Hamar, farár nitr. stredanský

 

Dekanát Skatany. Dekan Aloiz Fiebig.

 

1. Bošany.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: r. 1100 už jestvovala

Patrón: Firma Adolf Schmitt a spol. Maria Rudnay (dedič. L. Haupt-Stummer)

Filiálky: Baštin, Krnča, Práznovce, Horňany

Počet veriacich: 3156

Reč: slov.

Farár: Teodor Quapil Kaplán: Ján Farkaš

 

2. Chynorany.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1640

Patrón: apošt. administrátor

trnavský

Filiálky: —

Počet veriacich: 2799

Reč: slov.

Farár: Ignác Wohland

 

3. Klátova Nová Ves.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Bošany

Fara: 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Jánová Nová Ves

Počet veriacich: 1572

Reč: slov.

Farár: Alexander Rus

 

4. Klíž Hradište.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Bošany

Fara: r. 1332 už jestvovala

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Klíž, Ježková Nová Ves

Počet veriacich: 1821

Reč: slov.

Farár: Jozef Oravetz

 

5. Žabokreky n. Nitrou.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XII. stor. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 917

Reč: slov.

Farár: Július Riszner

 

6. Skačany.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: Veľké Bielice

Železnica: Veľké Bielice

 Fara: v XIII. st. už jestvovala

Patrón: Kapitula nitrianska

Filiálky: Hradište, Navojovce

Počet veriacich: 2246

Reč: slov.

Farár: Alojz Fiebig Kaplán: Štefan Chmela

 

7. Krásno n. Nitrou.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: Bošany

Železnica: Bošany

Fara: v XIV. stor. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Broďany, Nedanovce, Turčanky

Počet veriacich: 2036 Farár: Jozef Pokorný Kaplán: —

 

8. Veľké Bielice.

 

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XIV. stor. už jestvovala

Patrón: —

Filiálka: Malé Bielice

Počet veriacich: 1204

Reč: slov. Farár: Štefan Paška

 

B. Archidiakonát trenčiansky. Archidiakon Dr. Michal Beňo.

 

Dekanát Trením predvázsky. Dekan Anton Czeizel.

 

1. Beckov.

 

Okres: Nové Mesto n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XVI. stor. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Bodovka-Krivosúd, Kálnica, Rakoluby

Počet veriacich: 1327

Reč: slov.

Farár: Anton Czeizel Kaplán: —

 

2. Omšenie.

 

Okres: Trenčín

Pošta: Trenčianske Teplice

Železnica: Tr. Teplá

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Dolná Poruba, Baračka

Počet veriacich: 2574

Reč: slov.

Farár: Julius Rektory

 

3. Opatová n. Váhom.

 

Okres: Trenčín

Pošta: V. Kubra

Železnica: v mieste

Fara: od r. 1789

Patrón: Študijná základina

Filiálka: Veľká Kubra

Počet veriacich: 1916

Reč: slov. Farár: Jozef Pietrik

 

4. Selec.

 

Okres: Trenčín

Pošta: Sedličná

Železnica: Turná pri Trenčíne

Fara: r. 1507 už jestvovala

Filiálka: Veľké Stankovce

Počet veriacich: 1106

Reč: slov.

Adm.: Ondrej Sólymos

 

5. Soblahov.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Mníchová Lehota, Kubrica, Hámry

Počet veriacich: 2392

Reč: slov. Adm.: Matej Zboja

 

6. Trenčianska Teplá.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: r. 1675 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Dobrá, Trenč. Teplice

Počet veriacich: 5460

Reč: slov., maď. a nem. Farár: Rehor Smieško

Kaplán: Andrej Hrabovec

 

7. Trenčín.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: mesto Trenčín

Filiálky: Biskupice, Nozdrokovce

Počet veriacich: 9767

Reč: slov., maď. a nem. Farár: Rudolf Misz Kaplán: Msgre Andrej Marsina

 

8. Turná pri Trenčíne.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: pred r. 1588 už jestvovala

Filiálky: Bela, Sedličná, Malé Stankovce, Rozvadze, Veľké Bierovce, Opatovce

Počet veriacich: 2443

Reč: slov.

Patrón: Spoločnosť teplanskej továrne

Adm.: Justín Vršánsky Kaplán: —

 

9. Váhnovejsa.

 

Okres: Nové Mesto n. Váhom

Pošta: Kočovce

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: od roku 1786

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Kočovce, Vieska

Počet veriacich: 1468

Reč: slov.

Adm.: Ferdinand Frantsik

 

Dekanát Trenčín zavažský. Dekan Štefan Bučko.

 

1. Bošáca.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Bohuslavice

Fara: asi od roku 1500

Patrón: —

Filiálky: Bohuslavice, Haluzice, Zemanské Podhradie, Štvrtok n. Váhom

Počet veriacich: 3763

Reč: slov.

Farár: Augustín Feitscher

Kaplán: Jozef Cibuľa

 

2. Dolná Súča.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Istebník

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: Gr. Adelh. Kulmer

Filiálka: Hrabovka

Počet veriacich: 2120

Reč: slov.

Adm.: Pavel Kollár

Kaplán: —

 

3. Drietoma.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Istebník

Fara: asi od roku 1525

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Kostolná. D. Zarječ, Malá Chocholná, Veľká Chocholná

Počet veriacich: 2626

Reč: slov.

Farár: Rudolf Oravský

Kaplán: —

 

4. Horná Súča.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Trenčín-Istebník

Fara: od roku 1781

Patrón: Gr. Adelh. Kulmer

Filiálky: Horná a Dolná Závrska, Vlčí Vrch, Trnava, Krásny Dub, Dolinka, Dúbrava, Repáci

Počet veriacich: 3616

Reč: slov.

Farár: František Rybárik

 

5. Kochanovce.

 

Okres: Trenčín

Pošta: Melčice

Železnica: Melčice

Fara: od roku 1499

Patrón: —

Filiálky: Velčice, Adamovce, Zem. Liesková, Melčice, Ivanovce

Počet veriacich: 1179

Reč: slov.

Adm.: Pavel Chilko

 

6. Moravské Lieskové.

 

Okres: Nové Mesto n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: asi od r. 1536

Patrón: —

Filiálka: Dolné Srnie

Počet veriacich: 2209

Reč: slov.

Farár: Jozef Kianička

 

7. Orechov.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Istebník

Fara: od roku 1781

Patrón: Gr. Adelh. Kulmer

Filiálky: Horné Orechové, Hanzliková, Istebník, Rybáry, Veľké Záblatie, Malé Záblatie, Zamarovce, Zlatovce, Žabinec

Počet veriacich: 3125

Reč: slov.

Farár: Štefan Bučko

 

8. Skala.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Istebník

Fara: r. 1224 už jestvovala

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Skala Nová Ves, Ujezdo

Počet veriacich: 728

Reč: slov.

Farár: Jozef Púchovský

 

Dekanát Ilava. Dekan Jozef Beňák.

 

1. Dubnica n. Váhom.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón:

Filiálky: Lieskovec, Veľký Kolačín, Malý Kolačín

Počet veriacich: 3207

Reč: slov., nem. a maď.

Farár: Jozef Beňák

Kaplán: Augustín Turček

 

2. Horná Poruba.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: Ilava

Fara: od roku 1830

Patrón: —

Filiálky: Malé Podhradie Košecké, Kopec

Počet veriacich: 1581

Reč: slov.

Farár: Sylvester Hančinský

 

3. Ilava.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: J. Staňák a spol.

Filiálky: Iljavka, Klobušice, Prejta

Počet veriacich: 2897

Reč: slov., maď. a nem.

Adm.: Štefan Bebják

Kaplán: —

 

4. Košeca.

 

Okres: Ilava

Pošta: Ilava

Železnica: Ilava

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Ladce, Veľké Podhradie, Tunežice, Nozdrovice

Počet veriacich: 4078

Reč: slov.

Farár: Dr. Šimon Gallo

Kaplán: —

 

5. Zliechov.

 

Okres: Ilava

Pošta: Ilava

Železnica: Ilava

 Fara: asi z roku 1608

Patrón: Študijná základina

Filiálky: Košecké Rovné, Gápel, Stredná

Počet veriacich: 2764

Reč: slov.

Adm.: Karol Záškvara, admin. mojtinský

 

Dekanát Pruské. Dekan Jozef Kološ.

 

1. Bolešov.

 

Okres: Puchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: r. 1381 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Kamenčany, Pominovce, Podhorie, Slávnica, Piechov, Sedmerovce

Počet veriacich: 2320

Reč: slov.

Adm.: Ján Mihályfy

Kaplán: Emil Januš

 

2. Červenkameň.

 

Okres: Puchov n. Váhom

Pošta: Pruské

Železnica: Pruské

Fara: od r. 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Zapechová, Nebrova, Trokanova

Počet veriacich: 1160

Reč: slov.

Farár: Štefan Herodek

 

3. Horné Srnie.

 

Okres: Trenčín

Pošta: Nemšová

Železnica: zastávka v mieste

Fara: od roku 1863

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Rajkovce, Čakanovce

Počet veriacich: 1320

Reč: slov.

Farár: Cyril Žembery

 

4. Lednica.

 

Okres: Puchov n. Váhom

Pošta: Lednické Rovné

Železnica: Lednické Rovné

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: Jozef Schreiber nást.

Filiálky: Lednická Lehota, Horná Breznica, Kvášov, Močary, Hlovovec

Počet veriacich: 2363

Reč: slov.

Farár: Štefan Mičko

Kaplán: —

 

5. Lednické Rovné.

 

Okres: Puchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1789

Patrón: náboženská základina

Filiálky: Dolná Breznica, Horenice, Hôrka, Medné

Počet veriacich: 2610

Reč: slov., nem.

Farár: Jozef Kološ

 

6. Nemšová.

 

Okres: Trenčín

Pošta: v mieste

Železnica: Nemšová

Fara: v XIII. storočí už jestvovala

Patrón: Dr. Emil Schlesinger

Filiálky: Borčice, Kľúčov, Liborča, Dvorec, Závada

Počet veriacich: 3070

Reč: slov.

Farár: Žigmund Martišš

Kaplán: —

 

7. Pruské.

 

Okres: Púchov n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Pruské

Fara: 1221

Patrón: Dunajská Banka úč. spol., Bratislava

Filiálky: Bohunice, Dúlov, Nová Ves, Horovce, Krivoklát, Vršatské Podhradie, Mikušovce, Tuchyňa, Savčina, Podvážie

Počet veriacich: 5542

Reč: slov.

Farár: Dr. Štefan Gallo

Kaplán: P. Emil Jankola O. F. M.

 

Dekanát Pružina. Dekan Martin Némedy.

 

1. Beluša.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: Beluša

Fara: v XIV. storočí už jestvovala

Patrón: Dunajská Banka, uč. spol., Bratislava

Filiálky: Hloža, Podhorie, Malenica, Slatina, Reginahof, Rybníky

Počet veriacich: 3801

Reč: slov.

Admin.: Štefan Fridrichovský

Kaplán: —

 

2. Horné Kočkovce.

 

Okres: Puchov n. V.

Pošta: Púchov n. V.

Železnica: Púchov n. V.

Fara: od XV. stor.

Patrón: —

Filiálky: Dol. Kočkovce, Nosice

Počet veriacich: 2392

Reč: slov.

Farár: Martin Némedy

 

3. Mojtín.

 

Okres: Ilava

Pošta: Beluša

Železnica: Beluša

Fara: 1876

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: —

Počet veriacich: 1053

Reč: slov.

Adm.: Karol Záškvara

 

4. Podskalie.

 

Okres: Ilava

Pošta: Dolný Lieskov

Železnica: Beluša

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Filiálky: Trstie, Horný Moštenec

Počet veriacich: 925

Patrón: Akciová Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva, Dolný Lieskov

Reč: slov.

Adm.: Anton Židek

 

5. Pružina.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: Beluša

Fara: 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Briestené, Ďurdové

Počet veriacich: 1879

Reč: slov.

Farár: Štefan Hermann

Kaplán: —

 

6. Slopná.

 

Okres: Ilava

Pošta: Dolný Lieskov

Železnica: Beluša

Fara: 1751

Patrón: —

Filiálky: Dolný a Horný Lieskov

Počet veriacich: 885

Reč: slov.

Adm.: Jozef Formánek

 

7. Visolaje.

 

Okres: Ilava

Pošta: v mieste

Železnica: Beluša

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Sverepec

Počet veriacich: 1366

Reč: slov.

Admin.: Ignác Diera

 

Dekanát Púchov n. Váhom. Dekan Šefan Spusta.

 

1. Dohňaný.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Púchov n. Váhom

Fara: od roku 1865

Patrón: —

Filiálka: Hoštiná

Počet veriacich: 592

Reč: slov.

Admin.: Anton Kompánek,

Farár z Lúk pod Mak.

 

2. Lazy pod Makytou.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Púchov n. Váhom

Fara: 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: Dubková

Počet veriacich: 1080

Reč: slov.

Adm.: Ladislav Šulgan

 

3. Lúky pod Makytou.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Púchov n. Váhom

Fara: 1328

Patrón: Ernest Szilányi

Filiálky: Dubková, Vydrna, Záriečie, Mestečko

Počet veriacich: 655

Reč: slov.

Farár: Anton Kompánek

 

4. Lysá pod Makytou.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Púchov n. V.

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: —

Počet veriacich: 2176

Reč: slov.

Farár: Štefan Spusta

Kaplán: —

 

5. Púchov n. Váhom.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: v mieste

Železnica: Púchov n. Váhom

Fara: 1506

Filiálky: Hrabovka, Streženice, Nimnica

Počet veriacich: 1851

Reč: slov.

Farár: Viktor Kállay

 

6. Zubák.

 

Okres: Púchov n. Váhom

Pošta: Lednica

Železnica: Lednické Rovné

Fara: 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: —

Počet veriacich: 1074

Reč: slov.

Adm.: Celestín Tichý

 

Dekanát Považská Bystrica. Dekan Anton Blaha.

 

1. Malá Jesenica.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: Považské Podhradie

Železnica: Pov. Podhradie

Fara: v XIII. st. už jestvovala

Patrón: Majitelia býv. panstva Herminy Popper

Filiálky: Beňov, Podvažie, Stupné

Počet veriacich: 1626

Reč: slov.

Adm.: Karol Steszkál

 

2. Malá Udiča.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: Pov. Bystrica

Železnica: Pov. Bystrica

Fara: r. 1601 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Veľká Udiča, Prosné, Upohlav, Okrut

Počet veriacich: 1752

Reč: slov.

Farár: Vincent Bednárik

Kaplán: —

 

3. Dolná Mariková.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Pov. Bystrica

Fara: 1755

Patrón: Majitelia býv. panstva v Pov. Podhradí

Filiálky: Hatné, Klieština, Hostina

Počet veriacich: 2654

Reč: slov.

Adm.: Ján Porubský

Kaplán: —

4. Horná Mariková.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: Dolná Mariková

Železnica: Pov. Bystrica

Fara: 1790

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: —

Počet veriacich: 3105

Reč: slov.

Admin.: Jozef Omelka

Kaplán: —

 

5. Papradno.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Pov. Podhradie-Teplá

Fara: 1734

Patrón: Majitelia býv. panstva v Pov. Podhradí

Filiálka: Brvnište

Počet veriacich: 4802

Reč: slov.

Admin.: Emil Ján Jurenka

Kaplán: —

 

6. Považská Bystrica.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1250

Patrón: Čsl. št. zbrojovka,

akc. spol. v Brne

Filiálky: Dolný Moštenec, Kostelec, Vrtižer, Milochov, Zem. Kvašov, Práznov, Podmanín, Záskalie, Považská Teplá

Počet veriacich: 6101

Reč: slov.

Farár: Štefan Bergendy mladší

Kaplán: Dr. Ladislav Nýbl

 

7. Považské Podhradie.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Považská Teplá, Podhradie

Fara: od roku 1789

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Orlové, Šebešťanová

Počet veriacich: 1304

Reč: slov.

Farár: Anton Blaha

 

8. Prečin.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Pov. Bystrica

Fara: od roku 1740

Patrón: Čsl. št. zbrojovka, úč. spol. v Brne

Filiálky: Bodina, Počarová, Zemanská Závada

Počet veriacich: 1284

Reč: slov.

Farár: Gustáv Židek

 

9. Predmier.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Bytča

Fara: v XIV. st. už jestvovala

Patrón: Spolumajitelia panstva: Maršovský a Hrabovský, bývajúci v Hrabovom, Jabloňovom a Maršovej

Filiálky: Dolné Hlboké, Jabloňové, Maršová, Hrabové, Plevník, Potoky, Drieňové, Mikšová, Rašov, Urbanov, Starovec, Pajgerovce, Dzudzurovce

Počet veriacich: 4043

Reč: slov.

Farár: Dr. Vojtech Janský

Kaplán: —

 

10. Súľov.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: Predmier

Železnica: Veľká Bytča

Fara: od roku 1616

Patrón: —

Filiálka: Vrch Teplá

Počet veriacich: 183

Reč: slov.

Adm.: Alojz Palmann

 

C. Arcidekanát Žilinský. Archidiakon Andrej Cvinček.

 

Dekanát Veľká Bytča. Dekan:-

 

1. Dlhépole.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: Dol. Hričov

Fara: od roku 1514

Patrón: Ján Malobický

Filiálka: Zárieč-Kebľov

Počet veriacich: 3387

Reč: slov.

Adm.: Tomáš Komár

Kaplán: —

 

2. Kolárovice.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Bytča

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: V horách

Počet veriacich: 2921

Reč: slov.

Farár: Eduard Tvrdý

Kaplán: Ignác Kosmály

 

3. Petrovice.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: Kolárovice

Železnica: Veľká Bytča

Fara: 1789

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Petrovská, Pšúrnovice, Setechov, Plánie, Magale

Počet veriacich: 2203

Reč: slov.

Adm.: Rudolf Minarovský

 

4. Veľké Rovné.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Bytča

Fara: od roku: 1774

Patrón: Panstvo Herminy Hahn

Filiálky: Kopanice

Počet veriacich: 4076

Reč: slov.

Farár: Juraj Kempný

Kaplán: Felix Mikuš

 

5. Šťavník.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Bytča

Fara: od XVI. storočia

Patrón: Lesné družstvo v Šťavniku

Filiálka: Hvozdnica

Počet veriacich: 4431

Reč: slov.

Farár: Jozef Mendel

Kaplán: Albín Blaíek

 

6. Veľká Bytča.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia

Patrón: B. Dolhar Popper

Filiálky: Hliník, Malá Bytča

Počet veriacich: 3930

Reč: slov.

Farár: Štefan Jančovič

Kaplán: František Bartaček

 

7. Zemanská Kotešová.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: zastávka v mieste (Veľká Bytča)

Fara: od roku 1421

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: Veľká Kotešová

Počet veriacich: 1507

Reč: slov.

Farár: Jozef Pelikán

 

Dekanát Rajec. Dekan:-

 

1. Čičmany.

 

Okres: Žilina

Pošta: Fačkov

Železnica: Rajec

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: Kopanice

Počet veriacich: 1502

Reč: slov.

Adm.: Ján Štrba

 

2. Domaniža.

 

Okres: Považská Bystrica

Pošta: v mieste

Železnica: Pov. Bystrica

Fara: od roku 1268

Filiálky: Čelko-Lehota, Kardoš-Vieska, Malé Lednice, Sádečné

Patrón: Melánia Schwaben-Durneiss, r. Reviczký

Počet veriacich: 1955

Reč: slov.

Farár: Šebastian Slugeň

Kaplán: —

 

3. Fačkov.

 

Okres: Žilina

PoŠta: v mieste

Železnica: Rajec

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: —

Počet veriacich: 1737

Admin.: Fabián Boleček

 

4. Konská.

 

Okres: Žilina

Pošta: Rajecké-Teplice

Železnica: Rajecké-Teplice

Fara: od roku 1228

Patrón: Nástupcovia gr. Ballestrem de Plawniovitz

Filiálky: Poruba, Kunerád, Polusie, Stránské, Rajecké Teplice

Počet veriacich: 3785

Reč: slov.

Adm.: Ján Rojiček

Kaplán: Jozef Kozinka

 

5. Rajec.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XI. storočia

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Moravská Ostrava-Oščadnica

Filiálky: Veľká Černá, Malá Černá, Ďurčina, Šuja, Jaseňové, Zbyňov, Kľačany

Počet veriacich: 5763

Reč: slov.

Admin.: Ján Tiso

Kaplán: —

 

6. Trstená—Frývald.

 

Okres: Žilina

Pošta: Rajec

Železnica: Rajec

Fara: od roku 1698

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva, Moravská Ostrava-Oščadnica

Filiálka: Trstená

Počet veriacich: 1565

Reč: slov.

Farár: Julius Horváth

 

Dekanát Žilina. Dekan Ľudovit Blažek.

 

1. Bytčica.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: zastávka v mieste (Lietava Lúčka)

Fara: 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Lietava Lúčka, Porúbka

Počet veriacich: 2542

Reč: slov.

Farár: Vojtech Aništík

 

2. Dolný Hričov.

 

Okres: Veľká Bytča

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XVI. st.

Patrón: panstvo Herminy Popper a Ludvika Mičuru

Filiálky: Horný Hričov, Bytča-Lehota, Horné Hlboké, Paština, Závada, Ovčiarsko, Hričovské Podhradie, Peklina

Počet veriacich: 2419

Reč: slov.

Farár: Ernest Pápay

Kaplán: Anton Posluch

 

3. Lietava.

 

Okres: Žilina

Pošta: Lietava Lúčka

Železnica: Lietava Lúčka

Fara: asi od roku 1400

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva, úč. spol., Mor. Ostrava-Oščadnica

Filiálky: Babkov, Bánová, Brezany, Bytarová, Hôrky, Podhorie, Svinná, Závadka-Suneková

Počet veriacich: 4568

Reč: slov.

Farár: Jozef Tvrdý

Kaplán: Imrich Branikovitč

 

4. Rosina.

 

Okres: Žilina

Pošta: Žilina

Železnica: Žilina

Fara: r. 1400 už jestvovala

Patrón: Komposesorát panstva v Bytčici

Filiálky: Trnové, Turo, Brezová a Rosinky

Počet veriacich: 3922

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Blažek

Kaplán: Dezider Kiss

 

5. Strečno.

 

Okres: Žilina

Pošta: Varín

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Stráňavy, Mojš-Lúčka, Zlatné

Počet veriacich: 2194

Reč: slov.

Admin.: Alexander Laudon

 

6. Višňové.

 

Okres: Žilina

Pošta: Rosina

Železnica: Žilina

Fara: od roku 1515

Patrón: Nábož. základina

Počet veriacich: 1565

Reč: slov.

Farár: Alojz Marsina

 

7. Žilina.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIII. stor.

Patrón: Cirk. obec Žilina

Filiálky: Stražov, Závodie, Zábava

Počet veriacich: 15.938

Reč: slov.

Farár: Tomáš Ružička, páp. prelát, opát

Kaplán I.: JozeJ Hollý,

Kaplán II.: Pavel Bezák

 

Dekanát Kysucké Nové Mesto. Dekan Štefan Kapallay.

 

1. Brodno.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: Budatín

Železnica: zastávka v mieste (Žilina)

Fara: v XVI. st. už jestvovala; znovu zriadená r. 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Budatín, Oškerda, Sňažnica, Vranie, Zádubnie

Počet veriacich: 3335

Reč: slov.

Farár: Michal Bélik

 

2. Kysucké Nové Mesto.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: r. 1305 už jestvovala

Patrón: Gejza Csáky

Filiálky: Povina, Lodno, Rudina Malá a Veľká, Lieskovec,

Budatín-Lehota, Radola

Počet veriacich: 6826

Reč: slov.

Farár: Štefan Kapallay

Kaplán: Frantiíek Miklošovič

 

3. Nesluša.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: Kysucké N. Mesto

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Rudinská

Počet veriacich: 3875

Reč: slov.

Farár: Karol Mišík

Kaplán: Imrich Kyjaček

 

4. Ochodniea.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: zastávka v mieste (Kys. Nové Mesto)

Fara: od roku 1789

Patrón: Náb. základina

Filiálky: Dunajov, Dolina Suchá, Beľajky, Potok, U Prpy, Za Vodou, Neslušská Suchá

Počet veriacich: 2222

Reč: slov.

Farár: Dr. František Herodek

 

5. Divina.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: Žilina

Fara: od roku 1771

Patrón: Gejza Csáky

Filiálky: Chumec, Svederník, Lúky, Lalinek, Marček, Divinka

Počet veriacich: 4116

Reč: slov.

Adm.: Jozef Omelka

Kaplán: —

 

Dekanát Varin. Dekan Ignác Adámik.

 

1. Belá pri Varíne.

 

Okres: Žilina

Pošta: Varín

Železnica: Varín

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Lysica a kopanice

Počet veriacich: 3868

Reč: slov.

Farár: Rudolf Kunda

Kaplán: —

 

2. Dolná Tižina.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: Varín

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Stráža

Počet veriacich: 1193

Reč: slov.

Adm.: Andrej Paldan, kaplán varínsky

 

3. Horný Vadičov.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: Kysucké Nové Mesto

Železnica: Kys. Nové Mesto

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Dolný Vadičov, Kotržina Lúčka, Pažite

Počet veriacich: 2340

Reč: slov.

Adm.: Karol Rumpel

Kaplán: —

 

4. Teplička n. Váhom.

 

Okres: Žilina

Pošta: Žilina

Železnica: zastávka v mieste (Žilina)

Fara: od roku 1300

Patrón: —

Filiálky: Mojš, Zástranie

Počet veriacich: 2484

Reč: slov.

Farár: Jozef Kostelný

 

5. Terchová.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: Varín

Fara: od roku 1731

Patrón: pi. Hub. Majláthová

Filiálky: Horná Tižina, Struhárňa, Biely Potok, Ištvánová, Poddolina

Počet veriacich: 4001

Reč: slov.

Farár: Juraj Czeizel

Kaplán: Viktor Molnár

 

6. Varín.

 

Okres: Žilina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1200

Patrón: gr. Rudolf Pongrác

Filiálky: Gbelany, Krasňany, Nededza, Nezbud-Lúčka

Počet veriacich: 3608

Reč: slov.

Farár: Ignác Adámik

Kaplán: Andrej Paldan

 

Dekanát Čadca. Dekan Štefan Krautmann.

 

1. Čadca.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1743

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva úč. spol. Mor. Ostrava-Oščadnica

Filiálka: Horelica

Počet veriacich: 7575

Reč: slov.

Farár: Štefan Stolárik

Kaplán: Ladislav Laco

 

2. Čierne pri Čadci.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: zastávka v mieste (Čadca)

Fara: od roku 1796

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Svrčinovec

Počet veriacich: 4243

Reč: slov.

Adm.: Štefan Gahér

 

3. Krásno n. Kysucou.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1789

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: Zborov

Počet veriacich: 4825

Reč: slov.

Farár: Matej Burlas

Kaplán: Vojtech Magnusek.

 

4. Lutiša.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: Stará Bystrica

Železnica: Varín

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálka: —

Počet veriacich: 1299

Reč: slov.

Adm.: Vincent Krát

 

5. Nová Bystrica.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: Krásno n. Kysucou

Fara: od roku 1789

Patrón: Nábož. základina

Počet veriacich: 3462

Reč: slov.

Farár: Ján Pabián

Kaplán: Jozef Balušík

 

6. Oščadnica.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: zastávka v mieste (Čadca)

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Počet veriacich: 3731

Reč: slov.

Farár: Štefan Krautmann

Kaplán: Jozef Cisár

 

7. Riečnica.

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: Nová Bystrica

Železnica: Krásno n. Kysucou

Fara: od roku 1788

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: Havrelka, kopanice

Počet veriacich: 2376

Reč: slov.

Farár: Michal Úradník

 

8. Skalité.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1749

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Čadca

Filiálka: Kopanice

Počet veriacich: 2785

Reč: slov.

Farár: Jozef Randik

 

9. Stará Bystrica.

 

Okres: Kysucké Nové Mesto

Pošta: v mieste

Železnica: Kys. Nové Mesto

Fara: od roku 1667

Filiálky: Klubina, Radvostka

Počet veriacich: 4741

Reč: slov.

Farár: Ján Svitek

Kaplán: Rudolf Števula

 

Dekanát Turzovka. Dekan: —

 

1. Makov.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1796

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: kopanice

Počet veriacich: 2990

Reč: slov.

Adm.: Jozef Szoke

Kaplán: —

 

2. Raková.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1789

Patrón: Nábož. základina

Počet veriacich: 3547

Reč: slov.

Farár: Václav Bauer

Kaplán: Štefan Fundárek

 

3. Staškov.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1796

Patrón: Nábož. základina

Filiálky: kopanice

Počet veriacich: 1693

Reč: slov.

Adm.: Jozef Minaroviech

 

4. Turzovka.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1694

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-Oščadnica

Filiálky: Olešná, Podvysoká, Dlhépole, Dlhá-Turkov, Divina-Dlhá, Nesluša-Dlhá

Počet veriacich: 15.476

Reč: slov.

Farár: Karol Točík

Kaplán: I.: Ignác Kutiš,

Kaplán II.: Imrich Kyjaček

Kaplán III.: Anton Kocúr

 

5. Vysoká n. Kysucou.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1762

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-Oščadnica

Filiálky: Kelčov, Zátoka

Počet veriacich: 4771

Reč: slov.

Farár: Štefan Leitmann

Kaplán: —

 

6. Zákopčie.

 

Okres: Čadca

Pošta: v mieste

Železnica: Raková

Fara: 1749

Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-OŠčadnica

Filiálka: Petránka

Počet veriacich: 4070

Reč: slov.

Farár: Vojtech Dornič

Kaplán: —

 

D. Archidiakonát hradňanský. Archidiakon Andrej Škrábik.

 

Dekanát hradňanský. Dekan Adam Pelikán.

 

1. Bobot.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: Svinná

Fara: od XIV. st.; znovu zriadená r. 1712

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Bobot-Lehota, Horňany

Počet veriacich: 1508

Reč: slov.

Farár: Adam Pelikán

 

2. Dežerice.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Horné Ozorovce

Železnica: zastávka v Ruskovciach (Svinná)

Fara: od roku 1484

Patrón: —

Filiálky: Podlužany, Farkaška, Lutov

Počet veriacich: 985

Reč: slov.

Adm.: Marcel Žovic

 

3. Dolné Motešice.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Horné Motešice

Železnica: Jastrabie (Svinná)

Fara: r. 1300 už jestvovala

Patrón: Olivier Seldern.

Filiálky: Horné Motešice, Petrová Lehota, Peťovka, Bošanská Neporádza, Rožnová Neporádza

Počet veriacich: 2112

Reč: slov.

Farár: Karol Dúbravský

Kaplán: —

 

4. Dubodiel.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Jastrabie

Železnica: Jastrabie

Fara: 1782

Patrón: —

Filiálky: Veľká Hradná, Cimenná, Tarabovce

Počet veriacich: 1807

Reč: slov.

Farár: Gaípar Koštál

 

5. Kostolné Mitice.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Jastrabie

Železnica: Jastrabie

Fara: roku 1332 už jestvovala

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Jastrabie, Zemanské Mitice, Rožfiové Mitice, Červený Hostinec

Počet veriacich: 1631

Reč: slov.

Farár: Ján Blunár

 

6. Malá Hradná.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

PoŠta: Svinná

Železnica: Svinná

Fara: r. 1332 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Svinná, Ruskovec,

Dolné Držkovce, Horné Držkovce, Čuklasovce

Počet veriacich: 2301

Farár: Ľudovít Šimek

7. Slatina n. Bebravou.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: Bánovce n. Bebr.

Fara: 1331

Patrón: Mikuláš Zay de Csômôr

Filiálky: Slatinka, Šípkov, Černolehota, Krásna Ves, Timoradza, Trebichová

Počet veriacich: 3004

Reč: slov.

Adm.: Koloman Tóth

Kaplán: Ladislav Széllesy

 

Dekanát Bánovce n. Bebravou. Dekan Dr. Jozef Tiso.

 

1. Bánovce n. Bebravou.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: roku 1332 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Dolné Ozorovce, Horné Ozorovce, Horné Naštice, Prusy, Miezgovce

Počet veriacich: 3945

Reč: slov.

Farár: Dr. Jozef Tiso

Kaplán: Štefan Kalina

 

2. Rybäny.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: roku 1359 už jestvovala

Patrón: biskup trnavský

Počet veriacich: 1204

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Tomanóczy

 

3. Veľké Chlievany.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Bánovce n. Bebravou

Železnica: Bánovce n. Bebr.

Fara: v XV. st. už jestvovala

Patrón: panstvo Šama Weisza

Filiálky: Dolné Naštice, Biskupice, Dvorec, Hreždovce, Haláčovce, Malé Chlievany, Pečeňany, Otrhanky

Počet veriacich: 2817

Reč: slov.

Farár: Anton Turczyn

Kaplán: Dezider Briestensky

 

4. Veľké Ostratice.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1830

Patrón: —

Filiálka: Malé Ostratice

Počet veriacich: 730

Reč: slov.

Farár: Ján Čerei

 

5. Vysočany.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: Veľké Ostratice

Železnica: Veľké Ostratice

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Komposesorát panstva Brogyány

Filiálky: Brezoluby, Latkovce, Nedašovce, Pravotice, Trebašovce, Čaltice, Jerichov

Počet veriacich: 1593

Reč: slov.

Farár: Emil Augustín

 

6. Uhrovec.

 

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: Bánovce n. Bebr.

Fara: od roku 1332

Patrón: Mikuláš Zay de Csômôr

Filiálky: Dubnička, Kšiná, Omastiná, Uhrovské Podhradie, Radiša, Závada, Žitná, Dolina Karolina, Lajošszálláš, Ujlak

Počet veriacich: 991

Reč: slov. Ujlak 

Farár: Karol Slauka

Kaplán: —

 

Dekanát Rudno. Dekan Karol Kološ.

 

1. Čavoj.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Valašská Belá

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1789

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: Temeš

Počet veriacich: 1930

Reč: slov.

Adm.: Jozef Dvonč

 

2. Diviaky n. Nitrou.

 

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1331

Patrón: —

Filiálky: Banka, Novejsa, Ježkovejsa, Máčov, Vrbany, Bašťanka, Besnákovejsa, Somorovejsa, Vrchovsky

Počet veriacich: 2055

Reč: slov.

Farár: Anton Šmotlák

Kaplán: —

 

3. Dolné Lelovce.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Zemanské Kostolany

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1725

Patrón: Bertholda Tarnóczy z D. Leloviec nást.

Filiálka: Vieska

Počet veriacich: 310

Reč: slov.

Adm.: Vincent Hayek, farár novácky

 

4. Horné Vestenice.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Dvorniky

Železnica: Veľké Bielice

Fara: roku 1532 už jestvovala

Patrón: Kapitula nitrianska

Filiálky: Dvorniky, Račice, Dolné Vestenice

Počet veriacich: 2410

Reč: slov.

Admin.: Gejza Kubiček

Kaplán: —

 

5. Kostolná Ves.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Nitr. Rudno

Železnica: Nováky

Fara: roku 1415 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: Dlžín, Dobročná, Nevidzany, Seč

Počet veriacich: 1705

Reč: slov.

Adm.: Štefan Zlámal, farár nitr. rudňanský

 

6. Nitrianske Sučany.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Dvorniky

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1760

Patrón: Kapitula nitrianska

Filiálky: —

Počet veriacich: 1021

Reč: slov.

Farár: Štefan Bergendy starší

 

7. Nováky.

 

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Rudolfa Majthényiho z Podhradia nást.

Filiálky: Veľká Lehota, Horné Lelovce, Laskár

Počet veriacich: 2784

Reč: slov.

Farár: Vincent Hájek

Kaplán: Ján Lovišek-Rapček

 

8. Podhradie pri Prievidzi.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Nováky

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1806

Patrón: Náboženská základina

Filiálka: Malá Lehota

Počet veriacich: 1302

Reč: slov.

Farár: Karol Kološ

 

9. Nitrianske Rudno.

 

Okres: Prievidza

Pošta: Nováky

Železnica: Nováky

Fara: od roku 1789

Patrón: Náboženská základina

Filiálky: Kršíanovejsa, Rudno-Lehota, Lešťany, Lomnica

Počet veriacich: 1912

Reč: slov.

Farár: Štefan Zlámal

 

10. Valaská Belá.

 

Okres: Prievidza

Pošta: v mieste

Železnica: Nováky

Fara: roku 1572 už jestvovala

Patrón: —

Filiálky: kopanice

Počet veriacich: 4866

Farár: Ján Briestenský

Kaplán: Ernest Fančovič

 

 

 

 

 

BISKUPSTVO: ROŽŇAVA

Dejiny rožňavského biskupstva a kapituly.

So založením rožňavského biskupstva sa zaoberal už kardinál Pazman, ktorý spozoroval, že pre vzdialenosť gemerského kraja od sídla diecézy ostrihomskej reformácia mala voľnú ruku natoľko, že na začiatku XVII. storočia zostali v Gemeri iba traja katolícki kňazi. Avšak Pazmanovi sa ešte nepodarilo dielo uskutočniť. Stalo sa to iba za Márie Terézie, ktorá vymohla r. 1776 od Svätej Stolice bullu erigovania novej diecézy rožňavskej. Táto bulla sriaďuje spolu aj novú rožňavskú kapitulu. Do r. 1815 klerici rožňavskí sa vychovávali v Trnave. V ten rok sa otvoril seminár rožňavský. Rožňavská kapitula dostala roku 1900 čestný odznak. Počet kanonikov je šesť. Jedna čiastka diecézy leží dnes v Maďarsku.

Ordinárius:

J. E. MICHAL BUBNIČ, apoštolský administrátor, vysv. biskup scilitanský. Narodil sa 22. mája 1877 v Pajštúne pri Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 22. júna 1900, od r. 1908 farár v Maduniciach, od r. 1923 farár v Topoľčanoch, r. 1928 stal sa apoštolským administrátorom biskupstva rožňavského, v tom roku bol vysvätený i za biskupa. Je predsedom Krajinskej Katolíckej Akcie na Slovensku.

Generálny vikár:

Jozef Horváth, pápežský protonotár. Členovia kapituly:

Štefan Dittel, Dr. Anton Fábián, Dr. Vojtech Wahlner, Dr. Ján Belický, dr. Julius Privitzký.

Biskupská kancelária:

Dr. Róbert Pobožný, riaditeľ, konzistorný notár; Msgr. Ján Majan; pridelený Jozef Pitko.

Úrad cirk. diec. škôldozorcu:

Dr. Anton Fábián, Dr. Róbert Pobožný.

Profesorský sbor seminára:

Dr. Ján Belický, rector; Dr. Vojtech Wahl-

ner, Dr. Ján Sviekovský, Ján Jalovecký, Dr. Alexander Bodor.

Kňazi penzionovaní:

Ján Barilla, býv. farár v Hrachové. Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

Frantiíek Toman, duch. radca, kurátor r. k. biskupskej nemocnice v Rožňave; Jozef Pitko, slovenský misionálny kaplán ústredný.

Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:

Počet teologov:

Na V. ročníku 3, na IV. ročníku 7, na III. ročníku 5, na II. ročníku 6; na I. ročníku 6, v Ríme 1, v Strasbourgu 1; úhrnom 29

 

 

 

 

 

 

Archidiakonát Katedrálny.

Archidiakon Štefan Dittel, kanonik.

Dekanát Rožňava.

Dekan Jozef Erm.

 

 

1. Bôrka.

Okres: Rožňava

Pošta: Drnava

Železnica: Rožňava

Fara: od roku 1482 

Patrón: Komposesorát panstva Bôrka-Lúčka

Filiálky: Hačava, Kováčová, Lúčky

Počet veriacich: 789; obyvateľov: 1831

Reč: maď.

Farár: Jozef Mihály

 

2. Dobšina.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1326

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Berdárka, Vyšná Slaná, Gočovo, Vlachovo, Rejdova

Počet veriacich: 2547; obyvateľov: 7466

Reč: slov., nem.

Farár: Ján Kontroš

 

3. Krásnohorské Podhradie.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: Rožňava

Fara: od roku 1366

Patrón: Ľud. Maldeghen

Filiálky: Krásnohorská, Dlhá Lúka, Jólész, Pača

Počet veriacich: 2492; obyvateľov: 2716

Reč: maď. a slov.

Farár: Jozef Erm

Kaplán: —

 

4. Hárskút.

Okres: Rožňava

Pošta: Drnava

Železnica: Rožňava

Fara: od roku 1141

Patrón: Ľud. Maldeghen

Filiálka: Drnava

Počet veriacich: 1094; obyvateľov: 1135

Reč: maď.

Farár: Ľudovít Štefán

 

5. Plešivec.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Hôrka, Vidová, Salovec, PaŠková, Ardovo

Počet veriacich: 1250; obyvateľov: 4778

Reč: maď. a slov.

Farár: Ladislav Perényi

 

6. Rožňava.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XII. stor.

Patrón: biskup rožňavský

Filiálky: Brzotín, Čučma, Nadabuľa, Rudno

Počet veriacich: 5602; obyvateľov: 9965

Reč: maď. a slov.

Farár: Dr. Julius Privitzky

Kapláni: Ladislav Lesko, Jozef Pitko, Dr. Alexander Bodor

 

7. Štítnik.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1753

Patrón: —

Filiálky: Bystré, Čiernalehota, Gecelovce, Genš, Gočaltovo, Hankova, Kunováteplica, Markuška, Ochtina, Petrma-novce, Roštár, Rozložna, Sla-voška, Slavosovce

Počet veriacich: 1514; obyvateľov: 7844

Reč: slov., maď., nem.

Adm.: Ľudovít Kabla

 

8. Veľká Poloma.

Okres: Rožňava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Gejza Andrássy

Filiálky: Malá Poloma, Betliar, Henckovce, Nižná Slaná, Strakova, Sulova

Počet veriacich: 1298; obyvateľov: 3959

Reč: slov.

Adm.: Štefan Kiss

 

 

Dekanát Hodejovo.

Dekan František Ninger.

 

1. Kostolná Bašta.

Okres: Feledince

Pošta: Hajnáčka

Železnica: Hajnáčka

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Stará Bašta, Večekľov, Almaď, Tajty, Studená

Počet veriacich: 3116; obyvateľov: 3186

Reč: maď.

Farár: Koloman Draveczky

Kaplán: —

 

2. Hodejov.

Okres: Feledince

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Blhovce, Hodejovec, Gemerček, Gortva

Počet veriacich: 3343; obyvateľov: 3939

Reč: maď.

Farár: Adalbert Lóska

Kaplán: Jozef Hlaváč

 

3. Hostice.

Okres: Feledince

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Déter, Jestice, Darňa

Počet veriacich: 1656; obyvateľov: 2021

Reč: maď.

Farár: Jozef Koštecký

 

4. Petrovce.

Okres: Feledince

Pošta: Hajnáčka

Železnica: Hajnáčka

Fara: od roku 1811

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Dobfenek

Počet veriacich: 742; obyvateľov: 751

Reč: maď.

Farár: Jozef Holczmann

 

5. Soreg.

Okres: Feledince

Pošta: Hajnáčka

Železnica: Hajnáčka

Fara: od roku 1396

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Čoma, Hajnáčka

Počet veriacich: 2243; obyvateľov: 2385

Reč: maď.

Farár: František Ninger

Kaplán: Štefan Sikorsky

 

 

Dekanát Tornaľa.

Dekan Dezider Kemény.

1. Abovce.

Okres: Tornaľa

Pošta: Štrkovec

Železnica: Tornaľa

Fara: od roku 1920

Patrón: —

Filiálky: Svätý Kráľ, Napraď

Počet veriacich: 1113; obyvateľov: 1786

Reč: maď.

Adm.: Koloman Sulyok

 

2. Čoltovo.

Okres: Tornaľa

Pošta: Gemer. Panita

Železnica: Gemer. Panita, lebo Lekeňa

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bretka, Gemer. Panita, Hossusovo, Kečovo, Lekeňa, Meliata, Tyba

Počet veriacich: 1294; obyvateľov: 3735

Reč: maď. a slov.

Adm.: Ján Majoros

 

3. Držkovce.

Okres: Tornaľa

Pošta: HrkáČ

Železnica: Tornaľa

Fara: od roku 1397

Patrón: min. zemedeľstva

Filiálky: Levart, Chválová, SkereŠovo, Višňové, Lévárt

Počet veriacich: 1189; obyvateľov: 1698

Reč: maď. a slov.

Farár: František Fábry

Kaplán: —

 

4. Hrkáč - Šankovce.

Okres: Tornaľa

Pošta: v mieste

Železnica: Tornaľa

Fara: od roku 1632

Patrón: —

Filiálky: Šaj.-Gemer, Behynce, Otročok, Levkeška, Polina, Žiar, Fás

Počet veriacich: 1182; obyvateľov: 3607

Reč: maď. a slov.

Farár: Imrich Šimon

 

5. Licince.

Okres: Revúca

Pošta: Hucin

Železnica: Hucin

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 639; obyvateľov: 650

Reč: maď.

Farár: Dezider Kemény

 

6. Mehy.

Okres: Tornaľa

Pošta: Tornaľa

Železnica: Tornaľa

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Hubovo, Kesovce, Králik, Štrkovec, Lenka, Oldalfalva, Riečka, Tornaľa

Počet veriacich: 2166; obyvateľov: 5171

Reč: maď., slov.

Farár: Štefan Fuhrmann

 

 

Dekanát Rimavská Seč.

Dekan Ladislav Mázik.

 

1. Barca.

Okres: Tornaľa

Pošta: Figa

Železnica: Tornaľa

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Dulovo, Figa, Chanava, Nižná Káloša, Vyšná Káloša, Rumince

Počet veriacich: 1288; obyvateľov: 2880

Reč: maď.

Farár: Ján Hegedús

2. Dubovec.

Okres: Feledince

Pošta: Rimavská SeČ

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1377

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Harmac, Martinová, Šimonovce, Sútor

Počet veriacich: 1173; obyvateľov: 2565

Reč: maď. a slov.

Adm.: Ján Munka

 

3. Feledince.

Okres: Feledince

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku-1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Belín, Jánošovce

Počet veriacich: 1543; obyvateľov: 3742.

Reč: maď. a slov.

Farár: Ján Roth

 

4. Rimavská Seč.

Okres: Feledince

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Cakov, Ivanice, Radnovce, Zádor, Vieska n. Blhom

Počet veriacich: 1204; obyvateľov: 3027

Reč: maď. a slov.

Farár: Ladislav Mázik

 

5. Velkyňa.

Okres: Feledince

Pošta: Číz

Železnica: Linhartovce

Fara: od roku 1920

Patrón: —

Filiálka: Linhartovce

Počet veriacich: 773; obyvateľov: 1767

Reč: maď. a slov.

Farár: Jozef Laurincz

 

 

Dekanát Muráň.

Dekan Jozef Hello.

 

1. Jelšava.

Okres: Revúca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Kopráš, Chyžné, Lubeň

Počet veriacich: 1675; obyvateľov: 4765

Reč: slov. a maď.

Farár: Anton Richter

 

2. Muráň.

Okres: Revúca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1797

Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Paseky

Počet veriacich: 1166; obyvateľov: 1321

Reč: slov.

Farár: Jozef Lang

 

3. Muráňska Dlhá Lúka.

Okres: Revúca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1728

Patrón: —

Filiálka: Muráňska Lehota

Počet veriacich: 636, obyvateľov: 1205

Reč: slov.

Adm.: farár v Muráni.

 

4. Ratkovská Lehota.

Okres: Revúca

Pošta: Rybník

Železnica: Jelšava

Fara: od roku 1810

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Brádno, Bystré, Brusník, Burda, Dobrý Potok, Filier, Grlica, Kocika, Lipo-vec, Polom

Počet veriacich: 483; obyva-ľov: 5580

Reč: slov.

Adm.: v Rákoši

 

5. Rákoš.

Okres: Revúca

Pošta: Rákošbaňa

Železnica: Jelšava

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Rákošbaňa, Kameňa-ny, Nandráž, Sirk, Turčok, Červeňany, Sirk Železník, Turčok Železník

Počet veriacich: 796; obyvateľov: 3908

Reč: slov.

Adm.: Jozef Šoltész

 

6. Šivetice.

Okres: Lučenec

Pošta: Jelšava

Železnica: Jelsavská Teplica

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: JelŠavská Teplica, Migleš, Mikolčany, Mníšany, Nováčany, Hucin

Počet veriacich: 380; obyvateľov 1985

Reč: slov. a maď.

Farár: Štefan Fodor

 

7. Veľká Revúca.

Okres: Revúca

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1785

Patrón: —

Filiálky: Revúčka, Muráň Zdy-chava, Makrá Lúka, Mur. Lehota, Umrlá Lehota

Počet veriacich: 1626; obyvateľov: 3922

Reč: slov.

Farár: Jozef Hello

 

 

Dekanát Horehronie.

Dekan Jozef Golda.

 

1. Červená Skala.

Okres: Brezno n. H.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1846

Patrón: —

Filiálky: Zlatno, Vaľkovňa, Švabolka, Nová Masa, Šum-jác, Telgárt, Vernár, Pusté-pole

Počet veriacich: 892; obyvateľov: 4786

Reč: slov.

Farár: Ján Páva

 

2. Helpa.

Okres: Brezno

Pošta: Pohorelská Maša

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1742

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: —

Počet veriacich: 2156; obyvateľov 2189

Reč: slov.

Farár: Jozef Golda

 

3. Muráňska Huta.

Okres: Revúca

Pošta: Muráň

Železnica: Muráň

Fara: od roku 1810

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 321; obyvateľov: 331

Reč: slov.

Adm.: Nejt Lihan

 

4. Pohorelá.

Okres: Brezno

Pošta: Pohorelská Maša

Železnica: Pohorelská Maša

Fara: od roku 1742

Patrón: Min. zemedeľstva

Počet veriacich: 2664; obyvateľov: 2705

Reč: slov.

Farár: Pavel Kojnok

 

5. Polonka.

Okres: Brezno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1671

Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Závadka

Počet veriacich: 4162; obyvateľov: 4459

Reč: slov.

Farár: Dr. František Nagy

Kaplán: Ján Kováíik

 

 

Archidiakonát novohradský. 

Archidiakon Dr. Julius Privitzky, kanonik.

 

Dekanát Fiľakovo.

Dekan Jozef Nyeste.

 

1. Boľkovce.

Okres: Lučenec

Pošta: Lučenec

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Brezina, Pincina, Pustatina Pokorného

Počet veriacich: 853; obyvateľov: 889

Reč: maď.

Farár: Jozef Nyeste

 

2. Fiľakovo.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Fiľ. Kováčovce, Šid

Počet veriacich: 3928; obyvateľov: 4440

Reč: maď. a slov.

Adm.: Salvator Kósa O. F. M.

 

3. Galša.

Okres: Lučenec

Pošta: Lučenec

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Nitra, Fiľ. Kľa-čany

Počet veriacich: 982, obyvateľov: 1018

Reč: maď.

Farár: Ján Cservenka

 

4. Husina.

Okres: Feledince

Pošta: Ožďany

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálka: Uh. Zahorany

Počet veriacich: 1060; obyvateľov: 1092

Reč: maď.

Farár: Ľudovít Danics

 

5. Ožďany.

Okres: R. Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: V. Dravce, Kerestury

Počet veriacich: 1807; obyvateľov: 2487

Reč: maď. a slov.

Farár: Ján Krosnyicky

Kaplán: —

 

6. Biskupice.

Okres: Lučenec

Pošta: Fiľakovo

Železnica: Fiľakovo

Fara: od roku 1246

Patrón: —

Filiálky: Bena, Čakanovce, Raďovce

Počet veriacich: 3081; obyvateľov: 3158

Reč: maď. a slov.

Farár: Aladár Sashegyi dr.

Kaplán: Julius Kováčs

 

7. Šávol.

Okres: Lučenec

Pošta: Fiľakovo

Železnica: Fiľakovo

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Bulhary, Prša

Počet veriacich: 1087; obyvateľov: 1121

Reč: maď. a slov.

Farár: Ján Rónai dr.

 

 

Dekanát Lučenec.

Dekan Dr. Adalbert Cservenka.

 

1. Lučenec.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1190

Patrón: —

Filiálky: Opatová, Mikušovce, Vidina, Veľká Ves

Počet veriacich: 9135; obyvatelov: 15.141

Reč: maď. a slov.

Farár: Julius Mihalovič

Kapláni: Andrej Puskás, Ján Pivka

Prof. náb.: Julius Molnár

 

2. Pleš.

Okres: Lučenec

Pošta: Rapovce

Železnica: Rapovce

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: M. a V. Romhaň

Počet veriacich: 600; obyvateľov: 617

Reč: maď. a slov.

Adm.: Juraj Magyar

 

3. Rapovce.

Okres: Lučenec

Pošta: Rapovce

Železnica: Rapovce

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Kalanda, Muľadka, Terbelovce, Mučín

Počet veriacich: 2070; obyvateľov: 2335

Reč: maď. a slov.

Farár: Dr. Adalbert Cservenka

Kaplán: Frant: Lučivjanský

 

4. Veliká p. I.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Rodina Forgách

Filiálky: Jelšovec, Trenč, Panické Dravce

Počet veriacich: 2578; obyvateľov: 2724

Reč: maď. a slov.

Farár: Ľudovít Radány

Kaplán: —

 

 

Dekanát Halič.

Dekan Ondrej Huhra.

 

1. Breznička.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku: 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bystrička, České Brezovo, Kalinovo, Hradište, Korna, Málinec, Mládzovo, Ozdin, Poltár, Rovfiany, Lehota, Cinobana

Počet veriacich: 9116; obyvateľov: 17.386

Reč: slov.

Farár: Ernest Šteffko

 

2. Divín.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: seniorát Zichy

Filiálky: Budina, Tuhár, Dobroč, Pila, Kotmanova, Lentvora, Lovinobaňa, Podrečany, Polichno, Ružiná

Počet veriacich: 4967; obyvateľov: 9801

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Tihányi

Kaplán: Pavel Dický

 

3. Dolná Strehová.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1397

Patrón: Imrich Madách

Filiálky: Brusnik, Horná Stre-

hová, Chrŕany, Malá Vieska, Luborečka, Pravica, Priboj, Senno, Závada

Počet veriacich: 435; obyvateľov: 3087

Reč: slov.

Farár: Augustín Kaminsky

 

4. Horný Tisovník.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Halič

Fara: od roku 1772

Patrón: seniorát Zichy a rodina Kiss de Nemeskér

Filiálky: Ábelova, Dolný Tisovník, Blyskavice, Stará Huta, Lešt, M'adáčka, Veľký Lom, NedeliŠte, Šulia

Počet veriacich: 1390; obyvateľov: 6770

Reč: slov.

Adm.: František Šerke

 

5. Pokriváň.

Okres: Lučenec

Pošta: v mieste

Železnica: Kriváň

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Dolná Bzova, Horná Bzova

Počet veriacich: 2286; obyvateľov: 3002

Reč: slov.

Farár: Gejza Korponai

 

6. Stará Halič.

Okres: Lučenec

Pošta: HaliČ

Železnica: Halič

Fara: od roku 1350

Patrón: Ján Forgách de Ghymes a Gács

Filiálky: Gáč, Halič, Lehôtka, Vieska, Lupoč, Maškova, Praha

Počet veriacich: 1985; obyvateľov: 4499

Reč: slov.

Farár: Ondrej Huhra

Kaplán: —

 

 

Dekanát malohontský.

Dekan ]án Kristojčák.

 

1. Hnúšťa.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1769

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Kyjatice, Hačava, Likier, Rimavské Brezovo, Klenovec

Počet veriacich: 1961; obyvateľov: 8147

Reč: slov.

Farár: Adalbert Petrovský

 

2. Hrachovo.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1769

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Vyšný Skalník, Baba-luška, Malé Terjakovce, Nižný Skalník, Kozica, Krasko, Veľké Terjakovce, Rimavská Baňa, Zalužán, Lehota, Zahorany, Vrbovce, Rimavica

Počet veriacich: 948; obyvateľov: 3616

Reč: slov.

Farár: Štefan Varga

 

3. Kokava n. Rim.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Vlkovo, Lesanicka, Groň, Dráhová, Jaseninka, Pereš, Utekáč, Cisársko, Zlat-no, Diel, Rimavica Hámor

Počet veriacich: 3376; obyvateľov: 5147

Reč: slov.

Adm.: Ľudovít Bial

Kaplán: —

 

4. Lôm n. R.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: Kokava n. R.

Fara: od roku 1799

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Drabsko, Drabčenské Polanky, Kysuca, Javorina, Klenovské Vrchy, Chlipnáčka, Vrch Dráhová, Kremeno-RadoŠka, Polánky, Čertáž

Počet veriacich: 1847; obyvateľov: 1969

Reč: slov.

Adm.: Anton Steidl

Kaplán: —

 

5. Rimavská Sobota.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1462

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Nižná Pokoráza, Če-renčany, Dušava, Vyšná Pokoráza, Mojim, Tomášova, Zaharovce, Bakta

Počet veriacich: 3788; obyvateľov: 8496

Reč: maď. a slov.

Farár: Dr. ]án Šándor

Kaplán I.: Michal Baláž

Kaplán II.: Vojtech Dezsô

Prof. náb.: Dr. Jozef Bányai

 

6. Šoltyska.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: Kokava n. Rim.

Železnica: Kokava n. Rim.

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Ďubákovo, Lubena, Salajka

Počet veriacich: 928; obyvateľov: 938

Reč: slov.

Farár: Ernest Liptay

 

7. Tisovec.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo financií Filiálka: Píla

Počet veriacich: 1507; obyvateľov: 4463

Reč: slov.

Farár: Eduard Kamm

 

8. Uzovská Panita.

Okres: Feledince

Pošta: Vyšný Blh

Železnica: Rim. Sobota

Filiálky: Nižný Blh, Vyšný Blh, Bátka, Budikovany, Drienčan, Padarovce, Rokytník, Lukovištia, Mihályfalva, Nižné Valice, Vyšné Valice, Gregorovce, Pápča, Dražice, Ostražovce, Meleched, Michalovce, Tomášovce

Počet veriacich: 2070; obyvateľov: 7823

Reč: maď. a slov.

Adm.: Ernest Novák

 

9. Veľká Suchá.

Okres: Rimavská Sobota

Pošta: v mieste

Železnica: Pondelok

Fara: od roku 1399

Patrón: —

Filiálky: Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok, Váľkovo, Setece

Počet veriacich: 1973; obyvateľov: 2760

Reč: slov.

Farár: Ján Krištofčák

Kaplán: —

 

Archidekanát Turňa.

Archidekan Adalbert Wahlner.

 

Dekanát Turňa.

Dekan Alexander Bencsik.

 

1. Hrhov.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: Turňa

Fara: od roku 1562

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 349; obyvateľov: 971

Reč: maď.

Farár: —

 

2. Jablouca.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: Turňa

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Silica, Borzová

Počet veriacich: 278; obyvateľov: 1997

Reč: maď.

Farár: Jozef Stepan

 

3. Jablonov n. T.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: Turňa

Fara: od roku 1397

Patrón: Gejza Andrássy Filiálka: Hrušov.

Počet veriacich: 487; obyvateľov: 1343

Reč: maď.

Farár: Gabriel Béres

 

4. Turňa n. B.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1224

Patrón: Ľudovít Sólymossy

Filiálky: Dvorníky, Mihyska, Zadiel, Vendégi, Háj

Počet veriacich: 1867; obyvateľov: 2841

Reč: maď. a slov.

Farár: Gejza Šimko

Kaplán: —

 

5. Turňa - Nová Ves.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: Turňa n. B.

Železnica: Turňa n. B.

Fara: od roku 1397

Patrón: Ľudovít Sólymossy

Filiálky: Žarnov, Horváty

Počet veriacich: 608; obyvateľov: 955

Reč: maď.

Farár: Alexander Bencsik

 

 

Dekanát Jasov.

Dekan Alfonz Novotný.

 

1. Debraď.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: Jasov

Železnica: Jasov

Fara: od roku 1734

Patrón: prelatúra jasovská

Filiálky: —

Počet veriacich: 573; obyvateľov: 589

Reč: maď.

Adm.: Koloman Oscsenda

 

2. Jasov.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1243

Patrón: prelatúra jasovská

Filiálky: Jasovské Podhradie, Počkaj, Tapolca

Počet veriacich: 1422; obyvateľov: 1553

Reč: maď. a slov.

Adm.: Gerard Lukatovič

 

3. Poproč.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: Jasov

Železnica: Jasov

Fara: od roku 1506

Patrón: prelatúra jasovská

Filiálky: —

Počet veriacich: 1234; obyvateľov: 1275

Reč: slov.

Adm.: Rudolf Ujlaki

 

4. Rudník.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: Jasov

Železnica: Jasov

Fara: od roku 1775

Patrón: prelatúra jasovská

Počet veriacich: 552; obyvateľov: 564

Reč: slov.

Farár: Ambro Ebergényi

 

5. Štós.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1693

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva Filiálka: Bodoka

Počet veriacich: 757; obyvateľov: 1022

Reč: nem.

Farár: —

 

6. Vyšný Medzev.

Okres: Moldava n. B.

Pošta: Nižný Medzev

Železnica: Nižný Medzev

Fara: od roku 1300

Patrón: prelatúra jasovská Filiálka: Luciabaňa

Počet veriacich: 1291; obyvateľov: 1521

Reč: nem. a slov.

Farár: Siardus Sziklay

 

 

Dekanát spišský.

Dekan Eugen Loja.

 

1. Gelnica.

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: mesto Gelnica

Filiálky: Prakovce, Cehy

Počet veriacich: 2822; obyvateľov: 4478

Reč: nem., slov. a maď.

Farár: Rudolf Znak

Kaplán: —

 

2. Jaklovce.

Okres: Gelnica

Pošta: Margecany

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Veľký Folkmár, Margecany, Rolova Huta, Kojšov

Počet veriacich: 2433; obyvateľov: 3767

Reč: slov.

Farár: Eugen Loja

Kaplán: —

 

3. Krompachy.

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Nižné Slovinky,

Vyšné Slovinky

Počet veriacich: 5082; obyvateľov: 7660

Reč: slov.

Farár: František Horánsky

Kaplán: —

 

4. Mníšek n. Hnilcom.

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1338

Patrón: mesto Mníšek Filiálka: Helcmanovce

Počet veriacich: 649, obyvateľov: 2575

Reč: nem.

Farár: Róbert Puskás

 

5. Sinolník.

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1310

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Baňa, Uhorna

Počet veriacich: 2797; obyvateľov: 3365

Reč: nem. a slov.

Adm.: Dr. František Znak

Kaplán I.: —

Kaplán II.: —

 

6. Smolnická Huta.

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálka: Píla

Počet veriacich: 1016; obyvateľov: 1134

Reč: nem.

Farár: ]án Dôrner

 

7. Švedlár.

Okres: Gelnica

Pošta: Mníšek n. Hn.

Železnica: Mníšek

Fara: od roku 1338

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Stará Voda, Horné Hrable, Papierový Mlyn, Píla, Hrable

Počet veriacich: 929; obyvateľov: 2180

Reč: nem. a slov.

Adm.: Ladislav Bartha

Kaplán: —

 

8. Vondrišel.

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Spišská Nová Ves

Fara: od roku 1668

Patrón: —

Filiálky: Henzlova, Štilbach

Reč: nem. a slov.

Počet veriacich: 1557; obyvateľov: 2429

Farár: ]án Kocsis

Kaplán: —

 

9. Žakarovce.

Okres: Gelnica

Pošta: Gelnica

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1768

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 1313; obyvateľov: 1422

Reč: slov.

Farár: Alojz Machay

 

 

Starobylý r. k. kostol vo Feledinciach

 

 

 

BISKUPSTVO: SPIŠSKÉ

 

Dejiny biskupstva spišského a kapituly spišskej.

 

V Spiši jestvovala už pradávno prepozitúra, ktorá bola síce podriadená arcibiskupovi ostrihomskému, ale počas dejín mala rôzne privilégia, takže spišský prepošti mali skoro úplnú biskupskú moc na svojom teritoriume. Až do XVI. storočia bola prepozitúra rovno Sv. Stolici podriadená. S prepozitúrou prekvitala už od pradávna aj kapitula spišská a za času prepošta Lukáča r. 1282 bol počet kapitulníkov už desať. Kapitula mnoho trpela od Tatarov a od rôznych revolucionárov, preto po tatarskom vyplienený kostol dala ohradiť pevným múrom. Spišskí Nemci mali čulé styky s univerzitami nemeckými, a preto aj reformácia slávila na území prepozitúry svoje víťazstvá, len horlivosti prepoštov a kapitulníkov možno ďakovať, že sa katolicizmus na tých krajoch udržal.

 

V prepozitúre boly vždy snahy, aby sa prepoštstvo spišské stalo samostatným biskupstvom. Konečne po 600 ročnom jestvovaní prepozitúry na žiadosť Márie Terezie pápež Pius VI. erigoval na teritoriume spišského prepošta nové biskupstvo, ku ktorému z územia ostrihomskej arcidiecézy boly pribrané ešte aj liptovský a oravský archidiakonát. Prvým spišským biskupom sa stal Karol Szalbek, vacovský veľprepošt roku 1776. On otvoril v Spišskej Kapitule aj seminár. R. 1806 dostali kapitulníci od kráľa Františka I. čestný kríž. Biskup Pyrker, ktorý sa stal r. 1821 patriarchom v Benátkach, sriadil učiteľský ústav. Po prievrate už r. 1921 zaujal biskupský stolec terajší horlivý arcipastier Ján Vojtaššák. Počet kanonikov je 10.

 

Ordinárius:

 

J. E. JÁN VOJTAŠŠÁK. Nar. 14. nov. 1877 v Zakamenom, za kňaza vysvätený 1. júla 1900. Farár vo Veličnej (1911), redaktor »Sv. Rodiny«. R. 1919 riaditeľ biskupskej kancelárie a rektor seminára Spišskej Kapituly. 13. febr. 1921 vysvätený za biskupa. Intronizovaný 27. febr. 1921.

 

Generálny vikár:

Vendelín Húska, páp. prelát, kanonik.

 

Členovia kapituly:

 

Dr. Martin Kheberich, vysv. biskup, veľprepošt.; Dr. Frid. Rolný, lektor-kanonik, opát; Dr. Ján Jurik, kantor-kanonik, prepošt; Peter Wjecha, kustos, kanonik, prepošt; Vendelín Húska, prelát-kanonik; Dr. Ján Seman; Ignác Paúák, farár kapitulský. Magistri-kanonici: Dr. Alex. Horváth; Dr. Jozef Tomanócy a Viktor Milan.

 

Biskupská kancelária:

 

Vendelín Húska, riaditeľ; Dr. Jozef Kapala, bisk. notár.

 

Cirkevný hlavný škôldozorca:

Dr. Jozef Tomanócy.

 

Profesorský sbor seminára:

 

Msgr. Dr. Ján Ferenčík, rektor; Dr. Štefan Lach; Dr. Štefan Faith, spirituál; Vrán t. Skycák, Dr. Jozef Špirko, Dr. Michal Mrkva, prefekt.

 

Kňazi penzionovaní:

 

Ján Korsch, v. farár v Ždiari; Štefan Rovder, v. farár v Liptovskom Sv. Michale; Jozef Vráv, v. kaplán; Štefan Janovíík, v. farár v Likavke; Vendelín Schwarz, v. farár v Námestove; Ladislav Moyí, v. farár v Lúčkach; Roman Pukát, v. farár v Harhove; Štefan Almássy, v. farár v Čenčiciach; Andrej Doránsky, v. farár v Matiasovciach; Innocent Smolko, v. farár v Ružbachoch; Alojz Králik, v. farár v Komjatnej; Karol Kučera, v. farár v Liptovskom Sv. Ondreji.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

 

Jozef Brandobur, riaditeľ r. k. uč. ústavu v Spišskej kapitule; Alojz Miškovič, profesor r. k. uč. ústavu v Spišskej kapitule; Ignác Lihosith, katechéta a rektor malého seminára v Levoči; Dr. Ján Briššák, katecheta v Spišskej Novej Vsi; Julius Šunavec, katecheta v Kežmarku.

 

Diecezánni kňazi, účinkujúci mimo diecéze:

 

Ján Hvizdoš, prof. náb. v Košiciach; Ambróz Kapitán, správca fary v Amerike; Dr. Vojtech Kováč, gen. riaditeľ ústrednej Karity v Bratislave; Vojtech Novák, voj. kurát v Užhorode; Valent Vilkovský, voj. kurát v Brne.

 

Počet teologov:

 

Na IV. ročníku 3, na III. ročníku 10, na II. ročníku 10, na I. ročníku 13. — Filozofi: 20. — V Ríme v Nepomucenume 2, v Innsbrucku 3.

 

Katedrálny archidiakonát. Archidiakon: Vendelín Húska, kanonik.

 

1. Spišská Kapitula.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spišské Podhradie

Železnica: Spišské Podhradie  

Fara: starodávna

Patrón: biskup a kapitula

Filiálky: Jablonov, Baldovce, Baldovský Kúpeľ, Bugľovce, Katuň, Lúčka, Nemešany, Sivabrada, Rybníček  

Počet veriacich: 1846

Reč: slov.

Farár: Ignác Panák, kanonik

Kaplán: —

 

Dekanát Spišské Podhradie. Dekan Dr. Pavel Doľák.

 

1. Biacovce.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spišské Podhradie

Železnica: Spišské Podhradie

Fara: od roku 1502

Patrón: Albína Csákyho potomci

Filiálky: Ordzoviany, Pongracovce

Počet veriacich: 989

Reč: slov.

Farár: Ján Vencko

Kaplán: —

 

2. Brutovce.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spiš. Podhradie

Železnica: Spiš. Podhradie

Fara: od 1808

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Podproč, Olšavica, Suchý Dol.

Počet veriacich: 470 (855 gr. rítu)

Adm.: Eduard Skalský

 

3. Chrasť nad Hornádom.

 

Okres: Spiš. Nová Ves

Pošta: Spiš. Hrušov

Železnica: v mieste

Fara: od 1740

Patrón: Rodina Máriássy

Filiálky: Matejovce pri Hornáde

Počet veriacich: 580

Reč: slov.

Farár: Ján Starostovič

 

4. Spišský Hrušov.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Markušovce

Fara: od starodávna

Patrón: —

Filiálka: Vitkovce

Počet veriacich: 730

Reč: slov.

Adm.: Prant. Šimonovič

 

5. Kluknava.

 

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1726

Patrón: —

Filiálky: Rychnava, Hrišovce, Kaľava, Opaka

Počet veriacich: 2483

Reč: slov.

Farár: Andrej Oravec, okr. šk. inšpektor

Kaplán: —

 

6. Poľanovce.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spišské Podhradie

Železnica: Spišské Podhradie

Fara: od roku 1497

Patrón: Rodiny Jančo a Balka

Filiálky: Harakovce, Korytno

Počet veriacich: 444

Reč: slov.

Farár: Matiáš Nemčík

 

7. Slatvin.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Spišské Vlachy

Železnica: Spišské Vlachy

Fara: od starodávna

Patrón: Albína Csákyho potomci

Filiálka: Vojkovce

Počet veriacich: 500

Reč: slov.

Farár: Michal Szombati

 

8. Spišské Podhradie.

 

Okres: Levoča

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1174

Patrón: Ministerstvo školstva a národnej osvety

Filiálka: Kolbachy

Počet veriacich: 2700

Reč: slov.

Farár: Štefan Zemančík, páp. komorník

Kaplán: Julius Šimko

 

9. Spišské Vlachy.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1235

Patrón: Ministerstvo školstva a národnej osvety

Filiálky: Dobrávoľa, Kolinovce

Počet veriacich: 2590

Reč: slov. a nem.

Farár: Pavel Doľák, Dr., tit. kanonik, dekan, cirk. sudca, syn. zkúšateľ.

Kaplán: Ladislav Hanus

 

10. Velbachy.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Spišské Vlachy

Železnica: v mieste

Fara: od starodávna

Patrón: Hilarius Csáky

Filiálky: Olcnava, Hincovce

Počet veriacich: 1200

Reč: slov.

Adm.: Štefan Baňas

 

11. Vyšné Repaše.

 

Okres: Levoča

Pošta: Toryská nad Levočou

Železnica: Spišské Podhradie

Fara: od roku 1307

Patrón: Rodina Gorgey

Filiálky: Pavľany, Nižné Repaše, Toryská

Počet veriacich: 670 (Gr. r. 1400)

Reč: slov.

Adm.: Andrej Farkaš

 

12. Vyšný Slavkov.

 

Okres: Levoča

Pošta: Brezovica n. Torysou

Železnica: Spišské Podhradie

Fara: od roku 1699

Patrón: Komposesorát

Filiálky: —

Počet veriacich: 600

Reč: slov.

Administruje farár v Nižnom Slavkove

 

13. Žehra.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Spišské Podhradie

Železnica: Spišské Vlachy

Fara: od roku 1245

Patrón: Kolomana Csákyho dedičia

Filiálky: Dúbrava, Beharovce, Grančpetrovce, Olšavka, Hotkovce

Počet veriacich: 1444

Reč: slov.

Farár: Frantiíek Hanzély

Kaplán: —

 

Dekanát Levoča. Dekan Matej Pajduššák.

 

1. Abrahamovce.

 

Okres: Levoča

Pošta: Vrbov

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1383

Patrón: —

Filiálka: Farkašovce

Počet veriacich: 500

Reč: slov.

Adm.: Ján Hanuška

 

2. Čenčice.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spišský Sv. Ondrej

Železnica: Letanovce

Fara: od roku 1886

Patrón: — Filiálka: Machalovce

Počet veriacich: 200

Reč: slov.

Farár: Aladár Papp

 

3. Harhov.

 

Okres: Levoča

Pošta: v mieste

Železnica: Levoča

Fara: starodávna

Patrón: Hilara Csáky-ho potomci

Filiálky: Domaňovce, Roškovce, Doľany, Kolčov

Počet veriacich: 1780

Reč: slov.

Farár: Martin Gallovit

Kaplán: Ján Didecký

 

4. Harichovce.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Nováves

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1809

Patrón: —

Filiálky: Kurimjany, Levočské Lúky

Počet veriacich: 1150

Reč: slov.

Farár: Štefan Szalay

 

5. Hnilčík.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Spišská Nová Ves

Železnica: Spiš. Nová Ves

Fara: od roku 1808

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálky: Bindt, Jerohuta, Rostoky-Domky

Počet veriacich: 1350

Reč: slov.

Adm.: Andrej Jablonský

 

6. Hnilec.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Nováves

Železnica: Nováves

Fara: od roku 1808

Patrón: Min. Šk. a nár. osvety

Filiálky: Hnilec Gemerský, Pusté Pole, Delava, Sikavka, Stupy, Dobš. Rakovec

Počet veriacich: 1030

Reč: slov.

Adm.: Augustín Novajovský

 

7. Levoča.

Okres: Levoča

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1245

Patrón: mesto Levoča

Počet veriacich: 6000

Reč: slov., nem., maď.

Farár: Jozef Krššák, tit. kan., okr. Škol. inšpektor, bisk. poradca

Kapláni: Viktor Trstenský, Jozef Cehula

 

8. Spišská Nová Ves.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: starodávna

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálka: Prednia Huta

Počet veriacich: 8800

Reč: slov., nem., maď.

Farár: Dr. Frant. Rolný, opát

Kaplán: Pavel Drbják, Frant. Hadri

 

9. Markušovce.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1280

Patrón: Rodina Mariássy

Filiálky: Teplička, Leskoviany, Poráč, Odorin-Olše, Zavadka

Počet veriacich: 2730 (Gr. r. 1400)

Reč: slov.

Adm.: Farár odorínsky

 

Koterbachy, miestna kaplánka.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Markušovce

Fara: sriadená roku 1920

Počet veriacich: 1500

Reč: slov.

Kaplán exp.: Ján Slodička

 

10. Odorín.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Markušovce

Železnica: Markušovce

Fara: starodávna

Patrón: Marianna Csáky, vydatá Wieland

Filiálky: Danišovce, Jamník

Počet veriacich: 1275

Reč: slov.

Farár: Michal Štoffko

 

11. Smižany.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1293

Patrón: Hilára Csákyho potomci

Filiálka: Iliášovce

Počet veriacich: 2110

Reč: slov.

Farár: Matúš Pajduššák, dekan, bisk. poradca

Kaplán: —

 

12. Štvrtok.

 

Okres: Levoča

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1215

Patrón: Hilára Csákyho potomci

Filiálky: Bukovinka, Dravce, Lengvarty

Počet veriacich: 1510

Reč: slov.

Adm.: Dr. Ján Chrappa. kvardián

 

13. Závada.

 

Okres: Levoča

Pošta: Levoča

Železnica: Levoča

Fara: od roku 1809

Patrón: mesto Levoča

Filiálky: Kúpeľ Levočský, Levočská Dolina, Úloža

Počet veriacich: 880

Reč: slov.

Farár: Ján Droboth, býva v Uloži

 

Dekanát Štiavnik. Dekan Dr. Ján Rusiňák.

 

1. Dedinky.

 

Okres: Rožňava

Pošta: Ztratená

Železnica: Dobšiná

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Biele vody, Dobšinská Maša, Spišské Mlynky, Palcmanská Maša, Zaif, Ztratená

Počet veriacich: 2050

Reč: slov.

Adm.: Ján Butkay

 

2. Hrabušice.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: starodávna

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálka: Betlanovce

Počet veriacich: 1850

Reč: slov.

Farár: Ludvik Sax

Kaplán: Anton Sviežený

 

3. Hranovnica.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Poprad

Fara: stodávna

Patrón: biskup

Filiálky: Dubina, Hámry, Pleso

Počet veriacich: 1300

Reč: slov.

Farár: Štefan Zahuranetz

 

4. Kubachy.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Poprad

Fara: od roku 1450

Patrón: biskup

Filiálka: Kravjany

Počet veriacich: 2050

Reč: slov.

Farár: Ján Dorník

Kaplán: Jozef Brnušák

 

5. Letanovce.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Štvrtok

Železnica: v mieste

Fara: starodávna

Patrón: biskup a kapitula

Filiálky: Arnutovce, Tomašovce

Počet veriacich: 1500

Reč: slov.

Farár: Eduard Gazdík

Kaplán: —

 

6. Lučivna.

 

Okres: Poprad

Pošta: Štrba

Železnica: Štrba

Fara: starodávna

Patrón: —

Filiálky: Lučivnianské Kúpele, Nižnia Šuňava, Vyšnia Šuňava

Počet veriacich: 1560

Reč: slov.

Adm.: Jozef Argay, býva v Nižnej Šuňave

 

7. Štiavnik.

 

Okres: Poprad

Pošta: Hrabušice

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1601

Patrón: biskup

Filiálka: Štiavnik kaštieľ

Počet veriacich: 975

Reč: slov.

Farár: Dr. Ján Rusiňák, okr. školský inšpektor

 

8. Švábovce.

 

Okres: Poprad

Pošta: Svätý Ondrej

Železnica: Poprad

Fara: od roku 1748

Patrón: —

Filiálky: Filice, Gánovce, Hôrka, Hozelec, Kišovce, Miklušovce, Primovce, Svätý Ondrej

Počet veriacich: 780

Reč: slov.

Farár: Vavrinec Tokoli

Kaplán: —

 

9. Teplica.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Poprad

Fara: od roku 1389

Patrón: biskup

Počet veriacich: 1040

Reč: slov.

Farár: Ján Gursching

 

10. Viderník.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Hrabušice

Fara: starodávna

Patrón: biskup

Filiálka: Janovce

Počet veriacich: 708

Reč: slov.

Farár: Frant. Ulmanek

 

11. Vikartovce.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Poprad

Fara: od roku 1782

Patrón: biskup

Počet veriacich: 1312

Reč: slov.

Adm.: Ján Nemec

 

Dekanát Veľká. Dekan Karol Hudáč.

 

1. Batizovce.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1300

Patrón: Rodina Máriássy

Filiálky: Gerlachov, Mengušovce, Hágy, Stola, Tatranská Polianka

Počet veriacich: 378

Reč: slov.

Adm.: Ján Hatiar, dekan v. v.

 

2. Huncovce.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Lomnica

Fara: od roku 1237

Patrón: —

Filiálky: Lomnica, Matliare, Tatranská Lomnica

Počet veriacich: 1550

Reč: nem., slov.

Farár: Štefan Hajós

 

3. Matejovce.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Poprad

Fara: od roku 1231

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Počet veriacich: 910

Reč: nem., slov.

Farár: Ján Odrobina

 

4. Milbach.

 

Okres: Poprad

Pošta: Veľký Slavkov

Železnica: Matejovce

Fara: od roku 1245

Patrón: Hilára Csákyho potomci

Filiálky: Stará Lesná, Starý Smokovec

Počet veriacich: 450

Reč: nem.

Adm.: Anton Matiek

 

5. Poprad.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1245

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálky: Kvetnica, Stráže

Počet veriacich: 3250

Reč: slov., nem.

Adm.: Štefan Mnoheľ

Kaplán: Anton Glatz

 

6. Spiš. Sobota.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1244

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálka: Studený Potok

Počet veriacich: 850

Reč: slov., nem.

Farár: František Slavkovský

 

7. Veľká.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1245

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Počet veriacich: 1400

Reč: nem., slov.

Farár: Alexander Boharčík, dekan v. v.

 

8. Veľký Slavkov.

 

Okres: Poprad

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká

Fara: od roku 1245

Patrón: Hilara Csákyho potomci

Filiálky: Nová Lesná, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Salvatoris, Hrebienok

Počet veriacich: 880

Reč: nem.

Farár: Karol Hudáč, dekan, okr. škôldozorca

 

9. Žakovce.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Vrbov

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1245

Patrón: Hilára Csákyho potomci

Počet veriacich: 205

Reč: nem.

Farár: Adalbert Pataky

 

Dekanát Kežmarok. Dekan Alexander Borženský.

 

1. Bušovce.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od starodávna

Patrón: —

Počet veriacich: 200

Reč: nem.

Adm.: farár v Toporci

 

2. Holumnica.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od starodávna

Patrón: —

Filiálka: Jurské

Počet veriacich: 300

Reč: slov. a nem.

Adm.: Bernardín Sommer

 

3. Kežmarok.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1348

Patrón: mesto Kežmarok

Filiálky: Foľvarky, Malý Slavkov, Mlynčoky, Rakusy

Počet veriacich: 5100 (Gr. r. 240)

Reč: slov., nem. a maď.

Farár: Ján Janečko, tit. kanonik

Kaplán: Dr. Ján Čarnogurský a Julius Hromada

 

4. Lendák.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Slovenská Ves

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1313

Patrón: Kristian Kraft de Hohenlohe Oehringen

Počet veriacich: 1410

Reč: slov.

Farár: Alexander Fedor, dekan v. v.

 

5. Ľubica.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1248

Patrón: Min. Škol. a nár. osvety

Počet veriacich: 1870 (gr. 340)

Reč: slov. a nem.

Farár: Alexander Borženský, dekan, okr. škôldozorca

Kaplán: —

 

6. Majerka.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Spišská Belá

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1775

Patrón: Min. Škol. a nár. osvety

Filiálky: Hodermark, Ľubické Kúpele

Počet veriacich: 630 (Gr. r. 700)

Reč: slov. a nem.

Adm.: Aladár Ružbašan

 

7. Ruskinovce.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1264

Patrón: Min. školstva a nár. osvety

Filiálka: Dvorec

Počet veriacich: 560

Reč: slov., nem.

Farár: Jozef Pafčík

Kaplán: —

 

8. Slovenská Ves.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1424

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Krig, Výborná

Počet veriacich: 1050

Reč: slov. a nem.

Farár: Andrej Háber, dekan v. v.

Kaplán: —

 

9. Spišská Belá.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1092

Patrón: Min. školstva a nár. osvety

Filiálky: Tatranská Kotlina, Krížová Ves, Strážky

Počet veriacich: 3200

Reč: slov. a nem.

Farár: Dr. Ján Pollák

 

10. Tvarožná.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Vrbov

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1226

Patrón: Min. škol. a nár. osvety

Filiálky: Hradisko, Vilkovce

Počet veriacich: 860

Reč: slov.

Adm.: Štefan Huray

 

11. Vrbov.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: v mieste

Železnica: Kežmarok

Fara: od roku 1222

Patrón: Min. škol. a nár. osvety

Počet veriacich: 540

Reč: slov. a nem.

Adm.: zo Žákoviec

 

12. Ždiar.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Tatranská Kotlina

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1693

Patrón: Kristian Kraft de Hohenlohe Oehringen

Filiálka: Javorina

Počet veriacich: 1580

Reč: slov.

Adm.: Ján Kušnír

 

Dekanát Stará Ves. Dekan Andrej Podolský.

 

1. Haligovce.

 

Okres: Spišská Nová Ves

Pošta: Veľký Lipník

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1781

Patrón: Náb. fond

Filiálky: Veľký Lipník, Foľvark

Počet veriacich: 652 (Gr. r. 1415)

Reč: slov.

Farár: František Očkaják

 

2. Hanušovce.

 

Okres: Spišská Stará Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Spišská Belá

Fara: od starodávna

Patrón: Potomci Kornelie Horváth

Filiálka: Jezersko

Počet veriacich: 630

Reč: slov.

Adm.: z Matiašoviec

3. Lechnica.

 

Okres: Spišská Stará Ves

Pošta: Smerdžonka

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1278

Patrón: biskup prešovský s kapitulou

Filiálky: Nižné Šváby, Červený Kláštor a Smerdžonka

Počet veriacich: 515

Reč: slovenská

Adm.: z Haligoviec

 

4. Lešnica.

 

Okres: Spišská Stará Ves

Pošta: Veľký Lipník

Železnica: Spišská Belá

Fara: od starodávna

Patrón: biskup prešovský s kapitulou

Filiálka: Huta

Počet veriacich: 450

Reč: slov.

Adm.: Andrej Kovalský

 

5. Matiašovce.

 

Okres: Stará Ves

Pošta: Stará Ves

Železnica: Spišská Belá

Fara: od starodávna

Patrón: Komposesorát

Filiálka: Gibeľ

Počet veriacich: 990

Reč: slov.

Farár: Andrej Podolský, dekan, okr. škôldozorca

 

6. Reľov.

 

Okres: Spišská Stará Ves

Pošta: Spišské Hanušovce

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1787

Patrón: Náb. fond

Filiálka: Hágy

Počet veriacich: 525

Reč: slov.

Adm.: Štefan Dudaško

 

7. Richvald.

 

Okres: Spišská Stará Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Spišská Belá

Fara: od starodávna

Patrón: Komposesorát

Filiálka: Havka

Počet veriacich: 600

Reč: slov.

Farár: František Klein, dekan v. v.

 

8. Stará Ves.

 

Okres: Stará Ves

Pošta: v mieste

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1200

Patrón: biskup prešovský s kapitulou

Filiálky: Kalenberg, Staré Majere, Vyšné Šváby, Tricátek

Počet veriacich: 1140

Reč: slov.

Farár: Ladislav Herbst, dekan v. v.

 

9. Veľká Franková.

 

Okres: Spišská Stará ves

Pošta: Spišské Hanušovce

Železnica: Spišská Belá

Fara: od roku 1748

Patrón: biskup prešovský s kapitulou

Filiálky: Malá Franková, Osturňa

Počet veriacich: 880 (gr. rítu 1200)

Reč: slov.

Adm.: Jozef Vojtas

 

Dekanát Ľubovňa. Dekan Andrej Trunik.

 

1. Gniazda.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: v mieste

Železnica: Podolinec

Fara: od roku 1122

Patrón: Min. škol. a nár. osvety

Filiálky: Forbásy a Kamionka

Počet veriacich: 1300 (gr. rítu 1200)

Reč: slov. a nem.

Farár: Andrej Trunik, dekan, okr. škôldozorca

 

2. Hobgard.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Stará Ľubovňa

Železnica: Stará Ľubovňa

Fara: od roku 1315

Patrón: Obec

Filiálka: Podsadek

Počet veriacich: 780 (Gr. rítu 72)

Reč: nem. a slov.

Adm.: Štefan Putanko

 

3. Kolačkov.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Stará Ľubovňa

Železnica: Stará Ľubovňa

Fara: od roku 1809

Patrón: Náb. fond

Počet veriacich: 560

Reč: slov.

Adm.: František Chrašt

 

4. Lomnická.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Podolinec

Železnica: Podolinec

Fara: od starodávna

Patrón: —

Počet veriacich: 150

Reč: nem. a slov.

Adm.: František Irányi

 

5. Mnišek nad Popradom.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Stará Ľubovňa

Železnica: Stará Ľubovňa

Fara: od roku 1787

Patrón: Náb. fond

Filiálky: Pilhov, Káče, Medzibrodie, Krendželovka, Závodie, Krempach pri Ľubovni, Granastov, Veľký Sulin Počet veriacich: 780 (Gr. r. 1100)

Reč: slov.

Farár: FrantiŠek Maguth

 

6. Nová Ľubovňa.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Stará Ľubovňa

Železnica: Stará Ľubovňa

Fara: od roku 1308

Patrón: Dedičia Andreja Probstnera

Filiálky: Ľubovenský Kúpeľ a Jakubjany

Počet veriacich: 1130 (Gr. r. 1880)

Reč: slov.

Adm.: z Kolačkova

 

7. Nižnie Ružbachy.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Podolinec

Železnica: Podolinec

Fara: od roku 1300

Patrón: Obec

Filiálky: Vyšnie Ružbachy a Lacková

Počet veriacich: 1800

Reč: slov.

Adm.: Jozef Daňko

 

8. Podolinec.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1295

Patrón: Min. školstva a nár. osvety

Počet veriacich: 2300

Reč: slov. a nem.

Farár: Ján Šterbák

 

9. Stará Ľubovňa.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Stará Ľubovňa

Železnica: Stará Ľubovňa

Fara: od roku 1222

Patrón: Min. školstva a nár. osvety

Filiálky: Ľubovniansky Zámok, Jarembina, Littmanová

Počet veriacich: 1730 (Gr. rítu 1900)

Reč: slov.

Farár: Michal Stanko

 

10. Toporec.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Podolinec

Železnica: Podolinec

Fara: od starodávna

Patrón: Rodina Gorgey

Filiálky: Pustovec, Maldur

Počet veriacich: 590

Reč: nem. a slov.

Farár: Andrej Varsányi

 

Oravský archidiakonát. Archidiakon: dr. Ján Seman, kanonik.

 

Dekanát Námestovo. Dekan Ondrej Marhevka.

 

1. Bobrov.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 1260

Reč: slov.

Farár: Vladimír Polačík

 

2. Erdutka.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Patrón: Náboženský fond

Fara: od r. 1787

Počet veriacich: 2368

Reč: slov.

Adm.: Aurel Mihaliak

 

3. Hruštín.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bábin, Vaňovka, Zábava

Počet veriacich: 2510

Reč: slov.

Farár: František Nádaškay

Kaplán: —

 

4. Krušetnica.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Lomná

Počet veriacich: 1510

Reč: slov.

Farár: Štefan Kubičár

 

5. Lokca.

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1666

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Breza, Vasilov, Ťapešov

Počet veriacich: 2740

Reč: slov.

Farár: Julius Slovik, okr. škôldozorca

 

6. Mútne.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1878

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Duľov, Beňadov

Počet veriacich: 2240

Reč: slov.

Farár: Ján Koperdán

 

7. Námestovo.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1612

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Slanica, Jasenica, Vavrečka

Počet veriacich: 3907

Reč: slov.

Farár: Ján Málik

Kaplán I.: Peter Makoí

Kaplán II.: —

 

8. Novoť.

 

Okres: Námestovo

Pošta: Zakamenné

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1789

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 1534

Reč: slov.

Farár: Jozef Kubičár

 

9. Rabča.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1711

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Polhora, Sihelne

Počet veriacich: 4234

Reč: slov.

Farár: Ján Kecera

Kaplán: Pavel Sopko

 

10. Rabčice.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica. Tvrdošín

Fara: od roku 1774

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 991

Reč: slov.

Farár: Andrej Marhevka, dekan

 

11. Veselé.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1754

Patrón: Oravské panstvo

Počet veriacich: 2013

Reč: slov.

Farár: Viktor Kubaššek

Kaplán: Ján Harkabúzik

 

12. Zakamenné.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Orav. Podzámok

Fara: od roku 1758

Patrón: Oravské panstvo

Počet veriacich: 2010

Reč: slov.

Farár: Ján Baľara.

Kaplán: —

 

13. Zubrohlava.

 

Okres: Námestovo

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1770

Patrón: Oravské panstvo

Filiálka: Klin pri Námestove

Počet veriacich: 1725

Reč: slov.

Farár: Roman Grigeľ

Kaplán: Jozef Fitt

 

Dekanát Oravský Podzámok. Dekan Jozef Slanicay.

 

1. Biely Potok.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica Podbiel

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 642

Reč: slov.

Farár: Ján Kapusta

 

2. Čimhová.

 

Okres: Trstená

Pošta: Liesek

Železnica: Liesek

Fara: od roku 1786

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Vitanová, Oravica

Počet veriacich: 1069

Reč: slov.

Farár: Jozef Slanicay, dekan, okr. škôldozorca

Kaplán: —

 

3. Dlhá nad Oravou.

 

Okres: D. Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1931

Patrón: —

Počet veriacich: 740

Reč: slov.

Farár: Jozef Zastko

 

4. Habovka.

 

Okres: Trstená

Pošta: Zuberec

Železnica: Podbiel

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Zuberec

Počet veriacich: 1640

Reč: slov.

Farár: Štefan Kofrit

 

5. Hladovka.

 

Okres: Trstená

Pošta: Liesek

Železnica: Suchá Hora

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Suchá Hora

Počet veriacich: 1300

Reč: slov.

Adm.: Jozef Laurinec

 

6. Chlebnica.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: Dlhá

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 991

Reč: slov.

Farár: Martin Doľák

 

7. Krivá.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1854

Patrón: —

Počet veriacich: 606

Reč: slov.

Farár: Jozef Hohol, dekan v. v.

8. Liesek.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1905

Patrón: cirk. obec

Počet veriacich: 1086

Reč: slov.

Farár: Andrej Bažík

 

9. Nižnia nad Oravou.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1692

Patrón: Oravské panstvo

Filiálka: Zemanská Dedina

Počet veriacich: 1054

Reč: slov.

Farár: Jozef Tomča

 

10. Oravský Podzámok.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1650

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Dolnia Lehota, Široká

Počet veriacich: 1039

Reč: slov.

Farár: Jozef Michna

 

11. Podbiel.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1929

Patrón: —

Počet veriacich: 820

Reč: slov.

Farár: Ján Schelling

 

12. Sedliacka Dubová.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: Dlhá n. Oravou

Fara: od roku 1559

Patrón: Oravské panstvo

Filiálka: Hornia Lehota

Počet veriacich: 885

Reč: slov.

Adm.: Štefan Schultz

 

13. Trstená.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1371

Fatrón: Oravské panstvo

Filiálky: Brezovica, Zábidov, Hámričky

Počet veriacich: 3224

Reč: slov.

Farár: Štefan Zaják, tit. kanonik, dekan v. v.

Kaplán: Ján Hadri

 

14. Tvrdošín.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1628

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Krasnahorka, Medvedzia, Dolný Štepanov, Horný Štepanov, Lavkov

Počet veriacich: 3093

Reč: slov.

Adm.: Karol Kaučiarik

Kapláni: —

 

15. Ústie.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: Tvrdošín

Fara: od roku 1785

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Osada, Hámry

Počet veriacich: 1800

Reč: slov.

Farár: Karol Uhlárik

Kaplán: —

 

Dekanát Dolný Kubín. Dekan Ignác Grebáč.

 

1. Bziny.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: Dolný Kubín

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Kňaža, Medzibrodie, Mokraď, Jelšava

Počet veriacich: 1107

Reč: slov.

Farár: Jozef Klocháň

 

2. Dolný Kubín.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: Dolný Kubín

Železnica: Dolný Kubín

Fara: od roku 1380

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Vyšný Kubín, Leštiny, Osádka, Jaseňová, Medzihradné a Záskalie

Počet veriacich: 1175

Reč: slov.

Farár: Jozef Maxián

Kaplán: Jozef Mikuška

 

3. Malatina.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: Vyšný Kubín

Železnica: Dolný Kubín

Fara: od roku 1808

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 750

Reč: slov.

Adm.: Štefan Kučeravý

 

4. Pučov.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: Dolný Kubín

Železnica: Medzibrodie

Fara: od roku 1787

Filiálky: Pribiš, Pokrývač, Srňacie

Počet veriacich: 780

Reč: slov.

Adm.: Michal Baran

 

5. Valašská Dubová.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1815

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 622

Reč: slov.

Farár: Jozef Hromada

 

6. Veličná.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1686

Patrón: Oravské panstvo

Filiálky: Beňová Lehota, Malý Bysterec, Veľký Bysterec, Poruba Gecel, Revišne, Zábrež, Žáškov, Párnica, Istebné

Počet veriacich: 1249

Reč: slov.

Farár: Ignác Grebáč, dekan, okr. škôldozorca

Kaplán: Pavel Matis

 

7. Zázrivá.

 

Okres: Dolný Kubín

Pošta: v mieste

Železnica: Párnica

Fara: od roku 1757

Patrón: Oravské panstvo

Počet veriacich: 3251

Reč: slov.

Admin.: Ján Pienčák

Kaplán: —

 

Liptovský archidiakonát. Archidiakon: Ignác Paňak, kanonik.

 

Dekanát Liptov. Dekan František Duľa.

 

1. Dovalov.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Hrádok

Fara: od roku 1694

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálky: Kokava, Pribylina

Počet veriacich: 320

Reč: slov.

Farár: Martin Valluš

 

2. Hyby.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Kráľ. Lehota

Fara: od roku 1637

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálky: Východná, Lehota Králová

Počet veriacich: 871

Reč: slov.

Adm.: Otto Holúsek

 

3. Liptovský Hrádok.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1808

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálky: Fabriky Maša, Porubka, Svarin, Čierny Váh, Dikula, Rástoky, Medvedzia

Počet veriacich: 1050

Reč: slov.

Farár: František Duľa, okr. škôldozorca

 

4. Liptovský Sv. Ján.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: v mieste

Železnica: Potureň

Fara: 1327

Patrón: —

Filiálky: Uhorská Ves, Zavážna Poruba, Potureň, Vavrišov, Jamník

Počet veriacich: 512

Reč: slov.

Farár: Anton Cserny

 

5. Liptovský Sv. Ondrej.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Okolično

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1411

Patrón: —

Filiálky: Beňadiková, Veterná Poruba, Konská, Hôra, Jakubovany

Počet veriacich: 190

Reč: slov.

Adm.: Ján Skrak

 

6. Malužina.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Hrádok

Fara: od roku 1796

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálky: Dolnia Boca, Hornia Boca, Prostrednia Boca, Taich

Počet veriacich: 214

Reč: slov.

Adm.: Štefan Žakovič

 

7. Štrba.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1222

Patrón: —

Filiálka: Važec

Počet veriacich: 664

Reč: slov.

Farár: Ladislav Šterba

 

8. Teplička.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Hrádok

Fara: 1766

Patrón: Ministerstvo orby

Počet veriacich: 1439

Reč: slov.

Farár: Ján Kočiš

 

Dekanát Stredný Liptov. Dekan Leopold Stano.

 

1. Bobrovec.

 

Okres: Lipt. sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1200

Patrón: —

Filiálky: Pavlováves, Bobrovček, Trsteno, Jalovec, Smrečany, Žiar

Počet veriacich: 2101

Reč: slov.

Farár: Serafin Rončák

 

2. Palúdzka.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1200

Patrón: —

Filiálky: Bodice, Paučina Lehota, Benice, Demänová

Počet veriacich: 679

Reč: slov.

Farár: Pavel Pobehá

 

3. Huty.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Novoť, Job Rástoka

Počet veriacich: 1025

Reč: slov.

Adm.: Rudolf Scheda

4. Kvačany.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Sielnica

Železnica: Parížovce

Fara: starodávna

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Dlhálúka

Počet veriacich: 565

Reč: slov.

Adm.: Leopold Stano, okr. škôldozorca

 

5. Lipt. Sv. Alžbeta.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Ľubela

Železnica: Vlašky

Fara: od roku 1339

Patrón: —

Filiálky: Ľubela, Dúbrava, Gotoväny

Počet veriacich: 2000

Reč: slov.

Farár: Andrej Gerát

Kaplán: Michal Žuffa

 

6. Lipt. Sv. Kríž.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Paludza

Železnica: Vlašky

Fara: od roku 1200

Patrón: —

Filiálky: Lazisko, Gaľoväny, Paludza, Černice, Andice

Počet veriacich: 2275

Reč: slov.

Adm.: Peter Bačkor

Kaplán: —

 

7. Lipt. Sv. Mara.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Vlašky

Železnica: Vlašky

Fara: od roku 1200

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Vlašky, Parížovce, Bobrovník, Nižní Zadiel, Nežitovce, Hliník, Vyšné a Nižné Dechtary, Krmeš, Vrbe, Demčiny, Tvarožná, Sokolče, Vlachy, Sestrč, Sokolč Kolitiny

Počet veriacich: 760

Reč: slov.

Adm.: Štefan Zerna

 

8. Lipt Sv. Mikuláš.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Lipt. Sv. Mikuláš

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: starodávna

Patrón: —

Filiálky: Vrbica, Ondrášová a Ploštín Ilanová

Počet veriacich: 2000

Reč: slov.

Farár: Dr. Jozef Kozár, tit. kanonik

Kaplán: Mikuláš Stukner

 

9. Nemecká Ľupca.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Teplá

Fara: od roku 1242

Patrón: Mesto

Filiálky: Tri Malatiny, Sv. Michal Ľupča

Počet veriacich: 1300

Reč: slov.

Farár: Vincent Malinaj

Kaplán: —

 

10. Liptovské Matiašovce.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Sielnica

Železnica: Parížovce

Fara: od roku 1787

Patrón: Rodina Maťašovská

Filiálka: Vyšnie Matiašovce

Počet veriacich: 300

Reč: slov.

Adm.: Ján Bukna

 

11. Okolično.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1826

Filiálky: Stošice, Vitališovce

Počet veriacich: 300

Reč: slov.

Adm.: Matias Linčovský

 

12. Prosiek.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Sielnica

Železnica: Parížovce

Fara: od roku 1826

Patrón: —

Filiálky: Sv. Anna, Janošovce Bukovina, Ižipovce, Vyšný Zadiel

Počet veriacich: 235

Reč: slov.

Adm.: Andrej Labuda

 

13. Trnovec.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: v mieste

Železnica: Parížovce

Fara: od roku 1200

Patrón: Min. orby

Filiálky: Sielnica, Behovalce, BeňuŠovce, Bernice, Beniky, Vyšné Ráztoky, Dolné Ráztoky, Strážnica

Počet veriacich: 670

Reč: slov.

Farár: Adalbert Witkovský

 

14. Veľké Borovô.

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Huty

Železnica: Parížovce

Fara: od roku 1827

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Malé Borovô

Počet veriacich: 1092

Reč: slov.

Adm.: Andrej Juraško

 

Dekanát Dolný Liptov. Dekan Albín Maxián.

 

1. Černová.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Rybárpole

Železnica: Rybárpole

Fara: od roku 1929

Patrón: —

Filiálka: Nová Černová

Počet veriacich: 1428

Reč: slov.

Farár: Andrej Scheffer

 

2. Gombáš.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Ľubochňa

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálka: Šôšov

Počet veriacich: 2100

Reč: slov.

Farár: Izidor Kaločay

 

 

3. Hrboltová.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Rybárpole

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Min. orby

Počet veriacich: 820

Reč: slov.

Adm.: František Strojný

 

4. Komjatná.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Ľubochňa

Železnica: Ľubochňa

Fara: od roku 1400

Patrón: —

Počet veriacich: 820

Reč: slov.

Adm.: Daniel Árvay

 

5. Likavka.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Ružomberok

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1884

Patrón: —

Filiálka: Martinček

Počet veriacich: 2905

Reč: slov.

Adm.: Jozef Ďaďo

 

6. Liptovský Sv. Michal.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš

Pošta: Lipt. Teplá

Železnica: Lipt. Teplá

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Ivachnová, Lazy pri Váhu

Počet veriacich: 457

Reč: slov.

Farár: Martin Martinko

 

7. Lisková.

 

Okres: Trstená

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1560

Patrón: Min. orby

Počet veriacich: 1529

Reč: slov.

Farár: Martin Pazúrik

Kaplán: —

 

8. Lúčky.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Lúčky Kúpele

Železnica: Lipt. Teplá

Fara: od roku 1777

Patrón: Min. orby

Filiálky: Kúpele Lúčky, Kalameny

Počet veriacich: 1887

Reč: slov.

Farár: Michal Bačik

 

9. Ludrová.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Lipt. Štiavnica

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1812

Patrón: mesto Ružomberok

Filiálky: Zemianska Ludrová, Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Pušť-Kút

Počet veriacich: 1893

Reč: slov.

Farár: Jozef Kodrik

 

10. Lúžna.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: v mieste

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1787

Patrón: Min. orby

Filiálky: Magurka, Železno

Počet veriacich: 2342

Reč: slov.

Farár: Julius Brtko

Kaplán: —

 

11. Liptovská Osada.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: v mieste

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1752

Patrón: Min. orby

Filiálka: Korytnica

Počet veriacich: 1363

Reč: slov.

Adm.: Štefan Vaverčák

 

12. Revúca.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Prostredná Revúca

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1787

Patrón: Min. orby

Filiálky: Prostredná Revúca, Vyšnia Revúca, Niž. Revúca

Počet veriacich: 2159

Reč: slov.

Adm.: Dr. Štefan Barnáš

 

13. Ružomberok.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Ružomberok

Železnica: Ružomberok

Fara: od roku 1318

Patrón: Mesto

Filiálky: Biely Potok, Vlkolinec, Rybárpole

Počet veriacich: 15.746

Reč: slov.

Farár: Andrej Hlinka, pápež. protonotár, poslanec

Kapláni: Eduard Odrobina, Eduard Bugár, Alojz Šimičák

 

14. Sliače.

 

Okres: Ružomberok

Pošta: Lipt. Štiavnica

Železnica: Lisková

Fara: od roku 1326

Patrón: Obec

Filiálky: Vyšný Sliač, Nižný Sliač

Počet veriacich: 2123

Reč: slov.

Farár: Albín Maxián, dekan, okr. škôldozorca

 

15. Stankovany.

 

Okres: Ružomberok.

Pošta: Ľubochňa

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Ministerstvo orby

Filiálka: Kraľovany

Počet veriacich: 1572

Reč: slov.

Farár: Anton Hromada, páp. komorník

 

16. Liptovská Teplá.

 

Okres: Lipt. Sv. Mikuláš.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1373

Patrón: —

Filiálky: Bešeňová, Madačany, Turík, Potok

Počet veriacich: 1167

Reč: slov.

Farár: Jozef Hohr

 

Kostol v Žegre (XIII. stor.)

 

 

 

 

APOŠTOLSKÁ ADMINISTRATÚRA V TRNAVE

Dejiny Apoštolskej administratúry trnavskej.

Apoštolská administratúra trnavská je čiastka ostrihomského arcibiskupstva, ležiaca na území Československej republiky, a to ohromná väčšina, natoľko, že teritórium Apoštolskej administrácie trnavskej je vlastne diecézou ostrihomskou. Túto diecézu sriadil sv. Štefan kráľ uhorský, povýšil na arcibiskupstvo a prepustil za arcibiskupské sídlo ostrihomský kráľovský hrad. Prvým arcibiskupom sa stal Astrik, ktorý priniesol údajne od Sv. Stolice pre uhorského kráľa korunu a bullu s rozličnými výsadami. Právomoc ostrihomského arcibiskupa sa rozprestierala cez dlhé storočia temer na celé dnešné Slovensko, na územie štrnástich žúp. Katedrálnym kostolom diecézy bol kostol, vystavaný r. 998 ešte panovníkom Gejzom. Kostol tento bol zasvätený úcte prebi. Matky Božej a sv. Vojtecha, pražského biskupa, ktorý sa týmto spôsobom stal aj patrónom celej diecézy ostrihomskej.

Ostrihomskí arcibiskupi boli vždy významní dejatelia, majúci vysoké verejnoprávne postavenie. Boli prvými radcami kráľovského dvora a medzi magnátmi zaujali prvé miesto. Postupne sa v dobro arcibiskupa ostrihomského vyvinul akýsi primát nad ostatnými diecézami bývalého Uhorska, hoci cirkevne len rábsky, jágerský, pätikostolský, vacovský, nitriansky biskupi mu boli podriadení jako sufragáni. To vidieť z toho, že svoláva krajinské synody, na ktorých predsedá. Pri menovaní biskupov neraz je rozhodujúce jeho slovo. Má istú jurisdikciu aj nad rehoľnými osadami celého bývalého Uhorska. Pre tento vyvinujúci sa primát si osoboval ostrihomský arcibiskup niektoré práva aj voči druhému arcibiskupovi v Uhorsku, voči koločskému. Najväčšia výsada ostrihomského arcibiskupa je právo korunovať kráľa. Všetky takzvané primaciálne výsady ostrihomského arcibiskupa boly potvrdené r. 1452 pápežom Mikulášom V. Arcibiskupi boli okrem toho vždy aj hlavnými kancelármi ríšskymi, a jako takí, mali na starosti dvojitú pečať kráľovskú. Od toho času, čo ostrihomským arcibiskupom bolo sasské knieža Christian August, menujú sa ostrihomskí arcibiskupi aj kniežatmi rímskej ríše.

Roku 1543 Turci dobyli Ostrihom. Od toho času ostrihomskí arcibiskupi skoro tristo rokov boli vzdialení od svojho pôvodného sídla a zdržovali sa v Trnave alebo v Bratislave. Arcibiskup s kapitulou len r. 1822 mohli sa vrátiť do Ostrihomu. Teda z toho ohromného času, ktorý uplynul medzi nešťastnou bitkou u Moháča (1526) a utvorením čsl. republiky, 300 rokov okrúhle bola vlastne Trnava sídlom arcibiskupským a kapitulským, a len v posledných 100 rokoch sa stal týmto sídlom opäť Ostrihom. Je síce pravda, že za tých tristo rokov, čo ostrihomská kapitula bola umiestená v Trnave, ostrihomskí arcibiskupi sa radšej zdržovali v Bratislave, kde si vystavili nádherné paláce.

Ostrihomskí arcipastieri po moháčskej bitke museli podstúpiť aj kalváriu reformácie. Najsmutnejšie časy vtedy mala diecéza, keď po arcibiskupovi Vrantitovi cez 23 rokov nebol arcibiskupský stolec zaplnený a z 900 fár padlo 800 do rúk protestantov. Horlivý Peter Pazman, jedna z najmarkantnejších osobností na arcibiskupskom stolci v Trnave a v Bratislave, priviedol temer celú duševne spustošenú krajinu do katolíckej cirkvi zpät.

Nielen prímasi sami, ale aj vlády uznali nemožnosť zdarného administrovania toľkého teritória, preto za prímasa grófa Jozefa Batthyányho previedla sa dismembrácia diecézy, takže r. 1776 boly z nej utvorené diecézy banskobystrická, rožňavská a spišská.

Po utvorení republiky československej sriadila Sv. Stolica pre veľké teritórium ostrihomského arcibiskupstva, ktorého arcipastier s niekoľkými farami a kapitulou zostal v Maďarsku, zvláštnu Administratúru apoítolskú so sídlom v Trnave, kde bývavali aj po návrate ostrihomských arcibiskupov do Ostrihoma, takzv. arcibiskupskí vikári trnavskí. Posledným takýmto vikárom bol náš Fr. R. Oswald, ktorý sa stal potom prvým generálnym vikárom prvého apoštolského administrátora trnavského, ]. E. Dra Pavla Jantauscha. Apoštolská administratúra v Trnave bola sriadená r. 1922 a o osude teritória jej podriadeného má rozhodnúť Sv. Stolica v smysle takzv. »modu vivendi«.

Dejiny bratislavskej kapituly.

Kapitula v Bratislave spolu s prepoštstvom je pradávna. Prepozitúra je spomínaná už v záko-níku kráľa Kolomana (1095—1114). Kapitula pôvodne patrila ku hradnému kostolu Najsv. Spasiteľa, a len okolo r. 1225 bola prenesená ku kostolu sv. Martina do mesta, preto je bratislavská kapitula zvaná podnes o najsv. Spasiteľovi a o sv. Martinovi. Podľa dohody kapituly a mesta z roku 1348 volí sa bratislavský hlavný farár vždy zpomedzi členov kapituly.

Bratislavskí prepoštovia mali až do príchodu arcibiskupov ostrihomských rozsiahlu jurisdikciu natoľko, že v listinách sa menujú Ordináriusami. Dnes je prepošt archidiakonom veľkého územia archidiecézy ostrihomskej.

Kapitula bola od roku 1277 hodnoverným miestom, locus credibilis, kde sa uschovávaly a vy-dávaly verejné listiny. Od doby kardinála Petra Pazmana pozostáva bratislavská kapitula okrem prepozitúry zo 16 samostatných obročí, štallumov, zpomedzi ktorých však sám prepošt užíva štyri. V posledné roky niektoré štallá pre veľmi malý dôchodok jednotlivých obročí neboly zaplnené. Od roku 1830 nosia bratislavskí kanonici čestný odznak.

Dejiny trnavskej kapituly.

Trnavská kapitula je iba 100 ročná. V Trnave totiž skoro cez 300 rokov sídlila kapitula ostrihomská, ktorá sa roku 1820 vrátila do Ostrihomu. Mesto ťažko znášalo túto ztratu, a preto sa usilovalo, aby na miesto ostrihomskej kapituly bola založená kapitula trnavská. Toto sa aj uskutočnilo r. 1831, keď kráľ František I. vymenoval prvých 6 kanonikov trnavských. Avšak títo nezaujali svoje miesto, nakoľko sriadenie kapituly bolo medzitým odročené. Iba roku 1843 bola vystavená konečne erekčná a dotačná listina trnavskej kapituly, ktorej prví členovia boli roku 1844 slávnostne inštalovaní. R. 1854 dostali kapitulníci od kráľa Františka Jozefa I. čestný odznak. Počet kanonikov je 6.

 

Ordinárius:

J. E. Dr. PAVEL JANTAUSCH, biskup prienenský, apoštolský administrátor trnavský. Nar. 27. júna 1870 vo Vŕbovom. Vysvätený za kňaza 21. sept. 1893. Kaplánoval v Topoľčanoch, v Boj-nej, v Bratislave. R. 1899 farár v Dubovej, 1906 farár v Ludaniciach. 29. mája 1922 je menovaný apoštolským administrátorom trnavským, r. 1923 protonotárom apoštolským a 14. júna 1925 kon-zekrovaný v Trnave za biskupa.

Generálny vikár:

Msgr. Karol Netesálek, pápežský protonotár, kanonik kapituly kolleg. v Bratislave.

Generálny vizitátor:

Dr. Jozef Janda, prelát-kanonik.

Členovia kapituly v Bratislave:

Dr. Koperniczky Frantiíek, páp. prelát, prepošt; Jeszetiák Gabriel, lektor; Drexler Anto-nius, kantor; Blaho Pavel, páp. prelát, kustos; Végh Frantiíek, páp. komorník ad hon.; Dr. Okánik Ľudovít, páp. protonotár, mestský farár; Sziicsy Gejza, hl. cirk. škôldozorca; Dr. Michá-lek Ján, opát; Czaykowski Evarist, páp. komorník ad hon.; Srobár Jozef, páp. komorník ad hon.; Netesálek Karol, páp. protonotár, generálny vikár; Dr. Karol Kôr per, riaditeľ škôl »Notre Dame« a superior. Jedno štallum nezaplnené.

Členovia kolleg. kapituly v Trnave:

Zelliger Alojz, páp. prelát, prepošt, opát-fa-rár; Straka Jozef, páp. prelát, lektor; Dr. Janda Jozef, páp. prelát, kantor; Minarik Jozef, páp. komorník ad hon., kustos; Novotný Ján, canoni-cus magister. Jedno štallum nezaplnené.

Biskupská kancelária:

Dr. Ambróz Lazík, riaditeľ; Mikuláš Viíúov-ský, sekretár; Ladislav Janda, archivár a ceremonár, Jozef Školuda, rytier rádu sv. Gregora, tit. archivár.

Hlavný cirk. škôldozorca:

Karol Netesálek, Gejza Sziicsy.

Profesorský sbor seminára:

Dr. Michal Buzalka, prof. pastorálky a morálky, rektor seminára, páp. komorník ad hon.; Dr. Funczik Emil, profesor cirk. práva a cirk. dejín; Dr. Štefan Zlatoí, profesor biblických štúdií Starého a Nového zákona a východných dialektov; Dr. Dúbrave c Štefan, profesor boho-vedy základnej a dogmatiky, prefekt; Izidor Holovit, suppl. prof. kresť. filozofie, spirituál.

Kňazi penzionovaní:

Breyer Róbert, Trnava; Boíek Peter, Stráže, p. šaštín, okr. Senica; Borbáí Ladislav, Zlaté Moravce; Budaváry Augustín, Pezinok; Buzna Alexander, Piešťany; Čižmár Martin, Levice; Čulák Cyril, Nitra, Čermaň Vinohrady; Deák Anton, Kostolné Korčany, okr. Dun. Streda; Ďurják Ignác, Prievidza; Ernyei Ľudovít, Modra; Fába Šimon, Bratislava, Kapitulská Čís. 2; Dr. Fekete Vincenc, Kráľov Brod; Fellner Frantiíek, Bratislava; Hinfner Vojtech, Nitra, Farská 4; Hollós Julius, Veľký Lapáš; Horváth Jozef, Komjatice, okr. Nové Zámky; Hránek Ján, Bínovce, via NádaŠ; Hruška Vojtech, Zlaté Moravce; Husár Štefan, Dunajská Streda; Dr. Juriga Ferdinand, Karlová Ves, pri Bratislave; Hariss Jozef, Nové Zámky, Komárňanská 52; Gyuricska Peter, Bratislava, Ružová ul. 11; fúrik Jakub, Trnava; Kahlenberger Jozef, Nové Zámky, Šóki ul. 3; Kaján Andrej, Illéšháta, p. V. Máger, okr. Šamor.; Karkecz Ľudovít, Lučenec, Nám. Republiky č. 5; Koptáni Eduard, Petržalka pri Bratislave; Lukács Ján, Hetmény, Šaľa; Mikula Ladislav, Lučenec, Wilsonovo námestie č. 6; Nemec Michal, šaštín, okr. Senica; Nemetkay Ladislav, Dojč, okr. Senica; Noľák Rudolf, Sv. Jur; Platthy Žigmund, Piešťany, Mešťanská ul. č. 3; Pullmann Augustín, Bratislava, kláštor Milosrdných; Richter Ján, Komárno; Sankovits Ladislav, Nové Zámky, Námestie Slobody 6; Šimon Ľudovít, Veľká Paka, p. V. Lég, okr. Šamorín; Smiíár Bartolomej, Pezinok, okr. Modra; Šteklác Nikodem, Cífer; Sztanko-vics Frantiíek, Kamenica n. Hron., okr. Par-kan; Var ju Alexander, Pláštovce, okr. Krupina; Wellner Vavrinec, Drégelypalánk, Maďarsko; Závodský Jozef, Marianka pri Bratislave.

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

Dr. Baross Mikuláí, voj. kurát a profesor náb. na voj. Škole v. v. v Bratislave; Bolczek Štefan, profesor náb. na gymnáziu v Leviciach; Dr. Hések Matej, profesor náb. na gymnáziu v Skalici; Lukatovit Jozef, prof. náb. na reál. gymnáziu v Nových Zámkoch; Prochácka Imrich, prof. náb. na gymnáziu v Šahách; Riíavý Michal, prof. náb. na gymnáziu v Trnave; Ro-

zim Jozef, direktor gymnázia št. v Nitre; Sasi-nek Jozef, prof. náb. v št. preparandii v Bratislave; Straka Gaípar, prof. náb. na učiteľskom ústave št. v Modre; Dr. Szyllaba Emil, páp. komorník, prof. náb. v. v., Bratislava; Vanek Imrich, prof. náb. na gymnáziu št. v Nových Zámkoch; Dr. Záleíák Ferdinand, prof. náb. v Banskej Štiavnici na št. gymnáziu; Dr. 2ľska Pavel, senátor, prof. náb. na št. gymnáziu v Trnave.

Diecezánni kňazi, účinkujúci mimo diecéze:

Jozef Rozim, riaditeľ štátneho reál. gymnázia v Nitre.

Počet teologov:

Na I. ročníku 35, na II. ročníku 23, na III. ročníku 18, na IV. ročníku 14, na V. ročníku —, v Olomouci 7, v Ríme 2, v Strasbourgu 2; spolu 101 bohoslovcov.

 

 

Dekanát Parkan.

Dekan Ladislav Simor.

 

1. Bart.

Okres: Parkan

Pošta: Bíňa

Železnica: Bíňa

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálka: Ker

Počet veriacich: 2084

Reč: maď.

Farár: Ladislav Simor

 

2. Bátorove Kesy.

Okres: Parkan

Pošta: Kóbôlkút

Železnica: Kôbolkút

Fara: od roku 1562

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálky: Maďar, Mudroňovo

Počet veriacich: 2857

Reč: maď.

Farár: Štefan Erdôssy

 

3. Moča.

Okres: Parkan .

Pošta: Karva a Radvaň n. Dun.

Železnica: Kôbolkút

Fara: od roku 1208

Patrón: —

Filiálky: Buč, Karva, Radvaň n. Dun.

Počet veriacich: 2304

Reč: maď.

Adm.: z Mužle

 

4. Ebed.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: Parkan Nána

Fara: od r. 1730

Patrón: —

Počet veriacich: 1777

Reč: slov.-maď.

Farár: Dr. Anton Herodek.

 

5. Farnád.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: Bíňa

Fara: od roku 1783

Patrón: —

Počet veriacich: 1451

Reč: maď.

Farár: Jozef Bednárik

 

6. Kamendin.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1295

Počet veriacich: 2000

Reč: maď.

Farár: Dr. Viktor Gejza Porubszký

 

Bíňa (expozitúra fary).

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1921

Počet veriacich: 2019

Reč: maď.

Adm.: Pavel Kuti.

 

7. Kamenné Ďarmoty

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Filiálka: Libád

Počet veriacich: 2127

Reč: maď.

Farár: Dr. Vojtech Prenner

Kaplán: —

 

8. Kóbôlkút.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Jozef Pálffy-Daun

Filiálky: Šarkan, Diva, Nová Vieska

Počet veriacich: 3454

Reč: maď.

Farár: Imrich Marczinka

 

9. Mužľa.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Belá, Čenke Kengyeles, Svätojurský Chlum, Malá Mužla

Počet veriacich: 4227

Reč: maď.

Farár: Štefan Toma

Kaplán: Vittek Alexander

 

10. Parkan.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálka: Nána

Počet veriacich: 5712

Reč: maď. a slov.

Farár: Štefan Medi en.

Kaplán: Gejza Kováč s

 

11. Seldín.

Okres: Parkan

Pošta: Kóbôlkút

Železnica: Kôbolkút

Fara: od roku 1291

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 4548

Reč: maď.

Farár: Dr. Koloman Haiczl

Kaplán: Štefan Kubiss

 

12. Veľké Ludince.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: Kôbolkút

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálka: Kuralany

Počet veriacich: 2123

Reč: maď. a slov.

Farár: Dr. Gustáv Pécsi

Kaplán: —

 

 

Dekanát Modrý Kameň.

Dekan Jozef Blaschke.

 

1. Bušince.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1232

Patrón: —

Filiálka: Rárišská Múľaď

Počet veriacich: 1627

Reč: maď.

Farár: Frantiíek Torma

 

2. Čebovce.

Okres; Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1754

Patrón: p. starší Zichy a Vojtech Somogyi

Filiálky: Kesihovce, Horné Pribelce

Počet veriacich: 1487

Reč: maď. a slov.

Adm.: Hugo Pavel Kassay

 

3. Dolné Plachtince.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I.

Fara: 1337

Patrón: Kapitula rožňavská

Filiálky: Dolné Pribelce, Horné Plachtince, Stredné Plachtince

Počet veriacich: 1111

Adm.: Adolf Kejval

 

4. Nenince.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1700

Patrón: —

Filiálky: Lesenice, Opatová

Nová Ves, Charastince

Počet veriacich: 2477

Reč: slov. a maď.

Farár: Jozef Blaschke

 

5. Modrý Kameň.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1767

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Dolné Strháry, Horné Strháry, Suché Brezovo, Selce

Počet veriacich: 1883

Reč: slov.

Adm.: Ernest Pastirik

 

6. Olovary.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: Želovce

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1810

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Glabošovce

Počet veriacich: 663

Reč: maď.

Adm.: —

 

7. Sklabina.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I. alebo

Lučenec

Patrón: Zichy sen., František Somlyó, Maurus Szilágyi

Fara: od roku 1369

Filiálky: Obeckov, Nová Ves, Malý Krtyš, V. Straciny

Počet veriacich: 1801

Reč: slov.

Farár: Michal Weber

 

8. Veľké Zlievce.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: Bušince

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1365

Patrón: Dr. Ľudovít Polgár a spol.

Filiálky: Malé Zlievce, Malé Straciny, Slov. Kľačany, Potôr, Žihlava

Počet veriacich: 972

Reč: maď.

Adm.: Vojtech Horváth

 

9. Vrbovka.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I. lebo

Lučenec

Fara: od roku: 1332

Patrón: —

Filiálky: Kiarov, Kovačovce, Borház, Erdóalatti, Kéri, Koplaló, Petó, Rongyos

Počet veriacich: 1539

Reč: maď.

Adm.: Dr. Ervin Bándl

 

10. Želovce.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Lučenec

Fara: od roku 1771

Patrón: Zichy seniorát

Filiálky: Záhorce-Selešŕany, Slov. Ďarmoty

Počet veriacich: 533

Reč: maď.

Adm.: Dr. Žigmund Ghimessy

 

 

 

Dekanát Banská Štiavnica

Dekan František Jankovič

 

1. Banská Belá.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1464

Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej

Filiálky: —

Počet veriacich: 1191

Reč: slov.

Adm.: Emil Jurkovič

 

2. Banská Štiavnica.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od X. storočia

Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej

Počet veriacich: 6284

Reč: slov.

Farár: Frantiíek Jankovič

Kapláni:

I. Dr. Martin Csányi

II. Baltazar Moncz

III. Ignác Obrokta, služobne pridelený do Bratislavy, Nové Mesto

IV. P. Bartolomej Kocháň O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k sv. Martinovi

 

 

3. Banka.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Banská Štiavnica

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku: 1710

Patrón: Magistrát Banskej

Štiavnice a Belej

Počet veriacich: 402

Reč: slov.

Adm.: z B. Štiavnice

 

4. Hodruša.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Banská Štiavnica

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1387

Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej

Počet veriacich: 1483

Reč: slov.

Adm.: Štefan Pátkay

 

5. Kolpachy.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Sv. Anton

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1810

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Počet veriacich: 701

Reč: slov.

Adm.: Ľudovít Zaťko.

 

6. Kopanica.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: D. Hámry

Železnica: Žarnovica

Fara: od roku 1804

Patrón: —

Počet veriacich: 278

Reč: slov.

Adm.: z Vysokej

7. Piarg.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1780

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Horná Roveň, Galison, Počuvalský Rybník, Križná, Rychňanský Rybník

Počet veriacich: 2290

Reč: slov.

Farár: Mikuláí Schatz

 

8. Svätý Antol.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1699

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Ilija, Žibritov

Počet veriacich: 1928

Reč: slov.

Farár: Jozef Willmonn

 

9. Štefultov.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1799

Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej

Filiálka: Sitnianska

Počet veriacich: 2244

Reč: slov.

Adm.: Pavel Takács

 

10. Teplá.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Banská Belá

Železnica: Banská Belá

Fara: od roku 1810

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálka: Žakyl Počet veriacičh: 745

Reč: slov.

Adm.: Viliam Ries

 

11. Vysoká.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: Piarg

Železnica: Banská Štiavnica

Fara: od roku 1778

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálky: Dekýš, Počúvadlo,

Steinbach

Počet veriacich: 781

Adm.: Ján Gála

 

 

Dekanát Bzovik.

Dekan Alexander Obert.

 

1. Bzovik.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1688

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Jalšovik, Dolné Mladunice, Čekovce, Kozí Vrbôvok, Uňatin Počet'veriacich: 2032

Reč: slov.

Farár: Alexander Obert

Kaplán: —

 

2. Čabrad.

Okres: Krupina

Pošta: Čabradský Vrbovok

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1823

Patrón: Knieža Filip a Saxo-Coburg a Gotha

Filiálky: Opava, Čabradský Vrbovok, Čelovce

Počet veriacich: 205

Reč: slov.

Adm.: z fary Dolný Badín

 

3. Dolný Badín.

Okres: Krupina

Pošta: Čabradský Vrbovok

Železnica: Čabradský Vrbovok

Fara: od roku 1810

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Hor. Badín, Drieňovo, Selce

Počet veriacich: 612

Reč: slov.

Adm.: Viliam Buchna

 

4. Hornie Šipice.

Okres: Krupina

Pošta: Tesáre

Železnica: Tesáre

Fara: od roku 1712

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Bačovce, Drážovce, Dolné Šipice, Dolné Terany, Dvorniky, Horné Terany, Lišov, Šudince, Tesáry

Počet veriacich: 607

Reč: slov.

Adm.: z fary Nemce

 

5. Krnišov.

Okres: Krupina

Pošta: Prenčov

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1718

Patrón: knieža Filip a Josias

Saxo-Coburg

Filiálky: Kráľovce, Sitnianska Lehôtka

Počet veriacich: 148

Reč: slov.

Adm.: Martin Beneš

 

6. Litava.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Cerovo, Lackov, Suchaň, Trpin

Počet veriacich: 1473

Reč: slov.

Adm.: z fary Senohrad

 

7. Nemce.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálka: Domaniky

Počet veriacich: 890

Reč: slov.

Adm.: Ján Bob.

 

8. Prenčov.

Okres: Banská Štiavnica

Pošta: v mieste

Železnica: Banská Štiavnica alebo Hont. Nemce

Fara: od roku 1690

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Filiálky: Baďan, Beluj, Klas-tava

Počet veriacich: 492

Reč: slov.

Adm.: Martin Beneš

 

9. Sebechleby.

Okres: Krupina

Pošta: Nemce

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1686

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálka: Ladzany

Počet veriacich: 1067

Reč: slov.

Adm.: Ján Kubina

 

10. Senohrad.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Krupina

Fara: od roku 1693

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Hor. Mladunice, Dačolôm, Zemanský Vrbovok

Počet veriacich: 1667

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Šimúth

 

 

Dekanát Šahy n. I.

Dekan Dr. Dionys Gurtler.

 

1. Dolné Rykinčice.

Okres: Krupina

Pošta: Plášŕovce

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1787

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra Filiálky Horné Rykinčice, Medovarce

Počet veriacich: 559

Reč: slov.

Farár: Vojtech Dénes

 

2. Fedýmeš n. I.

Okres: Krupina

Pošta: Ipeľská Nová Ves

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Kleňany

Počet veriacich: 968

Reč: maď.

Adm.: Julius Bartalos

 

3. Horné Túrovce.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1752

Patrón: —

Filiálky: Stredné Túrovce Dolné Túrovce

Počet veriacich: 1289

Reč: maď.

Farár: Ignác Tóth

 

4. Hrušov.

Okres: Krupina

Pošta: Nekyje

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1811

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 797

Reč: slov.

Adm.: Hugo Szulik

 

5. Kamenné Kosihy.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1717

Patrón: —

Filiálky: Durkovce, Širákov,

Selany, Trebušovce

Počet veriacich: 1433

Reč: maď.

Adm.: Imrich Molnár

 

6. Nekyje.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy

Fara: od roku 1727

Patrón: —

Filiálky: Inám, Balog

Počet veriacich: 2786

Reč: maď.

Farár: Dr. Dyonis Giirtler

Kaplán: Dr. Ján Kuzma

 

7. Preseľany.

Okres: Krupina

Pošta: Šahy

Železnica: Šahy

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: —

Počet veriacich: 624

Reč: maď.

Farár: Gejza Nagy

 

8. Plášťovce.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy

Fara: od roku 1709

Patrón: —

Počet veriacich: 1818

Reč: maď.

Farár: Dr. Žigmund Horváth

 

9. Sečianky.

Okres: Krupina

Pošta: Veľká Ves n. I.

Železnica: Šahy n. I.

Fara: od roku 1744

Patrón: —

Filiálka: Ipeľská Veľká Ves Počet veriacich: 887

Reč: maď.

Farár: František Naszvetter

 

10. Šahy.

Okres: Šahy

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1776

Patrón: Kapitula Rožňavská

Filiálka: Tešmag

Počet veriacich: 4565

Reč: maď., slov.

Farár: Ondrej Poľcák

Kaplán: Julius Halász

 

11. Veľká Čalomija.

Okres: Modrý Kameň

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1291

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Ipeľské Kosihy

Počet veriacich: 1572

Reč: maď., slov.

Farár: Ján Petressél

 

12. Hidvég (kurácia).

Okres: Krupina

Pošta: Veľká Ves

Železnica: Šahy

Fara: od roku 1922

Patrón: —

Počet veriacich: 950

Adm.: Teodor Bussay

 

 

Dekanát Bátovce.

Dekan Pavel Kovács.

 

1. Bátovce.

3. Dolné Semerovce.

5. Hontianske Ďarinoty.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1070

Patrón: Gustáv Schoeller

Filiálky: Jalakšová, Drenice

Počet veriacich: 674

Reč: sloV.

Farár: Cyril Csvirik

 

2. Demändice.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Sakáloš n. I.

Fara: od roku 1387

Patrón: —

Filiálky: Maďarovce, Sázdice, Hébec

Počet veriacich: 1439

Reč: slov., maď.

Farár: Štefan Pokorný

 

3. Dolné Semerovce

Okres: Krupina

Pošta: Horné Semerovce

Železnica: Tompa

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Hor. Semerovce

Počet veriacich: 1345

Reč: maď.

Farár: Rudolf Andrisz

 

4. Hokovce.

Okres: Krupina

Pošta: v mieste

Železnica: Hokovce-Slatina

Fara: od XIV. stor.

Patrón: Kapitula v B. Bystrici

Filiálky: Slatina, Ďudince, Merovce

Počet veriacich: 1168

Reč: maď.

Adm.: František Udvardy

 

5. Hontianske Ďarmoty

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Želiezovce

Fara: od roku 1769

Patrón: Apoštolská admin.

Filiálky: Dolný Feďvernek, Horný Feďvernek, Malý Pesek

Počet veriacich: 744

Reč: maď., slov.

Adm.: Viktor Mándy

 

6. Horné Žemberovce.

Okres: Levice

Pošta: Dolné Žemberovce

Železnica: Levice

Fara: od roku 1716

Patrón: Vojtech Hornýácsek, Ladislav Szegváry, Samuel Pischl

Filiálky: D. Žemberovce, Disznós H. Brhlovce

Počet veriacich: 1268

Reč: slov.

Farár: Jozef Várady

 

7. Hrkovce.

Okres: Šahy

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od XIV. stor.

Patrón: Apoštolská admin.

Filiálky: Chorvaty, Tompa

Počet veriacich: 1071

Reč: maď.

Farár: Pavel Kováčs

 

8. Nadošany.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Hokovce-Slatina

Fara: od roku 1430

Patrón: Kapitula

Filiálky: Domadice, Sántov, Kostolné Moravce, Opatové Moravce, Sudovce, Bor

Počet veriacich: 1560

Reč: slov.

Farár: Jozef Petrek

Kaplán: —

 

9. Pečenice.

Okres: Levice

Pošta: Bátovce

Železnica: Levice

Fara: od roku 1639

Patrón: Kapitula b. bystrická

Filiálky: Dolný Almáš, Horný Almáš

Počet veriacich: 706

Reč: slov.

Adm.: z Bátoviec

 

10. Pukanec.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1504

Patrón: —

Filiálky: Bohunice, Horný Prandorf

Počet veriacich: 2024

Reč: slov.

Adm.: —

Kaplán: —

 

11. Veľké Krškany.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1805

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Čankov, Hurša, Malé

Krškany, Varšany

Počet veriacich: 1193

Reč: slov.

Farár: Alexander Pataky

 

12. Vyškovce.

Okres: Krupina

Pošta: —

Železnica: —

Fara: od roku 1721

Patrón: Dedičia Breunner-

Enkeoverth

Počet veriacich: 1142

Reč: maď.

Farár: Štefan Kováčs

 

 

Dekanát Salka.

Dekan Jozef Jurka.

 

1. Bajtava.

Okres: Parkan

Pošta: Hronská Kamenica

Železnica: Hronská Kamenica

Fara: od roku 1685

Patrón: Apoštolská admin.

Filiálky: Malé Ludince, Hronský Páld, Zalaba

Počet veriacich: 1455

Reč: maď.

Farár: Jozef Jurka

 

2. Ďarmotky.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: Zalaba

Fara: od XIV. stor.

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálky: Malé Ludince, Hronský Páld

Počet veriacich: 1455

Reč: maď.

Farár: Peter Rák

 

3. Helemba.

Okres: Parkan

Pošta: Hronská Kamenica

Železnica: Hronská Kamenica

Fara: od roku 1795

Patrón: Apoštolská admin.

Počet veriacich: 1314

Reč: maď.

Farár: Juraj Kégly

 

4. Kamenica nad Hronom.

Okres: Parkan

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1392

Patrón: Apoštolská admin.

Filiálka: Kičind

Počet veriacich: 2068

Reč: maď.

Farár: Dezider Szalva

Kaplán: Ján Pospiech

 

5. Sakáloš.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Šahy

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Tibor Huszár

Filiálky: Bielovcc, Lontov, Pastovce

Počet veriacich: 2274

Reč: maď.

Farár: Dezider Balázsy

Kaplán: —

6. Setích.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Sakálos n. I.

Fara: od roku 1787

Patrón: Apoštolská admi-nistratúra

Filiálka: Haraszt

Počet veriacich: 625

Reč: maď.

Adm.: Ondrej Bányász

 

7. Salka. Okres: Parkan

Pošta: Hronská Kamenica

Železnica: Hronská Kamenica

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: Malé Kosihy

Počet veriacich: 2083

Reč: maď.

Farár: Juraj Ferenczy

 

 

Dekanát Levice.

Dekan Ondrej Vendégh.

 

1. Čajkov.

Okres: Levice

Pošta: Rybník

Železnica: Veľké Kosmálovce

Fara: od roku 1561

Patrón: biskup

Filiálky: —

Počet veriacich: 1255

Reč: slov.

Farár: Andrej Hric

 

2. Tekovská Nová Ves.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Hronská Opatová, Hronský Šalmoš, Hronské Kosihy, Podlužany

Počet veriacich: 3062

Reč: slov.

Farár: Pavel Bernatovič

Kaplán: —

 

3. Levice.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1156

Patrón: Gustáv Schoeller

Počet veriacich: 8747

Reč: maď. a slov.

Farár: Štefan Mischák

Kapláni: I. Augustín Rock

II. Jozef Wilde

 

4. Mýtne Ludany.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1332

Patrón: Gustáv Schoeller

Filiálka: Ovárky

Počet veriacich: 429

Reč: maď. a slov.

Farár: August Stihlo

 

5. Nový Tekov.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Kálnica

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Malé Kosmálovce, Marušová

Počet veriacich: 1190

Reč: maď.

Adm.: Žigmund Tóth

 

6. Rybník.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Kosmálovce

Fara: od roku 1397

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálka: Hronské TlmaČe

Počet veriacich: 1821

Reč: slov.

Farár: Julius Spuller

 

7. Starý Tekov.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Železnica: Levice

Fara: od roku 1332

Patrón: Schoeller

Filiálky: Hronské Kľačany, Veľké Kosmálovce

Počet veriacich: 3332

Farár: Štefan Ravasz

Kaplán: Karol Neururer

 

8. Žemliary.

Okres: Želiezovce

Pošta: Hronský Sv. Jur

Železnica: Seča

Fara: od roku 1314

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Naďod, Hronský Sv. Jur

Počet veriacich: 810

Reč: maď.

Adm.: Ondrej Vendégh

 

 

Dekanát Lekýr.

Dekan Dr. Jur Bargár.

 

1. Čaka.

Okres: Vráble

Pošta: MálaŠ

Železnica: Veľké Šarluhy

Fara: od roku 1559

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: Fakó Vozokany

Počet veriacich: 1245

Reč: slov.

Farár: Imrich Kosec

 

2. Fajkurt (Dedinka).

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Šarluhy

Fara: od roku 1786

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 1109

Reč: slov.

Adm.: z fary Čaka

 

3. Dolný Pial.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Horný Pial

Fara: od roku 1721

Patrón: František Hunyady

Filiálka: Horný Pial

Počet veriacich: 1370

Reč: slov. a maď.

Farár: Leopold Adamčík.

 

4. Dolný Várad.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1339

Patrón: —

Filiálka: Horný Várad, Turd, Dolná Seč

Počet veriacich: 487

Farár: Gabriel Vibor

 

5. Lekýr.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Oroska

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Čata, Hronský Da-mašd, Oroska

Počet veriacich: 3995

Reč: maď.

Farár: Adam Zachár

Kaplán: Anton Rédl

 

6. Ondrejovce.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Várad

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Bajka

Počet veriacich: 717

Reč: slov.

Farár: Dr. Jur Bargár

 

7. Oros.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Šiarovce

Fara: od roku 1774

Patrón: —

Filiálky: Veľký Pesek, Trgiňa

Počet veriacich: 1319

Reč: maď.

Farár: Koloman Lovász.

 

8. Kálna.

Okres: Levice

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Gustáv Schoeller

Filiálky: Malá Kalnica, Horná Seča

Počet veriacich: 1668

Reč: maď.

Farár: Ján Rónay

 

9. Tekovské Šarluhy.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Tek. Sarlušky, Hulvenky, Málaš, Malý Málaš

Počet veriacich: 2191

Reč: maď.

Farár: Michal Tonhaiser

Kaplán: —

 

10. Veľké Šiarovce.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: Želiezovce

Fara:: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Sudovce

Počet veriacich: 922

Farár: Anton Bauer

 

11. Želiezovce.

Okres: Želiezovce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Dediči Breunner-Enkevoerth Augusta

Filiálky: Agovce, Kerekudvar, Hronské ŠarluŠky, Hronská Mikula, Hr. Vozokany, Nir

Počet veriacich: 3611

Reč: maď.

Adm.: farár z Lekýru

Kaplán: Štefan Mészaros

 

 

Dekanát Sv. Beňadik.

Dekan Ondrej Dodek.

 

1. Dolnie Slažany.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: Zlaté Moravce

Fara: od roku 1738

Patrón: —

Filiálky: Horné Slažany, Žitavský Sv. Martin, Hos-tovce

Počet veriacich: 1733

Reč: slov.

Adm.: Móric Pôthe

 

2. Nemce.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Sv. Beňadik

Železnica: Sv. Beňadik

Fara: od roku 1397

Patrón: biskup banskobystrický

Filiálky: Čaradice, Nemecká Huta

Počet veriacich: 1677

Reč: slov.

Farár: Ondrej Dodek

 

3. Jedľové Kostolany.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: Topoľčianky

Fara: od roku 1332

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Reč: slov.

Adm.: Karol Jozef Zbranek

 

4. Ladiee.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Dýmes

Železnica: Zlaté Moravce

Fara: od roku 1713

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: DýmeŠ, Dýmeš-Kostolany, Neverice

Počet veriacich: 2998

Reč: slov. a maď.

Adm.: Alex. Országh

Kaplán: —

 

5. Nemčiňany.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: Volkovce

Fara: od roku 1250

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Malé Vozokany, Veľké Vozokany, Volkovce, Závada

Počet veriacich: 2545

Reč: slov.

Farár: Vincent Boleček

Kaplán: —

 

8. Skýcov.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: Topoľčianky

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 921

Reč: slov.

Adm.: z Topoľčianok

 

7. Sv. Beňadik.

Okres: Nová Baňa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIII. storočia

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Kozárovce, Psiare, Orovnica

Počet veriacich: 3682

Reč: slov.

Adm.: Ján Hlubík

Kaplán: saleziáni

 

8. Tesáry nad Žitavou.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1679

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Slepčany, Mlyňany,

Žit. Nováves

Počet veriacich: 4044

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Mészáros

Kaplán: Pavel Pánik

 

9. Topoľčianky.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Min. zemedeľstva

Filiálky: Hostie, Žikava, Lovce

Počet veriacich: 3660

Reč: slov.

Farár: Ján Jakabovič

Kaplán: Štefan Halmoš

 

10. Velčice.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Dolné Slažany

Železnica: Zlaté Moravce

Fara: od roku 1723

Patrón: Karol Forgách

Filiálky: Mankovce, Zlatno

Počet veriacich: 1405

Reč: slov.

Farár- Dr. Alexander Beznák

 

11. Veľká Lehota.

Okres: Nová Baňa

Pošta: Topoľčianky

Železnica: Topoľčianky lebo

Nová Baňa

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Malá Lehota

Počet veriacich: 2170

Reč: slov.

Adm.: z Jedľových Kostolian

 

12, Veľké Chrašťany.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: Tesáry n. Z.

Fara: od roku 1431

Patrón: —

Filiálky: Malé Chrašťany, Beladice, Choča

Počet veriacich: 1527

Reč: slov.

Farár: Alojz Černik

13. Zlaté Moravce.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Maria Erdódy

Filiálky: Chyzerovce, Čierne Kľačany, Prílepy

Počet veriacich: 4574

Reč: slov.

Farár: Dr. Frantľsek Horváth

Kaplán: Alojz Zemaník

 

14. Opatovce n. Žitavou.

Okres: Želiezovce

Pošta: Zlaté Moravce

Železnica: Zlaté Moravce

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Žitavské Kňažice, Machulince, Obice

Počet veriacich: 3589

Reč: slov.

Farár: Jozef Palovíík

Kaplán: —

 

 

Dekanát Vráble.

Dekan Matej Butek.

 

1. Beša.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1733

Patrón: František Hunyady

Filiálky: Baračka, Pozba

Počet veriacich: 1245

Reč: maď.

Adm.: z Dolného Pialu

 

2. Bešeňov.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Udvard

Fara: od roku 1809

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 1614

Reč: maď.

Farár: Ján Ozorai

 

3. Čifáry.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Vráble

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Mochovce, Teldince

Počet veriacich: 1234

Reč: maď.

Farár: Koloman Haller

4. Dolný Ďúrad.

Okres: Vráble

Pošta: Čifáry

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1234

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Horný Ďúrad, De-keneŠ, Tehla

Počet veriacich: 1685

Reč: slov. a maď.

Farár: Imrich Jónáš

 

5. Fiš.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Máňa

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Rendva, Belek

Počet veriacich: 2589

Reč: slov.

Farár: Jozef Gverk

 

6. Melek.

Okres: Vráble

Pošta: Zit. Ďarmoty

Železnica: Vráble

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Lula, Ďarmoty n.

Počet veriacich: 1362

Reč: slov.

Farár: Karol Ernst

 

7. Nevidzany.

Okres: Zlaté Moravce

Pošta: Malé Vozokany

Železnica: Vráble

Fara: od roku 1332

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Tajná, VereŠvár

Počet veriacich: 1542

Adm.: Eduard Bielik

8. Lót.

Okres: Vráble

Pošta: Udvard

Železnica: Rendva

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Máriačalád

Počet veriacich: 1724

Reč: slov.

Farár: Ladislav Rehák ml.

 

9. Dolný Ohaj.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Hul

Počet veriacich: 1889

Reč: slov.

Farár: Ladislav Harangozó

 

10. Veľká Máňa.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1744

Patrón: Gejza Fôldváry

Filiálky: Valkház, Senča

Počet veriacich: 2434

Reč: slov.

Farár: Julius Bočák

 

11. Vráble.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1358

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Horný Ohaj, Dička,Kálaz

Počet veriacich: 4570

Reč: slov. a maď.

Farár: Matej Buíek

Kapláni: I. Vojtech Šulko

II. Anton Kelemen, služobne pridelený do Trnovca n. V.

 

 

Dekanát Komárno.

Dekan Jozef Marczy.

 

1. Čičov.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: Tôň Zemianska

Fara: od XIII. storočia

Patrón: Alexander Kálnoky

Filiálka: Kolozsnéma

Počet veriacich: 1333

Reč: maď.

Farár: Jozef Király

 

2. Ekeč.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1790

Patrón: Alexander Kálnoky

Filiálky: AlŠogellér, Apácasza-kállas, Laksállas, Hodžovo, Szilas, Turiszakálas, Bogya

Počet veriacich: 3302

Reč: maď.

Adm.: Jozef Mészáros

Kaplán: Jozef Jánoš

 

3. Ekel.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: Tôň Zemianska, OČa

Fara: od roku 1397

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Aranyos na Žitnom Ostrove, Zemianska Oča, Tôň

Počet veriacich: 3001

Reč: maď.

Farár: Frant. Benye

4. Arcibiskupský Lél.

Okres: Komárno

Pošta: —

Železnica: Ekel

Fara: od roku 1332

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Nagykeszi, Kiskeszi, Nagylél

Počet veriacich: 667

Reč: maď.

Adm.: z Ekelu

 

5. Gúta.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 10.627

Reč: maď.

Farár: Gregor Bognár

Kapláni: I. Ján Kvasznovszky

II. Ignác Ďungel

 

6. Iža.

Okres: Stará Dala

Pošta: v mieste

Železnica: Komárno

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Hetin, Pat

Počet veriacich: 2562

Reč: maď.

Adm.: Koloman Náday

 

7. Kesegfalva (Beličná Ves).

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1763

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Megyercs, Bálvány-szakállas, Violin, Szóllós

Počet veriacich: 2268

Reč: maď.

Farár: Alexander Poór

 

8. Komárno.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1268

Patrón: —

Filiálky: Orsujfalu, Cserhát, Gadocz, Dunaszentpál

Počet veriacich: 12589

Reč: maď. a slov.

Farár: Dr. Imrich Majer

Kapláni: I. Dr. Štefan Lestár

II. Michal Kováčs

III. Michal Horváth, fakub Gajdoš, kaplán vo Veľ. Kyri, sem služobne pridelený

 

9. Veľký Meder.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Alexander Kálnoky

Filiálka: Izsap

Počet veriacich: 2501

Reč: maď.

Farár: Jozef Marczy

 

 

Dekanát Dvory nad litavou.

Dekan Anton Felix Siposs.

1.Čúz.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Perbete

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Počet veriacich: 2896

Reč: maď.

Adm.: Štefan Ripper

 

2. Jásová.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Perbete

Fara: od XVI. storočia

Patrón: —

Počet veriacich: 1474

Reč: slov. a maď.

Farár: Štefan Hlušek

 

3. Kolta.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Perbete

Fara: od roku 1780

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 1930

Reč: slov. a maď.

Farár: Štefan Eliáš

 

4. Krátke Kesy.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Hetényi

Fara: od roku 1754

Patrón: Gejza Baranyay

Filiálky: Marcelová, Šrobárovo, Vértpuszta

Počet veriacich: 2648

Reč: maď. a slov.

Farár: Peter Nagy

 

5. Kerť.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Počet veriacich: 5048

Reč: maď.

Farár: Štefan Szuhan

 

6. Perbete.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1499

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Počet veriacich: 2401

Reč: maď.

Farár: August Klasz

Kaplán: —

 

7. Semerovo.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Perbete

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Čechy

Počet veriacich: 1950

Reč: slov. a maď.

Adm.: Jozef Garay

 

8. Stará Ďala.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1773

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Bagota

Počet veriacich: 3307

Reč: maď. a slov.

Farár: Eugen Sýkora

 

9. Svätý Peter.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: Stará Ďala

Fara: od roku 1339

Patrón: Arpád Kisdy Vásárhelyi

Filiálka: Nová Ďala

Počet veriacich: 3085

Reč: maď. a slov.

Farár: Štefan Hamvas

Kaplán: —

 

10. Dvory n. Žitvou.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1268

Filiálka: Baromlak

Počet veriacich: 5140

Reč: maď. a slov.

Farár: Anton Felix Siposs

Kaplán: Adalbert Cseffalvay

 

 

Dekanát Nové Zámky.

Dekan Karol Simko.

 

1. Bajč.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1875

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Farkasd, Chrást:, Szentmihály, Kisharaszt, Mihályvár, Kígyós, Elletó, Szélhalom, Erdészlak

Počet veriacich: 1427

Reč: maď. a slov.

Farár: Imrich Kulcsár

 

2. Bánovská Kesa.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Šurany

Fara: od roku 1332

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 2348

Reč: slov. Faraŕ: Ján Molnár

 

3. Imeľ.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Stará Ďala

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Martoš, Szivattyute-lep, Kingyes, Gyotva, Betyár, Gátórház

Počet veriacich: 1571

Reč: maď. a slov.

Farár: Jozef Varga

 

4. Komjatice.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Ján Nemes

Filiálka: Čornok

Počet veriacich: 6566

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Žák

Kaplán: Jozef Červenka

 

5. Nasvad.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: Nové Zámky

Fara: od roku 1285

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Počet veriacich: 5120

Reč: maď.

Farár: Dr. Karol Wiedermann

 

6. Nové Zámky.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1546

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálka: Andod

Počet veriacich: 18.039

Reč: maď. a slov.

Adm.: Ján Holec

Kapláni: I. Ján Holec

II. Jozef Molnár

 

7. Slovenský Meder.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Ľudovít Károlyi

Počet veriacich: 4401

Reč: slov. a maď.

Farár: Karol Simko

Kaplán: Alex. Izákovič

 

8. Zemné.

Okres: Komárno

Pošta: v mieste

Železnica: Kamocsa lebo

Nové Zámky

Fara: od roku 1397

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: Kamocsa

Počet veriacich: 3212

Reč: maď.

Farár: Štefan Juhász

 

9. Tardošked.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1697

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 6033

Reč: maď.

Farár: Adalbert Haliczky

Kaplán: Anton Mikletits

 

10. Šurany.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1290

Filiálky: Kostolný Sek, Malý Várad, Malomseg

Počet veriacich: 8094

Reč: slov.

Farár: František Grátzer

Kaplán: Štefan Vachan

 

11. Veľký Kýr.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: Malý Kýr

Počet veriacich: 2465

Reč: maď.

Farár: Ľudovít Nagy

Kaplán: fakub Gajdoí, služobne pridelený do Komárna

 

 

Dekanát Veľký Cetín.

Dekan Koloman Červenka.

 

1. Izdeg.

Okres: Nové Zámky

Pošta: Zitva Fedýmeš

Železnica: Zitva Fedýmeš

Fara: od roku 1757

Patrón: —

Filiálka: Zitva FedýmeŠ

Počet veriacich: 1122

Reč: slov.

Adm.: Anton Pessek

 

2. Horný Síleš.

Okres: Nové Zámky

Pošta: Čornok

Železnica: Komjatice

Fara: od roku 1803

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Dolný SíleŠ

Počet veriacich: 1241

Reč: slov.

Adm.: z V. Cetína

 

3. Svätý Michal n. Žitvou.

Okres: Nové Zámky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Ďorok, Martinová, Malá Máňa

Počet veriacich: 2126

Reč: slov.

Adm.: fulius Hollós

 

4. Vajka n. Žitvou.

Okres: Vráble

Pošta: v mieste

Železnica: Vráble

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 778

Reč: slov.

Adm.: z fary Vráble

 

5. Veľké Hyndice.

Okres: Vráble

Pošta: Vráble

Železnica: Zit. Nová Ves

Fara: od roku 1332

Patrón: Eugen Weisz a Gejza Veró

Filiálky: Malé Hyndice, Babin-

dol, Čalád

Počet veriacich: 1669

Reč: maď., slov.

Farár: Koloman Cservenka

 

8. Veľký Cetín.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Veľký Kýr

Fara: od roku 1332

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: Malý Cetín, Paňa

Počet veriacich: 2715

Reč: maď.

Farár: Móric Simor

Kaplán: Gejza Németh

 

7. Veľké Janikovce.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálka: Čestynce

Počet veriacich: 1613

Reč: slov.

Adm.: Matej Dreveňák

 

8. Veľký Lapáš.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Malý Lapáš, Lapáš-

Ďarmoty

Počet veriacich: 1648

Reč: slov.

Adm.: Róbert Kudlitka

 

 

Dekanát Šala n. V.

Dekan František Janics.

 

1. Eperješ.

Okres: Bratislava

Pošta: TallóŠ

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od roku 1826

Patrón: Maria Esterházy

Filiálky: —

Počet veriacich: 1125

Reč: maď.

Farár: Jozef Nagy

 

2. Farkašd.

Okres: Šala n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Šala n. V.

Fara: od roku 1808

Patrón: Ľudovít Károlyi

Počet veriacich: 1877

Reč: maď.

Farár: Gustáv Loczner

 

3. Hornie Saliby.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Galanta

Fara: od roku 1678

Patrón: Maria Esterházy

Filiálka: Dolné Saliby

Počet veriacich: 2641

Reč: maď.

Adm.: Mikuláš Boda

 

4. Kráľov Brod.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Zsigárd

Fara: od roku 1842

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálky: —

Počet veriacich: 965

Reč: maď.

Adm.: Dr. Vincent Fekete

 

5. Kráľová n. Váhom.

Okres: Šala n. V.

Pošta: Šaľa

Železnica: Šaľa

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Fenekes

Počet veriacich: 1661

Reč: maď.

Farár: František Janics

 

6. Nádszeg.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1761

Patrón: Maria Esterházy

Filiálky: —

Počet veriacich: 2602

Reč: maď.

Farár: Ľudovít Ambruskó

 

7. Neded.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1761

Patrón: —

Počet veriacich: 1639

Reč: maď.

Farár: Jozef Krištof

 

8. Pered.

Okres: Stará Ďala

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1803

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálky: —

Počet veriacich: 3949

Reč: maď.

Farár: František Révész

 

9. Šaľa.

Okres: Šaľa

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1251

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálka: Hetméň

Počet veriacich: 3640

Reč: slov. a maď.

Farár: Pavel Macháček

Kaplán: Tiburcius Janovič

 

10. TalLóš.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Galanta

Fara: od roku 1672

Patrón: Maria Esterházy,

manž. Virgil Cereseto

Filiálky: Vozokany, Gulyamezó, Jegenyés

Počet veriacich: 3281

Reč: maď. a slov.

Farár: Ján Voros

Kaplán: Adalbert Kuklay, subsidiar vo Výčapoch Opatovciach

 

11. Žiffárd.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1727

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 1709

Reč: maď.

Farár: Ján Sélley

 

 

Dekanát Topoľčany.

Dekan Augustín Hujsa.

 

1. Bojna.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Topoľčany

Fara: od roku 1400

Patrón: Viliam Erdódy

Filiálky: Blesovce, Hajnovejsa,

Malé Dvorany

Počet veriacich: 2579

Reč: slov.

Farár: Štefan Druga

Kaplán: —

 

2. Jacovce.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Topoľčany

Patrón: —

Filiálky: Kuzmice, Tesáry, Veľké Bedzany

Počet veriacich: 2488

Reč: slov.

Farár: Karol Jaross

Kaplán: Ján Barát

 

3. Krušovce.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Julius Fôrster

Filiálky: Dolné Chlbany, Horné Chlbany, Malé Bedzany, Selčianky

Počet veriacich: 1377

Reč: slov.

Farár: Jozef Mucha

Kaplán: —

 

4. Malé Hostie.

Okres: Bánovce

Pošta: ŠiŠov

Železnica: Ruskovce

Fara: od roku 1680

Patrón: Augusta Haupt-Stum-mer

Filiálky: Veľké Hostie, Pocha-bany

Počet veriacich: 2088

Reč: slov.

Adm.: Ján Derényi

 

5. Nadlice.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Chynorany

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Livinské Opatovce, Livina, Rajčany

Počet veriacich: 1632

Reč: slov.

Farár: Ján Žák

 

6. Prašice.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Topoľčany

Fara: od roku 1332

Patrón: Augustína Haupt-

Stummer

Filiálky: Tvrdomestice, Nemecky

Počet veriacich: 2188

Reč: slov.

Adm.: Viktor Gajdošik

 

7. Sišov.

Okres: Bánovce n. Bebravou

Pošta: v mieste

Železnica: Rybäny

Fara: od roku 1780

Patrón: —

Filiálky: Chud. Lehota, Bor-

čany, Libichová, Norovce

Počet veriacich: 1261

Reč: slov.

Farár: Pavel Husárik

 

8. Topoľčany.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1285

Patrón: Augusta Haupt-

Stummer

Filiálky: Nemčice, Továrniky

Počet veriacich: 6933

Reč: slov.

Farár: Augustín Hujsa

Kapláni: I. Frant. Martiny,

II. Dr. Gašpar Kadoíinský,

III. Andrej Balogh, duchovný v nemocnici

 

9. Závada.

Okres: Topoľčany

Pošta: Prašice

Železnica: Topoľčany

Fara: od roku 1725

Patrón: Augusta Haupt-Stummer

Filiálky: Podhradie, Velušovce

Počet veriacich: 1437

Reč: slov.

Adm.: Jakub Tešovic

 

 

Dekanát Radošina.

Dekan Alexander Kuczmann.

 

1. Ardanovce.

Okres: Hlohovec

Pošta: Radošina

Železnica: Radošina

Fara: od roku 1397

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Šalgovce, Svrbice

Počet veriacich: 1060

Reč: slov.

Farár: Matej Kelemen

 

2. Hornie Otrokovce.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: Hlohovec

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Tekold'any, Orešany

Počet veriacich: 1154

Reč: slov.

Adm.: z H. Vašardíc

 

3. Hornie Vašardice.

Okres: Hlohovec

Pošta: Hlohovec

Železnica: Hlohovec

Fara: od roku 1497

Patrón: —

Filiálky: Dolné Otrokovce, Fornoseg

Počet veriacich: 1002

Reč: slov.

Adm.: Jozef Satko

 

4. Merašice.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálka: Kapince Biskupová

Počet veriacich: 985

Reč: slov.

Farár: Augustín Gramantík

 

5. Pastuchov.

Okres: Hlohovec

Pošta: Dolné Vašardice

Železnica: Hlohovce

Patrón: Náboženský fond

Fara: od XIV. storočia

Filiálka: Dolné Vašardice

Počet veriacich: 1008

Reč: slov.

Farár: Jozef Šoka

 

6. Radošina.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: biskup nitriansky

Filiálky: Behynce, Bzince

Počet veriacich: 1779

Farár: Rudolf Janik

 

7. Šarfia.

Okres: Nitra

Pošta: Radošina

Železnica: Radošina

Fara: od roku 1639

Patrón: —

Filiálky: Lipovnik, Vozokany, Krtovce

Počet veriacich: 2560

Reč: slov.

Farár: Alexander Kuczmann

 

8. Veľké Rypňany.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od. roku 1397

Patrón: —

Filiálky: Obsolovce, Malé Rypňany Šarluhy

Počet veriacich: 1954

Reč: slov.

Farár: Ján Laurentius Lipka

 

 

Dekanát Preseľany.

Dekan Ernest Trebatický.

 

1. Čermany.

Okres: Nitra

Pošta: Výčapky

Železnica: Rypňany

Fara: od roku 1294

Patrón: —

Filiálky: Horné Oblokovce, Výčapky

Počet veriacich: 1996

Reč: slov.

Farár: Ján Konštantín Kniha

 

2. Jagersek.

Okres: Nitra

Pošta: Zbehy

Železnica: Čakajovce

Fara: od roku 1322

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálka: Lajošová

Počet veriacich: 1247

Reč: maď.

Farár: Augustín Petrášek

 

3. Ludanice.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIII. storočia

Patrón: Nitrianska Kapitula

Filiálky: Chrabrany, Mýtna Nová Ves, Kamanová

Počet veriacich: 2622

Reč: slov.

Farár: Štefan Cíntula

 

4. Preseľany.

Okres: Topoľčany

Pošta: v mieste

Železnica: Somorová-

Lovásovce

Fara: od roku 1322

Patrón: Apoštolská Admi-

nistratúra

Filiálky: Belince, Hrušovany,

Lovásovce

Počet veriacich: 1288

Reč: slov.

Farár: Ernest Trebatický

Kaplán: Štefan Florián Horváth

 

5. Šuranky.

Okres: Nitra

Pošta: Ašakert

Železnica: Ašakert

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Suľany

Počet veriacich: 821

Reč: slov.

Farár: Liborius Štefan Avar

 

6. Urmince.

Okres: Topoľčany

Pošta: Veľké Topoľčany

Železnica: Veľké Topoľčany

Fara: od roku 1332

Patrón: Augustína Haupt-

Stummer

Filiálky: Horné Štitáry, Veľké Dvorany

Počet veriacich: 2145

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Fazekaš

 

7. Výčapy Opatovce.

Okres: Nitra

Pošta: Lovásovce

Železnica: Lovásovce

Fara: od roku 1783

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 1467

Reč: maď.

Farár: Rudolf Zachar

 

 

Dekanát Hlohovec.

Dekan Karol Toller.

 

1. Hlohovec.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Imrich Erdód

Filiálky: Koplotovce, Sv. Pet pri Hlohovci

Počet veriacich: 8142

Reč: slov.

Farár: Pavel Šiška

Kaplán: František Moravčík

 

2. Hrádok n. V.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Sv. Kríž n. V.

Fara: od roku 1719

Patrón: —

Filiálka: Hôrka

Počet veriacich: 1226

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Czaudt

 

3. Moravany.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: Piešťany

Fara: od roku 1076

Patrón: —

Filiálky: Banka, Hubina,

Ducové

Počet veriacich: 1021

Reč: slov.

Adm.: farár z Piešťan

 

4. Sokolovce.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: Piešťany

Fara: od roku 1706

Patrón: Štefan Gyulay

Filiálky: Jalšové, Ratnovce

Počet veriacich: 1459

Reč: slov.

Farár: Karol Toller

 

5. Stará Lehota.

Okres: Nové Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Piešťany

Fara: od roku 1788

Patrón: —

Filiálka: Nová Lehota

Počet veriacich: 829

Reč: slov.

Adm.: Rudolf Rummel

 

6. Modrova.

Okres: Nové Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Piešťany

Fara: od roku 1157

Patrón: —

Filiálky: Malá Modrovka, Lúka

Počet veriacich: 831

Reč: slov.

Adm.: zo St. Lehoty

 

*********

 

Dekanát Ujlak.

Dekan Augustín Falath.

1. Ašakerť.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1789

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Sila, Čab, Ujlaček

Počet veriacich: 1174

Reč: slov.

Adm.: Jozef Mihalkovič

 

2. Rišňovce.

Okres: Hlohovec

Pošta: Hlohovec

Železnica: Rišňovce

Patrón: —

Filiálky: Kľačany, Ság

Počet veriacich: 2389

Reč: slov.

Farár: Felix Ján Stefanovich

 

3. Lukáčovce.

Okres: Hlohovec

Pošta: Alakšince

Železnica: Andáč-Lukáčovce

Fara: od roku 1332

Patrón: Biskup nitriansky

Filiálky: Alakšince, Andáč

Počet veriacich: 2097

Reč: slov.

Farár: Ján Klčo

 

4. Malý Báb.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: Rišňovce

Fara: od roku 1384

Patrón: Alexander Strasser

Filiálky: Veľký Báb, Ruma-nová, Pusta Kerť

Počet veriacich: 3548

Reč: slov.

Adm.: Eugen Kántor

 

5. Dvorníky.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: Hlohovec

Fara: od roku 1332

Patrón: Imrich Erdódy

Filiálky: Bojničky, Zemianska Kerť, Posádka, Šalgóčka

Počet veriacich: 3754

Reč: slov.

Farár: Aug. Falath

Kaplán: Anton Mikulka

 

6. Ujlak.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: Nitra

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Lehota

Počet veriacich: 3404

Farár: Dr. Tomáš Stollár

Kaplán: Tomáš Kovát

 

7. Zbehy.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1706

Patrón: Apoštolská Administratúra

Filiálky: Čakajovce, Šarlužky-Kajsa

Počet veriacich: 3580

Reč: slov.

Adm.: kaplán zo Zbehov

 

 

Dekanát Urmín.

Archidiakon Rudolf Bilek.

 

1. Dlhá n. V.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Šaľa n. V.

Fara: od roku 1390

Patrón: Ministerstvo školstva

a nár. osv.

Počet veriacich: 1180

Reč: maď.

Adm.: Alojz Tóth

 

2. Dolný Jatov.

Okres: Nové Zámky

Pošta: Tornok

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1390

Patrón: Lówy a Jozef László,

Maxmilian Schwarz

Filiálka: Horný Jatov

Počet veriacich: 1102

Reč: slov.

Farár: Juraj Polónyi

 

3. Kepežd.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Sered

Fara: od roku 1809

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 1429

Reč: slov.

Adm.: Andrej Beregszegi

 

4. Selice.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: MaďarŠok

Železnica: Trnovec

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Šok

Počet veriacich: 2866

Reč: maď.

Farár: Julius Koday

 

5. Šintava.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Sereď

Fara: od roku 1332

Patrón: Haeredes Ohrenstein

Henrich

Filiálka: Svätá Chrasť

Počet veriacich: 2411

Reč: slov.

Farár: Štefan Jankovič

 

6. Šoporňa.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Sered

Fara: od roku 1710

Patrón: Dediči Henrika Ohrensteina

Filiálka: Pata

Počet veriacich: 5540

Reč: slov.

Farár: Štefan Goreloviťš

Kaplán: Jozef Gajdoš

 

7. Trnovec n. V.

Okres: Šaľa n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Ladislav Hunyady

Filiálka: VeČa n. V.

Počet veriacich: 3286

Reč: maď. a slov.

Farár: Ján Hanzlik

 

8. Urmín.

Okres: Nitra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1691

Patrón: Ladislav Hunyady

Filiálka: Šalgov

Počet veriacich: 4455

Reč: slov.

Farár: Rudolf Bilek

Kaplán: Emil Matuška

 

 

Dekanát Šaštin.

Dekan Ján Jehlička.

 

1. Brodské.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1163

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Počet veriacich: 2262

Reč: slov.

Farár: Štefan Fukančik

2. Cáry.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1812

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Počet veriacich: 1314

Reč: slov.

Adm.: Jozef Šafár

 

3. Dojč.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: Šajdik-Humence

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Počet veriacich: 1316

Reč: slov.

Farár: admin. z Bor. Sv. Mikuláša

 

4. Gbely.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1668

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 3275

Reč: slov.

Farár: Ladislav Rehák st.

Kaplán: Imrich Reichel

 

5. Holič.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálky: Kátov, Močidlany, Popudiny

Počet veriacich: 5838

Reč: slov.

Adm.: Dr. Dezider Sztrehár

Kapláni: I. Štefan Hudec

II. Frant. Klobučnik

 

6. Kopčany.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1861

Patrón: —

Počet veriacich: 2087

Reč: slov.

Farár: Ján Jehlička

 

7. Kúty.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: 1809

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Filiálky: —

Počet veriacich: 2880

Reč: slov.

Farár: Jozef Käsmayer

Kaplán: —

 

8. Petrova Ves.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: Gbely

Fara: od roku 1731

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálka: Letničie

Počet veriacich: 1547

Reč: slov.

Farár: František Šafár

 

9. Radošovce.

Okres: Skalica

Pošta: Holič

Železnica: Holič

Fara: od roku 1634

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Horný Lopašov, Oreské, Vieska, Vidovany, Vlčkovany

Počet veriacich: 2903

Reč: slov.

Adm.: kaplán z Radošoviec

Kaplán: František Makk

 

10. Smolinské.

Okres: Senica

Pošta: Stráže

Železnica: Šaštín

Fara: od roku 1809

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Počet veriacich: 1114

Reč: slov.

Farár: František Pušker

 

11, Šaštín.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálka: Stráže

Počet veriacich: 3796

Reč: slov.

Adm.: Saleziáni

Kapláni:

I. Ladislav Stano S. Sal.

II. Jozef Patúc S. Sal.

 

12. Štepanov.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: šaštín

Fara: od roku 1697

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Počet veriacich: 1593

Farár: Frantiíek Malý

 

13. Skalica.

Okres: Skalica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: magistrát m. Skalica

Filiálky: Mokrýháj, Prietržka, Vrádišť

Počet veriacich: 5683

Reč: slov.

Dekan-farár: Dr. Tomáí Caban, prelát

Kapláni: I. P. Matúí Rehák O. F. M.

II. —

 

14. Unín.

Okres: Skalica

Pošta: Holič

Železnica: Holič

Fara: od roku 1647

Patrón: Ministerstvo zeme-

deľstva

Filiálka: Radimov

Počet veriacich: 2201

Reč: slov.

Farár: Ján Melišek

Kaplán: Ľudovít Svoboda

 

15. Koválov.

Okres: Senica

Pošta: Dojč

Železnica: Senica

Fara: od roku 1785

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálka: Smrdáky

Počet veriacich: 1170

Reč: slov.

Adm.: Julius Šesták

 

 

Dekanát Mor. Sv. Ján.

Dekan Alexander Szeder.

 

1. Biksárd.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Nadáš-Smolenice

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: —

Počet veriacich: 920

Reč: slov.

Adm.: Rajmund Klabeček

 

2. Borský Sv. Jur.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Salamon a Artur Czeczowiczka

Počet veriacich: 1950

Reč: slov.

Farár: Alexander Szeder

Kaplán: P. Anschar Kubisch O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi

 

3. Borský Sv. Mikuláš.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Filiálky: Bor. Sv. Peter, Šajdik-Humence

Počet veriacich: 4011

Reč: slov.

Farár: Augustín Karmaš

Kaplán: Michal Uhertik

 

4. Kuklov.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1767

Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva

Počet veriacich: 1119

Reč: slov.

Adm.: Jozef Pospech

 

5. Lakšárska Nová Ves.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: šaštín

Fara: od roku 1769

Patrón: Šalamún a Artur Czeczowiczka

Filiálky: Bilka, Humence, Niklašov

Počet veriacich: 2060

Reč: slov.

Adm.: Jozef Lukančič

 

6. Moravský Sv. Ján.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1653

Patrón: Dr. Šalamún a Artur Czeczowiczka

Filiálka: Sekule

Počet veriacich: 3416

Reč: slov.

Farár: Jozef Horáíek

Kaplán: Ladislav Mogyorósi

 

7. Plavecký Sv. Mikuláš.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1224

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálka: Plavecké Podhradie

Počet veriacich: 1563

Reč: slov.

Adm.: Oskar Škrábik

 

8. Plavecký Sv. Peter.

Okres: Malacky

Pošta: Plavecký Sv. Mikuláš

Železnica: Plavecký Sv. Mikuláš

Fara: od roku 1397

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 609

Reč: slov.

Farár: Makaržus Imrich Majzon

9. Závod.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: V. Leváre

Fara: od roku 1630

Patrón: Dr. Šalamún a Artur Czeczowiczka

Počet veriacich: 2012

Reč: slov.

Farár: Ján Boll

 

 

Dekanát Čachtice.

Dekan Dr. Fridrich Pongrácz.

 

1. Čachtice.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: od roku 1332

Patrón: Maria Cecilia Fould-

Springerová

Filiálky: —

Počet veriacich: 2845

Reč: slov.

Farár: Jozef Jarábek

Kaplán: —

 

2. Nové Mesto n. V.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1313

Patrón: Panstvo-Beckov

Filiálka: Mnešice-Izbice

Počet veriacich: 4434

Reč: slov.

Farár: Dr. Fridrich Pongrácz

Kapláni: I. Štefan Herko

II. Dr. Felix Mikula

 

3. Piešťany.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Imrich Erdódy

Filiálky: Malé OrviŠte, Veľké Orvište

Počet veriacich: 9877

Reč: slov.

Farár: Alexander Šindelár

Kapláni: I. Z. Štefan Tóth

II. Jozef Kubisch

 

4. Krakovany.

Okres: Piešťany

Pošta: Piešťany

Železnica: Trebatice Vŕbové

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Ostrov, Stráža, Trebatice

Počet veriacich: 3522

Reč: slov.

Farár: Adalbert Žilinčan

Kaplán: Julián Benedikovič

 

5. Pobedim.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: Piešťany

Železnica: Pobedim-Streda

Fara: od roku 1660

Patrón: —

Filiálky: Bašovce, Horná Streda

Počet veriacich: 2483

Reč: slov.

Farár: Vendelín Zajac

Kaplán: —

 

6. Podolie.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: Nové Mesto n. Y.

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: od roku 1332

Patrón: Maria Cecília Fould-Springer

Filiálky: Častkovce, Korytnč, Očkov

Počet veriacich: 3447

Reč: slov.

Farár: Dr. Frantiíek Štefanec

Kaplán: Rudolf Brunclík

 

7. Sv. Kríž n. V.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: Nové Mesto n. V.

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1700

Patrón: —

Filiálky: Brunovce, Mošovce,

Potvorke, Vieska

Počet veriacich: 1608

Reč: slov.

Farár: Ján Horváth

 

8. Vŕbové.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Augustín Springer

Filiálka: Šípkové

Počet veriacich: 2817

Reč: slov.

Farár: Juraj Takács

Kaplán: Žigmund Melichár

 

 

Dekanát Myjava.

Dekan Adalbert Kovalik.

 

1. Brezová pod Bradlom.

Okres: Myjava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1620

Patrón: August Springer

Počet veriacich: 251

Reč: slov.

Adm.: Václav Vlk

 

2. Dolnie Bzince.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: Horné Bzince

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Horné Bzince, Hru-

šové, Lubina

Počet veriacich: 606

Reč: slov.

Farár: Adalbert Kovalik

 

3. Hrachovište.

Okres: Myjava

Pošta: Stará Turá

Železnica: Nové Mesto n. V.

Fara: od roku 1857

Filiálky: Krajné, Podkylava, Višňové

Počet veriacich: 755

Reč: slov.

Adm.: Dr. St. Makkay

 

4. Myjava.

Okres: Myjava

Pošta: v mieste

Železnica: Brezová

Fara: 1665

Patrón: Augustín Springer

Filiálky: —

Počet veriacich: 755

Reč: slov.

Farár: Arpád Tvrdý

 

5. Stará Turá.

Okres: N. Mesto n. V.

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1701

Patrón: Rodina Fould-Springer

Počet veriacich: 4156

Adm.: z fary Dolnie Bzince

Kaplán: Anton Kubík

 

6. Turá Lúka.

Okres: Myjava

Pošta: Myjava

Železnica: Brezová

Fara: od roku 1610

Patrón: Dediči Márie Pôck

Filiálka: Bukovec

Počet veriacich: 211

Reč: slov.

Adm.: z fary Myjava

 

7. Vaďovce.

Okres: Myjava

Pošta: Stará Turá

Železnica: Stará Turá

Patrón: Rodina Fould-Springer

Filiálka: Kostolné

Reč: slov.

Adm.: z fary Dolnie Bzince

 

 

Dekanát Senica.

Dekan Karol Žeko.

 

1. Cerová - Lieskové.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: Jablonica

Fara: od roku 1787

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Rozbehy

Počet veriacich: 1355

Reč: slov.

Adm.: Jozef Daniš

 

2. Chropov.

Okres: Skalica

Pošta: Radošovce

Železnica: Holič

Fara: od roku 1768

Patrón: Štefan Vagyon a Karol Kuffner

Filiálka: Koválavec

Počet veriacich: 928

Reč: slov.

Adm.: Pavel Šebesta

 

3. Hradište.

Okres: Senica

Pošta: Jablonica

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1709

Patrón: Jozef Pálffy

Reč: slov.

Počet veriacich: 994

Farár: Ernest Bokor

 

4. Jablonica.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

1. Chtclnica.

Fara: od roku 1677

Patrón: Alfréd Windisch-Graetz a Apponyi de Nagy-appony a Anton Korlátkó

Filiálka: Hlboké

Počet veriacich: 2041

Reč: slov.

Farár: Karol Žeko

 

5. Osuské.

Okres: Senica

Pošta: Jablonica

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1856

Patrón: — Fil.: Veľká Prietrž

Počet veriacich: 802

Reč: slov.

Adm.: Ignác Jankola

 

6. Rohov.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: Senica

Fara: od roku 1684

Patrón: Otto Beck

Filiálky: Rybky, Rovensko

Počet veriacich: 806

Reč: slov.

Farár: Ján Gregišš

 

7. Senica.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1654

Patrón: Štefan Vagyon a Karol Kuffner

Filiálky: Cáčov, Kunov, Sotina

Počet veriacich: 2153

Reč: slov.

Adm.: farár z Jablonke

Kaplán: Ferdinand Mondok

 

8. Sobotište.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Částkov, Podbranč

Počet veriacich: 678

Reč: slov.

Adm.: Hilárius Ernest Ivičič

 

9. Šándorf.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: Jablonica

Fara: od roku 1103

Patrón: Alfréd Windisch-Graetz, Apponyi a Anton Korlátkó

Počet veriacich: 1103

Reč: slov.

Adm.: z Biksárdu

 

10. Vrbovce.

Okres: Senica

Pošta: v mieste

Železnica: Myjava

Fara: od roku 1717

Patrón: Komposesorát

Počet veriacich: 417

Reč: slov.

Adm.: Eduard Šándorfi

 

 

Dekanát Dobrá Voda.

Dekan: —

1. Chtelnica.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: Vŕbové

Fara: od roku 1332

Patrón: Jozef Pálffy

Počet veriacich: 3489

Reč: slov.

Farár: Dr. Ján Ochaba

Kaplán: Viliam Bolomský

 

2. Dechtice.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Nádaš-Smolenice

Fara: od roku 1668

Patrón: Jozef Pálffy

Počet veriacich: 1432

Reč: slov.

Farár: Pavel Kottvan

 

3. Dobrá Voda.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: Hradište

Fara: od roku 1705

Patrón: Jozef Pálffy

Počet veriacich: 1455

Reč: slov.

Farár: Štefan Rácz

 

4. Dolnie Dubové.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Trnava

Fara: od XIII. storočia

Patrón: farár trnavský

Filiálka: Dolné RadoŠovce

Počet veriacich: 1083

Reč: slov.

Farár: Vojtech Plechlo

 

5. Dolný Lopašov.

Okres: Piešťany

Pošta: Chtelnica

Železnica: Vŕbové

Fara: od roku 1677

Patrón: Jozef Pálffy

Filiálka: Nižná

Počet veriacich: 1626

Reč: slov.

Farár: Jozef Makás

 

6. Kátlovce.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1819

Patrón: Jozef Pálffy

Počet veriacich: 954

Reč: slov.

Farár: Štefan Czisztler

 

7. Lančár.

Okres: Piešťany

Pošta: Vŕbové

Železnica: Vŕbové

Fara: od roku 1382

Patrón: Jozef Pálffy

Filiálky: Kočín, Šterusy

Počet veriacich: 917

Reč: slov.

Farár: Štefan Chrenko

 

8. Naháč.

Okres: Trnava

Pošta: NádaŠ

Železnica: Nádaš

Fara: od roku 1554

Filiálka: Horné Dubové

Počet veriacich: 867

Reč: slov.

Farár: Jozef Holeksy

 

 

Dekanát Veľké Kostolany.

Dekan Jozef Janec.

 

1. Borovce.

Okres: Piešťany

Pošta: Rakovice

Železnica: Trebatice

Fara: od roku 1332

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Kocurice

Počet veriacich: 808

Reč: slov.

Farár: Ján Ďaďa

 

2. Dolné Voderady.

Okres: Piešťany

Pošta: Drahovce

Železnica: Kostolany

Fara: od roku 1842

Patrón: biskup nitriansky

Filiálka: Horné Voderady

Počet veriacich: 1807

Reč: slov.

Adm.: Julius Gaudnik

 

3. Drahovce.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: Kostolany

Fara: od roku 1755

Patrón: Náboženský fond

Počet veriacich: 2148

Reč: slov.

Adm.: Emil Očkovský

 

4. Horné Zelenice.

Okres: Piešťany

Pošta: Siladice

Železnica: Siladice

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálky: Dolné Zelenice, Siladice

Počet veriacich: 1028

Reč: slov.

Farár: Valér Pásztor

 

5. Leopoldov.

Okres: Hlohovec

Pošta: Mestečko

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1556

Patrón: ministerstvo pravo-súdia

Filiálky: —

Počet veriacich: 215

Reč: slov.

Adm.: z Mestečka

 

6. Madunice.

Okres: Hlohovec

Pošta: Leopoldov

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1711

Patrón: Vilhelm Erdódy

Filiálky: —

Počet veriacich: 1070

Reč: slov.

Farár: Dr. Jozef Szombath

 

7. Mestečko.

Okres: Hlohovec

Pošta: Leopoldov

Železnica: Leopoldov

Fara: od roku 1710

Patrón: Fould-Springer

Filiálky: Beregseg, Verešvár

Počet veriacich: 4297

Reč: slov.

Farár: Jozef Janec

Kaplán: Ladislav Dezsô

 

8. Veľké Kostolany.

Okres: Piešťany

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Fould-Springer

Filiálky: Dolné Dubovany, Horné Dubovany, Pečeňady, Zakostolany

Počet veriacich: 3832

Reč: slov.

Farár: Rajmund Herda

Kaplán: Michal Ondriáš

 

9. Veselé n. V.

Okres: Piešťany

Pošta: Rakovice

Železnica: Veľké Kostolany

Fara: od roku 1707

Patrón: —

Reč: slov.

Filiálka: Rakovice, Tapkové

Počet veriacich: 1896

Farár: Dr. Jozef Sčepko

 

 

MESTO BRATISLAVA

1. Bratislava: Fara sv. Martina.

Okres: Bratislava

Pošta: Bratislava

Železnica: Bratislava

Fara: od roku 1452

Patrón: Mesto Bratislava

Filiálka: Petržalka

Počet veriacich: 35.514

Reč: slov., maď. a nem.

Farár: Dr. Ľudovít Okánik, páp. protonotár

Kapláni:

I. Dr. Karol Martini

II. Augustín Hladik

III. Dr. Jozef Kôhegyi

Pridelení:

P. Celestín Lepáček O. F. M., kaplán z Devína

P. Augustín Bolerázsky O. F. M., kaplán z Častej

P. Anschar Kubisch O. F. M., kaplán z Bor. Sv. Jura

P. Alexander Zahradník O. F. M., II. kaplán z Dvorov n. Ž.

P. Bartolomej Kocháň O. F. M., IV. kaplán z B. Štiavnice

Jozef Hlavatý, kaplán z Veľ. Šúroviec

 

2. Bratislava: Fara sv. Trojice.

Okres: Bratislava

Pošta: Bratislava

Železnica: Bratislava

Fara: od roku 1854

Patrón: —

Počet veriacich: 8430

Reč: slov., maď. a nem.

Farár: Nádor Imrich

Kaplán: Martin Sándorfy

 

3. Bratislava: Blumentál.

Okres: Bratislava

Pošta: Bratislava

Železnica: Bratislava

Fara: od roku 1770

Patrón: mesto Bratislava

Filiálky: Feriby, Dynamitka

Počet veriacich: 23.450

Reč: maď., slov a nem.

Adm.: Augustín Pozdech

Kapláni: Augustín Zuzák

Vojtech Klein

Pridelený: Ignác Obrokta, III. kaplán z B. Štiavnice

 

 

Mesto Trnava.

Farár Alojz Zelliger.

 

Trnava.

Okres: Trnava

Pošta: Trnava

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1816

Patrón: mesto Trnava

Počet veriacich: 19.376

Reč: slov.

Farár: Alojz Zelliger

Kapláni: I. Augustín Raska, riadit. r. k. dievč. učit. ústavu;

II. Karol Ševera

Pridelený Dr. Anton Gazsó, kaplán zo Suchej n. P.

 

 

Dekanát Modra.

Dekan Ján Kákoni.

 

1. Báhoň:

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: —

Filiálka: Gocnog

Počet veriacich: 1103

Reč: slov.

Farár: Dr. Hermann Herold

 

2. Častá.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: Modra-Šenkvice

Fara: od roku 1332

Patrón: Ján Adalbert, Edmund Pálffy

Filiálka: Pila

Počet veriacich: 1880

Reč: slov.

Farár: Ján Kákoni

Kaplán: P. Bernardín Bolerázsky, O. F. M., pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi

 

3. Dubová.

Okres: Modra

Pošta: Modra

Železnica: Modra-Šenkvice

Fara: od roku 1804

Patrón: Nábož. fond

Počet veriacich: 951

Reč: slov.

Farár: Ľudovít Hotár

 

4. Modra.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: Modra-Šenkvice

Fara: od XIII. stor.

Patrón: —

Filiálky: Modra-Kráľová,

Trlinok, Piesok

Počet veriacich: 2759

Reč: slov.

Farár: Ernest Treskoň

Kaplán: —

 

5. Pudmerice.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: Báhoň

Fara: od roku 1319

Patrón: Ján Pálffy a Štefan Pálffy

Filiálka: Jablonec

Počet veriacich: 2415

Reč: slov.

Farár: Ambróz Ostitý

Kaplán: —

 

6. Štefanova.

Okres: Modra

Pošta: Pudmerice

Železnica: Báhoň

Fara: od roku 1397

Patrón: Ján Edmund Adalbert Pálffy

Filiálka: —

Počet veriacich: 468

Reč: slov.

Farár: AMchal Dobrovodský

 

7. Veľké Šenkvice.

Okres: Modra

Pošta: Modra

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1544

Patrón: Emanuel Andrássy

Filiálka: Malé Šenkvice

Počet veriacich: 2203

Reč: slov.

Adm.: Jozef Psársky

 

8. Vištuk.

Okres: Modra

Pošta: Šenkvice

Železnica: Šenkvice

Fara: od roku 1332

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálky: Fajdal, Silárd

Počet veriacich: 1554

Reč: slov.

Farár: Celestín Kubíca

 

 

Dekanát Svätý Jur.

Dekan Jozef Greguška.

 

1. Grinava.

Okres: Modra

Pošta: Pezinok

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1390

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálka: —

Počet veriacich: 54i

Reč: slov.

Adm.: Anton Fílkorn

 

2. Horvatský Grob.

Okres: Bratislava

Pošta: Čeklís

Železnica: Čeklís

Fara: od roku 1618

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Počet veriacich: 1220

Reč: slov.

Adm.: zo Slov. Grobu

 

3. Pezinok.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1347

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Filiálky: Kučišdorf, Cajla

Počet veriacich: 4883

Reč: slov.

Farár: Vendelín Krištufek

Kaplán: Eliáš Pichňa

 

4. Račistorf.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1390

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálka: —

Počet veriacich: 5460

Reč: slov.

Farár: Vojtech Rudroff

Kaplán: Štefan Michálek

5. Sv. Jur.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1271

Patrón: —

Filiálka: Neštych

Počet veriacich: 2931

Reč: slov.

Farár: Dr. Viktor Marko

 

6. Slovenský Grob.

Okres: Modra

Pošta: Pezinok

Železnica: Grinava

Fara: od roku 1617

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Počet veriacich: 1195

Reč: slov.

Farár: Jozef Greguška

 

7. Švajnsbach.

Okres: Modra

Pošta: Pezinok

Železnica: Pezinok

Fara: od roku 1725

Patrón: Min. šk. a nár. osvety

Počet veriacich: 823

Reč: slov.

Farár: Anton Pánik

 

8. Vajnory.

Okres: Bratislava

Pošta: Vajnory

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1279

Patrón: František Sprimcel

Počet veriacich: 2386

Reč: slov.

Farár: Filip Bachratý

 

 

Dekanát Šamorín.

Dekan Ján Ev. Tyukoss.

 

1. Biskupice pri Bratislave.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XII. stor.

Patrón: Štefania kr.

Filiálky: Szunyogdi, Vereknye

Počet veriacich: 4078

Reč: maď.

Farár: Ján Tyukoss

Kaplán: Tiburcius Montskó

 

2. Most na Ostrove.

Okres: Šamorín

Pošta: Fberhard

Železnica: Biskupice

Fara: od roku 1757

Patrón: —

Počet veriacich: 1481

Reč: maď.

Farár: Adalbert Zaíc

 

3. Fél.

Železnica: Misérd

Fara: od roku 1720

Patrón: —

Filiálky: Éberhardt, Hideghét,

Kismadarász

Počet veriacich: 2585

Reč: maď.

Farár: Eugen Polczer

 

4. Illéšháza.

Okres: Šamorín

Pošta: Nagymagyar

Železnica: Senec

Fara: od roku 1770

Patrón: Battyány Blanka

Filiálky: Tonkháza, Bélvata

Počet veriacich: 1261

Reč: maď.

Adm.: Ignác Holczinger

 

5. Misclidorf.

Okres: Šamorín

Pošta: Biskupice

Železnica: Biskupice pri Bratislave

Fara: od roku 1730

Patrón: Rudolf Wiener-Welten

Filiálky: Schilldern, Walters-

dorf, Tartschendorf

Počet veriacich: 1524

Reč: maď.

Farár: Ján Mészáros

Kaplán: —

 

6. Veľký Lég.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1328

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Malý Lég, Száz, Eló-patony, Sárrét

Počet veriacich: 1986

Reč: maď.

Farár: Adam Bliesz

 

7. Veľký Máger.

Železnica: Senec a Úsor

Fara: od roku 1399

Patrón: Blanka Battyány vyd.

Adalbert Pálffyová

Filiálky: Alsojányok, Bústelek Csenke, Felsójányok, Nemes-gomba, Kismagyar, Olgya, Vajasvata

Počet veriacich: 3520

Reč: maď.

Adm.: Gejza Csaposs

Kaplán: Štefan Szabó

 

8. Veľká Paka.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIII. stor.

Patrón: Senior rodiny Pálffy

Filiálky: Csukárpaka, Kispaka, Maczháza

Počet veriacich: 823

Reč: maď.

Adm.: Ľudovít Simon

 

9. Sv. Anton.

Okres: Šamorín

Pošta: Bácsfa

Železnica: Veľká Paka

Fara: od roku 1781

Patrón: Náboženský fond

Filiálky: Bácsfa, Nagyszarva, Tárnok

Počet veriacich: 1140

Reč: maď.

Adm.: P. Hermenegild Hradil, O. F. M.

Kaplán: —

 

10. Šamorín.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1238

Patrón: —

Filiálky: Bučuháza, Čôlôstô Királyfia, Mliecno, Úzor

Počet veriacich: 4974

Reč: maď.

Farár: Ráfael Bartal

Kaplán: František Hrabovszky

 

11. Štvrtok na Ostrove.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1390

Patrón: Rudolf Wiener-Welten

Filiálky: Béke, Čakány, Miloslava, Hviezdoslava

Počet veriacich: 2144

Reč: maď.

Adm.: Ján Sinkó

 

12. Vajka.

Okres: Šamorín

Pošta: v mieste

Železnica: Veľká Paka

Fara: od XIII. stor.

Patrón: Komposesorát šľachty

Filiálky: Doborgaz, Kyselica

Počet veriacich: 1579

Reč: maď.

Farár: Frantiíek Sebok

 

 

Dekanát Dunajská Streda.

Dekan Dr. Eugen Hegyi.

 

1. Baka.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od XVI. stor.

Patrón: Komposesorát Šľachty

Filiálka: Nádašd

Počet veriacich: 1293

Reč: maď.

Adm.: Jozef Schill

 

2. Baloň.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: Čilizradváň

Železnica: Veľký Máger

Fara: od roku 1788

Patrón: Can. Custos Kapitula Jaurin

Filiálky: Medve, Čiliznyárad, Szap, Čilizradváň, Kulcsod

Počet veriacich: 2810

Reč: maď.

Farár: Dr. František Csiba

 

3. Beš.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od roku 1397

Patrón: Emil Uchtrictz

Filiálka: PataŠ

Počet veriacich: 3210

Reč: maď., slov.

Adm.: Rudolf Bohuss

Kaplán: Edmund Janovits

 

4. Derčika.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: Csallókôznádas

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od roku 1519

Patrón: Komposesorát šľachty

Počet veriacich: 553

Reč: maď.

Adm.: Gustáv Novinszky

 

5. Dolný Bar.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1790

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Nagymad

Počet veriacich: 650

Reč: maď.

Farár: Mikuláí Jánosovits

 

6. Dolný Ňáražd.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Horný Stál

Fara: od roku 1755

Patrón: Fidel a Ladislav

Pálffy, Pálffy-Daun

Filiálka: Horný Ňáražd

Počet veriacich: 1386

Reč: maď.

Farár: Dr. Eugen Hegyi

 

7. Dolný Stál.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Horný Stál - Dolný Ňáražd

Fara: od roku XV. stor.

Patrón: —

Filiálka: Bôgelló, Horný Stál, Padány, Tône

Počet veriacich: 1215

Reč: maď.

Farár: Dezider Sólymossy

 

8. Dunajská Streda.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1329

Patrón: Sen. rodiny Pálffy

Filiálky: Blažov, Csenkesfa, Hegybeneéte, Malé Dvorniky, Lidér-Tejed, Veľké Dvorniky, Ollé-Tejed, Pódafa, Sikabony, Tôbôréte, Tókés

Počet veriacich: 5561

Reč: maď., slov.

Farár: Dr. Gabriel Markwarth

 

9. Horný Bar.

Železnica: Veľký Lég

Fara: od roku 1397

Patrón: Aladár Bethlen a jeho žena Vilhelmina Battyhány

Filiálky: Siily, Bodák

Počet veriacich: 1620

Reč: maď.

Farár: Pavel Winkler

 

10. Kerť na Ostrove.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: Trhová Hradská

Železnica: Dolný Bar

Fara: od roku 1390

Patrón: —

Filiálka: Tájlog

Počet veriacich: 850

Reč: maď.

Farár: František Juhász

 

11. Kostolná Gala.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Orechová Potôň

Fara: od roku 1253

Patrón: Senior rodiny Pálffy

Filiálka: Beketfa

Reč: maď.

Farár: Placidius Imrich Miklós

Kaplán: Gejza Bús

 

12. Kostolné Korčany.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: Kráľovicove Korčany

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od roku 1249

Patrón: Komposesorát zemanov

Filiálky: Korčany Amadeov-ské, Damazérské, Lesné, Etreové, Kráľovicové, Moravské, Pinkové

Počet veriacich: 2008

Reč: maď.

Farár: Frantiíek Gaál

 

13. Svätý Michal na Ostrove.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1728

Patrón: Fridrich Pongrácz

Filiálky: Potôň Benkova, Dol-nia, ČeČínska, Orechová, Hornia

Počet veriacich: 2242

Reč: maď.

Farár: Alexander Schnitzler

Kaplán: —

 

14. Trhová Hradská.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1332

Patrón: Kapitula Bratislavská

Filiálka: Horné Mýto

Počet veriacich: 2187

Reč: maď.

Farár: Eugen Tolgyessy

 

15. Várkony.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: Nekyje na Ostrove

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od XII. stor.

Patrón: Matej Pfeiffer

Filiálka: Nekyje na Ostrove

Počet veriacich: 1678

Reč: maď.

Farár: Dr. Michal Varjú

 

16. Veľký Aboň.

Okres: Dunajská Streda

Pošta: v mieste

Železnica: Dunajská Streda

Fara: od roku 1761

Patrón: —

Filiálka: Hodos

Počet veriacich: 1113

Reč: maď.

Farár: Marek Michal Matyi

 

 

Dekanát Malacky.

Dekan Andrej Brtoš

 

1. Gajary.

Okres: Malacky

Pošta: Malacky

Železnica: Malacky

Fara: od roku 1397

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálka: —

Počet veriacich: 3370

Reč: slov.

Farár: Ernest Sullo

Kaplán: —

 

2. Hasprunka.

Okres: Malacky

Pošta: Malacky

Železnica: Malacky

Fara: od roku 1688

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1567

Reč: slov.

Adm.: Štefan Alojz Blaho

 

3. Jabloňové.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1787

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1105

Reč: slov.

Farár: Adalbert Porubský

 

4. Jakubové.

Okres: Malacky

Pošta: Malacky

Železnica: Malacky

Fara: od roku 1721

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1763

Reč: slov.

Farár: Karol Lenkei

 

5. Kuchyňa.

Okres: Malacky

Pošta: Rarbok

Železnica: Rarbok

Fara: od roku 1701

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1763

Reč: slov.

Adm.: Viliam Zakar

Kaplán: —

 

6. Malacky.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1907

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálka: Kiripolec

Počet veriacich: 6631

Reč: slov.

Adm.: —

 

7. Malé Leváre.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Leváre

Fara: od roku 1823

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1471

Reč: slov.

Farár: Julius Privrel

 

8. Pernek.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: Malacky

Fara: od roku 1397

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1079

Reč: slov.

Farár: Ladislav Pitthordt

 

9. Plavecký Štvrtok.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: Malacky

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Filiálky: Kopča, Valchovna, Kozánek

Počet veriacich: 1173

Reč: slov.

Farár: Andrej fán Brtos

 

10. Rarbok.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: Rarbok

Fara: od roku 1787

Patrón: Nábož. fond

Počet veriacich: 1308

Reč: slov.

Farár: Mikuláš Šikuta

 

11. Sološnica.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Mikuláš Pálffy

Počet veriacich: 1300

Reč: slov.

Adm.: z fary Rarbok

 

12. Veľké Leváre.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1676

Patrón: Anton Wenkheim

Počet veriacich: 2329

Reč: slov.

Farár: fán Husár

 

 

Kaplán: I. II. (curatia anabaptistarum)

Dekanát Stupava. Dekan Imrich Hojszik.

 

1. Záhorská Bystrica.

Okres: Bratislava

Pošta: Stupava

Železnica: Stupava

Fara: od roku 1737

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálka: —

Počet veriacich: 2530

Reč: slov.

Farár: Anton Flórek

 

2. Devín.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: Devínska Nová Ves

Fara: od roku 1397

Patrón: Mikuláš Pálffy

Filiálka: Vydrica Karlová Ves

Počet veriacich: 4404

Reč: slov.

Farár: Rudolf Smutný

Kaplán: P. Celestín Lepášek O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi

 

3. Devínska Nová Ves.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1713

Patrón: miestna obec

Filiálka: —

Počet veriacich: 3377

Reč: slov.

Adm.: Hugo Csomor

 

4. Dúbravka.

Okres: Bratislava

Pošta: Lamač

Železnica: Lamač

Fara: od roku 1807

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 1063

Reč: slov.

Farár: Anton Moyš

 

5. Hochštetno.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: Zohor

Fara: od roku 1397

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálky: —

Počet veriacich: 2230

Reč: slov.

Farár: František Kolavik

 

6. Lamač.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Mesto Bratislava

Filiálky: —

Počet veriacich: 1772

Reč: slov.

Farár: Frantiíek Belopotocký

 

7. Láb.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: Plavecký Štvrtok

Fara: od roku 1682

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálky: —

Počet veriacich: 1451

Reč: slov.

Farár: Karol Havran

 

8. Lozorno.

Okres: Malacky

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1729

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálky: —

Počet veriacich: 2024

Reč: slov.

Farár: Michal Oravec

 

9. Marianka.

Okres: Bratislava

Pošta: Bystrica pri Bratisl.

Železnica: Stupava

Fara: od roku 1671

Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra

Filiálky: —

Počet veriacich: 996

Reč: slov.

Adm.: P. Ján Polakovit C. C.

Kaplán: P. Cyril Renz C. C.

 

10. Stupava.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálky: Mást, Pajštún

Počet veriacich: 5184

Reč: slov.

Farár: Imrich Hojszik

Kaplán: Jozef Bartoí

 

11. Uhorská Ves pri Morave.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1788

Patrón: Náboženský fond

Filiálka: Dimburg

Počet veriacich: 3327

Reč: slov.

Farár: Ignác Gaíparec

 

12. Zohor.

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Ludvik Károlyi

Filiálky: —

Počet veriacich: 2844

Reč: slov.

Farár: Michal Valach

Kaplán: —

 

 

Dekanát Senec. Dekan Mikuláí Martini.

 

1. Cífer.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1390

Patrón: Karolína Zichy

Filiálka: Pác

Počet veriacich: 2704

Reč: slov.

Farár: Ludvik Pavetití

 

2. Čataj.

Okres: Modra

Pošta: Báhoň

Železnica: Báhoň

Fara: od roku 1390

Patrón: Móric Pálffy

Filiálka: Nemecký Grob

Počet veriacich: 894

Reč: slov.

Adm.: Jozef Révay

 

3. Ceklís,

Okres: Bratislava

Pošta: 'V mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Dr. Michal Eszterházy

Filiálky: —

Počet veriacich: 2980

Reč: maď., slov.

Farár: Julius Szorényi Pridelený duch.: Ján Hudec, kaplán z Voderád

 

4. Hasvár.

Okres: Bratislava

Pošta: Kráľova pri Senci

Železnica: Senec

Fara: od roku 1711

Patrón: Gejza Andrássy

Filiálky: Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Jánošovce, Krmeš, Kráľová, Malý Šúr, Tureň, Zonc

PoČet veriacich: 3486

Reč: maď. a slov.

Farár: Vojtech Štefanov'ľc

 

5. Ivánka pri Dunaji.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: Karol Hunyady

Filiálky: —

Počet veriacich: 2939

Reč: slov.

Farár: Mikuláí Martini

 

6. Jelka.

Okres: Bratislava

Pošta: v mieste

Železnica: Senec

Fara: od roku 1322

Patrón: Komposesorát Šľachty

Filiálky: —

Počet veriacich: 2238

Reč: maď.

Farár: Leopold Gregorovits

 

7. Kaplná.

Okres: Bratislava

Pošta: Báhoň

Železnica: Báhoň

Fara: od roku 1240

Patrón: Ministerstvo Školstva

Filiálka: Igram

Počet veriacich: 1075

Reč: slov.

Farár: Michal Žák

 

8. Maďarský Bél.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1723

Patrón: Vd. Alžbeta Xivkovich

Filiálky: Nemecký Bél, Dunajská Nová Ves, Dunajský Šáp

Počet veriacich: 2866

Reč: maď.

Farár: Jozef Horetný

 

9. Matka Božia.

Okres: Galanta

Pošta: Réca

Železnica: Réca

Fara: od roku 1788

Patrón: Jozef Zichy

Filiálka: Réca

Počet veriacich: 1097

Reč: maď.

Farár: Ján Duffek

 

10. Pustý Fedýmeš.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1715

Patrón: Dr. Jozef Zichy

a Komposesorát šľachty

Filiálky: —

Počet veriacich: 1779

Reč: slov.

Farár: Viktor Árvai

 

11. Senec.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Michal Eszterházy

Filiálky: —

Počet veriacich: 4828

Reč: maď. a slov.

Farár: Alojz Károly Pridelený: Štefan Bulka, kaplán z Mostovej Kerti

 

12. Šarfia.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: Senec (Báhoň, Veľké Šenkvice)

Fara: od roku 1720

Patrón: Emmanuel Andrássy

a Maria Lichtenstein

Filiálky: —

Počet veriacich: 1721

Reč: slov.

Farár: Štefan Czapalay

Kaplán: —

 

13. Veľký Fedýmeš.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Maďar. Dióseg

Fara: od roku 1332

Patrón: Senior rodiny Pálffy

Filiálky: —

Počet veriacich: 3201

Reč: maď.

Farár: Štefan Luzsicza

 

14. Voderady.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Cífer

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Dr. Jozef Zichy

Filiálky: Páld, Slovenská Nová Ves

Počet veriacich: 2358

Reč: slov.

Farár: Hubert Rabenseifer

Kaplán: Ján Hudec, služobne pridelený do Čeklísu

 

 

Dekanát Sered. Dekan Pavel Troch.

 

1. Dolná Streda nad Váhom.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Sered

Fara: od roku 1318

Patrón: ApoŠt. Administratúra

Filiálka: Vágovce

Počet veriacich: 3631

Reč: slov. a maď.

Farár: Ondrej Szentgyôrgyi

Kaplán: Alex. Metzner

 

2. Galanta.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Komposesorát šľachty

Filiálky: Brakoň, Hody, Neboj sa

Počet veriacich: 4498

Reč: maď., slov. a nem.

Farár: Jozef Letocha

Kaplán: Vojtech Vermann

 

3. Kerť Mostová.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Galanta

Fara: od roku 1703

Patrón: Veronika Ester-házy

Filiálky: Vizkelet, Čierne

Nekyje

Počet veriacich: 3777

Reč: maď.

Farár: Vojtech Galambos

Kaplán: —

4. Kajal.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Tósnyárasd (Jazerný NáraŠd)

Fara: od roku 1791

Patrón: —

Filiálka: Tósnyárasd

Počet veriacich: 2140

Reč: maď.

Adm.: z Galanty

 

5. Košuty.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Galanta

Fara: od roku 1809

Patrón: Nábož. fond

Filiálka: Hegy

Počet veriacich: 1458

Reč: maď.

Farár: Vojtech Várady

 

6. Veľký Diósek.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Dr. Jozef Zichy (Dió-

sekský cukrovar)

Filiálky: Malý Diósek, Malý Máčad

Počet veriacich: 5006

Reč: maď., nem. a slov.

Farár: Frantiíek Rehánek

Kaplán: Štefan Cseri

 

7. Sered.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1313

Patrón: Vd. H. Ohrenstein

Filiálky: Dolný Čepen, Stredný Čepen

Počet veriacich: 5272

Reč: slov.

Farár: Vojtech Puchardt

Kaplán: —

 

8. Takšoň.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Galanta

Fara: od XIII. storočia

Patrón: Veronika Eszterházy

Filiálky: —

Počet veriacich: 2145

Reč: maď.

Farár: Pavel Troch

 

9. Veľký Máčad.

Okres: Galanta

Pošta: v mieste

Železnica: Gáň

Fara: od XIV. storočia

Patrón: Vd. H. Ohrenstein

Filiálky: —

Počet veriacich: 2099

Reč: maď.

Farár: Ludvik Stihlo

 

10. Veľké Šúrovce.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1300

Patrón: dedič. Viliama Singer

Filiálky: Horný Čepen, Valta-šúr, Varašúr, Zemianske Šúrovce

Počet veriacich: 2611

Reč: slov.

Farár: Ludvik Nemíovský

Kaplán: Jozef Hlavatý, služobne pridelený do Bratislavy

 

******

Dekanát Smolenice.

Dekan Jozef Sucháň.

 

1. Bohdanovce n. Trnavou.

Okres: Trnava

Pošta: Bohdanovce-Šelpice

Železnica: Bohdanovce-Šelpice

Fara: od roku 1397

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálka: Šelpice

Počet veriacich: 1441

Reč: slov.

Farár: Jozef Sučán

 

2. Boleráz.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1080

Patrón: Ministerstvo Školstva

Filiálka: Klčovany

Počet veriacich: 1831

Reč: slov.

Farár: Jozef Úrge

 

3. Dlhá.

Okres: Modra

Pošta: Ompitál

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1390

Patrón: Ministerstvo Školstva

Filiálka: Borová

Počet veriacich: 1088

Reč: slov.

Farár: Jozef Zlatoš

 

4. Dolné Orešany.

Okres: Trnava

Pošta: Horné Orešany

Železnica: Boleráz

Fara: od roku 1390

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálky: —

Počet veriacich: 1325

Reč: slov.

Farár: Jozef Sucháň

 

5. Hornie Orešany.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Boleráz

Fara: od roku 1390

Patrón: Jozef Pálffy

Filiálky: —

Počet veriacich: 1765

Reč: slov.

Farár: August Vávra

 

6. Nádaš.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1240

Patrón: Alfréd Windisch-Graetz, Mestská sporiteľňa Olomouc, Oldrich Matéjka, Hugo Kirschker

Filiálka: Bíňovce

Počet veriacich: 2194

Reč: slov.

Farár: Leo Prikazský

Kaplán: Viktor Žák

 

7. Ompitál.

Okres: Modra

Pošta: v mieste

Železnica: Modra-Šenkvice

Fara: od roku 1390

Patrón: Ján i Vojtech Pálffy

Filiálky: —

Počet veriacich: 1156

Reč: slov.

Farár: Dr. Pavel Berkes

 

8. Smolenice.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: NádaŠ-Smolenice

Fara: od roku 1390

Patrón: Jozef Pálffy

Filiálky: Lošonec, Neštych

Počet veriacich: 2937

Reč: slov.

Farár: Ján Novák

Kaplán: Tomáš Zaňát

 

9. Suchá nad Parnou.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Bohdanovce-Šelpice

Fara: od roku 1240

Patrón: Ministerstvo školstva

Filiálky: Zvončín, Košolná, Trnavské Vinohrady

Počet veriacich: 2782

Reč: slov.

Farár: Vavrinec Petrovič

Kaplán: Dr. Anton Gazsó, služobne pridelený do Trnavy

 

 

Dekanát Trnava.

Dekan Konštantín Hurban.

1. Abrahám. 

Okres: Galanta  

Pošta: v mieste  

Železnica: Maďarský Diósek  

Fara: od roku 1904 

Patrón: —

Filiálky: — 

Počet veriacich: 1381 

Reč: slov. 

Farár: Michal Tarek 

 

2. Opoj.  

Okres: Trnava  

Pošta: Kerestúr 

Železnica: Kerestúr  

Fara: od roku 1804 

Patrón: Obec politická 

Filiálky: — 

Počet veriacich: 602  

Reč: slov. 

Adm.: P. Pekarovič Anzelm, O. F. M. 

 

3.Bohunice. 

Okres: Trnava  

Pošta: v mieste 

Železnica: Leopoldov lebo Trnava

Fara: od r. 1397

Filiálky: Jaslovce, Paderovce

Počet veriacich: 1497

Reč: slov.

Farár: Anton Turaz 

 

4. Bučany.

Okres: Hlohovec 

Pošta: v mieste 

Železnica: v mieste

Fara: od XIV. storočia 

Patrón: Nábož. fond 

Filiálka: Trakovice 

Počet veriacich: 2771 

Reč: slov.

Adm.: Ján Zalka

 

5. Dolná Krupá. 

Okres: Trnava 

Pošta: v mieste 

Železnica: Boleráz

Fara: od roku 1390

Patrón: — 

Filiálka: Horná Krupá

Počet veriacich: 2590

Reč: slov.

Farár: Ján Gálik

Kaplán: —

 

6. Hrnčiarovce. 

Okres: Trnava

Pošta: Trnava

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1215

Patrón: Mesto Trnava

Filiálky: —

Počet veriacich: 1885

Reč: slov.

Farár: Pavel Ochaba

 

7. Kerestúr.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Fara: od roku 1397

Patrón: —

Filiálka: Farkašín

Počet veriacich: 2510

Reč: slov.

Farár: Kamil Kovácsy

 

8. Zeleneč.

Okres: Trnava

Pošta: Trnava

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1807

Patrón: Kapitula bratislavská

Filiálka: Starý Zeleneč

Počet veriacich: 1601

Reč: slov.

Farár: Imrich Klas

 

9. Majciehov.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Trnava

Fara: od XIV. storočia  

Filiálka: Gest

Počet veriacich: 2115

Reč: slov.

Farár: Konštantín Hurban

 

10. Malženice.

Okres: Hlohovec

Pošta: v mieste

Železnica: Leopoldov

Fara: od roku 1332

Patrón: James Vogel

Filiálka: Ratkovce, Zlkovce

Počet veriacich: 1970

Reč: slov.

Farár: Pavel Drgon

 

11. Modronka.

Okres: Trnava

Pošta: Trnava

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1913

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 1963

Reč: slov.

Adm.: František Masár

 

12. Rožindol.

Okres: Trnava Pošta v mieste

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1215

Patrón: Mesto Trnava

Filiálka: Biely Kostol

Počet veriacich: 1851

Reč: slov.

Farár: Viliam Újhelyi

 

13. Špačince.

Okres: Trnava

Pošta: v mieste

Železnica: Trnava

Fara: od roku 1332

Patrón: Komposesorát šľachty

Filiálky: —

Počet veriacich: 1734

Reč: slov.

Farár: Kornel Kausek

 

14. Veľké Brestovany.

Okres: Trnava

Pošta: Malé Brestovany

Železnica: Malé Brestovany

Fara: od roku 1332

Patrón: Mesto Trnava

Filiálky: Malé Brestovany, Horné Lovčice

Počet veriacich: 1873

Reč: slov.

Farár: František Neuber

 

15. Zavar.

Okres: Trnava

Pošta: Brestovany

Železnica: Kerestúr lebo Brestovany

Fara: od roku 1390

Patrón: —

Filiálka: Dolné Lovčice

Počet veriacich: 1707

Reč: slov.

Farár: Michal Pavlik

 

Vchod do farského chrámu vo sv. Jure pri Bratislave

 

 

GRÉCKO-KATOLÍCKE BISKUPSTVO: PREŠOV

 

Dejiny prešovského biskupstva a kapituly

 

     Rusíni na Slovensku gr. kat. rítu patrili od pradávna pod právomoc dotyčných diecezánnych biskupov lat. rítu, neskôr, keď bolo sriadené biskupstvo mukačevské, toto biskupstvo spravovalo všetkých gr. katolíkov Rusínov a Slovákov. K tomuto cieľu mukačevský biskup mal biskupského vikára v Košiciach, ktorý si neskôr preložil sídlo do Prešova. Tento vikariát sa stal základom neskoršieho biskupstva prešovského, ktoré sa uskutočnilo roku 1816, keď kráľ František I. vymenoval za prvého gr. kat. biskupa prešovského Gregora Tarkoviča, vikára. Prvý biskup ešte nemal rezidenciu, preto na začiatku žil veľmi skromno vo Viedni, len neskôr prišiel do Prešova, keď medzitým kráľ bol vymenoval aj prvých členov prešovskej gr. katolíckej kapituly r. 1820. Tarkovičov nástupca Jozef Gaganec za pomoci kráľa Ferdinanda V. si vystavil dnešnú rezidenciu biskupskú. Nová kapitula dostala za katedrálu bývalý kostol minoritský. Počet členov kapituly je šesť.

     Po prevrate spravoval diecézu na čas juhoslovanský biskup Njáradi. R. 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora a neskôr za biskupa diecezánneho terajší biskup prešovský Dr. Peter Gojdič z rádu bazilitánskeho.

 

Ordinárius:

 

     J. E. PAVEL PETER GOJDIČ O. S. B. M. Narodený v Peklanoch na Slovensku 17. júla 1888. Gymn. štúdia končil v Prešove. Teologiu v Prešove a Budapešti. Ordinovaný 27. aug. 1911. Bol katechetom v Prešove, kaplánom v Sabinove. V diecezálnej kancelárii archivárom osnovníkom a direktorom. V roku 1922 vstúpil do rádu bazilitov. Za biskupa vysvätený bol v Ríme dňa 25. marca 1927, na tit. biskupa Harpašského, apoštolského administrátora diecéze Prešovskej.

 

Členovia kapituly:

 

Ján Kokinčák, správca; Emil Suchý, sekretár; Michal Molcsányi, osnovník; Pavel Vojtovich, archivár.

 

Profesorský sbor seminára:

 

Dr. Mikuláš Russnák, Dr. Jozef Kizak, Jozef Djulai, Imrich Sedlák, Dr. Julius Hricišak.

 

Kňazi penzionovaní:

 

Alexander Bačinszky, Dr. Mikuláš Beskyd, Michal Bisaha, Alexander Petrassovits, Augustín Podhajecky, Teodor Sedlák, Jaroslav Kapišinsky.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

 

Dr. Štefan Gojdics, riad. učit. ústavu; Eugen Dobov, prof.; Dionýz Zubricky, riad. mešť. školy.

 

Kňazi účinkujúci mimo diecéze:

 

Michal Ondrejkovits, Alex Bakajsa, Eugen Berecky, Vojtech Bihary, Emil Burik, Mikuláš Burik, Dezider Dubay, Irenej Dolhy, Metod Gojdič, Teodor Fedas, Jozef Hanuľa, Teodor Hodobay, Peter Keseľak, Anton Knapik, Orest Koman, Viktor Kovalicky, Štefan Kozák, Mikuláš Krištoff, Ivan Kruško, Emil Kubek, Anton Kubek, Teodor Ladomirsky, Michal Lukač, Pavel Mankovič, Kornel Mankovič, Mikuláš Marťák, Gabriel Marťák, Anton Mhlej, Vladimír Michalič, Emil Nevicky, Aurel Petrik, Mikuláš Petrik, Eugen Runtagh, Rudolf Runtagh, Emil Šemetkovsky, Dezider Šimko, Pavel Stavrovsky, Ivan Taptič, Alex Vislocky, ]ulius Vojtovich, Dezider Zubricky. — V Prahe gr. kat. farár Basil Hopko.

 

Počet teoIogov:

 

Na I. ročníku 9, na II. ročníku 10, na III. ročníku 7, na IV. ročníku 7.

 

Archidiakonát Katedrálny.                                            Archidiakon: —

   

Dekanát Bardiov. Dekan Emil Mydlik.

 

1. Bardiov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1890

Patrón: —

Filiálky: Kobyle, Richvald, Hertnik, Mokroluh, Šiba, Bardiovska - Nová Ves, Dlhá Lúka, Kľušov, Zabava

Počet veriacich: 431

Reč: slov., rus.

Farár: Alois Kendrovsky

 

2. Cigelka.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Gaboltov

Fara: od roku 1816

Patrón: Rodina Štefan Ambrózi

Počet veriacich: 487

Reč: rus.

Admin.: Julius Vislocky

 

3. Hrabské.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Maľcov

Fara: od roku 1822

Patrón: —

Filiálky: Dujava

Počet veriacich: 208

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

4. Kružľov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Fara: od roku 1882

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Boglarka, Krive

Počet veriacich: 938

Reč: slov., rus.

Farár: Vojtech Molčan

 

5. Kurov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Gaboltov

Fara: od roku 1814

Patrón: —

Filiálky: Sveržov, Gaboltov, Rokytov, Tarnov

Počet veriacich: 525

Reč: slov., rus.

Adm.: Kornel Gojdics

 

6. Livov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Maľcov

Fara: od roku 1841

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Križe, Livohuta

Počet veriacich: 691

Reč: slov., rus.

Adm.: Víťazoslav Michalič

 

7. Lukov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Maľcov

Fara: od roku 1500

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Mlyniska, Sčepanka, Runcina, Venecia

Počet veriacich: 738

Reč: slov., rus.

Adm.: Štefan Molcsányi

 

8. Maľcov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1338

Patrón: Ministerstvo zeme deľstva

Filiálky: Gerlachov, Mlynisk, Kurnácz, Lenartov, Obručne

Počet veriacich: 1416

Reč: slov., rus.

Farár: Nikolaj Ladižinsky

 

9. Pitrova.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Gaboltov

Fara: od roku 1819

Patrón: —

Filiálka: Frička Vyšňa

Počet veriacich: 635

Reč: slov., rus.

Adm.: František Haluška

 

10. Rešov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Bardiov

Fara: od roku 1600

Patrón: Mesto Bardiov

Filiálky: Nižnia Voľa, Vyšnia Voľa, Hankovce, Koprivnica,

Kohanovce, Lukovica, Oľšavec

Počet veriacich: 552

Reč: slov., rus.

Adm.: Ondrej Židišin

 

11. Snakov.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Maľcov

Fara: od roku 1843

Patrón: —

Počet veriacich: 475

Reč: slov., rus.

Adm.: Jozef Molčan

 

12. Tvarožec Nižný.

 

Okres: Bardiov

Pošta: Gaboltov

Fara: od roku 1777

Patrón: —

Filiálky: Zlaté, Tvarožec Vyšný

Počet veriacich: 749

Reč: slov., rus.

Farár: Alexander Čabiňák

 

Dekanát Bukovce. Dekan Deziderij Schudich.

 

1. Bystrá Krajná.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Krajná Poľana

Fara: od roku 1791

Patrón: Rodina Thonet

Filiálky: Nižný Komarník, Vyšný Komarník, Damianum

Počet veriacich: 751

Reč: slov., rus.

Adm.: Teodor Prišľák

 

2. Bodružaľ.

Okres: Stropkov

Pošta: Krajná Poľana

Fara: od roku 1658

Patrón: Thonet

Filiálky: Hankovce, Poľana Krajná, Príkra

Počet veriacich: 710

Reč: slov., rus.

Adm.: Nikolaj Maďar

 

3. Bukovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1700

Patrón: —

Filiálky: Buková Horká, Z. Bukócz, Hoča, Gribov

Počet veriacich: 537

Reč: slov., rus.

Farár: Boris Turkiňak

 

4. Driečna Veľká.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Habura

Fara: od roku 1819

Patrón: Nástup. Adolfa Dobransky de Sačur

Filiálky: Vladiča, Suchá

Počet veriacich: 731

Reč: rus.

Adm.: Viktor Tressa

 

5. Jedľová Vyšnia.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Orlík

Fara: od roku 1828

Patrón: —

Filiálky: Nižnia Jedľová, Nižní Orlík

Počet veriacich: 666

Reč: rus.

Adm.: Juraj Nemes

 

6. Kružlová.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Svidník

Fara: od roku 1923

Patrón: Komposesorát v Kapišovej

Filiálka: Kapišová

Počet veriacich: 536

Reč: slov., rus.

Adm.: Ján Gojdics ml.

 

7. Ladomirová.

 

Okres: Stropkov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1742

Patrón: —

Filiálky: Vagrinec, Čarno-Krajné

Počet veriacich: 212

Reč: slov., rus.

Adm.: Dezider Schudich

8. Medvedzie.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Ladomirová

Fara: od roku 1787

Patrón: Rodina Thonet

Filiálky: Korejovce, Šarbov, Krajná Porubka

Počet veriacich: 196

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

9. Pisaná Nižnia.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Ladomirová

Fara: od roku 1610

Patrón: —

Filiálky: Dobroslava, Vyššia Pisaná

Počet veriacich: 393

Reč: slov., rus.

Adm.: Jozef Želinsky

 

10. Pstriná.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Krajná Poľana

Fara: od roku 1752

Patrón: —

Filiálky: Kožuchovce, Miroľa

Počet veriacich: 425

Reč: slov., rus.

Farár: —

 

11. Šemetkovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Ladomirová

Fara: od roku 1752

Patrón: -

Filiálka: Oľšavka

Počet veriacich: 638

Reč: slov., rus.

Adm.: -

 

12. Vápeník.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Svidník

Fara: od roku 1888

Patrón: -

Filiálky: Belejovce, Dolhoňa, Havranec, Svidnička

Počet veriacich: 782

Reč: slov., rus.

Adm.: Eustach Hlibovecky

 

13. Vyškovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1901

Patrón: Julius Berthóty

Filiálka: Vislava, Krušinec

Počet veriacich: 554

Reč: slov., rus.

Adm.: Ondrej Stavrovsky

 

Dekanát Sabinov. Dekan Hilarion Iľkovič.

 

1. Ďačov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Fara: od roku 1777

Patrón: miestna obec

Filiálky: Dubovica, Lipiany, Kriviany, Vysoká, Petrovenec, Roškoviany, Slavkov, Torysa

Počet veriacich: 510

Reč: slov., rus.

Adm.: Emil Žedeni

 

2. Geralt.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Terňa

Fara: od roku 1695

Patrón: —

Filiálky: Abrahamovce, Mošurov, Bartošovce, Janovce, Bucloviany, Demjata, Fričovce, Hertník, Lopuchov, Osikov, Raslavice, Malý Slivník, Veľký Slivník, Tročany, Vaniš-kovce, Zatkovce

Počet veriacich: 433

Reč: slov., rus.

Adm.: ]án Čanda

 

3. Hradisko.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Terňa

Fara: od roku 1808

Patrón: Rodina Bornemisza

Filiálky: AmbruŠovce, Balpotok, Bodolak, Gergelak, Gombošovce, Ratvaj, Svätý Jur, Terňa, Uzovce, Závadka

Počet veriacich: 396

Reč: slov., rus.

Adm.: Teodor Sedlak

 

4. Lucina.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Pečovská - Nová Ves

Fara: od roku 1866

Patrón: Rodina Péchy de Pécsujfalu

Filiálky: Hanigovce, Milpoš, Olejníkov, Pečovská - Nová Ves, Červenica, Jakub Voľa

Počet veriacich: 1325

Reč: slov., rus.

Adm.: Irenej Bačinsky

 

5. Renčišov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Sabinov

Fara: od roku 1828

Patrón: —

Filiálky: Bertotovce, Daletice, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Štefanovce, Jarov-nice, Lačnov, Lažany, Močidľany, Singlar, Svinka, Uzovské Pekľany

Počet veriacich: 720

Reč: slov., rus.

Adm.: Teodor Molčan

 

6. Šoma.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Sabinov

Fara: od roku 1811

Patrón: mesto Sabinov

Filiálky: Baranč, Sabinov, Majíre, Jakoris, Jakuboviany, Medzany, Naršany, Orkuca-ny, Ostroviany, Uzovský Šalgov, Michaľany, Tolčemes

Počet veriacich: 1811

Reč: slov., rus.

Adm.: Ireneus Mankovics

 

Dekanát prešovský. Dekan Eugen Mizitko.

 

1. Prešov.

 

Okres: Prešov

Pošta: Prešov

Fara: od roku 1820

Patrón: —

Filiálky: Cemjata, Dobrá-Voľa, Dúbrava, Sylva Okruhľak,

Haniska, Haršag, Kalnáš, Kelemeš, Močarmany, Petroviany, Rovňa a Šalgov, Šariš Malý, Kvasná Voda, Šariš Veľký, Šebeš Nižný, Solivar a Soľnohrad, Svinia, Vidu-manec, Vilec Hurka, Zupčany

Počet veriacich: 2783

Reč: slov., rus., maď., nem.

Farár: Miron Petrássovits

Kaplán: Nikola] Kapišinsky

 

2. Fuľanka.

 

Okres: Prešov

Pošta: Kapušany pri Prešove

Fara: od roku 1800

Patrón: Nástupcovia Ladislava Ghillány de Lázi et Bernice

Filiálky: Ažgut, Čeľovce, Finčice, Kapušany, KomloŠ, Nadvej, Pušovce, Poroč, Sedikart, Tuľčík

Počet veriacich: 533

Reč: slov., rus.

Adm.: Hilár Hykovics

 

3. Kereštvej.

 

Okres: Prešov

Pošta: Kapušany pri Prešove

Fara: od roku 1788

Patrón: Hugo a Viktor Vengersky

Filiálky: Hidegkút, Kamienka, Nemcovce, Chmeľov, Kokyňa, Lada, Pavlovce, Vyšný Šebeš, Sengetov, Táľka Kapivagaš, Podhradík

Počet veriacich: 746

Reč: slov., rus.

Farár: Emil Kelly

 

4. Klembarok.

 

Okres: Prešov

Pošta: Margecany

Fara: od XIV. storočia.

Patrón: Rodina D. Ghyllány de Lázi et Bernice

Filiálky: AndraŠovce, Bajerov, Rokycany, Bujakov, Hrabkov, Zipov, Nem. Jakuboviany, Kojetice, Kačany, Lužánky, Chmiňany, Križoviany, Chminianská Nová Ves, Ovčie, Veľký Vicež

Počet veriacich: 689

Reč: slov., rus.

Farár: Jozef Zorvan Karpáty

 

5. Kráľovce.

 

Okres: Košice

Pošta: Rozhanovce

Fara: od roku 1897

Patrón: Ondrej Hadik-Barkóczy de Futak et Szala

Filiálky: Benakovce, Bretejovce, Bľarov, Hobžany, Budimír, Ortáse, Chrastné, Jano-vík, Maloveska, Ploské, Lemešany, Trisčany, Ošice, Rozhanovce, Senakovce, Tepliča-ny, Trebejov, Čižatice, Vajkovce

Počet veriacich: 895

Reč: slov., rus.

Adm.: Ján Leukánič

 

6. Ľubovec.

 

Okres: Prešov

Pošta: Meretice

Fara: od roku 1794

Patrón: —

Filiálky: Obyšovce, Bzenov, Janov, Kendice, Ličartovce, Pillerpekľany, Radačov, Drienovská Nová Ves, Meretice

Počet veriacich: 514

Reč: slov., rus.

Farár: Pavel Russnák

 

7. Miklušovce.

 

Okres: Prešov

Pošta: Margecany

Fara: od roku 1812

Patrón: —

Filiálky: Malá Lodina, Lodina Veľká, Ružín Starý, Phönixhutta, Suchá, Dolina, Sedlice, Sopotnik

Počet veriacich: 1205

Reč: slov., rus.

Adm.: Vojtech Schudich

 

8. Ruská Nová Ves.

 

Okres: Prešov

Pošta: Soľnohrad

Fara: od roku 1790

Patrón: Ministerstvo zemedeľstva

Filiálky: Abrahamovce, Zlatá Baňa, Kakašovce, Dúbrava, Ordička, Podhradová a Si-gord, Guľvas, Terjakovce, Žegňa

Počet veriacich: 1053

Reč: slov., rus.

Adm.: Dr. Ernest Homičkov

Kaplán: Bartolomej Kizák

 

9. Varhaňovce.

 

Okres: Prešov

Pošta: Lemešany

Fara: od roku 1837

Patrón: —

Filiálky: Bogdanovce, Brestov, Bunetice, Gimeš, Huviz, Kostoľany, Lipovec Kecerovský, Kecerovské Pekľany, Merkovce Nižné a Vyšné, Mudrovce, Opiná, Dubnik, Červenica, Ptáčkovce, Potočky, Dobaš, Drienov, Tuhrina

Počet veriacich: 1142

Reč: slov., rus.

Farár: Eugen Mižičko

 

Dekanát Vyšný Svidník. Dekan Alexej Kelly.

 

1. Bokša.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1774

Patrón: —

Filiálky: Šandal, Stropkov, Tisinec, Vidumanec

Počet veriacich: 595

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

2. Hrabovčík.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšný Svidník

Fara: od roku 1812

Patrón: —

Filiálky: Mestisko, Rakovčík

Počet veriacich: 451

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

3. Mlynárovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Kurima

Fara: od roku 1877

Patrón: —

Filiálka: Rovné

Počet veriacich: 873

Reč: slov., rus.

Adm. Michal Balaž

 

4. Ortutová.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Kurima

Fara: od roku 1842

Patrón: —

Filiálky: Brezovka, Hažlín, Kurima, šašová, Lipová, Poľakovce, Dubinné

Počet veriacich: 651

Reč: slov., rus.

Adm.: Anton Minčik

 

5. Šapínec.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Kurima

Fara: od roku 1734

Patrón: Hermann Babochay

Filiálky: Kučín, Herhej, Okruhlé, Kožany, Nemcovce, Tapoly, Porúbka

Počet veriacich: 385

Reč: slov., rus.

Adm.: Edmund Podhajecky

 

6. Sťiavnik.

Okres: Giraltovce

Pošta: Giraltovce

Fara: od roku 1773

Patrón: —

Filiálky: Benedikovce, Radoma

Počet veriacich: 405

Reč: slov., rus.

Adm.: Anton Adamkovics ml.

 

7. Soboš.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Giraltovce

Fara: od roku 1800

Patrón: Nikolaj Bánó

Filiálky: Pod Baňa, Francovce, Fiaš, Matovce

Počet veriacich: 467

Reč: slov., rus.

Adm.: Emil Husar

 

8. Soročin.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšný Svidník

Fara: od roku 1901

Patrón: —

Filiálky: Dublin, Mergeška, Potoky

Počet veriacich: 620

Reč: slov., rus.

Adm.: Ondrej Hodermarsky

 

9. Štefurov.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Marhaň

Fara: od roku 1821

Patrón: Hugo Györi

Filiálky: Kalnište, Kručov, Lascov, Marhaň, Brezov, Valkovce

Počet veriacich: 402

Reč: slov., rus.

Adm.: Anton Artim

 

10. Vyšný Svidník.

 

Okres: Stropkov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1677

Patrón: Americko-slovenská Banka

Filiálky: Nižný Svidník

Počet veriacich: 722

Reč: slov., rus.

Farár: Alexej Kelly

 

Dekanát Makovický. Dekan Alexej Midlik.

 

1. Andrejová.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Bardejov

Fara: od roku 1763

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 402

Reč: slov., rus.

Adm.: Anton Košč

 

2. Beloveža.

Okres: Bardejov

Pošta: Bardejov

Fara: od roku 1778

Patrón: —

Filiálky: Komárovce, Poddubníky, Hrabovec

Počet veriacich: 642

Reč: slov., rus.

Adm.: Štefan Podhajeczky

 

3. Becherov.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Zborov

Fara: od roku 1793

Patrón: Júlia Erdödy

Filiálky: Ondavka, Regetovka

Počet veriacich: 777

Reč: slov., rus.

Adm.: Juraj Mydlik

 

4. Čarno.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Zborov

Fara: od roku 1765

Patrón: Nástupcovia Balthasara Villecz

Počet veriacich: 445

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

5. Cernina.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Kurima

Fara: od roku 1805

Patrón: —

Filiálka: Kurimka

Počet veriacich: 1134

Reč: slov., rus.

Farár: Nikolaj Kelly

 

6. Dubová.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Orlík

Fara: od roku 1845

Patrón: —

Filiálka: Cigla

Počet veriacich: 682

Reč: slov., rus.

Adm.: —

 

7. Kečkovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Orlík

Fara: od roku 1693

Patrón: —

Filiálky: Kuhtovce, Roztoky

Počet veriacich: 834

Reč: slov., rus.

Adm.: Gabriel Popovič

 

8. Komloša.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Zborov

Fara: od roku 1827

Patrón: —

Filiálky: Stebník, Stebníkhuta, Zborov

Počet veriacich: 1196

Reč: slov., rus.

Adm.: Ján Hricov

 

9. Mirošov Vyšní.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Vyšní Orlík

Fara: od roku 1805

Patrón: —

Filiálky: Mirošov Nižní, Hutka

Počet veriacich: 1048

ReČ: slov., rus.

Adm.: Nikolaj Kokinčák

 

10. Niklová.

 

Okres: Bardejov

Pošta: N. Poľanka

Fara: od roku 1752

Patrón: Nástupcovia Balt. Villecz

Filiálky: Jedlinka, Smilno

Počet veriacich: 586

Reč: slov., rus.

Farár: Alexej Midlik

 

11. Orlík Vyšní.

 

Okres: Stropkov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1793

Patrón: Mendel Lorber

Filiálka: Jurková Voľa

Počet veriacich: 629

Reč: slov., rus.

Adm.: Ondrej Jasenčak

 

12. Varadka.

 

Okres: Bardejov

Pošta: Zborov

Fara: od roku 1845

Patrón: Nástupcovia Balt. Villecz

Filiálky: Poľanka Nižnia, Poľanka Vyšnia

Počet veriacich: 730

Reč: slov., rus.

Adm.: Nikolaj Burik

 

Dekanát Poprad. Dekan Ondrej Zima.

 

1. Bajerovce.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Dravce

Fara: od roku 1626

Patrón: —

Filiálky: Dravce, Šenviz

Počet veriacich: 756

Reč: rus.

Adm.: Alexander Čisarik

 

2. Čirč.

 

Okres: Sabinov

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1243

Patrón: —

Filiálky: Obručné, Budzova,

Garančo, Ruská Voľa

Počet veriacich: 1098

Reč: slov., rus.

Farár: Emil Leukanics

 

3. Jestrabie.

 

Okres: Michalovce

Pošta: Ľubotín

Fara: od roku 1590

Patrón: —

Filiálka: Pusté Pole

Počet veriacich: 872

Reč: slov., rus.

Adm.: Michal Sekeľ

 

4. Kyjov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Lipiany

Fara: od roku 1908

Patrón: Rodina Dessewffy de Tarkeö et Csernek a Ľud. Bornemisza

Filiálky: Harčar - Lúčka, Pomikalecz, Pustépole, Putno, Kamenica

Počet veriacich: 731

Reč: slov., rus.

Farár: Jakub Milly

 

5. Legnava.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Malý Lipník

Fara: od XVI. stor.

Patrón: komposesorát v mieste

Filiálka: Starina

Počet veriacich: 879

Reč: rus.

Admin.: Eugen Beskid

 

6. Matysová.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1832

Patrón: Gejza Šalamon de Alap.

Počet veriacich: 421

Reč: slov., rus.

Adm.: Teodor Kelly

 

7. Lipník Malý.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: v mieste

Fara: od XVI. stor.

Patrón: Gejza Šalamon de Alap.

Počet veriacich: 551

Reč: slov., rus.

Farár: Ondrej Zima

 

8. Orlov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: PlaveČ

Fara: od roku 1366

Patrón: Gejza Šalamon de Alap.

Filiálky: Andrejovka, Ľubotín, Kurčin, Plaveč

Počet veriacich: 644

Reč: slov., rus.

Adm.: Štefan Beskid

 

9. Šambron.

 

Okres: Stará Ľubovňa

Pošta: Plavnica

Fara: od roku 1500

Patrón: —

Filiálky: Gromoš, Kezelec, Plavnica

Počet veriacich: 1005

Reč: slov., rus.

Adm.: Štefan Vojtovich

 

10. Ujak.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Plavnica

Fara: od roku 1866

Patrón: Nástupcovia Attila Šalamon de Alap.

Filiálka: Hajtovka

Počet veriacich: 655

Reč: slov., rus.

Adm.: Vladimír Hromjak

 

11. Vislanka.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Ľubotín

Fara: od roku 1842

Patrón: —

Filiálky: Jurkov, Oľšov

Počet veriacich: 580

Reč: slov., rus.

Adm.: Alexej Čabiňak

 

Archidiakonát abanovohradský.            Archidiakon Emanuel Bihary, prelát-kanonik

 

Dekanát Košice. Dekan Nikolaj Harčar.

 

1. Belža.

 

Okres: Košice

Pošta: Seňa

Fara: od roku 1818

Patrón: Eduard Zichy

Filiálky: Bočar, Bernátovce, Buzice, Čaňa, Geča, Gyňov, Haniska, Keňhec, Kokšov, Košťany, Vsechsvätých, Migléc, Nádošť, Seňa, Sokoľany, Skároš, Žďaňa, Abaujvár, Alsókéked, Felsökéked, Hidasnémeti, Pányok, Torňošnémeti, Zsujta

Počet veriacich: 1398

Reč: maď. a slov.

Farár: Jozef Sobota

 

2. Košice.

Okres: Košice

Pošta: Košice

Fara: od roku 1851

Patrón: —

Filiálky: Barca, Baška, Hýľov, Bukovec, Košická Nová Ves, Kavečany, Malá Ida, Kupag, Myslava, Paľov, Kostolany n. H., Lorenčík, Opatovce, Sokol, Ťahanovce, Tejkeš Nižní a Vyšní, Šebeš

Počet veriacich: 3762

Reč: maď., slov., nem.

Farár: Pavel Rokicky

Kapláni: Pavel Stuľakovič, Emil Midlik, Vladislav Manojlov

 

3. Cestice.

 

Okres: Moldava

Pošta: Čečejovce

Fara: od roku 1877

Patrón: Julius Schell

Filiálky: Malý a Veľký Bodolov, Buzinka, Čečejovce, Buzita, Debraď, Hatkovce, Him, Jasov, Podproč, Nováčany, Komárovce, Lánc Nižní, Lánc Vyšní, Mokrance, Moldava, Veľká Ida, Paňovce, Perín, Rudník, Rešta, Šaca, Šemsa

Počet veriacich: 867

Reč: maď., slov.

Farár: Michal Stuľakovič

 

4. Hačava.

 

Okres: Moldava

Pošta: Turňa

Fara: od roku 1648

Patrón: —

Filiálky: Háj, Nižný Medzev, Vyšný Medzev, Štós, Bodovka

Počet veriacich: 867

Reč: slov., rus., maď.

Farár: Alexander Curkov

 

5. Horváty.

 

Okres: Moldava

Pošta: Turňa

Fara: od roku 1648

Patrón: P. Anton Dreher

Filiálky: Turňa, Udvarnok, Rožňava, Plešivec, Plešivec-Ardo, Jablonka, Hôrka, Krásna Hôrka, Barba, Berzeta, Betler, Nadabula

Počet veriacich: 291

Reč: maď.

Farár: Teodor Bogdani

 

6. Klečenov.

 

Okres: Sečovce

Pošta: Bidovce

Fara: od XVII. stor.

Patrón: —

Filiálky: Bačkovík, Bidovce, Čakanovce, Durďošík, Ďurkov, Herľany, Vyšnia Kame-

nica, Rankovce, Nižnia Kamenica, Svinica, Žírovce

Počet veriacich: 845

Reč: slov. a maď.

Farár: Viktor Leukanič

 

7. Slanec-Nové Mesto.

 

Okres: Košice

Pošta: Slanec

Fara: od roku 1823

Patrón: Štefan Forgách de Ghymes et Gács

Filiálky: Bohdánovcc, Bologol, Garboc, Kalša, Malý Slanec, Vyšnia Myšľa, Veľký Slanec, Rabos, Nový Salaš, Slanská Huta, Trebejov, Ruskov

Počet veriacich: 822

Reč: slov., rus.

Adm.: Štefan Cilly

 

8. Zdoba.

 

Okres: Košice

Pošta: Krásna n. Hornádom

Fara: od roku 1805

Patrón: miestna obec

Filiálky: Byster, Čaj Nižní, Čaj Vyšní, Hutky Nižné, Hutky Vyšné, Opátka, Poľanka, Myšľa Nižnia, Olčvár Nižní, Olčvár Vyšní, Olšoviany, Krásna n. Hornádom

Počet veriacich: 734

Reč: slov., maď.

Farár: Mikuláš Harčar

 

Archidiakonát Gemerský a Spišský.                      Archidiakon Teodor Rojkovič.

 

Dekanát Gemer. Dekan Pavel Karafanda.

 

1. Telgárt.

 

Okres: Brezno nad Hronom

Pošta: Červená Skala

Fara: od roku 1804

Patrón: Knieža Fil. SaxoCoburg-Gotha

Filiálky: Redava, Brdárka, Cetnek, Dobšiná, Lehota Čierna, Gočovo, Nižná a Vyšná Slona, Vlachovo, Pusté Pole, Vyšný a Nižný Sajo

Počet veriacich: 1495

Reč: slov.

Adm.: Konšt. Turkiňák

 

2. Šumiac.

 

Okres: Brezno nad Hronom

Pošta: Červená Skala

Fara: od roku 1590

Patrón: Knieža Fil. SaxoCoburg-Gotha

Filiálky: Banská Bystrica, Biskupice, Hronec, Heľpa, Jelšava, Jelšavská Teplica, Klenovec, Salgó Tarján, Likier, Lučenec, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Muráňská Huta, Muráňská Lehota, Pohorelá, Polonka, Rimavská Sobota, Revúca Malá i Veľká, Muránska Zdychava, Hnúšťa, Tisovec, Závadka, Zlatno

Počet veriacich: 2640

Reč: slov.

Farár: Pavel Karafanda

 

3. Vernár.

 

Okres: Sp. Sobota

Pošta: Hranovnica

Fara: od roku 1804

Patrón: Knieža Fil. SaxoCoburg-Gotha

Filiálky: Betlanovce, Čenčice, Velká, Filic, Kiššoc, Komárov, Kubachy, Lučivná, Lipt. Hrádok, Machalovce, Detvianska Huta, Poprad, Pribovce, Štiavnik, Švábovce, Slavkovce, Janovce, Grenic, Sobota, Ztratená, Teplica, Vyderník, Vikartovce

Počet veriacich: 1147

Reč: slov.

Adm.: Pavel Spišak

 

Dekanát Levoča. Dekan Demeter Petrenko.

 

1. Blažov.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Brezovica nad Torysou

Fara: od roku 1853

Patrón: —

Filiálky: Čertež, Blažovská Dolina

Počet veriacich: 878

Reč: rus.

Farár: Demeter Petrenko

 

2. Oľšavica.

 

Okres: Levoča

Pošta: Spišské Podhradie

Fara: od roku 1308

Patrón: —

Filiálky: Beharovce, Branisko, Granč-Petrovce, Harakovce, Kolbachy, Korstnok, Podproč, Margecany, Poľanovce, Ordzoviany, Vyšný Slavkov, Biacovce, Brutovce, Hotkovce, Spišské Podhradie, Žehra

Počet veriacich: 802

Reč: slov. a rus.

Adm.: Michal Mašlej

 

3. Repaše Nižnie.

 

Okres: Levoča

Pošta: Toryská

Fara: od roku 1789

Patrón: —

Filiálky: Vyšnie RepaŠe, Pavľany

Počet veriacich: 589

Reč: slov. a rus.

Adm.: Štefan Krong

 

4. Štelbach.

 

Okres: Sabinov

Pošta: Brezovica nad Torysou

Fara: od roku 1696

Patrón: Rodina Berzeviczy

Filiálky: Brezovica, Hamborg, Polom

Počet veriacich: 630

Reč: slov. a rus.

Adm.: Michal Čabiňák

 

5. Toryska.

 

Okres: Levoča

Pošta: v mieste

Fara: od XV. storočia

Patrón: miestna obec

Filiálky: Dvorce, Lengvart, Levoča, Štvrtok, Dravce Šarišské, Úloža, Závada

Počet veriacich: 1358

Reč: rus.

Farár: Vojtech Bárdossy

 

Dekanát Spľsský Nižný. Dekan Viktor Michalič.

1. Helcmanovce.

 

Okres: Gelnica

Pošta: Prakovce

Fara: od XV. storočia

Patrón: Imrich Csáky

Filiálky: Prakovce, Spišský Mníšek, Smolnická Píla, Smolník

Počet veriacich: 1335

Reč: slov. a rus.

Farár: Maximil Vislocky

 

2. Kojšov.

 

Okres: Gelnica

Pošta: Gelnica

Fara: od XV. storočia

Patrón: Mesto Košice

Filiálky: Opátka, Zlatá Ida, Košická Belá, Veľký Folkmár, Košické Hámry, Gelnica, Hýľov, Jaklovce, Margecany, Rieka, Nižní i Vyšní Tejkeš, Zakarovce

Počet veriacich: 1188

Reč: slov. a rus.

Adm.: Viktor Michalič

 

3. Porač.

 

Okres: Sp. Nová Ves

Pošta: Koterbachy

Fara: od roku 1775

Patrón: —

Filiálky: Chrasť nad Hornádom, Domanovce, Hincovce, Hrušov, Jamník, Koterbachy, Matejovce nad Hornádom, Olcnava, Veľbachy, Vítkovce

Počet veriacich: 954

Reč: slov. a rus.

Adm.: Pavel Russnak jun.

 

4. Slovinky Nižnie.

 

Okres: Gelnica

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: Náboženská základina Bratislava

Filiálky: Kolonia, Turmanec, Vyšnie Slovinky, Gelnická Dolina, Hrišovce, Kaľava, Kluknava, Kolínovce, Krompachy, Spišské Vlachy, Oľšavka, Poračská Dolina, Richna-va, Slatvina; Vojkovce, Zakut, Dorothea

Počet veriacich: 1504

Reč: slov. a rus.

Adm.: Eugen Hucsko.

 

5. Závadka.

 

Okres: Sp. Nová Ves

Pošta: Vondrišel

Fara: od roku 1775

Patrón: —

Filiálky: Arnutovce, Harikovce, Henzlová, Hnilčík, Iliašova, Letanovce, Leškoviany, Markušovce, Odorín, Švedlar, Smižany, Sp. Nová Ves, Sp. Tomašovce, Vondrišel.

Počet veriacich: 958

Reč: slov. a rus.

Adm.: Nikola] Russnak ml.

 

Dekanát Spišský Vyšný. Dekan Edmund Gulovič.

 

1. Hodermark.

 

Okres: Kežmarok

Pošta: Holumnica

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Abrahamovce, Spišská Belá, Bušovce, Batizovce, Farkašovce, Folvark, Holumnica, Hradisko, Huncovce, Jurské, Kežmarok, Krížová Ves, Krig, Lendak, Ľubica, Ľubické Kúpele, Lomnica Veľká, Lomnica Malá, Leskovce, Majerka, Maldur, Matejovce, Milbach, Matliare, Nová- Stará Lesná, Pikovce, Pustovec, Rakúsy, Ruskinovce, Slovenská Ves, Slavkov Malý, Slavkov Veľký, Smokovec, Tvarožné, Strážky, Toporec, Tatranská Polianka, Tatranská Lomnica, Výborná, Vlkovce, Vrbov, Žakovce

Počet veriacich: 1704

Reč: slov. a rus.

Adm.: Nikolaj Kašpar

 

2. Jakubiany.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1772

Patrón: Nástupcovia Ondreja Probstnera sen.

Filiálky: —

Počet veriacich: 1653

Reč: rus.

Adm.: Edmund Gulovich

 

3. Jarembina.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1803

Patrón: miestna obec

Filiálky: Hobgart, Ľubovňa Stará, Sadek

Počet veriacich: 1490

Reč: rus.

Adm.: Ján Čisarik

 

4. Kamionka.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1790

Patrón: miestna obec

Filiálky: Forbasy, Gňazdá, Lacková, Nižné Ružbachy, Vyšné Ružbachy, Podolinec

Počet veriacich: 1559

Reč: rus.

Adm.: Viktor Nevicky

 

5. Krempach.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: St. Ľubovňa

Fara: od roku 1777

Patrón: obec Granastov

Filiálky: Granastov, Mníšek, Pilhov

Počet veriacich: 418

Reč: rus.

Adm.: Štefan Čanda

 

6. Lipník Veľký.

 

Okres: Sp. Stará Ves

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1761

Patrón: Komposesorát v mieste

Filiálky: Lechnica, Haligovce, Foľvark, Stará Ves, Červený Kláštor

Počet veriacich: 1871

Reč: rus.

Farár: Michal Milly

 

7. Litmanová.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: Jarembina

Fara: od roku 1570

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 815

Reč: rus.

Adm.: Eugen Dudinsky

 

8. Osturňa.

 

Okres: Sp. Stará Ves

Pošta: Veľká Franková

Fara: od roku 1797

Patrón: —

Filiálky: Nižný Lapoš, Vyšný Lapoš, Friedmann, Jurgov, Hágy, Malá Franková, Veľká Franková, Repisko, Kacvin, Nedec, Trips, Javorina, Ždiar

Počet veriacich: 1873

Reč: slov. a rus.

Adm.: Jozef Petrássovich

 

9. Sulín Veľký.

 

Okres: St. Ľubovňa

Pošta: Malý Lipník

Fara: od roku 1653

Patrón: Komposesorát

Filiálky: Kače, Krendželovka, Medzibrodie, Závodie, Malý Sulín Plavecký, Malý Sulín Kvašnavoda

Počet veriacich: 1285

Reč: rus.

Adm.: Vojtech Babják

 

Archidiakonát zemplinský.      Archidiakon Dr. Nikola] Russnák, prelát-kanoník.

 

Dekanát Hostovice. Dekan Eduard Vladimir.

 

1. Čukalovce.

 

Okres: Snina

Pošta: Pčoliné

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálka: Parihuzovce

Počet veriacich: 646

Reč: rus.

Adm.: Anton Szimkó

 

2. Hostovice.

 

Okres: Snina

Pošta: Pčoliné

Fara: XIV. stor.

Patrón: Dr. Karol Škoda a Dr. Alfréd Rappaport

Filiálky: —

Počet veriacich: 582

Reč: rus.

Farár: Viktor Mártyák

 

3. Jablonka Vyšná.

 

Okres: Snina

Pošta: Papín

Fara: od roku 1766

Patrón: —

Filiálka: Nižná Jablonka

Počet veriacich: 718

Reč: rus.

Adm.: Juraj Párnaháj

 

4. Pčoliné.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1901

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 915

Reč: rus.

Adm.: Alexej Mártyák

 

5. Pichne.

 

Okres: Snina

Pošta: Snina

Fara: od dávna

Patrón: Štefan Wenckheim

Filiálky: —

Počet veriacich: 474

Reč: rus.

Adm.: Pantalej Špilka

 

6. Poľana Vyšná.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1732

Patrón: Sestry Flesch

Filiálky: —

Počet veriacich: 713

Reč: rus.

Adm.: Vojtech Kostecky

 

7. Ruská.

 

Okres: Veľ. Kapušany

Pošta: Veľká Poľana'

Fara: od roku 1798

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 783

Reč: rus.

Adm.: Štefan Kavčák

 

8. Stakčín.

 

Okres: Snina

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1772

Patrón: Nástupcovia Štef. Wenckheim

Filiálky: Jalová, Snina, Stakčianska Roztoka

Počet veriacich: 1460

Reč: rus.

Farár: Edvard Vladimir

 

9. Starina.

 

Okres: Snina

Pošta: Stakčín

Fara: od roku 1775

Patrón: Štefan Wenckheim

Filiálka: Dara

Počet veriacich: 1229

Reč: slov. a rus.

Adm.: Vladimír Molcsányi

 

10. Telepovce.

 

Okres: Snina

Pošta: Papín

Fara: od roku 1792

Patrón: —

Filiálky: —

Počet veriacich: 470

Reč: rus.

Adm.: —

 

11. Zvala.

Okres: Snina

Pošta: Veľká Poľana

Fara: od roku 1795

Patrón: —

Filiálky: Smolník, Ostružnica

Počet veriacich: 990

Reč: rus.

Adm.: Desider Wolosynovich

 

Dekanát Humenné. Dekan Alexej Toronsky.

 

1. Humenné.

 

Okres: Humenné

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1717

Patrón: Alex. Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka

Filiálky: Brestov, Hažín, Jasenov, Kamenica, Kochanovce, Kudlovce, Lackovce, Myslina, Závadka

Počet veriacich: 1331

Reč: slov.

Farár: Alexej Toronsky

 

2. Maškovce.

 

Okres: Humenné

Pošta: Udavské

Fara: od roku 1768

Patrón: Gejza Andrássy

Filiálky: Vyšný Hrušov, Dedačov, Udavské Rovné, Ľubiša, Hankovce, Koškovce, Major

Počet veriacich: 284

Reč: rus.

Adm.: Michal Knap

 

3. Nechválová Poľanka.

 

Okres: Snina

Pošta: Papín

Fara: od roku 1788

Patrón: —

Filiálka: —

Počet veriacich: 421

Reč: rus.

Adm.: Pavel Marťak

 

4. Porubka.

 

Okres: Humenné

Pošta: Humenné

Fara: od roku 1817

Patrón: Gejza Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka

Filiálky: Chlumec, Petiča

Počet veriacich: 334

Reč: rus.

Farár: Alexej Bihary

 

5. Sopkovce.

 

Okres: Humenné

Pošta: Ohradzany

Fara: od roku 1770

Patrón: Alexander Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka

Filiálky: Baškovce, Ohradzany, Gruzovce, N. Ladičkovce, V. Ladičkovce, S. Volová, Turcovce, Víŕazovce

Počet veriacich: 298

Reč: rus.

Adm.: Roman Jankevič

 

6. Štefanovce.

 

Okres: Vranov

Pošta: Tovarné

Fara: od roku 1783

Patrón: Andrej Hadik Barkóczy de Szala et Futak

Filiálky: Topoľovka, Poľanka, Leskovce, Hudcovce, Jesenovce, Malá Domaša, Žalobín, Matiašovce, Tovarnianska Poľanka, Karná, Kladzany

Počet veriacich: 621

Reč: rus.

Adm.: Štefan Ivančo

 

7. Valaškovee.

Okres: Snina

Pošta: Kamenica nad Cirokou

Fara: od dávna

Patrón: Vd. Ludvika Beňovsky a Eberhard Lippe

Filiálka: Modra

Počet veriacich: 284

Reč: rus.

Adm.: Jozef Sirko

 

8. Zubné.

 

Okres: Snina

Pošta: Udavské-Papín

Fara: od roku 1774 

Patrón: Emil Dessewffy 

Filiálka: Adidovce

PoČet veriacich: 595

Reč: rus. 

Farár: —

 

Dekanát Laborce. Dekan Ján Staurovsky.

 

1. Borov.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Habura

Fara: od roku 1775

Patrón: Komposesorát v mieste

Filiálka: Kalinov

Počet veriacich: 866

Reč: rus.

Farár: Július Zapotocky

 

2. Čabiny Vyšnie.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: Komposesorát v mieste a rodina Škoda

Filiálka: Nižnie Čabiny

Počet veriacich: 854 R.eČ: rus.

Adm.: Elemér Gerbery

 

3. Čertižné.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Habura

Fara: od dávna

Patrón: Komposesorát v mieste

Filiálka: —

PoČet veriacich: 977

Reč: rus.

Adm.: Karol Szücs

 

4. Habura.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: František Gross & comp. i Komposesorát v mieste

Filiálka: —

Počet veriacich: 1064

Reč: rus.

Adm.: Ján Staurovsky

 

5. Krásny Brod.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Medzilaborce

Fara: od dávna

Patrón: rodina Škoda

Filiálka: Rokytovce

Počet veriacich: 729

Reč: rus.

Adm.: Aladár Gerbery

 

6. Medzilaborce.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: Dr. Karol Škoda

Filiálka: —

Počet veriacich: 880

Reč: rus.

Farár: Juro Nevicky

 

7. Sukov.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Vyšnie Čabiny

Fara: od roku 1600

Patrón: Karol Škoda

Filiálka: Roškovce

Počet veriacich: 564

Reč: rus.

Adm.: Kornel Rokiczky

 

8. Vydraň.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: Dr. Karol Škoda

Filiálka: Palota

Počet veriacich: 747

Reč: rus.

Adm.: Andrej Janočko

 

Dekanát Lomná. Dekan Vojtech Šalamon.

 

1. Ďurďoš.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Hanušovce n. Topľou

Fara: od roku 1781

Patrón: —

Filiálky: N. Tarbaj, Babie, Vlača, Hanušovce, Megeš, Radvanovce

Počet veriacich: 375

Reč: slov., rus.

Farár: Vojtech Salamon

 

2. Kobylnice

.

Okres: Giraltovce

Pošta: Giraltovce

Fara: od roku 1770

Patrón: —

Filiálky: Dukovce, V. Tarbaj, Giraltovce, Kračúnovce, Kuková, Lužany, Mičakovce, Topľanská Lúčka, Železník, Zelmanovce

Počet veriacich: 219

Reč: slov., rus.

Adm.: Teodor Kelly

 

3. Lomná.

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Ruský Kručov, Bžany, Ruská Voľa

Počet veriacich: 714

Reč: rus.

Farár: Viktor Čisarik

4. Maťaška.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Hanušovce n. Topľou

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Detrik, Vavrinec

Počet veriacich: 333

Reč: slov., rus.

Adm.: Peter Priputen

 

5. Oľšava Vyšnia.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálka: Nižnia Oľšava

Počet veriacich: 422

Reč: rus.

Adm.: Jozef Haľko

 

6. Remeniny.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Hanušovce n. Topľou

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Bystrica n. Topľou, Prosačov

Počet veriacich: 425

Reč: slov. a rus.

Adm.: Juraj Kovač

 

7. Valkov.

 

Okres: Giraltovce

Pošta: Kelča

Fara: od roku 1817

Patrón: Ondrej Hadik-Barkóczy de Futak et Szala

Filiálky: Petejovce, Hrabovec, Veľká Dobta, Trepec

Počet veriacich: 436

Reč: slov. a rus.

Adm.: Kornél Andraško

 

Dekanát Stropkov. Dekan Anton Rajkovich.

 

1. Breznička.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Veľkrop, Potočky, Stará Hoča, Vojtovce

Počet veriacich: 587

Reč: rus.

Adm.: Ján Lacko

 

2. Brusnica.

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1794

Patrón: —

Filiálky: Kolbovce, Jakušovce, Krišlovce

Počet veriacich: 733

Reč: slov. a rus.

Adm.: Mikuláš Podhajecky

 

3. Havaj.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od roku 1825

Patrón: rodina Škoda

Filiálky: Makovce, Nižnia Vladiča, Bystrá-Stropkov, Staškovce, šarišské, Zempl. Staškovce

Počet veriacich: 881

Reč: rus.

Adm.: Ondrej Azary

 

4. Miková.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Havaj

Fara: od roku 1760

Patrón: rodina Škoda

Filiálka: Polena

Počet veriacich: 580

Reč: rus.

Adm.: Mikuláš Zima

 

5. Miňovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1837

Patrón: —

Filiálky: Tokajík, Mrázovce, Veľká Breznica, Turiany

Počet veriacich: 510

Reč: slov. a rus.

Farár: Ján Haľko

 

6. Oľka Vyšnia.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálky: Nižnia Oľka, Krivá Oľka

Počet veriacich: 728

Reč: rus.

Farár: Anton Rojkovich

 

7. Pakostov.

 

Okres: Stropkov

Pošta: VyŠnia Oľka

Fara: od roku 1813

Patrón: —

Filiálky: Černina, Hrubov, Ruské Petrovce, Nižnia Sitnica, Jankovce, Vyšnia Kajňa

Počet veriacich: 450

Reč: rus.

Adm.: —

 

8. Poruba Ruská.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Vyšnia Oľka

Fara: od roku 1775

Patrón: —

Filiálky: Prituľany, Rohožník, Vyšnia Sitnica, Závada

Počet veriacich: 1025

Reč: rus.

Adm.: Mikuláš Krejer

 

9. Pucak

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálka: Salnik

Počet veriacich: 300

Reč: rus.

Farár: —

 

10. Rafajovce.

 

Okres: Stropkov

Pošta: Stropkov

Fara: od roku 1690

Patrón: —

Fi'iálka: Veľká Domaša, Giglovce, Girovce, Ďapalovce, Holčíkovce, Kelčanky, Kelča,

Piskorovce, Košarovce, Lukačovce

Počet veriacich: 767

Reč: slov. a rus.

Adm.: August Schudich

 

11. Repejov.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Vyšnia Oľka

Fara: od roku 1893

Patrón: Škoda

Filiálky: Pravrovce, Varechovce

Počet veriacich: 542

Reč: rus.

Adm.: Juraj Podhajecky

 

Dekanát Vranov. Dekan Eduard Šmilňak.

 

1. Čemerné Vranovské.

 

Okres: Vranov

Pošta: Vranov n. Topľou

Fara: od roku 1797

Patrón: —

Filiálky: Jusková Voľa, Vranov, Vechec

Počet veriacich: 1549

Reč: slov. a rus.

Farár: Ján Dobransky

 

2. Čičava.

 

Okres: Vranov

Pošta: Vranov

Fara: od. dávna

Patrón: —

Filiálky: Komariany, Merník, Kručov

Počet veriacich: 461

Reč: slov.

Adm.: Michal Ďurišin

 

3. Hlinné.

 

Okres: Vranov

Pošta: Soľ

Fara: od dávna

Patrón: Min. školstva a národnej osvety, Praha

Filiálky: Jastrabie, Zlatník, Hermanovce

Počet veriacich: 411

Reč: slov.

Farár: Eduard Šmilňak

 

4. Kazimír Ruský.

 

Okres: Vranov

Pošta: Vranov

Fara: od roku 1780

Patrón: Ondrej Hadik Barkóczy

Filiálky: Benkovce, Kvakovce, Slov. Kajňia

Počet veriacich: 299

Reč: slov.

Adm.: Ján Bajcura

 

5. Petkovce.

 

Okres: Vranov

Pošta: Slovenský Zipov

Fara: 1807

Patrón: —

Filiálky: Čierne, Skrabské, Slov. Žipov, Michalok

Počet veriacich: 405

Reč: slov.

Farár: —

 

6. Rudlov.

 

Okres: Vranov

Pošta: Soľ

Fara: od dávna

Patrón: Dr. Ladislav Prochaska, Praha

Filiálky: Zámutov, Soľ, Čaklov

Počet veriacich: 889

Reč: slov.

Farár: Mikuláš Takáč

 

7. Sedliská.

 

Okres: Vranov

Pošta: Vranov

Fara: od roku 1784

Patrón: —

Filiálky: Počičva, Majorovce, Hencovce, Vranovské Dlhé

Počet veriacich: 400

Reč: slov.

Adm.: Alexej Kubek

 

Dekanát Világy. Dekan Alexej Molcsányi.

 

1. Čabalovce.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Medzilaborce

Fara: od roku 1741

Patrón: Dr. Karol Škoda

Filiálky: Sterkovce, Ňagov

Počet veriacich: 935

Reč: slov. a rus.

Farár: Alexej Alolcsányi

 

2. Belá Zbudská.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Vyšnia Radvaň

Fara: od roku 1730

Patrón: —

Filiálky: Voliča, Valentovce

Počet veriacich: 866

Reč: rus.

Adm.: Peter Bunganics

 

3. Radvaň Vyšnia.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Nižnia Radvaň

Fara: od roku 1790

Patrón: —

Filiálky: Nižnia Radvaň, Zbudzský Brestov, Zbudzský Hrabovec

Počet veriacich: 739

Reč: rus.

Farár: Michal Sabol

 

4. Rokytov Humenský.

 

Okres: Humenné

Pošta: Koskovce

Fara: od roku 1797

Patrón: Michal Baich

Filiálky: Zbudzský Rokytov, Jabloň, Krivá, Dlhá

Počet veriacich: 924

Reč: slov. a rus.

Farár: Štefan Rokicky

 

5. Világy.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Výrava

Fara: od roku 1768

Patrón: Komposesorát v mieste a Dr. Karol Škoda

Filiálky: —

Počet veriacich: 730

Reč: rus.

Adm.: Gabriel Michalič

 

6. Výrava.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: v mieste

Fara: od dávna

Patrón: Dr. Karol Škoda potomci

Filiálka: Oľšinkov

Počet veriacich: 695

Reč: rus.

Farár: Michal Michalič

 

7. Zbojné-Humenské.

 

Okres: Medzilaborce

Pošta: Koškovce

Fara: od dávna

Patrón: —

Filiálka: Vyšnie Zbojné

Počet veriacich: 610

Reč: slov. a rus.

Admin.: —

 

 

 

 

 

Dejiny mukačevského gr. katol. biskupstva.

 

     Toto biskupstvo je starodávné a pravdepodobne jestvovalo už pred sv. Štefanom kráľom, avšak biskupi sa dajú dejinne vykázať iba počnúc od XIV. storočia. Od tohoto času totiž biskupi boli cez storočia príslušníci baziliánskeho rádu, ktorí sa rovnako zaslúžili jako pestovatelia unie a obhájcovia Cirkvi proti protestantizmu. Knieža protestantské Juraj Rákoczy práve pre túto horlivosť proti reformácii vrhol do žalára biskupa mukačevského Bazila Tarasoviča, ktorého potom Ferdinand III. vyslobodil. Sama unia, sjednotenie sa s rímskou Stolicou, uskutočnila dňa 24. apríla 1649, keď kňazi tejto diecézy složili vierovyznanie katolícke. Doterajšiu liturgiu si mohli podržať. Z biskupov sjednotených bol jeden z najhorlivejších Jozef de Camellis, grék, ktorý horlivé konal kanonické vizitácie a veľmi prispel ku konzolidácii pomerov v diecéze mukačevskej, ktorá bola vlastne pod tútorstvom jágerského arcibiskupa. Od tohoto tútorstva sa gr. katolíci len r. 1771 oslobodili, keď Maria Terezia vymohla u Sv. Stolice konečné sriadenie diecézy. Vtedy biskup Bradáč dal základ aj terajšej kapituly. Za biskupa Popoviča 94 beneficií bolo od diecézy odtrhnutých a pripojených k novosriadenému biskupstvu rumunskému, r. 1856. Po Popovičovi nasledoval r. 1866 Štefan Pankovič, ktorý sriadil vikariát hajdudorogský a diecézu administratívne upevnil. Chcel previesť aj sjednotenie kalendára, čo sa mu však nepodarilo. Biskup Pankovič vystavil niekoľko užitočných ústavov diecezánnych, tak internát pre chlapcov a dievčatá kňazské, potom peknú budovu preparandie kantorskej. Do prievratu bol biskupom Anton Papp, ktorý sa zriekol biskupstva a jako tit. arcibiskup ešte aj podnes žije v Maďarsku. Na jeho miesto prišiel Peter Gebej, po smrti ktorého r. 1932 nastúpil terajší arcipastier Alexander Stojka.

 

FARY

 

GR. KAT. BISKUPSTVA MUKAČEVSKÉHO NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

 

Bačkov. Farár: Ján Nejmet.

Banské. Farár: Vasil Lyachovič.

Bežovce. Farár: Karol Kompordaj.

Blatné Revišče. Farár: —

Čabov. Farár: Emil Petach.

Cejkov. Farár: Andrej Petraškov.

Čelovce. Farár: Anton Havrila.

Čičarovce. Farár: Eugen Kiss.

Choňkovce. Farár: Irenej Kontratovič.

Davidov. Farár: Štefan Puza.

Dúbravka. Farár: Michal Zlocky.

Dvorjanka. Farár: Alexius Parkanij.

Falkušovce. Farár: Mikuláš Čudakij.

Hardište. Farár: Edmund Juhás.

Hážin. Farár: Andrej Tóth.

Hlivište. Farár: Alex Egrašy.

Iňačovce. Farár: Michal Lajner.

Jesenov: Farár: Pavel Manajlov.

Jovsa. Farár: Ivan Mihalovič.

Kalná Rotoka. Farár: Vasil Lyachovič.

Klenova. Farár: Jozef Galamb.

Klokočov. Farár: Štefan Ortutay.

Kolbaša. Farár: Andrej Šimša.

Kolonica. Farár: Julius Fircák.

Korumľa. Farár: Pavel Karcub.

Kraška. Farár: Anton Kopčaj.

Križanovce. Farár: Vasil Kotáň.

Kuzmice. Farár: Anton Mihalovič.

Laborcvoľa. Farár: Ivan Šeregy.

Ladomír. Farár: —

Laškovce. Farár: Michal Ďurišin.

Lastomír. Farár: Viktor Krafčík.

Lastovce. Farár: Štefan Želtvay.

Malá Topoľa. Farár: Mikuláš Fedák.

Markovce. Farár: Alexius Deák.

Maťovce. Farár: Alexander Papp.

Michalovce. Farár: Ivan Fedorko.

Nižné Rybnice. Farár: Andrej Göce.

Petríkovce. Farár: Jozef Šeregy.

Podhoroď. Farár: Ivan Chanat.

Polaď. Farár: Alexander Šeregélyi.

Porostov. Farár: —

Póša. Farár: Julius Pajkošij.

Pusté Čemerné. Farár: Dezider Mitrov.

Rakovec n. Ond. Farár: Anton Tink.

Ruský Hrabovec. Farár: Ľudovít Malcher.

Šamudovce. Farár: Juraj Čudakij.

Sačurov. Farár: Augustín Hegedüs.

Sečovce. Farár: Vasil Kopčaj.

Slavkovce. Farár: Vasil Nevický.

Stanča. Farár: Andrej Štilicha.

Stankovce. Farár: Teodor Dudinský.

Stražské. Farár: Julius Rogovský.

Tarhovište. Farár: Alex Mirošay.

Tarnava. Farár: Anton Natoľa.

Topoľany.Farár: Eugen Mihalovič.

Trebišov. Farár: Izidor Saxun. Kaplán: Mikuláš Čudakij.

Ubľa. Farár: Alexander Fircák.

Úbrež. Farár: Ivan Mihalovič.

Uhorský Žipov. Farár: Viktor Damjanovič.

Ujlak pri Trebišove. Farár: Ivan Krafčík.

Ulič. Farár: Eugen Chira.

Ulič-Krivá. Farár: —

Veľaty. Farár: Ivan Želtvay.

Veľký Ruskov. Farár: Konštantín Bačinský.

Veľká Toroňa. Farár: Michal Ujhelij.

Vojčice. Farár: Vojtech Dudič.

Vyš. Nemecky. Farár: Eugen Leiner.

Vyš. Rybnice. Farár: —

Zbehňov. Farár: Daniel Jeney.

Zboj. Farár: Juraj Kozub.

 

FARY

 

GR. KAT. BISKUPSTVA HAJDUDOROGSKÉHO NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

 

(V ADMINISTRATÚRE MUKAČEVSKÉHO GR. KAT. BISKUPSTVA)

 

Lelespoľan. Farár: František Rákócy.

Malá Dobrá. Farár: Eugen Sklár.

Streda n. Bodrogom. Farár: Eugen Sabov.

Zemplín.\  arár: Andrej Andor.

 

APOŠTOLSKÁ ADMINISTRATÚRA V UŽHORODE

 

     Administratúra je utvorená z tých častí satmárskeho biskupstva, ktoré sú na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Diecéza satmárska bola založená r. 1804 z východnej časti jágerského arcibiskupstva. Na základe rumunského concordatumu od 15. aug. 1930. 45 fár biskupstva satmárskeho ležiacich v ČSR, pripadlo užhorodskej apoštolskej administratúre. Od tohoto času apoštolským administrátorom je ndp. Abrahám Ťahy, pápežský protonotár a užhorodský farár. Narodil sa 15. aug. 1860 v Homoku. 18. okt. 1883 vysvätený bol za kňaza. Od r. 1911 je farárom v Užhorode.

 

Generálny vikár:

 

Dr. Alexander Fibiger, p. prelát, t. kanonik, prof. náb. v. v.

 

Hlavný cirk. škôldozorca:

 

Msgr. František Svoboda, farár v Jenkovciach.

 

Kancelária:

 

Jozef Podaril, radca, farár v Onokovciach; Dr. Bernard Bujaló, notár Sv. Stolice; Ján Bocskoros, aktuár.

 

Kňazi pensionovaní:

 

Julius Buzinkay, Štefan Müller, Alexander Makár, Ján Braňn, Jozef Havassy, Karol Ágoston.

 

Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:

 

Mikuláš Antal, gymn. profesor v Užhorode, Ján Rónay, gymn. profesor v Berehove, Oskár Horni, prof. náb. v Užhorode.

     Apoštolská administratúra má 4 archidiako-náty: marmarošský, ugočský, beregský a užhorodský, ďalej 7 dekanátov, z ktorých 2 pripadajú na Slovensko, ostatné na Podkarpatskú Rus.

     Počet veriacich Apoštolskej Administratúry podľa posledného sčítania ľudu je 92.000 dusí.

 

Počet teologov:

 

Na V. ročníku: 3, IV. — 1, III. — 4, II. — 2, I. — 2.

 

Fary na Slovensku.

 

Dekanát hornoužský. Dekan Msgr. František Svoboda.

 

1. Čičarovce.

 

Fara zal. r. 1870

Pošta: Veľké Kapušany

Železnica: Veľké Kapušany

Patrón: lib. coll.

Reč: maďarská

Filiálky: Bes, Iske, Kerész, Mokcsa, Vaján

Počet veriacich: 570

Farár: Emil Szmutkó

 

2. Čop.

 

Fara zal. r. 1890

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: lib. coll.

Reč: maďarská

Filiálky: Tiszaásvány, Tiszasalamon, Záhony

Počet veriacich: 2600

Farár: Jozef Tóth

 

3. Dobóruska.

 

Fara zal. r. 1334

Pošta: v mieste

Železnica: Vajkovce

Patrón: lib. coll.

Reč: maďarská

Filiálky: Budkovce, Selmence, Klačany, Maťovce, Palov, Paláď, TrkŠa, Vajkovce

Počet veriacich: 1925

Farár: Bartolomej Glazarovits

 

4. Jenkovce.

 

Fara: zal. r. 1810

Pošta: v mieste

Železnica: Užhorod

Patrón: Náb. základina

Reč: slov.

Filiálky: Bežovce, Nižné Nemecké, Vyšné Nemecké, Krčava, Tašoja, Pinkovce, Záhor, Kristy, Sentuš, Šejkov, Lekárt

Počet veriacich: 1650

Farár: Msgr. Frant. Svoboda

 

5. Malé Kapušany.

 

Fara: zal. r. 1330

Pošta: v mieste

Železnica: v mieste

Patrón: Premonštráti v Jasove

Reč: maď.

Filiálky: Veľké Kapušany, Vieškovce, Čepeľ

Počet veriacich: 920

Farár: Konrád Stefáncsik

 

6. Malé Rátovce.

 

Fara: zal. r. 1718

Pošta: Sirte

Železnica: Sirte

Patrón: lib. coll.

Reč: maď.

Filiálky: Dobroň, Malé Gejovce, Sirte, Veľké Rátovce, Téglas

Počet veriacich: 1240

Farár: —

 

7. Pavlovce n. Uhom.

 

Fara: zal. r. 1333

Pošta: v mieste

Železnica: Veľké Kapušany

Patrón: Andrej Hadik Barkóczy

Reč: slov., maď.

Filiálky: Bajánháza, Čierne Pole, Vysoká, Tegeňa, Moďoroš

Počet veriacich: 3113

Farár: Anton Lukáč

Kaplán: Rudolf Halinay

 

Dekanát stredoužský. Dekan Jozef Pásztor.

 

1. Remetské Hamry.

 

Fara: zal. r. 1848

Pošta: v mieste

Železnica: Michalovce

Patrón: Vanderbild Gladis

Reč: slov.

Filiálky: Veľké Rybnice, Jesenov, Hlivište, Nem. Poruba

Počet veriacich: 937

Farár: Augustín Richter

 

2. Tibava.

 

Fara: zal. r. 1306

Pošta: v mieste

Železnica: Užhorod

Patrón: lib. coll.

ReČ: slov.

Filiálky: Baškovce, Malá Rybnica, Hunkovce, Orechová, Kolibabovce, Koromľa, Koňuš, Sobrance, Ostrov, Porostov, Komárovce, Benatina, Vojnatina

Počet veriacich: 2210

Farár: Jozef Pásztor

Kaplán: Tibor Závodnyík

 

3. Senné.

 

Fara: zal. r. 1322

Pošta: Palín

Železnica: Michalovce

Patrón: lib. coll.

Reč: slov.

Filiálky: Stretava, Palín, Jestreb, Stretavka, Kraska, Šoľmoš

Počet veriacich: 1790

Farár: Jozef Biloveczky

 

4. Úbrež.

 

Fara: zal. r. 1862

Pošta: v mieste

Železnica: Užhorod

Patrón: lib. coll.

Filiálky: Fekišovce, Jesenov, Gajdoš, Blatné Remety, Závadka, Revište, Bunkovce, Ruskovce, Jovsa, Hnojná, Kušín, Ľuľka, Fogaš

Počet veriacich: 2100

Farár: Štefan Granatier

 

5. Vinné.

 

Fara: zal. r. 1735

Pošta: v mieste

Železnica: Michalovce

Patrón: Alexander Sztáray

Reč: slov.

Filiálky: Tarnava, Zbudza, Ungtavas, Hajagoš

Počet veriacich: 1600

Adm.: Belo Lörinczy

 

6. Veľké Zálužice.

 

Fara: zal. r. 1806

Pošta: v mieste

Železnica: Michalovce

Patrón: Náb. základina

Reč: slov.

Filiálky: Čečehov, Malé Zálužice, Vrbovce, Gežeň

Počet veriacich: 1430

Farár: —

 

VOJENSKÉ KŇAŽSTVO NA SLOVENSKU

 

     V armáde československej je systemizované aj vojenské kňažstvo katolícke. Kňazské povinnosti vykonávajú dôstojníci duchovnej služby. Títo dôstojníci sú zadelení do troch skupín: do skupiny katolíckej, evangelickej a československej. Na čele skupiny katolíckej stojí generál duchovnej služby, t. č. Medek Ignác, ktorý je prednostom kat. skupiny pri ministerstve nár. obrany v Prahe.

     Na Slovensku sú dvaja prednostovia: plukovník duch. služby Jozef Pospišil, č. kanonik u Zemského voj. veliteľstva v Bratislave, — a podplukovník duch. služby Henrik Hajdin, u Zem. voj. vel. v Košiciach. Okrem týchto účinkujú na Slovensku: podplukovník duch. sl. Ján Ryšavý, bisk. notár v Trnave, podplukovník duch. si. Teodor Věrný v Trenčíne, major duch. sl. Gustáv Šuman v Banskej Bystrici, major duch. sl. Dr. Jozef Šabša v Spiš. Novej Vsi, major duch. sl. František Finda v Ružomberku, štábny kapitán duch. sl. Jozef Šeda v Jelšave, štábny kapitán duch. sl. František Kovalčík v Bratislave, kapitán duch. sl. Albín Krásna v Lučenci, kapitán duch. sl. Dr. Karol Forst v Komárne, kapitán duch. sl. Karol Zháněl v Prešove, kapitán duch. sl. Jozef Kozák v Košiciach.

     Ordinárius vojenského kňažstva katolíckeho čsl. armády, ktorej udeľuje cirkevnú právomoc voj. kňazom, je pražský arcibiskup J. E. Dr. Karol Kašpar.

 

 

 

REHOLE NA SLOVENSKU

 

SPOLOČNOSŤ JEŽIŠOVA

 

JEZUITI

 

Katolícka Akcia má dnes po svete veľa nositeľov, z nich nie malú čiastku zaberajú jezuiti, či už na Slovensku, či už po celom svete. Patrí to k podstate ich ducha, že kde Cirkev potrebuje pomoc, tam sa usilujú zastať patričné miesto. Pod rozličnými menami (Societas, Tovarišstvo, Compag-nie etc.) pohybujú sa jezuiti v rozličných krajinách, ale všade ich vedie a spravuje ten istý duch. Z Ríma vychádza, je dedictvom veľkého ich zakladateľa, pramení v zásade ad maiorem Dei glóriám, a má cieľ rozširovať kráľovstvo Kristovo tu na zemi všemožným apoštolátom. Dnes badáme, že duch Katolíckej Akcie smeruje tiež tam.

Spoločnosť Ježišovu založil sv. Ignác z Loyoly. Bol to mimoriadny človek, najmä po svojom obrátení. Pochádza zo Španielska, zo šľachtickej rodiny, katolíckej z presvedčenia. Od matky zdedil pevnú vieru a úctu k Panne Márii, ktorej ochranu potom po celý život cítil. Otec mu nechal šľachtickú krv a táto sa navonok viacej prejavovala, lebo i okolnosti tak chcely. Ignác mal byť nositeľom slávy pána z Loyoly. Výchovu úplne rytiersku dostal na kráľovskom dvore od otcovho priateľa Velasqueza, najvyššieho kráľovského pokladníka. Ten mu mal zaistiť aj pevnú postať životnú v kráľovskom ovzduší. Po smrti Velasquezovej zanechal Ignác kráľovský dvor a vstúpil do vojenskej služby. Už vtedy sa cítil rytierom telom i dušou, a preto sa chcel vyznačiť v rytierskych činoch. Príležitosti prišly, i vyznačil sa. Jedna z nich rozhodla nad jeho životným povolaním. Na tú čakal sám Boh, lebo práve vtedy potreboval muža takých kvalít vo svojej službe.

R. 1521 Francúzi vtrhli do Španielska a začali obliehať Pampelonu, ktorú Ignác bránil. Ignáca ranili, Pampelona padla. Raneného preniesli do jeho bytu, neskoršie do otcovského hradu Loyoly, a liečili ho francúzski lekári. Aby neztratil nohu, podrobil sa ťažkej operácii. Kým sa mu noha liečila, zatiaľ Boh použil dobrých kníh, aby ho obrátil. Pri čítaní prišla milosť, a premenila jeho smýšľanie. Začal badať rozdiel medzi svätými a hrdinami svetskými. Zhnusil sa mu doterajší márny život a oddal sa Bohu. Keď vyzdravel, odobral sa do Montserratu (pútnické miesto), vyspovedal sa, složil meč na oltár P. Márie, rozdal, čo mal, a dal sa na kajúci život. Zatiaľ prežil veľké duševné boje, prekonal veľa pochybností. Odobral sa do jaskyne Manrezy, aby sa v samote mohol lepšie vhĺbiť do seba a viac rozmýšľať o svojom cieli a o iných pravdách. Z jeho manrezských duševných bojov a rozjímaní vznikla vzácna knižočka Duchovné cvičenia sv. Ignáca, ktorá je bázou dnešného exercičného hnutia. Bolo mu jasné, že ho Boh volá a to nielen, aby svoju dušu spasil, ale aby pomáhal aj iným k tomu, lebo to je dokonalejšie a na väčšiu slávu božiu.

Putoval do Palestíny, aby tam previedol svoje rozhodnutie, ale tam mu Boh ukázal, že ak chce ozaj Čosi v tomto smysle zrobiť, musí sa stať kňazom. Vrátil sa do Európy a tridsaťročný chytil sa do štúdií, ktoré prekonal v Španielsku a v Paríži. Ani tu ani tam neustal v horlivosti. Vždy cítil, že od neho Boh žiada viac, preto nezanedbával mu to dávať, až kým sa mu celkom celý neoddal (Suscipe Domine .. .).

V Paríži oboznámil sa so študentami lepšieho smýšľania, ako boli: Laynez, neskorší generál Spol., bl. Peter Faber, mladý a nadaný profesor filozofie sv. František Xavier. Potom Mikuláš Bobadilla, Alfonz Salmeron a Šimon Rodriguez.

Týchto pritiahla k Ignácovi jeho bezpríkladná svätosť života. Urobili úzky priateľský kruh, ktorého vodcom bol sv. Ignác. Každý prekonal duchovné cvičenia. V horlivosti tak ďaleko zašli, že 15. augusta 1534 zaviazali sa sľubom večnej chudoby a čistoty. K tomu pridali ešte tretí sľub, že budú cestovať do Palestíny, aby tam obracali neveriacich. Pridali však podmienku, že sa to previesť nedalo, ponúknu sa sv. Otcovi, aby ich využil na apoštolské práce.

Riadením Božím plavba bola znemožnená. Preto skutočne obrátili sa na pápeža Pavla III. Sv. Ignác predložil mu žiadosť, aby ich uznal ako reholu pod menom »Societas Jesus. Ale v Ríme v tom čase panovala iná mienka. Celý kardinálsky sbor myslel, že hniloba v Cirkvi sa šíri práve z vtedajších rehôľ. Bola to čiastočne oprávnená mienka, lebo Luther, sám mních, strhnul so sebou mnohé mužské a najmä ženské kláštory. Boli teda všetci proti akejkoľvek reholi, ktorá by sa bola Chcela sostaviť. Ale sv. Ignác našiel pomoc v modlitbe. A hľa, kardinál Guiduccioni, ktorému dal sv. Otec žiadosť preskúmať, najväčší zástupca spomínanej mienky, naraz sa zmenil. Nielenže prosbu preskúmal, ale aj vrele odporúčal sv. Otcovi žiadosť potvrdiť. To sa stalo 27. septembra 1540.

Nasledujúci rok v apríli v bazilike sv. Pavla Apoštola v Ríme složili prví Členovia slávnostné sľuby rehoľné. V tom istom mesiaci a roku zvolili sv. Ignáca za prvého generála Spoločnosti, čo on prijal len po veľkom vzpieraní.

Nasledujúcich desať rokov venoval sa sv. Ignác sostaveniu konštitúcií. Tým bola založená Spoločnosť.

Sv. Ignác oplýval neobyčajnou radosťou, lebo videl uskutočnený cieľ svojich túžob a námah. Bolo mu jasné, že nie nadarmo pretrpel toľké trápenia, potupy, hanby, ohovárania a prenasledovania, že vo výsledku jeho trápení je zjavná vôľa Božia.

Doba, aká nastávala, žiadala a potrebovala takého šíku na hájenie a šírenie katolíckej viery. Po Európe sa prevaľovaly cez celú dobu gotickú teologické boje. Na prielome dejín, začiatkom renesancie a humanizmu sa ukázalo, že čoby aj Luther nebol vystúpil s novými tézami, bola by Cirkev potrebovala ochrany. História nám povedala, že Luther tú potrebu zdvojnásobnil. Spoločnosť Ježišova mala sa stať najsilnejšou oporou pápežstva.

Jezuiti sa začali rapídne rozširovať ešte za života sv. Ignáca. Pri jeho smrti (umrel 1556) mali 12 provincií, 100 domov a 1000 členov.

Od počiatku rozvinuli mohutnú činnosť vo všetkých odboroch cirkevného života, kde čoskoro vypestovali celý rad vynikajúcich mužov. Každý v svojom odbore, napomáhaný predstavenými, mohol široko rozvinúť svoju činnosť. Touto rozdelenou prácou rástlo dielo. Jedni pracovali v kostoloch ako kazatelia, iní medzi neveriacimi ako misionári, iní zas medzi mládežou v školách ako profesori, mnohí zas pracovali doma ako spisovatelia, a boli ešte iní (a veru ich bolo hodne), ktorí chceli byť čím menšími vo vinici Pánovej, ale stali sa najväčsími. Boli to svätí a blahoslavení, lebo vynikali svätosťou života.

Ktorému katolíkovi nie sú známe ctihodné a vážne mená, ako sú: sv. Ignác, sv. František Xavier, apoštol Indie, sv. František Borgia, učitelia Cirkvi: sv. Peter Kanízius a sv. Róbert Belarmín, potom traja patróni mládeže: sv. Alojz, ]án Berchmans, Stanislav Kostka? Z radu kazateľov najznámejší sú: Bourdaloue, Ravignan, Segneri, Skarga, Hunolt etc. Zo spisovateľov a učencov v odbore teologie a filozofie vynikli: Suarez, Lessius, Lugo, Belarmín, Kornel a Lapide (exegeta), moralisti: Gury, Noldin, Lehmkuhl, v dogmatike: Hurter, Pesch, Wemz, (cirk. právo), Deharbe, (katechetika), vo filozofii: Kleutgen, T. Pesch, v cirkevných dejinách: Bollanden, Pallavicini, Gri-sar. V matematike a astronomii: A Schall, Verbiest, Guldin, Braun, Secchi, znalcom sanskritu bol Nobili, etc.

Jezuiti svojou neúnavnou prácou a neohroženým bránením Cirkvi docielili veľké úspechy. Že zastavili postup protestantizmu najmä v našich zemiach, je všeobecne známe. Okrem toho usilovali sa obnoviť katolícke smýšľanie u tých, ktorí stykom s inovercami ochladli vo viere.

Nie menšie výsledky dosiahli vo výchove mládeže. Ich školy boly čoskoro známe a navštevované i protestantmi: Protestant Ranke, píšuc o jezuitských školách, tvŕdi, že tam sa mládež viac naučila za pol roka ako inde za dva. Hlavnou vecou im bolo vzdelať aj rozum, tak charakter žiaka. Ich práca bola napred pevno vyplánovaná (»Ratio Studiorum«), preto toľké výsledky.

Dnes má Spoločnosť Ježišova viac univerzít, najmä v Amerike. Okrem toho prednášajú jezuiti na mnohých teologických a filozofických fakultách, vedú kňazské semináre a vyučujú na gymnáziách. R. 1921 bolo na ich školách 93.000 žiakov.

Mariánsku úctu Šíria mariánskymi kongregáciami, ktoré všade zakladajú. Mnohí vynikli i v rozširovaní úcty B. Srdca Ježišovho, čo si Spoločnosť pokladá za zvláštnu povinnosť a výsadu.

Najväčší rozkvet rádu kladie sa do pol. XVIII. storočia. Vtedy si nadobudli jezuiti všade veľkú vážnosť a vplyv. Ale badáme, že práve vtedy sa vzoprely i všetky sily protivných táborov proti nim. Rozličnými ohováraniami pracovaly na jeho zkaze. Konečne pápež Klement XIV. podľahol nátlaku burbonských dvorov, suprimoval jezuitov tam, kde si to svetská vrchnosť žiadala.

 

Tak zostala Spoločnosť len kde-tu.

Ale čoskoro katolícky svet naliehal na sv. Otca Piusa VII., aby Spoločnosť Ježišova bola obnovená. To sa stalo r. 1814. Vtedy začali jezuiti novou horlivosťou šíriť a brániť vieru Kristovu. Dnes sotva po storočnom ich živote majú vyše 22.500 členov, tedy asi toľko, koľko mali v najväčšom rozkvete pred supresiou. Týmto číslom patrí Spoločnosť medzi najväčšie rády Cirkvi, a vyvíja i naďalej svoju Činnosť po všetkých krajinách a vo všetkých odboroch cirkevnej práce ad maiorem Dei glóriám.

Generálne predstavenstvo Spoločnosti Ježišovej.

Spoločnosť Ježišova ako väčšina rehoľných sdružení má svoje predstavenstvo, čo riadi celú reholu, v Ríme (Borgo S. Spirito, 5). Na čele všeobecného predstavenstva stojí doživotný generál, ktorú úlohu teraz chvalitebne zastáva Vladimír Ledóchowski, blízky Slovákom nielen krvou (je Poliak), ale i priazňou. Ďalšími členmi generálneho predstavenstva sú asistenti (teraz 7), pravá ruka generálova, pretože pomáhajú riadiť a majú v evidencii jednotlivé krajiny alebo skupiny menšich krajín (asistencie). Slovanskú asistenciu vedie teraz Slovinec Anton Prešeren.

Generálnemu predstavenstvu bezprostredne podliehajú predstavení rehoľných celkov (provincií) v jednotlivých krajinách. Odkedy Slovensko tvorí tiež takýto samostatnejší celok (od r. 1931), je jeho provinciálnym predstaveným Rudolf Mikuš.

Činnosť jezuitov na Slovensku.

Okrem pastorácie, dobre známej v mestách a v okolí, kde má Spoločnosť kostol (Trnava, Bratislava, Ružomberok), prevádzajú jezuiti:

Činnosi spisovateľská. Na prvom mieste treba spomenúť Posol Božského Srdca ]ežišovho, ktorý už vyše 35 rokov chodí po slovenských mestách a dedinách k mladým a starým, k chudobným a bohatým, k vzdelaným a neučeným, a získava si obľuby a porozumenia tak doma ako i u zahraničných Slovákov  Ako prílohu Posla začal pred 5 rokmi vydávať terajší jeho redaktor Ján Králiček Katolícke Misie, ktoré tiež našly u slov. obecenstva láskavé prijatie a boly uznané za úradný orgán misiovej akcie a misiových spolkov na Slovensku . . . Pre svoj užší kruh menej je známy dvojmesačník »Mariánska Kongregácia«, (red. v Bratislave, adm. v Trnave), Časopis pre mariánske kongregácie. Pre akciu za obrodenie intenzívnejšieho náboženského života mužov

pomocou úcty B. Srdca (pre Sdruženie mužov B. Srdca) vydávajú jezuiti mesačník »Apostolátu (red. i adm. v Ružomberku). Popri týchto časopisoch uplatňuje sa u nás Spoločnosť Ježišova i vydávaním kníh a brožúr či pôvodných či preložených tak nábožensko-poučných ako i zábavno-výchovných. (Vydavateľstvo Posla.)

Činnosť misionársku. Otcovia Spoločnosti idú s času na čas na 8dňové misie. Dávajú exercície, usporadajú mesačné rekolekcie diecezánnym kňazom.

Činnosť v kongregáciách. Vyberanejšich katolíkov hľadia jezuiti sdružiť v mariánskych kongregáciách, ktoré majú Ústredie v Trnave.

Činnosť vychovávateľskú, v ktorej starí jezuiti sa tak vyznačili, prevádzajú teraz pre nedostatok síl len v malej miere (konvikt v Košiciach). No dá Boh, že s Jeho pomocou po pribudnutí nových síl vyhovie sa časom častým žiadostiam mnohých z našej verejnosti o jezuitské slovenské gymnázium.

Stav jezuitskej provincie na Slovensku r. 1932.

Predstavený provincie: P. Rudolf Mikuš. Poradný sbor: P. Ľudovít Eiselle, P. Pavel Takác, P. Koloman Grieger, P. ]án Králiček.

Domy:

Bratislava (rezidencia Františkánske mestie 2): Predstavený: P. Koloman Grieger. Kňazi: P. Matej Bar, P. Karol Hidvéghy, P. František Laczika, P. J. Schweikart. Rehoľní bratia počtom 6.

Košice (konvikt. Komenského 8): Predstavený: P. Pavel Takáč. Kňazi: P. Štefan Kra-már, P. Jozef Weber. Rehoľ. klerik 1. Rehoľ. bratia 5.

Ružomberok (noviciát, klerici-gymna-zisti. Námestie 59) : Predstavený: P. Rudolf Mi-

 

kuš. Kňazi: P. Ján Gallas, P. Vavrinec Gra-mantik, P. Štefan Polóny, P. Viktor Šichta. Rehoľ. klerici 26. Rehoľ. bratia 13.

Trnava (rezidencia, Štefánikova ul. 45): Predstavený: P. Ľudovít Eiselle. Kňazi: P. Andrej Čambál, P. Ján Guga, P. Ján Králiček, P. Vendelín Sahuľcík, P. Jozef Weisz Nägel. Reh. klerik 1. Reh. bratia 10.

V zahraničí či pracujú či študujú: P. Vendelín Javorka, rektor Rusicum v Ríme, P. Ján Grom (Enghien, Belgicko), P. Ján Schmidt (Innsbruck), P. Stanislav Weisz Nägel (Innsbruck). Klerici v zahraničí 11. Rehoľní bratia v zahraničí 5 (z toho traja misionári v Rodézii v Afrike).

 

 

Š. KRAMÁR S. J.

 

Z DEJÍN JEZUITOV NA SLOVENSKU

 

Spoločnosť Ježišova od svojho prvého príchodu na územie terajšej Slovenskej Krajiny vyvinula činnosť, ktorá sa nedá dakoľkými riadkami a frázami odbaviť. Jezuitov nachádzame v školách, vo vychovateľských ústavoch mládeže, na kazateľnici, v spovedniciach, v tlačiarňach, lekárňach, na magnátskych dvoroch, v chudobných chatách atď.

Za ich príchodu od Bratislavy až po ostatné končiny terajšej Podkarpatskej Rusi bolo skoro všetko luteránske, kalvínske alebo nesjednoteného ritusu grécko-slavianskeho. Po skoro dvestoročnom ich účinkovaní, za ich supresie 1773, hranice katolíctva boly asi tie samy, ako ich dneska vidíme. — Pravda, na tomto rekatolizovaní Slovenska malo veľkú účasť svetské kňažstvo a aj ostatné vtedajšie rehole na Slovensku bez výnimky.

A tak nasledujúcimi riadkami krátko udávam len ich príchod na Slovensko a tabuľkovo, kde všade boli do 1773. Na konci to samo sa udáva od reštitúcie doteraz.

Prvé trvalé osadenie sa Spoločnosti Ježišovej na Slovensku padá do druhej polovice XVI. storočia, keď Mikuláš Oláb, ostrihomský prímas celú svoju námahu sústrednil na posilnenie katolíckeho života a zveľadenie zanedbaného školstva. Hoci sa on za svojho kancelárstva u kráľovnej Márie klonil k reformácii, predsa čo zagrebský biskup a po 1553-om čo ostrihomský prímas, stal sa pôvodcom boja, ktorý sa volá protireformácia. Sotva totiž dosiahol prímasskej hodnosti, už 1554 sohnal cirkevnú synodu, ktorú potom skoro každý rok za svojho pätnásťročného prímasstva odba-voval. Nariadeniami svojimi veľmi pozdvihol kňažstvo a kázanosť medzi kňažstvom. Na synode 1560 v Trnave veľmi sa zaujal ľudového školstva. On obživil aj Školstvo ostrihomskej kapitule v Trnave, ktorého vedenie sveril na dvoch kanonikov. Za svojho zdržovania sa v cudzine spoznal novú rehoľu: Spoločnosť Ježišovu a videl a zkúsil jej blahodarné účinkovanie vo všetkých smeroch katolíckeho života, preto, aby istejšie dosiahol svoj cieľ, rekatolizáciu Uhorska a zvláŠte svojho prerozsiahleho biskupstva, zaumienil si dostať jezuitov do Uhorska. Už so svätým Ignácom, prvým generálom začal 1555 o tej veci rokovať a neskôr zasa so svätým Petrom Kaniziusom, ktorý bol provinciálom tak menovanej provincie Germaniae. Ale ani jedno ani druhé nemalo reálnych výsledkov. Po rozdelení provincie Germanie na nemeckú a rakúsku, poslednej sa stal provinciálom P. Ján Viktória. Oláh obrátil sa aj na neho. P. Viktória čo provinciál 1561 priviedol troch jezuitov do Trnavy, aby tu začali účinkovať. Jeden z prišlých: P. Ján Seidel, Moravan, bol rektorom domu a kazateľom vo farskom kostole. M. Teodorik Kanizius, brat svätého Petra Kaniziusa, vyučoval v školách a brat Anton Ghusse obstarával domácnosť a hospodárstvo.

Zpočiatku bývali jezuiti v Trnave v prenajatom dome, kým sa pre nich do novembra toho roku postavil kolégium. Prvým novembrom sa aj ich počet zväčšil a začalo sa v Školách riadne vyučovať. P. Tomáš Zdelarit, rodom Hrvät, prednášal rétoriku, M. Gerard Hero, Holandían, poetiku a spomenutý už M. Teodorik Kanizius vyučoval v gramatických a v syntaktických triedach.

Popri Škole nezabudli jezuiti ani na druhú prácu: obrodenie náboženského katolíckeho života. Nielen v meste Trnave, lež aj na iné miesta Slovenska išli misionarovať, tak na pr. do Košíc, Zniova, Šaly atď. Aj v Trnave aj inde, kde ešte čo katolíctva bolo, všetko s radosťou vítalo ich účinkovanie, a bolo im všetko náklonné. No táto blahoprajnosť netrvala dlho; naštrbil ju sám P. Seidel, rektor kolegiumu. V kázni bol totiž ostro vystúpil proti istým zlozvykom a osobne napadol kapitulu, mestského farára Mikuláša Telegdyho, ba ani samého prímasa bez urážky nenechal. Pravda, viedenský provinciál, P. Viktória, keď sa o tom dozvedel, P. Seidla zaraz z Trnavy odvolal a poslal na miesto neho P. Pereza Hurtada. Ale každé namáhanie sa posledného nevedelo urazených nikdy celkom ukojiť. Na túto nehodu došla aj druhá, ktorá viedla ku konečnému rozpusteniu trnavského kolegiumu. 1567 nastal v Trnave veľký oheň; zhorelo 150 domov a medzi nimi aj jezuitský kolégium. Na jeho znovuvystavenie nemali jezuiti možnosti, a z vyššieuvedenej príčiny sa ich priatelia od nich odvrátili. Preto jezuiti na rozkaz svätého Františka Borgiasa, vtedajšieho generála jezuitov, opustili Trnavu. Čo sa bolo málo domácich vecí od ohňa zachránilo, rozdelili dvaja kanonici chudobným, základiny zaujal prímas a tí, ktorí ich boli dali.

Po odchode z Trnavy nemali jezuiti na Slovensku stáleho prebývania a len jednotliví na povolanie cirkevných hodnostárov účinkovali v krátkych dobách čo misionári po rozličných miestach Slovenska. O ich znovuuvedenie na Slovensko sa zaujal najmä Juraj Draškovich, kardinál a kaloč-ský biskup.

 

Turčianske prepošstvo od smrti Radeciho, biskupa jágerského, bolo uprázdnené. Draškovich zadal kráľovi memorandum, aby sa ono oddalo jezuitom na otvorenie kolegiumu. Kráľ skutočne nariadil oddať im turčianske prepoštstvo a v júni 1568. roku boli Martinom Pethe, vacovským biskupom a Ladislavom Kubini do neho uvedení. So stránky jezuitov pri tomto odovzdávaní boli P. Mikuláš Donn, rektor viedenského kolegiumu a P. J. Aschermann.

Najprv sa išlo do Šaly. Katolícky ľud prijal ich tu s veľkou radosťou, lebo už druhý rok nemali katolíckeho kňaza. Potom prešli do Kláštora pod Znievom, kde sa im tiež odovzdala majet-nosť. V meste bol síce katolícky kňaz, ale jeho život nie veľmi sa líšil od kazateľov protestantských.

V Šale jezuiti založili rezidenciu, v Kláštore pod Znievom kolégium. Na oboch miestach zpo-čiatku sa zaoberali len povznesením náboženského života a zrekatolizáciou obcí, hlavne poddaných prepoštstvu.

Na oboch miestach: v Kláštore a v Šale zdarné účinkovali, ale aj ťažkosti nevystaly, ktoré dom v Kláštore pod Znievom lenže nezničily. Župy, otáčajúce Turiec, boly zväčša protestantské a ťažko znášaly svojich nových súsedov. Pôvodcami zla boli daktorí luteránski magnáti, ktorých veľmi trápilo, že príchodom jezuitov bola im odobratá možnosť zmocniť sa prepoštstva. Ďalej z jezuitov väčšina boli cudzinci, ktorí nevedeli dostatočne reč ľudu a nevyznali sa ani vo zvykoch a ani v práve Uhorska. Preto nastalo medzi jezuitmi uvažovanie, či by nebolo lepšie popustiť moci a nenávisti nepriateľov, keďže u týchto bolo badať, že sa neuspokoja, kým majetky prepoštstva si neosvoja. Už sa všetko to klonilo, že odstúpia nenávidené majetky a prevezmú dačo hoci menej pohodlného, ale spokojnejšieho. Boli však daktorí z jezuitov a hlavne P. Ján Zdanič, rodom Hrvat, ktorí sa všemožne zaujali Kláštora pod Znievom u pátra generála Aquavivu. Dôvody P. Zdaniča boly v krátkosti nasledujúce: Bol by to znak ľahkomyseľnosti a nestálosti, keby sa taká krkolomná zmena robila. A či by bol kolégium inde istejší, keďže moc protestantov zasahuje viac menej na všetky kraje ? A potom veď Spoločnosť nikde neprekvitá tak, žeby nebola mala zpočiatku tvrdé ťažkosti. Trpezlivosti a stálosti nič nie je v ceste a trpezlivým nevystane Božie požehnanie. Pre zväčšenie slávy Božej sa sem do boja pustili a po prvých ťažkostiach dá Múdrosť Božia blažené výsledky, ako to bolo inde a hlavne v Indii. Panonské kraje nie menej potrebujú obrábateľov ako tie ďaleké a nie menej sa treba starať o spásu heretikov ako pohanov; veď zatvrdlivosť týchto je väčšia a pre krst sú nám aj bližší. Ba odchodom by sa luteránstvo len ešte väčšmi zmohlo. A vzdialenie sa jezuitov z turčianskych krajov bolo by škodlivé aj samému ľudu, veď po odchode jezuitov by sa dostal pod moc dákeho luteránskeho magnáta. Konečne kedy budú tak výhodné časy na navrátenie pomýlených do Cirkvi? Kým keď jezuiti ostanú, je o veľa väčšia nádej na udržanie v katolíctve tých, čo ešte neodpadli. P. Zdanič svojimi dôvodami dosiahol, že jezuiti napriek všetkým ťažkostiam predsa len ostali a hlásaná vytrvalosť a trpezlivosť aj priniesly skoro svoje ovocie. Samo mestečko Kláštor pod Znievom, kde boly dotiaľ mravy skazené a zbožnosť skoro už celkom vyhynutá, pomaly nad očakávanie sa celkom zlepšilo; ba vo troch obciach, kde už bolo katolíctvo celkom zmizlo, znovu ožilo a kostoly, ktoré sa boly dostaly do moci luteránov, pre katolíkov sa zpäť vydobyly. Ľudia, ktorí už dávno, alebo nikdy na spovedi a na svätom prijímaní neboli, veľkou zbožnosťou sa sviatostí zúčastňovali, občania, v pomstlivých hnevoch žijúci, verejne v kostole od svojich hnevníkov o odpustenie prosili a sa smerili. Taká horlivosť zaujala veriacich, že v samom Veľkonočnom týždni na obdivenie samých ľudí — lebo sa na také čo ani najstarší nepamätali — tisíci pristúpili k sviatostiam. Ľud, ktorý nie zo svojej viny alebo náklonnosti, lež skôr podvodom bol zavedený na bludné cesty, nenašiel konca a kraja opovrhovaním »detestandi« tých, pre ktorých nedbalosť alebo zlosť starú vieru bol opustil. A boli aj takí, ktorí vyznávali, že niekoľkými kázňami jezuitov viac sa naučili o Pánu Bohu a božských veciach, ako od druhých za veľa rokov. Nie málo dodávala sily napomínaniu jezuitov aj nadvážnosť starších občanov, ktorí vravievali, že jezuiti to učia, čo boli sa za detstva, keď ešte v starej viere boli, učili. Preto si začali veľmi vážiť jezuitov a ničoho sa viacej neobávali, ako aby ich neopustili.

Táto vec konečne zlomila aj zúrivosť luteránov, ktorí pocítili, že ich boj zbraňou všelijakých vymyslením zlyhal, a začali skôr na seba myslieť a o svoje veci sa starať.

V Kláštore pod Znievom otvorili jezuiti zaraz po svojom príchode aj stredné školy, kde aj veľa protestantov posielalo svojich synkov. Tieto školy boly 1596 doplnené až po rétoriku. Ale kým náboženský život ľudu mestečka a vidieckych dedín pekne napredoval, školstvo nemalo takého výsledku, aký by si boli želali. Pre odľahlosť miesta a pre zlé cesty žiactvo neprichádzalo do Kláštora pod Znievom v dosť veľkom počte. Preložili preto 1599 Školy z Kláštora do Šaly; odvtedy bola v Kláštore len rezidencia a v Šale namiesto rezidencie kolégium so školami. Pravda, v Kláštore sa aj ďalej vyučovalo, ale len toľko, nakoľko to bolo práve potrebné.

Nádej na väčší počet žiactva v Šale nesklamala; sem sa žiactvo hromadne hrnulo a bývalo ich ročne vyše štyristo. Lenže Šala mala tiež svoju nevýhodu; ležala blízko tureckého územia a bola často napádaná od potulujúcich sa tureckých vôjsk. A tak sa stalo, že viac ráz museli aj profesori aj žiaci zo Šaly do Kláštora ísť a vyčkať zakončenie bojov. No napriek tomu sa aj v Turci aj okolo Šaly začaly veci pre katolíctvo dobre vyvinovať. Lenže jezuitov zastihla nová nehoda na Slovensku. Bočkajovci zaujali prepoštstvo a vyhnali jezuitov najprv z Kláštora pod Znievom a neskôr aj zo Šaly. Bocskay majetky turčianskeho prepoštstva a tak aj Kláštor pod Znievom daroval svojmu človekovi Martinovi Revayovi. Jezuiti sa rozišli. Tým sa končí aj druhá námaha stále sa usadiť na Slovensku.

Za povstania Bocskayho boli jezuiti aj zo Sedmohradska vyhnaní. Daktorí z týchto boli sa utiahli v Makovici, vo Zborové a na vidieku týchto, všetko to majetkoch katolíckeho pána, Pavla Rákocziho, kde odbavovali misie s veľkým zdarom. O čom keď sa bol dopočul Jura] Drugeth de Homonna, tiež si pýtal dakoľko jezuitov na svoje majetky a hlavne do Humenného. Takým činom už 1608, dostali sa jezuiti do Zemplínskej a to do Humenného, kde popri duchovnej náboženskej práci zadali aj vyučovať. Škola čo rok rástla a to tak, že v Humennom už 1612 bola sriadená rezidencia a 1615 kolégium. Ale kolégium v Humennom bolo často pre vojenské ťaženia znemož-ňované. Preto nasledovníci Juraja Drugetha preložili všetky základiny na Užhorod, kde bol otvorený 1644 kolégium a tu aj jestvoval do supresie 1773. Tak teda Humenné bolo začiatkom tretej námahy stále sa usadiť na Slovensku.

Kým sa takto jezuiti usadili na východe Slovenska, za ten čas na povolanie Františka Forgácha, ostrihomského prímasa, znovu sa dostali aj do Trnavy a ona sa stala stredom nielen jezuitov v celom Uhorsku, lež aj centrumom celej vtedajšej katolíckej kultúry Uhorska.

V severnej čiastke starej Trnavy bol kostol svätého Jána Krstiteľa a pri ňom skoro prázdny kláštor dominikánov. Kláštor bol za posledných časov niekoľko razy shorel, bol len na spadnutie a aj kostol bol už od 1580 bez strechy a bez stropu. Prímas forgách s dovolením pápežským a kráľovským, po preložení mníšok dominikánok, ktoré sem z Veľkého Varadína utiekly, do Bratislavy, oddal aj dom aj kláštor 1615 jezuitom. Nasledujúci rok začali jezuiti vyučovať; žiakov sa dostavilo 440, nasledujúci rok vyše 600, 1618 bolo ich už vyše 700. Ku gymnáziumu sa pripojila

1635 od Pázmánya, kardinála založená univerzita. ZpoČiatku mala len fakultu teologickú a filozofickú; základinou Imricha Lósiho, prímasa; dostala fakultu juridickú pre právo Uhorska a základinou Juraja Lipayho, prímasa rozmnožila sa fakulta juridická o katedru pre právo cisárske a kanonické; konečne Maria Terezia obohatila univerzitu fakultou medicínskou.

Mimo vyučovania zaoberali sa jezuiti vyučovaním mládeže aj v rozličných ústavoch. V ulici svätojánskej od kolegiumu na rohu bol ústav pod patronstvom sv. Adalberta pre klerikov a pre svetských. Istý čas boli tam len klerici juhoslovanskí a menoval sa aj preto Collegium Illyricum. Druhý, tomuto súsedný ústav bol: Collegium generale Cleri Regni Hungariae a kde ešte dodnes je nápis: Georgius Lippay Archiepiscopus Strigoniensis, primas Hungariae, Legatus natus, universo Clero regni Apostolici. Tretí ústav bol seminárium od ]uraja Szelepcsényiho, postavený aj pre klerikov aj pre svetských s nápisom: Honori gloriosissimae Virginis, orbis Coelique Reginae, posuit princeps Georgius Szelepcsényi Archiepiscopus strigoniensis. Štvrtý ústav bol Convictus Nobilium. Maria Terezia a daktorí magnáti však celý ústav Nobilium od základu vystavili, tak ako ho ešte dnes vidieť. Podobne rozsiahla bola náboženská Činnosť pre ľud. V meste každú nedeľu a sviatok kázavali v štyroch rečiach: latinsky pre mládež akademickú a maďarsky pre ľud v univerzitnom kostole, nemecky vo farskom kostole svätého Mikuláša, slovensky v akademickom chráme, alebo obyčajne v kostole svätého Michala, ktorý teraz už neexistuje. Pri akademickom kostole bola mariánska kongregácia pre študujúcu mládež, magnátov a zemänov; ďalej spolky pre Nemcov, Maďarov a Slovákov. Na vyučovanie ľudu v náboženstve bola pri kolegiume Schola Catechetica. Boli to, pod vedením jezuitu, inteligentnejší ľudia z ľudu, ktorí lepšie boli poučení v náboženstve a samí zasa sa starali o poučenie druhých. Schola Catechetica mimo toho vydávala nábožensko poučné knižky, spisy vo všetkých rečiach. V každú nedeľu odpoludnia v Trnave študujúci jezuitskí klerici teologi vychádzali do okolitých dedín vyučovať ľud katechizmus. Pre ďaľŠie okolie, ktoré siahalo až po Nitru, Trenčín, bol už kňaz jezuita čo missionarius catecheticus, ktorého vecou bolo z dediny do dediny ľud vyučovať v katechizmuse.

Trnava bola stredom aj pre jezuitských misionárov medzi protestantmi, medzi katolíkmi pod tureckým panstvom a medzi samými tureckými mohamedánmi. Z Trnavy vychádzali misionári po terajšom Slovensku celým Považím až po Štrbu, teda do Trenčianska, Nitrianska, Liptova a Oravy. Ďalej na juh až po mesto Pätikostoly.

O spisovnej činnosti trnavských jezuitov sa už všeličo popísalo. Ich činnosť vedecká bola a je známa v cudzozemsku lepšie a je väčšmi cenená ako doma. Knihy od univerzity trnavskej vydané boly rozšírené po celej Európe.

Usadením sa jezuitov v Trnave dostali sa do víru celého vtedajšieho života v Uhorsku a zvlášte na Slovensku, keďže ich najhlavnejšie domy tu boly. O každom aj čo pár slov prehovoriť prekračovalo by medze krátkeho opisu, preto sa tu teraz len udáva, kde všade jezuiti na Slovensku viac menej dlhší čas boli, kedy sa kam dostali a dokiaľ tam boli.

Bánovce: 1685—1689, misia

Banská Bystrica: 1627—1649, misia (vaga).

1648—1712, rezidencia, fara. 1712—1773, kolégium, fara.

Banská Štiavnica: 1627—1649, misio vaga.

1649—1689, misia, fara. 1689—1773, rezidencia, fara.

Beckov: 1621—1661 (?), misia. Belovec: \6l5—1675, misia.

Bobrovec: 1673—1675, misia.

Bojnice: 1658 (?)—1662, misia. Patrilo sem dovedna 28 obcí. (Na panstve grófky FrantiŠky Pálffy, kde bolo 7 ľut. kazateľov a 1 super-íntendent v Prievidzi).

Bratislava: a) ad S. Martinum 1622—1631, rezidencia. 1631—1712, 22. X., kolégium. 1712 až 1773, rezidencia. — b) ad S. Salvatorem: 1712, 22. X, rezidencia. 1712—1773, kolégium.

Bytia: 1631-1632, misia. 1634-1635, misia.

Bzov'ik: 1685—1689, misia.

Čachtice: 1643—1663, misia.

Galanda: 1636—(?), misia.

Hertnek: 1619— (?).

Hlohovec: 1664—(?), misia.

Humenné: 1608—1612, misia. 1612—1615, rezidencia. 1615—1646, kolégium, preložený do Užhorodu.

Hust: 1604—(?), misia.

Jelšava: 1674—(?), misia.

Kláštor pod Znievom: 1585—1599, kolégium. 1599—1606, rezidencia. 1623—1637, misia. 1637—1773, rezidencia.

Komárno: 1624—1635 misia. 1635—1773, rezidencia so školami.

Košice: 1601—1602, misia. 1604—1605, misia. 1632—1649, misia. Kolégium, akadémia, založil Bened. Kisdy 26. II. 1657, Alex. Keczer de Lipócz 12. I. 1712; seminarium a konvikt založili: Tomáš Pálffy ab Erdód jágerský biskup 4. VI. 1665 a grófka Kristína Mindszenti 20. IV. 1670.

Kremnica: 1627—1649, missio vaga. 1674— (?) misia.

Krupina: 1674—(?), misia.

Leopoldov: 1666—1773, misia.

Levice: 1624—(?), misia, 1630—1644, misia.

Levoía: 1604—1606, misia. 1684—1689, rezidencia. 1689. 23. XI.—1773, kolégium.

Liptovský Sv. Mikuláš: 1636—1773, misia (1636—1637, vaga. 1638—1773, fixa).

Makovica: misia; rozprestierala sa na dve mestá a 83 dedín.

Motyíky: 1746—1773, misia.

Mukatevo: 1632—1668, misia.

Nemecká Ľupía: 1673—1675, misia.

Nižná Orava: 1673—1677, misia.

Nové Zámky: 1602—(?), misia. 1625—(T), misia. 1640—(?), misia.

Novohrad: 1623—(?), misia. 1644—(?), misia.

Palúdzka: 1673—1675, misia.

Pered: 1661—(?), misia.

Pezinok: 1751—1773, misia a gymnázium. Založil Polentáry, veľkovaradínsky kanonik 3. XII. 1751.

Piarg: 1746—1773, rezidencia.

Považská Streda: 1664—(?), misia.

Prešov: 1647—(?). 1673—1699, misia. 1701 až 1773, rezidencia.

Rožňava: 1656—1701, misia. 1701—1773, rezidencia.

Ružomberok: 1673—1677, misia.

Senica: 3. IX. 1673—1674, misia.

SevleŠ: 1651—1668, misia.

Skalica: 1646—1676, misia. 1676—1701, rezidencia. 1701—1773, kolégium.

Skalka: 1646—1647, misia.

SobotiŠte: 1674(?)—(?), misia.

Solivar: 1603—1604, misia.

Spania Dolina: 1689—1773, misia.

Spišské Podhradie: Kapitula 1605—(?), misia (poľskí jezuiti). 1622—1639, misia. 1649 —1677, rezidencia. 1677—1701, misia. 1701— 1773, rezidencia.

Sala: 1585—1599, rezidencia. 1599—1606. kolégium. 1637—1773, misia.

SariŠ: 1617—1682, misia.

Šintava: 1637—1639, misia.

Suranka: 1636—(?), misia.

Stavnik: 1739—1773, rezidencia a misia.

Teplá (Liptovská) 1601—(?), misia.

Trením: 1649—1650, rezidencia. 1651—1773, kolégium, noviciát.

Trnava: 1560—1568, kolégium. 1615—1773, kolégium. 12. V. 1635—1773, univerzita; Seminarium generale Cleri R. Hung. Seminarium Marianum, Seminarium Sti. Adalberti, Convic-tus Nobilium.

Trnovec (Liptov): 1673—1675, misia.

Trstená: 1673—1675, misia.

Turolúka: 1673—1674, misia.

Užhorod: 1615—1644, rezidencia. 1644 až 1773, kolégium.

VigtaŠ a okolité obce: 1644—1647, misia. Na vyklčovanie rozsiahlych hôr založil Ladislav Cháky osadu Detva okolo 1638; duchovnú správu osadníkov viedli jezuiti, kým 1644 bola založená fara.

Vŕbové: 1674—(?), misia.

Zborov: 1617—1682, misia.

Hlina: 1654—(?), rezidencia. 1673—1686, misia. 1686—1773, rezidencia.

Štyria jezuiti mučeníckou krvou pokropili krajinu slovenskú: P. Štefan Pongrác, SedmohradČan, P. Melchior Grodziecki, Poliak, v Košiciach, P. Ján Simonides a Ján Katunský, Slováci zo SpiŠa. Prvý bol umučený v Turolúke a druhý v Banskej Štiavnici. A potom veľa desiatok je tých, ktorí padli v obet opatrovaním chorých na chytľavé choroby, ako na pr. na choleru.

Spoločnosť Ježišova bola 1773 aj v Uhorsku a tak aj na Slovensku suprimovaná, ale supresia, hoci z nariadenia kráľovnej prevedená, nebola štátoprávna. Preto po reštitúcii 1814 mala Spoločnosť krajinské práva tak ako pred supresiou a mohla sa bez všetkého ďaľšieho povolania snemu usadiť. A ako samý prvý dom jezuitov na Slovensku sa stala Trnava, tak aj po reštitúcii najprv došli do Trnavy, kde ich bol povolal 1852 ostrihomský prímas Scitovský. Prímas im chcel odovzdať trnavské gymnázium, preto za prvých rokov aj skutočne vyučovali spolu so svetským kňažstvom ostrihomského biskupstva, ale keďže rehoľa zpočiatku dostatočných členov nemala, vyučovanie zanechali. V Trnave namiesto zamýšľaného kolegiumu, zariadili dom len pre noviciát, ktorý tu bol až do 1930, keď sa bol preložil do Ružomberka a v Trnave ostala len rezidencia. O rok po trnavskom dome bol otvorený dom v Bratislave. Tu mala rehoľa filozofickú školu pre rakúsko-uhorskú provinciu. Po rozdelení tejto provincie na rakúsku a uhorskú a hrvatsku misiu 1909 filozofická škola rehole prešla roku 1911 do Innsbrucku a z bratislavského domu stala se len rezidencia.

Po prievrate 1922 založila rehoľa dom v Ružomberku, kde ako sa už spomenulo, prešiel aj noviciát z Trnavy. Konečne 1930 prevzala rehoľa vedenie katolíckeho Internátu cirkevnej obce v Košiciach.

Tak teda sú teraz jezuiti na štyroch miestach Slovenska: v Bratislave, v Košiciach, v Ružomberku a v Trnave.

 

 

RÁD BENEDIKTÍNOV

Rád benediktínov založil sv. Benedikt Nurský. Narodil sa r. 480 v umbrijskej Nursii. Chystal sa na politickú dráhu, ale čoskoro prerušil Štúdie právnické, zarmútilo ho, že vtedajšia doba tak hlboko klesla mravne, nasledoval volajúci hlas Boží a utiahol sa do skalnatého kraja do Subiaco. Tri roky sa tam modlil a držal pokánie a potom sa vrátil do sveta a založil kláštor. Zo Subiaco odišiel do Monte Casina a tu napísal regule rádu r. 529. Veľký jeho duch vycítil, že obrodiť svet môže iba: zákon. Dal teda zákon najprv svojej reholi a tým nepriamo aj celému stredoveku. Zomrel roku 543.

Boh požehnal úsilie tohoto veľkého patriarchu. Zakladaly sa nové a nové kláštory a rád sv. Benedikta prekonal dielo dejinného dosahu pomocou Ducha Sv.: pokrstil davy doby sťahovania národov, ktoré všetko plienily, pálily a vraždily, čo im do cesty prišlo. Pokrstené národy utužoval vo viere, učil ich roľníctvu, remeslu a vzdelával ich. Z veľkého počtu benediktínov apoštolského ducha spomenieme len sv. Augustína, sv. Patrika, sv. Bonifáca a sv. Kolumbána.

Benediktíni zachránili svetu duševné poklady starého sveta svojou často celý život vyžadujúcou prácou (kodexova literatúra), oni založili prvé školy a utvorily podmienky k prekvitajúcemu duševnému, umeleckému, kultúrnemu životu, najmä v terajšom Anglicku.

Keď mravy stredoveku klesly v temnom X. storočí, benediktíni to boli, čo clugnyskou reformou najprv svoju rehoľu a potom celý stredoveký svet spoločensky a politický preporodili.

Benediktíni uskutočnili svoje dejinné poslanie, keď pokrstili národy za časov ich sťahovania.

 

 

 

KLÁŠTORY PIARISTOV: i. Trenčín, z. Alexander Cserhelyi, provinciál. 3. Sv. Jur. KLÁŠTORY BENEDIKTÍNOV: 4. Komárno. 5. Benediktínske gymnázium v Komárne. 6. Deákovce.

Revolučné pohyby koncom stredoveku skrotily a reformáciu zastavily už rády žobravé a jezuiti. Benediktíni za istý čas akoby boli upadli v činnosti. Ale zo spánku ich vytrhlo veľké preporodenie katolicizmu, ktoré nasledovalo po tridentskom sneme. Na pokyn Klementa VIII. začiatkom XVII. storočia zakladajú sa všade kongregácie. Medzi týmito kongregáciami bola najchýrnejšia francúzska Maurinusova kongregácia. Jej členmi boli vedátori Mabillon, Montfaucon, Martine, Riunart, Bonquet — ktorí dali základ paleografii, kronologii a patrologii.

Zreorganizovanej reholi nemohla uškodiť ani osvietenská doba. Vnútorné náboženské preporodenie pobádalo ju, hľadať si novšie kruhy pôsobnosti. Popri pastorácii a vedeckej práci začala rehoľa stavať školy, ujala sa práce na poli misijnom a najnovšie apoštoluje za liturgiu a pestuje vedu na Písmo Sv. sa vzťahujúcu.

Podľa pravidiel je v reholi benediktínskej každá kongregácia samostatná. Pápež Lev XIII. založil síce Conjoederatio Benedictinorum, sdruženie benediktínov, ale v právach a organizácii svojej sa nezmenily jednotlivé kongregácie, dostaly však abbas prímasa, ktorý sa volí na 12 rokov, ktorý je titulárnym predstaveným spoločným a zástupcom pri Sv. Stolici. On je spolu i opátom kolégia sv. Anzelma v Ríme. Nateraz má túto funkciu barón Fidel Stotzinger beuronský benediktín.

Otto 1. ako nemecko-rímsky cisár, začal svoju ríšu r. 962 rozširovať na východ. Chcel si podmaniť Slovanov a Maďarov. Svoje politické ciele chcel uskutočniť pod rúškom náboženským: hlásal, že ide šíriť kresťanstvo medzi pohanmi. Zakuklené ciele politické jeho ale prezrel Gejza, maďarské knieža, ktorý požiadal cisára, aby vyslal kňazov na obrátenie pohanských Maďarov, zavolal i z Brevnova z Češka rehoľníkov, ktorých tam usadil ešte sv. Vojtech. Títo potom pomocou domáceho kňažstva obrátili pohanských Slovanov a Maďarov. V Gejzovom diele pokračoval z presvedčenia už jeho syn sv. Štefan, ktorý zavolal z poľského Meziriečia mníchov, ktorých tam usadil tiež sv. Vojtech, do svojej krajiny, aby pomáhali celý národ obrátiť na kresťanstvo. Do krajiny prichádzajú i benediktíni z Monte Cassina, Ravenny a Clugný. Na Zobore postavili kláštor okolo r. 880 za časov Svätopluka a toto opátstvo dalo v osobách Svorada a Benedika Cirkvi svätcov. R. 1075 založené bolo benediktínske opátstvo vo Sv. Beňadiku.

Rehoľa veľmi prekvitala do XIV. storočia. Na Slovensku mala viacero kláštorov. Ale od časov pápežstva v Avignone nesmelý opátstva voliť svojich opátov, ale ich vymenúvajú pápeži, Často cudzincov, ba dokonca i laikov, ktorí sa starali len o dôchodky, kým o rozkvet náboženského života im nešlo: Obratom v živote benediktínov bol rok 1500, kedy Vladislav II. ustanovuje svojho kancelára Matúša Tolnayho arciopátom v Pannononhalme, a tomuto arciopátstvu sv. Martina podriaďuje všetky benediktínske kláštory Uhorska. Za časov tureckého nadpanstva a v bojoch proti Habsburgom, kláštory pustnú a ich majetky dostávajú sa do rúk súkromných. Krajinský snem uhorský (1638) vráti svojmu cieľu opátstvo sv. Martina v Pannonhalme a r. 1687 v Bratislave vysloví snem, aby sa obnovily všetky opátstva, čo ale nemalo valného výsledku.

Ani osvietenský duch XVIII. storočia neprial veľmi rozvoju rehoľníkov. II. Jozef rozpustil benediktínov r. 1786. František I. ich roku 1802 znova povolí a nakladá im, aby obsadili svojimi profesormi 10 gymnázií. Popri hesle: »Praedicate« stane sa heslom benediktínov: »Docete«. Tak sa stali benediktíni v Uhorsku vyučujúcim rádom. Od tých čias benediktíni vychovávajú a vyučujú mládež.

R. 1807 dostanú benediktíni gymnázium v Trnave. Do roku 1844 vyučovalo sa tu latinsky. Potom začalo sa vyučovať maďarsky, ale od r. 1851 vyučovalo sa slovensky a nemecky. V tom roku sa premenilo 6 triedové gymnázium na nižšie gymnázium. Ostrihomský arcibiskup však

k tomuto benediktínskemu nižšiemu gymnáziu pričlenil 4 vyššie triedy, ktorých profesormi boli svetskí kňazi. I direktora menoval ostrihomský arcibiskup. Z toho vzniklý nedorozumenia a preto arcibiskup ostrihomský ponúkol benediktínom namiesto trnavského gymnázia ostrihomské, ktoré i prevzali.

R. 1812 prevzali benediktíni aj bratislavské gymnázium. Ale absolutistická éra vzala toto gymnázium benediktínom a zoštátnila ho. R. 1860 mesto obrátilo sa na arciopátstvo so žiadosťou, aby gymnázium prevzal rád. Vyjednávania trvalý do 1881, ale neskončily úspechom.

V smysle reštauračnej listiny dostali benediktíni aj komárňanské 6 triedne gymnázium, kde učili už od r. 1776. Prevzali ho r. 1812. R. 1848 gymnázium a kláštor shorely. R. 1850 vláda uhorská redukovala ho na 4 triedne. Až r. 1906 sa podarilo pretvoriť ho na hlavné gymnázium. Terajšiu budovu gymnázia postavil hlavný opát Hyppolit Fehér r. 1908.

Po prevrate, 4. júna 1920 prišiel do gymnázia zástupca našej republiky. Učebná osnova republiky nadobudla platnosti 25. jan. 1921. Direktorom gymnázia bol Emilian Mórocz, ktorý sa vzdal miesta na výzvu ministerstva školstva 21. jan. 1921. Jeho nástupcom je až doteraz Bonifác Gidró. Z vtedajšieho profesorského sboru teraz len 4 učia. Justin Bódiss zomrel, Emila Mórocza, Ferdinanda Gosztonyiho, Františka Szunyogha dra vykázali z republiky, ostatní alebo zo svojej vôle, zväčša ale pre ťažkosti so štátnym príslušenstvom opustili Republiku. Na ich miesto nastúpili svetskí profesori.

Benediktíni na Slovensku spravujú aj dve fary: v Deákovciach a vo Fiíi. Deákovce majú v správe od r. 1001. Starobylý románsky kostol postavený tam bol r. 1228. Na chóre vidieť po stenách stopy po maľbách z XIII. storočia. Obe farnosti patria do zvláštneho benediktínskeho dekanstva. Rád benediktínsky je patrónom v Misérde a Dénesde.

Na Slovensku žijú títo benediktíni:

Predstaveným kláštora a direktorom je Bonifác Gidró. Na odpočinku a Spirituálom je Euzeb Panghy. Profesormi sú: Anton Csapó, dr. Cézar Horváth, fán Kap. Gôdôr, Attila Sár osy, Maurus Pataki, Márius Boldoghy, dr. Lukát Hajdu, Lucián Bíro, Valter Nemcsik. — Farárujú: vo FÍŠi Bruno Saly, v Deákovciach Fridrik Herczegh.

 

DR. JURAJ HODÁL

 

STARÉ BENEDIKTÍNSKE KLÁŠTORY

 

NA SLOVENSKU

 

Nemáme nijakých presných dát o tom, kedy sa benediktíni u nás po prvé a už trvalé usadili. No, prvé stopy ich tunajšieho osídlenia a založenia si kláštora ukazujú sa už za doby Cyrilo-Metodskej, za panovania Veľkého Svatopluka1), ktorý — dľa udania Kosmasa, pražského kronikára — dal vystaviť na Zobore pre nejakých pustovníkov chrám, ku ktorému bol pripojený pravdepodobne i nejaký kláštor. Opravdivé ich rozšírenie a spásonosné účinkovanie však spadá až na dobu nadpanstva maďarského, v ktorej mali tu už veľa kláštorov, veľký vliv a moc, a v ktorej pracovali už veľmi mnoho za náš ľud tak na poli kultúrnom ako hospodárskom.

Ich kláštory boly u nás dvojaké. Mali opátstva a rezidencie. Prvé stály väčšmi na osamelých

*) Panoval tu už pred svojím nastolením za moravského panovníka, teda pred r. 870.

Kláštor zoborský pred posledným požiarom

vrchoch, ako hrady a pevnosti, kde pod vedením opáta žilo veľa mníchov, zaoberajúcich sa nielen modlitbou, ale i prácou na poli, v lesoch, rozličnými remeslami, odpisovaním kodexov a pod. Rezidencie mali zväčša v mestách, kde žil menší počet mníchov, ktorí sa venovali duchovnej službe a výchove mládeže mestského obyvateľstva.

A. Opátstva.

1. Opátstvo sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre. Toto je bezpochybne najstaršie opátstvo benediktínov na Slovensku. Jeho založenie spadá ešte, ako už spomenuto, do doby ríše veľkomoravskej. Dľa svedoctva Kosmasovho, ktorý koncom XI. storočia chodil osobne v Nitre, zachovalo sa tam ústne podanie, dľa ktorého knieža Svätopluk dal trom zoborským pustovníkom vystaviť na vrchu Zobor chrám, medzi ktorých po zániku svojho kniežatstva i sám vstúpil a tam život svoj dokonal.2) Toto bude asi ohlas pamiatky založenia zoborského kláštora. A stalo sa to asi súčasne so založením nitrianskeho biskupstva, teda asi 880 roku. Vieme, že prvý biskup nitriansky, Wiching, bol pôvodne tiež mníchom benediktínskym, chcel si teda získať v svojich rádových bratoch spolupracovníkov na horúcej pôde ešte pohanských Slovákov a pravdepodobne on nabádal Svatopluka k založeniu tohoto kláštora. Sv. Štefan, kráľ uhorský nezaložil tento kláštor, ale dľa listiny tohoto opátstva z r. 1111, vystavenej pod Kolomanom kráľom a Godofredom opátom, len »obdaroval« ho veľkými statkami. Prvý známy opát jeho spomína sa za Časov Štefana kráľa (1001—38); bol to Filip, za ktorého opátstva zavítali do Zoborského kláštora naši známi národní svätí, sv. Svorad a Benedik a súc od neho medzi rehoľníkov prijatí, žili tam niekoľko rokov. S týmto sa zoborský kláštor veľmi preslávil. Počas nasledujúcich storočí podstúpil kláštor mnoho protivenstva, no, i pri tom jestvoval a ostal v rukách benediktínov až po časy Mateja kráľa. Vtedy ale, a síce v roku

2) Cosmas, Pertz.: Mon. Ger. 5$. IX. 100.

1468. Ján arcibiskup ostrihomský a administrátor biskupstva nitrianskeho opátstvo zaujal, listiny jeho všetky a majetky si prisvojil, následkom čoho rádoví bratia sa rozišli a majetky opátstva z nariadenia Mateja kráľa pripadly nitrianskemu biskupstvu. Na to budova kláštora čoskoro spustla a obrátila sa v rumy. Až v roku 1691 Blažej Jáklin, biskup nitriansky, založil tam nový kláštor na rumoch starého. Neuviedol už sem benediktínov, ale kamaldúlov. Títo žili tu až do roku 1782, keď boli Jozefom II. rozpustení. I budova tohoto novšieho kláštora je už zväčša v rozvalinách, z kostola a z cellí kamaldúlov sú už len rumy, ale stojí ešte predná hlavná časť kláštora, upravená nateraz za tichý hostinec, dávajúci útulok a občerstvenie ta do-chodiacim mnohým výletníkom.3)

2. Opátstvo sv. Benedika nad Hronom. Toto je druhé opátstvo benediktínov na Slovensku. Leží pri Hrone v starej župe tekovskej pri mestečku podobného mena. Založené bolo ešte v roku 1075 Magnusom ači Geyzom, údelným kniežaťom Slovenska, a neskôr kráľom uhorským, ktorý vystavil ho z povďačnosti, že zvíťazil nad kráľom Šalamúnom. — Opátstvo v mo-

Mučeníckasmrt sv. Benedika na Skalke cj mali naši Benediktíni až do roku 1565. Vtedy

(Podľa starého obrazu v archíve kap. nitr.) . , .. , . , , . .

Maximilan 1. daroval ho kapitule ostrihomskej, načo rádoví bratia navždy opustili kláštor. Budova a chrám opátstva sa ešte i dnes majestátne vypína ponad Hronom na pôvodnom jeho mieste. No, chrám nie je už pôvodný. Na miesto starého románskeho chrámu vystavili tu benediktíni okolo roku 1382 chrám nový v štýle gotickom, ktorý i dnes stojí. V rokoch 1880—83 ostrihomská kapitula dala kláštor nákladom 166.970 zlatých nádherne renovovať a odvtedy je opravdu okrasou nášho milého Pohronia.4) — Dnes sú tu Saleziáni.

3. Opátstvo Bl. Panny Márie v Pograniciach. Toto opátstvo jestvovalo kedysi v obci Pogranice, neďaleko mesta Nitry. V obci daroval Geyza I. v roku 1075 opátstvu sv. Benedika nad Hronom 15 domov a 16 viníc a pravdepodobne k vedeniu tunajšieho hospodárstva sriadili tu benediktíni čoskoro takzavnú gangriu, čili expozitúru s kostolom k úcte prebi. Panny Márie. Kostol tento bol v neznámom čase zväčšený a dvoma vežami opatrený a dnes slúži za kostol farský. Kedy opátstvo poťažne gangria táto zanikla, nie je známo. Titul opátstva ale do nedávna darovávali uhorskí králi zaslúžilým kňazom.5)

4. Opátstvo Bl. P. Márie v Széplaku. Rumy tohoto opátstva ešte i dnes vidieť blízo Košíc na kopci, ležiacom pri Hornáde. Založené bolo ono v roku 1143 za panovania Geyzu II., uhorského

*) Srovnaj: Fuxhoffer-Czinár, Monasterologia Regni Hungariae, Vindobonae, 1869, I. 193—195.

4) Monasterologia, l. 217—2x9.; Knauz : A garammelletti szentbenedeki apátság torténete, Bpest, 1890. — Dr. Heiczl: A garamszentbenedeki apátság torténete, Bpest, 1913.

') Monasterologia, i, 220.

kráľa, a malo mnoho statkov (Széplak, Opatová, Dolná Hutka, Zdoba, Rát atď.) v Abaujskej župe. Z opátov sa spomína po prvé v historických prameňoch istý Cyegel a to v roku 1217. Spomínajú sa potom ešte opáti Ján (1286), Peter (1343), ktorý sa pravotil o Supech čili Opatovú, Štefan, a iní. Matej kráľ dal patronátne právo nad týmto opátstvom rodine Rozgonyi; pod Vladi-slavom kráľom ale obdržal toto právo Juraj Szakmáry, biskup pätikostolský, ktorý v roku 1521 daroval opátstvo Jánovi Chewf-oví, po smrti tohoto ale pripadlo ono Ladislavovi Nagyovi. Po bitke moháčskej (1526) statky opátstva rozchvátali okolití zemäni, najmä prívrženci Zápolyiho. No, Ferdinand kráľ vypudiac týchto z opátstva, ktoré mnísi v týchto vzburách už navždy opustili, daroval ho trnavským jezuitom na založenie a udržanie nejakého kollegia k výchove mládeže. Ale v nasledujúcich protestantských nepokojoch a vpádoch tureckých ani jezuiti nemohli si statky tie udržať, preto Maximilián kráľ daroval ich Mikulášovi Oláhovi, arcibiskupovi ostrihomskému, na vydržovanie seminára. Budova opátstva medzitým spustla a padla v rumy a slúži dnes už len za milé výletné miesto košickému obecenstvu. Titul i tohoto opátstva darovávali do prievratu uhorskí králi.6)

5. Opátstvo sv. Benedika na Skalke. Leží na našom malebnom Považí na pravom brehu Váhu naproti Trenčínu. Tu v jednej jaskyni žil v XI. storočí sv. Benedik učeník sv. Svorada, kde ho potom pohanskí zbojníci zavraždili a mrtvého s jednej strmej skaly do Váhu hodili. Na onej strmej skale už v roku 1208 stál kostol sv. Benedika, ku otvoru jaskyne Benedika ale dal postaviť Jakub, biskup nitriansky, v roku 1224 priestranný kláštor a oddal ho rádu benediktínov. Na vydržiavame ich daroval im biskup dedinu Ujezd, potom dve vinice v Nitre, 40 oviec, 100 kôz a iné. IV. Béla kráľ, chodiac v roku 1238 okolo Trenčína a vidiac chudobu kláštora, daroval im ešte dedinu Gesztes, dnešnú Opatovú pri Trenčíne. Neskôr obdržali ešte od uhorských kráľov obec Zliechov a majer Hrabová. Z opátov Skalky známi sú viacerí. Prvý bol z nich Rade-tius. V r. 1272 spomína sa Damján, v roku 1318 Štefan, prívrženec Matúša Čáka, prečo bol i Jánom, biskupom nitrianskym, vyobcovaný z Cirkvi, v r. 1527'Juraj Bordáth, asi posledný regulárny opát kláštora.

V zbúrach totiž po bitke moháčskej i toto opátstvo pomaly zaniklo. V roku 1553 obdržal už opátstvo František Thurzo, biskup nitriansky, po ňom roku 1556 Tomáš Vizkelety, ďalej

V roku 1560 Štefan Radecz Ruiny benediktínskeho-jezuitskeho kláštora na Skalke biskup jágerský, v roku 1586 Ján Záluzký atď., už len ako benefícium. Konečne Ján Púsky, ktorý mal v majetku Skalku v roku 1630—1634, oddal túto navždy v roku 1644 rádu jezuitov, a to ich trenčianskemu domu. Trenčianski jezuiti spravili potom z kláštora milý letohrádok, ktorý jestvoval až po sotrenie rádu jezuitov. V roku 1773 kláštor i s kostolíkom, pristaveným k jaskyni, ešte v celistvosti jestvoval. Tento rok ale, kláštor súc rozpustený, zariadenie jeho 6) Monast. I. 247—251. bolo rozpredané a rozchvátané, budova ale začala pustnúť až konečne upadla v rumy. Jej malebné rozvaliny môže vidieť každý, kto cestuje Považím. Po prievrate začalo sa hnutie na obnovenie starobylého kostolíka na skale, odkiaľ shodili sv. Benedika do Váhu. Kostolík tento zásluhou biskupa dra Karola Kmeťku aj obnovili, ale budova opátstva, ktorá ako svätyňa vystavená na počesť našich národných svätých zaslúžila by si lepšieho osudu, tá ešte vždy leží v rumoch. Či ešte povstane kedysi a bude opravdivou našou národnou svätyňou, ako to bolo kontemplované, Boh vie.7)

6. Opátstvo Bl. Panny Márie v Klíži. V hornej Nitrianskej pri niekdajšej zemskej bráne jestvovalo kedysi tiež starobylé opátstvo benediktínov, a síce v Klíži. O jeho pôvode nemáme nijakých určitých zpráv, ale že je ono prastaré, vidieť z toho, že už v roku 1225 spomína sa jeho opát. Z histórie jeho vieme len toľko, že Matúš Čák majetky tohoto opátstva zaujal, ale Róbert Karol ich opátstvu pod opátom Ladislavom v roku 1327 prinavrátiť rozkázal. Boly to obce Klíž, Glodna, Pechrus, a Krnča, ktoré patrily k nemu. — Prestalo i toto opátstvo v zbúrach reformácie. V nepokojoch týchto mnísi sa rozpŕchli a opustené opátstvo zaujali bratia Podmaniczkovci, páni hradu Považskej Bystrice (Považské Podhradie), ktorí zariadili si v ňom sídlo, kde posnášali si korisť, ktorú v lúpežiach v okolitých obciach popáchaných nashromaždili. Preto na sneme v roku 1547 rozhodnuté bolo, aby kláštor, akožto útočište lúpežníkov, bol zbúraný a len chrám Boží aby bol ponechaný. Po nejakom čase vojsko kráľovské a okolité zemanstvo rozhodnutie toto i previedlo. Od tedy iba starobylý chrám a zbytky rumov ho obkľučujúcich, upomínajú ešte na starodávne klížske opátstvo. — Majetky jeho pripadly najprv mníškam rádu Dominikánov v Trnave, neskôr ale za Jozefa II. pripadly Fondu religionis. Titul opátstva toho nosí teraz zaslúžilý slovenský kňaz TomአRužička, farár žilinský.8)

7. Opátstvo sv. ]ána Krstiteľa v Janošovciach nad Rimavou. I v tejto obci jestvovalo kedysi opátstvo benediktínov. Ale vieme o ňom veľmi málo. V roku 1629 spomína sa jeho opát ako podriadený arcibiskupovi ostrihomskému. Potom Péterffy spomína, že jeho posledný opát zavraždený bol mlynárom v mlyne opátstva, ležiaceho blízo Rimavskej Soboty. Zo starého opátstva jestvuje dnes už len dvojvežový, z tesaných kameňov vystavaný starobylý chrám, reštaurovaný Flórišom Ro-ijierom. Titul opátstva tohoto tiež bol udeľovaný uhorskými kráľmi.9)

8. Opátstvo sv. Kozmu a Damjána v Ludaniciach. Obec leží blízo Veľkých Topolčian. I tu jestvovalo opátstvo benediktínov, a to veľmi staré, lebo spomína sa už počiatkom XIII. storočia, a síce za Imricha uhorského kráľa, na ktorého radu brat jeho Ondrej, ešte ako údelné knieža, veľa dobrodení preukazoval tomuto opátstvu. Jestvovalo a kvitlo ono až po bitku moháčsku, ale v politických a náboženských nepokojoch po nej nasledujúcich s mnoho inými aj ono zaniklo. Statky jeho zaujali členovia rodu Ludányi, od tých potom prešly na rodinu Cseh a iných. Konečne v roku 1656 kráľovskou donáciou pripadly ony konečnou platnosťou nitrianskej kapitule. Budova opátstva zvalila sa už dávno, v neznámom Čase, ale kostolík jeho stál až do roku 1711. Bol on dľa opisu Jána Poludvorného, za ktorého času ešte stál, kostolík nízky, malý, opatrený len drevenou vežičkou a jedným menším zvonom. A keďže v obci bol aj druhý kostol, zasvätený najsvätejšej Trojici, a kostolík opátstva bol už na spadnutie, preto nitrianska kapitula s povolením prímasa Batthyányho dala vo výšspomenutom roku kostolík zbúrať a materiál použitý bol k výstavbe novej fary. Tak teda po opátstve neostalo už v obci nijakej stopy, iba jeho pamiatka a niektoré predmety (oltár sv. Kozmu a Damjána, kazule etc.), ktoré boly prenesené do farského kostola.10)

9. Opátstvo najsv. Spasiteľa v Lekýri. Leží pri Želiezovciach, blízo Hronu a menúva sa v pra-

?) Monast. 1. 258—260. — Wurum, Ep. Nitr. p. 168—191.

8) Monast. I. 262—263, Wurum, Episc. Nitriensis memoria, str. 244—249.

9) Monast. I. 26$.

10) Monast. I. 266—267.

 

meňoch historických i opátstvom Serafína. Uvádza sa už v roku 1340, v ktorom spomína sa jeho opát Štefan. Opátstvo toto je ešte podnes reálnym, má isté statky (Lekýr, Oroska, Opatová), ktoré naň menovaní opáti podnes užívajú. Zo starého opátstva stojí ešte chrám, ktorý v rokoch 1726—59 pekne obnovili Ján Okolicsányi, Ján Galgóczy a Anton Reviczký opáti. Slúži teraz za farský chrám. Opátstvo má aj svoju budovu, ktorú slušne obnovil Jozef Lányi, nedávno odumrevší, posledný opát lekýrsky.11)

10. Opátstvo Ducha Svätého v Hrapkove v Šariši. Je ono prastarého, ale neznámeho pôvodu. Len toľko vieme o ňom, že benediktíni ho už pred rokom 1333 opustili. V tomto roku Mikuláš Perényi budovu opátstva opravil a uviedol do nej miesto benediktínov augustiánov. V stor. XVIII. dané boly jeho majetky jezuitom prešovským, ale neskôr pripadly opäť Fiskusu.12)

11. Opátstvo sv. Kríža nad Hronom. Je tiež starého, ale neznámeho pôvodu. Zaniklo aj ostátné opátstva župy tekovskej po bitke moháčskej a statky jeho pripadly arcibiskupstvu ostrihomskému, neskôr v roku 1776 pridelené boly novosria-denému biskupstvu banskobystrickému. Zo starého opátstva stojí ešte pekný dvojvežový chrám.13)

12. Opátstvo prebi. P. Márie v Stulanoch (de Stohla). Bolo ono menším opátstvom, vlastne len priorátom, a leží v Tatrách v biskupstve spišskom. Založené bolo v r. 1314 Eberlausom de monte Georgii, grófom, a Menyhardom, farárom z obce Sion, ktorí svoju zem menom Stohla vo Spisi'ha tento cieľ obetovali a na nej aj kláštor vystavili. V roku 1333 pridali k tomuto niektorí spišskí šľachtici ešte polovicu obce Mateja (dnes Matejovce), k čomu po päťdesiatich rokoch prikúpil prior Karard kus majetku v Batizovciach, takže opátstvo (ači priorát) mohlo byť slušne zaopatrené. Počas husitských vojen ešte jestvovalo a vtedy (storočie XV.) spomína sa jeho prior menom Michal. Zaniklo pravdepodobne v bojoch Zápolyovských po bitke moháčskej. Statky opátstva dostaly sa do majetku rodiny Mariássy, a budova aj chrám opátstva úplne spustly, tak že dnes niet po nich nijakej stopy.14)

B. Rezidencie.

1. Rezidencia v Deákovciach. V Deákovciach, ležiacich blízo Šaly nad Váhom je zaujímavá kostolná budova, ktorá slúžila spolu za kostol a aj za bydliŠte a tak za rezidenciu benediktínov. Po-

u) Monast. I. 272—273.

") Monast. I. 295.

13) Monast. I. 301—302.

14) Monast I. 310—311.

chádza z r. 1228, vtedy ju vysvätil Jakub, biskup nitriansky. Upravená je tak, že prízemie kostola slúži za chrám, poschodie ale, majúce jednu veľkú sieň a osem cellí, slúžilo kedysi za bydlište tam eksponovaných pannonhalmských benediktínov. Obec ešte sv. Štefan daroval pod menom Vág pannonhalmskému opátstvu, ktoré podnes vysiela ta svojich členov na obstarávanie duševného života obce a vedenia hospodárstva.15)

2. Rezidencia v Trnave. V meste Trnave až po dva razy založili si benediktíni rezidenciu. Prvý raz slúžil im za ňu terajší kláštor františkánov, a síce jeho južná časí, popri terajšom kostole. Terajšia sakristia bola kostolom, nad ním ale vidieť ešte i dnes staré benediktínske celly. Tento kláštor užívali benediktíni asi od XV. storočia. V roku 1634 kardinál Peter Pázmány zväčšil ho a oddal františkánom.

Druhý raz založili si benediktíni rezidenciu v roku 1672 a to v budove terajšieho jezuitského kláštora. Tento dom a tiež i kostol bol pôvodne majetkom evanjelikov (v roku 1666), keď ale ich pastorov z Trnavy vypudili a dom prešiel do majetku arcibiskupa Szelepcsényiho, tento daroval dom benediktínom, ktorí sa tu aj usadili a bývali tu až po časy Jozefa II. V roku 1802 pri reštaurovaní rádu opäť obdržali túto budovu a od roku 1807 do 1852 mali v Trnave aj gymnázium. Vtedy ale Trnavu opustili a kláštor prešiel do majetku jezuitov.111)

3. Rezidencia v Modrej. V tomto mestečku tiež mali naši benediktíni rezidenciu. Keď roku 1674 vypudili odtiaľto evanjelických pastorov, kostol a faru oddali benediktínom, ktorí sotrvali tu až po Časy II. Jozefa. Po reštaurácii rádu roku 1802 opäť ich volali do mestečka, no, nemajúc dostatočný počet členov, pozvanie neprijali.17)

4. Rezidencia v Komárne. Tu pod Máriou Tereziou roku 1780 obdržali benediktíni rezidenciu. Táto kráľovná totiž im dala kláštor a kostol rádu jezuitov pod jej panovaním rozpustených s úlohou, aby tu pastoračnú prácu prevádzali. Jozef II. pridal im potom ešte jedon dom v Komárne a kláštor mohol sa tak pekne vyvíjať, no, v roku 1786 súc rád u nás rozpustený, rezidencia táto na čas prestala. V roku 1802 ale pri obnoverfí rádu i táto rezidencia dostala sa opäť do jeho majetku a benediktíni ako posledné útočište svoje na Slovensku ešte i dnes ju držia a majú tam dobre vedené svoje gymnázium.18)

5. Rezidencia v Bratislave. I v Bratislave obdržali benediktíni kláštor po jezuitoch. V roku 1812 totiž kráľ ponúkol im tu na osadenie sa viaceré domy, ale oni vybrali si bývalý kláštor jezuitov, vystavený voľakedy (roku 1630) Petrom Pázmányom. V ňom sídlili až do roku 1851, vedúc tu šesťtriedne gymnázium. V tomto roku zavedené súc nové systéma gymnáziálneho učenia, gymnázium oddané bolo profesorom civilným, načo benediktíni mesto opustili.19)

Týchto tu uvedených 12 kláštorov a 5 rezidencií mali benediktíni na území nášho Slovenska. Možno, bolo ich aj viac, ale pamiatka ich zanikla, história ich už nespomína. Až do časov reformácie, poťažne bitky moháčskej, kvitly u nich opátstva, potom ale medzi novými pomerami, po-vstalými reformáciou, ujaly sa už len v mestách postavené rezidencie.

Dnes všetky výŠspomenuté kláštory už prestaly a okrem jediného (Sv. Benedik nad Hronom) stoja už v rumoch alebo sú úplne zničené a aj z rezidencií majú už u nás iba dve: rezidenciu v Komárne a malú rezidenciu, vlastne len kostol a k nemu pripojenú faru v Deákovciach. Isteže je to len nepatrný zbytok z ich ešte i dnes mocného rádu jestvujúceho v bývalom Uhorsku a sústredeného v terajšom Maďarsku, ale pre nás i toto je vzácné.

16) Monast. I. 313 - 314. — Ipolyi: A deákmonostori XIII. századbeli román bazilika, Pest, 1860.

16) Monast. I. 314-316.

") Monast. I. 316 317.

18) Monast. I. 317—318.

19J Monast. 1. 324—325.

Môžu ony slúžiť za podklad novému vývinu a obrodeniu sa tohoto kedysi tak slávneho rádu aj na pôde oslobodeného Slovenska a môže ešte rád tento preukázať nášmu národu veľmi veľké služby.

Použité pramene.

Fuxhoffer-Czinár: Monasterologia regni Hungariae. Vindobonae. 1869. — Rupp Jakab: Magyarország helyrajz torténete.— Wurum: Fpiscopatus Nitriensis memoria. Posonii 1835. — Knauz Nándor: A garammelletti szentbene-deki apátság torténete Bpest 1890. — Dr. Haiczl Kálmán; A garamszentbenedeki apátság torténete, Bpest 1913. Ipolyi Arnold: A deákmonostori XI I századbeli román bazilika. Pesten 1860. — Dr. Henszlmann: Magyarország ókeresztény, román és átmeneti stílii miiemlékeinek rôvid ismertetése. Bpest 1876. — a iné.

 

REHOĽA PIARISTOV

 

Reholu založil Sv. Jozef Kalazantský a potvrdil ju pápež Gregor XV. vr. 1621. Cieľ rehole je, učiť a vychovávať deti v duchu katolíckom. Zpočiatku iba v Ríme a v Taliansku sa rozširovala, ale už v rokoch 1640 púšťa korene i v strednej Európe. Ešte za života svätého zakladateľa založil sa kláštor so školou v Podolinci (1642). Za týmto nasledovaly kláštory v Prievidzi (1666), v Brezne (1673), a vo Sv. Jure pri Bratislave (1685). V r. 1721 je založená uhorská provincia, ktorá už koncom XVIII. storočia počíta 33 kláštorov, z ktorých polovica je na Slovensku.

Jozef Chura, rektor v Prievidzi Jozef Branecký, rektor v Trenčíne

Piaristi na Slovensku utvorili samostatnú slovenskú provinciu v júli r. 1930 na základe modu vivendi dľa predpisov Kodexa a nanovo vydaných Konštitúcií. Je to zásluhou Alexandra Cserhe-lyiho, vtedy rektora kollegia v Nitre. Bol mu na pomoci rektor Jozef Branecký. Z dobroprajnosti a lásky Svätej Stolice generálny predstavený v Ríme, páter Jozef Del Buono vyhlásil piaristské kolegiá na Slovensku za samostatnú provinciu. Prvým slovenským provinciálom sa stal spomenutý páter rektor A. Cserhelyi, ktorý zaraz sa chytil s húževnatou energiou realizovania veľkej myšlienky, aby slovenskí piaristi čím skôr mohli začať svoje blahodarné účinkovanie medzi našou mládežou. Niet o tom pochybnosti, že potrebujeme dobrých slovenských gymnázií. K tejto práci ich viažu i staré smluvy, ktoré však po prievrate boly na viacerých miestach jednostranne zrušené.

V Prievidzi sriadený bol noviciát pre mladíkov, vstupujúcich do rehole piaristov. Prvým magistrom sa stal páter Jan Lendvay, ktorý však po polročnom účinkovaní zomrel na veľkú ztratu

mladej reholi. Na jeho miesto bol vymenovaný páter Jozef Chura, rodák z Hliníka n. Váhom, ktorý je i teraz ním a zároveň i rektorom kolégia.

Cieľ piaristov na Slovensku je k novému životu vzkriesiť svoje, po prievrate onemelé, gymnázia, aby vychovávali slovenskú mládež nielen vo vedách, ale i naplňovali jej srdce bohabojnosťou a rozličnými ctnosťami, ktoré najmä okrašľujú mládež, s ktorými sa ona stane pevnou oporou Cirkvi, slovenského národa a republiky Československej.

Tento cieľ rehoľa uskutočňuje výchovou svojho dorastu. Ktorí kandidáti jednoročný noviciát zdarné skončia, tí z láskavej ochotnosti J. E. biskupa dr. Karola Kmetku navštevujú teologiu v biskupskom semináre v Nitre, odkiaľ idú na univerzitu do Bratislavy.

Teraz rehoľa prežíva roky siatia. Na žatvu príde len o niekoľko rokov.

Prostriedky na uskutočnenie svojho povolania a svojich záväzkov rehoľa má zo skromných príjmov jednotlivých kolegií a najmä z príjmov nitrianskeho kláštora. Keď nato príde, bude sa uchádzať o podporu Krajiny a jednotlivcov. Takto bude môcť čoskoro aspoň v Nitre vo svojej gymnaziálnej budove utvoriť prvé slovenské piaristské gymnázium.

Organizácia rehole je táto: V Ríme je generálny predstavený všetkých provincií na celom svete. Teraz je ním vysdôst. páter Jozef Del Buono. V riadení týchto provincií je mu na pomoci sbor, pozostávajúci z generálnych asistentov.

Na Čele slovenskej piaristskej provincie stojí provinciál P. Alexander Cserhelyi, asistentmi ktorého sú pátri Lev Kalíok a Jozef Branecký. Jednotlivé kolégia riadia rektori a novicov vychováva magister.

Na Slovensku si rehoľa podržala kláštory v týchto mestách: Nitra, Trentin, Sv. Jur a Prievidza.

Počet rehoľníkov v jednotlivých kolegiách je tento: v Nitre je 1 páter a 3 teologovia. (Dvaja navštevujú teologiu v Nitre a jeden v Banskej Bystrici.) V Prievidzi sú dvaja patri a sedem novicov. Vo Svätom Jure štyria patri a v Trenčíne dvaja patri.

Dorast pozostáva zo 7 novicov a 3 teologov.

Rektorom v Nitre je Alexander Cserhelyi, ktorý je zarovnak aj provinciálom mladej rehole, v Prievidzi rektor Chura, zarovnak i magistrom, vo Sv. Jure Cyril M. Guniš, vicerektor, a v Trenčíne Jozef Branecký.

 

RÁD PREMONŠTRÁTOV

 

V dejinách sv. cirkvi vidieť pravidelne zakročovať božskú prozreteľnosť. Keď hrozilo nebezpečenstvo Cirkvi, Boh vždy vzbudil osoby, ktoré sa jeho službe plne venovaly, a Cirkev obhajovaly. K týmto patrí i zakladateľ rádu premonŠtrátskeho sv. Norbert, kanonik, ktorý zreformoval spoločný život kanonikov, aby podľa pôvodného zakladania kanonickej ustanovizne žili v spoločnej domácnosti na základe regúl sv. Augustína. Keď pápež Kalixt II. schválil Norbertove snahy, tento r. 1120 založil prvú takúto spoločnosť kanonikov v Prémontré. Každý kanonik složil rehoľné sľuby, a tak sa stala Norbertova spoločnosť rehoľným rádom kanonikov, pomenovaná po prvom kláštore premonŠtrátskom.

Cirkevné pomery boly v týchto Časoch rozhárané. Dlhé vojny medzi pápežmi a nemeckými cisármi, rozširovanie Abelardovho racionalizmu, nedisciplinovanosť a rozličné bludy ohrožovaly primát pápežský a jednotu Cirkvi. Sv. Norbert postavil svoj rád do služby Sv. Stolice a za hlavný cieľ mu určil: rozširovať hlbokú úctu k Sviatosti oltárnej, prečo sa rád menuje i rádom eucharistickým. Rád sa čoskoro rozšíril a temer po všetkých krajoch mal svoje monasteriá, ktorých bolo r. 1767 uŽ 240. Každé monasterium bolo popri rozširovaní viery i stánkom vedy a umenia a vlívalo na

celé okolie čo do kultúrneho, mravného i hmotného povznesenia ľudu. Cez storočia svojho dejstvo-vania veľa trpel rád vojnami, reformáciou, na našich krajoch husitizmom, vo Francúzsku revolúciou a v Rakúsku jozefinizmom. Tak boly zničené mnohé kostoly, kláštory a kultúrne pamiatky, že v XIX. storočí už len niekoľko opátství bolo v Európe. R. 1883 povolal Lev XIII. všetkých prepoštov a opátov rádu do Viedne, aby porokovali o svojej budúcnosti. Vtedy bol zvolený za generálneho opáta strahovský opát Žigmund Starý a za jeho vedenia sa začína rád znova rozširovať a získavať si ztratené pôsobiská.

Rád má opátstva, prepoŠtstvá a prioráty. Opátstva podľa krajín tvoria cirkária, na čele ktorých je vizitátor a vicarius generalis. V íeskoslovenskej cirkárii sú tieto opátstvá: Jasov na Slovensku, Nová Ríša na Morave a v Čechách: Strahov, Teplá a Želiv.

Na Slovensku má rád dnes dve prepoŠtstvá: v Jasove a v Lelese. Lelesské prepoštstvo založil biskup Boleslav, aby bolo strážcom kresťanskej kultúry na Východe. Bolo ono nielen významným miestom cirkevným, ale i opatrovníkom a strážcom krajinského archívu a právnych listín celého kraja. Kláštor veľa trpel vo vojnách, a pre tieto vojny r. 1567 premonŠtráti aj opustili Leles. Až za Leopolda I. sa vrátili, keď bol opátom František Schôllingen, ktorý ho ale r. 1710 odovzdal opátovi v Lúke, s ktorým opátstvom bol Leles spojený až do zrušenia opátstva r. 1787. Za Jozefa II. bol kláštor zrušený, majetky odovzdané náboženskému fondu, a tak prestal byť samostatným. R. 1802 bol kláštor pripojený k jasovskej prepozitúre.

Prepoítstvo jasovské bolo založené v XII. storočí akiste kráľom Kolomanom. Neskoršie, za kráľa Belu IV. bolo obohatené darmi a kráľovskými výsadami, že malo súd a bolo i overovacím miestom. Pápež Bonifác VIII. ho podriadil priamo právomoci ostromského prímasa. Kláštor a kostol za vpádu Tatarov bol zničený. Po vymretí Arpádovcov zas sa chceli zmocniť jeho majetkov zemepáni a okolité mestá, najmä Košice, Smolník, Gelnica a Moldava. Proti stálym dranco-vateľom prepošt Stanislav III. prebudoval kláštor a opevnil ho, preto sa aj nazýva Castrum de Jasov. No, Jiskrove vojsko ho dobylo r. 1448, ale o 10 rokov nato bol oslobodený, opravený a opevnený. R. 1552 zaniká, a králi darúvajú titul prepoŠtstvá s majetkami vynikajúcim cirkevným hodnostárom. Za Leopolda I. znova ho mal rád v ruke a tak ako Leles, patrilo pod správu opátstva v Luke. R. 1745 sa stane prepoštom Andrej Sauberer, ktorý Jasov r. 1769 osamostatnil. On dal vybudovať aj terajší kostol a kláštor a viac kostolov po dedinách, ktoré k majetkom prepoŠtstvá patrily. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej rád prevzal rožňavské gymnázium. Za Jozefa II. bol rád pozbavený svojich kláštorov, majetky pridelené náboženskému fondu, archív odvedený do Budína a členovia jasovského konventu sa umiestili po rozličných diecézach.

Po smrti Jozefa II. mestá a župy žiadaly obnovenie všetkých zrušených rádov, a kráľ František I. aj obnovil rád benediktínov, cistercítov a premonŠtrátov a poveril ich spravovaním stredných škôl. Zo žijúcich ešte členov obnovilo sa jasovské prepoštstvo, univerzitný profesor Andrej Zasio usporiadal majetky tak, že prepoštstvo mohlo prevziať gymnáziá v Rožňave, v Levoči, Užhorode a vo Veľkom Varadíne. Neskoršie zamenil rád užhorodské za košické gymnázium. Prepošt Zasio vymohol jasovským prepoštom titul preláta. Za Bachovej éry odňaté boly rádu gymnáziá v Levoči a Košiciach, ale košické dostali po niekoľkých rokoch nazad. R. 1867 bol zvolený za preláta Viktor Kacvinský, ktorý sa najmä o výchovu rehoľnú, bohosloveckú a filozofickú medzi členstvom vyznačil. Terajší prelát Dr. Melchior Takáí vybudoval nové domy košickému a rožňavskému gymnáziu a rádový dom Norbertínum v Budapešti.

Po prievrate boly rádu odňaté dve katolícke gymnáziá: v Košiciach a v Rožňave. A tak rád sa dnes venuje jedine duchovnej správe na Slovensku vo svojich dvoch kláštoroch, v Jasove a v Lelese, v košickom a rožňavskom kostole a na 8 farách. Rád svojho práva na dve gymnáziá katolícke sa

nezrieka a usiluje sa novým dorastom, aby mohol i na Slovensku pôsobiť vo svojich Školách a tak byť vážnym kultúrnym Činiteľom.

Generálny predstavený celého - premonŠtrát- ný, tit. prepoŠt-prior v Jasove, Ervín Karsai,

skeho rádu je v Averboode (Belgicko): Gum- subprior, Dr. Róbert Farkas, Teodor Bohinský,

marus Crets. Mikuláš Gedeon, Hadrián Szabó, Ľudovít Mar-

Generálnym vikárom československej cirkárie toníík, Julius Kende, Rudolf Ujlaky, F idei

je: opát Gilbert Helmer v Teple a vizitátorom: Szántó, Alex Gedeon, Dr. Oskar Anisich, Ele-

strahovský opát Metod Zavoral na Strahove. mér Vámos, Eduard Filo, Konštantín Khinal,

Členovia rádu pracujú v duchovnej správe na Siard Sziklay, Julian Kocsis, Gabriel Magyar,

ôsmich farách: Jasov, Rudník, Poproč, Debraď, Anton OŠÍenda, Ambro Ebergényi, Ladislav Vyšný Medzev, Kráľ. Chlumec, Leles, Veľké Martoníík, Vavro Spilka, Gerard Lukovit,

Kapušany. Eugen Tóth, Konrád Stefaníík, František Mi-

Členovia rádu na Slovensku: Dr. Melchior ták, Justín Mancos. Takáé, prepošt- prelát v

Jasove, Alfonz Novot-

 

RÁD SV. DOMINIKA

 

Ako smutný zjav dvanásteho a začiatku trinásteho storočia býva zaznačené odcudzenie veľkej časti pospolitého ľudu od Cirkvi a takmer úplne bočenie vedeckých kruhov od pravého učenia Kristovho. Bohatstvo opanovalo aj rehoľníkov a kňažstvo, ktoré sa nadmieru staralo o pozemské statky a málo sa zaoberalo ľuďmi. Toto oddalovanie sa od apoštolských ideálov rozširovalo sa v povážlivej miere. Menovite mestské obyvateľstvo, ktorého počet mohutne vzrastal, zostalo duševnými vecmi nezaopatrené. Preto ľud hľadal vyplnenie túžby po náboženstve vo všelijakých sektách.

Tieto sekty sa zakrývaly vonkajšou chudobou a apoštolským životom a pri tom mnoho ráz aj krvavo zúrily oproti všetkému, čo bolo náboženské a katolícke, čiastočne obnovily starodávne bludy manichejské a tými otravovaly veriaci ľud. Vzdelanci sa však pridŕžali učenia Aristotelovho, ale v pohanskom a židovskom duchu vysvetľovaného.

Toto dvojaké hnutie hrozilo Západnej Európe úplným zničením kresťanskej kultúry. Zamedziť toto zhubné postupovanie tak škodlivého kacírstva so zbraňou v ruke, hoci sa i zdalo oprávneným, predsa len tieto otázky nemohly byť takým spôsobom riešené.

Božská Prozreteľnosť si preto vyvolila svätého Františka, aby tento svojou dokonalou chudobou pestoval, apoštolský ideál, pritom ale aby vychoval Cirkvi dokonale oddaných ľudí. Vyvolila však i sv. Dominika, tohoto španielskeho kanonika, aby vychoval ľudí, ktorí by učenosťou a vedomosťou znemožňovali ďalšie ničenie stáda Kristovho. Preto založil r. 1216 reholu, cieľom ktorej by bolo hlásať slovo Božie, či už na kazateľni, Či vo Školách. Je pravda, že tak rehoľa sv. Dominika ako aj rehoľa sv. Františka pestovala aj učenosť aj svätú apoštolskú chudobu; lenže kým František zdôrazňoval viac chudobu, sv. Dominik pestoval viac sväté vedy.

Prvou starosťou sv. Dominika bolo svojich učeníkov poslať na najchýrečnejŠie europské vysoké Školy, ako na parížsku a na boloňskú univerzitu.

Riešením týchto otázok viac alebo menej vždy časových v duchu katolíckom sa podarilo týmto dvom mužom, vlastne ich rehoľám, Cirkvi znovu získať tak rozoštvaný pospolitý ľud ako aj vedecký svet. Hlavne sv. Albertovi Veľkému a sv. Tomášovi Akvínskemu sa podarilo Aristotela súladne s Kristovým učením vysvetľovať a učiniť ho za filozofický podklad kultúry.

Sv. Dominik to urobil prísnou povinnosťou svojich synov, aby dľa príkladu sv. Pavla apoštola kázali a aby každý kláštor spojili aj so školou. Istý moderný francúzsky učenec menuje sv. Dominika prvým europským ministrom školstva. Na univerzitách vyvinul rád sv. Dominika všade veľkolepú

Činnosť tak na katedrách vo vyučovaní ako i v duchovnej správe žiakov. Mnohí nadaní profesori a zbožní žiaci vstupovali húfne do rehole. Títo noví členovia rehole sa zas usilovali rozšíriť túto novú reholu, každý vo svojej vlasti. Do vtedajšieho Uhorska, a tak i na Slovensko, ho priniesol Bl. Pavel, profesor boloňskej univerzity. O usídlenie rehole na pôde našej republiky sa zaslúžili aj sv. Hyacint a jeho brat bl. Česlav, bývalí krakovskí kanonici. Bl. Česlav uvádzal reholu menovite v Čechách, kde mu bola veľmi na pomoci šľachtička bl. Zdislava.

Sv. Dominik sa staral aj o pohanské misie. Pripravoval sa na cestu do Uhorska, aby tam pracoval na obrátení pohanských Kúnov. Zabránila mu však v tom smrť v r. 1221. Na miesto sv. Dominika išiel medzi Kúnov spomenutý už bl. Pavel, ktorý tam podstúpil aj mučenícku smrť.

Rád kazateľský účinkuje v duchu svojho zakladateľa až podnes. Posiela misionárov k pohanom do všetkých dielov sveta. Vydržiava viac univerzít a vysokých Škôl. Tak »Colegio Angelico« v Ríme, univerzitu v Manile so šiestimi fakultami, vo Fribourgu s fakultou teologickou a Škola-sticko-filozofickou, biblickú vysokú Školu v Jeruzaleme. Dominikánmi sú obsadené aj niektoré profesorské stolice na Sorbone, na katolíckych vysokých školách v Paríži, Lyone, v Toulouse, Lille, na katol. univerzite v Lublíne ba i na nekatolíckych univerzitách v Londýne a Amsterodame.

Veľkou starostlivosťou vychováva rehoľa aj svojich členov. Poskytne im trojročné filozofické a Štvorročné teologické štúdium.

A ešte aj po vysvätení sa členovia rehole musia venovať za dva roky Štúdiu komplementárnemu. Dominikánski klerici zo Slovenska študujú v Olomouci a za hranicami v Ríme. Dominikánska bohoslovecká vysoká Škola v ČSR. je v Olomouci, a vydáva vedecké časopisy »Na Hlubinu« a »Filo-sofická Revue«, ktoré svedčia, akým dôležitým ohniskom náboženskej obrody je v našej republike menovaná škola teologická.

Dominikánska rehoľa má od začiatku doteraz nezmenené demokratické zariadenie. Predstaveného si volia sami členovia. Keď je zvolený a riadne potvrdený, jeho úrad trvá tri roky. Po uplynutí tejto doby nemôže byť hneď v tom istom kláštore znovu zvolený.

Provinciálneho predstaveného volia priori a zástupca z každého kláštora. Úrad provinciálneho priora trvá 4 roky a tiež nemôže byť hneď znovu zvolený.

Provinciáli a z každej provincie dvaja zástupcovia tvoria zákonodarný sbor celej rehole a títo volia aj veľmajstra rehole, čiže generála. Jeho sídlo je v Ríme a úrad jeho trvá 12 rokov. Terajší generál je z literárneho sveta dobre známy Francúz: P. Stanislav Martin Gillet. Jeho diela sú skoro do všetkých kultúrnych rečí preložené.

Prvým predstaveným rehole nie je však generál, ale sám Sv. Otec, a to nielen ako najvyšší pastier v Cirkvi, ale aj ako protektor rehole.

Najstarším dominikánskym kláštorom na Slovensku je košický. Bol založený za panovania Ondreja II. kráľa uhorského (1205—35), alebo v prvých rokoch panovania Bélu IV. (1235—70). Tento kláštor bol strediskom misií ďalakých krajov. Počet jeho členov sa odhaduje na 300. O košických dominikánoch je v historických prameňoch naznačené, že vynikali vo sv. vedách a zbožnosti. Vydržiavali slávnu školu. Boli pre ich dobré vlastnosti obľúbení a preto ich veriaci hojne obdarovávali majetkom. Tak potom mohli mnohých statných kňazov vychovať.

V XVI. storočí mestský rychtár, ]án Lippay, nekatolík, z náboženskej nenávisti zbraňami napad-nul kláštor, rehoľníkov vyhnal, niektorých neľudsky strápil, ba aj usmrtil. R. 1556 podľahnul celý kláštor aj s kostolom požiaru. Toto spustošenie potom na dlhý čas urobilo návrat dominikánov do Košíc nemožným. Až r. 1680 sa znovu vrátili. Od tých čias sa častejšie stretávame s dominikánmi, ako kaplánmi na vidieckych farách (Sečovce, Lastovce, Hrubov a i.).

Prvú zprávu o trnavskom dominikánskom kláštore máme z r. 1303. R. 1572 boli v kláštore

už len štyria starí členovia a preto na nariadenie cirkevnej vrchnosti bolo zrobené oddelenie, do ktorého sa sestry dominikánky pred Turkami z Budínsko-Peštianskeho ostrova utekajúce utiahly. Ešte r. 1551 bol priorom Ján Kolosvári, ktorý sa neskoršie ako čanádsky biskup zúčastnil trient-ského snerpu. Konečne r. 1614 gróf Mikuláš Eszterházy adaptuje kláštor pre členov Spoločnosti Ježišovej. Ostatnú stopu dominikánov v Trnave nachádzame stredom XVII. storočia, keď ]án Makripodari, pôvodom Grék, dominikán, ako svätiaci biskup a ostrihomský kanonik tam účinkuje.

O kláštore dominikánskom v Berehove je známo, že r. 1566 boli všetci členovia od protestantov povraždení. O päť rokov neskoršie bol už aj kostol zničený.

O dominikánskom kostole v Komárne vieme, že r. 1637 vládol ním veliteľ hradu.

Ďaľšie stopy po dominikánoch na Slovensku vedú do Gelnice, Štiavnice, Kremnice (»na hornom konci«), V. Šariía, kde však títo rehoľníci Bohu žijúci a o duševné dobro veriacich sa starajúci boli násilne a nemilosrdne vykynožení. Hoci československá provincia počíta viac kláštorov na Morave a v Čechách, predsa máme na Slovensku, žiaľbohu, len jeden kláštor. Tento kláštor so svojimi desiatimi členmi sa usiluje v duchu sv. Dominika za spásu duší a za sv. Cirkev horlivo pracovať.

Košický kláštor vydržiava sv. misie, duchovné cvičenia veriacim, kláštorom a kňazom, zaobstaráva spovedanie v seminári, v kláštoroch a študentských internátoch. Vydržiava bohoslužby vo viacerých rečiach, ktoré sú aj ľudom z vidieku hojne navštevované. Keď kláštor aj nemá faru, predsa vypomáha prácou veľmi preťaženému farnému duchovenstvu v jeho ťažkých povinnostiach, menovite v zaopatrovaní chorých a to v príkladnej shode. Tiež obstaráva aj vyučovanie náboženstva na meštianskych a stredných školách. Zo svojich spolkov vedie III. rád (tento sa vyznačuje karita-tívnou činnosťou), Spolok Sv. Ruženca (vydržiava vlastný starobinec), spolok Mena Ježišovho a spolok »Militia Angelica«.

Vo svojich alebo v cudzích miestnostiach vydržiava večerné kurzy o mravno-náboženských otázkach. V usporiadaní košickej Karity vydržiaval člen rehole pre nezamestnaných a nemajetných teoretický a praktický Šoférsky kurz.

V najnovšej dobe sme dostali od najdôstojnejŠeho Pátra Generála z Ríma prípis, kde nám za povinnosť kladie starať sa o misie medzi nekatolíckym pravoslávnym ľudom v Podkarpatskej Rusi a vôbec na východe Európy.

Bárby dobrotivý Boh povolal do rádu sv. Dominika horlivých slovenských mladíkov, ktorí by v krásnom bielom rúchu tohoto sv. Otca na uskutočnení tohoto plánu pátra generála udatné pracovali!

Próvinciál v Prahe: P. Václav Bubeník. Košice: P. Hilár Haiti, prior, P. Bruno Janeí, P. Vavríne c Pirkl, P. Marine s Unger, P. Mikuláš Lexmann. Bratia 4. Kandidát 1. Dorast: v Olomúci 5 klerikov Slovákov.

Kláštor sv. Dominika v Košiciach

 

REDEMPTORISTI

 

 

KONGREGÁCIA OTCOV REDEMPTORISTOV

 

Zakladateľom kongregácie je sv. Alfonz Liguori. Narodil sa 27. sept. 1696 zo šľachtickej rodiny talianskej. Vyštudovaný za právnika a advokáta, išiel študovať bohoslovie a r. 1726 je vysvätený za kňaza. Už 9. nov. 1732 položí základy spoločnosti, čiže kongregácie vo »Scale«, ktorá spoločnosť bola r. 1749 Benediktom XIV. potvrdená a nosila meno: »Kongregácia Najsv. Vykupiteľa«, čiže redemptoristov. Čoskoro sa spoločnosť rozšírila po Európe, najmä pôsobením sv. Klementa M. Hoffbauera. Tento prevezme pre spoločnosť opustený ústav jezuitov vo Varšave, avšak na nátlak slobodnomurárov je čoskoro zrušený a otcovia spoločnosti sa rozídu po Poľsku, Bulharsku a Švajčiarsku a prídu i do Viedne.

Dnes má kongregácia provincie v Rakúsku 12 domov, z ktorých 3 sú v Dánsku. Provincia v Poľsku 5 domov, vo Francúzsku sú 3 provincie: parížska 14 domov, lyonská 16 a štrasburgská 10 domov. V Belgicku má provincia 14 domov, v Hollandsku je provincia s 8 domami, v Nemecku sú 2 provincie: bavorská 9 domov a porýnska 16 domov, v Anglicku 9 domov a v írsku 5 domov, v Španielsku 14 domov.

Okrem týchto má kongregácia rozsiahle misie temer vo všetkých čiastkach sveta, najmä v Južnej Amerike.

Generálne predstavenstvo kongregácie je v Sídlo čs. provincie: Praha III.-192. Ríme Via S. Vito. Generálny predstavený: P. Provinciál: P. Ján Haderka. Patrik Murray. Provincia má 18 domov, z čoho je 6 nemec-

Zástupca čs. provincie: P. ]án Hudeíek. kých.

Redemptoristi prvý raz prišli držať misie na Slovensko 1874 roku, keď prišli do Veľkej Diviny, tu však boli v misiách prerušení žandármi, ktorých naštvali krčmári, lebo ľud na misiách sa zaviazal nepiť pálené. Odňatá im bola jurisdikcia ako Čechom pre Slovensko, ale onedlho mohli zasa prichádzať tak, že patri z Červenky na Morave odbavili do 400 ľudových misií na Slovensku so znamenitými misionármi ako P. Karol NováČek a P. Jozef Tomásek.

Na Slovensku založili prvý kláštor r. 1921, keď prevzali opustený a zruinovaný františkánsky kláštor v Stropkove. Do Stropkova prišli z Červenky a P. Karol Staíik, rodák z Oravy usporiadal kláštor, tak že onedlho mohol pojať dvoch latinských a jedného gr. katolíckeho rítu patra. R. 1922 mali tu 7 pátrov. Štedrými dobrodincami kláštora boli v prvom rade provincia pražská a biskupi Dr. Fischer-Colbrie, Ján Voftaííák a Dr. Karol Kmetko. 20. júla 1922 zaujali bývalý kláštor piaristov v Podolínci, ktorý r. 1924 bol povýšený za rektorát a bývalo v ňom 6 kňazov a 2 frátri-laici. Nakoľko oprava kláštora vyžadovala milionové náklady, peňazí nebolo, redemptoristi počiatkom mája 1927 opustili Podolínec. Presťahovali sa čiastočne na faru v Poprade, aby sa presídlili na stále pôsobisko do blízkej Stráže. V Stráži vybudoval pre redemptoristov J. E. Ján Voftaíiák, biskup spišský krásny kláštor s kostolom a odovzdal im ho 10. sept. 1928.

Do biskupstva nitrianskeho ešte r. 1923 povolal OO. redemptoristov J. E. Dr. Karol Kmetko, odovzdajúc im biskupský kaštieľ v Kostolnej pri Trenčíne a sveril na nich duchovnú správu pútnického miesta a chrámu sv. Benedika na Skalke.

Svojou mimoriadnou usilovnosťou vybudovali si naši redemptoristi i monastir v Michalovciach, do ktorého nastúpili 7. sept. 1931. Odtiaľto vyvinujú svoju blahodarnú činnosť medzi gr. katolíkmi na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

 

KLÁŠTORY PREMONSTRÁTOV

 

KLÁŠTORY REDEMPTORISTOV: i. Podolinec. 2. Kostolná pri Trenčíne. 3. Michalovce. 4. Stráža. 5. KLÁŠTOR DOMINIKÁNOV v Košiciach. KLÁŠTORY TEŠITEĽOV BOŽSKÉHO SRDCA: 6. Mariatál. 7. Ústredný dom vo Viedni.

 

Dom v Stráži pri Poprade: P. František Sevíík, superior, P. Eduard Súsedík, minister, P. František Lesák, P. František Lambor, P. Fr. Kop a dvaja bratia-laici.

Dom vnStropkove:P. Karol Stašík, superior, P. Dominik TrČka, gr. kat. a 1 fráter-laik.

Dom v Kostolnej: P. Bernardín Čáka, rektor, P. Jozef Grígeľ, P. Emanuel Kováf, P.

Ján Pluhár, P. Rudolf Granát, P. Jozef Novák, P. Anton Okálek a 3 frátri-laici a 1 kandidát.

Bohoslovcov-\a.úm)zov je 20 Slovenska 9 a teologiu študujú v Oborišti v Čechách.

Dom v Michalovciach: P. Kyrill Zakopal, ikumen, P. Joan Kunovjánek, P. Augustín Kliment, P. Leopold Kozelský, P. Vojtech Mu-sil, magister novicov, 3 professi, 6 klerikov, 4 frátri-laici a 1 čakateľ.

 

SPOLOČNOSŤ TEŠITEĽOV BOŽSKÉHO SRDCA

 

XX. storočie je storočie vynálezov a pokroku, ale tiež je dobou nevery a odklonu od Boha. V tejto dobe už po svetovej vojne vzniká vo Viedni nová slovanská rehoľa, ktorá sa prispôsobuje potrebám našich časov. Je to Kongregácia Tešiteľov Božského Srdca. Založená bola v roku 1922 a jej zakladateľom a doživotným generálnym predstaveným je P. Jozef Litomiský, kňaz biskupstva pražského, ktorý už od roku 1917 je duchovným správcom katolíckych Čechov a Slovákov vo Viedni v českom kostole na Rennweegu. Cieľ kongregácie je prinášať smieme obeti Božskému Srdcu a misie najmä medzi Slovanmi, a po mestách duchovná správa chudobných v nemoci, ktorí Často bez opatery a bez smierenia s Bohom umierajú. Spoločnosť bola povolená sv. Otcom Piom XI. 12. februára 1922 a jej prví traja členovia už 7. apríla t. r. boli rehoľným rúchom oblečení. Dnes číta spoločnosť už 70 členov a kandidátov, z ktorých je 7 kňazov, 15 bohoslovcov, ostatní novici, bratia laici a kandidáti.

Spoločnosť má mimo generalátu vo Viedni, kláštor v Unter Turnelbachu pri Viedni s noviciátom. Na Slovensku má kláštor na pútnickom mieste v Mariatáli pri Bratislave a teraz sa buduje zasa v PajŠtúne pri Stupave. Vyjednáva sa tiež o stavbu kláštora v Jeruzaleme na Hore Olivovej. Spoločnosť sa dostala na Slovensko 15. júla 1927, keď dostala Marietálsky kláštor, ktorý za II. Jozefa museli opustiť Paulini.

V Mariatálskom kláštore je superior P. Ján Polakovií, ktorému pomáha ešte jeden kňaz spoločnosti.

 

P. LÉT DANIŠOVIC DR.

 

RÁD SV. FRANTIŠKA

 

FRANTIŠKÁNI

 

Vo veku, v ktorom Cirkev katolícka rapídne sa blížila k zenitu svojej moci a slávy a jednako bola tak interne — ľahkým mravom svojich mnohých stúpencov — jako externe — pestrými a nebezpečnými herezami — ohrozovaná v základoch: v tom »storočí svätcov a heretikov« vzniká v romanticky krásnej Umbrii hnutie sv. Františka z Assisi (1226), ktoré jak originálnosťou, tak jedinečnými rysami a ohromujúcim úspechom — po mienke dánskeho spisovateľa, konvertitu Joergensena náleží k najmohutnejším, akého kresťanstvo uzrelo.

Viac-menej neúspešné dvestoročné križiacke vojny, ďalej neúprosný boj duchovnej moci za politickú slobodu a vymanenie katol. kléru z moci svetskej a za nadvládu nad panovníkmi zeme, potom zvýšený blahobyt, no i ožehavé kultúrne potreby doby vyvlastnily si úplne pozornosť hierarchie i Cirkvi, vyčerpaly značne jej sily a odvrátily ju od prepotrebného svojho interného kultu, uvoľnily

mravy a tak stály sa bujným parenišťom živých sekt rôz-.nych Bogomilov, Arnoldov z Brescie, Chudobných z Lyo-nu, Patarénov a Valdencov — a heretikov XIII. veku par excellence: Katarov-Albigencov, všetko to pohybov a vln reformného a do značnej miery revolučného zafarbenia. Tieto Božie biče na sv. dŕžavu rímsku, taktiež nedávno vzniklé štáty a Cirkev — nemohla odstrániť ani moc svetská, ani moc duchovná a preto na obzore terajšej Cirkvi, nábožne založenej, a vlivom clugniacké-ho hnutia asketický naladenej spoločnosti ľudskej, najmä po novovznikajúcich oikumenách — mestách, zjavovala sa silne napjatá revolučná atmosféra. Assiské hnutie však prichádzalo veľmi vhod sv. Cirkvi, bo — keď i čo súčasný zjav a verné dieťa svojej doby — vo svojich pohnútkach a reformných tendenciách javilo značnú podobnosť so spomenutými zjavmi, nevolalo jednako »preč od Ríma«, ale »do Ríma«, k apoštolskému námest-kovi, priamo k apoštolom samým; nedožieralo jednako koreňov a stĺpov Cirkvi sv. po spôsobe rozzúrených kacírov, ale dodávalo z boja o investitúru slávne vychádzajúcemu nositeľovi Gregorových ideí toho, čoho zpravidla veľkí a mocní víťazi postrádajú, t. j. sebavlády, oduševnenia, disciplíny a vrúcnosti, až vášnivej lásky k ideálom kresťanstva — v tomto prípade: umožnilo v Cirkvi, v lone jej, žiaducný a vtedy tak živelne vytúžený návrat k životu Evangelia, k tzv. »apostolskej chudobe«, a s touto »Paňou chudoby«, ktorá vraj — výrazmi onej doby povedano, od ukrižovania Krista Pána ako opustená vdova žila, slávil nebeské zasnúbenie assiský Poverello — chudáČek sv. František (1207—1209), keď zakladal spoločnosť Bratov meníích, Fratres Minores (značka rádu O. F. M.), založenú na bezpodmienečnej chudobe nielen jednotlivcov, ale i celkov — kláštorov.

Strasburgský protestantský pastor Pavel Sebatier, vynikajúci františkanolog, vhodne poznamenal v úvode k dielu »Vie de S. Frangois d'Assise«, jak mocný otras rozochvel Europou, keď ľudia počuli o »kajúcnikoch z Assisi« (fratres de Poenitentia) — tak sa radi nazývali prví rehoľní bratia Františkovi po programe žitia a obsahu kazateľskej ich činnosti — že žiadali na dvore rímskom neobyčajného privilégia: nemať ničoho, iba súhlas hlásať Evangelium, venovať sa potrebám nového stavu mestského (Franciscus oppida!) a nielen sebe.

Bazom vypučily tri mohutné ratolesti na strome seráfskom, tri totižto typické rády Františkove: mužský (r. 1209), druhý pre jemné pohlavie ženské, tzv. klarisky (r. 1212) a »Treti rád« pre oboje pohlavie v živote laickom, mimokláštornom (r. 1221). V tom istom roku svolal František už svojich päťtisíc duchovných synov zo všetkých strán sveta do Assisi na kapitulu. Veru netušil, že pri vážnom zákaze XII. obecného snemu (IV. snem Lateránsky r. 1215) o zakladaní ďalších rádov už za osem rokov (1223) obdrží hnutie jeho odobrujúcu pápežskú bullu »Solet annuere«, t. j. pravé magna charta libertatum rádu, čiže veľkú listinu svobôd ako sú: Evangelium Pána nášho Ježiša Krista zachovávať, vo všestrannej poslušnosti, v dokonalej chudobe, v čistote nepoškvrnenej, v poníženosti najhlbšej, v jednoduchosti a v láske.

A netušil tento svätec-básnik, že jeho a priateľa Dominika žobravý rád (odtiaľ vedecký názov

P. Lét Danišovič, dr. O. F. M. lektor generálny a profesor, t. č. správca internátu v Malackách

oboch rádov: mendikanti) zmocní sa razom všetkých pevností, z ktorých možno opanovať ľudského ducha: z kazateľní, zo spovedníc, zo školských a univerzitných katedier, kde mendikanti stáli pri kolíske mnohých univerzít, rozvíjali školastiku a pestovali exaktné vedy a celým svojím novým pojatím života kresťanského odzbrojili heretikov a získali si nehynúcich jedinečných zásluh o mravné a kultúrne povznesenie človečenstva.

Časom vzniklý v ráde nedorozumenia ohľadom čo najprísnejšieho zachovávania chudoby až napokon Lev X. povolá do slávneho kláštora Ara coeli na Turice r. 1517 vyslancov všetkých františkánov zo všetkých strán sveta, aby ich sjednotil. Ale na porade stúpencov miernej a absolútnej chudoby nastaly vážnejšie protivy, ktoré primalý pápeža k schváleniu oboch smerov, čo bullou »lte et vos« zo 28. mája 1517 previedol a tak navždy rozdvojil dotiaľ celkove jednotný prvý rád sv. Františka na dve veľrodiny, na minorítov prísnej observancie (to sú františkáni katexochen) menom fratres minores de observantia, zkrátka observanti; a na vetvu miernej observancie, menom fratres minores conventuales, zkrátka konventuáli, ktorým totižto jako stúpencom miernejších zásad pripadly všetky monumentálne konventy (ztadiaľ »konventuales«) a baziliky rádu ako bola i bazilika nad hrobom sv. zakladateľa v Assisi, — alebo veľkolepá paduánska bazilika nad hrobom najznámejšieho svätca rádu Antona Paduánskeho. Po ôsmich rokoch horlivosť splodila i tretiu rodinu v prvom ráde. Vznikli kapucíni, menom fratres minores capucini (F. M. Cap.), zvaní zaiste po zmenšenej kapucní, ktorí boli už r. 1528 pápežom Klementom Vil. potvrdení a r. 1619 Pavlom V. úplne osamostatnení, keďže ich vyňal zpod právomoci generálneho magistra konven-tuálov. Diferencia prvého rádu v rámci troch rodín nezastavila sa ani v časoch odpadu german-ských národov od Cirkvi sv., keď reformácia náležíte zdecimovala počet konventov i členov. Pozoruhodnú štatistiku vykazuje rádová kapitula mantovská z r. 1762. Rád počítal vtedy 167 provincií so 1277 kláštormi a 67.879 členmi. Štatistika z r. 1862 vykazuje už iba 91 provincií a v nich 1266 kláštorov, 226 rezidencií s 20.859 bratmi.

Posledné reformovanie rádu, ktoré bolo vývojom Času potrebné, previedol Lev Xlll. r. 1897.

Všetky tri rády sv. Františka ukazujú podľa štatistiky z r. 1932 určitý vzrast.

Prvý rád po celom svete je sdružený vo 104 provinciách, Čínu a Marokko nepočítajúc do toho, kláštorov, rezidencií a hospicov spolu 1973; kňazov doma je 8884; kňazov na misiách 1373; klerikov má rád 4311; laikov v provinciách je 4420; na misiách 449; nováčkov klerikov 1159, nováčkov laikov 354; rádových postulantov 1923- Všetkých členov prvého rádu je 22.870. V rádových výchovných ústavoch pripravuje sa okrem toho 8622 študentov na rádový kňazský život.

Druhý rád sv. Františka, čiže klarisky, počítajú 620 domov s 12.324 členkami.

Tretí rád sv. Františka sledujú jedni v spoločnom živote kláštornom, druhí však v rodinnom. Mužský rádový Tretí rád počíta 25 kongregácií so 102 domami a 1314 členmi. Ďaleko bohatší je ženský rádový Tretí rád, ktorý je sriadený v 13.563 okresoch a má (nepočítajúc do toho Členov Tretieho rádu, vedených patrami kapucínmi) 1,962.184 členov zo všetkých stavov a hodností.

Generálna kúria v Ríme S. Antonio, Via Merulana 124. Generál Rádu: P. Bona-ventura Marrani.

Provinciálnakúria, Bratislava, Františkánske nám. Č. 1. Minister Provinciál provincie slovenských kláštorov vo vlasti a v Sev. Amerike: P. Mansuet Olíovský. Custos: P. Bartolomej Kochán. Provinciálni definitori: P. Re-mig Školák, P. Libor Mattoíka, P. Dr. Peter

Esterle, P. Vendelín Kuíera. Sekretár: P. Marti n i án Krajčír.

Kláštory:

1. Bratislava: Kvardián: P. Eduard Níž-niansky. Patri: P. Bartolomej Kocháň, P. Fabián Hoffman, P. Martinián Krajtír, P. Alexander Zahradník, P. Julius Tomancík, P. Celestín Le-páíek, P. Tomáí Holubek, P. Akurz fakíií, P.

Bernardín Bolerázsky, P. Valerián Kulla. Bohoslovcov 18. Bratia laici 10.

2. Malacky. Kvardián P. Remíg Školák. Patri: P. Dr. Peter Alk. Esterle, P. Vendelín Kuíera, P. Béda Koíík, P. Sixtus Mikuí, P. Dr. Lét Dan'úovťc, P. Dezider Dubay, P. Róbert Raffesberg, P. Osvald Bednár, P. Vavrinec Fu-redi, P. Ansehár Kubií. Kler. gymn. 26. Bratia laici 10. Laici novici 7.

3. Skalica. Kvardián P. Michal Knechta. Patri: P. Cherubín Kapiták, P. Dominik Valko, P. Karol Koža, P. Gracián Rakús. Kler. gymn. 8. Bratia laici 9.

4. Trnava. Kvardián P. Anzelm Pekarovit. Patri: P. Vincenc Mrva, P. lluminát Smida, P. Izidor Dobrovodský, P. Rudolf Dilong. Klerici novici 12. Bratia laici 17.

5. Nové Zámky. Kvardián P. Gracián Gorny. Patri: P. Demeter fanzso, P. Vilhelm Karíay, P. Engelbert Bartaloí, P. Pacifik Király. Kler. gymn. 4. Bratia laici 7.

6. Žilina. Kvardián P. Irén Petraíovií. Patri: P. Sigismund Gal, P. Agáp Malkuíák, P. Justin Hrčka, P. Alex Tomáš. Bratia laici 6.

7. Prešov. Kvardián P. Klaudius Čulen. Patri: P. Augustín Novický, P. Martin Otahál, P. Kornel Diermek. Bratia laici 2.

8. Hlohovec. Kvardián P. Ján Janík. Patri: P. Rafael Fidrik, P. Matúí Rehák. Bratia laici 6.

9. Nitra. Kvardián P. ]akub Vavrek. Patri: P. Bruno Revay, P. Benignus Stopka, P. Hiero-nym Kubií. Bratia laici 6.

10. Kremnica. Kvardián P. Chryzostom Bardy s. Patri: P. Libor Mattoíka, P. Hyacint Haverla, P. Baptista Chládecky. Bratia laici 7.

11. Trstená. Predstavený P. Justín Loffay. Patri: P. Ludvik Potocký, P. Fridrich Záni, P. Zejyrin Laťs. Bratia laici 3.

12. Filakovo. Predstavený P. Salvátor

Kosa. Patri: P. Bernard Szilágyi, P. Andel Sáha. Bratia laici 3.

13- Pruské. Predstavený P. Oto Orlovský. Patri: P. Emil Jankola, P. Protáz Stefunka. Bratia laici 3.

14. Nižný Š e b e š. Predstavený P. Cyril Loffay. Patri: P. Gábriel Gerhardt. Bratia laici 2.

15. S v. A n t o n. Predstavený P. Hermenegild Hradil. Patri: P. Rogér Pálinkáí. Bratia laici 3-

16. Bardejov. Predstavený P. Vendelín Veiss. Bratia laici 1.

17. Beckov. Predstavený P. Adalbert Ma-cháíek. Bratia laici 3.

18. Oko lieno. Predstavený P. Matej Lin-tovský. Patri: P. Urban Vavro.

19- Rožňava. Predstavený P. Urban Filip.

20. Prešov II. Predstavený P. Bruno Bôhm. Patri: P. Serén Lukáí.

V Spoj. štátoch amerických:

21. Pittsburgh-Avalon. Kvardián P. Sylvester Jankola. Patri: P. Amand Kopáí, P. Dominik Dohánoí, P. Franťňek Vilha. Bratia laici 2.

22. Clifton, N. J. Predstavený P. Pavel Kulka. Bratia laici 1.

23. Valparaiso (Ind.). Predstavený P. Fulgenc Ballun. Patri: P. Ambróz Tomía, P. Honór Fraítacký. Kler. teolog. 9.

Mimo provincie:

P. Lev Izakovií (Pariž). Klerici teolog. 1. P. Teodor Tekely (Praha), P. Víevlad Gajdoí (Praha). Bratia laici 6.

Rád má v našej provincii: 23 kláštorov, 90 rádových kňazov, 28 bohoslovcov, 38 klerikov na gymnáziách, 12 klerikov novicov, 106 rádov, bratov, 7 novicov laikov. Spolu 281.

 

P. VALERIAN KULLA O. F. M.

 

STRUČNÝ PREHĽAD DEJÍN A PÔSOBENIA FRANTIŠKÁNOV NA SLOVENSKU

 

Obrodné snahy sv. Františka, ktoré spôsobilý mohutný duchovný pohyb v XIII. storočí, ešte za jeho života sa rozšírily mimo Itálie. Už r. 1221 ubierajú sa bratia menší do Nemecka. Odtiaľ na rozkaz provinciáLa Jána Plano-Carpini a azda na popud sv. Alžbety prichádzajú františkáni r. 1228 s nemeckými kolonistami do Uhorska. A tak už pred vpádom Tatarov do Uhier (1241) možno pozorovať blahodarné pôsobenie františkánov v Bratislave, Trnave, Nitre a Ostrihome. Nuž a po vzdialení sa Tatarov, po ktorých ostaly smutné pamiatky plienenia a znivočenia našich krajov, temer sa žiadalo blahodárne pôsobenie rádu. Kráľ Bela IV. ich podporoval, staval nové kláštory a z Členov rádových volil si radcov a vyslancov k Svätej Stolici. Sám vstúpil do III. rádu sv. Františka. Kajúce rúcho III. rádu nosila i jeho sestra Alžbeta, dcéra Ondreja II. a sestrenica blah. Agnešky českej. Vynikala zbožným životom a krátko po smrti bola kanonizovaná (1235). Tiež dcéry Belu IV. Jolanta a Kunigunda žily podľa pravidiel klarisiek, druhého to rádu sv. Františka. Malo to nemalý vliv na vznik ženských kláštorov, klarisiek. Tak bol založený prvý kláštor klarisiek v Trnave 1239, ktorý Gregor IX. potvrdil a Bela IV. hojne dotoval. Neskôr na to vznikol i v Bratislave.

Keďže františkáni prišli z Nemecka, patrili do r. 1239 pod svrchovanosť nemeckého provinciála. Jako prvý pro-vinciál provincie uhorskej sa spomína Ján, brat francúzskeho kráľa Filipa Malého. Bratia menší od svojho vzniku sa zaoberali najmä kazateľstvom. Boli požiadaní kráľom, aby s dominikánmi ešte pred bitkou na Šajave (1241) hlásali Tatarom evanjelium. Avšak čoskoro podstúpili mučednícku smrť.

I kmeň Kumánov môže ďakovať ich činnosti, že prijal učenie Kristovo.

Svojou horlivou prácou získali si šľachtu, ktorá pre františkánov zakladá nové kláštory a tak v prvej polovici XIV. storočia františkáni na Slovensku obývali 5 kláštorov. Priaznivcom františkánov bol i zvolenský župan rytier Doní, ktorý založil kláštor v Okoliínom (1314). No boje medzi Matúíom Trentianskym a Karolom z Anjou maly za následok zánik kláštora v Čachti-ciach. I v tej dobe františkánov si brali panovníci za radcov a spovedníkov a P. Dionýz bol učiteľom a vychovávateľom Ludvika Veľkého.

Prví bratia na Slovensku a v Uhrách časom pristúpili k miernej observancii rehole sv. Františka. V druhej polovici XIV. storočia uchyľovali sa južní Slovania do Uhier zo strachu pred Turkami. S nimi prišli tiež františkáni z Vikárie bosenskej, ktorí u Slovanov, na rozdiel od miernych obser-vantov, sa nazývali »šeri brati«, lebo boli prísnymi observantmi a horlivými misionármi. Pôsobili

P. Valerian Kulla, O. F. M.

 

Kláštor sv. Františka v Kremnici

 

v Sedmohradsku, Multansku a Vlašsku, kde viacerí mučeníckou smrťou zomreli. Kláštorov prísnych observantov časom pribúdalo, hlavne v Potisi a tak sa dostal do Uhier druhý prúd františkánsky, prúd juhoslovanský, vedľa prúdu západného.

Vpády husitských vojsk a panstvo Jiskrovo znemožňovaly činnosť františkánov na Slovensku. Vyplienené boly kláštory v Trnave, Trenčíne, Nitre a úplne zanikly dva kláštory vo Spiši. Takto zanikly významné gotické stavby z doby rozkvetu gotiky na Slovensku, a zachovalo sa iba málo pamiatok z nich.

Už sa pozdávalo, že františkáni na Slovensku zaniknú za panstva Jiskrovho, ale vláda Mateja kráľa znamená pre nich opätovný rozvoj. Zakladajú sa nové kláštory v Solnohrade, Fiľakove, v Skalici a v Hlohovci. Tento rozmach podporovala i obnova rehoľnej kázne pôsobením provin-ciála Fabiana Igala, ktorý staral sa aj o dôkladnejšie vzdelanie bratov, keď nariadil každoročne posielať bratov na univerzitné štúdia na prehĺbenie náboženského života, miesto zanikajúcich bratstiev beguinov, zakladaly sa pri kláštoroch zbožné marianské bratstvá. Vtedy františkán P. Gregor, spovedník kráľa Mateja stal sa biskupom v Nitre (1484—1492).

Ideový pohyb medzi členmi prísnej a umiernenej observancie preniesol sa i do Uhier. Márne bolo úsilie spojiť obe vetve v jednu provinciu. Prísnejšia vetva observantov nadobúdala v Cirkvi väčšiny a snem kostnický ju uznal za pôvodnú rodinu sv. Františka. Preto i prísnejší františkáni v Uhrách, ktorí dosiaľ pracovali na obrátení rozkolníkov paterenov a bogomilov a prináležali k bosenskej provincii, mohli si v XV. storočí samosprávnu vikáriu (časť) observantov založiť, ktorá bola r. 1517 uznaná za samostatnú provinciu salvatoriánsku, a do nešťastnej porážky pri

Kláštor sv. Františka v Nitre

Moháti dosiahla vrcholu svojho rozvoja. A zasa členovia miernej observancie, čiže konventuáli prijali niektoré reformy, a až na generálnej kapitule v Burgos 1523 dostali nové meno: »Provincia S. Mariae«.

Moháčska katastrofa postihla i uhorských františkánov. Mnohí, ktorí boli vo vojsku kráľovskom, padli. Nápor Turkov na sever znamená ztratu veľa kláštorov. K tomu sa pripojuje zápas Ferdinanda 1. s ]ánom Zápoíským o uhorský trón, kedy vyplienené bolo niekoľko kláštorov a zanikly kláštory v Solnohrade, Vranove a v Levoti. Po moháčskej porážke na Slovensku rapídne sa šíriace evanjelictvo s jeho zásadou: čie panstvo, toho náboženstvo, narobilo tiež veľa škôd františkánom. Na konci XVI. storočia boly už len tri obývané kláštory: v Bratislave, Trnave a v Skalici. Za povstania Štefana Boíkayho vyplienený bol i trnavský kláštor a zničila sa knižnica a archív bohoslovia.

Na počiatku XVII. storočia za bojov Gabriela Bethlena bratia museli odísť i zo skalického konventu a uchýlili sa do Uh. Hradišťa, ktoré neskôr bolo pripojené k Salvatorianskej provincii. R. 1602 počítala provincia sotva 36 členov, preto na generálnej kapitule v Tolede (1606) javí sa snaha spojiť obe provincie v jednu pod titulom »Provincia Hungariae«. Marianská provincia sa bráni, dúfajúc, že Uhry sa zbavia tureckej nadvlády a že provincia znova rozkvitne.

V XVII. storočí arcibiskup Peter Pazman započal rekatolizáciu Uhier. Jeho príklad nasledovali i ostatní biskupi. Katolícka šľachta a biskupi zakladali pre františkánov nové kláštory vo Sv. Kataríne, v Nových Zámkoch, Pruskom a Nižnom Šebeíi, aby tak urýchlili katolizáciu zeme. Františkáni i pri všetkých svojich útrapách usilovali sa obnoviť svoju činnosť medzi ľudom. Provinciál Pavel Ťauris postaral sa i o dôkladnejšie vzdelanie rádového duchovenstva reformou bohoslovia

 

rádového v Trnave, ktoré bolo povýšené na »Studium generale theologicum« r. 1642. Nedali sa zastrašiť ani povstaním Rákocziovským, kedy vyplienené boly niektoré kláštory na východnom Slovensku a na Považí. Podobne kláštory na pomedzi tureckého panstva Sevljuš, Fiľakovo, Nové Zámky a Nitra veľa trpely výpadmi Turkov. Za vpádu tureckého r. 1662 bratia neopustili Nitru, ale svojou skromnosťou vedeli si nakloniť novozámskeho bašu Mehemeta, ktorý dekrétom zo dňa 23. XII. 1663 zabezpečil františkánom slobodný pohyb a duchovné pôsobenie na svojom území. Podobne i v Novohrade, keď duchovenstvo svetské utekalo pred Turkami, iba františkáni zostali jedinou duchovnou oporou pod jarmom tureckým stonajúceho ľudu.

Po vestfálskom miere vznikajú nové kláštory v Malackách, Sv. Antone, Komárne, Beckove, Kremnici, Leviciach, Preíove a Bardejove, väčšinou v protestantskom prostredí. Veľa ťažkých chvíľ museli prežiť bratia za vesselényiovského a tôkôlyovského povstania (1660—1686), kedy mnohí bratia stali sa obeťou nenávisti protestantov a žoldnierov.

V polovici XVII. storočia, keďže väčšina kláštorov Salvatoriánskej provincie bola slovenská, dožadovali sa väčších práv a určitej samosprávy. Na kapitule v Hlohovci r. 1653 dosiahli Slováci, že ich kláštory boly uznané jako zvláštna čiastka provincie (pars slavonica) a zavedená bola alternatívna voľba poradcov a provinciála. Nemalú rolu v tomto národnom uvedomení hraly vedľa hradištského tiež primoravské kláštory, ktorých členovia hojne pôsobili na Morave. Napokon Slováci pomýšľali na úplnú odluku od Maďarov, o ktorú sa pokúsil provinciál Ambróz Pode-bradský, ale jeho úsilia o spojenie slovenských kláštorov s českými prekazili Maďari, ktorí prostredníctvom jágerskej katedrálnej kapituly obrátili sa do Ríma, kde vec nesprávne predložili a Klement X. dekretom »Exponi nobis« zo dňa 10. I. 1670 delenie provincie zakázal.

Keďže františkáni Salvatoriánskej provincie pôsobili medzi slovenským ľudom, chceli mu vždy byť blízki i po stránke rečovej. Preto v reči ľudovej písali poučné a náboženské spisy pre bratstvá kordigerov, družiny sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Od anonymného františkána pochádza slovenská kniha: »Hora zlatta serafinska«, vydaná v Trnave 1674. Významnejšími spisovateľmi tej doby sú: Ján Abrahamfy, Benignus Smrtník a Dionýz Schneider, práce ktorých vedľa vydaných zostaly tiež v rukopisoch.

V XVIII. storočí i pritom, že Slovensko bolo ponorené do rákocziovských nepokojov, bratia plne sa venovali misijnej činnosti. Boli obľúbenými kazateľmi nielen na vidieku, ale i v biskupských sídlach, poučovali nielen mládež, ale i dospelých a odstraňovali povery. O ich práci svedčia početné konverzie, tak v rokoch 1700—1723 ich pričinením konvertovalo 9820 nekatolíkov. Starali sa i o východné misie. Vynikajúcim misionárom bol P. Benedikt Sailer (1738), ktorý dlhé roky pôsobil v Carihrade a v Malej Ázii. R. 1778 P. Vit Lekel sa odobral zo žilinského kláštora na misie do Palestíny. Vedľa kazateľskej a pastoračnej činnosti sa venovali výchove mládeže a Školstvu. Filozofické štúdia pre rádový dorast bol v rozličných kláštoroch. Pre slovenskú Časť Salvatoriánskej provincie bolo sriadené vysoké učilište bohoslovecké v Uh. Hradišti r. 1723. Vedľa Škôl obecných, spravovali tiež školy stredné, jako v Bardejove, Preíove, Lipt. Sv. Mikuláíi, Trstenej, Žiline a v Skalici, kde sa vyučovalo latinsky a slovensky. Venovali sa i hudbe, čoho dokladom sú početné kancionály a pašionály. Niektorí vynikli čo samostatní skladatelia, jako Martin Vaculík, Gerard Hrúza a Gaudenc Destelbach. Vedľa latinských skladieb sú tiež slovenské od hudobných teoretikov Paulina Bajana a Edmunda Paschu. Vzdelávali ľud poučnými, náboženskými spismi Anton Horánsky, Antonin Presl, Anton Beníií, Dominik Mokoí, Damascen Chorvát, Vojtech Gazda a iní. V dobe jozefínskej najvýznamnejším básnikom a spisovateľom bol Hugolin Javlovii.

Slovenskí františkáni pokúsili sa za panovania Márie Terezie utvoriť samostatnú provinciu sv. Jozefa, ale pre nepriaznivé pomery ich úsilie bolo zmarené a dosiahli iba niektorých

ústupkov

 

KLÁŠTORY SV. FRANTIŠKA: t. Žilina. 2. Hlohovec, 3. P. Mansuet Olšovský, provinciál. 4. Prešov. 5. Rožňava. 6. Okolično.

7. Trnava.

 

KLÁŠTORY SV. FRANTIŠKA: i. Bardejov. 2. Pruské. 3. Komisariát Sv. Zemi v Prešove. 4. Bratislava. 5. Fiľakovo. 6. Sv. Anton.

7. Malacky s r. k. gymnáziumom.

 

Kláštor sv. Františka v Trstenej

 

od Maďarov, čo však neskôr uniformujúci jozefinizmus sotrel. Reformy Jozefa II. značne podlo-mily rozvoj slovenských františkánov. R. 1781 bol im zakázaný styk s generálom rádu, zrušené boly filozofické a teologické rádové učilišťa. Nesmeli prijímať nových členov. Členovia rozmetaní po dedinských farách, kláštory sa vyprázdňovaly a šesť kláštorov bolo zrušených. Tretí rád a všetky náboženské bratstvá boly zrušené. Pohromu rád veľmi dlho pociťoval. Až konkordátom z r. 1855 bolo dovolené františkánom zasa stýkať sa s generálom rádu. V druhej polovici XIX. storočia ztratili slovenskí františkáni svoje slovenské školy, lebo podľa nariadenia z r. 1883 mali študovať na maďarských školách, a na univerzite v Pešti, alebo opustiť stredné školy. Aby bol oslabený ich vliv i na ľud, zrušená bola Salvatoriánska provincia r. 1897 a pridelená k provincii mariánskej a kapistŕánskej.

Po prievrate v decembri 1918 utvorila sa v Bratislave delegatúra z bývalej provincie mariánskej a z provincie kapistŕánskej delegatúra v Prešove. Nariadením generála rádu zo dňa 31. I. 1921 obe delegatúry sa spojily so správou v Bratislave. R. 1924 bola obnovená Salvatoriánska provincia s P. Mansvetom Olíovským v čele.

Rád františkánsky na Slovensku je dnes v službách sv. Cirkvi vo všetkých oboroch dušpastier-stva. Stará sa o mládež sriadením gymnázia v Malackách a internátov (v Malackách a Prešove), ďalej vydávaním detského časopisu Priateľ Dietok (red. v Kremnici), organizovaním družín sv. Antona a vyučovaním náboženstva na školách obecných a stredných. Popri výpomoci v duchovnej správe a riadenia niektorých fár, stará sa o misie jednako sriadením slovenského františkánskeho komisariátu pre misie v Amerike, jednako periodickými ľudovými misiami, vedením ktorých je poverený P. Libor Mattoíka.

Na prehĺbenie náboženského života pôsobí Tretí rád (9940 členov) a Časopisy Serafínsky Svet (red. v Kremnici), a Listy sv. Františka (red. v Pittsburghu Pa).

 

RÁD KAPUCÍNOV

 

Ako odbočka františkánskeho rádu, založení boli r. 1525 P. Matejom Bas siví, aby prísny duševný život sv. Františka a pôvodný spôsob života tohoto svätého i zovnútorne hlásali svetu. Nosia bradu neholenú — a kapucňové rúcho rehoľné. Po uplynutí storočia rád kapucínov rozšíril sa vo všetkých katolíckych krajinách vo veľkom počte kláštorov a členov. Na území bývalého Uhorska a terajšieho Slovenska prvý kláštor bol založený v Pezinku r. 1674 a druhý v Bratislave r. 1676. Okrem týchto i dnes jestvujúcich kláštorov na území dnešného Slovenska bol ešte kapucínsky kláštor i v Holiči, ktorý však za Času Jozefa II. bol zrušený. Po prievrate dnes jestvujúce dva kláštory na Slovensku (Bratislava a Pezinok), maly zvláštny komisariát. Najnovšie však (1931) patria do Provincie tesko-moravskej.

Hlavný predstavený rádu kapucínskeho je generál, ktorý sídli v Ríme. P. provinciál spravuje obyčajne istý počet kláštorov, jestvujúcich v jednotlivých krajinách, miestny predstavený menuje sa quardián, prípadne superior, v mimoriadnych, obyčajne ešte nesriadených okolnostiach predstavený istého počtu kláštorov menuje sa generálny komisár. Takýto spravuje na tento čas i dva jestvujúce kláštory na Slovensku.

Personálny stav slovenského Komisariátu je teda, najmä v Pezinku, dosť smutný. Kapucíni zdali by sa na Slovensku byť odsúdenými na smrť, lebo slovenskí patri, vekom pokročilí, ťažko vedia, ba pri mnohých svojich povinnostiach ani nestačia sa starať o svoju budúcnosť, o dorast, hollandskí patri však i pri svojej veľkej ochote nemôžu odchovávať mládež dnešným všemožným národnostným a náboženským požiadavkám zodpovedajúcu.

Preto bola predošlý rok podaná žiadosť, podpísaná absolútnou väčšinou všetkých na Slovensku žijúcich kapucínov Pátrovi generálovi, aby dva slovenské kláštory pripojené boly k Česko-moravskej Provincii, v ktorej už krásne začína rozkvitať duch serafínsky vo výchove nového dorastu. Kiežby tento duch serafínsky, františkánskou ideou horlivé Šírený, i v týchto dvoch slovenských kláštoroch pre lepšiu budúcnosť podporoval účinkovanie naše pre slávu Božiu a spasenie duší.

Členovia týchto dvoch kláštorov tu na Slovensku sú dnes: I. Patri z Hollandie, ktorí majú na čas spravovať slovenský Komisariát a vypomáhať aspoň pri službách božích; podľa mena sú to: P. Kres-cencius, generálny komisár, P. Rajner, P. Filibert a P. Walter. II. Členovia, pozostalí z Provincie rakúsko-maďarskej, ako príslušníci republiky Čsl. v Bratislave: P. Kazimír Hasák, quardián, P. Adrián Môzer, P. Jozef Polák, a 4 bratia.

V Pezinku: P. Krizostom Klútnik, a 5 bratov.

RÁD MINORÍTOV SV. FRANTIŠKA

R. 1226 zomrel veľký svätec, ktorého meno naplnilo svet požehnaním, sv. Frantľsek Assiský. Avšak jeho meno a duch žije v ráde ním založenom Menších Bratov, Minorítov Konventuálov. Po celé tri storočia bol rád františkánsky jednotný, ktorá jednota však bola porušená r. 1517. Aby totiž Menší Bratia požehnane, s väčším ovocím môhli pôsobiť v ľude pre obrodu mravov a viery, preto sám sv. František ku koncu života autorizoval v ráde kňazské štúdia, ku ktorému účelu bolo treba zakladať obsiahlejšie konventy. Toto však dľa mienky iných protivilo sa duchu chudoby a tak došlo k rozštiepeniu rádu vyššieuvedeného roku 1517, kedy od pôvodného kmeňa Menších Bratov Oddelil sa formálne Rád Menších Bratov Observantov, s vlastným ministrom generálnym a vlastnou organizáciou. Reforma táto rád rozštiepila, ale ducha neuzdravila. Za

8 rokov od tejto vetvi M. B. Observantov oddelili sa bratia horlivejší, ktorí r. 1619 obdržali vlastného ministra gen. s vlastnou správou a tak vzniklo tretie odvetvie Rádu Menších Bratov kapucínov. Rôzne ďalšie odnože M. B. Observantov spojené boly r. 1897 pápežom Levom XIII. v jedno pod menom: »Fratres Minores de unione Leoniana«. Formálne teda tri sú famílie františkánske: pôvodná M. B. Konventuálov, u ktorých hierarchia rádu bola od počiatku, ďalej M. Br. Observantov a M. Br. Kapucínov.

Rád minorítov od prvopočiatku éry františkánskej obýva tie najstaršie a najslávnejšie italské konventy, založené prvými nástupcami sv. Františka (v Assisi, Padove, Bologni, Florentii atď.), prečo sú nazvaní Innocentom IV. r. 1250 »Menší Bratia Konventuálovia«. V týchto ich slávnych kláštoroch, kde bratia na prianie sv. Otca pestovali hlbokú bohovedu, vznikla sláva rádu — škola františkánska. Každému sú známe mená tejto školy sv. Antona Pad. (zvaného Gregorom IX. »Arca Testamenti«), Alexandra Haleského, »doktora doktorov« na Sorbone, ďalej meno sv. Bona-venturu, doktora serafínskeho, a konečne Dun Scota, prvého dogmatického obhájcu »Nepoškvrne-nej«, a i. Z rádu Minorítov konventuálov vyšla ich učenosť a svätosť, ako aj veľkosť šiestich slávnych pápežov (Mikuláša IV., Alexandra V., Sixta IV., Júlia II., Sixta V., Klementa XIV.). Rád tento oslávil cirkev 17 svätými a 33 blahoslavenými, kultom všeobecným a mnoho inými. Dodnes kvitne Rád Menších Bratov v 27 provinciách v starom i v novom svete, hoci u nás jeho sláva poklesla, vynikajúc vedou, kazateľstvom, všestrannou činnosťou pastorálnou a požehnane pôsobiac na misijných staniciach v Číne a v Afrike. Pôvodne nosili členovia rádu habit popol avý, od francúzskej revolúcie Čierny. Generálne predstavenstvo má svoje centrálne sídlo v Ríme pri bazilike 12 sv. apoštolov. Aktuálny Minister Generális Dominik M. Tavani je v poradí CXI. po serafínskom patriarchovi Františkovi.

Do našej vlasti prišli prví Minoríti za šesť rokov po smrti sv. Františka, t. j. 1232, povolaní súc do Prahy Václavom I., kde im tento vystavil na Starom Meste prvý kláštor a kostol minoritský sv. Jakuba, »perlu pražských kostolov«. Tuná bratia vynikali kazateľstvom a vedou. Ich vlastná kolaj sv. Bonaventuru, založená Ferdinandom II. 1622, závodila s jezuitskou univerzitou Karlo-Ferdinandovou. Z tohoto konventu vyšiel rad slávnych mien kazateľov, spisovateľov a hudobných skladateľov. Asi z 35 konventov v Čechách a na Morave zachovalo sa po vojnách husitských a Jozefovi II. len 7 (Praha 1232, Č. Krumlov 1350, Most 1312, Brno 1231, Jihlava 1241, Opava 1239, Krnov 1274). Pôvodne bola provincia Bratov Menších česko-poľská do r. 1754, potom česká do r. 1925, teraz provincia československá sv. Cyrila a Metoda so správou provincie v Brne. Tam sídliaci Minister provincialis P. Gabriel Lammel je predstaveným celej provincie československej, čítajúcej 10 kláštorov, z ktorých na Slovensku sú tri, vo Spišskom Štvrtku, Levoči, Imregu, ktoré do r. 1925 náležali provincii Uhorskej.

Konventus vo Spií. Štvrtku založený bol 1668 od grófa Frant. Czák pri farskom kostole sv. Ladislava a prvým predstaveným (quardiánom) ustanovený bol Ital Ján Reggiano, (definitor provincie Boloňskej). R. 1684 za Tôkôlyho okupovaný bol konvent nakrátko luteránmi, ale za 3 roky definitívne prešiel do rúk zmienených bratov, ktorí sa tu požehnane zaslúžili o úplné pokato-líčtenie celého kraja. K Spiš. Štvrtku, kde je sídlo fary, náležia dva filiálne kostoly, Dravce a Leng-varty. V tomto konvente má tiež rád svoj noviciát pre celú provinciu československú. Predstaveným je P. Alexander Chrappa, okrem ktorého účinkuje ešte jedon kňaz P. Raimund Tureček. Počet ostatných spolubratov je 4.

Konvent v Levoíi založený bol r. 1679 zásluhou vyššíeuvedeného P. Reggiano. Aj tento konvent za časov Tôkôlyho bol nakrátko v moci protestantov, na to opäť prešiel do správy Menších Bratov až dodneška. Konvent tento má internát pre výchovu gymnaziálnej mládeže, kde takto pôsobí

na poli katolíckej akcie. Predstaveným je P. Ladislav Šurina, ktorému je pridelený P. Bernardín Mráz a dvaja rehoľní bratia.

Konvent v Imregu založený bol r. 1752 br. Emerikom Barkoczym, pôvodne v obci Rad, potom premiestený a pristavaný ku kostolu v Imregu r. 1767, od kedy patrí mu aj duch. správa. Predstaveným je P. Peter Tindira.

SPOLOČNOSŤ SV. FRANTIŠKA SALEZSKÉHO

SALEZIÁNI

Začiatkom XIX. storočia zajagala na jasnej oblohe cirkvi Kristovej nová hviezda kňazskej svätosti. Narodil sa bl. Ján Don Bosco, veľký vychovávateľ i apoštol mládeže a zakladateľ dvoch rehôľ: Saleziánov (Sdruženie saleziánskych spolupracovníkov) a Dcier P. Márie Pomocnice. Narodil sa 16. aug. 1815 z chudobných roľníckych rodičov v dedine Becchi pri mestečku Castel-nuovo d'Asti, v severnom Taliansku. Už ako dieťa bol prinútený opustiť rodičovský dom a vstúpiť do služby za pastiera. Keď sa dostal do mesta Chieri za učňa, navštevoval i verejné gymnázium. R. 1835 bol prijatý za klerika do seminára tamže a r. 1841 stal sa kňazom. Ako mladý kňaz v Turíne, usilovne navštevoval nemocnice a väzenia a prišiel na presvedčenie, že mnohému zlu by sa dalo predísť, keby sa vyvinula väčšia starosť o zanedbanú mládež. Ujal sa tejto myšlienky sám, keď zpočiatku sdružoval pouličných mladíkov, vodil ich do kostola a vyučoval ich odpoludniami na veľkej pažiti pri meste. Keď sa týchto mladíkov shrnul veľký počet, vybudoval pre nich šopu so Širokým dvorom za mestom a tak povstal prvý dom na ochranu mládeže, ktorý bol pomenovaný y>Prvé nedeľné oratorium Don Bosca«. Don Bosco pokračoval ďalej, sbieral peniaze a vybudoval veľkú, 12 krýdlovú útulňu pre učňov a chudobných študentov, v ktorej umiestnil remeselnícku dielňu a školy. Bezmála 1000 mladíkov dostávalo tu stravu a výchovu remeselnícku alebo gymnaziálnu. Vtedy už obrátil na seba pozornosť nielen blízkeho vidieku, ale i ďalekých krajov, a aby jeho práca za spásu duší a mravné vzdelávanie opustenej mládeže čo najväčších rozmerov dosiahla, založil Spoločnosť, ktorú po sv. Františkovi Salezskom pomenoval: Saleziáni.

Boh žehnal jeho prácam, lebo keď umieral, saleziánske domy po svete vychovávaly už vyše 200.000 mladíkov, jeho bratia išli za more a úspešne pracovali medzi pohanmi na misiách. Na záchranu ženskej mládeže založil rehoľnú spoločnosť: »Dcéry P. Márie Pomocnice«. Umrel 31. jan. 1888 v Turíne, oplakávaný státisícimi vďačnými veriacimi, ako pravý otec sirôt a apoštol opustenej mládeže. Cirkev 9. júna 1929 vyhlásila ho za blahoslaveného. Diela, ktoré založil bl. Don Bosco a ktoré doteraz spravujú jeho synovia, sú: Nedeľné a sviatočné »Oratoria«. Denné a večerné remeselnícke dielne, školy: ľudové, meštianky, gymnázie, naukobehy, útulne pre opustenú mládež a internáty pre stredoškolákov, remeselnícke a hospodárske školy,

dielo »Synov P. Marie«, Čiže ústavy pre výchovu dorastu kňazského, mladíkov v pokročilom veku, apoštolát dobrej tlače, starosť o vysťahovalcov, misie medzi pohanmi.

Na prevedenie tohoto vznešeného cieľa utvoril:

Zboíné sdruíenie saleziánskych spolupracovníkov a spolupracovnľciek.

Sdruženie potvrdil Pius XI.

Slováci sa hlásili do Spoločnosti saleziánskej ešte pred prievratom, a boli v maďarskom, najmä však v talianskom ústave. R. 1919 slovenský klerik saleziánsky, Viliam Vagač prostredníctvom poľského provinciála Dra Petra Tironeho poslal memorandum na generálneho predstaveného Spoločnosti saleziánov do Turína, aby sa sriadil osobytný ústav pre Slovákov, ktorí sa venujú povolaniu saleziánskemu. Hlavný predstavený Don Pavel Albera ochotne vyhovel žiadosti Slovákov a ešte roku 1920 sa utvorily slovenské odbočky saleziánskych ústavov v Krakove a potom v Ríme. Vtedy už vyvinuli saleziánski bohoslovci agendu pre založenie saleziánskeho kláštora na Slovensku, v čom ich napomáhali: Rev. Pavel Lisický v Lansford Pa., Rev. Štefan Koíií ako tajomník Sdru-ženia slovenských katolíkov v Amerike a pi. Fr. Jakabcinová predsedkyňa I. slovenskej katolíckej Ženskej Jednoty v Amerike. Na Slovensku sa ich ujali vtedy patri jezuiti s redaktorom J. Králľckom a Spolok sv. Vojtecha so správcom Msgrom Jánom Pôstényim. R. 1921 sústreďujú sa slovenskí saleziánski chovanci v Perose, neďaleko Turína.

Nadišiel čas, že naši bohoslovci doštudovali a tak bolo potrebné, aby sa na Slovensko vrátili a tu započali dielo bl. Don Bosca. J. E. Dr. Karol Kmetko, biskup nitriansky ich volal: NaČo sa potĺkate po cudzine, keď je na Slovensku veľký nedostatok kňažstva a žatva je hojná ?« Jeho iniciatívou sa zapodieva biskupská konferencia 24. jan. 1924 v Žiline otázkou prvého saleziánskeho domu na Slovensku. Z tejto konferencie vyjde ohlas biskupského sboru na veriacich katolíckych, aby podporovali a tak umožnili vybudovať prvý saleziánsky dom na Slovensku pre výchovu mládeže. Po mnohých nezdarených pokusoch ujíma sa saleziánskej myšlienky Karol NeČesálek, vtedajší farár v Borskom Sv. Mikuláši a píše ím, aby sa obrátili na J. E. Dra Pavla Jantauscha a prosili o prevzatie šaštínskeho bývalého paulínskeho kláštora s vedením tamojšej fary, čo sa i stalo a za riadenia Viliama Vagaía a Jozefa Bokora saleziánskych kňazov dňa 8. sept. 1924 prišli do Šastína. Chovanci prešli so saleziánskym kňazom Ladislavom Stanom už o mesiac do Šastína a hneď v prvom školskom roku mali už 56 žiakov. Založili tu výchovný ústav »Marianum«. K nebývalému rozkvetu priviedli toto staré pútnické miesto, kde svojou usilovnosťou a húževnatosťou vedeli sriadiť veľké katolícke manifestácie, akým bolo valné shromaždenie Spolku sv. Vojtecha r. 1925 za účasti 20.000 ľudí. 31. okt. 1926 posviacajú sa 4 veľké zvony, z ktorých najväčší je zvonom národným. 22. mája 1927 tu sa oslavuje 200ročné jubileum sviatku Panny Márie Sedem-bolestnej a za účasti 40.000 veriacich z celého Slovenska tu holduje národ svojej Patrónke odhalením krásneho reliefu Sedembolestnej, ktorý daroval Dr. Ferdľs Juriga. 29. júna 1930 tu mal veľkú manifestáciu Spolok sv. Vojtecha z príležitosti svojho 60ročného jubilea. A na budúci rok o tomto čase odhaľuje sa nádherný obraz oltárny bl. Don Bosca za okázalých slávností. 24. mája 1929 preberajú saleziáni starobylý kláštor benediktínov v Hronskom Sv. Benadiku. Zanedbaný kláštor si sami opravujú a pritom spravujú faru a jej filiálky. Najnovšie stavajú tretí ústav v Bratislave na Tehelnom poli s kostolom.

Generálny predstavený Spoločnosti saleziánov: Don Peter Riccaldone.

Spoločnosť má: 40 provincií, 13 vik. pref. prelát., 672 domov a 9415 spolubratov a novicov, z ktorých je 3275 kňazov.

Predstaveným na Slovensku je: Dr. Frantiíek Sersen.

Slovenskí kňazi saleziáni: Alojz Hudek, misionár, Viliam Vagaí, misionár, Ladislav Stano, Jozef Bokor, Jozef Psárský, Cyril Gunií, Ján Hlubík, Anton Lednický, Marcel Horniak, Jozef Stafío, Tibor Janovií, Jozef Straka, Jozef Forgáí, Sylvester Taliga, Jozef Babiak, Jozef Patúc.

 

SPOLOČNOSŤ BOŽIEHO SLOVA (VERBI DIVINI)

 

MISIONÁRI

 

Spoločnosť založil P. Arnold Jansen r. 1875. Cieľ spoločnosti je hlásať Slovo Božie v prvom rade medzi pohanmi, preto sa temer úplne venuje misiám zámorských krajov.

Prvý dom spoločnosti bol v Steylu v Hollandsku. Misijná myšlienka sa Čoskoro rozšírila aj v strednej Európe.

Spoločnosť má svoje ústredie v Ríme a 31 domov v Európe. V Československu sú 3 domy a i tie sú na Slovensku: v Nitre, v Štiavniku pri Poprade a vo Vidinej pri Luíenci. Misijné domy má ešte spoločnosť v zámorských krajoch temer vo všetkých zemedieloch. Do týchto misií odchádza ročne asi 100 kňazov a laických bratov. V misiách pôsobí dnes 7 biskupov, 4 apoštolských prefektov, 1 apoštolský administrátor, 480 kňazov a 150 bratov-laikov. Celkove je v spoločnosti dnes 1225 kňazov, 800 bohoslovcov a novicov, 1300 misijných bratov, 410 kandidátov a 4000 chovancov-gymnazistov.

P. Jansen založil aj ženskú kongregáciu: Služobnice Ducha Svätého. Ich materský dom je tiež v Steylu. Na Slovensku majú noviciát v Štiavniku: 6 sestár, 12 postulantok a 4 novicky. Misijné sestry tiež odchádzajú do misií, pomáhajú vo vyučovaní náboženstva a ošetrovaní chorých.

Spoločnosť r. 1922 vyslala P. Alberta Floriána na Slovensko, ktorý sa usadil na fare J. E. Michala Bubniía, vtedajšieho farára v Maduniciach, tým cieľom, aby tu sriadil administráciu kalendára a mesačníka, ktoré v slovenskej reči vydávala spoločnosť v Môdlingu. Z tohoto začiatku sa vynorila myšlienka založiť 3 domy na Slovensku pre provinciu spoločnosti. Misionári našli plného porozumenia v našom nd. biskupskom sbore, keď J. E. Dr. Karol Kmetko, biskup nitriansky dal im k dispozícii svoj kaštieľ v Močenku, odkiaľ ich povolal do Nitry na Kalváriu, odovzdajúc im starodávny kláštor Matky Božej. Tu si vybudovala spoločnosť r. 1928 veľký misijný dom.

J. E. Ján Vojtaííák, biskup spišský, prepustil spoločnosti biskupský kaštieľ v Štiavniku pri Poprade, ktorá si tu sriadila noviciát pre bratov-laikov. Za pomoci J. E. Michala Bubniía, biskupa rožňavského sriadila si spoločnosť ústav vo Vidinej pri Lučenci.

Spoločnosť má na Slovensku 11 kňazov, ktorí pri vyučovaní svojich chovancov usporiadajú duchovné cvičenia pre všetky vrstvy národa a vydávajú Misionársky kalendár, Malého misionára a Hlasy z domova a misií, obrázkový misijný časopis.

Generálny superior: P. Jozef Grendel. Weiner, P. Ignác Škrobánek, P. Ján Rozner, P.

Regionál československej provincie: P. Ján Alojz Lazecký, P. Richard Kalťs, P. Julián Stre-

Paikus. cha, P. Alojz Pohl.

Kňazi: P. Ján Faikus, regionál, P. Albert Flo- 8 teologov, 42 bratov-laikov, 18 bratov-novi-

rián, P. Ján Česla, P. Felix Drevek, P. Alojz cov, 10 postulantov, 214 chovancov.

 

RÁD MILOSRDNÝCH BRATOV

 

Rád založil sv. Ján z Boha r. 1540, zariadil v Granade prvý útulok pre chorých a opustených. Zrno zasiate sv. Jánom potešiteľne sa rozrástlo po Španielsku, Francúzsku, Itálii a Nemecku. Pius V. potvrdil spoločnosť r. 1572 a Pavel V. ju povýšil do radu rehoľníkov.

Dnes má rád 130 domov v 14 provinciách s 2069 bratmi a v nemocniciach obsluhuje spolu 23.000 postieľ.

Celý rád vedie generálny prior v Ríme: Fr. Faustinus Calvo so 4 gen. definitormi.

Provincia Československá má 11 domov so 118 bratmi. V nemocniciach majú spolu 1229 postieľ.

Konventy: v Čechách 3, na Morave 5 a na Slovensku 3.

Provinciál: A. R. P. Veremundus Tvrdý.

V Bratislave bol založený konvent r. 1672.

Prior P. Apolinár Hrabal. P. Ján Raíka Phar. Mag. a 7 bratov.

Skalický konvent sa sriadil r. 1796, vstúpiac do uprázdneného kláštora karmelitánskeho.

Prior Fr. Christinus Šanda. P. Petronius Válek Phar. Mag. a 7 bratov.

V S p tiskom Podhradí bol založený konvent poľským kniežatom Stanislavom Lubomírskim.

Prior P. Vendelín Čapek a 5 bratov.

Konventy české, moravské a slovenské boly pápežským dekrétom 12. jan. 1921 slúčené v jednu provinciu Československú.

 

PAVEL SPIŠÁK

 

REHOĽA BAZILIÁNOV

 

Rehoľu založil sv. Bazil (1330—1379) biskup v Cezarei. Rozširovala sa natoľko rýchle, že za života samého zakladateľa dosiahla 80.000 členov, čo sa odôvodňuje i tým, že sv. Bazil bol prvý, ktorý sdružil mníchov a pustovníkov k spoločnému kláštornému životu. Rehoľa mala dôležitú úlohu a dala Cirkvi veľa pápežov a na tisíc mučeníkov. Na jej základe založil sv. Benedik svoju rehoľu pre latinský obrad.

K nám Slovákom prišla rehoľa Baziliánov príchodom sv. apoštolov Cyrila a Metoda. Rehoľa sa udržala i po rozpadnutí veľkomoravskej ríše a chránená a rozličnými výsadami obdarená bola až do kráľa Róberta Karola. Za Arpádovcov, Ondrejom 1. bol vystavený kláštor pri Mu-kačove. Veľa kláštorov zničili Tatari, medzi nimi i kláštor v Hrušove, ktorý sa potom na začiatku XVI. storočia preslávil svojou slovanskou kníhtlačiarňou.

O živote Baziliánov na Slovensku za stredoveku málo vieme'dnes, nakoľko Tatari ich pamiatky spustošili. O veľkom rozmachu Baziliánov dosvedčuje list pápeža Inocenta III., písaný kráľovi Imrichovi, v ktorom sa hovorí: »In regno tuo . . . licet unum sit ibi Latinorum ceonobium, quia ibidem sint multa Graecorum.« Dá sa zistiť, že v tých časoch v Uhorsku mohlo byť do 400 kláštorov baziliánskych. Počnúc panovaním Anjouovcov, usadzujú sa v starom Uhorsku rehole latinského obradu. Takto vytlačení Baziliáni odchádzajú do Ruska, stávajú sa schizmatikmi, ktorých však sv. Jozafát arcibiskup a mučeník sjednocuje s rímskou Stolicou (1617).

Jozef II. zatvoril ešte tých pozostalých 30 kláštorov a tak by bola rehoľa zanikla, až ju Lev Xlll. r. 1882 dekrétom: »Singulare praesidium« obnovil.

Rád Baziliánov medzi Slovanmi rozdelený je na 3 provincie a jednu viceprovinciu. Prvá provin-

cia: »SS. SaIvatoris« je v Galícii. Do druhej provincie »S. Nžkolai« sú pridelené kláštory na Slovensku, v Maďarsku, Jugoslávii a v Rumunsku. Do tretej provincie »SS. Cordis Jesu« patria kláštory v Canade a vo Spojených Štátoch Amerických. V Brazílii je viceprovincÍ£(ť»5. Josepbi«.

Hlavným predstaveným všetkých provincií je generálny superior, ktorého titulujú Archimandri-tom a sídli v Ríme.

Predstaveným provincie je titulovaný: protohegumenus a predstavený kláštora: hegumenus.

Provincia sv. Nikolaja, do ktorej patria baziliánske kláštory na Slovensku, má 27 kňazov, 23 scholastikov a 54 laických bratov.

Protohegumenus: P. Poly karp u s Buly k.

Na Slovensku sú dva kláštory: Krásny Brod a Bukov c e pri Stropkove.

Kláštor v Krásnom Brode je zo XIV. storočia a vybudoval ho z dreva knieža T. Koriatovyč. Kláštor spravuje aj tamojší pútnický chrám. R. 1603 protestant gróf Drugeth dal podpáliť kláštor i pútnický chrám, ale milostivá socha Matky Božej nezhorela. Ťažko chorý Drugeth dal sľub, že ak sa uzdraví, vybuduje nový kláštor s kostolom. A sľub svoj aj dodržal. Avšak i tento kláštor shorel r. 1706 a vybudovaný bol až r. 1752. Vo svetovej vojne sa usadilo v ňom ruské vojsko a kláštor bol zasa podpálený a zničený. I dnes je v rumoch a niet možnosti znova ho vybudovať. Takto ztratilo celé okolie teplé ohnisko náboženského života.

Bukovce. Zakladateľom kláštora je Imrich Joselský r. 1742, ktorý ho pomocou grófa Szirmaya vybudoval. Kláštor bol dohotovený r. 1796. Dnes je kláštor prázdny pre nedostatok rehoľníkov, ale je nádej, že sa čoskoro zaplní.

Oveľa šťastnejšia je táto rehoľa v Podkarpatskej Rusi, kde má kláštory v Mukačove, v Chuste, ImŠtiČeve, v Malej Berezine a v Užhorode.

Sestry sv. Bazila, Baziliánky.

Po prievrate si založily kláštor v Prešove a sú jediné rehoľnice východného obradu.

Sestry sv. Bazila, Baziliánky, majú od prievratu kláštor v Užhorode.

 

ŠKOLSKÍ BRATIA

 

Rehoľnú kongregáciu Školských bratov, čiže Bratov kresťanských škôl, založil r. 1680 Ján de La Salle, jeden z najvynikajúcejších pedagogov.

Svätý Otec, pápež Benedikt XIII. potvrdil spoločnosť zvláštnou bullou roku 1725.

Dnes sú Školskí bratia rozšírení skoro vo všetkých štátoch Európy ako aj vo všetkých kontinentoch. Spravuje ich generálny predstavený a jeho dvanásti asistenti. Kongregácia je podelená na 60 provincií, v ktorých je 14.000 rehoľných bratov a 3500 juvenistov, ktorí sa pripravujú stať sa Školskými bratmi.

V mnohých ľudových, meštianskych, stredných, kupeckých, priemyslových a hospodárskych školách, ako aj v sirotincoch, penzionátoch a zvlášť v učiteľských ústavoch atď. poskytujú vyše 300.000 chovancom dobrú a solídnu katolícku výchovu a odborné vzdelanie. V misiách Školskí bratia vyučujú 36.000 žiakov.

Na území ČSR. majú doteraz Bratia kresťanských Škôl 7 domov. Z nich sú na Slovensku Štyri.

1. Na Slovensko prišli Školskí bratia najprv do Urmína pri Nitre. 9. septembra r. 1899 prišli ta 4 Bratia a začali svoju činnosť. Odvtedy spravujú chlapčenskú ľudovú Školu. Keďže už stará budova nevyhovovala, postavili novú, peknú školu. Roku 1931, 13- septembra ju posvätil J. Excel-lencia biskup Dr. Pavel Jantausch.

 

KLÁŠTORY KAPUCÍNOV: i. Bratislava. 2. Pezinok. KLÁŠTORY MINORÍTOV: 3. Vnútro kostola Minorítov v Levoči. 4. Levoča. 5. Imreg. 6. Spišsky Štvrtok.

 

KLÁŠTORY SALEZIÁNOV: i. Posviacka kláštorského zvona v Šaštíne. i. Chovanci v Šaštíne. 3. Sv. Beňadik. 4. Saleziánska

rodina vo Sv. Beňadiku.

KLÁŠTORY MISIONÁROV SLOVA BOŽIEHO: Misijný dom Matky Božej v Nitre. 6. Misijný dom „Božského Srdca" na

Vidinej. 7. Misijný dom „Annuntiata" v Spišskom Štiavniku.

 

KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH BRATOV: i.Bratislava, i. Lekáreň Milosrdných v Bratislave. 3. Nemocnica Milosrdných v Spišskom Podhradí. 5. Skalica. 6. Spišské Podhradie. BAZ1LIÁNI: 4. Sídlo Baziliánov v Grottaferrata pri Ríme.

 

KLÁŠTORY ŠKOLSKÝCH BRATOV: i. Bojna. 2. Urmín. 3. Školská výstava ľudovej a meštianskej školy Školských bratov v Bojnc. 4. Žiaci meštianskej školy v Bojne. j. Slovenskí bratia vychystaní na misie do Indie.

 

2. O dva roky po založení ústavu v Urmíne, poslal rakúsko-uhorský vizitátor-provinciál 3 Bratov, aby prevzali správu novosriadeného ústavu v Bojnej, ktorý umiestnili v bývalej vojenskej ozdravovni. Zásluhy o založenie mal jednak farár Ján Boli a jednak Dr. Karol Tóth, ktorý pomáhal založiť i urmínsky dom. V septembri r. 1901 Školskí bratia otvorili už v Bojnej trojtriednu ľudovú školu chlapčenskú. Onedlho založili tam aj juvenát, v ktorom až dosiaľ vychovávajú nádejný dorast kongregácie.

Keďže tamojšie budovy boly dosť rozsiahle, mohli do ústavu prijímať chovancov zo vzdialenejšieho vidieku. Pre týchto zariadili penzionát (internát). Popri ľudovej škole založili ešte dávno pred svetovou vojnou aj meštiansku školu a r. 1927 aj jednoročný učebný kurz.

Katolícka meštianska Škola Školských bratov má svoj význam už i preto, že je azda jedinou katol. chlapčenskou meštianskou školou na Slovensku. Poslala do života celé gardy uvedomelých, v katolíckom duchu vychovaných mladíkov. Jej žiaci sa regrutujú zo všetkých strán Slovenska. Majú v ústave samovzdelávací krúžok, Gardu B. S. J. a Katolícky skauting.

3. Keď sa po prievrate založila nová česko-slovenská rehoľná provincia Školských bratov, bolo treba zariadiť aj vlastný noviciát. Provincia otvorila ho zaraz r. 1920 v Bojnej. Tam bol umiestnený za 8 rokov. R. 1928 24. septembra premiestnili noviciát do Motenkú, kde poskytol preň J. E. biskup nitriansky Dr. Karol Kmetko svoj kaštieľ s veľkým parkom.

J. E. pán biskup odovzdal Školským bratom aj močenskú ľudovú školu, ktorá je teraz sedem-triedna a má do 500 žiakov. Bratia intenzívne pracujú aj okrem školy: majú vzdelávajúce a náboženské prednášky pre chlapcov a mládencov.

4. Po dokončení noviciátu mladí Bratia idú študovať za učiteľov. Veľká dobrota J. E. spišského pána biskupa ]ána Vojtafááka, umožnila našim rehoľným kandidátom učiteľstva vzdelávať sa na rímskokatol. učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule.

Tu Študujú Školskí bratia Slováci, kým Bratia Českej národnosti navštevujú vlastný učiteľský ústav vo Sv. Jáne pri Beroune v Češku.

V prítomnom čase Školskí bratia na Slovensku vo svojich Školách vychovávajú asi 1100 žiakov-chlapčov.

I v zámorských misiách je mnoho Školských bratov Slovákov. V Egypte účinkuje ich 19, v Jeruzaleme 8, v Turecku 5, na Madagaskare 1, na Ceylone v Indii 11, v Birme 5, v Chile 3 a v Argentíne 2. Okrem nich sa ešte mnohí pripravujú v Anglicku (Dover) a vo Francúzsku (Le Rancher).

Misiám venuje sa spolu stodvadsaťpäť slovenských Školských bratov.

Čím viacej kántri detské duše laická morálka v neutrálnych Školách, tým častejšie sa bude volať po Školských bratoch. A najvrelejšou túžbou Bratov kresťanských škôl na Slovensku je, vyhovieť Čím prv tomuto volaniu. Slovensko nadovšetko potrebuje veľa dobrých, naozaj katolíckych škôl. A cieľom Školských bratov je zakladať také školy. Je nádej, že v najbližších rokoch sa počet týchto Škôl zväčší.

SPOLOČNOSŤ MISIJNÝCH KŇAZOV

(CONGREGATIO MISSIONUM. — LAZÁRISTAE)

Spoločnosť založil sv. Vincent z Pauly (1630), veľký milovník chudobného a duševne opusteného ľudu, a veľký horliteľ za svätosť stavu kňazského.

Cieľom Spoločnosti je duševná spása chudobných, a povznesenie kňazského stavu, preto vydržiava misie najmä v krajoch, ktoré by inak pre nedostatok kňažstva duševne boly opustené; ďalej misie

medzi pohanmi, nateraz najmä v Číne, v Abessínii, a v štátoch Južnej Ameriky. Stará sa o výchovu kňazského dorastu v diecezálnych seminároch - vo Francúzsku a v Spojených Štátoch.

Spoločnosť je rozšírená po celom svete v 41 provinciách. Generálny predstavený býva v Paríži, Rue de Sévres 95. Terajší generálny predstavený je František Verdier.

Spoločnosť je už dávno známa na Slovensku a v Československej Republike. Pred vojnou mala tu ľudové misie, a sú nám ešte v dobrej pamäti jej horliví členovia: Beran, Nárožný, Koudélka, Bátora, Hajdusek, Hrebík, a vtedy ešte mladý Kuchár a Danielik.

V roku 1922 poslal generálny predstavený na Slovensko Jozefa Danielika, aby kláštory Mil. Sestier sv. Vincenta v Československej Republike sorganizoval a utvoril z nich samostatnú Československú provinciu, čo sa mu podarilo prekonať už 2. februára 1922.

Danielik sa najväčšou horlivosťou venoval vybudovaniu a zariadeniu sesterskej provincie. V tejto práci mu pomáhal Jozef Haring ako spovedelník Sestier. Po tejto neúnavnej práci pomýšľal oživiť Spoločnosť Misijnú, ktorá ešte len pred nedávnom tak krásne a blahodarne aj na Slovensku účinkovala. V tomto podujatí mu bol na pomoci spolubrat František Kuchár, s ktorým v roku 1929 založili v Banskej Bystrici takzvanú »Apoštolskú Školu«. V tomto ústave sa vychovávajú mladíci vyššieho gymnázia, ktorí majú úmysel vstúpiť do tejže Spoločnosti. Navštevujú verejné gymnázium a po matúre budú poslaní predbežne do cudzozemská, do Francúzska, do Poľska, alebo do Rakúska, aby tam svoj noviciát a čiastočne aj svoje štúdia vykonali. Dnes sú dvaja vo Francúzsku a dvaja v Rakúsku.

Spoločnosť má dnes na Slovensku dva malé kláštory: v Ladcoch, kde je superiorom a riaditeľom Jozef Danielik a Jozef Häring, spovedelník Mil. Sestier, jeden brat a traja postulanti.

Druhý kláštor je v Banskej Bystrici, už spomenutá Apoštolská Škola, v ktorej je František Kuchár, jeden brat a dvaja postulanti. V oboch domoch je daná možnosť konať privátne kňazské exercície.

 

KLÁŠTORY SV. URŠULY

 

Trnava. 

URŠULÍNKY

 

Trnavský kláštor UrŠuliniek bol založený tým cieľom, aby vychovával ženskú mládež na základe pevnej viery a aby tak dával Cirkvi a štátu hodné členky spoločnosti, ktoré by neskoršie priniesly hojné ovocie pravej zbožnosti a dobrých mravov.

Kláštor v plnej miere uskutočňuje tento svoj cieľ, o čom svedčia jeho dejiny od roku 1724.

Podnet na založenie tohoto kláštora dal námestník kardinála, Pavel Spáczay (okolo roku 1724), ktorý vyzval členku bratislavského kláštora, Mater Maria Alojziu, rod. grófku Eszterházy-ovú, aby prijala návrh založenia trnavského kláštora a aby ho uskutočnila. Predstavená jej to ochotne povolila, a vyslala nielen ju, ale i M. Sebastiánu, M. Antóniu, M. Agathu a M. Eleonóru jej pridelila za spolupracovníčky. Táto hrdinská duša neľakala sa ťažkostí; svojou modlitbou a obetavým duchom temer vynútila od Pána Boha potrebné milosti a mocnú podporu, takže založeniu kláštora predbežne nijaké prekážky nestály v ceste.

Predstavená bratislavského kláštora, s dovolením kardinála-prímasa, Imricha Esterházy-ho, prepustila teda menovanú členku a odovzdala jej aj veno, ktoré vtedy spolu s úrokmi činilo 6.000 zlatých. Táto suma bola základnou istinou nového kláštora. Kúpily za ňu domy okolo kostola rehoľníkov, od Najsv. Trojice menovaných, pravda, len ich rumy. Treba však poznamenať, že územie terajšieho kláštora je zväčšené o súsedné domy, ktoré bolo treba najprv srúcať a až potom vystavať na ich mieste potrebné časti budovy.

Keď M. Alojzia mala už aj súhlas, čiže schválenie samého cisára, 24. septembra r. 1724 i so svojimi už spomenutými spolusestrami prišla do Trnavy. Tu ich veru nečakal nejaký nádherný palác, ale opravdu biedna, prázdna chatrč. Nový domov obetavej zakladateľke odovzdal biskup Kúrtôssy 27. septembra r. 1724.

Netreba azda spomenúť, na koľké obetí sa podujala táta bohumilá rehoľnica. Na nové obyvateľky kláštora naliehala chudoba priamo v hroznej miere. Stavaly sa im do cesty temer neprekonateľné ťažkosti, keďže ako každá dobrá ustanovizeň, i kláštor mal hneď od začiatku svojho založenia neústupných nepriateľov, ktorí sa všemožne usilovali prekaziť prevedenie tohoto diela.

Ale pri veľkom počte nepriateľov azda ešte väčší bol počet úprimných duší, veď celý kláštor a školy vystavaly sa takrečeno len z milodarov veľkodušných veriacich.

Kláštor, aby mohol jestvovať, potreboval nielen peniaze, ale aj vytrvalú prácu, namáhavú, všestrannú starostlivosť, a čo je najhlavnejšie, múdre vedenie domu. Matka Alojzia všetky tieto vlastnosti mala v sebe a preto ju si zvolily spolusestry za predstavenú. Potom daly sa do horlivej práce na väčšiu česť a slávu Božiu so spojenými silami, vediac, že kláštor má veľké poslanie spoločenské i národné aj vtedy, keď jeho neznáma práca svetom nebude hodnotená.

»Keď Boh s nami, kto proti nám?« — bolo ich heslom a presvedčením, a skutočne stavba zázračne napredovala, takže už toho roku, 19- októbra bola slávnostná posviacka kaplnky a 21. októbra prvý sviatok sv. Uršuly slávily už v novej domovine za neopísateľnej povďačnosti a radosti, ba čo viac, o mesiac, 19. novembra, prijala rehoľné rúcho prvá novicka rádu Uršuliniek v Trnave. Bola to sestra Anna, ktorá priniesla domu čo veno 2000 zl., kostolu 200 zl., takže mohly kúpiť prvé omšové rúcho. Od roku 1724 do 1728 počet rehoľníc zväčšil sa o päť členiek, ktoré doniesly domu spolu 12.000 zlatých. Za tieto peniaze kúpily tri domy za 1.500 a 800 zl. a zo zbytku i darovaných 1.000 zl. začaly stavať terajší kostol, základný kameň ktorého položil Imrich'Eszterházy, kardinál-prímas a Pavel Spáczay, námestník kardinála 11. septembra r. 1729. Pre nedostatok peňazí len roku 1776 mohol byť dokončený. Slávnostnú posviacku vykonal Batthányi, kardinál-prímas. Aj stavba kláštora len pomaly napredovala pre nedostatok prostriedkov. Internát bol dostavený okolo roku 1796—98. Stál celkom 18.890 zlatých.

Neúnavná pracovnica ustala: 7. septembra r. 1739 odovzdala svoju krásnu dušu Stvoriteľovi, ktorý ju iste štedre odmenil za nepočetné obete. Jej neoceniteľné zásluhy ľudia nevedeli hodnotiť, náš kláštor však zachová ju vo vďačnej pamäti na všetky časy. Po jej smrti sestry zvolily si za predstavenú M. Antóniu, pravú ruku zomrelej, ktorá mala mimoriadnu dôveru v Prozreteľnosti Božej i vtedy, keď sa už temer všetko zdalo byť ztrateným. V kronike sa dočítame o nej, že pokladňa kláštora bola raz celkom vyčerpaná a peňažná tieseň robila jej nemálo starostí, keď zrazu ktosi veľmi silne zazvonil na porte. Neznámý pán stál vonku a žiadal si hovoriť s predstavenou. Keď táto prišla, neznámy pán jej bez slova odovzdal 200 zlatých a rýchle zmizol s pred očí zadivenej rehoľnice.

Ani M. Antónia sa nedožila dostavania kostola a kláštora. Posledný zo Šiestich pomaly zakú-

pených domov srúcaly roku 1766. V múroch tohoto našli 600 zl. Na radu kardinála Batthányi-ho kúpily za to dva strieborné kalichy a zariadenie školy.

Rehoľnice, vstúpiace do kláštora, od roku 1724 do 1776 priniesly čo veno 107.560 zl.; z milodarov maly 87.662 zl. Najväčšia dobroditeľka kláštora bola kráľovná Maria Terezia, ktorá Často navštevovala tento rehoľný dom a vždy ho hojne obdarila. Na stavbu kláštora a škôl dala spolu 22.900 zl., okrem toho, keď zbadala veľkú chudobu mníšok, nariadila im základinu 8000 zl. na ošatenie.

Čo sa týka Škôl, v XVIII. storočí sa veľmi nevyvíjaly. Zavinil to duch doby. V tomto čase temer jedinou snahou mníšok bolo sverené im deti mravne a zbožne vychovávať a cvičiť ich v čítaní, písaní, počtoch a ručných prácach. Školy pozostávaly z dvojtriednej vonkajšej a trojdielnej jednotriedky ľudovej školy. Internistiek maly hneď v prvom roku najprv 4, potom 19, a ich počet stále sa vzmáhal. Školy sa rozŠírily len roku 1798; vtedy sa totižto jednotriedka stala troj-triedkou.

Od roku 1798 do 1847 kronika domu nezaznačuje nič zvláštneho; od tohoto roku však mnoho zaujímavého. Vtedy zomrela totižto deviata predstavená kláštora a sestry sa rozhodly, že si budú žiadať zas z Bratislavy predstavenú. Vyslaná bola M. Eleonóra Schauerová, ktorá sa ako zornička skveje nad ostatnými mníškami. Jej starostlivosťou školy sa rozšírily a ozaj zo všetkých síl sa namáhala, aby zvýšené požiadavky, ktoré sa kládly školám, vo všetkých ohľadoch boly splnené. Zomrela v 30. roku svojho úradovania, roku 1876. Ona bola deviata predstavená trnavského kláštora, ktorá doživotne zastávala tento úrad. Sv. Otec potom nariadil, aby odvtedy predstavená nezastupovala úrad vyše deväť rokov.

Na poli výučby a výchovy neobyčajnú horlivosť prejavovala M. Angela Schreinerová, a to tým, že starostlivým vyškolovaním kláštorského učiteľského dorastu pripravila možnosť otvoriť Školy pre vyššie vzdelanie ženskej mládeže. A agilným pričinením skutočne sa jej podarilo otvoriť 1. septembra 1891 dievčenskú meštiansku školu, a to na celej západnej oblasti prvú svojho druhu. Dala podnet aj k otvoreniu učiteľského ústavu, avšak tento plán previedla jej nástupkyňa, M. Gabriela Gramantiková, ktorá zadovážila všetky potrebné povolenia nadriadených Školských orgánov k otvoreniu ženského učiteľského ústavu 1. sept. 1894.

Rok 1900 je rokom veľmi dôležitých udalostí. Pápež Lev XIII. vo svojom cirkuláre z 8. augusta 1900 vyslovil želanie, že by sa Uršulínky celého sveta spojily pod vedením jedinej generálnej predstavenej. Trnavský kláštor bol medzi prvými, ktoré ochotne poslúchly hlas Sv. Otca a vstúpily do »Rímskej Únie«. Treba poznamenať, že boly a sú kláštory podnes, ktoré sú samostatné a ne-odvislé od tejto Rímskej Unie. Tie kláštory, ktoré sa spojily s Úniou, sú sdružené v provinciách, ktoré sú priamo podriadené generalátu rádu, so sídlom v Ríme. Generálna predstavená sa volí na generálnej kapitule na šesť rokov. Terajšia generálna predstavená rádu je Mater Maria de Saint Jean Martinova, ktorá bola v auguste minulého roku znovuzvolená na 6 rokov. Je mimoriadnou apoštolskou horlivosťou obdarená a dbá o všestranný blahodarný vývin rádu nielen v Európe, ale rovnakou starostlivosťou venuje sa aj misiám zámorským.

Rád má v Rímskej Unii 240 kláštorov po celom svete; z nich je 66 filiálok, 20 materincov s 284 novickami. Profesiek je 6085, postulantiek 96.

Trnavský kláítor vedie nateraz predstavená Mater M. Ursula Brandlová. Kláštor má filiálku v Cíferi, s ktorým spolu má 76 členiek.

Modranský kláštor bol cirkevnou základinou, v širšom smysle slova aj filiálkou trnavského kláštora, neskoršie však sa osamostatnil.

Uršulínky trnavského kláštora pôsobia v detskej opatrovni v Cíferi, na ľudovej škole dievčen-

skej, na meštianskej Škole dievčenskej v Trnave, v ústave Angelinum pre vzdelanie opatrovateliek v Cíferi, na dievčenskom učiteľskom ústave v Trnave. Žiactvo detskej opatrovne má 110, ľudovej Školy 570, meštianskej Školy 450, ústav pre opatrovateľky 42, dievČ. učiteľský ústav 162 žiačok. Spolu: 1334 žiačok.

Svätá Angela, zakladateľka rádu, iste bedlí nad svojím dielom, keďže sa stará, aby jej dcéry maly hojné pole účinkovania v prospech záchrany duší nábožensko-mravnou výchovou.

Bratislava.

Založený bol r. 1676 z kláštora v Kôlne. Hoci neblahé pomery dorážaly naň stále, jednako nezanikol, ba naopak: Šťastne prežil turecké vojny a mor a postupom času vyvinul sa v takú silu, že z neho sa zakladaly nové životaschopné kláštory a to v Breslau, Košiciach, Varaždíne, Trnave a Brašove. R. 1900 pripojil sa bratislavský kláítor podľa »Motu proprio« Leva XIII. k rímskej unii Uršuliniek. R. 1914 stal sa kláštor provinciálnym domom a Božou pomocou vzmáhal sa natoľko, že mohol vysielať rehoľný dorast do Maďarska, Talianska, Belgicka, Francúzska a do Brazílie. R. 1920 dal kláštor vilu »Marienheim« k dispozícii noviciátu provincie a dnes sa môže tešiť sv. Angela z 26 novíciek v ňom.

R. 1928 sriadila sa československá provincia, ktorá má provinciálny dom v Kutnej Hore.

EŠte za ťažkých pomerov svetovej vojny predal kláštor viaceré role a za utrženú sumu kúpil hospodárstvo vo Veľkých Levároch (Domov sv. Jozefa), ktoré obrábajú sestry a tento domov slúži spolu i za zotavovňu. Kláštor má dnes detskú opatrovfiu, 5 triednu slovenskú a 5 triednu maďarskú ľudovú školu, 3 triednu meštianku s 1 ročným pokračovacím kurzom, ženskú učiteľskú prípravovňu 4 ročnú s 5 triednou cvičnou školou a slovenský i maďarský spolok slúžok.

Školáčky okrem riadnych predmetov môžu sa vzdelávať v hudbe, kreslení a maľovaní a cudzích rečiach.

4 marianské kongregácie starajú sa o prehĺbenie náboženstva dievčat pod vedením sestár kláštora.

Konvent má dnes 89 profesiek, 3 novícky, 4 postulantky, a 4 kandidátky.

Modra.

Kláštor bol založený 6. aug. 1903. Daroval naň arcibiskup ostrihomský Klaudius Vaszary K 120.000.— z čoho na stavbu a zariadenie šlo K 60.000.— a ostatok bol uložený v Ostrihome, z čoho maly rehoľníčky žiť a dom vydržiavať. Kláštor obsadily sestry z Trnavy a preto bol aj filiálkou trnavského kláštora.

29. aug. 1921 kláštor zanikol, a sestry boly povolané do Trnavy. Na žiadosť modranských veriacich, ktorú tlumoČil dekan Ernest Treskoň J. E. Dr. Pavlovi Jantauschovi a predstavenej trnavského kláštora M. Uršule Brandlovej, o 2 roky bol znovu utvorený a zo súhlasu provinciálnej predstavenej a dovolením Ríma zasa bol obsadený sestrami kláštora trnavského. V posledných rokoch jak kláštor, tak i internát sa zväčšil prístavbou vo dvore.

Chovanky Uršulínok, 'študujúce na š t. uč. ústave v Modre

V kláštore účinkujú: M. lgnácia Mal ľs kov á, teľka a M. Berchmana Knapová, učiteľka. Po-predstavená, M. Bonaventura Martiniová, pre- máhajú im 4 sestry a 3 kandidátky.

fektka, M. Mariana Bmdzelová, riaditeľka-uči-

 

KONGREGÁCIA ŠKOLSKÝCH SESTÁR

 

DE NOTRE DAME

 

Školské Sestry de Notre Dame ctia za svojho zakladateľa sv. Petra Forerského (Saint Pier Fou-rier). Tento svätý a učený kňaz narodil sa r. 1565 v Mirecourtu v Lotrinsku, vstúpil do rádu rehoľných kanonikov sv. Augustína a ako farár v Mattaincourtu založil so ctihodnou služobnicou Božou Alxiou (Alix de Clerc) kongregáciu našej milej Panej, ktorá sa venovala vyučovaniu a vycho-vávaniu dietok. Sv. Peter Forerský umrel r. 1640, a za svätého bol vyhlásený pápežom Levom XIII.

Z Francúzska rozšírila sa kongregácia Chudobných Školských Sestier do Notre Dame r. 1734 do Bavorska, kde v meste Stadtamhof pri Rezne mala kláštor, lež tento bol r. 1809 zrušený. Zaniknutie kongregácie v Bavorsku veľmi trpko znášal rezenský farár pri dóme Michal Wittman, ktorý sa začal usilovať o jej obnovenie. To sa mu aj podarilo pomocou žiačky bývalej školy kláš-torskej, učiteľky Karolíny Gerhardinger, ktorá potom v kongregácii dostala rehoľné meno Maria Terezia od Ježiša. Takto obnovená kongregácia Chud. Školských Sestier bola prispôsobená dobe a miestnym okolnostiam. Onedlho bol jej materinec preložený do Mníchova v Bavorsku, odtiaľ sa rýchlo rozširovala do iných miest v Nemecku, Rakúsku, v Uhorsku, do Anglicka a r. 1847 aj do Ameriky.

Do Čiech uviedol Chudobné Školské Sestry do Notre Dame zbožný a horlivý kňaz Gabriel Schneider. Narodil sa 20. marca v Kremži v južných Čechách, za kňaza bol vysvätený r. 1837 a neskoršie bol ustanovený za kaplána v Hiršove u Domažlic, blízo hranie bavorských. Prekonávajúc mnohé a veľké ťažkosti, vyžiadal si v mníchovskom materinci, že mu generálna predstavená prijala niekoľko kandidátok z Čiech do kláštora, aby sa vycvičily v rehoľnom živote a vo vyučovaní.

V Hiršove medzitým sriadil dievčenskú školu a vychovávací ústav a po mnohých ťažkostiach a namáhavých cestách vymohol pre tieto svoje vyučovacie a vychovávacie ústavy aj vládne povolenie. R. 1851 vyjednal s generálnou predstavenou v Mníchove, že hiršovský kláštor obsadila 3 sestrami a 1 kandidátkou z Mníchova. Potom kláštor v Mníchove trpel nedostatkom členov a nebol hmotne zaistený, po dlhom trápnom a nepríjemnom dohadovaní odvolala gen. predstavená už r. 1853 svoje sestry do Bavorska.

Aby dielo s toľkými ťažkosťami započaté neprišlo nazmar, radil arcibiskup mníchovský Gabrielovi Schneiderovi, aby v dôvere v pomoc Božiu začal samostatne s 2 sestrami a kandidátkami, ktoré mal z Čiech v Mníchove. Tejže mienky bol tiež i slávny biskup česko-budejovický Ján Valerián Jirsík.

Dňa 15. augusta 1853 poslal do HirŠova gen. vikára Vojtecha Mokrého, aby z jeho rúk prijalo 6 panien rúcho rehoľné a 2 novicky složily sv. sľuby. Deň Nanebovzatia Panny Márie r. 1853 je dňom založenia samostatnej kongregácie Chudobných Školských Sestier v Čechách. Od tej doby bol život Gabriela Schneidera úplne zasvätený blahu kongregácie ním založenej a zostal jej starostlivým, dobrým otcom až do svojej blaženej smrti r. 1867. Do novej kongregácie hlásilo sa mnoho dievok, takže malý hiršovský kláštor nebol už súci za materinec, preto za pomoci dobrodincov

bol zakúpený starý zrušený minoritský kláštor v Horazďoviciach so spustošeným kostolom a upravený bol za materinec. Tu boly sriadené školy a vychovávací- ústav. Odtiaľ sa potom šírila kongregácia Chudobných Školských Sestier de Notre Dame do mnohých miest v Čechách. Utešeným vzrastom členstva a rozšíreným poľom pôsobnosti kongregácie, začala sa javiť potreba, aby rehoľa mala samostatnú školu — ústav ku vzdelávaniu budúcich učiteliek družiny. Na ten cieľ kúpil Gabriel Schneider pre kongregáciu hostinec »Apollo« v Prahe. V dome tom bol sriadený prvý český ústav na vzdelanie učiteliek vôbec, ďalej päťtriedna ľudová Škola, škola ženských ručných prác a škola pre hudobný výcvik žiačiek. Ústav v Prahe jestvuje dosiaľ pod menom »Uíiteľský ústav u sv. Anny« a je majetkom kongregácie.

Z kolísky horažďovickej rozšírila sa pôsobnosť kongregácie aj do bývalého Uhorska. Podnet k tomu dal arcibiskup kaločský Jozef Kunszt. Vediac, že národu dobre poslúži, kto sa postará o nábožensko-mravnú výchovu mládeže, rozhodol sa sriadiť vo svojom sídelnom meste dva vycho-vávacie ústavy: jeden pre mládež mužskú, ktorý chcel sveriť Jezuitom a jeden pre dievčatá, nebol však rozhodnutý, komu by mal dievčenský ústav odovzdať.

V lete r. 1857 bol na liečení v Mariánskych Lázňach v Čechách. Tam sa soznámil s biskupom Jánom Valeriánom Jirsikom a rozprával mu o svojich plánoch. Boly predstavené dve sestry kongregácie de Notre Dame, ktoré vtedy tam bývalý, a zaumienil si, že táto kongregácia by mohla prevziať ústav v Kaloéi. V jaseni toho istého roku už píše arcibiskup kaločský biskupovi Česko-budejovickému list, v ktorom vyslovuje prosbu, aby menovaná kongregácia prišla do Uhorska a medzi iným spomína » . . . Vaši predkovia poslali nám apoštolov so zbraňou slova Božieho, Vy nám pošlite anjelov s ľaliou panenstva a s palmovou ratolesťou kresťanskej lásky . . .« Tiež poslal z Uhorska 5 panien, ktoré by sa cvičily v živote rehoľnom a učily sa nemčine. V Kaloči bol medzitým postavený pre nich veľký kláštor s krásnym kostolom.

V r. 1910 prevzaly Školské Sestry de Notre Dame české Školy v Lincoln v Nebraske a vo Fen-tone pri St. Louis v Amerike a v r. 1920 prišly na Slovensko.

Za 79 rokov rozšírila sa kongregácia Ch. Školských Sestier de Notre Dame z materinca horaž-ďovického tak, že pôsobí v republike Československej v 112 domoch a v Amerike v 11 domoch. Pre ľahšiu správu bola r. 1930 rozdelená na 4 provincie a to: Prahu, České Budejovice (k nej patrí aj Slovensko), Mariánske Lázne a Omahu-Florence v Spojených štátoch severoamerických.

Počiatkom r. 1932 mala 1338 členov a to: 972 profesorky, 72 novicky, 287 kandidátok. Pracuje v smysle svojich stanov v 2 ústavoch pre vzdelanie učiteliek, v 1 ústave pre vzdelanie učiteliek materských Škôl, v 3 Školách rodinných, v 7 Školách meštianskych, v 21 školách ľudových, v 21 internátoch, v 5 ústavoch pre hluchonemé, v 3 súkromných školách ženských ručných prác, v 36 sirotincoch, v 5 školách materských, v 51 opatrovniach, v 3 detských domovoch, v 1 útulku pre nemluvňatá, v 6 denných útulkoch detských, v 6 útulkov pre starcov a stareny, v 1 útulku pre dievčatá mravne ohrožené, v 4 seminároch kňazských a 3 chlapčenských. V 28 domoch bolo zavedené domáce vyučovanie ženským ručným prácam, v 27 domoch sa vyučovalo hudbe a cudzím jazykom. Niektoré učiteľky pôsobia aj na verejných štátnych školách: v Hradci Králové, v Kladne, v Mar. Lázňach a v Novom Bydžove.

V Unii severoamerickej pôsobia Chud. Školské Sestry de Notre Dame v štáte Nebraska v 8 domoch a v Jove v 3 domoch. V Nebraske v Omahe majú provinciálny materinec s akadémiou a internátom, v ostatných 10 domoch sú české osadnícke školy.

Kongregáciu Chudobných Školských Sestier de Notre Dame spravuje generálna predstavená s generálnou kapitulou. Od r. 1924 je generálnou predstavenou ctihodná Matka Maria Salezia Havlíková. Ku pomoci má 4 asistentky: M. Gerardu Nemcovú, M. Erminu Halmovú, M. Chrysan-

tu Maíkovú, M. Angeliku Stofflovú. Generálnou sekretárkou je M. Chrysanta Maíkovú a generálnou prokurátorkou je M. Paulana Václavovská.

Jednotlivé domy provincií riadia predstavené provinciálne s dvoma asistentkami.

Na Slovensko prišly Školské Sestry de Notre Dame po štátnom prievrate r. 1920. PriŠly na vyzvanie cirkevného referenta min. školstva a národ, osvety v Bratislave, Karola A. Medveckého, aby prevzaly správu ním založeného sirotinca v Kláštore pod Znievom.

Ako pred 60 rokmi prišly do Uhorska, tak zase teraz išly pracovať ku cti a sláve Božej na roľu bratského národa ... Dňa 19. októbra 1920 prišlo prvých 5 sestier do sirotinca a prevzaly výchovu a vyučovanie sirôt v ľudových triedach. Dom, v ktorom je sirotinec posiaľ umiestený, bol až do prievratu maďarskou polepŠovňou, je majetkom »Univerzitnej základiny« (starobylý kláštor jezuitský), ktorá ho veľkomyseľne na opätovnú žiadosť predstavenstva ponecháva pre účely sirotinca. Školské Sestry ho prevzaly po prievrate v stave veľmi biednom. V starom dome, aby vyhovoval účelu, bolo treba previesť veľké a nákladné opravy. Od počiatku bolo tam vždy umiestené mnoho sirôt a aj v terajšej dobe vychovávajú a vyučujú v ňom ročite vyše 100 sirôt od 2—14 rokov. Výživa a celé zaopatrenie detí hradí sa z veľkej čiastky z naturálnych aj peňažitých príspevkov a milodarov slovenského katolíckeho ľudu. Dušou ústavu je jeho zakladateľ prepošt bojnický A. Karol Medvecký; mnoho vykonal pre ústav prvý jeho riaditeľ Karol Kramár.

V prítomnej dobe o hmotné stránky aj vnútorné zariadenie sirotinca pečuje r. 1924 utvorené »Kuratorium«. Výchove, vyučovaniu a správe domácnosti sa tam teraz venuje 13 sestier. Predstavenou je M. Maxencia Konvicková. R. 1920 jednalo sa tiež o to, aby kongregácia prevzala rímskokatolícku materskú a meštiansku Školu v Trenčíne. Jednanie ukončené bolo nasledujúceho roku 1921 a vtedy Chudobné Školské Sestry de Notre Dame dňa 10. augusta prevzaly od biskupa Dr. Karola Kmetku menované školy do svojej správy.

Kongregácia potom poslala do rím.- katol. škôl v Trenčíne sestry učiteľky kvalifikované a to do detskej opatrovne, do školy ľudovej aj meštianskej. Po milosrdných Sestrách bol prevzatý aj internát, ktorého budovu, ako majetok Milosrdných Sestier odkúpil Biskupský úrad v Nitre a pričlenil ju ku školám.

R. 1923 bol ustanovený riaditeľom škôl Jozef Hamaj, ktorý v tomto úrade pracuje v ústave až doteraz. Behom desaťročného pôsobenia vykonal veľmi mnoho pre zveľadenie kostola, ústavu a Škôl. R. 1925 biskup nitriansky dr. Karol Kmeťko dal vystaviť novú budovu rím. katol. meštianskej Školy. R. 1928 vybudovalo tu Ústredie Ch. Škol. Sestier z Horažďovíc novú budovu kláštora a ľudovej školy, lebo počet tried sa každým rokom zväčšoval. Krásna budova novostavby sa dnes majestátne vypína v Trenčíne vedľa kostola do ulice Slobody a je ozdobou ústavu aj mesta.

Dnes pracuje v Trenčíne, ktorý je najväčšou filiálkou Chudobných Školských Sestier na Slovensku, pod vedením predstavenej s. M. Zbislayy Krumpovej 35 sestier a 22 kláštorských kandidátok. Ustav sa značne rozšíril. Je v ňom 10 tried ľudových, 4 triedy meštianske s 2 pobočkami a 1 detskou opatrovňou. Sestry pracujú okrem Škôl aj v internáte a prv už menovaných katolíckych spolkoch, ku ktorým na pokyn najdôstojnejšieho pána biskupa nitrianskeho pribudlo aj vedenie patro-nage služobných, ktorému sa sestry venujú vo voľnom čase v nedeľu a sviatok.

Trenčianske sestry pre vlastnú kongregáciu odchovaly celý rad slovenského dorastu, ktorý zdarné pracuje v rozličných domoch kongregácie i v samotnom Trenčíne a to nielen ako sestry obstarávajúce domácnosť, lež ako sestry literné učiteľky a detské opatrovníčky, ba niektorým slovenským Členkám dopraje kongregácia aj vzdelania univerzitného.

Tretí dom, v ktorom kongregácia Chudobných Školských Sestier de Notre Dame na Slovensku pôsobí, je ústav sv. Jozefa, spojený s dievčenskou ľudovou školou v Novom Meste n. Váhom.

 

KLÁŠTORY SV. URŠULY: i. Trnava. 2. Modra. 3. „Ängelinum" v Cíferi. 4. Bratislava. 5. Dvor starobylého kláštora v Bratislave.

 

Kláštory DCÉR  B. LÁSKY  I: 1. SIROTINEC Mariánskeho ústavu v Trnave. 2. Siroty pri práci v trnavskom ústave. ŠKOLSKÉ SESTRY, NOTRE DAME" 3. Trenčín. 4. Ústav sv. Jozefa v Novom Meste n./Váhom. 5. KLÁŠTOR SALVATO-RIANOK v Bratislave. 6. SESTRY SV. NORBERTA, kláštor Pia XI. vo Vŕbovom. 7. KLÁŠTOR SESTÁR SV. KRÍŽA v Biskupiciach pri Bratislave. 8. Noviciát sestár v Biskupiciach.

 

Ustav bol založený r. 1912 Adolfom Pongráczom, prepoštom novomestským a odovzdaný bol Chudobným Školským Sestrám de Notre Dame z Kaloče, ktoré jednak samy vyuČovaly, jednak pomocou svetských učitielek udržiavaly rím.-katol. ľudovú školu dievčenskú. Po štátnom prievrate opustila kaloČská kongregácia Školy v Banskej Belej a Dolnej Krupej, lebo jej členky nemalý štátnej príslušnosti československej a odvolala tiež sestry z Nového Mesta z tejže príčiny. Materinec horažďovický vtedy nadviazal na činnosť sestier z Kaloče svoje vlastné pôsobenie a r. 1927 prevzal ústav sv. Jozefa so Školami v Novom Meste n. Váh. Väčšina učiteliek prišla z trenčianskej filiálky. Škola za päť rokov bola rozšírená na päťtriednu a vybudovaná bola nová moderná dvojposchodová budova školská a starý prízemný dom bol zvýšený o poschodie. Hmotný náklad na stavbu zväčša hradilo provinciálne predstavenstvo českobudejovické.

V ústave pôsobí teraz 11 sestier, z ktorých je 5 literných učiteliek, 1 učiteľka hudby, 1 učiteľka ručných prác a 3 sestry za pomoci 2 kandidátok obstarávajú domácnosť a zahradu. Predstavenou je s. M. Assumpta Machová.

 

KONGREGÁCIA DCIER BOŽSKEJ LÁSKY

 

Zbožná Františka Lechnerová, rodom bavoráčka, v roku 1869 založila Kongregáciu Dcier Božskej Lásky vo Viedni a sv. Otcom Levom XIII. bola 26. júla 1884 Kongregácia potvrdená. Jej kolíska bola vo Viedni a odtiaľto sa Kongregácia šírila po všetkých krajinách Európy a tiež v zámorských. A teraz je už takrečeno rozšírená vo všetkých piatich dieloch svetových. Pôsobenie Kongregácie Dcier Božskej Lásky dokázalo sa byť veľmi blahodarným a požehnaným, lebo za krátku dobu od jej založenia dnes počíta 10 provincií a v týchto má 1.304 sestier s večnými sľubami, 156 noviciek, 170 kandidátok. Kláštorných domov má 94.

Účel Kongregácie je: výchova mládeže ženského pohlavia, cvičenie slúžiek a ich umiestňovanie v kresťanských domoch, útulok dať slúžkam, kým im primeranú službu zaopatria, tiež staré do služby nesúce slúžky doživotne zaopatriť. Kongregácia už aj pred prievratom mala na Slovensku Štyri domy, a to vo Spišskej Sobote, kde mala Školu meštiansku, v Prievidzi so školou ľudovou dievčenskou, vo Veľkých Levároch so školou ľudovou a v Šálke so Školou ľudovou. Po prievrate založila nové domy v Dolnej Krupej s ľudovou školou a v Trnave Marianský ústav. V roku 1928 28. augusta bola utvorená slovenská provincia Dcier Božskej Lásky, ktorej prvou provinciál-kou bola S. M. Alexandrína Maďarová, ktorá túto slovenskú provinciu spravovala veľmi blahodarne. Zá jej spravovania provincie bol kláštor v Spišskej Sobote od základov znovu zreorganizo-vaný a v Trnave Marianský ústav — Sirotinec sriadený.

Kongregácia má vo Viedni materinec (Wien III., Jacquingasse 14), kde sídli generálna predstavená, nateraz Matka Kôstka Bauer i so svojou radou. Každá provincia má provinciálnu predstavenú so svojou radou.

Na Slovensku provinciálnou predstavenou a to druhou od založenia slovenskej provincie je Matka M. Leona Štolfová. Táto prevezmúc správu provincie za Matky M. Alexandríny Maďarovej, ktorá bola preložená do Severnej Ameriky za provinciálnu predstavenú, prozierave pokračuje ďalej v započatom diele. Za jej vedenia provincie dostaval sa Marianský ústav — Sirotinec v Trnave, krásna domáca kaplnka a pekné priestranné miestnosti, pre sestry, novicky, kandidátky a siroty.

Účinkovanie Kongregácie Dcier Božskej Lásky na Slovensku sa obmedzovalo doteraz na vyučovanie školskej mládeže v ľudových školách. Takto účinkuje na ľudových školách vo Veľkých Levároch na troch triedach a v detskej útulni, v Dolnej Krupej na troch triedach a detskej útulni v Prievidzi na štyroch triedach a v Spišskej Sobote na gazdinskej škole.

V Trnave má sirotinec s 54 sirotami, ktoré stravuje, satí a Školuje. Zo sirôt, nadanejšie dá vy-školovať, menej nadané po odbavení ľudovej školy pripravuje pre domácnosť. Učí ich všetkým domácim prácam, aby dnes-zajtra vedely samostatne viesť domácnosť. Stará sa o to, aby z ústavu vystúpivšie sirôtky boly umiestené v dobrých kresťanských rodinách. Kladie váhu na vývin ducha náboženského u sirôt. Siroty berú účasť na sv. omši každodennej, často pristupujú k sv. sviatostiam a dľa denného predpísaného poriadku, vykonávajú svoje modlitby a iné pobožnosti. Pri náboženskej výchove každý významnejší národný sviatok alebo pamätné dni národných hrdinov svojím spôsobom oslávia, aby takto aj v duchu národnom boly vychované.

Keďže Kongregácia Dcier Božskej lásky na Slovensku len 1924 začala zakladať ústavy svojho účinkovania, musela od začiatku všetko prekonávať a to najsamprv vychovať si potrebné sily pre domy, čo všetko tak hmotne veľké obety vyžiadalo a podobne aj duševné, že od jej tunajšieho pobytia na Slovensku za tú krátku dobu už toľko previedla, že tento jej doterajší postup a účinkovanie len skvelej budúcnosti je znakom, tak pre sv. Cirkev ako aj pre národ.

Domy:

Trnava (Emmerova čís. 28) »Marianský ústav«, kde je aj predstavená domu. Dom tento počíta 15 sestier, 5 noviciek a 20 kandidátok. Podpredstavenou je S. M. Ermina Maďarová, člen provinciálnej rady a vychovateľkou kandidátok.

Veľké Leváre, »KláŠtor Hubertínum«: Predstavenou tohoto kláštora je S. M. Mileta Melkusová. Kláštor má 7 sestier a 2 novicky.

Prievidza, »Kláštor Najsv. Srdca P. Ma-

rie«: Predstavenou tohoto kláštora je S. M. Her-melanda Poledna. Kláštor má 7 sestier a 2 novicky.

DolnáKrupá, »Kláštor Jozefinum«: Predstavenou je v tomto kláštore S. M. Miloslava Koudelová. Kláštor má 7 sestier.

Spišská Sobota, »Kláštor Božskej Pro-zreteľnosti«: Predstavenou kláštora je S. M. Eglantína Kardoíová, ktorá je spolu i novic-majsterkou noviciek tu umiestených. Kláštor má 7 sestier a 10 noviciek.

 

KONGREGÁCIA

 

DCIER NEJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA

 

SALVATORIÁNKY

 

Kongregácia bola založená na základe povolenia Svätej Apoštolskej Stolice z 11. decembra 1914. Mala vtedy 3 domy a to: v Bratislave na Jakubovom nám. čís. 6, ktorý bol cirkevnou vrchnosťou vyhlásený za materinec; ďalej účinkovaly členky na bratislavskej univerzitnej detskej klinike, konečne v sirotinci »Vossianum« v Šoprone. Členiek bolo vtedy 28. Je to teda kongregácia, ktorá má materinec na Slovensku. Kongregácia má teraz na Slovensku týchto 8 domov: materinec, novi-ciát, postulát, ženský penzionát »Salvator«; účinkuje na univerzitnej detskej klinike a v občianskej nemocnici v Bratislave; má dom v Horných-Oreíanoch a v Suchéj nad Parnou; okrem toho účinkuje na Morave vo verejnej mestskej nemocnici v Znojme; v Maďarsku má 3 domy a v ne-meckoríšskej provincii 8 domov. Spolu: 20 domov.

Na Slovensku má kongregácia 129 členiek, na Morave 42 a spolu 350.

Generálna predstavená: Sr. M. Aemiliana Li- Lisková, Sr. M. Johanna Szkalková, Sr. M. lieková; generálna vikárka: Sr. M. Alexandra lena Haberlerová. Zemková; generálne radkyne: Sr. M. Deotila

 

Kongregácia bola založená v Bratislave v najťažších časoch svetovej vojny. S Božou pomocou prežila túto smutnú dobu a aj nasledujúce ťažké roky, ktoré i podnes trvajú, ba aj značne sa rozmnožila, i pri všetkých ťažkostiach, s ktorými musí zvlášť každá nová ustanovizeň zápasiť.

Kongregácia venuje sa v prvom rade ošetrovaniu chorých, ďalej opatere penzionistiek, kateche-tickému vyučovaniu a výchove dietok, najmä v detskej opatrovni, aj opatere chrámov a vyhotoveniu, a oprave kostolného Šatstva.

Materinec, noviciát, postulát a penzionát v Bratislave: Predstavená: Sr. M. Deotila Lií-ková. Univerzitná detská klinika v Bratislave: Predstavená: Sr. M. Barbora Vaculová. Horné

Orešany: Predstavená Sr. M. Rozália Hruíov-ská. Suchá n. Parnou: Predstavená: Sr. M. Bernardína Habajová.

 

PROVINCIA DCIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA

 

Tieto sestričky pochádzajú z Niderbronnu, z Elsaska, odkiaľ prišly najprv do Viedne; z viedenskej komunity pochádzajú dve novšie vetve tejto kongregácie, ktoré sa osamostatnily, a to Dcéry Božského Spasiteľa na Jakubovom námestí v Bratislave, a Provincia Dcér Božského Vykupiteľa v Nových Zámkoch. Táto provincia je na Slovensku veľmi rozšírená, má teraz už na 16 domov. Zaoberá sa výchovou ženskej mládeže (obchodné, priemyselné a meštianske školy v Nových Zámkoch, tamtiež aj ľudová, Školy v Sp. Novej Vsi, v Dobšinej, v TardoŠkede, v Nasvade), ošetrovaním nemocných (v nemocniciach v Rožňave, v Prešove, v Sp. Sobote, v Bardiove atď.), a vedením ústavov (najnovšie je im sverené vedenie ústredného domu Karity v Bratislave, Heyduková ulica). V Nových Zámkoch majú krásny provinciálny dom. Počet rehoľníc na Slovensku okolo 160. Provinciálna predstavená je nateraz M. lldefonza Bresiáková.

 

KONGREGÁCIA SESTÁR III. RÁDU SV. NORBERTA

 

PREMONŠTRÁTKY

 

Materinec Kongregácie Sestier III. rádu sv. Norberta je na Sv. Kopečku pri Olomúci na Morave.

Na Slovensku majú kláštor »Dom Pia XI.« vo Vŕbovom pri Piešťanoch. Tento kláštor založený bol r. 1930. Založil ho J. E. Dr. Pavel Jantausch, biskup, apošt. administrátor trnavský pomocou dobrodincov. Predstavená: S. Vojtecha Polakoviíová, sedem profesiek, 2 kandidátky. Učiteľka Š. Rajmunda Hoíková.

Činnosi: karitatívna, sociálna a kultúrna: materská Škola, ručné práce, starosť o ženskú mládež, katechizovanie, skutky milosrdenstva.

Kláštor sa udržuje prácou sestár, bez sbierania milodarov.

 

KONGREGÁCIA SESTÁR SV. KRÍŽA

 

Kongregáciu založil P. The odo s Florentini, kňaz rádu kapucínskeho vo Švajčiarsku r. 1852. Dnes má kongregácia vyše 8000 sestier, ktoré sú zadelené do provincií: Švajčiarskej, českej, horno-

 

rakúskej, slavonskej, štýrskej, moravskej, badensko-hohenzollernskej, tyrolsko-voralbergskej, maďarskej, dolno-rakúskej, slovenskej a talianskej. Účinkujú aj na misijných staniciach v Litve, Severnej Amerike, Indii a Číne. Stanovy kongregácie sa zakladajú na reholi sv. Františka, preto patria sestry sv. Kríža k rádu Františkánskemu.

Cieľom kongregácie je: výchova dietok, ošetrovanie chorých, opatera chudobných a sirôt a misijná Činnosť.

Generálnou predstavenou je Sr. M. Terezia Beck. Jej sú podriadené všetky provincie. Na Čele provincie stojí predstavená so 4 člennou radou. Predstavená slovenskej provincie je Sr. M. Theo-dosia Hossza, členky provinciálnej rady: Sr. Adela Stôgerová, Sr. Luidgardis Kolároviíová, Sr. Petronilla Polachová a Sr. Inocencia ]ureková.

Slovenská provincia, utvorená r. 1927, má dnes 24 miestnych pôsobísk, ústredím ktorých je: provinciálny dom v Biskupiciach pri Bratislave. V tomto dome sa vychovávajú novicky, postulantky a aspirantky. Z tohoto domu sa spravuje aj miestna r. k. ľudová škola, detská opatrovňa a mariánska družina.

Školy:

R. k. ľudová Škola a detská opatrovňa v Zavare.

R. k. ľudová Škola a detská opatrovňa v Dé-nesde.

R. k. ľudová škola a detská opatrovňa v Haniske.

R. k. základinová ľudová škola v šemši pri Košiciach.

R. k. ľudová škola v PeČeňadoch pri Kosto-lanoch.

R. k. ľudová škola v Jelke.

R. k. ľudová Škola v Salke n. Ipľom.

R. k. ľudová škola v Hrnčiarovciach pri Nitre.

R. k. ľudová škola v Komjaticiach.

R. k. ľudová Škola v Krivej v Orave.

Nemocnice:

Štátna nemocnica v Bratislave, kde účinkuje 100 sestier.

Štátna nemocnica v Lučenci. Krajinská nemocnica v Trnave, kde účinkuje 33 sestier.

Krajinská nemocnica v Leviciach.

Krajinská nemocnica v Zlatých Moravciach, kde účinkuje 9 sestier.

V Sanatoriume Koch v Bratislave účinkuje 8 sestier.

Sirotince:

Bratislava, sirotinec Možného, 3 sestry.

Skalica, Katolícky mestský sirotinec Štiboro-vej základiny.

Košice, mestský sociálny dom.

Kongregácia má svoj dom s konviktom cho-vaniek-Študentiek s detskou opatrovňou v Trnave. Meno ústavu: »Jozefinum«.

Kongregácia od r. 1875 má svoj ústav v Bratislave: Promenád, kde vydržuje odbornú ošetrovateľskú Školu. Tento ústav stravuje denne 60 miestnych chudobných. Pôsobí tu 14 sestár.

Kongregácia spravuje v Bratislave aj základinu Schiffbeckovu a vedie dievčenský dobročinný ústav. Podobne spravuje v Bratislave mestský chudobinec »Lazaret« s malou nemocnicou 48 postieľ.

 

MILOSRDNÉ SESTRY SV. VINCENTA

 

Spoločnosť založil sv. Vincent z Pauly, pomocou blahoslavenej Matky Lujzy de Marillac, v Paríži roku 1633. Spoločnosť teda slávi tohoto roku tristoročnú pamiatku svojho založenia.

Sv. Vincent pôvodne chcel založiť len spolok bohatých, šľachetných pani, ktoré menoval: »Panie Kresianskej Lásky« (Dames de Charité) a ktorých cieľom bolo: odpomôcť všeobecnej hroznej biede, ktorá vtedy na veľmesto Paríž zaľahla: opatriť chorých, žobrákov, pohodené dietky, atd.

Ku týmto sa prihlásily dievčatá, ktoré boly ochotné celý svoj život kresťanskej láske zasvätiť. Tieto menoval »Dcéfami Kresťanskej Lásky«.

Tieto veľkodušné dievčence odovzdal potom sv. Vincent opatere a starostlivosti už spomenutej blahoslavenej Lujzy, ktorá ich mala tak v duševnom živote, jako aj v spôsobilosti pre všetky druhy diel kresť. lásky vycvičiť.

Toto bol skromný a nepatrný vznik Spoločnosti, ktorá dnes už na celom svete rozšírená, tvorí najväčšiu duchovnú Rodinu v Cirkvi katolíckej, lebo má vyše 45.000 členov, a pracuje na každom poli kresťanskej lásky.

Materský dom celej Spoločnosti je v Paríži, Rue du Bac, 140. Terajšia Generálna Matka je: Sr. Maria Lebrun.

V polovici minulého storočia Spoločnosť sa dostala i do Rakúsko-uhorskej monarchie so sídlom v Štýrskom Hradci (Graz). Pod vedením prvej veľkej vizitátorky: Leopoldiny Brandisovej začala sa Spoločnosť silne vzmáhať, a preto nemožno ju bolo spravovať z jedného ústredia. Preto sa v roku 1905 pôvodná rakúsko-uhorská provincia rozdelila na dve: na rakúsku a maďarskú. Po vojne, rozpadnutím monarchie, utvorila si Spoločnosť nové menšie provincie: Čisto rakúsku, čisto maďarskú, juhoslovanskú, rumunskú a československú.

Československá provincia bola utvorená 1. februára r. 1922. K tomuto cieľu bol sem poslaný slovenský kňaz Spoločnosti Misijnej Jozef Danielik ako riaditeľ, a Sestra Angela Paczeltová, ako prvá vizitátorka. Ich prvým dočasným sídlom bola Nitra, odkiaľ ponavštevovali všetky domy, aby poznali ich položenie a potreby. A potreby boly veru veľké: Sestry boly preťažené a prepracované, keďže už od piatich rokov takmer žiadneho dorastu nedostávaly. Prvou úlohou bolo teda: zariadiť čím skôr Ústredný Dom so seminárom (noviciátom), a tak umožniť výchovu nového, už čisto slovenského dorastu. Nemajúc však k tomu hmotných prostriedkov, dočasne pretvorili na Ústredný Dom trnavský sirotinec; platiacich chovancov rozpustili a siroty umiestili v bansko-bystrickom sirotinci. V Trnave účinkoval Ústredný Dom až do roku 1925. Medzitým sa vyskytla príležitosť zakúpiť v Ladcoch na Považí kaštieľ, ktorý bol na Ústredný Dom súci. Po potrebnej oprave a adaptácii bol kaštieľ v r. 1925 na sviatok sv. Vincenta posvätený, ako definitívny Ústredný Dom.

Pre celkový prehľad rozvoja čsl. provincie Milosrdných Sestier a jej prác nech slúžia nasledujúce číslice:

Pri započatí samostatnej provincie bolo domov 29, z týchto na Slovensku 22. Dnes je domov 48, z tých na Slovensku 40.

Čo do počtu Sestier, nových bolo vychovaných od začiatku provincie 484, takže celkový stav je dnes 595, z ktorých päť učinkuje v pohanských misiách.

Jednotlivé domy a ich Činnosť:

Ústredný dom: Ladce:

a) Provinciálne predstavenstvo: Sr. Bernar-dina Soldánová, vizitátorka, Sr. Vincencia Ol-íovská, asistentka, Sr. Kajetána Patakyová, eko-nomka.

b) Seminár (noviciát): Sr. Olivia Porubská, direktorka, s 3 pomocnými sestrami. Počet semi-naristiek (noviciek) 60.

c) Tu sú umiestené aj choré, práce neschop-

né a staré sestry na odpočinku. Nateraz je ich 11.

Všetkých sestier (okrem noviciek) je 34.

Práce domu: Sestry mimo spravovania celej provincie, všestrannej výchovy dorastu a zaopatrenia chorých sestier, navštevujú a podporujú chorých v Ladcoch, dávajú prvé ošetrenie, ktorí prídu tým cieľom do kláštora a poskytujú teplého jedla chudobným pocestným (v r. 1932 ich bolo 3.136).

Choré, staré sestry pracujú na ošatení thudob-

ných a dietok, v r. 1932 bolo rozdaných 366 kusov odevu.

Cez zimu sa pomocou mliečnej akcie dáva mlieko 38 deťom, ktoré mimo toho v nedeľu a vo Štvrtok dostanú od kláštora obed.

Pre mládež vedú Marianskú družinu pre dievčence (40 členiek) a pomocou misionárov aj pre mládencov (20 Členov).

Školy:

1. Banská Bystrica.

Sr. predstavená: Felícia Lengyelová. PoČet sestier 25. Práce domu:

a) materská škola — 80 detí;

b) ľudová Škola — 220 detí;

c) škola meštianska s kurzom — 160 detí;

d) sirotinec — 70 detí;

e) internát — 70 detí;

f) kandidátky Spoločnosti navštevujú meštianku — 40 detí;

g) Marianská družina — 150 členiek;

h) Patronáž — 30 členiek;

i) Oltárny Spolok so školou pre šitie para-mentov.

2. Nitra:

Sr. predstavená: Alžbeta Kaminová. Počet sestier: 27. Práce domu:

a) mat. škola — 130 detí;

b) ľud. škola (lOtriedna) — 542 detí;

c) meštianka (5triedna a kurz) — 347 detí;

d) I. roč. uč. ústavu — 40 žiačok;

e) internát — 56 chovaniek;

f) kandidátky Spoloč. navštevujúcich meŠť. kurz. a uč. ústav 27;

g) Patronáž — 120 členiek;

h) dve Marianske družiny — 180 členiek;

i) Oltárny Spolok s pracovňou pre zhotovenie paramentov.

Mimo toho rozličné spolky, Charita, Sdruže-nie mužov B. Srdce, Mliečna akcia a obedová akcia atď.

Toho roku sa tu otvoril ženský učiteľský ústav s prvou triedou, s ktorou sa bude postupovať. Celý kláštor bude o jedno poschodie nadstavený.

3. Banská Belá:

Sr. predstavená: Virgilia Puschmannová. Počet sestier: 4. Práce domu:

a) mat. Škola — 40 detí;

b) ľud. škola (2triedna) — 115 detí;

c) Marianská družina — 40 členiek.

4. Bratislava, »Maria Ochrana«:

Škola spojená so sirotincom a internátom. Sr. predstavená: Vincencia Čelleíová. Počet sestier: 11. Práce:

a) ľud. Škola (4triedna) — 240 detí;

b) sirotinec— 50 detí;

-c) internát — 75 chovaniek;

d) starosť o verejnú kaplnku ústavu. Dve sestry navštevujú univerzitu.

5. Čitov:

Sr. predstavená: Henrika Hehlyová. Počet sestier: 2. Práce:

a) mat. Škola — 50 detí;

b) ľud. Škola (1 triedna) — 60 detí;

c) Marianská družina — 30 členiek.

6. Dolné Semerovce:

Škola spojená s chudobincom a domácou ne-mocničkou.

Sr. predstavená: Vilma Drozdeková. Počet sestier: 5. Práce:

a) ľud. škola (1 triedna) — 40 detí;

b) malá domáca nemocnica, v ktorej sa chorí liečia a opatrujú;

c) chudobinec — 8 chudobných.

7. Malacky:

Sr. predstavená: Elena Oriešková. Počet sestier: 13. Práce:

a) mat. škola — 70 detí;

b) ľud. škola (5triedna) — 460 detí;

c) internát — 24 detí;

d) Marianská Družina a Dievč. Jednota — 160 členiek.

8. Moíenok:

Sr. predstavená: Lilioza Tóthová.

Počet sestier: 5. Práce:

a) mat. škola — 150 detí;

b) ľud. škola (ótriedna) — cirka 400 detí;

c) Marianská družina — 275 členiek;

d) príležitostná návšteva chudobných chorých.

9. Mor. Sv. Jány:

Sr. predstavená: Bona Urbániková.

Počet sestier: 3.

Práce:

a) mat. škola — 70 detí;

b) ľud. škola (3tried.) — 137 detí;

c) Marianská družina — 60 členiek.

10. Nem. Pravno:

Sr. predstavená: Michaela Kindtnerová. Počet sestier: 8. Práce:

a) mat. Škola — 60 detí;

b) ľud. škola (3tried.) — 114 detí;

c) chovanky (na nem. reč.) — 20;

d) Marianská družina — 90 členiek;

e) vyučovanie náboženstva na slov. Štát. ľud. škole.

11. O ponič e:

Sr. predstavená: Narcissa Raabová. Počet sestier: 4. Práce:

a) detská útulná — 30 až 40 detí;

b) ľud. Škola (ltried.) asi 70 detí;

c) apotéka, ambulancia a návšteva chorých;

d) Marianská družina — 40 členiek.

12. Urmin:

Sr. predstavená: Libéria Dubravická. Počet sestier: 3. Práce:

a) detská útulná — 50 až 60 detí;

b) ľud. škola (5triedna) — 245;

c) apotéka, ambulancia, návšteva chorých:

d) Marianská družina — 110 členiek.

13. Veľký Meder:

Sr. predstavená: Lujza Bujná. Počet sestier: 3.

Práce:

a) ľud. Škola (3triedna) — asi 180 detí;

b) Marianská družina — 40 členiek.

14. Žilina:

Škola, spojená so sirotincom a internátom. Sr. predstavená: Bonijácia Kmeiková. Počet sestier: 13. Práce:

a) mat. Škola — 95 detí;

b) ľud. Škola (5triedna) — 300 detí;

c) sirotinec a internát — 60 detí;

d) Marianská družina — 95 detí;

e) Patronáž — 50 členiek;

f) starosť o verejný kostol a bohoslužby.

K domu je pripojený zvláštny chudobinec, v ktorom je zaopatrených 15 chudobných stále a asi 300 chudobným sa dáva denne obed.

15. Zvolen:

Sr. predstavená: lda Parayová. Počet sestier: 3. Práce:

a) detská opatrovňa — asi 80—100 detí;

b) vyučovanie hudby a reči (nemec.) — 80 žiačok;

c) Marianská družina — 80 členiek.

16. Košice:

Dvojročná odborná ošetrovateľská škola.-Vedúca sestra: Maria JiruŠková. Poslucháčky: 11 sestier, 8 kandidátok, 7 svetských, 2 domáce sestry.

Nemocnice:

Štátna nemocnica: 1. Košice:

Sr. predstavená: Apollonia Kosztolányiová. Počet sestier: 73, postulantiek 18.

V blízkosti nemocnice bola roku 1932 vybudovaná a so štát. povolením 1. februára 1933 otvorená rádová odborná dvojročná škola (vedúcou sestrou je tam sestra Maria JiruŠková), v ktorej sa začalo vyučovať 11 sestier, 8 kandidátok. V omedzenom počte sa tam prijímajú aj svetské ošetrovateľky.

V súsedstve Košíc, v Barci, dom so záhradou

pre výživu sestier ošetrovateľskej Školy. Sú v ňom 3 sestry (prvou sestrou je tam: Emma Pútnikov á ), ktoré zariadily pre deti obce detskú útulňu (asi 80 detí), pre mládež sriaďujú Ma-rianskú družinu.

Krajinské nemocnice: Nitra:

Sr. predstavená: Agrippina Minárovitová. Počet sestier: 28, postulantiek 4.

Rim. Sobota:

Sr. predstavená: Beáta Mrázová. Počet sestier: 22, postulantiek 4.

Ipeľské Šahy:

Sr. predstavená: Bazilia Spitzerová. Počet sestier 13, postulantiek 2.

Levoía:

Sr. predstavená: Immakulata Lipková. PoČet sestier: 23, postulantiek 5.

T rent in:

Sr. predstavená: Lujza Máliková. Počet sestier: 43, postulantiek 8.

Turí. Sv. Martin:

Sr. predstavená: Eleonóra Danieliková. PoČet sestier: 33, postulantiek 3.

Topottany:

Sr. predstavená: Gizela Štepová. Počet sestier: 15, postulantiek 3.

Mestské nemocnice: Ruíomberok:

Sr. predstavená: Florina Boenigová. Počet sestier: 20, postulantiek 3.

Banská Bystrica:

Sr. predstavená: Armela Schusterová. Počet sestier: 8.

Kremnica:

Sr. predstavená: Palmaria Hlavatá. Počet sestier: 4.

Sirotince a internáty:

Banská Bystrica. »Vincentinum«:

Vedúca sestra: Maria Meíková. Počet sestier: 9.

Práca: Úplné vedenie Spoločnosťou novovy-staveného a moderne zariadeného ústavu, v ktorom je: 200 chlapcov sirôt a žiakov chovancov.

Radvaú. Krajinský sirotinec:

Sr. predstavená: Leontina Chnapková. Počet sestier: 3.

Nitra. Biskupský internát:

Sr. predstavená: Jozefa Čúlenová. Počet sestier: 4.

Práca: úplné vedenie ústavu, v ktorom je 40 žiakov.

Trnava. Biskup, chlapčenský sirotinec a internát:

Sr. predstavená: llka Sorecová.

Počet sestier: 10.

Práca:

a) úplné vedenie ústavu, v ktorom je 38 sirôt a 34 chovancov;

b) materská škola — 120 detí;

c) kandidátok Spoločnosti navštevujúcich meštianku a učiteľský ústav: 8.

Turzovka:

Dom, teraz prevzatý, ktorý sa nachádza ešte len v štádiu zariaďovania. Má v ňom byť zariadený sirotinec so 40 deťmi, a pri tom aj chudobinec. Okrem toho má slúžiť aj rôznym kultúrnym cieľom. Sr. predstavená: Vincentia Úuricová. Počet sestier: 5.

Mimo týchto má spoločnosť ešte sirotinec v už spomenutých školských domoch: v B. Bystrici, v Bratislave a v Žiline.

Bratislava. Svoradov:

S. predstavená: Emma Lazárova. Počet sestier: 4.

Chudobince a iné domy:

Nitra. Mestský chudobinec.

Sr. predstavená: Lilioza Žittniková. Počet sestier: 7.

KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH SESTÁR: i. Oldingerov ústav v Banskej Belej. 2. Nitra s 1 udovou a s meŠnanskou školou. , Misijný dom v Ladcoch. 4. Ústredný dom v Ladcoch. 5 • Rádová ošetrovateľská škola v Koš^ach. 6 Aposto ská škola v Banské, Bystrici. 7. „Vincentinum" - sirotinec v Banskej Bystrici. 8. Nemecké Pravno so školou. 9- Utulna sv. Jozefa v Turzovke.

KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH SESTÁR SATUMÁRSKYCH: i. Provinciálny dom v Rožňave. 2. Kláštorná škola v Tekovských Šarluhách. 3. Dom so školou v Štiavnici. 4. Ústav v Leviciach, j. Komárno. 6. Sirotinec v Leviciach. 7. KLÁŠTOR SESTÁR

DOMINIKÁNOK v Košiciach.

Trnava. Mestský chudobinec.

Sr. predstavená: Antónia Birtusová. Počet sestier: 3.

Trnava. Opatrovňa:

Sr. predstavená: Klaudia Puschmannová. Počet sestier: 2. Práca:

a) úplné vedenie celého ústavu, v ktorom je 14 chudobných;

b) Marianská družina: 240 členiek. Mimo týchto čisté chudobincov sú chudobince

už v spomenutých domoch: v Žiline, v Kremnici, v Dol. Semerovciach a v Turzovke.

Mimo vedenia domácnosti internátu, sestry majú i materskú školu so 110 deťmi.

Banská Bystrica. »Apoštolská škola«: Sr. predstavená: Gratia Vereíová. Počet sestier: 4.

Nitra. Seminár:

Sr. predstavená: Leonia KaŠpérová. Počet sestier: 3. Dolný Smokovec. Ozdravovňa Karity: Sr. predstavená: Aquilina Szabová. Počet sestier: cez zimu 5—6, v lete s kandidátkami 12—16. Práca: úplné vedenie ústavu, v ktorom býva cez zimu 10—15, cez leto 50—60 hosťov.

MILOSRDNÉ SESTRY (SATUMARSKÉ)

SV. VINCENTA

Satumarské milosrdné sestry z kmeňového domu Viedeň-Gumpendorfského usadil v Szatmárné-mete, v terajšom Satu-Mare, tamojší svätého života biskup Ján Hám roku 1842. Dal im tu postaviť mohutný dvojkrýdlový kláštor na dve poschodia s pekným kostolom uprostred. Svoju činnosť začaly s ústavom pre výchovu dcier vojenských dôstojníkov a vyučovaly aj v ľudovej škole, vy-držiavaly internát a oŠetrovaly chorých v tamojšej nemocnici pre ženy. Roku 1902 hlavné predstavenstvo vyslalo do Bradocku Spojených Štátov niekoľko sestier, aby vyučovaly v školách tam osadených vysťahovalcov slovenských; dnes je už 29 takých domov na území Pensilvánie. Po prievrate utvorila sa maďarská vikária a čsl. provincia. Nateraz sestry účinkujú vo 102 domoch; z týchto 18 patrí provincii čsl. a 29 slovenským osadám v Amerike.

Generálne predstavenstvo: Satumarský biskup, Jeho Excel. Štefan Fidler, Štefan Szabó, veľprepost, superior a Edita Doleschallová, generálna predstavená.

Predstavení ísl. provincie: Jeho Excel. Michal Bubnič, biskup rožňavský, Dr. Julius Pri-vitzký, kanonik-farár, superior, M. Flávia Néve-ryová, provinciálna predstavená. Táto provincia ustanovila sa po prievrate na základe »modus vivendi« a schválená bola r. 1929.

Členky tsl. provincie zaoberajú sa zväčša ošetrovaním chorých, opatrovaním chudobných, vy-chovávaním sirôt, vyučovaním dietok opatrov-ne, ľudovej, meštianskej a obchodnej Školy.

Sídla Milosrdných sestier provincie t s.:

Ro&ňava: Provinciálny dom (zal. r. 1868), noviciát, opatrovňa, ľud., meŠt., šk., internát.

Provinciálna predstavená M. Flávia Néveryová, 18 profesiek, 38 noviciek, 25 kandidátok.

Užhorod: Kláštor »Gizella« (zal. r. 1859), opatrovňa, ľud. šk., internát. Predstavená M. Modesta Gurgulitšová, 8 profesiek, 1 kandidátka. — Kláštor »Mariin Dom« (zal. 1879), opatrovňa, ľud. šk., internát. Predstavená M. Michaela Tonhaiserová, 8 profesiek. — Nemocnica (zal. 1879). Predstavená M. Agape Vi-ciánová, 28 profesiek, 3 novicky, 1 kandidátka.

Banská Štiavnica: Opatrovňa, ľud. Šk. (zal. 1867). Predstavená M. Venantia Šchlachtová, 5 profesiek, 1 novicka, 1 kandidátka. — Nemocnica (zal. 1899). Predstavená M. Styllita Gol-kovská, 8 profesiek, 2 kandidátky. — Chudobinec (zal. 1899). Predstavená M. Demjéna Némethová, 2 profesky, 1 novicka, 2 kandidátky.

Komárno: Opatrovňa, ľud. Šk. (zal. 1877). Predstavená M. Placida Vesprémyová, 9 prófe-siek, 1 novicka.

Levice: Sirotinec (zal. 1902). Predstavená M. Pavlina Kováčová, 4 profesky. — Opatrovňa, ľud., mesŕ., obchodná, internát (zal. 1880). Predstavená M. Rosamunda Balázsová, 22 pro-fesiek.

Mukaéevo. Opatrovňa, ľud. šk. internát (zal. 1916). Predstavená M. Almerida Csereiová, 10 profesiek, 2 novicky, 2 kandidátky.

'Tekovské Šarluhy: Opatrovňa, ľud. šk. (zal. 1929). Predstavená M. Bertilia Truniková, 4 profesky, 1 kandidátka.

Seredne: Opatrovňa, ľud. šk. (zal. 1890).

Predstavená M. Modestin Trávničková, 5 profesiek.

Sevluí: Ľudová škola (zal. 1930). Predstavená M. Bertholda Trefánová, 5 profesiek, 1 novicka, 1 kandidátka.

Pavlovce n. U.: Ľudová škola (zal. 1887). Predstavená M. Andrea Pankuchová, 5 profesiek.

Berehovo. Ľudová škola (zal. 1895). Predstavená M. Liliosa Vojčiková, 5 profesiek.

Bratislava: Internát (zal. 1929). Predstavená M. Nicéta Heibová, 4 profesky, 5 kandidátok.

Luíenec: KateChetika, vyučovanie hudby a jazykom (zal. 1932). Predstavená M. Gonzága Mertzlová, 4 profesky, 1 kandidátka.

S. M. ĽUDMILA ZAVADILOVÁ

 

KONGREGÁCIA SESTÁR III. RÁDU SV. DOMINIKA

 

III. Rád sestier dominikánok povstal vedľa II. Rádu výhradne kontemplatívneho. Sestry III. Rádu sv. Dominika žily a pôsobily v hraniciach našej vlasti už od XIII. storočia. Vzácnym kvetom III. Rádu, nádherne rozkvitlým na pôde českej, bola blahosl. Zdislava, grófka Berková z Dubé, ktorá zaiste plným právom dosiahla cti oltára a bola českou kongregáciou prijatá za jej zvláštnu ochrankyňu.

Prvý kláštor III. Rádu sestier Dominikánok vyrástol na troskách, pred 107 rokmi zrušených kláštorov II. Rádu z nepatrných počiatkov v Olomouci-Ŕepčíne. Roku 1889 vldp. prior OO. Dominikánov v Olomouci P. Česlav Navrkal vyžiadal z uhorskej provincie blah. Margity z Gleisdorfu vo Štýrsku 4 sestry dominikánky; predstavenou tejto malej spoločnosti bola ustanovená sestra M. Rajmunda Jindrová, — neskoršie prvá generálna predstavená mladej pučiacej českej kongregácie. Vyslané sestry ujaly sa hneď so sv. zápalom činnosti na zanedbanej roli našej milej vlasti. Prvým semenom v rozoranej brázde bolo otvorenie ľudovej Školy a dievČenskeho penzionátu v Olomouci-Ŕepčíne, ktorý sa Čoskoro stal materinským útulkom svereniek zo všetkých kútov slavianskeho sveta. Chovaniciam poskytovalo sa tu vzdelanie v rozsahu učiteľského ústavu — tu je aj prvý počiatok dnešného nášho učiteľského ústavu v Olomouci-Repčíne.

Tento prvý kláštor III. Rádu ses. Dominikánok bol semenom horčičným, z ktorého vyrástol mohutný strom kongregácie blah. Zdislavy. Dnes je íepčínsky kláštor materincom českej kongregácie, ktorá má 331 členiek a 30 rehoľných domov.

Činnosť týchto pracovníc sústreďuje sa v našej republike v týchto ústavoch:

V 1 učiteľskom ústave, 1 ústave domácich náuk, 1 obchodnej škole, 1 škole rodinnej, 4 školách občianskych, 6 ľudových, 9 opatrovňách, 3 školách pomocných, 5 hudobných, 2 Školách kuchársko-gazdinských, 5 kuchársko-gazdinských kurzoch, 7 penzionátoch, 10 sirotincoch, 4 ústavoch pre slabomyseľných, 1 chudobinci, 2 ústavoch pre zmrzačelé dievčatá.

Okrem toho kongregácia spravuje:

1 Štátnu zemedeľskú školu, 1 mestský chudobinec, 2 ústavy pre slepcov.

V Amerike má kongregácia 3 osadné Školy.

III. Rád sestier Dominikánok šíril sa z materinca v Olomouci-tíepťine postupne do miest v našej republike. Ba šíril sa aj v Amerike.

Sídlom generálneho predstavenstva kongregácie blahoslav. Zdislavy III. Rádu sv. Dominika je materinec v Olomouci-Repčíne. Generálna predstavená: M. Augustína Štuchla.

Minulosť rehoľného domu v Košiciach je veľmi bohatá, veď obyvatelia jeho prešli v krátkej dobe nie veľa rokov mnohými ťažkými chvíľami. Prvé jeho počiatky siahajú do r. 1868, keď na mieste terajšieho ústavu stál nepatrný domček, ktorý na podnet P. Hyacinta, priora Dominikánov, zakúpil po niekoľkých rokoch malý kruh III. Rádu sv. Dominika, aby tu členovia menovaného sdruženia odbavovali svoje mesačné shromaždenia. Pre prehĺbenie vzdelania a duchovného života členov III. Rádu bola čoskoro v miestnostiach nového domu sriadená malá ľudová knižnica.

V pomerne krátkom Čase pochopil III. Rád nevyhnutnosť práce karitatívnej a upravil roku 1891 v svojom domku útulok pre dietky chudobných rodičov-robotníkov, ktorí sa nemohli venovať ich opatere. Čoskoro dosavádny dom nestačil, preto vtedajší riaditeľ III. Rádu, P. Met. Machátek, dal na mieste malého domčeku zbudovať peknú, jednoposchodovú budovu, ktorá poskytla žiadúceho útulku mnohým deťom. Správu opatrovne viedly niektoré členky III. Rádu, ktoré s povolením diecéz, biskupa nosily v dome rádové rúcho. Medzitým pracoval menovaný riaditeľ III. Rádu na sriadení kláštora, lebo len ten mohol úplne vyhovieť tak mnohým naliehavým potrebám ľudu. — Na jeho žiadosť boly do Košíc poslané z Kószegu, z maďarskej provincie blah. Margity Uhor. sestry Dominikánky, ktorých počet bol rozmnožený, keď sa do rehoľného rúcha obliekly niektoré členky III. Rádu. Dom III. Rádu bol potom slávnostne posvätený a daný k užívaniu sestrám dominikánkam. Prvou predstavenou mladého kláštora bola ustanovená ses. M. Vincencia Hojf-mannová.

Obor a rozsah Činnosti nového kláštora Čo rok rástol a tým aj potreba stáleho rozširovania ústavu, a tak zo semena mnohých obetí rástol pomaly terajší rozsiahly dom. Roku 1912 otvorily sestry s príslušným dovolením 4 triednu ľudovú a 4 triednu občiansku školu — pravda, s vyučovacím jazykom maďarským. — Ústav nerušene rástol. Prišla však svetová vojna — nastal aj prievrat a s ním na jednej strane netušený jasot a radosť, na druhej zasa mnohé nepredvídané starosti, lebo v ústave vládol dosiaľ len živel maďarský. Prišiel už aj rok 1924, ktorý bol dôležitým medzníkom v dejinách ústavu. Maďarské školy, sriadené pri ústave, nemohly ďalej ekzistovať pre klesajúci počet žiactva. Čo teraz? Zhynie všetko semä, nadobudnuté z tak mnohých krvavých obetí? Nie! — Mnohé áestry národnosti i príslušnosti maďarskej — nemajúc príležitosť uplatniť sa v nových pomeroch — rozhodly sa odísť do Maďarska. — Ostatné potom, rodom a citom Slovenky, ktoré ľnuly k svojej vlasti, nechcely ju opustiť a odcudziť sa jej, rozhodly sa zostať na rodnej pôde. Ale dobre cítily, že by samy stroskotaly, preto sa obzeraly po záchrannej kotve, ktorú čoskoro nasly tým, že sa rozhodly pripojiť k českej kongregácii blah. Zdislavy. Táto ochotne vyhovela žiadosti sestier Sloveniek a vyžiadajúc si potrebné dovolenie Sv. Stolice, s láskou podala ruku svojim milým sestrám. Tak v máji roku 1924 bol košický rehoľný dom definitívne pripojený k českej kongregácii.

V jeseni t. r. ujala sa vedenia nového domu sestra M. Hedviga Koíí, ktorá s veľkým úsilím a úspechom za 6 rokov spravovala roľu, jej sverenú.

Dom sestier dominikánok v Košiciach stal sa pripojením ku kongreg. blah. Zdislavy vítanou oázou znovuzrodeného slovenského živlu v Košiciach, ktorý horko-ťažko zápasil s prirodzene silnejším a mocnejším činiteľom maďarským. Prvé kroky činnosti nášho rehoľ. domu v Košiciach v dobe poprievratovej sú nie jednou ťažkou stopou zapísané v dušiach jeho zápasníc. Ako dosiaľ, bola aj ďalej — pravda, v duchu slovenskom — venovaná pozornosť výchove dietok v Opatrovni.

ĎaľŠím význačným krokom pôsobnosti bolo postupné otvorenie 5 tried slovenskej školy ľudovej a 3 tried školy občianskej. — Roku 1928 bol obor učiteľskej činnosti rozšírený otvorením jednoročného obchodného kurzu, kde sa poskytuje žiačkám III. tr. občianskej školy ďalšie potrebné vzdelanie, aby boly v čas potreby schopné samostatnej ekzistencie.

Pri ústave je aj hudobná škola. Hudbe, ako aj vyučovaniu cudzím jazykom je v najnovšej dobe venovaná zvýšená pozornosť.

Rehoľný dom je už cez niekoľko rokov ohniskom a útulkom Mariánskej Kongregácie slovenských žien a od roku 1925 je domovom Mariánskej Kongregácie slovenských Študentiek. V obidvoch sdruženiach pôsobia vedľa riaditeľov — kňazov sestry ústavu. Ich snaha po prehĺbení a oduševnení vnútorného života členiek sdruženia stretla sa s opravdivým porozumením a uspokojujúcim výsledkom.

V miestnostiach ústavu našiel ďalej láskavosťou terajšej predstavenej kláštora milý útulok krúžok košických slovenských služobných dievčeniec pod vedením P. M. Zeleného, aby maly príležitosť nerušene a slušne sa pobaviť a doplniť najpotrebnejšie vzdelanie.

Aj skupina českých inteligentov voľne používa miestnosti ústavu pre cvičenie chrámového spevu.

Pri rozličných príležitostiach je ústav strediskom rozličných slávností, spojených často s divadelnými predstaveniami, v ktorých žiačky tunajších skôl a členky Mariánskej Kongregácie za riadenia sestier učiteliek pripravujú nie jedno prekvapenie a milé pobavenie tým, ktorí túžia po čistom, neskalenom dychu tichej radosti.

REHOĽA ANGLICKÝCH PANIEN

Ustav Sancta Maria v Prešove.

Zakladateľkou rehole je ctihodná matka Maria Wardová, ktorá r. 1610 utvorila prvý dom v katolíckom Omere, ktorý bol ako ústav Nobilium Virginum Angliae potvrdený omerským biskupom pre jeho diecézu. Rehoľa prijala pravidlá Spoločnosti Ježišovej a pomaly sa rozšírila, zakladajúc domy v Londýne, v Ríme a najmä v Nemecku, kde má dnes 150 domov.

R. 1628 sama zakladateľka so 4 dámami prišla do Bratislavy, aby prevzala dom, ktorý jej ponúkol vtedajší farár-prepošt.

22. aug. 1882 povolal sestry Anglických Panien košický biskup Dr. Konštantín Schuster do Prešova, kde im vybudoval dom a sve-ril im správu tamojšej katolíckej školy ľudovej. Tento ústav, zvaný Sancta Maria, bol r. 1887 značne rozšírený, lebo treba v ňom umiestiť i strednú školu obchodnú 3 triednu a dievčenské gymnázium. Po prievrate, roku 1921 dostal ústav novú predstavenú z Prahy, M. Máriu Dittrichovu, ktorá zaobstarala ústavu slovenské sily učiteľské a priviedla ho do času primeraných koľajníc. Už r. 1924 má ústav nielen ľudovú, ale i slovenskú meštiansku školu dievčenskú. Kurátorom ústavu je Vojtech Záborov-ský, prelát-farár a predstavenou M. Anna Flídrová a profesorom náboženstva Msgr. Henrik Andruscsákevics.

Ústav Sancta Maria Anglických Panien v Prešove

 

KONGREGÁCIA DCIER SV. FRANTIŠKA Z ASSISI

Sestry složia po dvojročnom noviciáte najprv dočasné, potom večné sľuby chudoby, poslušnosti a Čistoty. Za svojho Otca si uctievajú sv. Františka z Assisi. Kongregácia bola založená šiestimi sestričkami, ktoré v roku 1894 priŠly zo Švajčiarska do Budapešti. Páter Tomcsányi S. J. vypracoval im rehoľné stanovy. Okrem posvätenia duše je ich činnosť hlavne karitatívna: opatrovanie chorých v nemocniciach a v súkromných domoch, ďalej opatrovanie starcov, sirôt a dietok. Na terajšom Slovensku otvorily už v roku 1894 filiálny kláštor v Slovenskom Mederi. V roku 1917 prevzaly nemocnicu Červ. Kríža v Spľsskej Sobote, ktorú ale neskoršie zanechaly. Roku 1924 povolali ich do nemocnice (terajšia Kraj. verejná nemocnica) v Nových Zámkoch. V Nových Zámkoch otvorily aj ústredný dom pre Slovensko. Dom tento pre veľký nával kandidátiek je už malý a preto v najbližšom čase si vybudujú nový dom.

Kongregácia stará sa pri tom aj o riadne Školovanie svojich členiek, aby mala diplomované ošetrovateľky chorých, opatrovníčky dietok na materinských Školách, výpomocné učiteľky náboženstva, učiteľky ručných prác a vedenia domácnosti atď., aby sa sestry aj v týchto odboroch mohly zamestnávať.

Generálna predstavená: 5. Maria Flóry.

Predstavená domu v Nových Zámkoch: S. Ľudovika Respondek.

 

KLÁŠTOR KANONISIEK DE NOTRE DAME

V BRATISLAVE

 

Rehoľa menovaná po Prebi. Panne Márii »Notre Dame« je z najvýznamnejších rádov francúzskeho pôvodu, ktorý sa zaoberá výchovou ženskej mládeže, a to zvlášť výchovou dievčat z kruhov inteligencie. Rád založil sv. Peter Fourier (1565—1640), francúzsky rehoľný kanonik. Rehoľnice tieto sú aj dnes rozšírené vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku. V Republike československej majú doteraz jediný samostatný dom v Bratislave pri divadle. Do Bratislavy prišly Notredámky r. 1747. Sama cisárovná Maria Terezia ich bola povolala sem pre výchovu inteligentných dievčat. Do terajšieho svojho domova pri divadle (Ružová ulica č. 4) sa prisťahovaly r. 1754. Rehoľnice blahodarne účinkovaly v Bratislave a ich Škola s internátom bola považovaná vždy na celom Slovensku za nejvyberanejŠÍ výchovný ústav. R. 1870 bola v kláštore založená vyššia dievčenská mestská škola so 6 triedami. R. 1892 sa vyvinula meštianska škola, ktorá aj dnes prekvitá, k tomu sa pridružujú rôzne kurzy, zvlášť obchodný kurz. Ústav má dnes slovenský obchodný kurz, slovenskú meštiansku Školu so Štyrmi triedami, slovenskú ľudovú školu dievčenskú, maďarskú meštianku s troma triedama, maďarskú ľudovú školu a nemeckú ľudovú školu, spolu s 500 žiačkami. Okrem toho vyučujú rehoľnice hudbe, umeleckým prácam, zvlášť maliarstvu a ručným prácam umeleckým, a jazykom, zvlášť francúzčine a nemčine. Popri škole je aj dobre zariadený internát pre dievčatá, v ktorom sú umiestené aj také dievčatá, ktoré navštevujú aj iné odborné Školy alebo gymnázium v Bratislave.

Rehoľníc spolu je teraz 40. Jedna čiastka z nich sú učiteľky (kôrové mníšky), druhá čiastka pomocné sestry (laické sestry). Kôrové mníšky, kanonisky, majú čierny ohnutý závoj, pomocné sestry biely. Tamtie odbavujú každý deň kňazský breviár. Terajšia predstavená je M. Klára Denková. Superior ústavu a riaditeľ všetkých Škôl kanonik Dr. Karol Kôrper. Správkyňa slovenských tried je M. Xaveria Hásová, maďarských M. Bernarda Polonyi, nemeckých sama predstavená.

KONGREGÁCIA SESTÁR NEP. POČATIA BL. P. MÁRIE

Kongregácia sestár Nepoškvrneného Počatia bl. Panny Márie podľa svojich stanov vychováva a vyučuje dievčatá, najmä tried nižších a chudobných, okrem toho organizuje a riadi sdruženia a inštitúcie pre vývoj duchovného života a pre šírenie viery, pre úkoly sociálne a charitatívne, ďalej pre výpomoc kňazom v duchovnej správe, i v misiách vonkajších, všetko v duchu a podľa zásad Katolíckej Akcie. Pri tom kongregácia má na zreteli lásku k chudobným Kristom Pánom hlásanú a dobro bližného.

Táto kongregácia je pôvodu slovanského. Bola založená v Pŕerove na Morave r. 1851. So zreteľom na svoj zvláštny účel horeuvedený, táto kongregácia na Slovensku má dva ústavy výchovné a vyučovacie, a to v Levoíi a vo Spišských Vlachách. Okrem toho pracuje sociálne-charitatívne na veľkomestských periferiách, zakladajúc pre pomoc triedam sociálne najslabším jednak zvláštne ústavy, na pr. v Prahe (Dol. Krč 300) a v Brne (Pekaŕská 8), jednak pridružuje činnosť sociálne-charitatívnu k svojim školám a ústavom vychovávacím.

V zámorských misiách pracujú sestry tejto kongregácie jednak výchovou, jednak ošetrovaním malomocných.

Myšlienku smieru, ktorá je duchom kongregácie, vnútorný život, myšlienku laickej výpomoci

Rím. katol. ľudová škola a sirotinec v Spiš. Vlachách

 

Rím. katol. ženský učit. ústav v Levoči

v duchovnej správe a myšlienku misií zámorských, propaguje kongr. literárnymi prácami sestier. (Edícia Smieru, Pferov.)

Konštitúcie tejto kongregácie boly definitívne aprobované Sv. Stolicou dňa 7. marca 1933- Tým sa dostalo definitívnej aprobácie moderným snahám tejto kongregácie, prehĺbiť a upevniť kresťanského ducha podľa zásad Katolíckej Akcie.

Správu biskupských ústavov v Levoči a vo Spišských Vlachách na Slovensku prevzala kongregácia po prievrate od sestár sv. Vincenta, ktoré nemalý síl pre vyučovanie slovenským jazykom.

Počiatkom septembra r. 1919 prišlo do Levoče 13 sestier z materínca v Pŕerove, ktoré dľa ujed-nania s vtedajším riaditeľom biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule, terajším osv. p. biskupom Jánom Vojtaššákom, začaly vyučovanie v jestvovavších už školách: materinskej, ľudovej a meštianskej. Prevzaly i penzionát. Chovaniek pribúdalo so vzrastajúcou dôverou k novým vychováva-teľkám. Roku 1920 bol otvorený prvý a postupne i ostatné tri ročníky ženského ústavu učiteľského. R. 1929 bol založený ústav pre vzdelanie učiteliek domácich naúk, pre ktorý dal osv. pán biskup J. VojtaŠŠák, bezpríkladné horlivý podporovateľ slovenského Školstva, vystavať veľkú, moderne vystrojenú budovu a pri nej i domácu kaplnku. Všetky menované školy majú právo verejnosti.

Trojtriednu školu ľudovú a sirotinec vo Spišských Vlachách prijala kongregácia do svojej správy roku 1920.

 

ŠKOLSKÉ SESTRY O. S. F.

 

Školské sestry O. S. F. (III. rádu sv. Františka Serafínskeho) v Ružomberku vyučujú na rím.-katol. dievčenskej ľudovej (päťtriednej) a meštianskej škole, na materskej škole (opatrovni) a v rím.-katol. ústave pre vzdelanie opatrovateliek pre materské školy.

Rím.-katol. ľudová škola bola založená r. 1816. Po

žené boly r. 1892. Keď po prievrate bolo nariadené vyučovať jazykom slovenským, opustily sestry sv. Vincenta dievčenské školy v Ružomberku a odišly do Szatmáru.

Na ich miesta povolal vdp. Andrej Hlinka, ružomb. farár a predseda školskej stolice, učiteľky Školské sestry O. S. F. z materinského domu v Prahe-Brevnove.

Roku 1921 Školské sestry otvorily dievč. penzionát pre žiačky ľudovej a meštianskej školy.

Na začiatku pôsobilo tu 11 sestier a keď neskoršie pribúdalo žiačok, vzrástol aj počet sestier.

Mnohé slovenské dievčatá obľúbily si život v kláštore a vstúpily do tejto rehole; viaceré z týchto vyštudovaly učiteľský ústav a vyučujú slovenskú mládež.

Roku 1932 rím.-katol. Školská stolica v Ružomberku sriadila rím.-katol. ústav pre vzdelanie pestúnok pre materské školy. Vyučovanie na tomto ústave aj celú správu ústavu sverila Školským sestrám rádu sv. Františka v Ružomberku.

Ústav je dvojročný, vychováva učiteľky materských škôl a vychovávateľky detí v rodinách.

V škôl. roku 1932—33 pracuje v ružomberských dievč. Školách a v kláštore 28 Školských sestier O. S. F. Pri rím.-katol. dievčenských školách v Ružomberku sriadená je Marianská kongregácia a »Garda Božského Srdca«.

Na rím.-katol. ľudovej škole v Poprade prijaly ružomberské Školské sestry O. S. F. učiteľské miesta na žiadosť dp. Štefana Mnoheľa, farára v Poprade, v roku 1928.

Trojtriedna rímsko-katolícka ľudová škola v Poprade bola rozšírená, teraz

je UZ pättriedna. r u meší. dievč. škola v Ružomberku, bkola — odchod žiačok

R. k. ľud. a meší. dievč. škola v Ružomberku Budova školy — vchod

 

 

 

KATOLÍCKE ŠKOLSTVO

 

JOZEF ČÁRSKY

 

biskup

 

NAŠE KATOLÍCKE ŠKOLSTVO

 

»Nechajme im kostoly a kríže a zmocnime sa škôl; kostoly potom samy od seba spustnú a kríže sa vyvrátia.« V znamení tohoto hesla sa niesly a nesú útoky proti Cirkvi od sedemdesiatych rokov minulého storočia až podnes. Všetci nepriatelia Cirkvi, bez rozdielu, nech je akokoľvek protichodný ich ostatný program, v tomto jednom sú celkom jednotní, v tomto ruka v ruke pracujú. Preto sa vo všetkých štátoch hodili na školy, aby v nich vliv Cirkvi a náboženstva čím dokonalejšie odstránili a mládež v duchu protináboženskom, alebo aspoň úplne indiferentnom, vychovávali. Takto pochopujú školu a jej význam všetci nepriatelia Cirkvi a náboženstva vôbec.

No, takto pochopovala a pochopuj e význam školy aj Cirkev a jej najpovolanejší predstavitelia: pápeži a biskupi. Ľev XIII. vidiac snahy na odkresťančenie sveta školou, r. 1897 povedal v istej allokúcii: »Škola je to zápasište, na ktorom sa rozhodne, či spoločnosť ľudská zachová svoj kresťanský ráz, alebo sa spohanští. Škola je pre kresťanstvo životnou otázkou.« Podobne sa vyslovili biskupi temer všetkých zemí. Aj cirkevný zákon prísne nariaďuje, že katolícke dietky len do katolíckych škôl majú chodiť.

Tento význam školy ľahko pochopíme, keď uvážime, že dietky v najvnímavejšom veku od 6—14 roku, teda za osem rokov musia deň po deň navštevovať školu, kde učiteľ ich duše, mäkké a ohybné, ako vosk, formuje a pretvára na svoj obraz a svoje podobenstvo. Preto duch a smer školy znamená ducha a smer generácie, ktorá zo školy vyjde; boj o školu znamená boj o dušu dieťaťa, o dušu budúceho pokolenia. Škola môže pripraviť deti o národnosť, môže ich pripraviť aj o vieru.

Jestli sa my katolíci na Slovensku chceme udržať, musíme si vydobyť pre katolícke dietky katolícke školy, t. j. také školy, kde katolícki učitelia im sverené dietky, z učebníc v duchu katolíckom písaných, v duchu náboženskom vychovávajú a musíme zabrániť, aby neverecká škola slovenské deti viery pozbavila. Nepriatelia náboženstva sa radi odvolávajú, že škola má byť z ohľadu náboženstva neutrálna. Toto heslo je len na zavedenie dobromyseľných katolíkov, lebo v skutočnosti neutrálna škola nie je možná. Všetky učebné predmety totižto — až na počtovedu — týkajú sa i náboženstva. Náboženstvo učí, že svet stvoril Boh, že človek má nesmrteľnú dušu, — učiteľ neverec však to bude popierať. Kresťanovi je Kristus Synom Božím, učiteľovi Židovi odpadlíkom židovským. Hus je katolíkovi kacírom, husitovi-nevercovi hrdinom. Cieľom života pre veriaceho je zbožným zemským životom zaslúžiť si nebo, nevercovi »vyžiť se« a »užíti«. V prírodopise, v dejepise tieto a podobné otázky prídu na pretras, a tam učiteľ neverec už tým, že neprijíma stanovisko náboženstva, postaví sa proti nemu. »Kto nie je so mnou, je proti mne.« Všetci apoštolovia nevery sú za »neutrálnu« školu. Že ako si oni tú »neutralitu« predstavujú, o tom svedčia výroky týchto »neutrálnych« vychovávateľov: »Jestli hovoríme

 

o neutrálnej škole, tak to nie je iné, ako diplomatická lož. My sme ju vymysleli, aby sme takto uspokojili náboženských škrupulantov.« (Viviani 1906.) »My naším vyučovaním musíme znemožnil: vieru v Boha.« (Dufrenne.) »Cieľom školy od vlivu náboženstva oslobodenej, — povedal veľmajster francúzskej lóže slobodnomurárskej, Sequair Gobel, — nie je to, aby sa ľudia naučili čítať a písať, ale to, aby sa naučili voľne myslieť. Ovocie náboženského vlivu zbavenej školy sa ukáže až vtedy, keď sa deti odtrhnú od Cirkvi a zaprú rodičovskú vieru. Nenáboženská škola je mlynom, do ktorého hodia kresťanské dieťa a z ktorého vyjde neverec.« — To sú jasné slová! To je pravá príčina, prečo sa všetcia sprisahali na ubitie katolíckych škôl.

Katolíckej verejnosti sú dostatočne známe tie šikanérie, ktorým sú katolícke školy od prihorlivých apoštolov »neutrálnej školy« v úradnej tóge vystavené, ako sú známe aj tie prestrelky, ktoré si mnohí nedočkaví »kultúrtrégeri« proti náboženstvu v škole dovolia. Nepozostáva nám iné, ako postaviť sa bez rozdielu politického názoru s použitím všetkých našich občanských práv za uplatnenie zásady: Katolíckym deťom, katolícke školy!, t. j. katolíckych učiteľov, katolícke učebnice, katolíckeho ducha! — Tieto katolícke školy musí udržovať štát, lebo on núti deti do školy. — Držím ubíjaním slobody svedomia by bolo, nútiť katolícke deti do takej školy, ktorá ich náboženstvo ohrožuje.

Stav katolíckeho skolstva.

Do prievratu na Slovensku bolo: dve tretiny ľudového školstva cirkevného, 22 kat. gymnázií, 16 učiteľských preparandií. Maďarská vláda z čisto maďarizačných dôvodov na národnostnom rozhraní zoštátňovala cirk. ľudové školy, keďže tieto lepšie hájily materčinu; stredné cirk. školstvo maďarská vláda podporovala. Po prievrate katolícke školstvo sa ocitlo pred veľkými ťažkosťami. Stredné školy cirkevné až na jedno maďarské gymnázium vláda zhabala. Z učiteľských ústavov ostaly: jeden chlapecký a tri dievčenské. Mnohé orgány štátnej školskej správy sa netaja tým, žeby katol. školstvo najradšie so sveta sniesly. Rozšírenie školskej dochádzky o dva roky zapríčinilo nevyhnutnosť rozmnoženia tried a rozšírenia školských budov. Pre ťažké hospodárske pomery chudobné cirkevné obce nemôžu si k rozšíreniu škôl potrebné prostriedky zadovážiť. Pritom sa cirkevným školám iným merítkom merá, ako necirkevným. Cirkevným školám sa obyčajne nepovoľuje štátna podpora k stavbe; predpisy ohľadom umiestenia tried u cirk. škôl sa oveľa prísnejšie berú, ako u necirkevných; budovy, ktoré pre školu, kým táto bola cirkevná, nevyhovovaly, len čo prestala byť náboženskou, hneď sú dobré a ďalej sa v nich vyučuje; ba boly prípady, že takéto »školským predpisom nevyhovuj úce« školské budovy boly pre ciele necirkevnej školy úradne rekvirované; kým triedy škôl necirkevných sú veľa razy umiestené v nízkych úzkych gazdovských izbičkách, katol. školám sa odoberá štátna podpora preto, že nemajú kabinetu, že učebná sieň nemá predizby, že je o niekoľko decimetrov užšia, ako zákon predpisuje.

 

Položenie cirk. škôl na Slovensku priťažuje i to, že sa na ne nehlási dosť kvalifikovaných učiteľov, keďže je nedostatok učiteľského dorastu, a učiteľstvo štátnych škôl má viacej výhod, ako cirkevné. Katol. učiteľské ústavy márne žiadaly paralelky, školské úrady ani numerus klauzus zrušiť, ani paralelky povoliť nepripustily.

Zlepšenie katol. školstva možno očakávať len vtedy, keď sa celá katol. verejnosť Slovenska jednotne zaň postaví.

Štatistiku katol. školstva uvádzame nižšie.

Katolícka školská rada.

Z uvedeného vidieť, že práca za zveľadenie a udržanie katol. školstva a za dosiahnutie katolíckych škôl pre všetky katolícke deti (a to škôl nielen ľudových, ale aj stredných a učiteľských ústavov), tvorí veľmi vážnu, integrálnu čiastku Katolíckej Akcie, v ktorej musí celá katol. verejnosť pomáhať.

Starosť o jednotlivé katol. školy prevádzajú udržovatelia dotyčných škôl, cirkevné obce (cestou škol. stolíc), rehole, cirk. inštitúcie pod dozorom biskupského úradu. Všeobecné smernice katolíckej školskej akcie na Slovensku dáva Katolícka Školská Rada, ktorá pozostáva z jedného biskupa, čo zástupcu biskupského sboru, z diecéznych hlavných škôldozorcov a z mužov biskupským sborom na 5 rokov menovaných. Katolícka Školská Rada je poradným sborom episkopátu v školských otázkach. Do jej kompetencie patria všetky školstva sa týkajúce otázky; s pozornosťou sleduje všeobecné pedagogické pohyby, didaktické otázky, učebnice, vládne nariadenia, návrhy zákona vo veciach školských, o týchto podáva mienku, prípadné návrhy a stará sa o to, aby tieto pomocou novín, časopisov, prednášok a shromaždení dľa katolíckych zásad boly prejednané a objasnené, a aby tak prešly do povedomia katol. verejnosti. Tohočasní členovia rady sú: Predseda: Jozef Čársky, biskup, ap. adm. košický; podpredseda: Dr. Karol Krčméry, senátor; tajomník: Msgre Dr. Róbert Pobožný. Referenti: pre školy ľud. František Mojto, poslanec; pre školy stredné: Dr. K. Krčméry, senátor; pre školy vysoké: Dr. ]án Kovali k, senátor. Ostatní členovia, okrem hl. diec. škôldozorcov sú: Msgre Tomáš Ružička, ap. protonotár, opát-farár v Žiline; Jozef Sivák, poslanec, učiteľ; Anton Hancko, senátor, učiteľ; Eugen Kozák, gr. katol. profesor uč. ústavu za gr. katolíkov; Dr. Pavel Berkeš, farár, Ompitál.

Výkonným orgánom Katol. Škol. Rady je Katolícka ústredná školská kancelária v Bratislave (Nový Svoradov, Palisády), dočasným predsedom ktorej je Msgre Gejza Szucsy, kanonik, jednateľom Marcel Skobla; právnym zástupcom Dr. Ďurčanský, advokát, Bratislava.

 

DR. RÓBERT POBOŽNÝ

 

KATOLÍCKE STREDNÉ ŠKOLY

 

 

V dejinách Slovenska pozorujeme, že šľachetne smýšľajúce a vynikajúce osoby na kultúrnom poli neoceniteľné hodnoty obetovaly štátu v cirkevných fundáciach, aby náboženskú, mravnú, duševnú a hmotnú, vedeckú a hospodársku úroveň občianskej vzdelanosti

povzniesly nielen v súčasnej dobe, ale i v potomkoch svojho pokolenia cez dlhé storočia. Jednotlivci obetovali majetky na udržovanie týchto škôl a školy s majetkami pravidelne sverili rehoľám, najmä jezuitom a piaristom, neskoršie františkánom a pre-monštrátom.

A týchto stredných škôl, tejto bane na čisté zlato katolíckej, národnej kultúry podnes niet na Slovensku. Nechceme obviňovat nikoho. Ani rehole, ktoré sa dosiaľ nepostaraly o profesorský dorast rehoľný; ani štátnu, školskú správu, ktorá dosiaľ hatí, aby sa dejinné práva katolíkov na tieto nateraz umknuté stredné školy uplatňovaly. — Chladnokrvne poukážeme len na to, akou krivdou je, že niet týchto katolíckych, stredných škôl, keď si predstavíme, koľko dejinných, právnických, národných, hospodárskych príčin máme, aby sa už len raz otvorily brány zatvorených našich gymnázií, zodpovedne zmeneným dnešným naším pomerom za republiky.

Nazrime si do fundačných listín a do tých práv, ktoré súvisia s týmito strednými školami a otázka týchto stredných škôl sa nám vyjasní.

Nadačné listiny skoro tými samými slovami ustaľujú cieľ týchto základín. Založené sú na udržovanie katolíckej viery, na povznesenie vedy. Tak píše na príklad Ján Druget, vo fundačnej listine gymnázia v Užhorode: »Uznal som, že je potrebné, aby som zbožnosť a vieru našich otcov dľa svojich síl do otčiny ako z vyhnanstva zpät zaviedol a posadil do starého práva. A presvedčil som sa, že na tento cieľ najlepším prostriedkom je náboženská výchova mládeže od útleho veku, aby totižto túto mládež zbožnou výchovou na to súci, učení mužovia pripravili k všestrannej vzdelanosti a k tomu, aby občianskymi ctnosťa-mi vynikala.« V inej fundačnej listine zasa čítame: »Hlava štátu má mať pred sebou dvojitý cieľ: jeden je, ako udržať náboženstvo, službu Božiu, čo je jediným cieľom človeka; a druhý, aby každému zabezpečil jeho práva, čo je základom občianskeho života. Z oboch ohľadov usiloval som sa niečo previesť ... Nič lepšieho urobiť som nemohol, ako keď som priviedol učených a zbožných ľudí, ktorí sa budú snažiť, aby svojou vedou inú časť mládeže na cirkevné a inú na svetské úrady vychovali...«

A takto by sa dalo citovať z týchto listín i ďalej; vidieť z nich snahu, ako zabezpečiť pozitívnu, náboženskú výchovu v stredných školách, súčasne však chceli dať i primeranú vzdelanosť, ktorá jednak kvalifikuje mládež k verejnému a k súkromnému životu. Ale predsa priložíme ešte z fundačnej listiny gymnázia v Košiciach tieto slová zakladateľa: »Tak sa nám zdá, že prepotrebné liečenie hlavne v tom pozostáva, že namiesto bludov a omylov od otcov zdedenú vieru a náboženstvo, namiesto zrady, nenávisti, nepriateľstva zasa vernosť, lásku a kresťanskou svornosťou tvorené priateľstvo máme do sŕdc vštepovať. A keďže: čo je násilné, to trvalé byť nemôže a driek zrastlého stromu zlomiť môžeš, ale ho nesohneš a v útlom veku cvičenie k tomu, čo je dobré, a dobré ovocie prináša, je nielen osožné, ba naj výš potrebné: z tohoto jasne nasleduje, že na odstránenie nebezpečí, ktoré hrozia krajinám, národom a štátom, niet významnejšieho, cieľu primeranejšieho, chváli-tebnejšieho prostriedku, ako je náboženská, mravná a vedecká výchova mládeže.« K týmto slovám nemáme nič pridať, tak otvorene hovoria o tom, prečo je a bolo potrebné katolícke gymnázia zakladať a udržiavať ich od založenia cez stáročia.

Pomenujeme tu niektoré šľachetné duše z kultúrnych dejín Slovenska, a nie všetky, ktoré obety priniesly na katolícke, stredné školy. Tak vdova po Pálffy-ovi, rodená Františka Khueninová, 17. febr. 1666 právoplatnou listinou skladá do rúk piaristov majetok na gymnázium v Prievidzi tak presne, že táto listina podnes môže byť vzorom, ako sa majú zakladať podobné ustanovizne; zakladateľka túto vec usporiadala s Václavom, všeobecným predstaveným piaristov v Poľsku. — Krista Mindszentiová, vdova po Štefanovi Csá-kyovi, košickému katol. gymnáziu záveťou 20. apr. 1670 necháva 13.000 toliarov. — Ladislav Hosszutóty, vacovský biskup, 16. V. 1647 zo svojho rodinného majetku obetuje dedinu Jablonov na Spiši na gymnázium a internát, a odovzdáva to jezuitom; ako vidno z iných listín, nie je to gymnázium levočské. — Na gymnázium v Sabinove Štefan De-sewffy^ armádny generál 7. dec. 1740 obetuje majetok, ktorý si — ako fundačná listina hovorí — svojou krvou nadobudol. — Juraj Szecheny, arcibiskup ostrihomský 5. febr. 1694, upevnil majetkový základ pre stredné školy a internáty v Trenčíne a v Levoči; majetky boly odovzdané do rúk jezuitov. — Leopold I. jezuitom sveril 28. dec. 1688 internát a gymnázium v Banskej Bystrici a na tieto ciele odovzdané boly majetky prepošt-stva v Šahách pri Iple, atď.

Zakladatelia týchto stredných škôl sú alebo apoštolskí králi býv. Uhorska, alebo magnáti : gymnázia vo Sv. Juri (r. 1686), v Banskej Štiavnici (1677), v Banskej Bystrici (1688), v Sabinove (1740), v Humennom (1615), v Ružomberku (1726), v Prievidzi (1666), v Brezne, Podolinec (1642), v Užhorode (1640). Biskupi a arcibiskupi založili ďalej gymnázia, ako: v Pezinku, v Krupinej, v Košiciach, v Nitre, v Bratislave, v Rožňave, v Spišskom Podhradí, v Levoči, v Leviciach, v Trenčíne, v Trnave, v Skalici, v Žiline, v Komárne, v Prešove; v Trstenej Študijný fond; v Kláštore pod Znievom slovenská kat. verejnosť.

 

Majetky na udržovanie týchto škôl boly sverené jednotlivým reholam, hlavne jezuitom, piaristom a dané im boly do rúk výslovne, aby sa mali z čoho postarať o školu, internát, profesorov, profesorský dorast. Profesormi kedysi boli vždy len členovia tohoto samého rádu, ktorému bol tento účelový, cirkevný majetok odovzdaný. Účelové majetky týchto gymnázií však časom utrpely základnú zmenu tvorením Študijného fondu v Uhorsku v r. 1783.

Tieto základiny ako samostatné, právnické osoby zastúpené a spravované jednotlivými rehoľami skoro v každom prípade boly uznané i býv. uh. apoštolskými kráľmi. Máme si všimnúť, že akými slávnostnými slovami potvrďovali títo panovníci spomínané základiny. Zaväzujú všetkých svojich nástupcov, potomkov, dedičov v kráľovskej právomoci, že titulom najvyššieho patronátneho práva majú si za hlavnú povinnosť držať, aby tieto školy vždy blahodarne mohly účinkovať. A tu by mohly nasledovať novšie citáty z týchto fundacionálnych listín na dôkaz, že čo obsahujú panovnícke uzávierky.

Tu podávame krátky soznam katolíckych gymnázií.

 

B. čís. Kde? Zakladateľ Kedy ? Koho poveril zakladateľ vyučovať Pred prievra-tom vyučovali Pred prievrat. úradný cha-rater školy 

1 B. Štiavnica Leopold I. 1671 Spol. Jež. piaristi kráľ. kat. 

2 B. Bystrica Juraj Szécsényi, prímas 1687 č. priv. 1700 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

3 Bratislava Peter Pázmány, prímas 11. IX. 1628 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

4 Komárno Jakusith, jágerský biskup, a rodina Althan 1625 1633 Spol. Jež. benediktíni r. benedik. 

5 Košice Benedikt Kisdi, jágerský biskup Ferd. III. 1650 1654 Spol. Jež. premonštráti r. kat. 

6 Levice Mik. Eszterházy, rodina Marczi-bány a vyššie kňažstvo 1815 Piaristov piaristi piaristsk é

7 Levoča Leopold I. J. Szécsényi, prímas 18. II. 1673 5. II. 1694 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

8 Nitra L. Mattyasovszky, nitr. biskup Roskoványi, nitr. biskup 29. VI. 1702 7. III. 1705 Piaristov piaristi piaristsk é

9 N. Zámky Občianstvo N. Zámkov 1841 Rád sv. Frant. svetskí obecné kat. 

10 Prešov L. Mattyasovsxky, nitr. biskup 1673 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

11 Podolinec Lubomírszky 1642 Piaristov piaristi piaristské 

12 Prievidza Františka Khuenin de Balassa 17. II. 1666 Piaristov piaristi piaristské 

13 Sabinov Štefan Dcssewffy 7. XII. 1740 Piaristov piaristi piaristské 

14 Rožňava J. Lippay, prímas 31. VII. 1659 Spol. Jež. premonštráti premonštrát. 

15 Ružomberok Rodina Lôwenberg 1726 Piaristov piaristi piaristské 

16 Skalica J. Szelepcsényi, prímas 27. IV. 1684 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

17 Svätý Jur J. Szelepcsényi, prímas 27. II. 1684 Piaristov piaristi piaristské 

18 Trenčín J. Lippay, prímas J. Szelepcsényi, prímas J. Szécsényi, prímas 10 V. 1656 27. IX. 1659 1. I. 1660 5. II. 1694 Spol. Jež. piaristi kráľ. kat. 

19 Trnava M. Oláh, prímas, znovu Sczitovszky, prímas 1558 1852 Spol. Jež. kňazi ostr. bisk. prim. kat. 

20 Trstená Študijný fond 1868 svetských svetskí kráľ. kat 

21 Užhorod Ján Drugeth 31. VIII. 1640 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat. 

 

NAŠE KATOLÍCKE GYMNÁZIÁ, KTORÉ NÁM DOSIAĽ NEBOLY VRÁTENÉ: i. Levice. 2. Trnava. 3. Nové Zámky. 4. Rožňava, 5. Podolinec. 6. Prešov. 7. Štiavnica. 8. Košice. 9. Sv.Jur. 10. Banská Bystrica.

 

NAŠE KATOLÍCKE GYMNÁZIÁ, KTORÉ NÁM DOSIAĽ NEBOLY VRÁTENÉ: i. Užhorod. 2. Trstená. 3. Ružomberok. 4. Skalica. J.Nitra. 6. Sabinov. 7. Bratislava. 8. Prievidza. 9. Trenčín. 10. Levoča.

 

Kat. patr. reálne gymnázium v Kláštore p. Znievom

 

Až na dve výnimky (Nové Zámky 1841, Tvrdošin 1868), všetky tieto gymnázia pochádzajú z doby XVII.—XVIII. storočia, teda z časov, keď na Slovensku panovala klasická vzdelanosť latinská. Všetky zakladacie listiny sú latinsky písané; na niektorých panovníkova uzávierka, ktorou bola základina ešte zvlášť potvrdená, je nemecká. Poznamenávame, že táto uzávierka k založeniu gymnázia ani nie je, ako neskoršie uvidíme, ani nebola podmienkou, aby stredná škola mohla účinkovať. Jediná základina má maďarskú fundačnú listinu, ktorá sa vzťahuje na gymnázium v Užhorode; táto listina pochádza od prv spomenutého Jána Drugetha, veľkostatkára v Podkarpatskej Rusi.

Pozrime si na tieto základiny okom nášho československého zákonodarstva. Naše právo v zákone č. 86/1918 Sb. z. a n. pre Slovensko a Rusínsko za platné uznalo právo uhorské, kým nenastúpi novšie právo československé v jednotlivých otázkach. Ohľadom týchto kat. základinových, stredných škôl českoslov. právo nemá podnes žiadneho zákona vyneseného; platí teda naše slovenské právo. Na Slovensku, v Rusínsku má právo zakladať stredné školy každý občan, cirkev, cirkevná obec. Jednotlivci môžu sa spojiť pod štátnym dozorom do spolkov, jednôt; môžu si stanovy predpísať, dľa stanov, pravda, vládou potvrdených, pokračovať v osvetových otázkach, môžu fondy skladať. Na tento spôsob založené osvetové a iné ustanovizne, školy, ak sa zadržia všetky predpisy, ktoré riadia školské otázky, sú vždy rovnoprávne s podobnými osvetovými ustanovizňami. Tak to ustaľuje § 26. zák. čl. XLIV. z r. 1868. To toľko znamená, že tieto školy majú právo verejnosti a nie sú súkromné s právom verejnosti. Tak na príklad nové, katolícke gymnázium v Malackách, ktoré skoro bezpríkladnými obetami založil rád serafínsky, nie je súkromné, ale verejné, ako každé štátne gymnázium.

Právoplatné je podobne to, čo obsahuje § 54. zák. čl. XXX. z r. 1883, kde sa hovorí, že pri zakladaní nových, verejných, stredných škôl povinní sú zakladatelia pred otvorením ustanovizne aspoň 4 mesiacmi svoje rozhodnutie oznámiť štátnej, školskej správe, t. j. ministerstvu školstva, predložia organizačné stanovy, rozvrh hodín, učebný poriadok, počet profesorov, výkaz o profesoroch, výkaz o vystrojení učebnými pomôckami. Ak minister po podaní tohoto zahlásenia do dvoch mesiacov nedá odpoveď, ústav môže začať účinkovať.

A to je celkom prirodzené, že štát sa má len tešiť z toho, keď mu Cirkev, občania, číročisté zlato kresťanskej vzdelanosti prinášajú vo svojich vzdelávacích ustanovizniach. Občania, Cirkev týmto spôsobom odbremeňujú štát na kultúrnom poli. Dalo by sa to číselne dokázať, že štát o koľko viacej dopláca na stredné školstvo na Slovensku len z tej príčiny, že podnes niet týchto katolíckych, stredných škôl. Berme si do ohľadu len ten skutok, že čo stojí štátnu, školskú správu katolícke gymnázium v Malackách, v Zniove, v Komárne a čo stoja iné štátne, stredné školy. Či by nebolo oveľa úspornejšie radšie podporovať katolícke stredné školy, čo je ináčej zákonitou povinnosťou štátu, ako vydržiavať štátne, stredné školy? Veď naše katolícke, stredné školy štátom majú byť podporované na základe § 3. zák. čl. XX. z r. 1848 a § 47. zák. čl. XXX. z r. 1883!

V prípade našich kat. stredných škôl štát ešte menej platí na naše kat. stredné školstvo, keď si uvážime, že po ruke máme Študijný fond. Nariadenia kráľ. z 13. VIII. 1793, tento fond menuje výlučne katolíckym fondom; nepomenuje ho medzi štátnymi verejnými fondami zák. čl. XXVI. z r. 1791, hoci Študijný fond už vtedy jestvoval, a dobre sa vedelo o ňom, že na čo sa majú ročné výťažky z fondu obrátiť; nemajú sa obrátiť na sanáciu iných fondov, alebo cirkevných majetkov.

Vráťme sa nakrátko k naším stredným školám z národného, kultúrneho ohľadu. Z kultúrnych dejín Slovenska vieme, že na týchto školách prednášalo sa len latinsky do konca prvej polovice XIX. storočia, presne do vynesenia zák. čl. VI. z r. 1840. V rokoch 1849—1861 pod tlakom viedeňským vyučovacia reč bola nemecká skoro bez výnimky; kde-tu sa ozvala slovenská vyučovacia reč, ako sa to dá dokázať dejinami jednotlivých stredných škôl. Ale onedlho nadišiel čas maďarčenia natoľko, že na všetkých školách gymnaziálnych, tak aj na katolíckych, vyučovalo sa len maďarsky, v maďarskom národnom duchu. A tento poriadok panoval za času národného oslobodenia vr. 1918.

Konečne jasnou požiadavkou bolo, aby sa na tých stredných školách, ktoré sa na území Slovenska od toľko rokov nachádzaly, započalo vyučovať v slovenskej reči: reštitúcia je potrebná. Avšak zmena vyučovacieho jazyka nemala a nemohla mať za následok čo i dočasný zánik všetkých katolíckych stredných škôl. Veď iné štátne, stredné školy boly aspoň tak vinné na pomaďarčení slovenských krajov, ba ešte horšie, lebo na katolíckych gymnáziách nejeden profesor-rehoľník lepšie zastával slovenské práva a hájil ich na kultúrnom poli, ako ktokoľvek na štátnych gymnáziách: taký prípad nebol ani mysliteľný na štátnych, stredných školách za maďarskej éry, najmä od toho času nie, keď všetky slovenské školy napriek zák. čl. XLIV. z r. 1868, boly pozatvárané.

Skutkom je však, že tieto katolícke, stredné školy podnes neúčinkujú; ani jedna v slovenskej reči. Gymnázia v Kláštore pod Znievom a v Malackách nie sú právnickým pokračovaním týchto a v Komárne účinkujú maďarské.

Ale tak sa to už stalo i v minulosti. Po dejinných dobách na čas umlkly niektoré z týchto škôl priechodne na niekoľko rokov, kým sa patričná rehoľa, pôsobiaca na strednej škole, z dejinného úderu neprebrala, neprebudila a nepreorientovala k nastalým, novým, časovým potrebám.

Pevne úfame, že táto doba nebude už dlho trvať a školy naše i po stránke štátotvornej a národnej ako konštruktívna a nevyhnuteľná potrebná sila štátneho a národného života uplatnia sa čoskoro s usrozumením dotyčných, verejných činiteľov cirkevných a vládnych kruhov. Bol to ozaj dejinný okamih v otázke našich katolíckych škôl 4. októbra 1928 v Olomúci na spoločnej schôdzi celoríšskeho biskupského sboru: slovenskí biskupi predložili osnovu spoločného pamätného spisu na p. prezidenta republiky a na vládu. Po menších zmenách na osnove, pod neodolateľnou silou do memoranda vložených dôvodov právnických a dejinných jednohlasne sa prijal tento pamätný spis. Práve sa chystalo všetko na dôstojné oslavy desaťročieho trvania republiky. Nikto nechcel týmto krokom kaziť slávnostnú náladu; šlo len o to, aby pravda zvíťazila, aby zaznávané práva už raz boly uznané.

Pamätný spis tu uverejňujeme doslovne:

 

VYSOKÁ VLÁDA ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY!

 

V úcte podpísaný biskupský sbor slovenský znova predkladá prítomný spis pamätný, v ktorom už toľkokráť opakovanú otázku, vrátenia totižto katolíckych gymnázií na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nastoľuje. Robí to tento raz v tej pevnej nádeji, že Vysoká vláda desiate výročie trvania našej Republiky nedovolí pre-šumieť ponad hlavy toľko stotisíc katolíkov na Slovensku bez toho, žeby ím na bolestnú ranu, z ktorej pre odobraté gymnázia už desať rokov krvácajú, hojivého lieku nedala.

Nemienime tu opisovať, ako nesmierne nás bolí, že Vysoká vláda na naše oprávnené ná-

roky v tejto veci opätovne jej oznámené, nám ani odpovedať za potrebné nedržala. Úprimne a zo všetkých síl usilujeme sa pracovať na dobru nášho spoločného domu — Republiky — ale nielenže sa nám nedostáva uznania, ba temer všade narážeme na prekážky.

Pred očami máme najvyššiu úlohu konsolidačnej práce na Slovensku, ktorej so úprimne pričiníme k dobru samej Vysokej vlády. Lebo je to všeobecne známou vecou, ako sa Štve, zúri potajomky a verejne proti Vysokej vláde pre zhabané katolícke stredné školy; keď aj nie v tlači, ale v dennom živote po celom Slovensku. Každá zaznávaná, neuznaná, zatvorená katolícka verejná stredná Škola na Slovensku, ktorých je 21 na hlavnejších strediskách celého Slovenska, tak stojí, ako výkričník a upozorňuje, že prastaré, viacstoročné práva sa znehodnocujú Vysokou vládou a nespravodlivé sa krivdí mnoho tisícom z katolíckeho obecenstva, verného k svojmu štátu. Tak sa dokazuje, že vernosť, prítulnosť a oddanosť odpláca sa kriv-dením voči najvernejším. Na žiaden prípad nestojí to v záujme Vysokej vlády, aby tomuto zovšeobecnenému názoru a snaženiu i naďalej trvalý podnet dávala.

Dovolíme si teraz vecne predniesť práva katolíkov na svoje stredné, verejné školy, ako sa tie vyvinuly, uplatňovaly až do prievratu v roku 1918. Činíme to v tom presvedčení, aby sme dokázali, že sme si dobre povedomí všetkých našich, v našej teraz oslavovanej Republike dosiaľ neuznaných práv; a aby sme zodpovedných urobili za to tých neprajníkov a nepriateľov katolíckeho obecenstva, ktorí sú príčinou tohoto smutného, ba i pre našu Republiku nebezpečného položenia; lebo životné (vitálne) otázky katolíkov nechcú vážne brať. Ráčte, Vysoká vláda, tento pamätný spis považovať za odôvodnenú výstrahu: katolíci žijú a hlásia sa o svoje práva.

V tejto otázke i naďalej nemí už nebudú. Postaráme sa o to, aby sme sa my, členovia katolíckeho biskupského sboru, reprezentanti katolíkov pred národom katol íckym, slovenským a vôbec celým obecenstvom katolíckym, pred širokou verejnosťou osvedčili, že ponajprv Bohom a Svätou Stolicou nám sverené povolanie a poslanie verne konáme — a že nie my sme na vine, ak sa po našich prastarých právach i naďalej tak krikľavo bude šliapať. Len naše veľpastierske povinnosti plníme, keď si dovoľujeme starostlivé upozorniť Vysokú vládu na vecné práva katolíkov ohľadom verejných katolíckych stredných škôl.

O právach katolíkov na stredné íkoly verejné.

Kultúrne dejiny Slovenska jasne dokazujú, že katolíkom od založenia katol., verej. stredných Škôl, boly všetky tieto práva uznané. Z katolíckych majetkov fundované boly rad-radom tieto

stredné školy: Banská Štiavnica (1671), Banská Bystrica (1687), Bratislava (1628), Komárno (1625), Košice (1650), Levice (1815), Levoča (1673, 1694), Nitra (1702, 1705), Nové Zámky (1841), Prešov (1673), Podoíi-nec (1642), Prievidza (1666), Rožňava (1659), Ružomberok (1726), Sabinov (1740), Skalica (1684), Svätý Jur (1684), Trenčín (1656, 1659, 1660, 1694), Trnava (1558, 1852), Trstená (1868), Užhorod (1640). Nepatrí sem, aby sme osve dokazovali teraz, že každá katolícka stredná škola verejná, ako do roku 1919 vládou vždy uznaná, samostatná základina — je samostatnou právnickou osobou, ktorú katolíci založili, udržiavali, dotovali a štátna školská správa vždy stále, nepretržite uznávala, podporovala. Mohli by sme predniesť fundačné listiny, najvyššie potvrdenia týchto základín a týmto faktom dokázať ich právnickú, samostatnú osobnosť. Toto však nateraz stranou necháme.

Ani nerobíme teraz rozdiel medzi verejnými, kráľovskými katol. strednými školami a čisto katolíckymi školami strednými tiež verejnými. Vo všeobecnosti sa odvolávame na historické faktá: ako tieto základiny a tieto stredné školy boly uznané Máriou Tereziou, Jozefom II. Zákonný článok XXVI. z roku 1791, tieto fundované stredné školy v prospech katolíkov znova opätovne potvrdil, keď Čiastka týchto fundovaných, verejných, katolíckych stredných škôl spoločne začala sa spravovať dľa zásad složených v nariadení Márie Terezie de ratione educatio-nis (o spôsobe výchovy) po rozpustení rádu jezuitov a pod II. Jozefom iných rádov; tieto rády do svojich práv zpätuvedené neboly, poťažne ich stredoškolskú výchovnú prácu, úlohu v katolíckom duchu vychovávať nesriadili. Kráľovské nariadenia z 21. VIII. 1790, č. 21482, a z 28. XII. 1790, Č. 28951, zretedeľne, jasne vypovedaly, že na fundovaných, stredných školách katolíckych má sa diať katolícka výchova a výučba v katolíckom duchu a výlučne len katolíckymi profesormi svetskými, poťažne po novom potvrdení rádov rehoľných a kňazských, týmito profesorskými silami.

Nútení sme pri tejto príležitosti jednoducho len pozornosť vyzvať a ustáliť, že tieto zásadné práva katolíkov boly na týchto školách tiež

stále, nepretržite uplatňované až do 4. mája roku 1919, teda za čas prievratovej doby, keď školský rok posledný — katolícky na katolíckych stredných školách musel sa dokončiť a viac nebolo možné započať šk. rok; a i z týchto len v Komárne ostala a to maďarská katolícka stredná škola, slovenská však ani jedna.

O týchto stredných školách školský referát prípisom Čis. 9037/III. ai 1920 zo dňa 8. mája 1920, prostredníctvom referátu pre veci cirkvi katolíckej v Bratislave oznámil biskupským Ordinariátom toto: »Ministerstvo školstva a národnej osvety oznámilo sem výnosom z 5. marca 1920, čis. 10681, toto: Vyučovacia správa nepovažuje budovy a sbierky bývalých katolíckych gymnázií za majetok štátny, ale za vlastníctvo doterajšieho udržovateľa. Inventáre sbie-rok sú, pravda, treba usporiadať nové, lebo doterajšie boly maďarské, ale tým sbierky tieto ešte nestávajú sa majetkom štátnym. Jedine pomôcky novozakúpené sú majetkom štátnym. Za prepožičanie týchto školských budov a sbierok školská správa je ochotná poskytnúť primerané nájomné, ale úfa, že nájde dosť pochopenia pre svoje kultúrne snahy u doterajších udržova-teľov (katolíkov — Študijná základina) a že oni svojím časom venujú školské budovy i so sbier-kami štátnej školskej správe úplne zdarma, alebo nanajvýš za odstupné.« — Nie, katolíci prostredníctvom reprezentantov rím. kat. sboru biskupského slovenského žiadajú si ich vrátiť.

Nie je našou úlohou v prítomnom pamätnom spise opisovať dejiny katolíckych stredných škôl, ale týmito dejinami dokazuje sa neodškriepiteľná skutočnosť, že čo aká neprajná bola bývalá uhorská vláda voči katolíckemu rázu týchto verejných stredných škôl, predsa ani raz sa ne-opovážila zneuctiť prastaré, nedobudnuté práva svojich občanov. Stalo sa to len po prievrate z príčiny ničím neodôvodnenej a bezhraničnej nedôvery proti katolíckemu obecenstvu Slovenska pre profesorské sbory maďarské týchto stredných škôl, a od tej doby za viny iných pokutuje sa nevinné, katolícke obecenstvo Slovenska, trpí národ slovenský vo svojich najsvätejších právach. Prečo? Či sa to nemohlo odstrániť, Čo bolo nesprávne, protizákonité, nebezpečné pre mladú Republiku na našich krajoch, že i katolícky ráz týchto škôl sa zachová, prastaré

práva sa uznajú, prispôsobia k našim pomerom, ako sa vedely prispôsobiť voľakedy, ani nie tak dávno, keď tiež z Čiech prišli sem profesori k nemeckému systému, k nemeckým pomerom a ostaly i naďalej katolíckymi tieto stredné školy ?

Zneváženie nadobudnutých práv občanov vždy sa pomstí na úcte proti zákonom a právam a právnickej neistote široká cesta sa pripravuje. Čo to však znamená, to nám netreba vysvetľovať tej Vysokej vláde, ktorá má bedliť starostlivé nad právami svojich občanov.

O právach na povinné statne podpory.

Biskupský sbor slovenský vie aj to dobre, že tieto založené, verejné katolícke Školy nestačia sa udržať zo svojich fundačných majetkov v dnešnej kultúrnej dobe, čo do vecných a osobných nákladov týchto škôl. Ale dovolíme si s hlbokou úctou odvolávať sa tu na zákonité, vládne a zvykom zavedené ustanovenia prešlej uhorskej nadvlády, ktoré ustanovenia celkom presne ustaľujú nepopierateľné práva katolíkov občanov na štátne povinné podporovanie v udržovaní týchto verejných stredných Škôl.

Takto ustaľuje to zásadne § 3 zák., čl. XX. z r. 1848, že školské potreby štátom uznaných cirkví majú sa hradiť zo štátnych prostriedkov. A túto zásadu uplatňujú už čo do udržovania ľudových Škôl základný školský zákon v § 43. zák., Čl. XXXVIII. z r. 1868, podobne zák. čl.

XXVI. z r. 1893, ešte jasnejšie ale zák. články

XXVII. z r. 1907 a XVI. z r. 1913, podobne aj zákonodarstvo našej Republiky, keď i zákon čis. 104/1926 Sb. z. a n. tomuto započatému, spravodlivému vývinu dosť značné prekážky robí.

A jako štát na základe § 3. zák. čl. XX. z r. 1848 katolíckym občanom išiel v ústrety na poli ľudového školstva, tak napomáha i prastaré, verejné, katolícke stredné školy fundované. Pravda, zákon o stredných Školách vyšiel až v roku 1883 (zák. čl. XXX, 1883), ale ten nové pomery nestvoril, lež mocou zákona potvrdil to, čo sa vytvorilo až do doby usnesenia sa na tomto zákone.

V tomto zákone § 47. ustaľuje, že ministerstvo Školstva môže podporovať za istých, smlu-

vou ustálených podmienok, poťažne pod svoju ochranu vziať strednú školu, jestli udržovateľ školy či už cirkev, alebo základina, zakladateľom k určitému miestu viazaná nestačí zo svojich síl a prostriedkov školu udržať na zákonitej úrovni. My katolícke obecenstvo, v ktorého mene pamätný spis predkladáme Vysokej vláde, nie sme povinní tieto podmienky aj teraz dokazovať: celá minulosť do 3. mája 1919 od doby, ako započala uhorská nadvláda udeľovať tieto podpory našim kat. stredným školám svedčia, že tieto podmienky boly pri našich stredných školách.

Nielen tento zákon, ale na základe tohoto zákona vyšlé vládne nariadenia, ministerské výnosy, vskutku konané výplaty štátnych podpôr tak vecných, ako i osobných pre stredné školy poťažne pre ich profesorov aktívnych a od-chýľne už od ustanovenia ratio educationis aj neaktívnych, teda na odpočinku, v nepočetných prípadoch dokazujú, že tieto takto teraz už sebestačné k obsiahnutiu svojho kultúrneho cieľa, boly podporované, lebo musely zodpovedať podmienkam stanoveným § 47. cit. zák. A § 71. ďalej hovorí, že tento zákon nedotýka sa právnickej povahy a rázu týchto verejných katolíckych stredných škôl i medzi týmito okolnosťmi.

Len odvolávame sa s hlbokou úctou na to, že Vysokej vláde dobre je známa tá okolnosť, kde sa nachádzajú tieto základiny katol. stredných škôl verejných: v takzvanom Študijnom fonde a dôchodky tohoto fondu boly stále doplňované štátnymi podporami rázu osobného a vecného. Nepúšťame sa teraz osve k dokazovaniu aj týchto podpôr: prednesieme si s hlbokou úctou len ďalšie naše žiadosti.

Zvláštne siaínosti proti terajšiemu stavu.

Biskupský sbor slovenský si je povedomý svojho veľkého a zodpovednostiplného poslania nielen v cirkvi, ale i v národe; preto nielen chce, ale i žiada si brať účasť a mať podiel vo vychovávaní nielen katolíckej, ale vôbec celonárodnej inteligencie. V tom pomáhať a k tomu prispievať bude môcť len tak, keď Vysoká vláda vráti katolíkom na Slovensku katolícke gymnázia.

Biskupský sbor slovenský je si celkom pove-

domý tej skutočnosti, že nepostrádateľnou slož-kou na kultúrnom poli národov a teda i slovenského národa bola vždy a je i dnes trieda kňazská, stav cirkevný. A práve preto, že má to presvedčenie, tým väčšia bolesť sviera mu srdce, keď zkusuje, že dnešné naše stredné školy a na nich cieľuvedomý systém výchovný temer všeobecne v tom smere pracujú, aby opatrne poza-vieraly všetky prítoky ku kňazskému povolaniu. Biskupský sbor slovenský pozerajúc kritickým okom na vývoj veci po tej stránke: aby sa malo pokračovať takto ďalej — predpovedá národu práve tak jako i samej Republike smutné konce.

Biskupský sbor slovenský, poslaním a povolaním ktorého je starať sa o duševných vodcov pre národ, úpenlive prosí Vysokú vládu, aby mu ráčila umožniť plnenie tohoto poslania a povolania, vydaním stredných škôl, gymnázií, ktoré pred prievratom boly katolícke, so všetkými príslušnými právami prv spomenutými tak, ako to konkrétne dovoľujeme si Vysokej vláde v nasledovnom uviesť.

Znovusriadenie katol. verejných stredných s kôl na Slovensku.

Na základe dosiaľ s hlbokou úctou predložených našich všeobecných žiadostí nech je nám dovolené konkrétne predostrieť Vysokej vláde najjednoduchejŠí spôsob na odčinenie týchto krívd, urobených katolíkom Slovenska, ako sa majú zpätuviesť katolícke stredné školy na Slovensku so svojimi príslušnými právami.

Ohľadom bývalých kráľovských katolíckych škôl, ako sú: 1. v Banskej Štiavnici, 2. v Banskej Bystrici, 3. v Bratislave, 4. v Levoči, 5. v Prešove, 6. v Skalici, 7. v Trenčíne, 8. v Trstenej, 9- v Užhorode rím. kat. biskupský sbor slovenský predovšetkým žiada, aby Vysoká vláda, poťažne Ministerstvo Školstva nariadily opravu v pozemných knihách, v ktorých sú zaznačené vyššie vypočítané gymnázia. Lebo zlým pocho-povaním zák. čis. 354. zo dňa 12. VIII. 1921 Sb. z. a n. a mýlnym jeho vysvetľovaním tieto objekty, nepochybne na zakročenie školskej štátnej správy, v roku 1922 v pozemných knihách dostaly zrazu nového majiteľa, totižto čsl. Štát.

Biskupský sbor menom katolíkov na Slovensku žiada, už aj na podklade výnosu ministerstva

Školstva a národnej osvety z 5. marca 1920, čislo 10681, aby týmto gymnáziám vrátený bol v pozemnej knihe ich majiteľ, na meno ktorého boly vtelené do doby, v ktorej sa zjavil zák. Čis. 354 zo dňa 12. VIII. 1921, ktorý sa nevzťahuje na tieto objekty, ako vlastnosť rím. kat. cirkvi, ale na majetky striktne cisársko-krá-ľovské.

Ohľadom tých katolíckych stredných škôl, na ktorých výlučne len svetskí katolícki profesori účinkovali do prievratu, ako sú: stredná škola v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Levoči, v Prešove, v Skalici, v Trstenej, v Užhorode, žiadame Vysokú vládu, aby boly tieto katolícke školy znovusriadené tak, že:

a) Vysoká vláda menuje len katolíckych profesorov na tieto gymnázia, stredné školy;

b) že za profesorov sa preložia tí nadovšetko, ktorí pred prievratom na týchto stredných školách pôsobili, nakoľko i teraz nachádzali by sa v službe štátnej Školskej správy;

c) že títo profesori majú predprávo k menovaniu na tieto stredné Školy;

d) že menovanie prevedie sa Vysokou vládou bez akejkoľvek újmy preložených profesorov čo do ich platobných pomerov;

e) že nových katolíckych profesorov okrem týchto, Vysoká vláda menuje v dostatočnom počte na tieto verejné, stredné školy so všetkými právami rovnocennými štátnych profesorov.

Nakoľko však boly do prievratu, poť. do 3. mája 1919 katolícke stredné školy i s kňazskými a rehoľnými učebnými silami, ako: v Banskej Štiavnici, v Košiciach, v Leviciach, v Nitre, v Poddlinci, v Prievidzi, v Sabinove, v Rožňave, v Ružomberku, v Svätom Juri, v Trenčíne, v Trnave — a profesori týchto škôl sú inde v službe štátnej školskej správy, ale v nedostatočnom počte sa nachádzajú, žiadame, aby:

a) Vysoká vláda k týmto stredným školám uznala menovacie právo oprávnených udržova-teľov strednej školy, ako týchto udržovate-ľom;

b) aby Vysoká vláda i do tej doby, kým títo udržovatelia, teda cirkevné vrchnosti a rehole, postarajú sa o dorast v profesorskom sbore, uznala prastaré právo týchto udržovateľov menovať výpomocných, dočasných (zatymných) profesorov;

c) aby Vysoká vláda na týchto dávala štátne osobné podpory, jako sa to prevádzalo do prievratu;

d) aby Vysoká vláda zo štátnej služby prepustila ihned k týmto Školám stredným profesorov kňazov, rehoľníkov, ktorí na stredných školách katolíckych tohoto druhu do prievratu už účinkovali, tiež bez akejkoľvek újmy týchto profesorov;

e) aby Vysoká vláda uznala, prevzala smlu-vy: mutatis mutandis: uzavreté s bývalou uhorskou školskou vládou;

f) aby sa uplatnil zákon Čl. XXX. z r. 1883 a s týmto súvisiace iné nariadenia a stredné školy boly oddané v smysle pôvodných fundač-ných listín tým rehoľám, ktoré sú vo fundačnej listine uvedené, poťažne cirkevným vrchnostiam jednotlivých biskupství, nakoľko by sa také na území toho-ktorého biskupstva nachádzaly;

g) aby vo všeobecnosti Vysoká vláda uznala sa dedičom nielen práv, ale i povinností k týmto verejným katolíckym stredným školám. Konečne

h) aby Vysoká vláda s rokom školským 1928-29 vylúčila možnosť koedukácie na býv. arcibiskupskom gymnáziume v Trnave, na býv. piaristskom gymnáziume v Nitre, na býv. kráľ. katol. gymnáziume v Banskej Bystrici, na býv. kráľ. katol. gymnáziume v Levoči, na býv. pre-monŠtrátskom gymnáziume v Košiciach, na býv. premonštrátskom gymnáziume v Rožňave, aby rím. kat. biskupi jednotlivých diecéz pri týchto gymnáziách mohli školovať dorast pre stav kňazský.

Neradi dokladáme: nakoľko bude sa dokazovať ďalšie neporozumenie v tejto veci u Vysokej vlády, všetkými právnickými prostriedkami chytíme sa vydobytia týchto našich prastarých práv a zodpovednosť za následky boli by sme nútení preniesť na Vysokú vládu.

V dokonalej úcte sa značíme s podotknutím toho, že tento pamätný spis zároveň aj pánu prezidentovi Republiky, ministerstvu Školstva a nár. osvety i katolíckym poslancom v rozmnoženom počte bol poslaný.

Dané v Olomúci dňa 4. októbra 1928.

Za Banskú Štiavnicu, Bratislavu, Nové Zámky, Skalicu, Svätý Jur, Trnavu, Levice: Dr. Pa-

 

vel Jantausch v. r., apošt. admin. v Trnave.

Za Banskú Bystricu, Prievidzu: Marian Blaha v. r., biskup banskobystrický.

Za Nitru, Trenčín: Dr. Karol Kmeťko v. r., biskup nitriansky.

Za Levoču, Ružomberok, Trstenú: Ján Voj-taššák v. r., biskup spišský.

Za Košice, Sabinov, Prešov: Jozef Cársky v. r., apošt. admin., Košice.

Za Rožňavu: Michal Bubnič v. r., apošt. admin. v Rožňave.

Za Prešov: Pavel Gojdič v. r., biskup gr. kat., Prešov.

Za Užhorod: Peter Gebej v. r., biskup gr. kat., Užhorod.

Za biskupov Českých a moravských memorandum podpísal konferencii predsedajúci arcibiskup olomúcky: Dr. Leopold PreČan v. r.

Z poverenia nd. biskupského sboru hneď po biskupskej konferencii osobne odniesli tento pamätný spis ndpp. dr. Karol Kmeťko, biskup nitriansky a Jozef Cársky, biskup košický, posledný aj ako predseda Katol. školskej rady na Slovensku k p. prezidentovi, ministerskému predsedovi a ministrovi školstva toho času. Katolíci sa hlásili o svoje práva; pravda, nedosiahli ich ešte.

Presvedčený musí byť každý z nás, že katolícke stredné školy nie sú ztratené. Tak by bolo, ak by sme sa ich boli zriekli, alebo ak by sme boli začali s nimi obchodoval: za iné práva. To sa však nikdy nestalo a ani sa stať nemôže; sú to verejné, katolícke základiny, ktoré háji tak cirkevné ako i štátne, písané a zvykové právo. Pred nami je otvorenou otázkou, prečo sa viac konkrétneho nestalo v tejto veci od r. 1928? Bolo by sa aj viacej stalo. Prišlo však vyjednávanie o »modus vivendi«, a tak všetka pozornosti a úsilie neboly venované školským otázkam. Nemáme sa však preto veľmi obávať o naše katolícke, stredné školy a o ich práva: katolícka, školská otázka ešte nie je vyriešená; po prievrate nebolo času túto otázku vyriešiť. Revolučná horúčka ešte trvá pri vyjednávaniach o túto otázku. Nie síce v tej výške, ako to bolo skôr badať. Vytrvanlivosť katolíkov musí sa dostať k svojim právam a láska k svojeti musí sa i po tejto stránke zosilniť šťastným, spravedlivým vybavením týchto otázok.

Pripomíname si, že nie tak dávno, r. 1924 Slovensko odhlasovalo zásadu, aby katolíckym rodinám náš štát udržiaval katolícke školy. Škola a školská výchova sú integrálnou čiastkou rodiny a rodinnej výchovy. Tak katolíckym rodinám a katolíckej výchove môže zodpovedať len katolícka škola a školská výchova. A tá istá zásada platí nielen pre najnižšie, ľudové školstvo; to samé má platiť i pre stredné školstvo. Tu nemôže byť rozdielu. — Náboženstvo milujúce Slovensko nemôže sa uspokojiť, kým táto demokratická pravda nezvíťazí. A pravda zvíťazí, len sa neslobodno zrieknuť prvej podmienky pravdy: práva. Bez práva niet pravdy.

 

UKÁŽKY BUDOV R. K. ŠKÔL ĽUDOVÝCH DIECÉZY BANSKOBYSTRICKEJ: r. Janovalehota, nemecká škola. 3. Banská Bystrica, dievčenská škola. 4. Hliník, j. Mošovce. 6. Sielnica. 7. Valca. 8. Banská Bystrica.

 

UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY KOŠICKEJ: i. Vítež. 2. Krásna n./Hornádom, učiteľský sbor so školáčkami pred školskou budovou. 3. Terjakovce. 4. Košice. 5. Hencovce. 6. Prešov. 7. Trebišov. 8. Všechsvätých.

 

UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY NITRIANSKEJ: i. Trenčín, ľudová a meštianska Škola. 2. Trenčín, ľudová a materská škola. 3. Považská Bystrica. 4. Dubodiel. 5. Radok. 6. H. Lefantovce. /.Predmier. 8. Selčany, školská výstava.

 

UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY NITRIANSKEJ: i. Prusy, stará budova. 2. Prusy, nová budova. 3. Višňové. 4. Milochov. 5. Rosina. 6. Beckov. 7. Teplička n./Váhom. 8. Bytčica.

 

UKÁŽKY BUDOV R.KAT.ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY SPIŠSKEJ: 1.Ružomberok. 2. Vikartovce. 3. Zábidov. 4.Liesek.

5. Predajná, é. Gombáš. 7. Veľká Ludrová.

 

UKÁŽKY BUDOV R. KAT. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY SPIŠSKEJ: i. Poprad, nová škola. 2. Veľký Hnilec. 3.Toporec. 4. Rychnava. 5. Liptovská Teplička, stavba školy. 6. Líšková. 7. Poprad, stará škola.

 

KATOLÍCKE UČITEĽSKÉ ÚSTAVY NA SLOVENSKU

 

I pri tom, že máme dnes ešte veľký počet r. k. ľudových škôl, našej pozornosti akosi ušlo starať sa o učiteľský dorast. Treba by bolo v tomto ohľade vyvinút najväčšiu aktivitu. Máme len jedon r. k. učiteľský ústav pre dorast učiteľov v Spišskej Kapitule, budovaný

Biskupský mužský učiteľský ústav v Spišskej Kapitule Biskupský mužský učiteľský ústav s internátom a boho-

Nadstavba a prístavba prevedená v roku igji slovecký seminár v Spišskej Kapitule

naširoko známou obetavosťou J. E. Jána Vojtaššáka, biskupa spišského, moderne vystrojený s internátom. Internát vedú Školskí bratia.

 

Juhozápadné čelo bisk. malého seminára a ústavu pre r. k. učiteľky domácich naúk v Levoči

Postavené v roku 1929

 

R. k. ženské učiteľské ústavy:

a) slovenské:

v Trnave vo správe kláštora sv. Uršuly,

v Levoči, vedú Školské sestry Nepoškvrneného Počatia P. M.

Najnovšie sa utvoril v Nitre ženský učiteľský ústav, v správe Sestár sv. Vincenta.

b) maďarské:

v Bratislave, v správe kláštora sv. Uršuly.

 

DR. KAROL KORPER

KATOLÍCKE MEŠTIANSKE ŠKOLY NA SLOVENSKU

 

Veľká škoda, že rozvoj katolíckych škôl sa obmedzoval iba na ľud. školy, takže katolíckych meštianskych škôl na Slovensku máme len veľmi málo, a to 17. Všetky tieto meštianky sú kláštorské a okrem jednej dievčenské.

Kanonický rád Notre Dame v Bratislave má dve dievčenské mešť. školy: slovenskú a maďarskú. Ústav je spojený s ľudovými školami v troch rečiach, obchodným kurzom slovensko-nemeckým, umeleckými hudobnými a jazykovými kurzami, taktiež s internátom. Školy sú pri divadle, Polovnícky rad č. 3.

Sestry Notre Dame majú slovenskú meštianku v Trenčíne, spojenú s ľudovou školou a internátom.

Uršulínky majú v Bratislave a v Košiciach maď. meštianku, v Trnave slovenskú.

Milosrdné sestry modré sv. Vincenta majú dve meštianky slovenské: v Nitre a v Banskej Bystrici — s internátom.

Milosrdné sestry čierne sv. Vincenta majú dve meštianky maďarské: v Leviciach a v Rožňave.

Dcéry Božského Vykupiteľa majú slovenskú meštianku v Spišskej Novej Vsi, maďarskú v Nových Zámkoch — s internátom.

Dominikánky majú slovenskú meštianku v Košiciach.

Anglické panny majú slovenskú meštianku v Prešove, Františkánky v Ružomberku.

V Prešove je aj jedna gr. katolícka meštianka.

Jediná katolícka chlapčenská meštianska škola je v Bo j ne (okres Topoľčany) vo správe školských bratov, ktorí majú aj internát.

 

DR. EMIL FUNCZIK

 

RÍM. KAT. CIRKEVNÉ ŠKOLY NA SLOVENSKU

 

Cirkev katolícka vždy a všade požadovala uznanie svojho práva, mať vlastné školy akéhokoľvek druhu a stupňa. Toto svoje právo Cirkev teraz vo svojom všeobecnom zákonníku (kán. 1375) takto vyhlasuje: »Cirkev má právo zakladať školy akéhokoľvek odboru, nielen ľudové, ale aj stredné a vysoké.«

Na Slovensku pred štátnym prievratom r. 1918 právo rím. katol. cirkvi na vlastné školy akéhokoľvek druhu a stupňa zabezpečené bolo rozličnými staršími a novšími uhorskými zákonmi, ktoré na základe prvého československého zákona zo dňa 28. októbra 1918 (č. 11/1918 Sb. z. a n.), ktorým bol vyhlásený československý štát a ktorý podržal v platnosti na Slovensku predošlý uhorský právny rád, prešly do novosriadeného československého štátu a teda na Slovensku aj naďalej ostaly v platnosti. Po štátnom prievrate r. 1918 tieto uhorské zákony a teda aj nimi zabezpečené práva rím. katol. cirkvi doteraz podstatne neboly zmenené novými československými zákonmi, lebo tieto zväčša sa týkajú len spôsobu správy školstva, platov učiteľstva, spôsobu hmotného udržovania škôl a učebnej látky, ktorá má byť v nich prednášaná.

Základné práva, ktoré na Slovensku platné štátne zákony rím. katol. cirkvi vo veci školstva zabezpečujú, sú tieto: 1. právo zakladania a 2. právo vlastného spravovania cirkevných škôl, v čom je zahrnuté aj právo vlastného disciplinárneho práva tak vo veciach žiactva ako aj učiteľstva; ďalej 3. právo verejnosti, že totižto rím. katol. cirkevné školy sú pred štátom rovnoprávne v každom ohľade so štátnymi, obecnými a inými verejnými školami; 4. právo požadovania hmotných prostriedkov pre udržovanie rím. katol. cirkevných škôl, totižto štátnymi zákonmi je uznané a zabezpečené to právo rím. katol. cirkvi, že ona od svojich veriacich oprávnená je v prípade potreby aj pomocou štátnych administratívnych úradov vyberať školskú daň a oprávnená je požadovať aj verejné, štátne, obecné atď., hmotné prispievanie k udržovaniu jej cirkevných škôl. Všetky tieto práva vo veci školstva patria na Slovensku rím. katol. cirkvi pri splnení štátnymi zákonmi predpísaných podmienok a pri najvyššom štátnom dozore.

Na Slovensku veľký záujem má rím. katol. cirkev aj na tých nižších-vyšších školách, ktoré patria rehoľníckym rádom, spolkom katolíkov alebo jednotlivým katolíkom ako fyzickým osobám. Tieto školy vlastne nie sú cirkevnými, lebo ony nepatria Cirkvi ako takej, ale zakladajú sa na práve spolkov a súkromníkov mať vlastné školy, teda sú školami spolkov a súkromníkov, ale cirkev katolícka má na nich veľký záujem, lebo sú to školy výslovne katolícke. Preto Cirkvi aj v bývalom Uhorsku, ktorého čiastkou bolo Slovensko do štátneho prievratu r. 1918, vždy veľmi záležalo na tom, aby katolíckym školám rehoľníckych rádov, školám katolíckych spolkov a súkromníkov štátnymi zákonmi boly priznané a zabezpečené všetky tie základné práva, ktoré si Cirkev sama požadovala pre svoje cirkevné

 

školy, aby teda aj títo činitelia slobodne si mohli zakladať, sami spravovať a udržovať svoje školy a aby ich školám bolo priznané právo verejnosti. Toto sa cirkvi katolíckej v bývalom Uhorsku skutočne podarilo previesť a preto dľa prevzatých uhorských školských zákonov na Slovensku aj teraz rehoľnícke rády, katolícke spolky a súkromníci majú právo pri splnení zákonmi predpísaných podmienok zakladať, spravovať a udržovať verejné školy.

Len mimochodom spomenieme, že cirkev katolícka v bývalom Uhorsku postarala sa o to, aby zákonom bolo zabezpečené vyučovanie náboženstva aj vo všetkých druhoch štátnych, obecných a iných školách a aby teda aj to katolícke žiactvo, ktoré navštevovalo tieto školy, bolo dostatočne vyučené a vychované vo svojom náboženstve. Preto teraz na Slovensku dľa prevzatých uhorských zákonov vo všetkých štátnych, obecných a iných školách rozličných druhov vyučovanie náboženstvu je povinným predmetom vo všetkých triedach.

I. Detské opatrovne. O týchto ústavoch, ktoré sú určené pre opatrovanie 3—6 ročných detí, platia predpisy zákona XV:1891.

Detské opatrovne môžu sriadiť a udržovať: štát, obce, cirkvi, právne osoby a súkromníci (§ 3). Obce, cirkvi a právne osoby sú povinné sriadenie detskej opatrovne len oznámiť štátnemu okresnému škôldozorcovi. Právne osoby však povinné sú už vo svojich stanovách mať patričné predpisy o vedení takýchto ústavov alebo musia si ministerstvom školstva vopred dať schváliť zvláštny organizačný štatút pre vedenie týchto ústavov (§ 24. zákona a nález najvyš. spr. súdu z 11. júna 1932, č. 4896).

Správa rím. katol. cirkevných opatrovní patrí rím. katol. farskej školskej stolici (§ 22.) a jej nadriadenej vrchnosti, totižto príslušnému biskupskému úradu (§ 27.). Najvyšší dozor nad všetkými detskými opatrovňami, teda aj nad cirkevnými, rehoľnými atď., vykonáva štát cestou okresného štátneho škôldozorcu (§ 28.). V prípade potreby štát poskytuje všetkým detským opatrovňám, teda aj cirkevným, stálu podporu (§ 44.).

Ústavy pre vzdelanie opatrovníc detských opatrovní môžu sriadiť: štát, obce, cirkvi, právne osoby a súkromníci (§ 32.). Rím. katol. cirkevné ústavy pre vzdelanie opatrovníc spravuje si cirkev sama a ona im určí aj učebnú osnovu, ktorá však musí byť prispôsobnená učebnej osnove, vydanej ministerstvom školstva (odst. 2. § 32.).

II. Ľudové školy. O sriaďovaní a udržovaní všetkých ľudových škôl na Slovensku, teda tak štátnych, obecných ako aj cirkevných, platné sú predpisy zákona XXXVIII :1868.

Dľa tohoto zákona verejné školy môžu sriadiť a mať: cirkvi, spolky, súkromníci, obce a štát (§ 10.). Cirkvi majú právo vo všetkých tých obciach, v ktorých majú svoju cirkevnú ľudovú školu, samé cestou svojich farských školských stolíc vyrubovať a vyberať cirkevno-školskú daň od svojich veriacich (§ 11.), ktorú daň, keďže ona sa zakladá na zákone a je teda verejnou daňou, štátne administratívne úrady na požiadanie školskej stolice povinné sú administratívnou cestou vymáhať (min. kultu a školstva č. 7522/903).

Cirkev, vlastne jej patričná farnosť, má právo rozličnými titulmi požadovať od politic-

 

kej obce, aby táto hradila zo svojich prostriedkov celý náklad hmotného vydržovania cirkevnej školy alebo aby čiastočne prispela k tomuto vydržovaniu. Tieto na platných zákonoch sa zakladajúce tituly sú nasledujúce: 1. na základe kanonickej vizitácie alebo Schul-fassie politická obec, ako taká, udržuje cirkevnú školu a vtedy všetcia občania tej obce bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť musia prispieť na toto udržovanie, lebo v takomto prípade táto ich povinnosť zakladá sa na ich členstve vo sväzku obecnom (nález najvyš. spr. súdu z 12. mája 1932, č. 7773); 2. odst. 2. § 25. zákona XXXVIII:1868 ponechal politickým obciam voľnosť, aby, keď chcú, aj po vydaní tohoto zákona hmotne vydržiavaly cirkevnú školu. Keď politická obec náklad udržiavania cirkevnej školy skutočne aj po zákone XXXVIII: 1868 hradila zo svojich prostriedkov, vtedy z tohoto vznikol záväzok politickej obce, ktorý táto dobrovoľne na seba vzala na základe odst. 2. § 25. zákona XXXV1II:1868 a preto politická obec teraz povinná je tento náklad aj naďalej hradiť (nález najvyš. spr. súdu z 25. júna 1932, č. 7527); 3. § 23. zákona LIII: 1868, oprávňuje politickú obec, aby tým konfesiám, ktoré (sú v obci zastúpené, mohla dať na cirkevné alebo školské ciele podporu, v takomto prípade však musí byť tá podpora spravodlivé rozdelená dľa pomerného zastúpenia konfesií v tej obci (nález najvyš. spr. súdu z 21. mája 1932, č. 7620); 4. politická obec môže sa zaviazať právoplatným svojím usnesením, že cirkevnej škole poskytne dočasnú (na pr. pri stavbe) alebo stálu podporu zo svojich prostriedkov. Cirkevná obec má právo všetkými týmito zákonnými titulmi požadovať od politickej obce, aby ona jej cirkevnú školu celkom alebo čiastočne vydržiavala, alebo má právo žiadať od politickej obce, aby táto dočasne alebo stále prispela k udržiavaniu cirkevnej školy. To však, že cirkevná obec má právo požadovať od politickej obce splnenie nejakej jej zaviazanosti k cirkevnej škole, neprekáža tomu, aby cirkevnej škole v smysle § 15. zákona XXXVIII:1868, bolo dané vládne napomenutie (nález najvyš. spr. súdu z 20. januára 1932, č. 472).

Správu cirkevných, farských ľudových škôl prevádza sama cirkev (§ 11., zákona XXXVIII:1868) a jej farské školské stolice, ktoré podliehajú právomoci cirkevnej, totižto príslušnému biskupskému úradu (§ 9, 13. zák. XXVIII:1876). Na základe týchto predpisov zákonov biskupský sbor bývalého Uhorska r. 1877 a potom r. 1911 vydal organizačné pravidlá, ktorými sa určovaly právne pomery rím. katol. cirkevných školských stolíc a ktorými pravidlami bola upravená správa rím. katol. cirkevných škôl. Tieto pravidlá k zmeneným štátnym pomerom prispôsobil biskupský sbor Slovenska a r. 1925 úradne ich vyhlásil. Rím. katol. cirkevné školy Slovenska spravované sú teraz týmito pravidlami.

Učiteľov rím. katol. cirkevných ľudových škôl volí rím. katol. cirkevná školská stolica a túto voľbu príslušný biskupský úrad schvaľuje. Základný plat učiteľov dáva školská stolica zo svojich prostriedkov a ona žiada od ministerstva školstva štátny doplnok platu učiteľa (§ 15. zák. XXVII:1907). Učebnice a učebné pomôcky cirkevných škôl určí príslušná cirkevná vrchnosť (§ 11. zák. XXXVIII:1868).

 

Disciplinárne právo nad učiteľmi cirkevných škôl patrí cirkvi a príslušný biskupský úrad vykonáva ho dľa disciplinárneho štatútu, ktorý je pripojený k vyššie označeným pravidlám rím. katol. cirkevných škôl. V disciplinárnom pokračovaní proti cirkevnému učiteľovi musia sa zachovať aj predpisy štátnych zákonov, hlavne predpisy § 22. a nasl. zákona XXVII :1907.

Najvyšší dozor nad všetkými, teda aj nad cirkevnými školami, vykonáva minister školstva cestou štátnych okresných škôldozorcov (§ 4. zák. XXVIII: 1876). Keď pri cirkevnej škole nie sú dodržané zákonmi predpísané podmienky, vtedy vláda môže dať tri razy v polročných lehotách vládne napomenutie príslušnej cirkevnej vrchnosti s tým, aby sa ona postarala o potrebnú nápravu v tej škole. Po bezúspešných vládnych napomenutiach vláda môže nevyhovujúcej cirkevnej škole odňať(právo verejnosti a nariadiť sriadenie obecnej školy. (§ 15. zák. XXXVIII:1868.) Podobne vláda môže nariadiť zatvorenie cirkevnej školy pre príčiny označené v §§ 26, 27 zák. XXVII:1907, a namiesto cirkevnej školy sriadiť štátnu alebo obecnú školu.

Z nových československých školských zákonov, ktoré sa týkajú aj rím. katol. cirkevného ľudového školstva, najdôležitejšie sú tieto: zákon č. 292/1920 o správe školstva, zákon č. 226/1922 (takzv. malý školský zákon) a k nemu vydané vládne prevádzacie nariadenie č. 64/1925, ďalej zákon č. 104/1926 o služobných platoch učiteľstva.

III. Meštianske školy. O rím. katol. cirkevných meštianskych školách zväčša sú platné tie zákony a, týmito zákonmi sú zabezpečené tie práva cirkvi, ktoré boly vyššie vypočítané pri rím. katol. ľudových školách. Cirkev teda slobodne môže takéto školy zakladať a mať vo svojich farnostiach, sama si ich spravuje, vydržuje ich prípadne pomocou obecnou a štátnou, vykonáva nad ich učiteľmi disciplinárnu moc a ministerstvu školstva patrí aj nad týmito školami právo najvyššieho dozoru.

IV. Ucitelské ústavy. Do štátneho prievratu r. 1918 učiteľské ústavy patrily medzi ľudovýchovné školy a preto ich organizácia v bývalom Uhorsku bola prevedená zákonom XXXVIII :1868, ktorým zákonom bolo usporiadané celé ľudovýchovné školstvo počnúc od ľudovej školy cez opakovacie, vyššie, meštianske školy až po učiteľské ústavy záverečne.

Dľa § 13. zák. XXXVIII :1868 cirkev katolícka slobodne si môže zakladať a mať učiteľské ústavy tak mužské ako i ženské, sama si ich spravuje a udržuje prípadne pomocou obce a štátu. Aj nad týmito školami najvyšší dozor patrí ministerstvu školstva a vláda dľa vyššie už uvedeného § 15. zák. XXXVIII:1868 aj týmto cirkevným učiteľským ústavom môže dať vládne napomenutie a prípadne im odňať právo verejnosti.

V republike československej učiteľské ústavy boly zaradené medzi stredné školy, ale ich základná organizácia aj naďalej spočíva na zákone XXXVIII: 1868.

V. Stredné školy. Organizačným zákonom stredného školstva je na Slovensku doteraz platný zákon XXX:1883, ktorý bol zmenený zákonom XXXIII:1890 o vyučovaní predmetov, nahradzujúcich predmet gréckeho jazyka. V republike československej zákonom č. 293/1919 bolo nariadené, že na Slovensku, nakoľko nie sú ustanovené výnimky, platia

 

čo sa týka učebných osnov stredných škôl, školských kníh, prijímania žiakov, zkúšok a klasifikácie, školských prázdnin, zkúšok dospelosti, služobného pomeru učiteľstva a pod., príslušné ustanovenia platné pre stredné školy v Čechách, na Morave a v Sliezsku.

Do prievratu r. 1918 okrem štátnych stredných škôl (5) na Slovensku boly aj takzv. kráľovské katolícke gymnázia (8), ktoré boly vydržiavané zo štátom spravovaného študijného fondu a ktoré teda boly aspoň čo do pôvodu a prostriedkov vydržiavania katolíckymi cirkevnými strednými školami. Kráľovské katolícke gymnázia spravoval minister školstva. Katolíckych rehoľných gymnázií bolo na Slovensku do prievratu r. 1918 počtom 10 (7 piaristských, 2 premonštrátske a 1 benediktínske); okrem toho jedno gymnázium bolo arcibiskupské (Trnava) a jedno mestské katolícke (Nové Zámky).

Teraz na Slovensku katolícke gymnázia sú: v Komárne benediktínske, v Malackách františkánske a v Znieve oživené katolícke patronátske gymnázium.

Dľa zákona XXX: 1883 stredné školy (gymnázia, reálky) okrem štátu, municipií a obcí môžu zakladať a mať cirkvi, spolky a súkromníci. § 47. tohoto zákona ustanovuje, že v takom prípade, keď jestvovanie nejakej neštátnej strednej školy vyžadujú všeobecné alebo miestne vážne dôvody, medzi ministrom školstva a udržovateľom takejto školy môže byť uzavretá smluva, ktorou sa určí spôsob a podmienky štátneho prispievania k hmotnému udržovaniu tejto školy. Keď štát — predpisuje § 47. ďalej — na udržiavanie neštátnej strednej školy prispieva menej ako polovicu nákladu, vtedy tá škola ostáva v správe svojho udržovateľa; keď však štát dáva viac, ako polovicu nákladu, vtedy tá škola prejde do správy ministerstva, ale majetok školy aj v tomto prípade ostáva vlastníctvom patričnej vrchnosti tej školy.

Cirkev svoje stredné školy sama si spravuje, sama im určuje učebnú osnovu a učebné knihy (§ 8.), sama si vymenuje pre tieto školy profesorov (§ 33, 47) a sama vykonáva nad týmito profesormi disciplinárnu moc (§ 39.). Najvyšší dozor nad neštátnymi strednými školami vykonáva štát cestou svojich škôldozorcov. Keď pri niektorej cirkevnej strednej škole nie sú splnené zákonmi predpísané podmienky, vtedy vláda môže žiadať od príslušnej cirkevnej vrchnosti, aby sa ona postarala o nápravu; keby sa to od cirkevnej vrchnosti nemohlo vymôcť, vtedy vláda má právo vyučovanie na takejto škole zastaviť alebo aj samu tú školu zrušiť (§ 50.).

VI. Vysoké školy. V bývalom Uhorsku Cirkev katolícka slobodne mohla sriaďovať a mať vysoké školy, univerzity a akademie. Na Slovensku r. 1635 v Trnave bola založená katolícka cirkevná univerzita, ktorá r. 1777 bola preložená do Budína a odtiaľ r. 1784 do Pešti.

V republike československej zákon č. 28/1922 predpisuje, že neštátnym vysokým školám len zvláštnym zákonom a v medziach tohoto zákona možno povoliť tie práva, ktoré prislúchajú štátnym vysokým školám, teda že neštátne vysoké školy len zvláštnym zákonom a v medziach tohoto zákona môžu dostať právo verejnosti.

 

MICHAL KOPČAN

 

VÝZNAM KATOLÍCKEJ ŠKOLY

 

Katolícka Cirkev bola si vždy v plnej miere vedomá svojho poslania a nikdy nezabúdala na slová Kristove: »Nechajte malučkých ku mne prísť. — Ja som cesta, pravda a život.« Tieto slová ju poverily učiť všetky národy a daly jej právo i na školu a na výchovu. Od

samého prvopočiatku jej založenia cirkevní činitelia zakladali školy, v ktorých učili a vychovávali nielen pre život večný, ale ich cieľom bolo zabezpečiť svojim spolubližným aj tuzemský blahobyt a spokojné spolunažívanie. Ako všade, tak aj u nás, na našom milom Slovensku, s rozširovaním kresťanstva vyrástaly aj školy, a to náboženské, v ktorých sa vyučovalo a vychovávalo podľa kresťanských zákonov. Žiaľbohu, z doby cyrilometodskej o zakladaní škôl nemáme nijaké presné dáta, ale že to tak bolo, veríme, a túto našu vieru potvrďujú záznamy o školstve na Slovensku z VIII., IX. a XI. storočia. Čím ďalej tým viac a viac dát nachádzame o školstve na Slovensku a to vždy len o školstve, ktoré zakladala cirkev katolícka alebo iné náboženstvá. Už od prvopočiatku cieľom týchto škôl bola hlavne výchova srdca a rozumu. Vzdelanie vo vedomostiach kráčalo paralelne s ušľachtením mravným. Tomuto cieľu slúžily všetky školy na Slovensku až do roku 1868, v ktorom bolo zákonom, článkom XXXVIII., umožnené jestvovanie popri cirkevných školách aj štátnym, obecným a spolkovým. Týmto zákonom prestala byť cirkev v bývalom Uhorsku ojedinelou prirodzenou majiteľkou školstva. Nevera, spojená so slepým šovonizmom utvorily tento zákon a ora-bovaly Cirkev o výlučné vlastnícke právo na školu. Takto potom katolíckych škôl ubúdalo. Rástly štátne a obecné školy, ako silné bašty nevery, odnárodňovacie, maďarčiace, národ hrdúsiace ustanovizne slepého maďarského šovinizmu, ktorý vyvrcholil v zákone z roku 1907. Slovenská katolícka škola však napriek všetkým násiliam a poníženiam vždy stála v službách Cirkvi a národa, a nebyi jej, nebolo by ani národného zmŕtvychvstania. Prievratom roku 1918 naše katolícke ľudové školstvo ostalo aj naďalej majetkom katolíckym.

Nová doba, nový život a nové snahy zburcovaly celý život v každom smere. Novota valila sa aj do našich ľudových škôl. Stretly sa tu dva prúdy: mravno-náboženský smer výchovy s laickou morálkou. Povstal boj dvoch svetonázorov o školu.

Svetonázor určí cieľ človeka, dáva mu náhľady na svet, na ľudí, dáva mu určitý ráz, charakter, formuluje ho vnútorne a určuje mu smernice počínania v živote. Táto náplň javí sa vo skutkoch, smýšľaní a v celom živote človeka a má veľavýznamnú dôležitosť.

Svetonázor kresťanský je hlásaný samým Kristom, ktorý nás učí, že sme najdokonalejším stvorením Božím, že máme veriť v Boha, Jeho poznať ako svojho Stvoriteľa, Životo-darcu a budúceho Sudcu. Človek je stvorený na obraz Boží, má nesmrteľnú dušu, ktorá patrí večnosti. Človeka pozdvihuje náboženstvo a objasňuje jeho pomer k Bohu, prapríčinu všetkého jestvujúceho vidí len v ňom, uvedomuje ho o podstate duše a sveta. Náboženstvo vedie človeka k Bohu a bez Boha niet mravnosti. Náboženstvo zošľachťuje človeka a mravnosť hlboko do srdca vštepuje. Jedine náboženstvo zabezpečí trvalý pokoj národa, náboženstvo podrobuje zákonom ľudskú vôľu, ono učí poslušnosti a náklonnosti k vrchnostiam, zakazuje vzburu, rešpektuje majetok, káže uznávať práva bližného, učí súcitu s trpiacimi, povzbudzuje napomáhať biednych, teší nešťastných a dáva nádej na majetky nepominuteľné. Náboženstvo učí poctivé pracovať a šetriť zdravie. Náboženstvo je najužitočnejším pre štát, ono učí k povinnostiam tak vládarov ako aj občanov. Náboženstvo je mravnou silou, ktoré mnohými prostriedkami blahodarne pôsobí na spoločnosť ľudskú a je matkou spravodlivosti z lásky.

Ak sa náboženský cit zosľabuje, človek klesá a oddáva sa hriechu, stará sa len.o hmotné záujmy, hromadia sa spory, vzrastá nenávisť, rúca sa poriadok a pripravuje sa hrob národu. O tom nás učia aj dejiny slávnych kultúrnych národov, ktoré zahynuly, lebo nazieraly na svet materialisticky a pôžitkársky. Zahynuly nedostatkom náboženstva a mravov.

Ak chceme odstrániť nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí moderným sociálnym pohanstvom, musíme vštepovať do sŕdc nášho dorastu náboženský cit a bojovať za svetonázor kre-sťanský preto, lebo novodobé neverectvo je zkaza národa a ľudstva. Dobre pochopujeme veľký význam školy, ale pochopujú ho aj naši nepriatelia a zmocniť sa chcú za každú cenu škôl; vziať opraty mládeže do svojich rúk. Nesmieme byť ľahostajní a musíme zachrániť školu s kresťanským svetonázorom a zachovať si, najdrahšie dedictvo otcov v záujme budúcnosti Cirkvi a národa.

Stojíme na rozcestí západoeurópskej kultúry. Víťazstvo školy so svetonázorom kresťanským je víťazstvom svetonázoru kresťanského a víťazstvo moderného sociálneho pohanstva zničí kresťanskú kultúru. Bojišťom je škola, lebo ide o reformu duše, o prevýchovu celých generácií, o vštepovanie nového svetonázoru pomocou školských činiteľov, hlásajúcich, že človek má dobro činiť len k vôli dobru a o našom najdrahšom dedictve, náboženstve a mravnonáboženskej výchove tvrdia, že je nedostatkom rozumového žitia. Vieme a presvedčení sme, že nauka »dobro činiť len k vôli dobru« nestačí, že ani rozumová vyspelosť človeka nezabezpečuje jedine mravnú zachovalosť, nepovzbudzuje k dobročinnosti a preto stojíme na podklade kresťanskej školy a jedine od nej očakávame obrat k lepšiemu. Sme

teda za školy kresťanské, vybudované na pravých cez storočia osvedčených základoch v záujme pokojného a blahodarného rozvoja jednotlivca, rodiny, Cirkvi, národa a celého štátu.

Cirkev, národ a štát predpokladá mravných, čestných a charakterných ľudí a tých im môže odchovať a dať jedine škola kresťanským svetonázorom, ktorá pomocou náboženstva chce, aby vychovala dieťa »telesne zdravé, silné, rozumové vyspelé a mravne dokonalé pre ľudskú spoločnosť«. Chce odchovať občanov kresťanským svedomím, s jasným poznaním dobrého a zlého. Chce, aby jej odchovanci žili a pracovali čestne, stránili sa krádeže, klamstva, vraždy a nemravnosti, lebo je to hriechom, za ktorý sa zodpovedajú pod ťarchou trestu pred Bohom. Chce odchovať ľudí, ktorých svedomie je žalobcom a prísnym sudcom podľa božských príkazov.

Tu uvedené pravdy potvrdzujú aj veľkí myslitelia a pedagogóvia, ako univerzitný profesor Dr. Forster, ktorý hovorí vo svojom diele »Religion und Charakterbildung«: »Prítomnosť Krista v modernej škole je prepotrebná, lebo vo svetle jeho pravdy, kresťanskej pravdy, nevyhnutne srútia sa všetky márnivé preceňovania poznatkov a schopnosti druhého a tretieho radu a v celej žiare vynikne potom to, čo jedine má cenu pre život a čo dáva silu, pokoj a pravdivé poznanie.« A na konci svojho diela hovorí: »Kto prečíta pozorne túto knihu, pochopí, prečo sa na konci diela vyslovuje prísny požiadavok náboženskej školy. V tejto jedine možno jednotnosťou celej osnovy, ktorá smeruje k centrálnej pravde, vychovať skutočný charakter. Táto jednotnosť chybuje v neutrálnej škole bez-konfesijnej, ktorá je vyrvaná už svojimi koreňami z organickej pôdy zdravej peda-gogiky.«

A nie ten dr. Forster, ale Aristoteles, Plato, Sokrates, Alkibiades, Coolidge, Komenský a mnohí iní potvrdzujú veľký význam náboženstva a náboženskej školy, ba sám prezident Masaryk hovorí: »Nie Cezar, ale Ježiš.«

Dôležitosť a prepotrebnosť náboženskej školy potvrdzujú i smutné výsledky na poli výchovy v tých štátoch, ktoré opovrhly náboženskou školou a zaviedly školu neutrálnu-bezkonfesijnú.

Vo francúzskom časopise »Temps« francúzski profesori uverejnili vyhlásenie, dľa ktorého laická morálka v štátnych francúzskych školách má na svedomí »silný vzrast opilstva, zločinnosti, špiritizmu, sebevrážd, šialenstva, rozvodov a dobrovoľných potratov, nechuť k práci a pod.« Dľa nich »sa povznesie pokleslý mrav návratom od laickej morálky ku katolicizmu.« Bonjeau, sudca pri seinskom tribunále píše: »Francúzsko prepadá zkaze. Hlavnú vinu znemravňovania a spustlosti nesie beznáboženská škola a výchova.« — »Laická škola,« hovorí parížsky sudca Quillot, »urobila úžasný bankrot; lebo s náboženským ideálom zmizol aj každý ideál; bezvlastenci rastú na tom istom strome, čo bez-božníci.«

Učenec Viktor Cousin s ciest po Nemecku, kde študoval školstvo, píše svojmu ministrovi z Berlína do Paríža: »Poznám Európu, a nikde som nenašiel dobrých obecných škôl, lebo

R. kat. ľud. škola Bohunice pri Trnave

chybovala v nich kresťanská láska. Obecná škola kvitne iba v troch štátoch: Holandsku, Škótsku a Nemecku preto, že je tam celkom náboženská.«

Podobne by sme mohli uviesť odstrašujúce a výstražné príklady z Talianska, Rakúska, Pruská, Ruska a iných štátov, kde niet mravnonáboženskej výchovy.

Uvedené pravdy, dôvody, výroky a príklady utvrďujú v nás veľký význam a prepotreb-nosť školy s kresťanským svetonázorom, a to takej, v ktorej nemáme len hodinu náboženstva, ale v nej vyučovaný každý predmet a celý život jej je presiaknutý kresťanským svetonázorom: láskou k Bohu a k bližnému. Toto naše presvedčenie nám káže nielen udržať a zachovať od otcov zdedený drahý poklad, našu školu, ale o ňu sa starať, napomáhať a rozširovať.

 

 

 

MICHAL

KOPČAN

ŠTATISTICKÝ PREHĽAD

R. KAT A GR. KAT ŠKOLSTVA ĽUDOVÉHO

NA SLOVENSKU

 

 

****** tabuľky vynechávame, je možné ich prehliadnuť v súbore pdf **************

 

 

 

 

 

PAMIATKY A DEJSTVOVANIE KATOLICIZMU NA SLOVENSKU

 

 

 

DR. KAROL KMEŤKO, biskup

 

VÝZNAM PRIBINOVHO CHRÁMU

 

Pri 1) oslavách Pribinových nejde nám tak o osobu Pribinovu, ako o význam prvého kresťanského chrámu na Slovensku a v celej Československej republike, lebo nie chrám má význam pre Pribinu, ale Pribina je významnou osobou pre tento chrám, ktorý dal vystavať. Preto v prvom rade pamiatku tejto udalosti oslavujeme a v druhom rade i tú vznešenú osobu, ktorá sa o túto stavbu pričinila. Pri tejto otázke na veci nič nemení, či je terajší takzvaný Pribinov kostolík na nitrianskom hrade z doby Pribinovej, a či je v XI. alebo XII. storočí znovu postavený, ale o ten nepodvratný historický fakt, že na tom mieste skutočne roku 830 stál prvý kresťanský chrám na území našej vlasti.

Význam Pribinovho chrámu je štvoraký: cirkevný, národný, celoštátny a všeslaviansky.

I. Na cirkevný význam tohoto chrámu biskupský sbor na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi už dvakráť upozornil verejnosť a to v pastierskych listoch 25. januára 1931 a 15. februára 1933 vydaných.

V obidvoch vyzdvihli nesmiernu cenu viery Kristovej pre jednotlivcov, rodiny a národy.

Boh »chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy« (I. Tim., 2, 4.). Pri tejto základnej a všeobecnej pravde, ktorú sa ani inoverci neopovážia popierať, pevne vyznávame aj neomylný výrok Apoštola národov: »Nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.« (1. Kor., 3, 11.) — To isté hlásal neohrožene svetu aj Jeho prvý tuzemský zástupca, sv. Peter: »Niet v nikom inom spasenia, lebo nie je iné meno dané ľuďom pod nebom, v ktorom by sme mali byť spasení.« (Sk. Ap. 4, 12.)

Ľudské pokolenie teda len vo viere Pána Ježiša môže nájsť časné i večné blaho. Národy, dokiaľ nepatria do Kristovho ovčinca, hoci by boly na vysokom stupni kultúry a zemského bohatstva, duševne bez »slnka spravedlivosti«, »vo tme a v tieni smrti sedia«. (Luk., 1,79.)

Tejto rozhodnej a nezmeniteľnej vôli Božej: všetkých ľudí priviesť k spaseniu skrze Pána Ježiša, primeraný je aj prvý rozkaz Spasiteľa sveta apoštolom: »Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi; iďte teda a učte všetky národy... učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som Vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.« (Mat., 28, 18-20.)

Povolaním a spolu povinnosťou apoštolov a ich nástupcov je všetky národy priviesť do Cirkvi Kristovej a tým k ich časnému a večnému spaseniu.

Dľa obdržanej právomoci Cirkev Kristova tomuto svojmu povolaniu božskému vždy bola verná. Ku všetkým národom, do všetkých krajín vysielala a aj teraz vysiela svojich poslov, zvestovateľov Evanjelia, aby šírili kráľovstvo Božie na celej zemi. A tomuto volaniu žiaden národ neunikne, keď aj jednotlivci odpadnú, ako lístie so stromu. Dľa neomylnej výpovedi Večnej Pravdy príde istotne čas, keď v Jeho ovčinci shromaždené budú všetky národy sveta. Strom Cirkvi, ktorý sa vystrie na všetky národy, dľa nevyspytateľnej múdrosti Božej pomaly rastie. On volá národy do svojho ovčinca v rozličných dobách a rozličným spôsobom, ku každému však pošle v príhodný čas svojich poslov — misionárov skrze Cirkev svätú. Semeno kresťanskej náuky už v prvom storočí bolo rozsiate takmer na celom vtedy známom svete. »Požiadaj odo mňa — hovorí Pán už v Starom Zákone — a dám národy tebe za dedictvo a do vladárstva tvojho končiny zeme.« (Žalm 2, 8.) Národy celé sa však obracajú na Kristovu vieru až v nasledujúcich storočiach. Niet storočia v cirkevných dejinách, ktoré by nenaznačilo vstup nových a nových národov do Cirkvi katolíckej. — Veľkú radosť má nebo i Cirkev z obrátenia i jedného hriešnika, aká radosť musí byť v nebesiach i v Cirkvi, keď nad celým pohanským národom zažiari svetlo Kristových večných právd a neoceniteľných milostí, keď národ zavrhne svoje hriešne pohanské zvyky a nastúpi cestu Kristovho pokoja, spravodlivosti a lásky!

 

Národ slovenský v IX. storočí bol povolaný do kráľovstva Kristovho, do Cirkvi katolíckej. Cez dlhé storočia blúdil v duševných temnotách a hriešnych náruživostiach, neznajúc ani toľko z večných právd, čo teraz aj jednoduché dieťa jeho pevne vyznáva. Boh lásky a milosrdenstva vyznačil ho tým, že pred inými súsednými kmeňmi a národami najprv k nemu vyslal zvestovateľov pravej viery kresťanskej. Historia svedčí o tom, a skúsenosť najnovšej doby to tiež dokazuje, že prvé pokusy misionárov získať pohanov Kristu bývajú bezvýsledné, ba obyčajne smrťou vierozvestovateľov sa skončia, aby tak smrť mučeníkov stala sa semenom kresťanov. Pozoruhodné je, že o Slovákoch — a o Slavianoch vôbec — to nemôžeme tvrdiť. Naši predkovia, majúc skutočne dušu od prírody kresťanskú (anima naturaliter christiana) ochotne prijímajú učenie Kristovo a už okolo roku 830 vystavia prvý chrám v strednej Európe pravému Bohu, odkiaľ sa kresťanstvo šíri po celom Slovensku, takže keď sv. Cyril a Metod asi o 30 rokov neskôr sem prichádzajú, majú tu už pôdu dobre pripravenú pre svoj vznešený cieľ.

Toto bol teda prvý chrám kresťanský na Slovensku, v ktorom sa prvý kráť hlásalo Evanjelium, prvý kráť bola obetovaná nekrvavá obeť Nového Zákona, v ktorom boli naši predkovia sv. krstom pričlenení k Cirkvi katolíckej. A tak tento chrám je nepopierateľným dôkazom, znakom lásky a milosrdenstva Božieho k Slovákom, ktorých tiež prijal za dietky svoje, do svojho kráľovstva na zemi.

Cirkev sv. tak, ako sa vtedy tešila, že prijatím Slovákov do svojho lona nový kvet získala do záhrady svojej, aj teraz po uplynutí 1100 rokov sa raduje s radujúcimi z príležitosti ich jubilea. Teší sa s nimi, že prv ako iní bez prekážok ochotne sa podrobili sladkému jarmu Kristovmu, že cez 1100 rokov statne vytrvali vo viere Kristovej a v nových búrkach dejín pevne obstáli, »ako múry hradné«.

Slovenský národ i v tých najväčších pokušeniach, biedach a prenasledovaniach nedal si vyrvať zo srdca dedictvo otcov, z viery Kristovej čerpal silu v krížoch a nádej v lepšiu budúcnosť. Cirkev Kristova nemohla mu dať bohatstvá svetské a slávu tuzemskú, — to nie je jej povolaním — ale ako jeho matka nadprirodzená starala sa o jeho duševné potreby, v úskaliach života dodala mu sily a vytrvanlivosti, poskytovala mu nadprirodzené pramene Spasiteľom sveta dané v každodennej borbe o jeho časný a večný blahobyt.

Teraz, keď sa prípravy konajú k jubilárnym oslavám, pochopiteľné je, že cirkevní predstavení pozdvihli svoj hlas a upozornili veriacich na to, že najlepšou prípravou na tieto slávnosti je obnoviť kresťanský život v celom národe, aby neoceniteľný poklad svätej viery Bohom mu daný a cez toľké storočia neporušene zachovaný ochraňoval ho aj na ďalších cestách, ktoré mu Boh v budúcnosti označí. Tak ako kostolík Pribinov a vedľa neho katedrálny chrám sa z tejto jubilárnej príležitosti obnovil a ozdobil, tak máme očistiť a ozdobiť aj naše duše, tieto duševné chrámy Ducha Svätého, aby sa tiež skvelý v rúchu nadprirodzeného života a siedmimi darmi Ducha Sv. okrášlené a posilnené hrdinsky mohly odolať nebezpečiam novovekého pohanstva. Kristus má byť i v budúcnosti našou »cestou, pravdou a životom« a Cirkev Jeho, ktorá je »kráľovstvom pravdy a života, spravodlivosti a pokoja, milosti a lásky«, má byť aj naďalej nadprirodzenou matkou, ktorú za žiadnu cenu neopustíme.

K tomuto duševnému obrodeniu odporúča biskupský sbor zvlášť tri prostriedky: sväté misie, duchovné cvičenia a katolícku akciu. Duchovenstvo a laickí veriaci aj používajú v hojnej miere tieto pramene duševného zdokonalenia. Tak na pr. v nitrianskom biskupstve v posledných dvoch rokoch v 40 farnostiach boly sväté misie vydržiavané, pri ktorých vyše 120.000 veriacich pristúpilo k sviatostiam, a to viac tisíc takých, ktorí boli už odcudzení Cirkvi.

Zaujímavé je, že v Nitre, kde bol prvý chrám kresťanský vystavaný na území našej republiky, bol vybudovaný aj prvý misijný dom našej vlasti k šíreniu kresťanskej kultúry medzi pohanmi. Slováci vďační za obdržané prvé lúče kresťanstva chcú z tejto žiary svetla Kristovho prví od nás zaniesť k pohanským národom, ktoré sú dnes ešte v tej tme, v ktorej boli naši predkovia pred 1100 rokmi.

II. Chrám Pribinov má aj veľký národný význam.

Nadprirodzený svet je úzko spojený s prirodzeným, prirodzený život s nadprirodzeným, veď pôvodcom oboch je ten istý Boh, ktorý to tak ustanovil a predmetom obidvoch je ten samý človek. Viera a veda nemôžu si protirečiť, Cirkev a národ sú všade v stálych stykoch, spoluúčinkujú, jeden na druhého sú odkázaní, sú spoluspiati ako duša s telom. Žijeme tuzemským životom; krvou, jazykom, historiou, kultúrou patríme istému národu, preto stále potrebujeme jeho podporu a on našu spoluprácu k udržaniu celku. Dľa nekonečnej dobroty Božej však čaká na nás nadprirodzený, večný život, ku ktorému tu na zemi sa máme pripraviť. — Preto Cirkev (náboženstvo) a národ boly a ostanú vždy najvyššími ideálmi ľudstva všade, za ktoré ľudia i tie najväčšie obety i vlastné životy prinášajú. »Pro aris et focis« bolo heslom starých Rimanov, a jestli tie idey oduševňovaly už pohanské národy, tým viac to vidíme uskutočnené v histórii kresťanských národov. Cirkev zušľachtila národy nielen v náboženskom ohľade, ale aj ich city a povinnosti k národu a štátu.

Keď pozorujeme históriu jednotlivých národov, napadne nám ten skutočný zjav, že dokiaľ dejiny terajších národov v Europe z ich pohanských časov sú hmlisté, neisté, obsahom chudobné, dotiaľ po ich vstupe do Cirkvi stávajú sa bohatšie, jasnejšie a významnejšie. Z dlhých storočí histórie pohanských Slavianov, Germánov, Frankov ani toľko nevieme, ako z jedného storočia ich dejín po obrátení na Kristovu vieru. Mnohé národy len vtedy začaly opravdive vystupovať v dejinách, keď prijaly kultúru kresťanskú.

To môžeme tvrdiť aj o Slovákoch. S historickou istotou určitého veľmi málo vieme z ich dejín pohanských a aj to je zväčša spolčené s historiou ostatných slavianskych národov. Akonáhle však prijmú vieru kresťanskú, dejiny hneď začnú o nich hovoriť, naznačujú ich panovníkov, ich činy národné a kultúrne, ich boje, úspechy a ztraty.

Prvý taký významný dej, ktorý nám história o Slovákoch nepopierateľne a zreteľne zachovala, je stavba prvého kresťanského chrámu v Nitre slovenským kniežaťom Pribinom a jeho posviacka soľnohradským arcibiskupom Adalrámom okolo r. 830.

Tento historický dej je pre nás nielen z cirkevného, ale aj z národného ohľadu veľmi dôležitý z týchto dôvodov:

a) Slovenský národ obrátením svojím na Kristovu vieru pričlenil sa k veľkej rodine kresťanských kultúrnych národov Európy. V dobe po sťahovaní národov, keď prevážna časť Európy bola už kresťanská, bola to existenciálna otázka pre Slovákov prijať kresťanskú civilizáciu a s ňou zásady kresťanskej vierouky a mravouky v súkromnom a verejnom živote namiesto zastaralého, divého pohanského života. Ktoré národy, hoci aj mocnejšie, to neučinily v tých časoch a nepretvorily svoje zvyky, mravy a zákony dľa zásad kresťanstva, i pri svojej výbojnosti pomaly zanikly a zmizly s povrchu vtedy už kresťanskej Európy, ako Hunovia, Avaria, Kvádi, Markomani atď. Kríž vždy víťazí nad modloslužobníctvom, kresťanské mravy zosilňujú, povznášajú, zušľachťujú národy, a pohanstvo skôr-neskôr musí v životnej borbe do úzadia ustúpiť.

Čo by sa bolo stalo s naším národom a s ostatnými slavianskymi národami, keby vo svojej pohanskej zaslepenosti aj ďalej boly ostávaly, to ľahko uhádnuť. Práve preto pre

 

Plaketa, vydaná Spolkom Sv. Vojtecha na Pribinovské oslavy. Auktor plakety: akad. sochár Ján Koniarek

 

Slovákov vždy bude veľavýznamnou tá doba, keď v záujme svojej budúcnosti bez váhania učinili ten rozhodujúci krok, ktorý ich vtedy a v nasledujúcich storočiach od istého zániku zachránil. Z tej príčiny navždy nám bude vzácna stála pamiatka toho dôležitého rozhodnutia, ten chrám Pribinov v Nitre, ktorý bez prestania bude hlásať i budúcim pokoleniam, že naši predkovia už v prvej polovici IX. storočia Prozreteľnosťou Božou povolaní, múdrosťou svojho kniežaťa Pribinu vedení, správne poznajúc »plnosť času« im predurčenú, ochotne prijali sladké jarmo Kristovo a tým zabezpečili budúcnosť celému národu. — Pribinov chrám teda nie je len pre Nitru alebo nitrianske biskupstvo významný, ale pre celé Slovensko, pre celý národ. Oslavy tej udalosti majú byť teda nielen cirkevným ale celonárodným sviatkom!

Ba môžeme tvrdiť, že význam týchto slávností pre národ je väčší, ako pre Cirkev. Cirkev je všeobecná, zahrňuje v sebe všetky národy, brány pekelné ju nepremôžu. Ona oslavuje obrátenie aj ostatných i väčších národov so staršími dátami, môže obstáť i bez toho alebo

onoho národa, ak ten ňou opovrhne. Nie tak národ — a to hociktorý na svete. Každý národ je na ňu odkázaný, len v nej a skrze ňu dostáva čisté učenie Kristovo a pramene živej viery a posvätenia.

b) Radosť naša z pamiatky obrátenia našich praotcov na vieru Kristovu sa zväčšuje, keď uvážime tú okolnosť, že Slováci zpomedzi súsedných národov prví sa stali účastní kresťanskej civilizácie. Za nami nasledovali Česi asi o 55 rokov, Poliaci o 137 rokov, Rusi o 158, Maďari o 167 rokov. Zo slavianskych národov jedine Chorvati nás predbehli, ako národ k Rímu bližšie bývajúci.

I my môžeme zvolať vo svojom nadšení nad touto výsadnou prednosťou, Bohom nám darovanou: »Non fecit taliter omni nationi.« (Žalm 147, 20.) »Neučinil on tak ani jednému národu.« — »On zachováva život tvoj od zahynutia: On korunuje ťa milosťou a milosrdenstvom^ (Žalm 102, 4.) — Preto, keď celý národ s radosťou uznáva: »Veľké veci učinil Pán s nami, nuž rozveselili sme sa« (Žalm 125, 3.), spolu oduševnene volá k celému svetu: »Poďte, slyšte a vyprávať budem všetkým, ktorí sa bojíte Boha, čo učinil mojej duši.« (Žalm 65, 16.) To, čo prorok Micheáš povedal svojim súrodencom: »A ty, Betlehem, zem Júdova, nijako nie si najmenším medzi kniežatstvami Júdovými...«, podobne môžeme aj my hlásať svetu: »A ty, slovenský národe, nie si najposlednejším zo slavianskych národov, lebo ťa Boh už pred nimi povolal do svojho kráľovstva, do svojej Cirkvi svätej.«

Keď r. 1896 maďarský národ okázalé slávil milénium príchodu svojich pohanských ešte predkov, a nedávno deväťstoročné jubileum smrti sv. Imricha, to svet za prirodzené považoval. — Slováci dnes nie deväť alebo desaťstoročné jubileum oslavujú, ale jedenásťstoročnú pamiatku svojej kresťanskej kultúry a minulosti. Keď sa im teda z niektorých strán nesprávne vytýka, že sú národom bez historickej minulosti, samostatnej kultúry, bez práva na voľný národný vývin, oni poukazujúc na tento chrám, ako neodškriepiteľnú pamiatku svojej ešte takmer o 200 rokov staršej kultúrnej minulosti, týmto skvelým dejinným monumentom odôvodňujú vývin svojho oslobodenia a nárok svoj na ďalší národný život.

Slováci teda vždy s pietou budú hľadieť na tento svoj chrám, ako na drahocenný národný poklad a prvé ohnisko svojej starodávnej kultúry.

III. Keďže sme už vyzdvihli národný význam Pribinovho chrámu, máločo máme pridať o jeho celoštátnej dôležitosti. Prednosť, sila alebo sláva ktoréhokoľvek úda tela rodiny, spolku alebo štátu úzko súvisí s úspešnou existenciou samého celku. Je to pravda samozrejmá, prirodzeným rozumom uznaná a všetkými ľuďmi hlásaná. Sme vo veľkej spoločnosti štátnej, božskou prozreteľnosťou nám danej, sme jeden na druhého odkázaní, preto máme jeden druhého podporovať, tešiť sa s radujúcimi nad úspechom, výhodou a slávou svojich bratov. Preto vidíme, že oslavy prvého chrámu Pribinovho nachádzajú ozvenu stále väčšiu a väčšiu u bratov Čechov, Rusínov, Poliakov atď. Tak, ako »súsedia a pokrvní« Alžbety, keď počuli, že »zvelebil Pán svoje milosrdenstvo na nej«, doprajúc jej syna (sv. Jána Krstiteľa), tešili sa s ňou a blahoželali jej, tak aj naši pokrvní a súsedia sa s nami radujú, blahoželajúc nám k tomuto cirkevno-národnému sviatku.

Čím slávnostnejšie dopadnú tieto oslavy, čím jednotnejší budeme pri hlásaní vzájomnosti všetkých občanov štátu a jej uskutočnení v živote, tým cennejšiu prácu sme prekonali pre budúcnosť nášho štátu.

1100 rokov je veľká epocha v živote národov. Keď porovnáme terajšie položenie národov na území republiky so stavom tej starodávnej, ďalekej doby, musíme s podivom uznať, že sa ten takmer nezmenil. Slováci, Česi i Poliaci na tom istom mieste bývajú, každý tým istým svojím jazykom hovorí, ako v tých ďalekých časoch. Ako bezprostrední súsedia boli vtedy v stálych hospodárskych, kultúrnych, národných i politických stykoch — teraz v spoločnom štáte pri dobrej vôli a porozumení môžu nielen svoj vývin zabezpečiť, ale povzniesť tým i celý štát. V duchu Kristovom, na podklade kresťanskej lásky je to možné. Jestli by sa však občania našej vlasti odchýlili od tradicionálnych základov našej 1100 ročnej kultúry a chceli by ju zameniť s pohanskou kultúrou v modernom vydaní, vtedy by aj o nás platilo: »Jestli Pán nestavia dom, darmo sa tí namáhajú, ktorí ho stavajú. Jestli Pán nechráni mesta, darmo bdie ten, kto ho stráži.« (Žalm 126, 1.)

 

Slávnosťový plakát Auktor: ak. maliar M. Schurmann

 

IV. Oslavy Pribinove budú — úfajme — aj všeslavianskeho rázu, lebo ony majú aj všeslaviansky význam.

Mnoho sa hovorilo a písalo v minulom storočí o mesianizme Slovanov, o ich kultúrnom povolaní v prerode europských, viac-menej vraj už vysilených národov. Boli to nielen slavianski spisovatelia, ale aj pozorovatelia iných národov, ktorí hlásali, že Slaviani zachránia Európu i celý svet od mravnej záhuby svojou nezkazenou, čerstvou krvou, svojím idealizmom, svojím náboženstvu nakloneným duchom. Úsudok ten bol prenáhlený; aspoň doteraz nevidíme príznaky toho, že by duševné obrodenie v Európe prichádzalo skrze Slavianov. Práve najmohutnejší slaviansky národ krváca pod strašnými údermi rozvratných cudzích živlov a odstrašujúci príklad dáva svetu, do akej priepasti sa môže ľudstvo zvrhnúť pod nesvedomitým vedením bezbožných fanatikov. Zástupcovia ostatných slavianskych národov mali by sa ohradiť proti pekelným pokusom a nehľadať také nové formy hospodárskeho a spoločenského rádu, ktoré zánikom hrozia všetkým výdobytkom doterajšej kultúry a ďalšiemu pokojnému vývinu celého ľudstva. Títo zástupcovia mali by prehovoriť cestou tlače a moderných vynálezov celému svetu, že chcú hľadať a nájsť cestu šťastlivého vývoja v solidarite slavianskej, v priateľskom spolužití s ostatnými národami, na základe mieru Kristovho v kráľovstve Kristovom, sjednotení kultúrne v spoločnej Cirkvi Jeho katolíckej.

Ak takýmto spôsobom oceníme pamiatku prvého svojho kresťanského chrámu, uznajúc jeho veľký cirkevný, národný, celoštátny, všeslaviansky — a môžeme tvrdiť — i všeľudský význam, vtedy i v týchto preťažkých chvíľach spokojne a s dôverou v Boha môžeme ísť v ústrety ďalším prácam a bojom nám skrytej budúcnosti.

Pribinov chrám v Nitre

 

1) Iniciálka z Missale z r. 1480, tlačeného vo Verone na pergamene. Diecezánna bibliotéka v Nitre.

 

 

ING. ARCH. VÁCLAV MENCL

 

STAVOBNÝ VÝVOJ NITRIANSKEHO HRADU

 

ZA STREDOVEKU

 

Západní Slovania ako politicky organizované kmene, po prvý raz sú spomínané v dobe kultúry rannekarolingskej. Sú to slovanské kmeňové kniežatstvá Moravanov (ich poslovia po prvý raz sú spomínaní na sneme vo Frankfurte r. 822)1) a Nitranov (spomínaní po prvý raz okolo r. 830); v českých dejinách do tejto doby sa kladie povesť o prvých Přemyslovcoch. (Neklan?)

Podrobné zprávy však máme len o udalostiach, ktoré sa odohraly v Nitriansku v tretine IX. storočia. Latinský protest, ktorý podali pápežovi bavorskí biskupi proti Metodovej činnosti2) asi o 40 rokov neskoršie (okolo r. 871—73) a ktorým azda až nekriticky vychvaľujú bavorskú misijnú činnosť v krajine, z ktorej vznikla Metodova diecéza, uvedomuje nás o tom, že v Nitriansku okolo r. 830, teda ešte pred vznikom veľkomoravskej ríše, vládol závisle na frankskej ríši knieža Privina, ktorý bol pokrstený až po svojom úteku z tohoto kniežatstva pred Mojmírom moravským, (v rokoch 833—36) v kostole sv. Martina v Treisme (rímske Trigisamus, Traismauer)3) v diecézi salzburgskej: stalo sa to na podnet kráľa Ludvika Pobožného, s ktorým Privinu soznámil Privinov ochranca Rat-bor,4) správca východnej marky. Po urovnaní akéhosi sporu, ktorý vznikol medzi Privinom a Ratborom a pre ktorý Privina musel ujsť k Bulharom a ku kniežaťu Ratimírovi. Privina dostal od Ludvika ako náhradu za ztratenú zem do léna časť južnej Panonie pri rieke Sale. A tu sa dozvedáme nielen o súčasnej stavobnej činnosti Privinovej v Panonii, ale aj o predošlej v Nitriansku. Menovaný prameň pripomína, že mu na jeho majetku za Dunajom, v mieste zvanom Nitrava, kedysi arcibiskup Adalramus posvätil kostol.5) Z týchto dát približne dá sa určiť doba, kedy sa táto vysviacka konala: Adalramus, nástupca Arnov, bol druhým arcibiskupom solnohradským, a to v rokoch 822—36, takže vznik nitrianskeho kostola treba zaradiť do týchto rokov.6) Tento

 

Privinov chrám v Nitre

 

je teda najstarším známym kostolom na našej pôde; ale spolu to je aj jediný poznatok, ktorý z uvedených zpráv bezpečne možno o ňom pre historiu umenia vyťažiť. Keď si uvedomíme, že dnešný zbytok románskej stavby v Nitre je až z XIII. storočia a že tak nie fragmen-

 

1)V. Novotný: »České dějiny«, I. 1. str. 286.

2)Takzv. »De conversione Bagoariorum et Carantanorum libellus«, vydal Pertz, Monumenta Germaniae, Scriptores IX. str. 1—15 a iní; reprodukcia patričnej časti tekstu viď J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, Nitra r. 1930, str. 13 a slovenský preklad tam v dodatku.

3)H. Riehel: »Baukunst in Oesterreich«. I. B., Wien 1924, str. 19.

4) Ratbor prvý raz je spomínavý r. 833. (V. Novotný: »České dějiny«, I. 1. str. 293.)

5) » . . . cui quondam Adalramus, archiepiscopus, ultra Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam, »Conversio Bagoariorum, cap. XI.— Srovnaj Pertz, 1. c. str. 12.

6) V. Novotný: »České dějiny«, I. 1. str. 292; toto dátum ešte užšie bolo sovreté V. Chaloupeckým do rokov 824—36 v jeho recenzii zprávy o admontskom náleze Klebelovom v Čes. časopise historickom 1923, str. 261.

 

tom Privinovej stavby,7) bez odpovedi ostáva dlhý rad otázok,vzťahujúcich sa na pôvodnú stavbu. Tak predovšetkým nevieme, kto ho založil. »Conversio« pripomína, že svätil ho Privinovi solnohradský arcibiskup, Privina však v tých časoch, keď vládol nad Nitrianskom, bol ešte pohanom, takže možno nanajvýš pripustiť mienku Novotného,8) že Privinova tolerantnosť k náboženstvu mocných súsedov, podopretá dôvodmi politicko-hospodárskymi, alebo azda aj ohľady na zmáhajúce sa kresťanstvo na jeho dvore pripustily, aby si nemeckí kňazi, prichádzajúci sem s poslaním misijným, sriadili uprostred jeho hradu kresťanský kostol. Pri predpoklade, že kostol staval Privina, a to v čase, keď už bol pokrstený, historický postup by bolo treba vysvetľovať inakšie; Privina po spore s Ratborom musel by sa už ako kresťan vrátiť znovu do Nitry, z ktorej na čas znovu by bol musel vyhnať Mojmíra, aby tam z vďačnosti mohol založiť svoj chrám. Tento výklad v rozličných variáciách podávajú Jireček, Havelka, Dümmler, Dudík9) a najnovšie Hodál.10) Ale historicky odôvodnený je len prvý výklad, ako na to už Novotný poukázal,11) a to tým skoršie, keďže vieme, že dnešné Slovensko r. 829 novou Ludvikovou úpravou hraníc jednotlivých diecézí dostalo sa do misijnej oblasti pasovskej,12) takže salzburgskí misionári po tomto roku sotva pracovali inde, ako južne od Dunaja, ako to Ludvik nariadil. Nitrianska stavba vznikla však ešte v časoch, keď Privinovo kniežatstvo bolo salzburgským vlivom prístupné, teda asi pred rokom 829.13)

Ďalej nič nevieme o mene tohoto kostola. Meno sv. Emeráma, ktoré sa niekedy premieta až do doby založenia kostola, uvádza sa až v XI. storočí a je pravdepodobné, že týka sa už druhej stavby kostola v Nitre. Tento nedostatok však pre poznanie stavby nemá významu.

Pre naše štúdium dôležitejšie je skúmanie kostola po jeho architektonickej stránke. Pri vykopávkach, prevedených tesne pri románskej apside a na vnútornej ploche bývalého stredovekého hradu v rokoch 1930—31 štátnym archeologickým ústavom za mojej účasti nenašly sa pri tejto apside nijaké stopy po staršom murive ako zo začiatku XIII. storočia, hoci objavený bol pritom cintorín starší, ako je dnešná stavba kostola. Z tohoto výsledku možno usudzovať, že pôvodný kostol, hľadaný na tomto mieste, bol alebo drevený a tak neostalo po ňom nijakej pamiatky, alebo, ak bol kamenný, tak na mieste dnešnej románskej apsidy nestál, hoci najprirodzenejšie by bolo tam ho predpokladať. V oboch týchto prípadoch však sotva by bolo možno najsť vôbec, lebo aj povrch hradiska bol najmä v dobe barokovej radikálne zmenený. Keď tieto vykopávky nepriniesly očakávané vysvetlenie,

 

7)To, že dnešný kostol v Nitre je zbytkom Privinovej stavby, uviedol už J. L. Červinka v diele: »Děvín a Velehrad, dva hrady veľkomoravské*, Kroměříž 1902, str. 9; podrobným dokazovaním toho zaoberá sa novšie J. Hodál vo svojom diele: » Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, Nitra 1930, avšak jeho vývody sú metodicky chybné a vedú k nesprávnym záverom, robiac z veci, ktorú majú dokázať, spolu predpoklady, na ktorých je dôkaz postavený.

8)V. Novotný, 1. c. str. 291—2.

9)Literatúru tu viď V. Novotný, 1. c. str. 291.

10)J. Hodál: »Prehľad dejín slovenského kniežatstva počas moravského nadpánstva«, (830—905). Knižnica Kultúry č. 2, Trnava 1926, str. 19.

11)Pridŕža sa ho už F. Palacký v »Dejinách národu českého«, I. Praha 1861, str 67.

12)Fejér: »Codex dipl.« I. str. 162.

13)Viď o tom i J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 14; J. Wurum: Episcopatus nitriensis euisque praesulum memoria, Posonii 1835, str. 46 a 166, dosť pravdepodobne vysviacku dáva na rok 828.

 

treba sa znovu obrátiť k historickým zprávam. Pri týchto veľmi cennou je zmienka o prítomnosti bavorského arcibiskupa pri vysviacke, ako aj zdôrazňovanie rozmachu západného kresťanstva v Privinových krajoch v časoch pred činnosťou Metodovou, s ktorými sa v »Conversio« stretávame. Z týchto bezpečne možno usudzovať, že kostol nielen po cirkevnej, ale aj po architektonickej stránke patril k latinskej, západnej kultúre, ktorú spolu s politickými nárokami prinášali sem bavorskí misionári, a tak aj k umeleckej oblasti bavorskej, ktorá bola čiastkou rannekarolingského umenia. Či sa táto západná forma v Nitre skutočne uplatnila, to závisí len od zistenia, či kostol bol kamenný. Toto je teda najdôležitejšia otázka, týkajúca sa Privinovho kostola; od nej je odvislá nielen predstava o jeho forme, ale spolu aj iná dôležitá otázka, že totižto kedy sa začalo na území západných Slovanov stavať z kameňa.

To, že v bavorskom Podunajsku medzitým stavalo sa z kameňa už aspoň po celé jedno storočie, dokazuje veľa tamojších zachovalých kostolov. U Slovanov, pravda, na základe archeologických výsledkov stále treba v tej dobe predpokladať kultúru prehistorickú, hlavným stavobným materiálom ktorej bolo drevo a hlina: kým v Regensburgu vladári sídlili v murovaných dvoroch, zatiaľ slovenské hrady boly v tej dobe (a ešte hodne dlho potom) opevnené len valmi, ba na Slovensku ani len z XI. storočia sa nám nezachovaly zbytky murovaných kostolov.14) A nebolo to zásadne inak v ríši veľkomoravskej a potom českej. Západné kamenné staviteľstvo do Čiech uviedol, dľa presvedčivých výsledkoch skúmania Gutha15) až sv. Václav, ktorý prelomil takto hranice medzi kultúrou prehistoricko-slovanskou a germánsko-predrománskou.

Tieto všeobecné archeologické poznatky však treba kontrolovať historickými správami o stavobnej činnosti Privinovej v novom jeho území, v Panonii, ako ich podáva spomenuté »Conversio«.

Privina sa totižto usadil v močaristej rovine rieky Saly a tu si postavil hrad, ktorý sa už za jeho nástupcu Koceľa r. 865 spomína menom Mosaburg (Moosburg, asi dnešný Szalavár pri vtoku rieky Saly do Blatonského jazera.16) Tu na Moosburgu Privina vystaval si kostol, zasvätený r. 850 úcte Panny Márie Adalramovým nástupcom Liupramom. Tento arcibiskup svätil tu v Privinovom území súčasne aj iné kostoly neznámeho mena, ako aj o niekoľko rokov neskoršie kostol sv. Hodberta v Salapiungis, tiež Privinom vystavaný. Sem potom na Privinovu prosbu poslal zo Salzburgu murárov a maliarov, tesárov a drevorubačov, ktorí v Privinovom hrade postavili kostol, ktorý začal sám Liupramus stavať a v ňom služby božie konať. V tomto kostole potom bol pochovaný

 

14)Tým síce nechcem povedať, že sa tu ani v XI. storočí nestavalo z kameňa, ale aj táto okolnosť presvedčuje o vzácnosti kamennej stavby u nás v tej dobe.

15)K. Guth: »České rotundy«, Pam. archeol. XXXIV. (1924—25); prvou českou kamennou stavbou dľa neho je Václavov Sv. Vít v Prahe (okolo 928—9); vznik murovaného opevnenia hradu treba tu predpokladať až v druhej polovici X. storočia.

16)Spor o polohe Moosburgu vid V. Novotný: »České dejiny*, I. 1. str. 294. Tamojšie ruiny opísal J.Kollár, v "Cestopise do hornej Itálie«, Pešť 1843, str. 9 a n.; ale že to nie sú zbytky Privinovej stavby, to ustálil už J. Henszlmann v diele: »Magyarország ó-keresztény, román és átmeneti stylü mü-emlékei«, Bpest 1876, str. 145 a n., v článku: »A szalavári római castrum«, kde reprodukoval aj Kollárov pôdorys. O polohe Moosburgu viďi F. V. Sasinek, "Slovenský Letopis« V. (1880) str. 288. n.

 

sv. Hadrián, mučeník. Na Privinovom hrade ďalej stál podľa »Conversio« kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, a mimo hrad kostoly v Dudleipin, v Ussitiu, v Businica, v Bettovii (Poetovio), v Stepiliperc, v Lindolueschirichun, v Keise, vo Wiedhereschirichun, v Isangrineschirichun, v Beatuseschirichun, v Quinquesbasilica (Pätikostoly); tu všade boly za času arcibiskupa Liuprama vysvätené kostoly, ako aj v Otachareschirichun a Paldmunteschirichun a na iných miestach, kde si to žiadal Privina a jeho ľudia.17)

Hoci z toho, čo je tu uvedené, mnohí všeličo pripisujú na vrub zveličovania zásluh Salzburgčanov o počiatky panónskeho kresťanstva, ktoré maly byť týmto súpisom pápežovi dokázané, zpráva o účasti salzburgských murárov pri stavbe kostola sv. Hadriána na vlastnom Privinovom hrade, predsa len natoľko je podrobná, že netreba o nej pochybovať. Táto zpráva teda je dokladom, že tento Privinov chrám bol kamenný. Z celého smyslu odstavca však vysvitá, že na tento kostol kladie sa zvláštny dôraz, ba že prítomnosť salzburgských, technicky iste pokročilých remeselníkov opisuje sa tu pápežovi ako zvlášť uznaniahodná a tak aj výnimočná zásluha. Preto možno predpokladať, že ostatné Privinove kostoly, ktorých sa do roku 835 spomína spolu 32,18) boly stavané bez tejto cudzej pomoci, že teda boly drevené, i keď ich možno vysviacal sám bavorský arcibiskup. Možno, že aj vznešený cieľ stavby, byť schránkou ostatkom sv. Hadriána, teda pre jediné telesné pozostatky mučeníka, podľa »Conversio« v Panónii opatrované, bol príčinou, že Privina práve tu žiadal o pomoc cudzích murárov, teda remeselníkov, akých medzi svojimi ľuďmi nemal.

Zmienené panónske pomery bývajú premietané aj do prvšieho Privinovho kniežatstva, do Nitrianska, a usudzováva sa z nich, že i prvý kostol v Nitre bol kamenný. Ak sme videli, že pravdepodobne veľká väčšina panónských kostolov bola drevená, čo zodpovie výsledkom archeologického skúmania o staviteľstve Slovanov tej doby vôbec, možno predpokladať, že i najstarší kostol, spojený s menom Privinovým v Nitre, bol drevený, že sa nevymykal z celkového rámca vtedajšej stavobnej kultúry českých a slovenských kmeňov a možno tak pochopiť naoko negatívne výsledky nedávnych vykopávok v Nitre.

 

Nitra, hrad ríše veľkomoravskej.

 

Nitra niekedy po vyhnaní kniežaťa Privinu stala sa sídlom Svätoplukovým, a to aspoň za čas Rastislavovej nadvlády (do r. 870)19.) A keď Veľká Morava dostala vlastného arcibiskupa, vtedy Nitra stala sa biskupským sídlom Metodovho sufragána Wichinga (880—92),20) ale či tu vtedy trval ešte Privinov kostol, či pre biskupa vystavali nový kostol katedrálny, to sa asi nepodarí rozriečiť.21) Z Nitry potom stalo sa pod Wichingovým vedením zaiste centrum, odkiaľ vychádzaly útoky na východnú cirkev moravskú

 

17)»Conversio«, cap. XI., viď Pertz: »Mon Germ. Ser. XI. str. 11 —14, odkiaľ tekst prepísal a preložil J. Hodál do diela: "Kostol kniežaťa Privinu«, str. 98—100. — Príznačné sú koncovky »chirichun« citovaných lokalít (= Kirchen); ich určenie dnes okrem Salapiungin, Pettau (Ptuj) a Pätikostolov je nemožné. Srovnaj J. Hodál: »Prehľad dejín slov. kniežatstva počas mor. nadpánstva«, Trnava 1926, str. 22. pozn, 62.

18)V. Novotný: »České dejiny«, I. 1. str. 314.

19)V. Novotný: »České dejiny«, I. 1. str. 343.

20)Listina pápeža Jána VIII. k Svätoplukovi z roku 880; Fejér: »Codex dipl.« I. str. 213—17.

21)Vykopávky z roku 1930—31 túto otázku neobjasnily.

 

a v ktorom latinský obrad bol zaiste prísne dodržiavaný.22) Nitru po Svätoplukovej smrti dostal jeho mladší syn, Svätopluk II., tohoto však už r. 899 vyhnal odtiaľ Mojmír II. moravský. Po Wichingovom odchode (r.892), keď pápež Ján IX. r. 900 poslal na žiadosť Mojmíra II. na Moravu troch biskupov, ktorí tu vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov,23) Nitra sa stala zaiste sídlom niektorého z týchto biskupov;24) ale zánikom veľkomoravskej ríše zaniklo i tamojšie biskupstvo a zaiste i kostol.

Nitra, kostol sv. Emerama.

 

Ďaľšiu priamu zprávu o kostole v Nitre podáva nám najstaršia uhorská legenda, napísaná o živote a zázrakoch sv. Ondreja a Benedika pätikostolským biskupom Maurom niekedy v rokoch 1064—70,25) ktorá pozná v Nitre baziliku, zasvätenú sv. Emerámovi. Táto zpráva teda po vyše 150 ročnej prestávke týka sa znovu kostola v Nitre a hovorí prvý raz o jeho mene; mimovoľne otvára však dôležitú otázku: či je tento kostol sv. Eme-ráma aj kostolom Privinovým (alebo Wichingovým), ktorý sa spomína v tretine IX. storočia, (event. o ktorom vieme iste na konci tohoto storočia), alebo je to iný, neskoršie založený kostol?

Bohužiaľ, ani tu nemáme priamych zpráv a objavov, ktorými by sme túto otázku presne mohli rozriešiť.26) Z označenia »bazilika« totižto pre stavobný typ kostola nemožno nič vyčítať, lebo tak bol označený na príklad Křišťanom i kláštorný kostol sv. Juraja na Hradčanoch, založený Vratislavom, ktorý nemusel byť bazilikou. Ostáva teda len patrónovo meno, ako jediný istejší kľúč na rozlúštenie tejto otázky.

Úcta k sv. Emerámovi, patrónovi diecéze bavorskej, je v Regensburgu, svätcovom pôsobisku, známa už od tretiny VIII. storočia. Odtiaľ sa prirodzene šírila do krajov, ktoré sa na čas stávaly čiastkou regensburgskej diecéze, alebo ktoré prišly aspoň do styku s regensburgskými misionármi.

Na území západného Slovenska v dobe do XI. storočia stalo sa tak dva razy; po prvý raz za nitrianskeho kniežaťa Privinu, v dobe pred ríšou veľkomoravskou. Privina, otvoriac zem bavorskému kresťanstvu, vládol pod ochrannou rukou Ludvika Pobožného a jeho regensburgský dvor po svojom vyhnaní z Nitry i navštívil. Po druhý raz stalo sa tak v druhej polovici X. storočia, kedy Nitriansko bolo čiastkou českej ríše a tvorilo tak aj časť diecéze regensburgskej.

V Privinovej dobe pripomína sa síce v Nitre už kostol západného rítu, ale o jeho mene niet zmienky. Meno sv. Emeráma, spomínané až v XI. storočí, do Privinových časov

 

22)Viď V. Chaloupecký: »Slovenské dioecese a tak ŕečená apoštolská práva«, Bratislava, časop. uč. spol. Šafarikovej. II.-1928 č. 1—2, str. 5.

23)Viď ponosu bavorských biskupov proti tomu, Fejér: »Codex dipl. I.« str. 230.

24)Možno sídlom Alchuina, viď Friedrich: »Codex dipl. Boh.«, I. str. 333 a Fejér: »Codex dipl. Hung.«, I. str. 158.

25)Takzv. »Vita ss. Zoerardi et Benedicti«; vydal Endlicher: »Monumenta Arpadiana«. str. 134—8, srv. V. Chaloupecký:,»Sv. Svorád«. Prúdy VI. 1922, str. 544 a n., a ten istý: »Staré Slovensko«, str. 35—6.

26) J. Hodál: »Kostol kniežata Privinu v Nitre«, str. 29—46 usiluje sa síce dokázať súvislosť Kostola Privinovho s kostolom sv. Emeráma, spomínaným v XI. storočí, ale dôvody, ktoré uvádza, logicky nie sú správne (takzv. circulus vitiosus.)

 

premietať nemožno, a to tým viacej, že Privinov kostol nesvätil regensburgský, ale solnohradský arcibiskup a v Salzburgu zvláštnej úcty sv. Emeráma nebolo, domácim patrónom bol tam sv. Hruodbert. Keďže však Privina všetky posviacky svojich kostolov, ako aj celú misijnú činnosť sveroval, presne dľa Ludvikovho rozhodnutia z r. 829, len salzburgským kňazom, najmä tamojším arcibiskupom Adalrámovi a Liupramovi, rozniesla sa po Privinových krajoch zo Salzburgu práve úcta k sv. Hruodbertovi, najmä v časoch, keď Privina dostal Panóniu; tak sa z »Conversio« dozvedáme, že tak bol posvätený kostol v Salapiungis, založený Privinom »in perpetuum usum fructuarium viris Dei salzburgensibus habendi«. A naopak, s posviackou niektorého Pribinovho kostola sv. Emerámovi nestretávame sa ani v Panónii, hoci tam z týchto jeho stavieb poznáme pekný počet. Výklad, ktorý sa niekedy podáva27) a dľa ktorého Privina mal poznať nielen úctu k sv. Emerámovi, ale aj stavobný typ regensburgského kostola, venovaného tomuto svätcovi, za svojej návštevy v Regensburgu na Ludvikovom dvore, je však historicky nepravdepodobný, lebo tá návšteva sa uskutočnila až po jeho vyhnaní z Nitry, kedy sa Privina do Nitrianska už sotva vrátil; nitriansky kostol však bol založený v dobe, keď Privina v Nitre ešte vládol.

Preto prirodzenejší je výklad V. Chaloupeckého,28) ktorý vznik západoslovanskej úcty svätoemerámskej kladie až do druhej polovice X. storočia. Právom mu je teda nápadné, že táto úcta nie je obmedzená na samú Nitru, ale je známa i v Ostrihome a na Morave; ba vieme, že úmysel zasvätiť chrám sv. Emerámovi mal už sv. Václav, keď zakladal svoju rotundu na pražskom hrade, vysielajúc v tejto veci posolstvo do Regensburgu.29) Úcta sv. Emeráma je teda pre českú časť diecéze regensburgskej v dobe pred založením pražského biskupstva príznačná; z tohoto možno usudzovať, že práve v dobe, keď nielen Nitra, ale zaiste aj Ostrihom patrily k ríši českých Boleslavovcov, dostala sa i sem, do východnej časti tejto ríše na východné hranice regensburgskej diecéze, a že tak nitriansky kostol, zasvätený sv. Emerámovi, vznikol najskôr práve v tejto dobe, v druhej polovici X. storočia, ako aj to, že nebol identický s kostolom Privinovým, ani Wichingovým.

A že aj stavobne nepochádzal z doby Privinovej alebo Veľkej Moravy, to možno ukázať z analógie. Keďže až do začiatku XIII. storočia nemáme zpráv ani nálezov o inej, ďalšej stavbe kostola v Nitre, pôvodný kostol z IX. storočia, ak sa mal zachovať aj po páde veľkomoravskej ríše, bol by musel pretrvať až do doby okolo roku 1200, teda bol by musel stačiť tak pre novovzniklé biskupstvo, ako aj prepoštstvo, čo je podľa analógií, známych z pražského hradu, vylúčené. Tam sa prestavby veľmi rýchle vystriedaly jedna za druhou, a do konca XII. storočia sa ani jedon z kostolov na hradnom vrchu nezachoval v pôvodnej podobe napriek tomu, že boly založené o 100 rokov neskoršie, vo väčšom

 

27)J. Hodál: "Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, str. 46.

28)V. Chaloupecký: »Sv. Svorád«, Prúdy VI. (1922) str. $44—53, a ten istý: »Radla-Anastasius«, druh Vojtěchův-organisátor uherské cirkve, Bratislava, časop. Uč. spol. Šafarikovej, roč. I. 1927, 4. 2. st. 210.

29)J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, str. 21. pozn. 40, cituje z práce K. Gutha: »České rotundy", Pam. arch. XXXIV., str. 108. pozn. 20, o tom časť svätováclavskej legendy, takzv. vostokovskej, vyd. Fontes rerum Bohemi-corum I. str. 130. (Viď o tom i J. Pekař: »Die Wenzels — und Ľudmila Legenden und die Echtheit Christians«, Praha 1906, str. 18. pozn. 1.)

 

merítku a že o potreby kultu delily sa tu tri stavby.30) Nitra ako sídlo údelného vojvodu mala postavenie analogické na pr. s Olomúcom; keď sa biskupstvo (založené roku 1063) ani tam neobišlo bez dvojakej zmeny kostola (roku 1131 a 1195), takúto zmenu možno aj v Nitre s bezpečnosťou predpokladať.

Trvanie kostola sv. Emeráma máme potom nepretržite zabezpečené po celý zbytok storočia XI. a po storočie XII. až do roku 1200. Tu boli pochovaní sv. Ondrej a Benedik, ktorí sa stali spolupatrónmi kostola.31) Tu roku 1111, kedy sa kostol po prvý raz pod ich menom pripomína,32) podľa listiny zubrického kláštora prisahalo 12 kmeťov v spore o dôchodky z cel tohoto kláštora, ktorý pozdvihol opát Gaufred proti kráľovskému fisku. Pri ňom Kolomanov dekret z doby okolo roku 1100 pripúšťa božie súdy, ako zbytok pohanských zvykov.33) Pri ňom ďalej, najpravdepodobnejšie ešte sv. Ladislavom (1077—95), celkom znovu bolo založené biskupstvo, aspoň právne,34) ktorého prvý biskup, Gervazius, sa pripomína v listine, písanej medzi rokmi 1105—16,35) a privilégia i práva ktorého poznáme až z jeho obnovenia po vypálení Nitry Přemyslom Otokarom II. r. 1271. U tohoto kostola sa ďalej roku 1156 pripomína arcijáheňstvo,36) ktoré súvisí so zmenou starého cirkevného sriadenia hradných fár v nové, archidiakonátne u neho potom roku 1158 je založené Gejzom II. prepoštstvo.37)

Keďže však v druhej polovici X. storočia v Čechách bežným stavobným typom bola hradná rotunda, možno usudzovať, pravda, s istou rezervovanosťou, že i nitriansky kostol, sriadený na kmeňovom hrade domácich kniežat ako kostol veľkofarský a patriaci k sfére kresťanstva českého (najskôr Vojtechovho), mal túto podobu. Pri vykopávkach roku 1930—31 síce nebol nájdený, ale bezpochyby práve jemu patril cintorín, ktorý vykopávky čiastočne objavily. Ak nehľadíme k nálezom predhistorickým (staršia doba bronzová), hroby tohoto cintorína sú najstaršími objavmi, keďže z hradnej doby, ktorú tu bolo možno očakávať, nenašlo sa nič. Pásové krúžky bronzové a železné, nájdené pri niekoľkých kostrách, datajú ich približne do XI.—XII. storočia, ako aj tá okolnosť, že stavba, začatá v prvej tretine XIII. stor., už hroby tohoto cintorína pretínala. Cintorín na konci XIII. stor. už nebol upotrebúvaný, keďže žltá vrstva starobného rumu, určujúca nivo XIII. stor., v súsedstve chrámu pre hroby nikde nie je prekopaná; mladšie hroby sú ojedinelé.

 

Nitra, kostol sv. Emeráma, Ondreja a Benedika.

 

Prípravy k ďalšej stavobnej činnosti na nitrianskom vŕšku objavujú sa s druhou polovicou XII. storočia.

 

30)Sv. Juraj založený bol roku 925, ale už roku 973 sriadený je tu nový kostol Mladín pri kláštore benediktínok, ktorý bol v rokoch 1145—1151 zväčšený; Sv. Vít, založený sv. Václavom okolo roku 930, bol roku 1060 srúcaný pre Spytihnevovu baziliku, ale aj tá bola roku 1091 prestavaná Vratislavom a zväčšená o západný chór; a P. Maria, neznámej polohy a osudu.

31)Kanonizovanie ich podľa legendy o sv. Ladislavovi stalo sa r. 1083 za sv. Ladislava, viď ]. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, 46—7 a Endlicher: »Monumerita Arpadiana«, str. 240.

32)V. Chaloupecký: »Sv. Svorád«, str. 547; ten istý: »Staré Slovensko«, str. 35; faksimiliu listiny viď J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu v Nitre«, príloha za str. 48.

33)V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 198.

34)V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 205 a n.; uvedené v život už asi Kolomanom.

35)V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 206.

36)V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 202.

37)V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 207.

 

Pri roku 1158 sa dozvedáme, že Gejza II. daruje mýto a rybolov v Žitave na opravu kostola,38) a tomu istému kostolu sv. Emeráma, Ondreja a Benedika ten istý panovník daruje roku 1183 tretinu z trhových dôchodkov v nitrianskom podhradí,39) ktoré sa medzitým stalo trhovou obcou. Z tohoto obdarovania vidieť, že starý kostolík, stojáci tu asi od dôb českých Boleslavovcov, koncom XII. storočia bol už veľmi ošarpaný a že sa javila potreba, ako je z vyššieuvedených zpráv jasné, nielen ho opraviť, ale aj zväčšiť. O stavobnej akcii samej nemáme historických zpráv, keďže zpráva o jeho vysviacke r. 123840) ukázala sa byť mýlnou,41) ale architektonická forma a pôdorys, ktoré boly pri vykopávkach r. 1930—31 zistené, celkom bezpečne datujú stavbu, čiastočne podnes zachovalú, do doby po roku 1200, ktorá bola uskutočnená ešte pred vlastným objavením sa čistej rannej gotiky, teda pred tatarským vpádom. O dôvodoch tohoto datovania ešte prehovorím; toľko však treba pripomenúť, že pri vykopávkach nebol nájdený nijaký fragment múra staršieho kostola; z tohoto dôvodu treba predpokladať, že nový kostol začiatkom XIII. storočia bol postavený po úplnom zrušení a srúcaní staršieho kostola, čo bolo tým možnejšie, že skala na temeni vrchu, kde stojí dnešný kostol, tu celkom vystupuje nadeň. Tento predpoklad potvrďuje ďalej i tá okolnosť, že nový pozdnerománsky kostol bol hodne veľký a rozsiahly, a že prevzal nielen miesto, ale aj celé meno starého kostola, zasväteného sv. Emerámovi, Ondrejovi a Benedikovi. Toto zasvätenie pripomína sa ešte k roku 1322 v listine ostrihomskej kapituly, čo sa stáva práve v dobe, keď sa pomýšľalo aj na zrušenie tohoto románskeho kostola.

Novostavbu prevádzal najskôr biskup Jakob I. (1223—34), ktorého zvláštnu úctu k pozostatkom sv. Benedika dokazuje okolnosť, že roku 1224 založil kláštor Skalku na mieste, kde tento svätec žil. Ustanovenie rozsahu tohoto jeho nitrianskeho kostola bolo hlavným výsledkom vykopávok, keď hľadanie starších stavieb bolo márne. Zistilo sa, že kostol bol jednoloďovou stavbou, možno s dvoma vežama po bokoch lodi a so zvýšenou podkovitou apsidou;42) ale jeho dialka a západné ukončenie nie je nám známe. Apsis s loďou je súčasná a patria k jednej a tej istej stavbe, čo dokazuje jednak pravidelná väzba múru v rohu medzi nimi, jednak, a to hlavne, základ, ktorý síce len zväčša sleduje všetky lomy pôdorysu,43) ale prechádza vo väzbe nerušene z apsidy aj do lodi a do jej južného výbežku (asi veže). Základ kostola bol utvorený z niekoľkých vrstiev lomového kameňa, ktoré pod južným múrom lodi boly preložené plochými balvanmi ohromných rozmerov (30X220 cm), ktorými bolo docielené rovnej plochy pre vlastné soklové murivo.

Apsis a loď boly pôvodne zbudované z riadkového pozdnerománskeho muriva vo

 

38)Fejér: »Codex dipl.«, II. str. 152—3.

39)Fejér: »Codex Hung.«, II. str. 2O3, a V. Chaloupecký: Staré Slovensko«, str 251.

40)Fejér: »Codex dipl.«, IV. 1. str. 135.

41)J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 52—3., pozn. 108.

42)Tak sa dokázala správnosť predpokladu K. Gutha (Pam. arch. XXXIV. »České rotundy«, str. 167. pozn. 267.) proti staršiemu tvrdeniu (J. Henszlmann: »Die Mitelalterliche Baukunst in Ungarn«, Oesterreichische Revue IV. str. 140 a V. str. 127), ktoré v apsidie videlo zbytok rotundy.

43)Nasleduje najmä pôdorys v kúte medzi loďou a apsidou, kde prechádza tangentiálne na podkovu apsidy; tento spôsob bol v stredoveku obvyklý a v staršej dobe bol užitý na pr. na rotunde sv. Jura v Skalici.

 

výške kvádrikov veľmi nerovnaké (od 9—34 cm),44) z ktorého boly nájdené len tieto časti:45) asi štyri pätiny obvodu apsidy, aspoň v sokle, teda s výnimkou čiastky severnej, a časť muriva lodi na strane južnej a severnej pri apside. Severný múr lodi, zachovalý dnes až do polovice svojej pôvodnej výšky, t. j. až po podlahu archívu, kde bol v priereze nájdený, zvonku nemohol byť odkrytý, lebo prilieha k múru vysokého chóru horného gotického kostola, a z jeho vnútornej strany nemožno usudzovať na vonkajšiu, lebo všetky múry, ktoré sú zvonku prevedené v kvádroch, na vnútornej strane sú tehlové a ovakované, a to na hĺbku jednej tehly (po výške striedajú sa vrstvy: vazáková, hrubá na jednu tehlu a behúňová, hrubá na dvakráť pol tehly), kdežto vnútrajšok vyliaty je maltovým betonom. Kvádrové murivo však ani na menovaných múroch nesiaha až po strechu, súc nepravidelne odbúrané, ako to z ďalšieho ešte vysvitne.

Pravouhlý pôdorysový výstupok múru na južnej strane lodi bol odkrytý až vykopávkami a je zachovalý vlastne len v základe. Románsky kvádrový múr lodi a profily sokle končia sa v rohu, kde sa nadsadzuje výstupok, takže jeho existencia po celej výške lodi je tým preukázaná. Tento výstupok bol preskúmaný až po odstránení základov barokových múrov, ktoré sa oň opieraly. Zistilo sa, že tu ide o stavbu, vyčnievajúcu zo steny lodi v pravidelnom obdialníku 180X340 cm, ktorého prízemná časť nemala v nivó lodi podlahy, lebo ešte vo výške, kde sa základ zvonku stýkal so soklou, teda hodne vysoko nad podlahou lodi, základ je plný, vyliaty kvádrami, bez stôp po vnútornom priestore. Preto najpravdepodobnejšie je pokladať tento vystupujúci hranol múru za podmúr veže, ktorá mala prízemok hodne vyšší, ako bola podlaha lodi, pravdepodobne vo výške styku základu so soklovým múrom, teda prístupný len zvonku kostola, a ktorý štvrtou, k lodi obrátenou stenou stál na múre lodi, takže silu tohoto múru treba pripočítať k pôdorysnému obrazcu veže; tým sa pôdorysový rozmer veže upraví na 280X340 cm. Keď v prvej polovici XIV. storočia po zrušení tejto veže šikmo odbúrali jej jadro a zamurovali tehlami jazvu, ktorá vznikla odbúraním vežovej steny, odlíšili tak románsky kvádrový múr od tehlovej opravy, takže podnes, aj po nahradení západného priľahlého múru múrom barokovým, zachovalé sú obe špáry v miestach, kde sa veža viazala k múru lodi, až po strechu. Východná špára, keďže v baroku nebola menená, zachovala sa zubovite. Múr lodi západne od tehlovej opravy dosiaľ má v sokle niekoľko románskych kameňov v pôvodnej polohe.

Sokla lodi je utvorená z dvoch vrstiev veľkých kvádrov a z troch vrstiev kvádrov menších. Kvádry sú presne spracované a na jemné špáry osadené; pôvodne neboly ovakované. Soklu zakončuje rimsa bohatého románskeho profilu, podobného rimse sokly vo vnútri apsidy dá sa stopovať od južného ústupku celým vnútorným obvodom lodi a apsidy až k strednému opieráku. Na apside sa niekoľko razy pravouhlé lomí hore, a to pri opieracích, podľa toho, ako tu stúpa terén smerom k hornému gotickému presbytériumu.

 

44)Priemerný formát kvádrov je 18 — 22/25—35 cm, minimálny 9—11/55 cm. maximálny (v sokle) 37/65 cm.

45)V pôdoryse celé skupiny stavieb zakreslené sú čierne, v pôdoryse románskej káplnky čierne, kým sú v reze, mriežkovane však len v čiastke vykopané.

 

Skôr ako pristúpime k rozboru slohových foriem, treba ešte opísať stavobné úpravy, ktorým tento kamenný kostol, v tretine XIII. storočia vzniklý, podľahol onedlho po svojom ukončení. Totižto veľmi je nápadné, že stavobný materiál tak, ako je dnes zachovalý, zvonku nie je jednotný. Časti z kamenných kvádrov sú nepravidelné a miestami aj fragmentovite roztrúsené, tvoriace spodok stavby, kdežto vrch apsidy a lodi je prevedený z tehál. Aj celý interiér kostola je tehlový a ovakovaný, s výnimkou profilovaných a ozdobných častí, ale aj tie sú zamurované v tehlovom stavobnom materiále. Táto nejednotnosť prevedenia fasád, z hladkého kresaného kameňa bez vakovky a z ovakovaných tehál vylučuje, žeby stavba tak, ako sa nám zachovala, bola vyšla z jednej doby. Treba preto predpokladať, že prvý kamenný kostol bol násilne sbúraný a potom tehlovým materiálom opravený presne v rozsahu pôvodnej stavby, ba aj v profiloch. Tento predpoklad je však správny len vtedy, keď doba vzniku a doba opravy časove neboly ďaleko. Ranný stredovek by vedome nikdy nestaval archaickou formou, ktorá by potlačila jeho vlastnú predstavu o slohovej kráse.

Bolo to preto, lebo tatarský vpád roku 1241, ktorý stavbu takto srútil, alebo, a to najskôr, bol to požiar, ktorým Přemysl Otokar II. r. 1271 pri obliehaní zničil nitriansky hrad. O tatarskom vpáde informuje nás listina Bélu IV. z 10. októbra 1248,46) ktorou kráľ dáva nitrianskemu podhradiu mestské práva a privilégiá Stoličného Belehradu za odmenu, že jeho obyvateľstvo hrdinsky obránilo hrad pred Turkami, že v ňom veľa ľudí od zkazy zachránili a že podhradie dalo kráľovi, utekajúcemu pred Tatarmi, ozbrojený sprievod. Preto tatarský plieň v našej otázke nepríde do úvahy.47)

Apsis bola zvonku opatrená štyrmi opiernými pilierami, vyvstavanými tiež z kvádrov, okolo ktorých sa oblomovala soklová rímsa. Opieráky siahaly asi do dvoch tretín výšky pôvodného múru apsidy, objavené však boly až vykopávkami, lebo zachovaly sa z nich len sokly, ba, na strane severnej, kde nivó bolo vysoko, len základy. Múry opierákov boly pečlive voviazané do múru apsidy, takže po ich odbúraní, pravdepodobne už pri opravách po r. 1271—3, vznikla jazva, vyplnená tehlami. Nájdené opierne piliere však neznamenajú, že apsis bola pôvodne klenbená rebrovou klenbou. Dôkazom toho je okolnosť, že rozloženie opierákov po obvode apsidy je veľmi nepravidelné, takže by vnútorný obrazec klenobný, na ne naväzujúci, bol celkom asymetrický.

 

46)Viď J. Wurum: »Episcopatus Nitriensis eiusque praesulum memoria«, Posonii 1835, str. 196—203, ďalej V. Šmilauer: »Vodopis starého Slovenska«*, Praha a Bratislava 1932, str. 103. J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 104, ten istý: »Z minulosti Slovenska«, "Tatarský plieň na Slovensku«, str. 74, Bratislava 1928. Dátum 1258 niekedy uvádzané (P. Križko: »Stredoveké súdnictvo a Krupinská pravda«, Sbor. muz. slov. spol. II. (1897), str. 8.) je mýlne a pochádza zo zprávy, vypísanej z Féjera: »Cod. dipl.« IV. a str. 455—61.

47)V práci J. Böhma a V. Mencla: »Výzkum na hradě nitranském 1930—31«, Pam. — arch. XXXVII. (nový rad I.) (1932) str. 64—79 (separát z r. 1931) na základe do r. 1931 mi známych okolností prvé sborenie kostola pripísal som tatarskému vpádu s odôvodnením, že oprava, ak mala byť prevedená až po r. 1271, musela by už mať čisté gotický karakter. Keď však ďalšie objavy na stavbe, ktoré som zrobil za daľších úprav, (najmä poznanie, že kroncha apsidy nie je z doby románskej, ale až z XV. stor.), ale hlavne pokrok v štúdiume ostatných prechodných pamiatok (posunutie datovania kostolov v Bíni a Spišskej Kapitule až do polovice XIII. storočia a objav káplnky v Ebrachu z pol. XIII. stor. ako vzor pre formy stavby nitrianskej) ukázaly, že prestavba kostola v Nitre nemožno dávať pred 60. roky XIII. storočia, nadobudla Bélova listina pre stavobné dejiny Nitry takej váhy, že uvedený názor musím opraviť. Za láskavé upozornenie na vierohodnosť Bélovej listiny vďačím sa prof. D. V. Šmilauerovi a prof. Dr. J. Eisnerovi.

 

Kým vonkajšok, aspoň pri pohľade od apsidy, zachoval si ako-tak svoj pôvodný vzhľad, vnútrajšok bol neskoršími adaptáciami zmenený od základov. Predovšetkým ztratil svoju pôvodnú symetriu. Loď bývala plocho krytá, z jej architektonického upravenia nezachovalo sa nám však nič. Jej dialka bola asi dvojnásobnou hĺbkou apsidy, vykopávkami však stanovená nebola, keďže nemohol byť najdený jej fasádový múr. Na túto mieru dá sa však usudzovať z toho, že je normálna pri podobných románskych pôdorysoch. Západnú fasádu románskej lodi treba by bola teda hľadať niekde pri východnej stene dnešnej vysokej veže.

Apsis bola hodne zvýšená proti lodi, a to o 4 stupne, vložené tesne pred triumfálny oblúk. Jej steny boly opatrené soklovou rímsou podobného profilu, ako má sokla vonkajšia. Táto rímsa sa oblomovala cez sokly triumfálneho obluku, prechádzajúc potom po jeho západnej stene až do kúta lodi, kde už nepokračovala. Úprava triumfálneho obluku a zaklenbenie apsidy patrí už nasledujúcim dobám. Pôvodné oknové otvory boly nájdené pod vakovkou; boly podlhovasté, vysoké, ako to svedčia stopy po ních, javiace sa v podlhovastých jazvách s tehlovými výplňmi na vonkajšom aj vnútornom plášti apsidy, ktoré boly spôsobené v XV. storočí pri robení okrúhlych okien na ich mieste. Špaleta okna južného bola vyložená románskymi kvádrami; špalety ostatných okien boly tehlové.

Z plastickej výzdoby kostola zachoval sa nám len zbytok románskeho reliefu, predstavujúci symbol kostola s podlhovastou loďou a vežovitou apsidou, na ktorej sedí postava, zahalená do rúcha. Torzo bolo v XV. storočí zamurované ako stavobný materiál v pilieri klenby pri severnej špalete triumfálneho obluku, pri odburovaní ktorého bolo aj nájdené. O jeho pôvodnom umiestnení a cieli nič nevieme. Pravda, tvar stavby, na ňom zobrazenej, s ohľadom na dobu jeho vzniku, nemožno vykladať realisticky a usudzovať z neho na tvar kostola, práve tak ako jeho obraz na pečaťách nitrianskej kapituly, o niečo mladších (známe z roku 1271).

Oheň, vzniklý za českého obliehania Nitry v apríli 1271 mal pre kostol i archív katastrofálne následky. Je o ňom zmienka v zachovalej listine kráľa Štefana V. z r. 127148 a ostrihomského arcibiskupa Lodimíra z r. 1285.49) Keď však Štefan V. citovanou listinou obnovil poškodenému kostolu staré privilégiá a obdaroval ho časťou nitrianskych daní,50) tým boly dané finančné možnosti k opravám. Rekonštrukciu previedol alebo biskup Vintentian II. (1255—72), alebo Vintentian III. (1273—80).51)

Poškodenie románskeho kostola bolo značné. Predstavu o ňom môžeme si zrobiť len čo sa týče južných múrov; severný obvod kostola pohltily neskoršie stavby. Ale zdá sa, že vyjmúc juhovýchodné nárožie lodi a priliehajúcu časť apsidy všetky múry až po soklu,

 

48)J. Wurum: »Episcopatus nitriensis memoria«, str. 130—142, viď i V. Chaloupecký: »Staré Slovensko«, str. 47, pozn. 181. Po tomto ohni obnovená bola aj listina práv a privilégií nitrianskeho biskupstva, ktorá bola asi pri ohni archívu zničená.

49)F. Knauz: »Mon. eccl. Strigoniensis« II. str. 202—3.

50)Boly určené na opatrovanie večného svetla pred pozostatkami sv. Ondreja a Benedika.

51)Rozhodnúť sa medzi nimi nie je možné, keď nevieme, či oprava bola prevedená hneď v roku 1271, alebo až po druhom ohni, spôsobenom Rakúšanmi a Čechmi za obliehania r. 1273 (srv. J. Hodál: Kostol kn. Privinu«, str. 54). Pre umelecko-historické posúdenie upotrebených foriem táto dvojročná diferencia je bezvýznamná.

 

respektíve podmúr boly srúcané, tak že rekonštrukčné práce boly veľkého rozsahu. Upotrebili pri nich tehál formátu 43/18/5, pomerne teda plochých, na tmavočerveno vypálených a dobrou vápennou maltou spojených. Múry boly pokryté vrstvou vakovky, a len pod rímsou apsidy bol zrobený v líci ostatných múrov vlys z tehál vidlicovite (na spôsob priamočiarou lomeného oblúčkového vlysu) i klasovite kladených a režných s výplňami ovakovanými, ktorého časť bola objavená pri odstránení neskorších vakoviek. Staré opieráky, veľmi poškodené, boly zaiste už vtedy sbúrané až po soklu, na východnej strane až po podmúr, a jazvy po nich boly vyplnené tehlami. Tak bolo opravené aj juhovýchodné nárožie lodi, z ktorého bolo pri sokle vytrhnuté niekoľko kameňov. Len nárožie nad soklou bolo nanovo armované väčšími kvádrami. Toto všetko nasvedčuje, že vakovka bola vtedy pretiahnutá i cez pôvodné kvádrové murivo.

Z tejto rekonštrukcie pochádza vo vnútri najmä triumfálny oblúk. Ťažko možno povedať, či tento nanovo opakoval starú, pôvodnú formu; zdá sa však, že nie, lebo jeho detail je už veľmi goticky pokročilý. Jeho kamenné články sú zaviazané do tehlového muriva, ba ani jeho špalety nie sú kameňom obložené. Tupo lomená archivolta, vyklenbená z presných kamenných kvádrikov, bola rozopretá v pätkách dreveným brvnom kalvárie, po ktorom boly nájdené obe kapsy. Dopadá na pätočné rímsy, ktoré obliehaly po oboch stenách triumfálneho obluku a zarezávaly sa do múru lodi a apsidy. Špaleta pod rímsami náhle ustupovala a takto vzniklé krakorce boly podopreté dvojicou stĺpikov s bobulovými hlavicami priechodnej formy, s driekami celkom voľnými a attickými pätkami, ktoré spočívajú na mohutnej sokle ukončenej soklovou rímsou apsidy. Stĺpiky boly už v XV. storočí vytlčené, i hlavice, konštruktívne zaviazané do špaliet triumfálneho obluku, boly hodne poškodené a len skoby pod nimi, ktoré pridŕžaly drieky stĺpikov, svedčia o polohe ich os. Najlepšie sa zachovala severná špaleta, súc v XV. storočí zamurovaná, kým južná, vyjmúc hlavice, podľahla prestavbe.

Nivó lodi v tom čase vyvýšilo sa o jeden stupeň schodišťa do apsidy, kým v presbyteriume ostalo nezmenené.

Táto obnova teda tvorí s pôvodným románskym kostolom celok, spjatý touže pôdorysnou a ornamentálnou formou, ale rôzni sa od neho konštrukciou múrov a ich pojatím. Preto sme ju prebrali skôr, ako sa pozreme na analógie, ktoré, vyjmúc vyššieuvedených, datujú obe stavby a činia z nich členov vyšších stavobných skupín.

Aké charakteristické známky majú obe tieto stavobné periódy? Pre prvú z nich (v tretine XIII. stor.) našli sme: pre pôdorys podkovitú a značne rozľahlú apsidu a vežový výstupok na južnej strane lodi. Pre výstavbu: opieráky apsidy a zvýšený chór. Pre stavobný detail: profily soklových ríms z vonku i z vnútra, z vonku stupňovite sa lámajúce po obvode apsidy, a torzo reliefu. Pre konštrukciu: kvádrikové riadkové murivo s upotre-bením veľkých kvádrov v sokle lodi.

Pre druhú stavobnú fázu (po požiaroch r. 1271—3) známe sú ako charakteristické: pôdorys nie je zmenený, naopak, obnovený. Výstavba je charakterizovaná lomeným triumfálnym oblúkom a jeho špaletami, hlavice a rímsy ktorých reprezentujú zachovalý stavobný detail. Konštrukcia však je tehlová a z nej odôvodnený i detail pododkvapného vlysu.

Preberme tieto známky jednu za druhou a vyberme ku srovnaniu, pokiaľ možno, príklady zo Slovenska a bývalého Uhorska ako najbližšie!

Apsis, ako sa ľahko dá ukázať aj na slovenských príkladoch, v románskej dobe prežíva vývoj od drobnej valcovitej formy, ktorá výškové sotva dosahuje asi do jednej polovice východného štítu lodi (Pominovce, Klíž-Hradište, Dražovce, všetko z XII. stor.), až k mohutnej výstavbe pozdne-románskej, kedy nadobúda na rozľahlosti a výške, takže jej strecha dostáva sa vysoko do loďného štítu (Jánošovce nad Rimavou, Deákovce 1228, Petrovce, Nádaš 1245, teda prvá pol. XIII. stor.). Nitrianska apsis radí sa už do tejto druhej skupiny, pôdorysovou rozlohou však predbehúva všetky menované príklady, keďže je na rozdiel od nich podkovitá. S touto formou podkovy stretávame sa len u rotund a karnerov, kde je vysvetliteľná podmienkou, aby kút medzi murivom apsidy a lodi bol pravouhlý. U podlhovastých naších kostolov vyskytuje sa v Čechách len na Budči pri stavbe, vykopanej v rokoch 1930—31 Štátnym archeologickým ústavom (z X. storočia).52) Preto nitriansky prípad možno považovať za ojedinelý nielen v oblasti podunajskej, ale i v Čechách a nemožno preto túto výnimočnú formu upotrebiť k datovaniu.

Výstupok muriva, ktorý bol na južnej strane len v základoch nájdený, a ktorý môže najpravdepodobnejšie znamenať zbytok veže, treba predpokladať i na severnej strane kostola. Keďže však toto jeho určenie nie je absolútne bezpečné, najmä keď druhá, severná veža sa už nájsť nedá, vylúčme ho z argumentácie. Napriek tomu však i v Čechách našly by sa príklady situovania dvojice veží po bokoch lodi (Poříčí nad Sázavou, Sv. Havel, XII. stor.) a v Maďarsku v Pätikostoloch (od Bélu III. z konca XII. storočia.).

Opierne piliere na obvode apsidy majú však veľkú cenu. Treba potvrdiť, že sú pojaté už celkom v duchu gotickom, teda nemožno ich srovnávať s plochými lesenami románskymi. Stojac pri okrúhlej apside, tvoria výnimku v celej uvažovanej oblasti. Vyskytujú sa len u veľmi pozdných karnerov, klenbených na rebrá (Greutschach v Korutansku, Fridrichsbach v Dolnom Rakúsku z XVI. storočia). Opieráky tohoto druhu, teda skutočne opierajúcej konštruktívnej funkcie, na Slovensku máme po prvý raz pri polygonálnom chóre kostola v Šamorýne (pol. XIII. stor.) a s ním asi súčasne na cistercitskom kostole Kláštora pod Znievom (zal. 1252) v Maďarsku sú známe v Ócse (tretina XIII. stor.), v Sime a cistercitskej Apátfalve (1232—37). V Čechách vystupujú až po roku 1230. Ich pomerne veľmi ranné objavenie v Nitre v tretine XIII. storočia (obyčajne sa začínalo s apsidou), teda nielenže dobre datuje založenie stavby, ale svedčí aj o tom, že

 

52)Za informácie o vykopávkach za príslušný fotografický materiál povďačný som Dr. J. Böhmovi, ktorý vykopávky riadil. Apsis bočnej káplnky kostola v Deákovciach, na ktorú upozorňuje K. Guth (»České rotundy«, Pam. arch. XXXIV. str. 167, pozn. 257) nie je vlastne podkovitého pôdorysu. Murivo v barokovej dobe v sokle podmúrikom sosilené robí len taký dojem, takže pôdorysy v staršej literatúre (Henszlmann) uvedené nie sú presné.

 

nitriansky kostol bol asi prvou stavbou na Slovensku, kde sa opierne piliere uplatnily.53)

Zvýšený chór s vyrovnávacím schodišťom medzi triumfálnym oblúkom mohol by sviesť k domienke, že pod ním bola založená krypta. Vylučuje ju však prinepatrný rozdiel oboch nivó (len 4 stupne) i plytké položenie skaly.

Profilácia nitrianskych ríms vyznačuje sa bohatosťou a až barokovou plnokrvnosťou, aká je len u príkladov dekoratívneho obdobia románskeho, nie je však výnimočnou zvláštnosťou. Slovenské pamiatky, bohužiaľ, väčšinou nemajú tejto monumentality, aby boly opatrené takým vyvinutým architektonickým členením. Preto z najbližších príkladov možno u nás nájsť len jediný, a to Bíňu (pol. XIII. stor.). Zato maďarský Zirc a Ják (1256) poslúži skôr za srovnávací materiál.

Napokon, čo sa týka kvádrového muriva, treba poznamenať, že forma kvádrikov na slovenských pamiatkach koncom XII. storočia prežíva značný vývoj. Keď aj na Slovensku upotrebíme zkúsenosti, nadobudnuté v Čechách, o spôsobe románskeho murovania, prídeme k výsledku, že v XII. storočí stavalo sa všade z nízkych kvádrikov, vo výške maximum 20 cm, viacej-menej pritesaných (Dražovce, Klíž-Hradište, Skalica). Ba v krajoch, kde nebolo opracovateľného kameňa, upotrebúvalo sa formy lomovej, avšak jednotlivé kamene predsa len boly dobre naštiepené, a čo je hlavné, do horizontálnych vrstiev pečlive uložené (Pominovce). Slovenskou kontrolou tejto zkúsenosti je, že kostoly, ktoré podľa nej patria XII. storočiu (a to skôr ešte jeho prvým trom štvrtinám), sú roztrúsené v starom Nitriansku, teda nie v kolonizačnom území XIII. storočia, a že sú ďalej architektonické formy v XIII. storočí už nemožné. S polovicou XII. storočia tak v Čechách ako aj na Slovensku nastáva obrat. Upotrebúva sa presne lícového muriva z veľkých kvádrov, kladených na minimálne špáry, po vrstvách, výška ktorých v priemeroch presahuje 30—40 cm. Toto murivo je zatlačené až lomovým a vakovkovým štýlom ranne gotickým. Zo slovenských príkladov, sem spadajúcich, pomenujme Varšany (1156), Bíňu (pol. XIII. stor.), Bzovík (druhá pol. XII. stor.), Banskú Štiavnicu (tretina XIII. storočia), Iliju (1254), teda vospolok kvádrové stavby z doby okolo a hlavne po roku 1200. V Maďarsku je to Zirc, Apátfalva (1242—37), Panónska Hora (1225), Lebény (1206), Ják (1256), Ócsa, Zsámbék. Nitriansky kostol má v murive, najmä sokle, kvádriky výslovne druhého typu.

Z tohoto rozboru foriem a stavobnej techniky, upotrebených pri výstavbe kostola nitrianskeho pred tatarským vpádom, plynie oprávnenosť nášho datovania. Videli sme, že kostol bol vybudovaný s potrebnou štýlovou pečlivosťou, a to nielen priemernou v tej dobe, ale že obsahuje i mnohé výnimky a odchýľky, ktoré sa len na ňom vyskytujú.

To teda znamená, že Nitra v tej dobe mala stále svoj význam kultúrny a politický, keďže jej stavba je čiastočne originálom, ktorý sa vymyká zpod bežného typu. Pravda, i toto tvrdenie musí mať hranice a časť tejto originality treba pripočítať na vrub posled-

 

53)Opierne piliere pri východnej časti bývalého dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici, asi s Nitrou súčasného, nemajú taký výslovný goticko-severský charakter.

 

nej, značne dekoratívnej fáze románskeho štýlu, ktorá je bohatá nielen na typy, ale aj na výnimky.

Táto stavba však vyčerpala hmotné prostriedky domáce do tej miery, že po požiaroch z rokov 1271—73 bola zaiste len v najpotrebnejšej miere obnovená.

Len úprava triumfálneho obluku stala sa formou celkom výnimočnou, štýlové hodnotnou a kamenickou. Tupo lomený triumfálny oblúk v tej dobe je už bežným zjavom (Bíňa z pol. XIII. stor., Banská Štiavnica z tretiny XIII. storočia, Spišská Kapitula z polovice XIII. stor.), avšak úprava špaliet s predstavanou dvojicou voľných monolitických stĺpikov je na Slovensku ojedinelá. Sdružené stĺpiky vedľa seba s voľnými driekmi a bobulovitými hlavicami, ktoré sa tu vyskytujú, upomínajú na niektoré podunajské architektúry rádu cistercitov. Sú to predovšetkým stavobné detaily, ktoré vzniklý ako opravy po uhorskom spustošení (v rokoch 1246—52) cistercitského kláštora v Heiligenkreuze, teda v prvých rokoch druhej polovice XIII. storočia. Vtedy sa staval ambit a s ním aj oba jeho význačné portále, do kapitulnej siene a v južnom krýdle. Oba majú rímsu toho istého profilu, ako nitriansky triumfálny oblúk, ktorá je v tej istej podobe už len na portále karneru v Mistelbachu (Dolné Rakúsko), oba majú stĺpiky už monolitické, z tmavého mramoru, a portál do kapitulnej siene, s dvojstranovou špaletou, má v prostriedku podobnú dvojicu voľných stĺpikov, ako Nitra. Forma pätky, hlavice a archivolty je tu, pravda, už pokročilejšia, ohľadom cistercitských kamenníkov, táto okolnosť však nerobí ťažkosti, aby sme nemohli počítať s vlivom na slovenskú stavbu, najmä keď uvážime, že tunajší cisterciti svoju kúriu mali priamo v Bratislave a že tento vliv sa bezpečne dá dokázať o niečo skôr aj inde na Slovensku (obdoba klenieb dolnorakúskych cistercitských kláštorov v okolí Banskej Štiavnice a vliv detailov týchto kláštorov na stavbu toho rádu v kláštore pod Znievom zal. 1252).

Avšak cistercitské umenie pozná upotrebenie monolitických stĺpikov aj pri triumfálnom obluku. Týmto spôsobom totižto je ozdobená špaleta triumfálneho obluku v jednej z najvlivnejších stavieb rádu, v Ebrachu. Na severnej strane transeptu tamojšieho opátskeho kostola bola totižto okolo polovice XIII. storočia vybudovaná káplnka sv. Michala, krížového pôdorysu, ktorej chór, podobne ako v Nitre, je značne zvýšený proti lodi. Sedile lodi a rebrové klenby s nábežnými štítkami sú už gotické. Pätová rímsa triumfálneho obluku je tu nesená dvoma voľnými stípami,54) v polovice výšky previazanými tanierikovými prstenami. Analogia s Nitrou je nápadná i čo sa týče detailu. Káplnka, bohužiaľ, nie je bližšie datovaná; bola by spoľahlivou oporou pre určenie doby nitrianskych opráv.

Rovnako nápadné je však aj upotrebenie tehál za stavobný materiál. Nimi sa obnova nitrianskeho kostolíka pričleňuje k tej skupine tehlových stavieb podunajskej oblasti, ktorá, zasahujúc do okolia rieky Moravy, zaberá nižinaté náplavky južného Slovenska

 

54)Vyobrazenie viď B. Riehl: »Denkmale Frühmittelalterlicher Baukunst in Bayern«, bayerisch Schwaben, Franken und der Pfalz, München u. Leipzig, 1888.

 

a Žitného ostrova. Rozloženie pamiatok tejto skupiny pri riečnych náplavoch, bohatých na dobrú hlinu, ale naopak, bez stavobného kameňa, poukazuje na domáce príčiny jej vzniku, na domáci materiál a domácich murárov. Nitra vo svojej rekonštrukčnej periode je teda dielom týchto domácich rúk.

 

Nitra, katedrálny chrám sv. Emeráma, Andreja a Benedika.—Takzvaný »horný« kostol.

 

Na začiatku XIV. storočia nitriansky hrad obliehal a po dva razy ho dobyl Matúš Čák a roku 1317 podpálil kostolné budovy. Tento požiar poškodil románsku svätyňu, len nedávno opravenú, natoľko, že roku 1328 biskup Meško pri svojom nastúpení rozhodol sa postaviť novú katedrálu. Stavba bola začatá roku 1333,55) Meško však o rok na to stal sa biskupom vo Vespríme, takže dokončenie kostola roku 1355 zväčša spadá 56) už do účinkovania jeho nástupcu Víta de Castro Ferreo (1334—46), Mikuláša III. (1347—49) a Štefana I. (1349—67).

Románska svätyňa bola v polovici XIV. storočia, teda v plnom rozmachu vrcholnej gotiky, veľmi nedobová a okrem toho veľmi poškodená. Podľa vtedajších názorov nebolo hodné ju obnoviť. To, že bola zachovaná, možno si vysvetliť tým, že za čas stavby slúžila za provizórny kostol. Nové gotické presbytérium bolo založené severne od starej apsidy, na mieste, stiesnenom románskou stavbou s južnej strany a prudkým skalným srazom nad riekou Nitrou na severe.57) Preto nový kostol zas mohol byť len jednoloďový a svojimi opierákmi a južným múrom tak hlboko sa vrezal do tela románskej stavby, že celý jej severný múr musel byť snesený až po nivó nového presbyteria. Toto však bolo oveľa vyššie položené, ako románska podlaha »dolného« kostola, lebo táto diferencia bola upotrebená na založenie architektonicky bezvýznamnej krypty pod novým chórom.

Zbytok priestoru románskej lodi tým sa vyšinul z pôvodnej osy, takže apsis, ktorá ostala s výnimkou severného kúta nedotknutá (a aj ten po výstavbe opierneho piliera bol zas opravený), teraz je asymetricky položená vzhľadom k priestoru pred ňou. Tento priestor bol na strane k novému presbyteriumu uzavretý tehlovým múrom, ktorý bol v prízemí opatrený hrubými výklenkami sedilií. Podobné tehlové sedile boly predstavané i pred starý románsky múr južný, takže dnes priliehajú na špáru na románsku špaletu triumfálneho obluku. Keďže však veža, na tomto južnom múre postavená, nebola už obnovená, ale snesená i so soklou až po základ, jazvu v nej vzniklú bolo treba znovu zamurovať. Stalo sa tak tehlovým múrom, hrubým na jeden meter, s povrchom, utvoreným striedave troma vrstvami vazákovými a troma behúňovými. Vnútro potom bolo tehlovým betonom vyliate. Týmto vymurovaním vežového otvoru vznikly obe špáry, ktoré tu murovku oddeľujú od starého okolného muriva.

 

55)Týmto rokom je datovaná listina Meškova o predaji majetkov Horov a Leveled na stavbu nitrianskeho kostola. Srv. F. Knauz: »Mon. eccl. Strigoniensis«, II. str. 224.

56)J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 58.

57)Názor Czeizelov (Nyitra multja, Nyitra 1900, str. 64—67), že až teraz vznikol takzvaný horný kostol, je teda správny.

 

Rozsah toho priestoru smerom západným sa síce bezpečne nedá stanoviť, z rozličných znakov však možno usudzovať, že bol rovnaký s dĺžkou románskeho kostola, čiže že zasahoval až po vysokú vežu. Do tej dialky totižto je sriadený pri južných opierákoch kostola horného druhý múrik, vyplňujúci pole medzi nimi, v ktorej je pobočný výstup schodišťa do presbyteria i pôvodný vstup do krypty. A to, že aj južný múr býval dlhší ako je dnes zachovaný, možno usudzovať z toho, že jej styk s nastávajúcim kamenným murivom barokovým je nepravidelný, zubovitý, čo svedčí o jeho odbúraní v baroku. Nivó románskeho kostola bolo vtedy vyrovnané tým, že podlaha apsidy bola pretiahnutá v rovnakej výške aj do lodi, schodište medzi nimi bolo zasypané a až v tomto nivó bola sriadená sedila. Aj nivó kostola z vonku narástlo silne o tmavý hlinistý násyp, súc dané pätkou nového výplňového múru na južnej strane lodi. Všetko murivo z tejto prestavby je tehlové, kusy formátu 28—31X14.5X7.5 cm, teda vyššie, ako boly tehly románske. Tieto všetky práce majú úpravu provizórnu, nikde nevidieť umelecky prepracované formy a aj stavobná technika je drsná a nepresná.

Nový severný, čiže, ako sa dnes hovorí, »horný« kostol, je postavený z lomového kameňa, kvádrami armovaného. Jeho pôdorys je charakterizovaný hlavne bohatým presbyteriumom (záver 7X12). Zo stavobného detailu gotického okrem dvoch fragmentov pätiek a hlavíc bývalých hruškových prípor, špaliet okien a zbytkov nástenných klenbových oblúkov na povale po barokových prestavbách vôbec nič sa nezachovalo. Tieto zbytky dokumentujú však správnosť historických údajov, ktoré stavbu datujú do polovice XIV. storočia.

Asi súčasne bol vystavaný pred západnou fasádou kostola biskupský hrad, z gotických detailov, ktorého zachovalo sa okno nad skalným srazom na severnej strane. Dnes, pravda, jeho gotické jadro zahalené je za barokovými fasádami.

Po dostavbe horného kostola sv. Emeráma románsky spodný priestor ztratil svoj pôvodný cieľ a význam. V XV. a XVI. storočí bol upotrebúvaný ako archív, »locus credibilis« (zmienky v roku 150058) a 157859) a menovaný »sacristia maior«. Vtedy, v XV. storočí, podľahol i poslednej stredovekej prestavbe. Totižto máme zprávu, že roku 1465 Matyášovo vojsko dobylo hrad a zničilo archív.60) To je jediná pohroma, ktorá v XV. storočí postihla nitrianske hradné stavby. Husíti r. 1431 Nitru márne dobýjali,61) a Poliaci, ktorí tu boli v rokoch 1471—72, jej neuškodili.62)

Opravy, prevádzané po roku 1465, sú štýlové, pozdne gotické, v presnej kamenníckej forme a definitívne. Starému priestoru ďalšou praksou daný bol už cieľ; napriek tomu však v pomere s tak pokročilou dobou tieto opravy sú veľmi striezlivé. Severný múr, ktorý bol v prízemí opatrený v XIV. storočí sedilami, bol nadstavaný, takže medzi ním a polygonom horného presbyteriuma utvorila sa komôrka archívu, prístupná z dolnej apsidy

 

58)J. Vágner: »Adalékok a nyitrai székeskáptalan tőrténetéhez«, Nyitra 1896, str. 113.

59)Listina v biskupskom archíve, srv. J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 105.

60)Listina kráľa Matyáša z r. 1468, srv. J. Vagner: »Adalékok . . .«, str. 50, pozn. 3.

61)J. Hodál: "Kostol kniežaťa Privinu«, str. 59—60.

62)Ten istý, str. 60.

 

rebríkovým schodišťom a lomeným portálikom, a priestor lodi bol zaklenbený krížovou klenbou na rebrá výžlabkového profilu, opretou kružbovitými konzolkami a opatrenou hladkým svorníkom. Z pôvodných (asi troch) klenbových polí je dnes zachovalé len jediné. Aby sa klenba aj pri severnej špalete románskeho triumfálneho obluku mala o čo opierať, predstavaný bol pred ňu pilier hranolového muriva, zaviazaný s murivom, vyvyšujúcim severnú stenu lodi, ktorý bol roku 1931 odbúraný a klenba podchytená tu konzolovite, lebo zakrýval románske špalety. Tento pilier však značne zmenšil svetlosť otvoru triumfálneho obluku. Aby sa tomu odpomohlo, zrušená bola románska výzdoba jeho južnej, pravej špalety, pod hlavicami bývalých stĺpikov ostenie bolo vybraté do hĺbky a archivolta konzolovite podchytená kamenným rámom s profilovaným krakorcom. Tým aj pôvodný vnútorný líc apsidy bol v tomto kúte porušený, pri čom bol odstránený i priľahlý kus jeho soklovej rímsy. Namiesto toho bola sriadená kamenná lavica s profilovanou doskou, ktorá sa tiahla od triumfálneho obluku po celej južnej stene apsidy. Dôkladnejšieho osvetlenia docielilo sa novým hrotitým oknom východne od triumfálneho obluku a vložením troch okruhlých okien do plášťa apsidy, z ktorých stredné, väčšie, malo rozetovú kružbu. Tieto okná boly v dobe barokovej zamurované, pri opravách r. 1931 však znovu boly uvoľnené.

Opúšťajúc dobu stredoveku, všimnime si ešte tých niekoľko fragmentov múrov, ktoré patrily k fortifikácii hradu. Boly nájdené v sondách na úpätí vrchu i pri románskej apside a ich časti dosiaľ stoja v celej výške. Tvorily stredovekú hradbovú sieť, obrubujúc vlastný hrad a všetky šikmé hrany, v ktorých sa pretínajú úbočia hradného vrchu.

Najvýraznejší obraz o pôvodnom opevnení podávajú nám tie časti múru, ktoré priliehajú k presbyteriumu horného kostola. Je to predovšetkým hradba s ochozom, pôvodne segmentovými arkádami neseným, priliehajúci k severovýchodnému opieráku tohoto presbytériuma. Tým je datovaný jej vznik až do doby po dostavbe horného kostola, teda najskôr do začiatku XV. storočia. Táto hradba obrubuje severný skalný sraz a končí v gotickej hranolovej veži (moderne nadstavanej o poschodie, obsahujúce rezervoár), nárožnými kvádrami armovanej,63) z ktorej potom vybehá dvojica ďalších múrov gotických : prvý v priamom predĺžení onoho, ktorý sa dá sledovať po chrbte zámockého vrchu, čiastočne už len v podmúriku, až po jeho úpätie, a druhý, ktorý tu odbočuje na západ, skoro rovnobežne s parapetným múrom barokového príkopu. Tento bol vykopávkami r. 1931 sledovaný až po dnešné zákrstie. V nádvorí za apsidami bola — zaiste už v gotickej dobe — vylámaná hlboká studňa, ktorej novší drevený rumpál na koňský pohon slúžil potrebe až do časov biskupa Roskoványiho (1859—92).

Pri vstupe do hradu bola až v XVI. storočí postavená brána s dvojdielovým vchodom, opatreným portálmi a oblúčkovým cimburím; dosiaľ stojí za barokovým priechodom. Podobnú atiku nájdeme na starých pohľadoch Nitry ako ukončenie fasád biskupského hradu.

 

63) Podľa legendy je to Vazulovo väzenie.

 

Na týchto pohľadoch možno potom dobre sledovať í gotický fortifikačný systém, ktorý s dosiaľ zachovalými fragmentami celkom súhlasí.

Hradbový stredoveký systém a skupina gotických alebo renesančných domov na úpätí hradného vrchu boly však zrušené a so zemou srovnaté pri budovaní barokovej pevnosti (1673—74) za Leopolda I. a biskupa Tomáša Pálffyho proti Turkom, ktorí r. 1663—64 mali Nitru, takže násypy pevností, na úpätí vrchu složené z úlomkov skaly, vybranej pri sriaďovaní príkopu, sa prevalily cez korunu múrov, sbúraných až do predpevnostného nivó. Baroková pevnosť získala tak tabulam rasam, požadovanú pre priehľadnosť od fortifikačných inžinierov (viď pevnosť Leopoldov, založenú r. 1665, keď Turci r. 1662 dobyli Nové Zámky).

Románska stavba bola upotrebúvaná ako archív až do biskupa Jána Telegdyho (1619 až 1644), ktorý po Bocskayových nepokojoch (r. 1605) a po dobytí nitrianskeho hradu Bethlenom (1620—21), ktorý ho bombardoval,64) medzi rokmi 1622—42 pristaval spodný barokový kostol, sbúrajúc pravdepodobne západné pole gotického zákrstia, vystaval oddeľujúci múr medzi spodným kostolom a loďou bývalého archívu, ku ktorej bolo ako materiálu upotrebené fragmentov goticko-renesančných špaliet dverných, a pri novej veži sriadil dnešné zákrstie a nad ním archív, ktorý prevzal funkciu starého. Dokončenie všetkých týchto prác datuje jeho kamenná doska s nápisom, zasadená nad portálom vo veži, s rokom 1642.

Úpravy XVIII. storočia týkajú sa už len hlavného kostola horného a jeho okolia: v rokoch 1711—32, za biskupa Ladislava IV. Adama Erdődyho (1706—36) bol totižto po škodách, spôsobených za vojen Rákocziovských (bombardovanie r. 1704 a 1708), za spolupôsobenia arch. Martinelliho celkom sbarokovaný, jeho gotické klenby nahradené barokovými a kostol ozdobený šťukatúrou a freskami. Prestavaný bol spolu i starý biskupský palác a vrch hlavnej veže dostal dnešnú úpravu. Z tejto doby pochádza mramorová doska vpravo hlavného vchodu do veže, s nápisom a rokom 1732,65) ktorý datuje ukončenie týchto prác.

Keď potom za biskupa Eszterházyho roku 1753 spadly tri západné polia klenieb, znovu ich bolo treba zaklenbiť plackami a premaľovať; z tejto úpravy je aj kupola nad stredným travé kostola. V XIX. storočí potom bol premurovaný len vchod do krypty pod presbyteriumom, preložený na stranu východnú a zmenená bola dispozícia krypty. V roku 1912 až 1914 horný kostol bol dôkladne opravený. Najnovšie práce, spojené so slávnosťami Privinovými boly tu konečne prevedené v rokoch 1931—33 podľa projektu ing. arch. D. Menclovej.

 

64)J. Hodál: »Kostol kniežaťa Privinu«, str. 63—65.

65)J. Hodál: "Kostol kniežaťa Privinu«, str. 70, nesprávne cituje tento rok cifrou 1721.

DR. JURAJ HODÁL

 

KNIEŽA PRIVINAl) A JEHO KOSTOL V NITRE

 

Každý národ rád si spomína na svojich predkov. V ich činoch najde nielen poučenie pre svoj postup v rozličných okolnostiach dejinného vývinu a povzbudenie v časoch zlých, ale i podklad k národnej hrdosti a k národnému povedomiu. A upierajú sa tu oči národa najmä ohľadom starých časov, v prvom rade k jeho kniežatám, veď tí určovali kedysi jeho osud a s ich menom a osobou sú spiate jeho dejiny.

A tak je to aj u slovenského národa. Vo svojich spomienkach na staré, prešlé časy jeho oči v prvom rade upierajú sa na svoje dávne kniežatá, na Privinu v časoch predveľkomoravských,2) na Svätopluka I. a Svätopluka II. za časov veľkomoravských,3) a na Samuela Abu, Andreja, Belu, Gejzu, Vladislava, Lamberta a Almusa za údelného kniežatstva slovenského, už v časoch uhorských.4)

Slovenský národ s veľkou vďačnosťou si spomína v prvom rade na knieža Privinu, a to nielen preto, že on je jeho prvým známym kniežaťom, ale hlavne preto, že on uviedol národ slovenský na javište dejín. On ho vyviedol z tmy pohanstva ku Kristovi a kresťanstvom uviedol ho medzi vzdelané národy Európy.

O tomto kniežaťu, o jeho živote a o jeho, nás bližšie sa týkajúcom nitrianskom chráme, chcem tu krátko prehovoriť.

I. Jeho život. Život prvých kniežat iných národov zväčša zahalený býva hmlou, náš Privina však je v tomto ohľade šťastnou výnimkou; máme o ňom už z IX. storočia pochádzajúce, súveké a celkom spoľahlivé pramene5) ktoré nás dosť obšírne oboznamujú s jeho životom.

Privinov život dľa týchto prameňov bol veľmi bohatý na príkrosti macošského osudu, na šťastné zvraty tohoto, najmä však na mužné a záslužné skutky. Privinov život delí sa na tri obdobia: na jeho život u nás na Slovensku, potom vo vyhnanstve a napokon v súsednom Zadunajsku.

Privina na javišti dejín objavuje sa v prvej polovici IX. storočia, okolo r. 828, a to u nás, na Slovensku. Vtedy je kniežaťom slovenských kmeňov, usadených na území starého Slovenska, teda kniežaťom predkov dnešného slovenského národa a slovenskej zeme, ktorá,

 

1)Staršie znenie tohoto mena bolo: Pribina (viď moju knižku: »Kostol kniežaťa Privinu v Nitre« Nitra, 1930, str. 9, pozn. 12.); keďže však v historickej literatúre spomína sa všade Privina, i ja preberám toto novšie znenie.

2)Za času Privinu Veľkej Moravy, čo politického útvaru, ešte nebolo; založil ju až Svätopluk I. (870—894).

3)Srovnaj moje pojednanie: "Prehľad dejín slovenského kniežatstva počas moravského nadpánstva« Trnava, 1926.

4)Srovnaj moje dielo: »Z minulosti Slovenska«, Bratislava, 1928 stať: »Prehľad dejín Slovenska v XI. storočí (str. 7-38).

5)Také sú: 1. »De conversione Bagoariorum et Carantanorum libellus«, spísaný v r. 871—873. Vyd. Pertz, Monumenta Germaniae, Scriptores, sv. XI., str. 1 —15. — 2. Listina Ludvika Nemca z r. 846, v ktorej Privinovi dáva istý, pri rieke Valchau (Valko) ležiaci majetok, Vyd. Oefele, Sb. der Bayer. Akad. 1893, str. 292. — 3. Listina Ludvika Nemca z r. 848, v ktorej Privinovi prepúšťa Pannoniu čo dedičné kniežatstvo. Vyd. v spomenutom prameni bod 1. De conversione etc. — 4. Listina Ludvika Nemca z r. 860, v ktorej potvrďuje Privinovu donáciu pre kláštor v Nieder-Altaichu. Vyd. Monumenta Boica. sv. XI., str. 119.

 

i keď v menšom rozsahu, už vtedy tvorila osobitnú krajinu.6) Jeho sídlom bola naša staroslávna Nitra, d