logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 7038
Meno kňaza : Urbanovský, Jozef
Pcmeno kňaza : urbanovskyjozef
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 1004
Poradie : 206280
Citát : Urbanovszky de Eadem et Benyov Josephus.Natus 1. Sept. 1793. Theologiam cum quarto a. in semin. s. Stephani 1817. terminavit. 22. Aug. ejusd. a. ordinatus est. 1818. in Urbanov dispositionem exspectavit. Cooperatorem egit in Udvarnok, ab 1821. in Ó-Tura, ab 1822. Modrae, 1824. obtinuit parochiam Ujvároska. Hinc 1833. transivit ad Csejthe, quam 1851. resignavit et ad quietem resedit in Urbanov, ubi † 1. Sept. 1865.

Číslo záznamu : 44498
Meno kňaza : Urbanovský, Jozef
Pcmeno kňaza : urbanovskyjozef
Číslo knihy : 1019597
Názov knihy : Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text)
Skratka knihy : plv1
Poradie : 10370
Citát : Urbanovský, Jozef (* 1. septembra 1793 Urbanov, dnes súčasť obce Maršová-Rašov, okres Bytča – + 2. septembra 1865 Maršová) — kňaz Ostrihomskej arcidiecézy, bernolákovec.
Mal šľachtický pôvod. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Žiline. Po teologických štúdiách prijal v roku 1817 kňazské svätenie. Najprv bol zámockým kaplánom v Maršovej. Potom bol kaplánom v Starej Turej a v Modre. V roku 1824 sa stal farárom v Mestečku (dnes Leopoldov, okres Hlohovec) a neskôr v Čachticiach. Ako pansláva ho ostrihomský arcibiskup Msgr. Ján Krstiteľ Scitovský (1785-1866) v roku 1850 suspendoval. Potom žil v Maršovej a v Predmieri, kde hospodáril na rodinných majetkoch.
Pochádzal zo zámožnej zemianskej rodiny, ale napriek tomu sa agilne zapojil do národného hnutia. Stal sa predstaviteľom druhej generácie bernolákovcov na dolnom Považí. Medzi farníkmi pôsobil ako kultúrny a osvetový pracovník. Bol šíriteľom bernolákovskej tlače. Udržiaval kontakty so štúrovcami a už v roku 1844 sa stal članom spolku Tatrín. Ako bernolákovec obhajoval bernolákovskú slovenčinu. Neskôr sa však zúčastnil národnozjednocovacom procese a prešiel na štúrovskú normu spisovnej slovenčiny.
Vynikal tolerantnosťou a prejavoval ekumenické úsilia. Výrazne sa pričinil o konfesijné zblíženie katolíckeho a evanjelického tábora slovenských národovcov. Jeho aktivity vyvrcholili 9- a 10. augusta 1847 na historickom štvrtom zhromaždení Tatrína, ktoré sa uskutočnilo na jeho fare v Čachticiach.
Svojím národno-buditeľským počínaním sa natrvalo zapísal do slovenských kultúrnych dejín, hoci tento prejav národovectva ho stál kňazskú stanicu, ktorú mu pomaďarčená cirkevná vrchnosť odňala.

Číslo záznamu : 61878
Meno kňaza : Urbanovský, Jozef
Pcmeno kňaza : urbanovskyjozef
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 1429
Poradie : 23290
Citát : URBANOVSKÝ, Jozef (* 1.9.1793 Maršová, okr. Bytča -+ 2.9.1865 Maršová, okr. Bytča) - národný, kultúrny a osvetový pracovník.
Po štúdiách teológie a vysvätení za kňaza (1817) pôsobil ako kaplán v Maršovej, Starej Turej a v Modre (1817-1824), ako farár v Leopoldove (1824-1833) a v Čachticiach. Za činnosť v slovenskom národnom hnutí ho ostrihomský arcibiskup, prímas Uhorska, Ján Scitovský r.1850 suspendoval z kňazskej stanice v Čachticiach. Potom žil v Maršovej a v Predmieri, kde až do smrti hospodáril na rodinných majetkoch. Hoci pochádzal zo starobylej, zámožnej zemianskej rodiny, agilne sa zapojil do slovenského národného hnutia. Pod vplyvom osobností, ako boli Alexander Rudnay a Jur " Palkovič, sa pridal k bernolákovcom. Stal sa predstaviteľom ich druhej generačnej vlny na dolnom Považí, odberateľom a šíriteľom bernolákovskej tlače, najmä prvého slovenského prekladu Svätého písma... (1829, 1832). V osvetovej činnosti nadviazal na fándlyovskú tradíciu kňaza - osvetového pracovníka, propagátora moderných foriem hospodárstva. Farníkov zasvätil do základov poľnohospodárstva, ovocinárstva a včelárstva, bol aj ich zástancom v súdnych sporoch so zemepánmi. Ako bernolákovec používal a obhajoval bernolákovčinu, presadzoval ju ako úradný aj liturgický jazyk na Slovensku. Na verejnosti vystupoval tolerantne a výrazne sa pričinil o konfesijné zblíženie katolíckeho a evanjelického tábora slovenských národovcov. Udržiaval kontakty so štúrovcami a už r.1844 prijal stále členstvo v ich spolku Tatrín. Tým sa zúčastnil na národnozjednocovacom procese, zaangažoval katolícke duchovenstvo do práce v tejto ustanovizni, aj keď sprvu uprednostňoval ako jej úradný jazyk bernolákovčinu; až neskôr prešiel na štúrovskú normu spisovnej slovenčiny. Jeho aktivity vyvrcholili 9. a 10.8.1847 na historickom štvrtom zhromaždení (sednici) Tatrína, ktoré sa uskutočnilo na jeho fare v Čachticiach. Pôvodne sa malo zísť v Novom Meste nad Váhom, ale jeho srdečnosť, úprimnosť a pohostinnosť tak zapôsobili na predsedu Tatrína M. M. Hodžu, že organizovaním tatrínskej schôdze poveril práve čachtického farára Urbanovského. Svojím národno-buditeľským počinom a splnením tejto úlohy sa natrvalo zapísal do slovenských kultúrnych dejín, hoci tento prejav národovectva ho stál kňazskú stanicu, ktorú mu pomaďarčená cirkevná vrchnosť odňala.
Lit.: Rapant, D.: Tatrín. Osudy a zápasy. Martin 1950; Butvin, J.: Slovenské národnozjednocovacie hnutie (1780-1848).Bratislava
1965, s.324, 357.
P A V O L PARENIČKA
UŠÁK, Pavol Oliva, Paľo