logo
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Mišík, Štefan

Tituly:

národovec, historik, jazykovedec, etnograf

Životopisné dáta:

* 1. decembra 1843, Ondrašová, dnes súčasť Liptovského Mikuláša – † 27. júla 1919, Spišská Kapitula, okr. Levoča

Životopis:

Pochádzal zo zmiešanej evanjelicko-katolíckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v rodisku, v r. 1856 začal navštevovať gymnázium v Levoči. Po ukončení šiesteho ročníka sa prihlásil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho vysvätili 26. júna 1868.
Najprv sa stal kaplánom v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánska Ľupča), r. 1870 v Ružomberku, o necelé dva roky ho preložili do Námestova, odtiaľ v r. 1873 do Hniezdneho (Gňazdy). V r. 1874 sa stal administrátorom v obci Hnilec na Spiši, 14. apríla 1919 ho zvolili za kapitulného vikára Spišskej diecézy, no zanedlho zomrel.
Patril k najvýznamnejším osobnostiam z radov slovenského, národne uvedomelého katolíckeho kňazstva v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Už v seminári si vyslúžil povesť „pansláva“ a nevôľu maďarských svetských aj cirkevných vrchností, ktoré ho prenasledovali takmer do konca života. Ako kaplán úspešne čelil útokom miestnych liberálov proti katolíckym školám. Bol zakladajúcim členom slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Ako námestovský kaplán spoluzakladal katolícku ľudovú knižnicu, ktorá získala vyše sto členov. Maďarská vrchnosť si to vysvetľovala ako pokus o založenie Matice a navyše ho falošne obvinili z poburovania proti vrchnosti v kázňach. V spolupráci s priateľom farárom E. Korponayom bojovali proti alkoholizmu organizovaním spolkov miernosti a prednáškami. Po ďalšom preložení do chudobnej baníckej osady Hnilec žil vo veľmi zlých podmienkach. Aj napriek tomu v rokoch 1894-1897 zreštauroval kostol a vybudoval školu.
Venoval sa štúdiu cudzích jazykov a živo sledoval dianie doma i vo svete. Patril k aktívnym členom tzv. Osvaldovej družiny. Pracoval v Spolku sv. Vojtecha. Po smrti A. Kmeťa ho v r. 1908 zvolili za predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá za jeho predsedníctva získala veľkú časť svojich zbierok. Vznik Československej republiky r. 1918 priniesol zásadnú zmenu v jeho živote. Spišská kapitula ho zvolila za kapitulného vikára, no vysoký vek a podlomené zdravie zapríčinili, že namiesto neho vo veciach spišského biskupstva prakticky rozhodovali maďarskí kanonici. Situácia sa zmenila, až keď sa stal riaditeľom jeho kancelárie J. Vojtaššák.
Je autorom biblicko-historického diela Biblický dej potopy zo stanoviska vedeckého (Martin 1879); na základe dobového poznania, založeného na biblickej archeológii a starých písomných prameňoch, dokázal, že potopa bola reálnou udalosťou. Ďalšou monografickou prácou je dielo Kostol a fara v Hnilci (Martin 1895); ťažiskom sú v nej cirkevné dejiny obce aj farnosti, no podrobne sa zaoberá aj prírodnými pomermi, históriou, vývinom obce, jej súčasným stavom, migráciou jej obyvateľstva a opisom tradičných remesiel. Znalosť slovenských ľudových piesní dokázal dielom Piesne ľudu slovenského (1898). Na základe zozbieraných povestí napísal Slovenské povesti zo spišského Hnilca (Martin 1911).
Mimoriadnu hodnotu majú jeho historické štúdie o kolonizácii: Slovo o kolonizácii Spiša (Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, r. 1, 1896) a Miestne mená na Spiši (Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, r. 2, 1897; r. 4, 1899); na základe výskumu toponymických názvov tu dokazoval slovenské osídlenie Spiša ešte pred nemeckou kolonizáciou. Ďalšie jeho štúdie sú z oblasti etnografie a religionistiky: Povesti slovenského ľudu vo Spiši (Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, r. 1, 1896; r. 14, 1909; r. 16, 1911; r. 17, 1912; r. 18, 1913; r. 19, 1914); Akej viery sú Slováci? (Slovenské pohľady, r. 15, 1895); Výlet k Spišskému zámku (Tovaryšstvo, r. 3, 1900). Prvé príspevky písal ešte ako bohoslovec do časopisu Junoš r. 1865. Neskôr prispieval do Katolíckych novín, Národných novín, Cyrilla a Methoda, Literárnych listov, Národného kalendára. Vo svojich článkoch bojoval proti alkoholizmu, úžere a vysťahovalectvu. Známe sú najmä jeho Listy zo Spiša, uverejňované v Národných novinách od r. 1882. V periodiku Národnie Novini vyšiel v r. 1885 článok Slovo o vyrábaní niklu a kobalto-oxydu v Hnilci; v r. 1888 článok Z prítomnosti a minulosti Spiša; v r. 1892 Pamiatka na 40-ročnú spisovateľskú činnosť Sasinka; v r. 1893 Z dejín Spiša; v r. 1894 Pongrácovci v Ondrašovej; v r. 1898 Nová Ves v dobe husitov; v r. 1899 Kozáci v Novej Vsi. V Literárnych listoch vyšla v r. 1891 Rozpomienka na Eduarda Korponaya. V periodiku Tovaryšstvo vyšiel v r. 1893 Význam bájky v poesii; v r. 1901 O takzvanej všemohúcnosti štátu.
Prezentoval sa aj ako sociálny mysliteľ; odporúčal zakladať hospodárske spolky, zavádzať progresívne metódy hospodárenia, sporivosť. Pranieroval nízke platy baníkov, ich ponižovanie, korupciu, drancovanie lesov. Bol známy ako vynikajúci kazateľ; jeho kázne vychádzali v časopisoch Kazateľ, Kazateľňa. Do slovenčiny preložil populárny trojzväzkový Špiragov Katolícky ľudový katechizmus (Skalica 1900-1902).

Pramene:

Národnie noviny, r.4, 18.9.1873; Tamtiež, r. 60, 22. 6. 1924; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s. 332-333; Grúnik, J.: Tak pracoval Štefan Mišík. Katolícke noviny, r. 79, 1964, č. 38; Janek, J.: Z dedinského farára kapitulárny vikár. Katolícke noviny, r. 104, 1989, č. 44; Radváni, H.: Verný Cirkvi i národu. Katolícke noviny,r. 108, 1993, č. 49; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 197; Špirko, J.: Štefan Mišík. Trnava 1950; Potemra, M.; Slovenská historiografia v r. 1901-1918. Košice 1980; Liba, P.: Zástoj S. Mišíka pri výskume folklóru východného Slovenska. Nové obzory, r. 17, 1976, s. 307-343.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Partizánska Ľupča 1868 - - 1870 - - Mišík, Štefan kaplán
Ružomberok 1870 - - 1872 - - Mišík, Štefan kaplán
Námestovo 1872 - - 1873 - - Mišík, Štefan kaplán
Hniezdne 1873 - - 1874 - - Mišík, Štefan kaplán
Hnilec 1874 - - 1919 - - Mišík, Štefan farár
Spišská kapitula 1919 - - +1919 - - Mišík, Štefan kapitulný vikár Spišskej Kapituly


Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
423721Mišík, ŠtefanBiblický dej potopy1879
402290Mišík, ŠtefanKostol a fara v Hnilci1895
944396Mišík, ŠtefanPiesne ľudu slovenského1898
944397Mišík, ŠtefanSlovenské povesti zo spišského Hnilca1911

Preklady

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1036491Spirago, FraňoKatolícky ľudový katechismus. 1.1900
1036547Spirago, FraňoKatolícky ľudový katechismus. 2.1901
1036603Spirago, FraňoKatolícky ľudový katechismus. 3.1902
953629Spirago, FrantišekViera kresťansko-katolícka1907
1022799Spirago, Franz,1862-1942Katolicky ľudový katechizmus. Prvý diel1907

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
50489Kazateľ18771-12Štefan Mišík Na sviatok sv. Mikuláša
50522Kazateľ18771-12Štefan Mišík Nedeľa prvá po Velikej Noci
50531Kazateľ18771-12Štefan Mišík Nedeľa šiesta po Velikej Noci
50535Kazateľ18771-12Štefan Mišík Sviatok najsv. Trojice
50570Kazateľ18771-12Štefan Mišík Nedeľa dvaciata po Sv. Duchu
50581Kazateľ18771-12Štefan Mišík Nedeľa päť a dvaciata po Sv. Duchu