logo
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Markovič, Karol (1912-1978)

Iné mená:

Dušan Michalský, Markovič Carolus

Tituly:

ThDr., dekan-farár, historik a publicista

Životopisné dáta:

* 10. januára 1912, Svätý Michal, dnes Michal nad Žitavou, okr. Vráble – † 23. augusta 1978, Šurany, okr. Nové Zámky

Životopis:

Študoval na gymnáziu v Nových Zámkoch, kde zmaturoval v r. 1930. Teológiu vyštudoval v Trnave, 17. mája 1936 ho vysvätili za kňaza.
Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bolo Kollárovo, druhým od r. 1938 Vráble. Od r. 1939 pôsobil ako profesor náboženstva na slovenskom gymnáziu v Šuranoch, v r. 1945 sa tam stal farárom, o rok neskôr dekanom pre obvod Nové Zámky. Od r. 1947 pôsobil ako člen biskupskej školskej komisie pre okres Nové Zámky a tamojšie gymnázium. Od študentských čias mal záujem o dejiny, ich štúdiu sa venoval v Bratislave, Prahe a Budapešti. Začiatok jeho pôsobenia na gymnáziu v Šuranoch spadá do obdobia, keď bolo južné Slovensko pričlenené k Maďarsku. Bol hýbateľom kultúrneho života Slovákov v tomto slovenskom meste. Maďarskí žandári mu niekoľkokrát vykonali domovú prehliadku. Po vojne v júli 1950 ho Štátna bezpečnosť odviedla do „preškoľovacieho strediska“ pre kňazov v Mučeníkoch (dnes Močenok) pri Nitre. Voči vtedajšej štátnej ideológii vystupoval zmierlivo a ústretovo. Listom sa obrátil na svojho priateľa „vlasteneckého kňaza“ A. Horáka, aby mu vymohol prepustenie z tábora, čo sa aj stalo. Po prepustení patril k aktívnym členom Mierového hnutia katolíckych duchovných. Od novembra 1968 do júna 1970 bol šéfredaktorom Katolíckych novín.
Svoj historický výskum zameral na regionálne dejiny a venoval sa aj témam zo slovenského cirkevného stredoveku i z počiatkov slovenského národného obrodenia. Jeho prvou historickou prácou bola štúdia Byzantské prvky v cyrilometodskej úcte na Slovensku. In: Apoštoli Slovienov (Trnava 1936, s. 141-145). Cenným dielom z oblasti regionálnych dejín je monografia Dejiny Šurian 1868 (Nové Zámky 1943). Už v r. 1944 mu v časopise Slovenská jednota vyšiel rozsiahly článok Literárna činnosť Alexandra Rudnayho (tejto osobnosti sa venoval ďalej a v r. 1960 o nej uverejnil štúdiu v Duchovnom pastierovi, r. 35, č. 7-8 pod názvom Slovenský Bossuet - Alexander Rudnay). Ďalšie štúdie venoval Andrejovi Cabanovi a Jurajovi Holčekovi. Napísal dejiny kláštora v Mariánskej Čeľadi (pri Šuranoch), vyšli v časopise Slovenský juh, 1947, č. 33-34 pod názvom Príspevok k dejinám pavlínskeho kláštora v Mariánskej Čeľadi. Medzi historikmi si získal uznanie svojou dizertačnou prácou Najstarší benediktínsky kláštor na Slovensku: Opátstvo sv. Hypolita na Zobore (Bratislava 1965). V Záhrebe objavil životopisy slovenských stredovekých svätcov Andreja-Svorada a Benedikta; výsledky objavu publikoval v štúdii Ofícium sv. Svorada a Benedikta (Duchovný pastier, r. 44, 1969, č. 8). Prínosná bola štúdia Nitriansky evanjeliár z 11. storočia (Duchovný pastier, r. 36, 1961, s. 122-124, 143-145); zistil, že tento evanjeliár používali aj pri korunovaní uhorských kráľov a pri intronizovaní biskupov. V apríli 1961 spolu so Vševladom J. Gajdošom objavil neznámu knižnicu Antona Bernoláka s jeho cennými, dovtedy neznámymi rukopismi: Nova bibliotheca theologica selecta (Nová výberová teologická knižnica) a Perceptiones de agronum cultu (Zber zo zušľachtených polí). Nové poznatky o Antonovi Bernolákovi zhrnul do troch štúdií: Nové bibliografické údaje o A. Bernolákovi (Duchovný pastier, r. 37, 1962, s. 144-148), Záveť Antona Bernoláka (Duchovný pastier, r. 37, 1962, s. 170-172), Neznámy Anton Bernolák. Archiválna a knižničná pozostalosť (spoločne so V. J. Gajdošom, Duchovný pastier, r. 37, 1962, s. 13-17). V r. 1966 objavil po slovensky písaný list baróna Tomáša Bošňáka, otca Žofie Bošňákovej, z r. 1605. Koncom 60tych rokov navštívil Svätú zem, Egypt a Grécko, svoje dojmy zachytil v cestopise Po stopách sv. Pavla (na pokračovanie ho publikovali Katolícke noviny). Poéziu a krátke prózy uverejňoval v časopise Rozlet.
Zomrel 23. augusta 1978 v 67.roku života a v 43. roku kňazsva.

Pramene:

Zrubec, L. - Nemček, V.: Šurany 1969, s. 235-236; Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 345; Katolícke noviny, r. 103, 1988, č. 44; Mitošinka, V.: Pamäti kňaza. Bratislava 1992, s. 30-31; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 78;
www.mariasoft.sk/knazi/bt-M-N.htm;
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220110018
Schem. 1948.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Kolárovo 1936 - - 1938 - - Markovič, Karol (1912-1978) kaplán
Vráble 1938 - - 1939 - - Markovič, Karol (1912-1978) kaplán
Šurany 1939 - - 1945 - - Markovič, Karol (1912-1978) prof. náb.
Šurany 1945 - - 1978 - - Markovič, Karol (1912-1978) farár
Mojzesovo 1948 - - 1950 - - Markovič, Karol (1912-1978) administrátor


Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
944103Markovič, Karol (1912-1978)Najstarší benediktínsky kláštor na Slovensku: Opátstvo sv. Hypolita na Zobore1965