logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 29571
Meno kňaza : Martinček, Jozef
Pcmeno kňaza : martincekjozef
Číslo knihy : 907730
Názov knihy : Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis
Skratka knihy : Zar2
Strany : 128
Poradie : 9950
Citát : Martinček Jozef
N. 15.VIII.1855 vo Varíne, o. 1879, kaplán v Trubíne, H. Ždani, Trubíne, 1881 SF v J. Lehote, N. Lehote, 1882 K v N. Bani, BB, 1892 farár v Lopeji. 1904 zriekol sa fary a odišiel do Ameriky. Bol veľmi súci človek tak v pastorácii, ako aj v hospodárstve. Zavádzal pokrokové metódy do gazdovania. Založil mliekárske družstvo v Lopeji, ktoré pomáhalo speňažovať mlieko ako najobyčajnejší roľnícky výrobok. Prispieval do časopisov. Ako slovensky zmýšľajúci človek sa však nevedel uplatniť v šovinistickom prostredí vedúcej smotánky, preto odišiel do Ameriky, kde sa otvárali možnosti pre podnikavých ľudí.

Číslo záznamu : 31072
Meno kňaza : Martinček, Jozef
Pcmeno kňaza : martincekjozef
Číslo knihy : 907734
Názov knihy : Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis
Skratka knihy : Zar3
Strany : 63
Poradie : 5070
Citát : Martinček Jozef
N. 15.8.1855 vo Varíne. O. 1879. K v Trubíne, H. Ždani, Trubíne, 1881 SF v J. Lehote, 1882 F v Lopeji, 1904 sa zriekol fary a odišiel do Ameriky.
Bol populárny človek súci v pastorácii aj v hospodárstve. Zavádzal pokrokové metódy gazdovania. V Lopeji založil mliekárske družstvo. Prispieval do tlače. Ako slovensky zmýšľajúci človek sa nevedel uplatniť v šovinistickom prostredí vedúcej smotánky spoločnosti, preto odišiel do Ameriky, kde sa otvárali lepšie podmienky pre podnikavých ľudí.

Číslo záznamu : 44038
Meno kňaza : Martinček, Jozef
Pcmeno kňaza : martincekjozef
Číslo knihy : 1019597
Názov knihy : Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text)
Skratka knihy : plv1
Poradie : 6140
Citát : Martinček, Jozef (* 15. augusta 1855 Varín, okres Žilina – + 13. februára 1937 Syracuse, New York, USA) — slovenský kňaz v USA, krajanský pracovník.

Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku a stredné školy navštevoval v Žiline, Jágri (Eger) a v maďarskom Gyöngyösi. Teológiu študoval v biskupskom kňazskom seminári v Banskej Bystrici a v roku 1879 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Novej Bani, Trubíne, Hornej Ždani a v Banskej Bystrici. V roku 1892 sa stal farárom v Lopeji. V roku 1904 emigroval do USA. Tam pôsobil v osadách Monessen v Pensylvánii, Brooklyn, a New York v štáte New York, Westfield v štáte Massachusetts, v pensylvánskych osadách (farnostiach) Olyphant a Beaverdale, potom v osadách v štáte New York – Schenectady, Boonton, Edincott a napokon Syracuse.

Počas svojho pôsobenia v Lopeji sa prejavil ako ľudovýchovný pracovník. Organizoval ochotnícke divadlo. Stal sa tu i členom obecného zastupiteľstva. Presadil, aby sa obecné zápisnice písali po slovensky. Založil čitateľský spolok, mliekárske družstvo, potravný spolok a filiálku Tatra banky. Už od konca 19. storočia spolupracoval so slovenskou krajanskou tlačou v USA a so Rev. Štefanom Furdekom (1855-1915). Za jeho prejavy a články v slovenských periodikách – Katolícke noviny, Kazateľňa, Kresťan, Národnie noviny, Tovaryšstvo – ho v roku 1896 odsúdila porota v Budapešti na tri dni väzenia a na 150 zlatých pokuty. Chcel vstúpiť aj do politiky. V roku 1896 kandidoval za poslanca do uhorského snemu za Ľudovú stranu vo volebnom obvode v Sliači. Podplácaním voličom mu to však vládni a maďarónski politici prekazili. Neúnavne šíril slovenskú tlač. Maďarské vládnúce kruhy ho preto prenasledovali na každom kroku. To ho viedlo k emigrácii. V USA pôsobil ako organizátor kultúrneho a spoločenského života amerických Slovákov. Slovenské kultúrne podujatia v Amerike podporoval aj finančne. V roku 1907 bol spoluzakladateľom Slovenskej ligy v Amerike. Bol spoluzakladateľom aj iných slovenských ustanovizní. Boli to Slovenská katolícka Matica školská, a Združenie slovenských katolíkov v Amerike. Postupne založil šesť slovenských osád v štátoch Massachusetts a New York – v Boontone, Brooklyne, Westfielde, Schenectady, Edincotte a v Syracuse. Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil prvého česko-slovenského zahraničného odboja. V roku 1914 sa zúčastnil porád a bol aj signatárom Memoranda Slovenskej ligy v Amerike o práve na sebaurčenie slovenského národa. V medzivojnovom období podporoval požiadavku autonómie Slovenska v rámci česko-slovenského štátu.

Pokúšal sa pracovať aj literárne. Písal do viacerých americko-slovenských novín a časopisov. V roku 1926 napísal „Slovenskú Marseillaisu“. Slabnúci zrak mu nedovolil v tejto práci pokračovať.

Číslo záznamu : 45005
Meno kňaza : Martinček, Jozef
Pcmeno kňaza : martincekjozef
Www stránka : http://www.varin.fara.sk/ [20.11.2019]
Skratka knihy : www
Poradie : 680
Citát : V r. 1879 ordinovaný rodák Jozef Martinček nar. 14. 8. 1855 vo Varíne. Po štúdiu gymnázia v Žiline ukončil bohoslovie v Banskej Bystrici. Ako kňaz ťažko znášal maďarizáciu slovenského ľudu a vytláčanie slovenského jazyka z vedomia obyvateľov. Ako farár a riaditeľ školy v Lopeji a Dolnej Lehote na Horehroní zaviedol vyučovanie zo slovenských učebníc. Mnoho trpel telesne i duševne od prenasledovania maďarskými úradmi. Preto odišiel v r. 1904 do USA, kde bol spoluzakladateľom spolku „Slovenská liga v Amerike“. Zakladal školy a bol veľmi obľúbený medzi krajanmi pre jeho pracovitosť a dobrosrdečnú povahu. Svoj život dokonal 13. 2. 1937 v Syrakúzach, v USA. Jeho túžba, aby bol pochovaný v rodnej zemi sa nesplnila.

Číslo záznamu : 60966
Meno kňaza : Martinček, Jozef
Pcmeno kňaza : martincekjozef
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 888-890
Poradie : 14170
Citát : MARTINČEK, Jozef (* 15.8.1855 Varín, okr. Žilina -+ 13.2.1937 Syracuse, NY, USA) - národovec a organizačný pracovník medzi americkými Slovákmi.
Po skončení základnej školy v rodisku absolvoval stredoškolské štúdiá v Žiline, Jágri a v Gyôngyôsi (Maďarsko), teológiu študoval v Banskej Bystrici. Po kňazskej vysviacke (1879) pôsobil ako kaplán v Novej Bani, Trubíne. Banskej Bystrici, od r.1892 ako farár v Lopeji, kde sa stal aj členom obecného zastupiteľstva. Presadil, aby sa obecné zápisnice písali po slovensky. Bojoval proti alkoholizmu, založil mliekárske družstvo, potravinový spolok. V obci sa pričinil o založenie filiálky Tatra banky, aby pospolitý ľud dostal výhodný finančný úver. Od začiatkov svojej pôsobnosti rozširoval medzi ľudom slovenskú tlač a osvetu. Za túto činnosť ho maďarské úrady začali prenasledovať a obvinili ho zo šírenia panslavizmu. V sliačskom volebnom obvode kandidoval vo voľbách (1896), ale politickí protivníci ho obvinili z nepriateľstva proti štátu. Znechutený týmito praktikami, keď mu siahali aj na život, prijal pozvanie americko-slovenských kňazov a r.1904 sa vysťahoval za rodákmi do Ameriky. Tam sa obetavo pustil do pastoračnej a kultúrnej práce medzi americkými Slovákmi; bol spoluzakladateľom ich vrcholnej organizácie - Slovenskej ligy v Amerike (1907). Stál aj pri zrode niekoľkých slovenských farností v Spojených štátoch (Boonton, Brooklyn, Westfield, Schenedy, Endycott a Syracuse). Bol činný literárne a publicisticky, písal do viacerých americko-slovenských novín a časopisov, ale slabnúci zrak mu znemožňoval túto činnosť. Preto sa viac zameriaval na osobné prejavy na zhromaždeniach našich krajanov v USA, horlivo agitoval za ich záujmy, pričom vo finančnej podpore bol príkladom pre slovenské ustanovizne a jednotlivcov v USA i na Slovensku.
FRANTIŠEK BIELIK