logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 30126
Meno kňaza : Šalát, Anton
Pcmeno kňaza : salatanton
Číslo knihy : 907730
Názov knihy : Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis
Skratka knihy : Zar2
Strany : 187
Poradie : 16440
Citát : Šalát Anton
N. 13.VI.1892 v Necpaloch, o. 1916, kaplán v Detve, 1920 profesor náb. na gymnáziu vo Zvolene. 1929 poslanec Národného zhromaždenia v Prahe. 1932 SF v Hájnikách, 1934 D. Z. 17.IX.1944 zastrelený a hodený do Hrona povstalcami! Pravdepodobne politická pomsta alebo lúpež, popravde najskôr oboje. Pochovaný na Sliači /bývalé Hájniky/.

Číslo záznamu : 61674
Meno kňaza : Šalát, Anton
Pcmeno kňaza : salatanton
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 1304-1305-1306
Poradie : 21250
Citát : ŠALÁT, Anton (* 12.6.1892 Necpaly, okr. Martin -+ 17.9.1944 Sliač-Hájniky, okr. Zvolen) - politik, publicista, redaktor. Používal pseudonymy Podbučinský, Pohrončan, Zvolenčan, Tichý Slovák, Frčka, Orol, Syn ľudu, Pracujúci proletár a iniciály A. Š., -aš-.
Ľudovú školu navštevoval v Prievidzi. V r.1904—1908 študoval na tamojšom piaristickom gymnáziu, v r.1908-1912 na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde od r.1912 študoval aj teológiu. Dňa 12.6.1916 ho vysvätili za kňaza. Počas štúdia teológie naňho vplýval profesor Arnold Bobok, navštevoval jeho kurzy slovenčiny a písal do slovenských novín. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Čiernom Balogu, Detve a Hájnikoch. Na jar 1918 ho preložili do Zvolena, kde sa stal známy usporiadaním kurzov slovenčiny. Po vzniku Československej republiky bol krátky čas prívržencom reformistického smeru Jednoty katolíckeho duchovenstva. R.1919 sa stal členom profesorského zboru na reálnom gymnáziu vo Zvolene, pôsobil tam ako profesor náboženstva. Patril k zástancom autonómie Slovenska. Preto sa politicky angažoval v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (HSĽS). V r.1925-1944 bol jej okresným predsedom vo Zvolene. Súčasne ju zastupoval v mestskej rade a v mestskom zastupiteľstve. V parlamentných voľbách r.1929 a r.1935 ho zvolili za poslanca HS1ÍS do pražskej poslaneckej snemovne (pôsobil v zdravotnom, sociálnom, kultúrnom a rozpočtovom výbore). Bol zapisovateľom poslaneckého klubu HSLS i zapisovateľom poslaneckej snemovne. Zlom v jeho živote znamenal príchod na faru v Sliači-Hájnikoch r.1932. Od základu zrekonštruoval kostol, faru a školu. Hájnická fara sa počas jeho pôsobenia stala strediskom významných schôdzok slovenských autonomistov; často sem prichádzal Andrej Hlinka a Jozef Tiso. Bol zapisovateľom na historickom žilinskom zhromaždení 5.-6.10. 1938, kde došlo k vyhláseniu autonómie Slovenska. Po jej vyhlásení ho zvolili za poslanca snemu Slovenskej krajiny. Počas českého vojenského zákroku na Slovensku 9.-10.3.1939 ho internovali v Banskej Bystrici. Po vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 sa stal poslancom Slovenského snemu, pôsobil v ňom ako podpredseda sociálneho a zdravotného výboru. Počas svojho politického pôsobenia sa zasadzoval za práva slovenského národa, presadzoval pomoc sociálne slabším obyvateľom Pohronia a bol známy nekompromisným odmietaním komunizmu. Intervenciami sa zaslúžil o otvorenie leteckej školy na Troch duboch r.1936. Jeho aktivity sa sústreďovali aj na spolkovú činnosť. Pôsobil v Spolku sv. Vojtecha, Matici slovenskej, Spolku profesorov Slovákov, Orie, Katolíckom skaute, Dobrodeji, Jednote slovenských katolíckych žien. Bol predsedom správneho výboru Slovenskej kresťanskej záložne v Banskej Bystrici a predsedom kuratória Národohospodárskej župy stredoslovenskej. Po vypuknutí ozbrojeného povstania r.1944 ho partizáni zaistili a 17.9.1944 na hájnickom moste cez Hron spolu s ďalšími 10 osobami zavraždili a hodili do rieky. — Písal beletristické, poučné a politické články do Slováka, Slovenskej pravdy, Našich novín, Hlasu slovenských železničiarov, Nášho priateľa, Štúrovho hlasu. Známe boli najmä jeho politické články Listy z Rudolfína. V kalendároch HSLS uverejňoval veselé príhody z poľovníckeho života. V r.1923-1928 vlastným nákladom vydal 35 zošitov humoresiek, čŕt, noveliek a rozprávok pod názvom Zábavník. V r 1928-1944 pracoval ako administrátor diecézneho týždenníka Katolíckej akcie Náš priateľ a vlastným nákladom vydal 10 zväzkov knižnice Náš priateľ. Vr.1931-1938 bol členom redakčného kruhu mesačníka Obzor Národohospodárskej župy stredoslovenskej. Stal sa spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom regionálneho zvolenského týždenníka Štúrov hlas (1939-1944). Bol autorom niekoľkých politických brožúr, zameraných proti komunistickému systému a ideológii: Slovenské obrázky (Zvolen 1927), Boľševická víchrica (Zvolen 1928), Obety boľševizmu (Zvolen 1929), Proti boľševizmu (Zvolen 1930), V Detve, Vodca na Javorine (Bratislava 1940). Napísal román Sklamaní hostia (Bratislava 1944) a zbierku krátkych próz Zábavné príhody (Bratislava 1942). Spolu s K. Kovandom napísal rozprávku pre bábkové divadlo Marcipánová chalúpka (1920). Ako profesor náboženstva vytvoril niekoľko učebníc pre školy všetkých stupňov: Biblické dejiny pre stredné, meštianske, s vynechaním niektorých bodov a poznámok aj pre ľudové školy (Trnava 1920), Dejepis biblický pre meštianky a stredné školy (Trnava 1921, Ružomberok 1923 a 1926), Rímsko-katolícky katechizmus s výňatkami biblie pre nižšie triedy ľudových škôl (Trnava 1920).
Lit.: Verejná správa, č . l , 12.6.1942; Slovák, 14.6.1942, č.133; Slo-vák, 26.9.1944; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s.463; Rašla, A.: Civilista v armáde. Bratislava 1967, s. 156—161; Slovenský bio-grafický slovník V. Martin 1992, s.429; Oravcová, O.: Spomienky na hájnickú faru od r. 1933 do r. 1944. Hlas Slováka, 1992, č.16-17, s . U .
RÓBERTLETZ