logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 29128
Meno kňaza : Hromada, Tomáš
Pcmeno kňaza : hromadatomas
Číslo knihy : 907730
Názov knihy : Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis
Skratka knihy : Zar2
Strany : 78
Poradie : 5520
Citát : Hromada Tomáš
N. 13.XII.1793 v Brezanoch, o. 1820, keď filozofiu vyštudoval v Pešti a teológiu v BB. Vychovávateľ v rodine Ľud. Beniczkého, kaplán v Kremnici, 1824 farár v H. Mičinej, 1834 v Hronci, 1843 D, 1857 VAD, 1860 HCEN, 1867 F v Žarnovici. Z. 3.VII.1870. Uverejňoval kázne v Radlinského Pokladoch kazateľského rečníctva.

Číslo záznamu : 30880
Meno kňaza : Hromada, Tomáš
Pcmeno kňaza : hromadatomas
Číslo knihy : 907734
Názov knihy : Zarevúcky, Anton:Katalóg zosnulých duchovných pastierov, Badín 1985, rukopis
Skratka knihy : Zar3
Strany : 39
Poradie : 3150
Citát : Hromada Tomáš
N. 13.12.1793 v Brezanoch. O. 1820. K v Kremnici. 1824 F v H. Mičinej. 1834 F v Hronci, 1843 D, 1857 VAD, 1860 HCEN, 1867 F v Žarnovici. Z. 5.7.1870.

Číslo záznamu : 59598
Meno kňaza : Hromada, Tomáš
Pcmeno kňaza : hromadatomas
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 528-529
Poradie : 8870
Citát : HROMADA, Tomáš (* 3.12.1793 Nedožery-Brezany, okr. Prievidza -+ 2.7.1870 Žarnovica) - organizátor kultúrneho života, ľudovýchovný pracovník.
Pochádzal z roľníckej rodiny. Po gymnaziálnom štúdiu v Prievidzi, Kremnici a v Kecskeméte skončil filozofiu na univerzite v Pešti a absolvoval teológiu v Banskej Bystrici. Za kňaza ho vysvätili r.1820. Životnú dráhu začal ako vychovávateľ v šľachtickej rodine Benickovcov v Dolnej Mičinej, kde sa r.1824 stal aj farárom. O desať rokov neskôr ho vymenovali za správcu farnosti v Hronci. V breznianskom dekanáte zastával funkciu dekana, neskôr sa stal vicearchidiakonom a titulárnym kanonikom. Od r.1867 do konca života pôsobil v Žarnovici. Ako príslušník mladšej bernolákovskej generácie kráčal v šľapajach svojich starších druhov a rozvíjal ich duchovný a ľudovýchovný odkaz. Veľa vykonal najmä v Hronci, kde sa zaslúžil o úpravu cirkevných objektov, farníkov viedol k národnému uvedomeniu, k používaniu moderných metód v poľnohospodárstve a medzi ľudom šíril zdravotnícku osvetu. Založil Spolok striezlivosti, slovenskú ľudovú knižnicu a dychovú kapelu, ktorá bola jednou z prvých na Slovensku. S učiteľom Fričom viedol robotnícky divadelný spolok, ktorý uvádzal prevažne slovenské hry. R.1845 stál pri zrode Spolku pohronského v Banskej Bystrici, o dva roky neskôr sa stal jeho predsedom. Patril medzi členov Ústredného výboru zakladateľov spolkov miernosti. Publikoval výchovné, poučné a náboženské články v časopisoch Cyrill a Method, Obzor, Poklady kazateľského rečníctva a v Rečňovankách A. H. Škultétyho. Lit.: Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s.413; Ency-klopédia Slovenska 2. Bratislava 1978, s.333; Katolícke noviny,r. 108, 1993, č.50.
K A R O L PETROVSKÝ