logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Urbanovský, Jozef

Tituly:

národný, kultúrny a osvetový pracovník

Životopisné dáta:

* 1. septembra 1793, Maršová-Urbanov, dnes Maršová-Rašov, okr. Bytča – † 2. septembra 1865, Maršová, okr. Bytča

Životopis:

Mal šľachtický pôvod. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Žiline. Po štúdiách teológie a vysvätení za kňaza v r. 1817 pôsobil najprv ako zámocký kaplán v Maršovej, potom bol kaplánom v Starej Turej a v Modre v rokoch 1817-1824, v rokoch 1824-1833 ako farár v Mestečku, dnešnom Leopoldove a v Čachticiach. Za činnosť v slovenskom národnom hnutí ho ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska Ján Scitovský v r. 1850 suspendoval z kňazskej stanice v Čachticiach. Potom žil v Maršovej a v Predmieri, kde až do smrti hospodáril na rodinných majetkoch. Hoci pochádzal zo starobylej, zámožnej zemianskej rodiny, agilne sa zapojil do slovenského národného hnutia. Pod vplyvom osobností, ako boli Alexander Rudnay a Jur Palkovič, sa pridal k bernolákovcom. Stal sa predstaviteľom ich druhej generačnej vlny na dolnom Považí, odberateľom a šíriteľom bernolákovskej tlače, najmä prvého slovenského prekladu Svätého písma... (1829, 1832). V osvetovej činnosti nadviazal na fándlyovskú tradíciu kňaza - osvetového pracovníka, propagátora moderných foriem hospodárstva. Farníkov zasvätil do základov poľnohospodárstva, ovocinárstva a včelárstva, bol aj ich zástancom v súdnych sporoch so zemepánmi. Ako bernolákovec používal a obhajoval bernolákovčinu, presadzoval ju ako úradný aj liturgický jazyk na Slovensku. Na verejnosti vystupoval tolerantne a výrazne sa pričinil o konfesijné zblíženie katolíckeho a evanjelického tábora slovenských národovcov. Udržiaval kontakty so štúrovcami a už v r. 1844 prijal stále členstvo v ich spolku Tatrín. Tým sa zúčastnil na národnozjednocovacom procese, zaangažoval katolícke duchovenstvo do práce v tejto ustanovizni, aj keď sprvu uprednostňoval ako jej radný jazyk bernolákovčinu; až neskôr prešiel na štúrovskú normu spisovnej slovenčiny. Jeho aktivity vyvrcholili 9. a 10. augusta 1847 na historickom štvrtom zhromaždení (sednici) Tatrína, ktoré sa uskutočnilo na jeho fare v Čachticiach. Pôvodne sa malo zísť v Novom Meste nad Váhom, ale jeho srdečnosť, úprimnosť a pohostinnosť tak zapôsobili na predsedu Tatrína M. M. Hodžu, že organizovaním tatrínskej schôdze poveril práve čachtického farára Urbanovského. Svojím národno-buditeľským počinom a splnením tejto úlohy sa natrvalo zapísal do slovenských kultúrnych dejín, hoci tento prejav národovectva ho stál kňazskú stanicu, ktorú mu pomaďarčená cirkevná vrchnosť odňala.

Pramene:

Rapant, D.: Tatrín. Osudy a zápasy. Martin 1950; Butvin, J.: Slovenské národnozjednocovacie hnutie (1780-1848). Bratislava 1965, s. 324, 357; Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text., Beňovský, Karel, Prehľad ..., 2019;

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Turčiansky Michal 1794 - - 1798 - - Urbanovský, Jozef farár
Leopoldov 1824 - - 1833 - - Urbanovský, Jozef farár
Čachtice 1833 - - 1851 - - Urbanovský, Jozef farár
Maršová-Rašov-Urbanov 1851 - - 1865 - - Urbanovský, Jozef dôchodca