Vyhľadávanie v zozname kňazov

Markus, Jozef

Iné mená:

Markusz, Markuš Jozef. Markus Jozef. Markuš Imrich

Tituly:

pedagóg, archivár, kustód zbierok Matice slovenskej.

Životopisné dáta:

* 31. októbra 1835, Brezno – † 23. júna 1902, Ľubietová, okr. Banská Bystrica

Životopis:

Pochádzal z rodiny lesného úradníka. Po absolvovaní gymnázia študoval teológiu v Banskej Bystrici v rokoch 1853-1855 ako chovanec Pázmanea pokračoval v rokoch 1855-1857 na teologickej fakulte vo Viedni. Peňažne prispel spolu s inými Slovákmi, poslucháčmi teológie vo Viedni, v r. 1855 na biskupstvo v Patná pre biskupa Atanáza Zubera. V časopise Cyrill a Method uverejnil v r. 1856 článok a listy z Viedne.
Po kňazskej vysviacke r. 1858 bol do r. 1859 úradníkom-zapisovateľom biskupského úradu v Banskej Bystrici, potom do r. 1860 ceremoniárom biskupa Štefana Moysesa, od r. 1861 profesorom teológie a prefektom seminára v Banskej Bystrici, od r. 1862 súčasne aj archivárom biskupstva a kustódom zbierok Matice slovenskej. V r.1865 sa stal farárom v Ľubietovej a v r. 1900 dekanom. Bol národne uvedomelým činiteľom a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Na jej prvom valnom zhromaždení v auguste 1863 ponúkol Š. Moyses biskupskú rezidenciu v Banskej Bystrici pre matičné knihy a zbierky, kým si Matica nepostaví vlastnú budovu.
Na návrh Š. Moyzesa zvolili J. Markusa za kustóda matičných zbierok. Vďaka nemu Výbor Matice slovenskej vyzval v Pešťbudínskych vedomostiach darcov, aby k darom pripájali aj zoznamy zaslaných predmetov, pretože sa často nevedelo, odkiaľ darované predmety pochádzajú alebo kde boli nájdené. Zaviedol zápisnicu darov pre múzeum; zachovali sa jej dva zväzky pod názvom Zápisnica A-B darov pre Maticu slovenskú v rozličných látkach v rokoch 1863-1865 (Archív Matice slovenskej v Martine, fond Matica slovenská I. 1863-1875). Prvý zväzok obsahuje zbierky pod písmenami A-E, druhý zväzok zbierky pod pímenami F-H. Prvú časť zápisnice písal J. Markus; je tam 3131 poradových čísel. V knihe zaviedol rubriky: bežné poradové číslo, deň prijatia daru, predmet a meno darcu. Spočiatku nerozlišoval druhy predmetov a do knihy ich zapisoval priebežne (1863-1864), neskôr ich začal triediť a zapisovať do jednotlivých skupín (1864-1865), ako boli uverejňované v Letopise Matice slovenskej. Martin Hamuljak daroval Matici slovenskej svoju vlastnú odbornú knižnicu. Obsahovala uhorské dejiny, kultúrnohistorické knihy o Slovanoch v Uhorsku. Markus podal správu Výboru Matice slovenskej, že Hamuljakovu knižnicu Matica už kompletne prevzala (január 1865). Spolu s Michalom Chrástkom ju prvotne spracoval, tak ako aj knižnicu Michala Rešetku.
V súvislosti s odchodom za farára do Ľubietovej sa zriekol funkcie kustóda matičných zbierok; jeho nástupcom sa stal profesor a matičný činiteľ v Banskej Bystrici F. V. Sasinek (august 1865). Potom ako farár v Ľubietovej uverejnil v časopise Slovesnosť (r. 4, 1865) list z archívu ľubietovskej farnosti z r. 1692: Juraj Benkovič v ňom odpovedá svojmu učiteľovi, ktorý ho žiadal, aby v Ľubietovej konal bohoslužby v nemeckom jazyku.
Patril ku obrodeneckej inteligencii. Praktizoval bratské spolunažívanie s väčšinou evanjelickou v Ľubietovej, preto bol obľúbeným človekom.

Pramene:

Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva od najstarších dôb do prítomnej doby. Badín 1969, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg farností a kostolov bansko-bystrického biskupstva. Badín 1976, samizdat; Zarevúcky, Anton: Katalóg zosnulých duchovných pastierov bansko-bystrickej diecézy, za obdobie od roku 1776-1985. Badín 1985, samizdat; Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 880-881

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Zvolen	1777 - -	1781 - -	Markus, Jozef	farár
Ľubietová	1865 - -	1902 - -	Markus, Jozef	farár

Stručná bibliografia:

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
41855	Katolícke noviny	1852	20	J. Markus.	Powolanie do jednoty swätého detinstwa.