Vyhľadávanie v zozname kňazov
Bubán, Ján
Iné mená:
Bubán JoannesTituly:
novotomistický teológ, filozof a etikŽivotopisné dáta:
* 19. januára 1914, Pavlovce nad Uhom, okr. Michalovce – † 24. novembra 1989, Pezinok, poch. v PlechoticiachŽivotopis:
Teológiu študoval v Košiciach a Bratislave, za kňaza ho vysvätili 20. júna 1937. Ako kaplán začal pôsobiť v Drienove, v Kúrime, Bardejove (1939) a v Michalovciach (1941). V máji 1939 obhájil na Rímskokatolíckej teologickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave dizertačnú prácu Morálny podklad vlastníctva. Na tejto fakulte najprv pôsobil ako odborný asistent (1942), potom ako docent (1943) a od r. 1948 ako profesor. V júli 1950 ho internovali spolu s ďalšími kňazmi v Mučeníkoch. Pozbavili ho profesúry, dva roky žil mimo pastorácie. V r. 1952 sa stal správcom farnosti v Strážskom, od r. 1959 pôsobil ako farár v Nižnom Slavkove a od r. 1961 v Plechoticiach, okr. Trebišov. V posledných rokoch chorľavel a žil v Charitnom dome v Pezinku.Vo svojej pozoruhodnej vedeckej práci sa venoval novotomistickej obhajobe katolicizmu na sociálno-etickom základe. Jeho dizertácia z r. 1939 bola prvou prácou tohto druhu na Slovensku a po nej nasledovala monografia Najhlbší koreň vlastnenia (Trnava 1942). Ešte predtým publikoval v latinčine vedeckú štúdiu Intima ratio dominii privati (Vnútorný pôvod súkromného vlastnenia, zborník Theologica Catholica Slovaca, 1941), kde rozviedol tézu, že vnútorný dôvod vlastnenia vyplýva z aktu privlastňovania, ktorý je naplnenou láskou (s touto tézou polemizovali Š.Hatala a Š. Faith).
Neskoršie precizoval svoje názory v štúdiách uverejnených po vojne v časopise Duchovný pastier. Sociálna spravodlivosť a aj kresťanská láska vyžadujú sociálnu reguláciu vlastnenia. Túto úlohu podľa neho plní štát, no aj iné spoločenstvá. Má dozerať na rozdeľovanie súkromného vlastníctva z etického i profesionálneho hľadiska. Týmto sa ostro odlíšil od liberálneho kapitalizmu, ktorý od štátu požaduje len ochranu vlastníctva. Ak sa tým dosiahne väčšie dobro, štát má právo vziať objekty a statky slúžiace všetkým do svojho vlastníctva. I štát je nevyhnutný, prirodzený útvar, preto je v jeho povahe, aby slúžil dobru. Aj v medzinárodnom meradle by sa malo vytvoriť univerzálne spoločenstvo, regulujúce vlastníctvo medzi národmi, a tak predchádzať velkej ekonomickej nerovnováhe a vojnovým konfliktom. Druhým oporným bodom jeho myslenia bola filozofia slobody. Svoje názory z tejto oblasti zhrnul v monografii Filozofia slobody (Bratislava 1944). Z analýzy ľudskej činnosti preňho vyplynulo, že čím väčšmi sa v človeku spĺňa láska k objektom, ku ktorým svojou činnosťou smeruje, tým sa stáva slobodnejší. Poznáva tri druhy slobody: slobodu vôle, vnútornú cieľovú slobodu a vonkajšiu cieľovú slobodu. Slobodu však treba chápať nielen ako slobodu jednej osoby, ale aj ako slobodu osôb existujúcich v osobitých vzájomných vzťahoch. Slobodnými sa stávame vtedy, keď vlastníme toľko, aby sme mohli rozvinúť vlohy zakotvené v našej prirodzenosti. Svoju teóriu vlastnenia sa pokúsil rozpracovať aj z hľadiska analýzy citového života v diele Psychológia citov (Trnava 1946).
V knihe Za hlbším životom (Trnava 1948) na svojom filozofickom základe rozvinul chápanie kresťanskej spirituality. Vyzýva na budovanie nového sveta, založeného na spravodlivosti, ktorá je zakotvená v Bohu. V jednej z posledných úvah Obnova zmýšľania (Duchovný pastier, r.67,1986, č.4) formuloval obnovu zmýšľania ako základný metafyzický postoj, v ktorom máme človeka považovať za najvyššie pozemské dobro a podľa toho treba hodnotiť i jeho činnosť, najmä prácu. Celá obnova zmýšľania je obsiahnutá v koncilových dokumentoch a v encyklikách posledných pápežov, len ich treba priviesť do stavu duchovného vlastnenia, čo je neľahká úloha pre nasledujúce generácie.
Pramene:
Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 98; Katolícke noviny, r. 104, 1989, č. 50.Zobrazenie citátov ku kňazovi
Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:
Farnosť: | Od: | Do: | Meno | Funkcia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Drienov | 1937 - - | 1938 - - | Bubán, Ján | kaplán | |
Všechsvätých | 1938 - - | 1939 - - | Bubán, Ján | kaplán | |
Bardejov | 1939 - - | 1941 - - | Bubán, Ján | kaplán | |
Michalovce | 1941 - - | 1942 - - | Bubán, Ján | kaplán | |
Bratislava | 1942 - - | 1952 - - | Bubán, Ján | RKBF | |
Tibava | 1952 - - | 1953 - - | Bubán, Ján | správca farnosti | |
Strážske | 1953 - - | 1959 - - | Bubán, Ján | správca farnosti | |
Nižný Slavkov | 1959 - - | 1961 - - | Bubán, Ján | správca farnosti | |
Plechotice | 1961 - - | - - - | Bubán, Ján | správca farnosti |
Stručná bibliografia:
Autor kníh
Por. č. | Zodpovednosť | Názov | Rok |
---|---|---|---|
887058 | Bubán, Ján | Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r.1564 | 1939 |
477226 | Bubán, Ján | Najhlbší koreň vlastnenia | 1942 |
734754 | Bubán, Ján | Filozofia slobody | 1944 |
908923 | Bubán, Ján | Dvanásť princezien | 1946 |
735134 | Bubán, Ján | Psychologia citov | 1946 |
1049533 | Bubán, Ján | Psychológia citov | 1947 |
1049522 | Bubán, Ján | Za hlbším životom | 1948 |
Autor článkov
Por. č. | Časopis | Rok | Číslo | Zodpovednosť | Názov |
---|---|---|---|---|---|
41512 | Duchovný pastier | 1942 | 6 | Dr. Ján Bubán | Najhlbší koreň vlastnenia. |
39771 | Nová práca | 1947 | 1 | Dr. JÁN BUBÁN | KRESŤANSKÁ ETIKA A NESPRÁVNE NÁZORY O NEJ |