Vyhľadávanie v zozname kňazov

Bubnič, Michal

Iné mená:

Bubnics Michael

Tituly:

biskup, kultúrny pracovník, náboženský publicista

Životopisné dáta:

* 22. mája 1877, Borinka, okr. Malacky – † 22. februára 1945, Rožňava, poch. v Borinke

Životopis:

Narodil sa v rodine tesára. Študoval na gymnáziu v Bratislave. Teologické štúdiá absolvoval v r.1900 v Ostrihome, za kňaza ho vysvätili 22. júna 1900. Ako kaplán pôsobil do r. 1902 vo Svätom Jure potom ako administrátor, po r. 1902 kaplánom v Piešťanoch. Potom bol farárom v Maduniciach, v roku 1923 v Topoľčanoch. Túto farnosť spravoval s dovolením pápeža Pia XI. aj ako biskup. V r. 1925 ho vymenovali za apoštolského administrátora Rožňavského biskupstva, 8. decembra 1925 sa uskutočnila jeho vysviacka v bratislavskom Dóme sv. Martina za titulárneho biskupa scillitanenského. Sídelným rožňavským biskupom sa stal až v r. 1939 po pričlenení Rožňavy a ďalších oblastí južného Slovenska k Maďarsku. Ako biskup získal hodnosť skutočného tajného radcu a stal sa členom maďarskej hornej snemovne.
Pôsobenie v Maduniciach ho hlboko ovplyvnilo. Pokúšal sa oživiť pamiatku svojho predchodcu básnika Jána Hollého. Zorganizoval zbierku na postavenie jeho pomníka, peniaze získaval od záhorských pútnikov, ktorých každoročne viedol na púť do rakúskeho Mariazellu. Pomník J. Hollého slávnostne odhalili 14. októbra 1923.
Už ako mladý kaplán pociťoval potrebu starať sa o mládež. V Maduniciach usporiadal slovenské pašiové hry. V práci s mládežou pokračoval aj po prevrate r.1918. Nadviazal úzke kontakty s moravskými kňazmi a podľa ich vzoru organizoval slovenskú mládež. Pestoval folklór, spev. Významne sa zaslúžil o povznesenie svojej topoľčianskej farnosti. Vďaka jeho obetavosti tam postavili budovu katolíckeho domu a cirkevnej ľudovej školy.
Bol zakladajúcim členom a „ochrancom“ Spolku sv.Vojtecha. Stal sa zakladateľom a protektorom mládežníckeho spolku Slovenská Omladina, neskôr premenovaného na Sdruženie katolíckej mládeže (SKM, založené na Velehrade). Bol prívržencom unionistického hnutia. Jeho vymenovanie za apoštolského administrátora Rožňavského biskupstva bolo do istej miery prekvapením, pretože sa rátalo s jeho menovaním do Trnavy. V rámci Katolíckej akcie, ktorej bol predsedom, sa usiloval aktivizovať laikov. Zostavil stanovy a pracovný poriadok pre Katolícku akciu v celej ČSR, v rámci nej sa v r. 1926 vytvorila Ústredná katolícka kancelária v Bratislave. Vypracoval stanovy pre katolícku Charitu.
Prispieval do slovenskej katolíckej tlače. Od r.1926 redigoval náboženský informačný časopis Rožňavskej diecézy Litterae circulares. Po pripojení južného Slovenska k Maďarsku v r.1938 sa usiloval organizovať Slovákov na zabratom území a pestovať ich národné povedomie. U ostrihomského arcibiskupa Justiniána Serédiho a na ministerstve vnútra vymohol v r.1939 povolenie na účinkovanie Sdruženia katolíckej mládeže, no mohlo pôsobiť iba ako slovenská pobočka maďarskej mládežníckej katolíckej organizácie KALOT (Katolikus Agrárifjúsági Legényegyletek Országos Titkársága, Krajinský sekretariát mládeneckého spolku katolíckej roľníckej mládeže). Bol predsedom SKM. Po rôznych ústrkoch zo strany maďarských úradov a vedenia KALOT-u sa tejto funkcie r. 1943 zriekol. Zaslúžil sa o vytvorenie Spolku sv. Vojtecha pre Slovákov v Maďarsku (1941). V jeseni 1944 sa jeho biskupské sídlo v Rožňave stalo terčom útoku partizánov. Ozbrojená skupina vnikla do biskupskej kancelárie. Spolu s jeho generálnym vikárom Róbertom Pobožným ich odvliekli do pivnice a vyhrážali sa im zastrelením. Táto udalosť zapríčinila jeho predčasnú smrť. Pochovaný je v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v rodnej obci Borinka (predtým Pajštún).
Svoje pôsobenie v Maduniciach a priebeh zbierky na pomník J.Hollému opísal v denníku Slovák (14.10.1923).

Pramene:

Slovák, 31.10.1925, 2.11.1925, 22.5.1927, 8.12.1935, 25.5.1937; Dolenský, A.: Kulturní adresář ČSR. Praha 1934, s. 50; Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava 1936, s.44; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s. 60; Miškovič, A.: Príspevok k cirkevným pomerom katolíckych Slovákov v Maďarsku. Náš národ, 1943, č. 4, s. 252-253; Miškovič, A.: Zo spolkového života slovenskej mládeže v Maďarsku. Náš národ, 1944, 2.5, s. 278—279, 299; Körper-Zrínsky, K.: Môj život. Bratislava 1993, s. 119, 120, 145; Böhm, E.: V šesťročnom zajatí. Martin 1994, s. 91, 94-96; Trstenský, V.: Sila viery, sila pravdy. Bratislava 1990, s.219; Katolícke noviny, r. l09, l994, č. 39.
Schem. Ostr. arcdiec. z r. 1905.
Schem. 1915.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Svätý Jur	1900 - -	1902 - -	Bubnič, Michal	kaplán
Piešťany	1902 po -	1908 - -	Bubnič, Michal	kaplán
Svätý Jur	1902 - -	1902 - -	Bubnič, Michal	administrátor
Madunice	1908 - -	1923 máj 1.	Bubnič, Michal	farár
Topoľčany	1923 máj 1.	1929 febr. 1.	Bubnič, Michal	farár
Topoľčany	1934 jan. 1.	1939 sept. 30.	Bubnič, Michal	administrator in temporalibus
Rožňavská diecéza	1939 - -	1945 - -	Bubnič, Michal	biskup